Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/118/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200018
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123200018.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň:
JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. F. XXX, 2. G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX E. H., 3. I. J., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX I., všetci zastúpení:
Advokátska kancelária Mestická, Slovíková s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, IČO:

36 421 910, za účasti účastníkov: 1. Slovenská republika - správca Slovenský pozemkový fond, so
sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2. LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom
Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov 2. a 3. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.:
21Vyd/1/2023-79 zo dňa 13. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie o návrhu navrhovateľky 1 zastavil.
Výrokom II. zamietol návrh navrhovateľov 2. a 3. na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Hlohovec katastrálnym odborom, na
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie: E. F., obec: E. F., okres: Hlohovec, pozemok KN-E
parcelné číslo 149/20 o výmere 1 625 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (v ďalšom
texte „predmetná nehnuteľnosť“). Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na náhradu trov konania.

1.1 V konaní aplikoval ustanovenia § 359a, § 359b, § 359c ods. 2, § 359d ods. 1, § 359e ods. 1 až 3
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „C. m. p.“), § 61, 62, 63 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový priadok (ďalej „C. s. p.“) a § 7 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 až 4 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“).

1.2 Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti. Návrh odôvodnili tým, že starý otec navrhovateľov L. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa
XX.XX.XXXX, predmetný pozemok nadobudol prídelom na základe jedinej zachovanej listiny Konečné
pridelenia pôdy a budov z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L. v katastrálnom území obce E. F.
vydanej Okresným národným výborom v Hlohovci v rámci pozemkovej reformy, na základe ktorej vstúpil
so svojou manželkou G. B. do držby predmetného pozemku v roku 1948, a odvtedy ho on ako i jeho
právni nástupcovia užívajú v dobrej viere ako svoj vlastný, pokojne a nerušene, bez nárokov iných osôb.

Otec navrhovateľov 2. a 3. M. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, predmetný pozemok
nadobudol v roku 1960 darom od svojho otca L. B., darovacou zmluvou, ktorá sa v písomnej formenedochovala, nemala potrebnú právnu formu a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN.
Následne si M. B. na ňom v roku 1961 postavil stavbu rodinného domu súpisné. č. XXX nachádzajúcu
sa na pozemku parcelné číslo 149/27, t. č. zapísanú na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom. území

E. F.. M. B. predmetný pozemok daroval svojim deťom dcére I. a synovi G. v roku 1964 darovacou
zmluvou, ktorá sa v písomnej forme nedochovala, nemala potrebnú právnu formu a preto nedošlo k
zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Vzhľadom k tomu, že boli obe deti v tom čase maloleté, s
nadobudnutím daru vyslovila za nich súhlas matka A. B., ako ich zákonná zástupkyňa, ktorá zároveň
predmetné darované pozemky do nadobudnutia plnoletosti oboch spravovala. Od toho času užívajú

navrhovatelia v dobrej viere predmetný pozemok ako svoj vlastný nepretržite od roku 1964, kedy ho
nadobudli darom od otca M. B.. V doplnení návrhu v podaní zo dňa 30.03.2023 navrhli konanie voči
pôvodne označenej navrhovateľke 1. A. B. zastaviť.

1.3 Z lustrácie v registri obyvateľov prvoinštančný súd zistil, že navrhovateľka 1. dňa XX.XX.XXXX
zomrela, čím stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti, v dôsledku čoho je daný nedostatok podmienok

konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd prvej inštancie preto výrokom I. napadnutého uznesenia zastavil
konanie v časti návrhu týkajúcej sa navrhovateľky 1..

1.4 Po preskúmaní spisového materiálu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu nie je
možné vyhovieť z dôvodu, že nie sú splnené podmienky vydržania v zmysle príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia nesplnili podmienku oprávnenej držby, ktorá je predpokladom
pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti (pozemku), keď oprávnenosť držby odvodzujú z Konečného
pridelenia po G. L. z roku 1948 a následne z darovacích zmlúv z roku 1960 a z roku 1964. Sami vo
svojom podaní zo dňa 30.03.2023 uviedli, že ich otec p. M. B., nadobudol pozemok v roku 1960 darom
od svojho otca L. B., na základe darovacej zmluvy, ktorá sa v písomnej forme nedochovala, nemala

