Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/207/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342655
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124342655.6

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: EKOPROFIL, s.r.o., so sídlom Kamenná 4, 010 01 Žilina, IČO: 36
773 727, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela Dlabača 2, 010 01 Žilina,
IČO: 42 218 969, proti žalovanému: MOMAP s.r.o., so sídlom Hrabiny 267, 036 07 Lipovec, IČO: 36 424
056, právne zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771,
o zaplatenie 21.641,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.11.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní dňa 09.07.2024 na Okresnom súde Banská
Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21.641,19 eur spolu s úrokom z omeškania
špecifikovaným sadzbou, základom a dobou omeškania, paušálnu náhradu nákladov a trovy konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe objednávok žalovaného, žaloba pre žalovaného realizoval

dodávku a montáž okien na stavbe polyfunkčného objektu v A.. Po zrealizovaní diela žalobca uplatnil
nároknacenuzadielovystavenímtrochfaktúr(Fač.XXXXXXXXzodňa26.09.2022nasumu16.867,45
eur, Fa č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022 na sumu 10.836,58 eur a Fa č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022
na sumu 6.293,06 eur). Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku započítacieho prejavu došlo k čiastočnému
zániku pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXX v sume 4 355,90 eur. Záväzok z tejto faktúry
čiastočne zanikol aj v dôsledku úhrad spolu vo výške 8.000 eur. Z faktúry č. XXXXXXXX tak žalobca

eviduje nezaplatenú sumu 4 511,55 eur, faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX zostali neuhradené v
celom rozsahu. Žalovaný nárok uplatnený faktúrami do dnešného dňa v celom rozsahu neuhradil, a to
napriek tomu, že mu bola opakovane zaslaná výzva.

2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným
rozkazom sp. zn. 30Up/1304/2024 zo dňa 15.07.2024 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.

3. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, došlo k zrušeniu
označeného platobného rozkazu zo zákona v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov a so súhlasom žalobcu bola predmetná vec postúpená
Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému v súlade s § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní.

4. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.03.2026.

5. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.11.2025 doručil súdu návrh na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia,ktorýmžiadalzriadiťzáložnéprávonamajetkužalovaného,atonanehnuteľnostizapísanejna
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie B., obec A.,
nebytový priestor č. XX na prízemí, vo vchode č. X - nachádzajúci sa v B. C. D. E., súpisné číslo XXXX,

postavenom na parcele KNC č. XXXX/XX a parcele KNC č. XXXX/XXX, a tomu prislúchajúci podiel
priestoru XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve aspoluvlastnícky podiel k pozemku: parcela KNC č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXXX m2 a parcela KNC č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Daný
návrh žiadal na zabezpečenie pohľadávky vo výške 11.641,19 eur (zohľadňujúc podanie žalobcu zo

dňa 17.09.2025 – čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 10.000,- eur) s príslušenstvom
uplatnenej v tomto konaní.

6. Žalobca uviedol, že na základe objednávky žalovaného realizoval v roku 2022 dielo na polyfunkčnom
objekte v A., ktoré spočívalo v dodávke a montáži okien. Celá zákazka bola rozdelená na viacero etáp

vzhľadom k prebiehajúcej výstavbe. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 26.09.2022 si žalobca uplatnil
nárok na cenu diela v sume 16.867,45 eur so splatnosťou 10.10.2022. Po zohľadnení zálohy, zápočtu
a úhrad zo strany žalovaného (5 000 eur a 3 000 eur) predstavuje nárok žalobcu z tejto faktúry
sumu 4.511,55 eur. Dňa 29.12.2022 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXXX na sumu 10.836,58 eur
so splatnosťou 19.01.2023. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022, so splatnosťou 19.01.2023
žalobca uplatnil nárok na cenu diela v sume 6 293,06 eur. Žalovaný počas celej doby od vystavenia

