Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/138/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206856
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125206856.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore navrhovateľov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. X, XXX XX E., 2. A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., 3. F. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., všetci zastúpení: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom
Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, proti odporcovi: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom

D. X, XXX XX E., zastúpený: Palkovič advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kapitulská 20, 917 01
Trnava, IČO: 47 255 609, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov 1. až 3.
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 100C/73/2025 - 49 zo dňa 06. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku III.
p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľom 1. až 3.
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
odporcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľom 1 až 3 na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov,
svýnimkouúčastinaúkonochpredorgánmiverejnejmoci,podobudeviatichmesiacovodvykonateľnosti

uznesenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania.

1.1 V rozhodnutí aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) a h), § 329
ods. 1 veta prvá, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C. s. p.“).

1.2 Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia 1 až 3 sa domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľom 1 až 3 na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch pred orgánmi verejnej moci, na
ktoré budú spoločne predvolaní. Odporcovi navrhli zakázať vstupovať do priestorov bytového domu
súpisné č. XXX na D. H. X I. E., podbránia tohto bytového domu na parcele č. 258/1 a spoločného

dvora na parcele č. 258/2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava,
pre katastrálne územie E., obec E., okres Trnava; súčasne sa domáhali voči odporcovi náhrady trov
konania. Svoj návrh odôvodnili dlhodobým a stupňujúcim sa terorom, ktorý voči nim odporca (bývalý
vlastník nebytového priestoru v bytovom dome, v ktorom sú vlastníkmi bytu) systematicky vykonával
po dobu 20 rokov, čo zahŕňalo vulgárne urážky, vyhrážanie a fyzické útoky. Odporca stratil vlastníctvo
k nebytovému priestoru 15.07.2025 udelením príklepu v dražbe. Medzi najzávažnejšie incidenty patrí

fyzické napadnutie navrhovateľa 1 v roku 2004, slovné a fyzické obťažovanie navrhovateľa 3 v roku
2012, vulgárne vyhrážanie sa navrhovateľom na schôdzi vlastníkov v roku 2013, ďalšie vyhrážanie sa vroku 2016 a najvážnejší útok dňa 10.03.2023, pri ktorom odporca spôsobil navrhovateľovi 1 zlomeninu
lebky a pomliaždenie mozgu a navrhovateľke 2 zlomeninu stavca. Pre tento posledný skutok bola na
odporcu podaná obžaloba pre trestný čin ublíženia na zdraví s ťažkým následkom (vedená na Okresnom

súde Trnava pod sp. zn. 10T/22/2024). Navrhovatelia argumentovali tým, že odporca pokračuje v
šikanovaníprostredníctvomstalkingu,kverulovania(podaniasprávcovibytovéhodomuSTEFFETrnava,
s.r.o.,kdepracujesestraodporcu)apokusmioodstráneniekamerovéhosystému,ktorýsinavrhovatelia
inštalovali na svoju ochranu.

1.3 Po oboznámení sa s návrhom, listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu (uvedenými v odseku 10.
napadnutého uznesenia) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že navrhovatelia 1 a 2 sú vlastníkmi
bytu č. X, na 2. poschodí, vo vchode D. X nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné č. XXX, stojacom
na parcele č. 258/2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., v podiele 1/1.
Odporca bol vlastníkom nebytového priestoru č. X v rovnakom bytovom dome ako bývajú navrhovatelia.
Dňa 15.07.2025 sa na notárskom úrade JUDr. Gabriely Palugovej konala dražba nebytového priestoru

č. X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku 352/10000. Predmetná nehnuteľnosť bola v prvom kole dražby
vydražená. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že polícia v rokoch 2005 – 2023 viedla voči odporcovi
6 trestných konaní pre výtržníctvo, ublíženie na zdraví, nebezpečné prenasledovanie a ohováranie,
kde oznamovateľmi boli navrhovatelia a tri trestné konania vo veciach poškodzovania cudzej veci,

poškodzovania cudzích práv, kde oznamovateľmi boli navrhovatelia, pričom v týchto konaniach je
páchateľ neznámy. Okresný súd Trnava prijal obžalobu na odporcu pre útok na navrhovateľov 1 a 2 z
10.03.2023