potrebnú právnu formu, a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Uvedené tvrdenie,
že darovacia zmluva sa v písomnej forme nedochovala, nemala potrebnú právnu formu, a preto nedošlo
k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN, uviedli navrhovatelia aj v súvislosti s darovacou zmluvou,
ktorá mala byť uzatvorená v roku 1964. Z uvedeného jasne vyplýva, že navrhovatelia nie sú a nemohli
byť dobromyseľní, keď v prípade darovacej zmluvy uzatvorenej v roku 1960 ako aj darovacej zmluvy

uzatvorenej v roku 1964 vedeli, že uvedené zmluvy nemali zákonom ustanovenú písomnú právnu formu,
ktorú výslovne upravoval zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník ako aj zákon č. 40/1964 Zb.
Občianskyzákonníkúčinnývčaseuzatvoreniazmluvy.Konanievrozporesprávnounormouvtedajšieho
Občianskeho zákonníka upravujúceho povinnú písomnú formu pre darovaciu zmluvu súd vyhodnotil
po právnej stránke za porušenie dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľov v otázke

oprávnenosti držby. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že L. B. spolu so svojou manželkou
mal nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorej vydržanie je predmetom tohto konania na základe Konečného
pridelenia po G. L. v roku 1948, avšak uvedený pozemok nenadobudol p. L. B. spolu s manželkou v
celku, ale iba vo veľkosti 1, tak ako to vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre katastrálne územie
E. F.. K tvrdeniu navrhovateľov, podľa ktorého bol pozemok podrobený revízii, čo vyplýva zo zápisu

pod B 7 a následne zo zápisov pod B 8,9,10,11,12, kedy boli postupne z týchto pozemkov odpisované
jednotlivé pozemky na základe prídelových listín a zapisované do nových pozemnoknižných vložiek na
nových vlastníkov, súd uvádza, že tieto zápisy sa týkali iných pozemkov, zatiaľ čo pozemok parcelné
číslo 149/20 mal už v roku 1946, z ktorého zápis pozemnoknižnej vložky č. XXX pochádza, veľkosť 1625
m2, čo vyplýva zo zápisov pod B v časti, v ktorej boli uvedené jednotlivé parcely a ich veľkosti. Ak by

tvrdenie navrhovateľov, že uvedený pozemok nadobudli v celosti a len v dôsledku nedopatrenia alebo
opomenutia príslušných orgánov nebol tento prídel odpísaný v PK vložky č. XXX do novej vložky, potom
by pozemok parcelné č. 149/20 pred nadobudnutím p. L. B. a jeho manželkou, musel mať v čase zápisu
do pozemnoknižnej vložky č. XXX v roku 1946 väčšiu veľkosť ako v roku 1948 a nie veľkosť totožnú,
a to 1 625 m2. Uvedený pozemok do 02.07.1945 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 vlastnil p. G.

L. a vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 vlastnila manželka p. G. L.. Následne dňa 2.7.1945 G. L. a
jeho manželka p. N. L., darovali svojej dcére p. A. L. časť zo svojich pozemkov, a to každý vo veľkosti
1, pričom G. L. bol od uvedeného dátumu už iba vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1.
V súvislosti s prípadnými nedopatreniami alebo opomenutiami vtedajších príslušných orgánov súd prvej
inštancie konštatoval, že v tomto konaní nie je oprávnený skúmať prípadné nedostatky v konaní vtedy

príslušných orgánov. Tieto mali byť predmetom právnej revízie v iných príslušných konaniach, v prípade
pochybností o správnosti zápisov v relevantných listinách nie je možné v nesporovom súdnom konaní
zhojiť nedostatky tým, že návrhu o potvrdenie vydržania súd vyhovie.1.5 Súd prvej inštancie podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.08.2021,
sp. zn. 5Cdo/210/2019, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 8/1991, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 484/2015

zo 14.11.2018 a uzavrel, že z dôvodu nesplnenia podmienky dobromyseľnosti oprávneného držiteľa
zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva.

1.6 O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 52 C.m.p..

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovatelia 2. a 3 z dôvodov, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e) C. s. p), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365
ods. 1 písm. g) C. s. p) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p)..