faktúr do vydania platobného rozkazu pohľadávky vyplývajúce z vyššie uvedených faktúr žiadnym
spôsobom nerozporoval. Na základe urgencií došlo z jeho strany iba k čiastočnej úhrade faktúry č.
XXXXXXXX. Následne sa žalovaný odmlčal a na opakované snahy žalobcu nereagoval. Až v apríli 2024
sa žalobcovi podarilo so štatutárom žalovaného spojiť, pričom sa žalovaný zaviazal faktúry uhradiť do
dvoch mesiacov a požiadal žalobcu, aby nevyvíjal žiadne právne kroky. Na potvrdenie tohto záväzku

odsúhlasil zostatky pohľadávok žalobcu na listine zo dňa 30.04.2024. Žalobca zdôraznil, že za celé
obdobie od vystavenia faktúr do doručenia platobného rozkazu žalovaný oprávnenosť pohľadávky
žiadnym spôsobom nespochybnil a ani nenamietal, že by dielo malo byť nedokončené, resp. že by
žalobca nedodal nejakú časť dodávky, ku ktorej sa zaviazal. Jednalo sa pritom o obdobie viac ako 1,5
roka od dokončenia diela. Až po doručení platobného rozkazu žalovaný v podanom odpore uviedol,

že žalobca nedodal parapety a požaduje náhradu škody. S odkazom na zmluvné podmienky žalovaný
poukazoval na povinnosť žalobcu dodať parapety, ktoré majú predstavovať doplnky, ktorých dodanie
malo byť žalobcovou povinnosťou. Na existenciu záväzku dodať parapety mala podľa žalovaného
poukazovať cenová ponuka č. F.. Žalobca však tvrdí, že žiadne parapety dodať nemal, pretože k
uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXXXX nikdy nedošlo a aj cenová ponuka F. bola jedna z viacerých, ktoré

žalobca pripravil. Okrem toho na podporu neexistencie písomnej zmluvy v rozsahu predloženej cenovej
ponuky žalobca uviedol, že v samotnom návrhu zmluvy sa uvádzalo, že dodávka a montáž výplní
stavebných otvorov sa bude realizovať v rozsahu špecifikácie tovarov a služieb, ktorá mala tvoriť
prílohu zmluvy. Žiadna takáto špecifikácia sa v tom čase nevypracovala, pretože strany k uzatvoreniu
Zmluvy o dielo č. XXXXXXXX nepristúpili. Žalobca dodal, že žalovaný v odpore predložil návrh písomnej

zmluvy o dielo a požadoval po žalobcovi, aby zmluvu predložil on, vytvárajúc tak fikciu existencie
podpísanej zmluvy, ktorou on sám nedisponuje a ktorá má zodpovedať predloženému návrhu zmluvy. Po
oboznámení sa s replikou, v ktorej žalobca poprel akúkoľvek existenciu zmluvy o dielo č. XXXXXXXX,
žalovaný podľa názoru žalobcu už tendenčne upravil skutkové tvrdenia a uviedol, že vlastne malo dôjsť
k schváleniu cenovej ponuky F. počas osobného stretnutia v apríli 2022, a tým aj k vzniku záväzku

dodať parapety. Za účelom predĺženia súdneho konania a oddialenia právoplatnosti rozsudku žalovaný
podľa názoru žalobcu fabuloval s údajne schválenou cenovou ponukou F., hoci si bol dobre vedomý,
že k žiadnemu schváleniu nikdy nedošlo a že sa strany sporu dohodli na etapovitom realizovaní
diela, keďže aj samotná stavba - polyfunkčný dom, resp. jeho nadstavba, bola vo výstavbe. Danú
skutočnosť potvrdzujú štyri špecifikácie tovarov a služieb a tomu prislúchajúce cenové ponuky, ktoré

boli vyhotovené postupne, ako napredovala stavba. Žalobca predložil ako dôkaz špecifikácie tovarov
a služieb k jednotlivým cenovým ponukám ( čl. 176-199 súdneho spisu)
Podľa tvrdenia žalobcu, fakt, že tieto cenové ponuky boli vyhotovené v mesiacoch máj, júl, august a
október 2022 a vychádzajú z existujúcej vypracovanej špecifikácie tovarov a služieb, len dokazuje, že
žalovaný záväznosť pôvodnej cenovej ponuky F. z apríla 2022 iba predstiera, aby tým spochybnil nárok

žalobcu a oddialil judikovanie pohľadávky, keďže v pôvodnej cenovej ponuke boli podľa jeho prvotných
požiadaviek zahrnuté aj parapety. Nakoľko však pri následnom vymedzení predmetu diela k jednotlivej
etape žalovaný parapety už nepožadoval, žalobca nemal povinnosť tieto dodať a rešpektoval, že si
žalovaný našiel iného dodávateľa. Absencia záväzku dodať parapety je podľa názoru žalobcu zrejmá
zo špecifikácie, kde pri každej pozícii (okne) je na pravej strane priestor pre zaznamenanie požiadavky

na parapety („interiérové parapety rozmer“, resp. „exteriérové parapety rozmer“), ktorá je vo všetkých
prípadoch prázdna. Rovnako ani v cenovej ponuke k jednotlivým špecifikáciám sa nenachádzajú
parapety. Tvrdenie žalovaného o tom, ako si musel zabezpečiť parapety sám, pretože ich žalobca
nevedel dodať, sú podľa názoru žalobcu vymysleným príbehom na dotvorenie argumentu o vznikuškody. Aby žalovaný spochybnil nárok žalobcu, vypočítal si náhradu škody (doteraz nepreskúmateľným
spôsobom), ktorá mu cenovým rozdielom mala údajne vzniknúť a okamžite uskutočnil aj kompenzačnú
námietku.

Cieľomžalovanéhojepodľanázoružalobcupredlžovaťkonanie,žalobcapoukázalnaviaceréargumenty
žalovaného, ktoré podľa jeho názoru nemajú vplyv na žalovanú pohľadávku žalobcu, čím žalovaný
zahlcuje spisový materiál skutočnosťami bez právneho významu. Žalobca uviedol, že žalovaný
dodatočne po doručení platobného rozkazu a so značným odstupom času spochybňuje faktúry, ktoré v
celom rozsahu uznal, nielen tým, že ich nevrátil, ale tiež tým, že uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve

a v žalovanom rozsahu existenciu pohľadávky potvrdil i v odsúhlasení účtovných zostatkov zo dňa
30.04.2025. Je preto podľa žalobcu zarážajúce, že v duplike dodatočne po dvoch rokoch od ukončenia
diela spochybňuje dokonca aj dodanie tovaru, ktoré je priamo v popise faktúry.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný dňa 18.09.2024 uskutočnil úhradu v sume 10.000 eur, zostatok
žalovaného nároku teda predstavuje sumu 11.641,19 eur. Podľa tvrdenia žalobcu sa však žalovaný
s uvedenou zostávajúcou sumou žiadnym spôsobom argumentačne nevysporiadal. Vyčíslil iba výšku

škody v súvislosti s fabuláciou ohľadom nedodania parapetov, ktoré žalobca dodať ani nikdy nemal.
Žalovaný doručoval žalobcovi v decembri 2024 list s názvom Oznámenie vád a uplatnenie nárokov
z vád diela. V uvedenom liste pokračuje vo fabuláciách a existencii záväznej cenovej ponuky č. F..
V predmetnom liste zároveň namietal, že neboli dodané a namontované pákové ovládače, hoci tieto
dodané a namontované boli. Ďalej požaduje opravu nesprávne osadených okien a nastavenie okien do