2.1 Podľa navrhovateľov konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd mohol a mal vykonať ďalšie dôkazy, ktoré
nemali možnosť zabezpečiť navrhovatelia (sú iba v právomoci konajúceho súdu) a ktoré by boli

následne preukázali splnenie zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva na strane
navrhovateľov. Navrhovatelia majú za to, že na ich strane preukázateľne došlo k splneniu všetkých
zákonných podmienok pre potvrdenie vydržania, ktoré okrem iného vyplývajú aj z predložených a riadne
preukázaných dôkazov. V tejto súvislosti poukázali na vyzývacie uznesenie zo dňa 19.05.2023, ktoré
konajúci súd vydal, keď z odôvodnenia vyzývacieho uznesenia vyplýva, že podľa ustanovenia § 359f

v momente vydania vyzývacieho uznesenia zo dňa 19.05.2023 mal konajúci súd za preukázané, že
navrhovatelia zákonné podmienky splnili, inak by konajúci súd toto vyzývacie uznesenie nebol vydal.
Až na základe námietok podaných zo strany Slovenského pozemkového fondu (v ďalšom texte „SPF“)
dospel súd k záveru, že navrhovatelia nespĺňajú zákonné podmienky pre potvrdenie vydržania.

2.2 Argumentácia, ktorú uvádza konajúci súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyznieva podľa
navrhovateľov vzhľadom na predmet konania, skôr ako argumentácia, ktorá má byť aplikovaná pri
rozhodovaní o určovacej žalobe. Súd opakovane v odôvodnení tvrdí, že absentuje hmotno-právny
základ podanej žaloby, že nebolo preukázané vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov a že
títo nemohli darovať niečo, čo v tom momente ani nemali. Označená argumentácia obstojí iba v

prípade rozhodovania o určovacej žalobe, kedy je primárnym základom rozhodovania preukázanie
prechodu vlastníckeho práva na právnych nástupcov vlastníka. V konaní o potvrdení vydržania sa ale
prioritne nepreukazuje vlastníctvo veci, ale preukazuje sa reálna držba, ktorá musí trvať počas zákonom
požadovanej doby a vo vzťahu k tejto držbe sa preukazuje dobromyseľnosť držiteľov, oprávnenosť ich
držby a rovnako tak nerušenosť ich nepretržitej držby. Z preukázanej dobromyseľnosti a nerušenosti

následnevyplývavydržanievlastníckehopráva,čojestav,ktorývrámciosvedčeniavydržaniapotvrdzuje
konajúci súd v uznesení o potvrdení vydržania. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia resp. ich právni
predchodcovia neboli zapísaní v predložených listinách ako vlastníci nehnuteľnosti neznamená, že
navrhovatelia neboli dobromyseľní a rovnako neznamená, že neboli v tom čase oprávnení držitelia.
Ak by právni predchodcovia navrhovateľov boli v danom čase zapísaní ako vlastníci (ako to požaduje

v odôvodnení napadnutého uznesenia súd), nebolo by nutné vlastnícke právo uplatňovať v rámci
vydržania, ale bolo by realizované určovacou žalobou. Súd prvej inštancie tieto dva inštitúty v
napadnutom uznesení kontinuálne, neodôvodnene a nepochopiteľne spojil.

2.3 Z napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia tak pre navrhovateľov logicky vyplýva, že vydržanie

nebolo potvrdené kvôli námietke SPF. Námietky vznesené zo strany SPF navrhovatelia v celom rozsahu
rozporujú a zároveň popierajú ako neopodstatnené resp. prísne formálne. Týkajú sa iba toho, že prídel
predmetnej nehnuteľnosti nebol v tom čase riadne zapísaný do PKV (čo ale nie je chybou navrhovateľov
a ani to nemôže byť pripísané na ich ťarchu). SPF pri podaní svojich námietok, preukázateľne neskúmal
a neposudzoval skutočný stav, ktorý reálne existuje viac ako 50 rokov, ale iba podal námietky, ktoré

vychádzajú z čisto formálneho posúdenia aktuálneho zápisu v katastrálnom operáte. Nedostatočnosť
takto predloženého dôkazu (zisteného stavu veci) resp. skutočností z neho vyplývajúcich, mal konajúci
súd odstrániť v konaní minimálne doplnením vyjadrenia SPF: prečo, z akého dôvodu a na základe
ktorých skutočností SPF nerealizuje svoje zákonné kompetencie k dotknutej nehnuteľnosti, ako sa SPFako zákonný zástupca vlastníka nehnuteľnosti vyrovnal s prijatou platbou za pridelenie nehnuteľnosti
a podobne, konajúci súd a taktiež SPF nijakým spôsobom nevysvetlil. Pri vysvetlení a preukázaní
označených skutočností by bolo zrejmé, že aj SPF dlhodobo rešpektuje reálne vykonávanú držbu