funkčnéhostavu.Žalobcazdôraznil,žeoknábolipododanínastavenéaplnefunkčné.Výzvužalovaného
tak žalobca považoval za špekuláciu. Žalobca totiž dokončil dielo v decembri 2022 a žalovaný až po
dvoch rokoch prišiel s argumentmi o nedodaní pákového ovládača a nefunkčnosti niektorých okien.
Napriek uvedenej skutočnosti a vedomosti však faktúry žalovaný nevrátil, nerozporoval, zaevidoval ich
do účtovníctva a ešte v apríli 2024 bez akýchkoľvek námietok pohľadávky z týchto fakturovaných prác

a materiálu uznal. Žalobca podotkol, že neeviduje, že by žalovaný vzniesol voči nemu akýkoľvek nárok,
týkajúci sa vyššie uvedených vád diela, či nároku na náhradu škody.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalobca je nositeľom
žalovanej pohľadávky aktuálne v sume 11.641,19 eur. Zároveň je z tendenčných, protirečivých a

spochybnených tvrdení žalovaného zrejmé, že sa špekulatívnym spôsobom snažil oddialiť súdne
rozhodnutie, aby medzičasom realizoval predaj bytov a nebytových priestorov v jeho vlastníctve.
Po začatí vymáhania pohľadávky zo strany žalobcu bol na liste vlastníctva evidovaný ešte ako
vlastník rozostavanej stavby sám žalovaný. V čase, kedy prebiehalo súdne konanie, došlo k výmazu
rozostavanej stavby a zápisu stavby ako polyfunkčného objektu. Zároveň sa spustil predaj bytov a

nebytových priestorov. Žalobca poukázal na to, že v súčasnej dobe žalovaný predal už všetky byty a
jedinými nehnuteľnosťami, ktoré v polyfunkčnom dome ostali nepredané, sú 3 nebytové priestory, ktoré
žalobca v podaní bližšie špecifikoval. Žalovaný podľa zistení žalobcu nedisponuje iným majetkom, z
ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu. Podľa názoru žalobcu, postoj žalovaného, ktorý
po doručení platobného rozkazu začal popierať dovtedy nesporné nároky žalobcu, je opodstatneným

dôvodom domnievať sa, že nemá záujem žalobcu uspokojiť. Špekulatívnym vyvolávaním spornosti
nároku žalobcu a odsúvaním riešenia danej situácie môže spôsobiť, že neskoršie judikovanie nároku
žalobcu na úhradu doplatku ceny diela narazí na nemajetnosť žalovaného.

8. Žalobca zároveň podotkol, že navrhuje, aby bolo sudcovské záložné právo zriadené len na nebytovom

priestore č. XX, ktorý by svojou hodnotou mal pokryť uspokojenie pohľadávky žalobu. K danému
nebytovému priestoru sa viaže podiel priestoru XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Žalobca na určenie približnej
hodnoty predmetného nebytového priestoru súdu predložil realitnú inzerciu z mesta A., z ktorej vyplýva,
že nebytové priestory sa predávajú za cenu 1.200 eur až 1.800 eur, pričom žalobca podotkol, že u

predmetnej inzercie sa jedná o kancelárske priestory, u ktorých je hodnota v zásade vyššia, ako je tomu
napr. pri skladových priestoroch. Nebytový priestor XX má tak predpokladanú hodnotu po spriemerovaní
oboch inzerovaných ponúk na úrovni 1638 eur/m2. Pri ploche 30 m2 zodpovedá cena nebytového
priestoru sume cca 49.000 eur. Uvedená hodnota podľa názoru žalobcu v dostatočnej miere pokrýva
tak zostatok istiny ako aj úroky z omeškania a trovy konania.

9. Podľa názoru žalobcu zabezpečovacie opatrenie nezasiahne neprimeraným spôsobnom do
vlastníckeho práva žalovaného. Iný spôsob zabezpečenia pohľadávky vzhľadom k aktuálnej situácii
ani nie je možný. Súdne konanie je v štádiu pred prvým pojednávaním, pričom termín pojednávania jevytýčený až na deň 26.03.2026. Žalobca súdu uviedol, že ak by nastala situácia odvolacieho konania,
ku ktorému by došlo, má žalovaný viac ako dosť priestoru predať i posledné 3 nebytové priestory,
skonzumovať získané finančné prostriedky a zostať nemajetný.

10. Žalobca na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností ako dôkazy súdu predložil výpis
z LV č. XXXX zo dňa 01.07.2024 a ten istý list vlastníctva zo dňa 21.11.2025, špecifikáciu tovarov
a služieb zo dňa 09.05.2022 a tomu prislúchajúcu cenovú ponuku zo dňa 26.05.2022, špecifikáciu
tovarov a služieb zo dňa 15.07.2022 a tomu prislúchajúcu cenovú ponuku zo dňa 18.07.2022,

špecifikáciu tovarov a služieb zo dňa 11.08.2022 a tomu prislúchajúcu cenovú ponuku zo dňa
11.08.2022, špecifikáciu tovarov a služieb zo dňa 10.10.2022 a tomu prislúchajúcu cenovú ponuku zo
dňa 18.10.2022, ponuku na predaj nebytového priestoru z portálu Top Reality.sk a ponuku na predaj
nebytového priestoru z portálu Nehnuteľnosti.sk. V ďalšom odkázal na dôkazy, ktoré sú už súčasťou
spisového materiálu.

11. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.

14. Súd pred posúdením dôvodnosti návrhu skúmal jeho obligatórne náležitosti, pričom zistil, že návrh
obsahuje všetky predpísané náležitosti.

15. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže
súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu na
zabezpečovacie opatrenie súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené
listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

16. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva.

17. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom

konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom
dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne
odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému
sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení
a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje

skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť
potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhomžalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť
skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu

zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.
Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa
však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv

prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

18. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho

(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie
súduprvejinštancieozabezpečovacomopatreníjerozhodujúcistavvčasevydaniarozhodnutia.Druhou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti

odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho
rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je
potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie
žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery,

že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí
tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v
dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej
podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude
zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti
ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva
žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť
do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.
Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je
odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

19. Splnenie vyššie uvedených podmienok preskúmal súd na základe predložených listinných dôkazov,

v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to
vo väzbe na predmet konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní
je totiž možné posúdiť celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti. Po
zhodnotení daných podmienok dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

20. Pre potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd
považuje za dostatočne osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy
11.641,19 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr (Fa č. XXXXXXXX zo dňa 26.09.2022
na sumu 16.867,45 eur, Fa č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022 na sumu 10.836,58 eur a Fa č.
XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022 na sumu 6.293,06 eur). Uvedené súd konštatuje vo väzbe na predbežné

vyhodnotenie prostriedkov procesného útoku žalobcu a prostriedkov procesnej obrany žalovaného
obsiahnutých v spisovom materiály, ktoré ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia má súd k dispozícii. Žalobca na osvedčenie pohľadávky poukázal na
odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 30.04.2024, podklady pre plnenie diela, ako aj na špecifikáciu tovarova služieb a cenové ponuky vystavené na jednotlivé etapy, čiastočné plnenie na faktúry tak pred ako aj po
začatí súdneho konania zo strany žalovaného. Súd zdôrazňuje, že toto osvedčenie konštatuje výlučne
vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

a neprejudikuje tým výsledok konania v prejednávanej veci.

21. Osvedčenie reálnej obavy z ohrozenia, teda že žalovaný koná tak (robí faktické a právne úkony),
že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho
rozhodnutia, musí byť konkrétne a navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ho musí vždy osvedčiť.

Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo
ohrozenia exekúcie reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu konkrétne špecifikovať,
osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní žalovaného odôvodňujúcom túto obavu.
Zabezpečovacie opatrene nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré žalobca predpokladá alebo
očakáva. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností, ktoré by

preukazovali alebo aspoň nasvedčovali tomu, že by dlžník - žalovaný akokoľvek znižoval hodnotu svojho
majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. Obava
z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje
faktické alebo právne kroky, úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovaný majetok (zmenšenie
majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia

majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie.
- Súd skonštatoval, že navrhovateľ vo väzbe na pripojené listinné dôkazy neosvedčil podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. Naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov zriadením záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX žalobca odôvodnil tým, že keďže žalovaný robí kroky vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam
– bytom a nebytovým priestorom /zapísaným na LV č. XXXX/, je obava, že rovnako bude postupovať aj
ktýmtonehnuteľnostiam.Uvedenéskutkovétvrdeniažalobcanepodoprelžiadnymidôkazmisvedčiacimi
o opodstatnenosti tejto obavy, príp. akýchkoľvek krokoch a úkonoch žalovaného smerujúcich k ukráteniu

možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu. Samotné pochybnosti žalobcu o potenciálnej hrozbe
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na LV č. XXXX – nebytový priestor č. XX, nie sú dostatočné
pre záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Zámer žalovaného previesť nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX – nebytový priestor č. XX, súčasne nevyplýva ani z aktuálneho výpisu listu
vlastníctva z katastra nehnuteľností, dostupného na internete ku dňu rozhodovania súdu o návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z listu vlastníctva nevyplýva žiadne vkladové konanie
vzťahujúce sa na predmetnú nehnuteľnosť. Potreba poskytnutia ochrany zriadením záložného práva
na uvedenej nehnuteľnosti na LV č. XXXX sa preto javí ako neosvedčená a predčasná. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva žalobcu zároveň nemožno nahradiť odkazom na skorší výpis z toho istého
LV č. XXXX na preukázanie zmeny vlastníka na jeho iných nehnuteľnostiach.

23. Z predloženého LV č. XXXX pre k.ú. B. vyplýva polyfunkčný objekt D. I, pozostávajúci z bytových
jednotiek a nebytových priestorov, z ktorých viaceré z nich v 01.07.2024 boli vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Z toho istého listu vlastníctva LV č. XXXX ale z 21.11.2025 vyplýva, že v predmetnom
polyfunkčnom objekte Košúty I. je žalovaný v súčasnosti vlastníkom 3 nebytových priestorov. Byty,

ktoré mal žalovaný predtým vo výlučnom vlastníctve, už vlastnia tretie subjekty, avšak v zmysle titulov
nadobudnutia (vkladových konaní kúpnych zmlúv) žalovaný tieto predával postupne už od októbra 2024.
Zároveň z daného listu vlastníctva vyplýva, že na nebytových priestoroch č. XX a XX, ktoré sú vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, sú uvedené ťarchy k predmetným nehnuteľnostiam k vlastníkovi, a to
daňové záložné právo k týmto nehnuteľnostiam v prospech Mesta A..

24. Vzhľadom k tomu, že na predmetnom liste vlastníctva sú ťarchy v prospech tretieho subjektu, je
nesporné, že žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností je obmedzovaný vo svojom vlastníckom
právetýmtozáložnýmprávomknehnuteľnostiam,čoznamená,žetvrdenézbavovaniemajetkuzostrany
žalovaného je sťažené v dôsledku obmedzenia jeho práv k daným nehnuteľnostiam.

25. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa snaží predĺžiť čas na to, aby sa mohol zbaviť majetku,
keď popiera dovtedy nesporné nároky žalobcu, alebo že má žalovaný tendenčné a protirečivé tvrdenia,má súd za to, že ide len o domnienku žalobcu a je dôležité poukázať na skutočnosť, že tieto tvrdenia
sú súčasťou procesnej obrany žalovaného v konaní.