zo strany navrhovateľov a to po celú označenú dobu, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje splnenie
zákonných podmienok pre potvrdenie vydržania a teda nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
označeného titulu. Nadobúdací titul (listina Konečné pridelenie a platba za pridelenie nehnuteľnosti na
jej základe) sú a musia byť v rámci inštitútu vydržania titulom a zároveň aj hmotno-právnym základom
začiatku oprávnenej držby právnych predchodcov navrhovateľov, t. j. vznik a existencia zákonného titulu,

od ktorého sa odvíja držba nehnuteľnosti.

2.4 Na predmetnom pozemku právni predchodcovia navrhovateľov postavili rodinný dom, v ktorom
po teraz žijú, a to za dodržania všetkých potrebných stavebných predpisov, za nehnuteľnosti riadne
platia dane. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nijakým spôsobom nevyrovnal s podaním
navrhovateľov zo dňa 19.07.2023, kde navrhovatelia presne popisujú spôsob pridelenia označeného

pozemku na základe vyhotovenej listiny Konečné pridelenie z roku 1948 a s ňou súvisiacej a vyplatenej
finančnej náhrady vo výške 1 334,- Kčs, ktorú právni predchodcovia navrhovateľov zaplatili za pridelenú
nehnuteľnosť. Navrhovatelia a ich právni predchodcovia nemali a ani nemohli mať pochybnosti o užívaní
nehnuteľnosti, pretože boli v užívaní a držbe viac ako 50 rokov nerušení.. Pri skúmaní dobromyseľnosti
je podľa názoru navrhovateľov jednoznačne preukázané, že ich právny predchodca vec nadobudol

poctivým spôsobom a za pridelenie nehnuteľnosti ešte aj zaplatil, čo vyplýva aj z dĺžky doteraz
preukázanej nerušenej držby viac ako 50 rokov. Citovaný nález Ústavného súdu sám potvrdzuje, že
nesplnenie zákonných podmienok je až druhoradým kritériom a teda ustupuje dobromyseľnosti držby.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, pripadne

poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Z predložených
dôkazov navrhovateľmi je preukázané, že ich právni predchodcovia mali listinu Konečné pridelenie a
tiež je preukázané, že zaplatili za nehnuteľnosť určenú sumu.

2.5 Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nie je oprávnený skúmať potenciálne nedopatrenia alebo

opomenutia príslušných orgánov, je nesprávny, pretože v rámci SR je iba súd príslušný a oprávnený
svojim rozhodnutím zhojiť a napraviť nedostatky, ktoré vznikli najmä konaním štátnych orgánov a na
tento účel bol prioritne v zákone vytvorený aj inštitút vydržania a následne aj celý procesný postup, ktorý
má na jeho základe vlastnícke právo právne perfektným spôsobom legalizovať, potvrdiť a tak odstrániť
právnu neistotu, ktorá preukázateľne existuje na strane navrhovateľov a ich právnych predchodcov a v

danom momente ju nie je možné odstrániť iným spôsobom.

2.6 Odvolacím návrhom navrhovatelia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa vyjadril Slovenský pozemkový fond s tým, že zotrváva na doterajšom vyjadrení zo dňa
15.06.2023 a zároveň sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, ktoré žiada potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - navrhovatelia (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods. 1 C. m .p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) C. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie pričom nebol viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 C. m. p.) postupom bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej
inštanciepretoakovecneaprávnesprávnepotvrdil(§387ods.1,2C.s.p.vspojenís§2ods.1C.m.p.).