26. Súd skonštatoval, že žalobca v danom prípade podaným návrhom základné predpoklady na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy,
že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Žalobca teda neosvedčil ním tvrdené skutočnosti o
zbavovaní sa majetku zo strany žalovaného, pričom je nesporné, že žalovaný je obmedzený vo
výkone svojho vlastníckeho práva práve zriadeným daňovým záložným právom, ktoré je zapísané

v časti C na predmetnom liste vlastníctva a žalobca ani nijakým spôsobom neosvedčil zlú finančnú
situáciu žalovaného a z ničoho nie je zrejmé, že v prípade, že predá niektoré nehnuteľnosti, ak nie
všetky, že nebude mať finančné prostriedky na zaplatenie žalovanej sumy, pohľadávky žalobcu, pokiaľ
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť v prospech žalobcu. Pokiaľ by aj žalovaný predával nehnuteľnosti
tretím subjektom, tak nezakladá to automatické osvedčenie, že sa zbavuje svojho majetku za účelom
poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Prípadný tvrdený predaj je zrejmý z podnikateľského zámeru

žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný aktuálne úmyselne zbavoval
svojho nehnuteľného majetku jeho predajom alebo iným prevodom s cieľom ohroziť výkon súdneho
rozhodnutia, alebo že mal úmysel svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť či znemožniť
vykonanie exekúcie na svoj majetok v prospech žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný mieni odplatne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku

s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Takéto konanie súd nemôže považovať za snahu
zbaviť sa svojho majetku s cieľom vyhnúť sa prípadnej úhrade pohľadávky žalobcu. Skutočnosť, že
žalovaný by aj vykonával činnosť smerujúcu k scudzeniu svojho majetku, nie je dôkazom, že sa tak
deje s cieľom dosiahnuť nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu tak, ako argumentuje žalobca vo svojom
návrhu a zároveň žalobca ani len neosvedčil takéto konanie žalovaného v čase podania návrhu a v čase

vydania rozhodnutia. Žalobca sa len domnieva, že sa tak deje s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak
toto tvrdenie nebolo nijako osvedčené.
- Súd opakovane uvádza, že ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok,
neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok. Zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaný nebol oprávnený previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu,

resp. ani zo žiadnej listiny, ktorá je obsahom návrhu či spisu nie je zrejmé, že tento prevod skutočne bude
uskutočnený napr. za nižšiu cenu a podobne, pričom žalovaný nie je povinný akýmkoľvek spôsobom
svojim veriteľom zdôvodňovať, prečo takúto transakciu uskutočňuje, pričom je zrejmý podnikateľský
zámer žalovaného - výstavba a následný predaj spojený so ziskom z predaja.

27. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Úvahy žalobcu
majú len charakter domnienok a predpokladov, pričom nie sú relevantne osvedčené. Dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu,
že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie,
ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo ktoré inak

podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo
právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so
svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa
jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť s poukazom na neosvedčenie predaja majetku žalovaného za
cenu pod trhovú cenu naplnená nebola.

- Súd konštatuje, že za prípadný predaj majetku žalovaný nadobudne finančné prostriedky, ktoré budú
naďalej patriť žalovanému, čím vlastne iba pretransformuje svoj majetok z majetku nehnuteľného na
finančné prostriedky.
- Z ničoho nevyplýva, že by predaj nehnuteľností bol fiktívny s cieľom znížiť hodnotu majetku
žalovaného, resp. že má byť vykonaný bez reálnej protihodnoty s cieľom ukrátiť veriteľov žalovaného.

Z prezentovaného správania žalovaného sa nejaví, že by žalobcu ako svojho veriteľa žalovaný mienil
ukrátiť na priznaných právach tak, aby nemohol ich uspokojiť v rámci exekúcie a ohrozoval jej prípadný
budúci výkon.
- Žalobca neosvedčil ani to, že by žalovaný prípadné finančné prostriedky nadobudnuté za predaj
nehnuteľností mienil použiť spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pričom

nepreukázal ani existenciu obavy z hrozby zmarenia exekúcie, ktorá musí hroziť bezprostredne.

28. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal
dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia. Žalobcom nebola splnená podmienka osvedčeniaobavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd na základe uvedeného návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§262 ods.
1 CSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia,
dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 357 písm. d)
CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).