5. Odvolatelia v úvode svojho odvolania označili všetky výroky uznesenia súdu prvej inštancie ako
napadnuté odvolaním, odôvodnenie odvolania, odvolacie námietky však smerovali len k zamietajúcemu

výroku II.. Odvolací súd preto podľa obsahu odvolania preskúmal v rámci odvolacieho konania len
zamietajúci výrok II. a závislý výrok III. o náhrade trov konania.6. V prvom rade sa odvolací súd vyjadrí k postupu súdu prvej inštancie, ktorý v rámci svojho odvolania
namietali navrhovatelia, keď poukázali na vyzývacie uznesenie zo dňa 19.05.2023, ktoré prvoinštančný
súd vydal, z čoho vyvodili, že v čase vydania vyzývacieho uznesenia mal konajúci súd za preukázané,

že navrhovatelia zákonné podmienky vydržania splnili. Až na základe námietok podaných SPF dospel
súd k záveru, že navrhovatelia nespĺňajú zákonné podmienky pre potvrdenie vydržania. Napadnuté
zamietajúce rozhodnutie tak považujú za rozporné s vyzývacím uznesením.

7. Podľa § 359e ods. 1 C. m. p. ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne

podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

8. Podľa § 359e ods. 2 C. m. p. súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

9. Podľa § 359e ods. 3 C. m. p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;

uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

10. Podľa § 359f ods. 1 C. m. p. ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd

vydá vyzývacie uznesenie.

11. Podľa § 359f ods. 4 C. m. p. vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie
nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že
navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu

vydržaním.

12.Podľa§359iods.1C.m.p.súduznesenímzamietnenávrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržania,
ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením č.k.21Vyd/1/2023-44 zo dňa 19.05.2023 súd prvej
inštancie vydal vyzývacie uznesenie, v ktorom vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľov 2. a 3..
V uznesení prvoinštančný súd konštatuje, že navrhovatelia 2. a 3. osvedčili, že splnili predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, preto súd vydal vyzývacie uznesenie postupom podľa §

359f ods. 1 C. m. p..

14. Slovenský pozemkový fond v zmysle vyzývacieho uznesenia podal námietky, ktoré súd prvej
inštancie podrobne uviedol v odseku 4. napadnutého uznesenia a podstata ktorých spočívala v tom,
že v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. E. F. boli pôvodnými zapísanými vlastníkmi G. L. vo veľkosti

podielu 1 (zapísaný pod B1a) a manželka N. L. C. B. vo veľkosti podielu 1 (zapísaná pod B1b), ktorí v
zmysle darujúcej zmluvy dňa 02.07.1945 previedli vlastnícke právo každý vo veľkosti 1 v prospech v tej
dobe maloletej A. L., o čom svedčí zápis vo vložke pod B2 a B3. Následne je pod B4 zaznamenané, že
06.02.1948 č. d. 354 poznamenáva sa, že nehnuteľnosti vedené na strane A tejto vložky sú predmetom
revízie podľa zákona č. 142/47 Sb.. Ďalej je zápis pod B6 z 28.06.1948 č .d. XXXX, kde je uvedené, že

sa poznamenáva, že tieto nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohosp. zamýšľa prevziať a že tento majetok
je predmetom revízie podľa zákona č. 142/47 Sb. v znení zákona č. 44/48 Sb., pričom pri oboch týchto
zápisoch je pod poradovým číslom uvedené, že sa to týka zápisov v ad 1a-b, čo bol zápis vlastníckeho
práva G. L. vo veľkosti podielu 1 a jeho manželky N. L., C. B. vo veľkosti podielu 1 , pretože obaja
darovali zo svojho podielu vo veľkosti 1, podiel vo veľkosti 1 maloletej A. L., t. j. celkom 1. Z listiny

Konečné pridelenie, od ktorej navrhovatelia odvodzujú oprávnenú držbu tohto pozemku ich právnym
predchodcom L. B. s manželkou, je zrejmé, že jej predmetom je parcela č. 149/20, je v nej však uvedené,
že ide o pôdu a budovy z reviz. majetku býv. vlastníka G. L., ktorý túto parcelu nevlastnil v celosti, ale
vlastnil len podiel vo veľkosti 1. Uvedená listina nie je postačujúca na preukázanie tvrdení navrhovateľov,keď vlastníctvo v prospech právneho predchodcu navrhovateľov L. B. a manželky je potrebné preukázať
prídelovou listinou, ktorej exaktnosť, nesmie byť spochybnená - musí obsahovať všetky náležitosti (kto
ho vydal, či bol k tomu kompetentný, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej

veci sa týka, datovanie a podpis povereníka, meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenie osoby,
v prospech ktorej sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka). Z doteraz v konaní
predložených listín podľa SPF navrhovatelia nedostatočným spôsobom podopreli svoje tvrdenia, že
predmetnú nehnuteľnosť vydržali.

15. K námietkam SPF sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí zopakovali podstatu svojich tvrdení o tom, že ich
starý otec nadobudol predmetný pozemok prídelom na základe listiny Konečné pridelenie pôdy a budov
z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L.. Zrejme nedopatrením alebo opomenutím príslušných orgánov
nebol prídel odpísaný do novej pozemnoknižnej vložky a z tohto dôvodu aj predmetný pozemok nie je
do súčasnosti evidovaný na liste vlastníctva na právneho predchodcu navrhovateľov (podrobnejšie je
vyjadrenie uvedené v odseku 5 napadnutého uznesenia).

16. Súd prvej inštancie v ďalšom kroku výzvou zo dňa 28.06.2024 vyzval navrhovateľov na späťvzatie
nedôvodného návrhu podľa § 138 C. s. p. s poukazom na rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave č.k.
D 1098/64-20 zo dňa 31.08.1964 po poručiteľovi M. B., v ktorom je uvedené, že dom č. XXX O. E. F. je
postavený na cudzom pozemku – na pozemku G. L., a že poručiteľ so svojou manželkou počas trvania

manželstva zo spoločných prostriedkov postavili si v roku 1962 na pozemku G. L. dom č. XXX O. E. F.,
čím je vylúčená dobromyseľnosť navrhovateľov.

17. Navrhovatelia na výzvu súdu reagovali podaním zo dňa 19.07.2024, kde opakovali, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudli ako zákonní dedičia po neb. M. B. na základe darovacích zmlúv z roku 1960

a 1964. Uvádzaná citácia z výroku odôvodnenia dedičského rozhodnutia je podľa navrhovateľov len
konštatovaním stavu zapísaného v KN v danom čase.

18. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté zamietajúce rozhodnutie.

19. K navrhovateľmi tvrdenému rozporu medzi vyzývacím uznesením a odvolaním napadnutým
zamietajúcim uznesením odvolací súd uvádza, že vyzývacie uznesenie nie je konečným rozhodnutím
o veci a že sám zákonodarca v ustanovení § 359i ods. 1 C. m. p. predpokladá zamietnutie návrhu na
začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné. Je zrejmé, že súd
prvej inštancie vyhodnotil námietky SPF ako dôvodné – skutočnosťami uvedenými v námietkach sa súd

prvejinštanciepodrobnezaoberalvodseku20.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,pričomuvedené
skutočnosti spolu s ďalšími okolnosťami veci viedli k zamietnutiu návrhu.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo teda posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, keď zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania predmetných

nehnuteľností.

21. Podľa § 2 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

23. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami navrhovateľov a na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje
nasledovné:25. Navrhovatelia vo svojom odvolaní dôvodili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Z obsahu spisu ani odvolania navrhovateľov nie je zrejmé, aké navrhnuté dôkazy súd prvej
inštancie nevykonal. Pokiaľ mali navrhovatelia na mysli návrhy na pripojenie celých dedičských spisov

v zmysle ich návrhu na začatie konania zo dňa 09.12.2022, odvolací súd konštatuje, že pripojenie
celých dedičských spisov nebolo ani dôvodné ani hospodárne. Ani naplnenie odvolacieho dôvodu,
podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, z obsahu odvolania nevyplýva.
Navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadnu argumentáciu, ktorou by uviedli skutkové tvrdenia alebo
návrhy, ktoré pred súdom prvej inštancie neboli uplatnené.

27. Navrhovatelia ďalej namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

28. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne
posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval
príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne
interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval

(porovnajŠtevček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

29. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmaním listín, ktoré navrhovatelia pripojili
k svojmu návrhu, resp. doplnili na výzvu súdu v priebehu konania, zisťoval skutočnosti, ktoré by

osvedčovali splnenie predpokladov daných hmotným právom pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal z ustanovení § 130 ods. 1, 2 a § 134
ods.1až4Občianskehozákonníkaapredovšetkýmskúmalosvedčeniedobromyseľnostinavrhovateľov,
ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

32. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo

zákonom určených právnických osôb (§ 125).

33. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

35. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že je potrebné vychádzať z toho, že vydržanie
vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,

vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem spôsobilého
predmetuvydržaniaaspôsobiléhosubjektuvydržaniazákladnýmipredpokladmivydržaniasúoprávnenádržba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka - navrhovateľa. Je

treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

36. V preskúmavanej veci navrhovatelia odvodzujú svoj nárok od listiny Konečné pridelenie pôdy a

budov z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L., na základe ktorej mal byť pozemok na parcele č.
149/20 pridelený ich starému otcovi, ktorý sa tým ujal oprávnenej držby nehnuteľnosti. Starý otec mal
neskôr pozemok darovať otcovi navrhovateľov v roku 1960 a otec navrhovateľov M. B. mal pozemok
v roku 1964 darovať navrhovateľom darovacou zmluvou. Existenciu darovacej zmluvy z roku 1960, resp.
z roku 1964 navrhovatelia nepreukázali žiadnym spôsobom. V rozhodnutí Štátneho notárstva v Trnave
zo dňa 31. augusta 1964 je pritom uvedené, že dom č. XXX O. E. F. je postavený na cudzom pozemku

– na pozemku G. L., a že poručiteľ so svojou manželkou počas trvania manželstva zo spoločných
prostriedkov postavili si v roku 1962 na pozemku G. L. dom č. XXX O. E. F.. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že dobromyseľnosť navrhovateľov nie je daná. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že išlo len
o konštatovanie stavu zapísaného v KN v danom čase je právne bez významu, pretože najneskôr
uvedeným rozhodnutím je jednoznačne spochybnená dobromyseľnosť o tom, že vlastníctvo pozemku

patrilo právnym predchodcom navrhovateľov, táto pochybnosť je ešte zvýraznená nepreukázaním
existencie tvrdených darovacích zmlúv, aj keby išlo o darovacie zmluvy v zmysle príslušných právnych
noriem neplatné. Tvrdenia navrhovateľov o tom, že oprávnenosť ich držby vyplýva zo samotnej
listiny Konečné pridelenie pôdy a budov z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L. neobstojí, pretože
navrhovatelia právne relevantným spôsobom nepreukázali, na základe akých právnych skutočností (i

keď neplatných) sa ujali držby predmetného pozemku v prípade, že by bol skutočne ich starému otcovi
bol pridelený (čo však tiež odvolací súd nemal za preukázané). Odvolací súd tak súhlasne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že navrhovatelia nepreukázali žiadne objektívne okolnosti, z ktorých by mohli
nadobudnúť presvedčenie, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Je nepostačujúce nerušené
užívanie, prípadne platenie dane z nehnuteľnosti. Navrhovatelia teda pri bežnej opatrnosti, najmä

s poukazom na rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 31. augusta 1964, mali mať vedomosť o
tom, že nehnuteľnosť síce užívajú, ale im nepatrí. Odvolací súd najmä s poukazom na uvedené dedičské
rozhodnutie je názoru, že navrhovatelia s veľkou pravdepodobnosťou takúto vedomosť aj mali. Nie je
totiž logické, aby dedičia nenamietali proti označeniu pozemku ako patriacemu inej osobe, keď boli
presvedčení o tom, že tento pozemok bol vo vlastníctve poručiteľa a pred svojou smrťou ho daroval ho

svojim deťom.

37. Odvolací súd uzatvára, že navrhovatelia nepreukázali tvrdené darovanie predmetnej nehnuteľnosti,
zo žiadnych okolností nie je možné vyvodiť, že k darovaniu došlo. Správny je tak záver prvoinštančného
súdu o tom, že navrhovatelia neosvedčili splnenie podmienok na potvrdenie vydržania vlastníckeho

práva. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie založil na správne zistenom skutočnom stave, keď
výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dôsledne
sa riadil pre vec relevantnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne aplikoval. Prvoinštančný súd
svoje rozhodnutie zrozumiteľne, logicky odôvodnil, pričom postupoval v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 C. s. p. a vyrovnal sa aj s relevantnými tvrdeniami navrhovateľov v konaní.

38. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky navrhovateľov nie sú dôvodné, uplatnené odvolacie
dôvody neboli naplnené, odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
vrátane výroku o náhrade trov konania, voči ktorému navrhovatelia nevzniesli osobitné námietky,
postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

39. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s ustanovením § 396 ods.
1 C. s. p.

40. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).