1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že konflikt medzi navrhovateľmi a odporcom trvá viac ako 20

rokov, počas ktorých odporca navrhovateľov systematicky a agresívne terorizoval vulgárnymi urážkami,
vyhrážkami a fyzickými útokmi. Agresívne správanie začalo prvým fyzickým útokom 14.12.2004 a
pokračovalo opakovaným slovným a fyzickým obťažovaním navrhovateľa 3 (syna navrhovateľov 1 a 2)
dňa 25.10.2012, motivovaným neoprávneným vynucovaním parkovania na spoločných priestoroch,
ktoré presahovalo jeho marginálny spoluvlastnícky podiel. Eskalácia vyvrcholila 10.03.2023, kedy

odporca napadol navrhovateľov 1 a 2, pričom im spôsobil vážne zranenia (vyžadujúce liečenie po dobu
dvoch a troch mesiacov), a pre tento skutok je voči nemu vedené trestné konanie pre ublíženie na zdraví
s ťažkým následkom. Napriek strate vlastníckeho práva k nebytovému priestoru odporca pokračuje v
stalkingu a kverulovaní, vrátane podávania sťažností správcovi bytového domu. Prvoinštančný súd mal
za dostatočne preukázané, že navrhovatelia majú dôvodný strach z impulzívneho a nepredvídateľného

odporcu, ktorého konanie voči nim bolo kvalifikované ako trestný čin, a je neudržateľné vyžadovať od
navrhovateľov strpenie ďalšieho fyzického útoku na dosiahnutie ochrany. Súd považoval za osvedčenú
potrebu ochrany všetkých navrhovateľov, a preto návrhu v časti zákazu približovania sa vyhovel, ale
nariadil zákaz len na vzdialenosť 5 metrov, čo považuje za dostatočné na zabránenie fyzickému útoku,
a vo zvyšnej časti (nad 5 metrov) návrh zamietol, s akceptovaním navrhovateľmi zadefinovanej výnimky.

Časť návrhu, týkajúcu sa zákazu vstupu odporcu do priestorov bytového domu, podbránia a dvora, súd
zamietol ako bezdôvodnú, pretože by išlo o obmedzenie, ktoré nemá bezprostredný vzťah k ochrane
fyzickejaduševnejintegritynavrhovateľov.Obmedzeniespočívajúcevzákazepriblíženiasana5metrov
je podľa prvoinštančného súdu proporcionálne, dostatočné na dosiahnutie cieľa ochrany navrhovateľov
a nepredstavuje neprimeraný zásah do slobody pohybu odporcu. Neodkladné opatrenie bolo nariadené

na dobu 9 mesiacov od jeho vydania, s možnosťou pre navrhovateľov podať v tejto lehote žalobu alebo
podať opätovný návrh na neodkladné opatrenie, ak dôvody pretrvajú.

1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p.
a nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, vzhľadom na to, že navrhovatelia mali úspech len v

časti nepribližovania sa a v časti zákazu vstupu boli neúspešní.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu zamietajúceho výroku II. podali v zákonnej lehote
odvolanie navrhovatelia 1 až 3. Odvolacie dôvody výslovne nekonkretizovali, z obsahu odvolania je
možné vyvodiť, že ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) - súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm.
h) C. s. p.) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.2.1 Navrhovatelia namietali, že súd prvej inštancie čiastočné zamietnutie odôvodnil len všeobecným
odkazom na test proporcionality bez reálneho zváženia konkrétnych okolností. Navrhovaná vzdialenosť
10 metrov by im (ako osobám vyššieho veku, po úraze s obmedzenou rýchlosťou pohybu) poskytla

dostatočný únikový priestor v prípade impulzívneho a nepredvídateľného útoku fyzicky silnejšieho
odporcu, ktorý už preukázal, že zahodil všetky zábrany. Podľa navrhovateľov odporca s „voľným
vzťahom k realite“ bude testovať hranice 5-metrového zákazu, pričom racionálny jedinec chápe takýto
zákaz ako pokyn nepribližovať sa vôbec. Zdôraznili, že dlhoročné vytrvalé a iracionálne útoky odporcu
(aj na verejnosti a za prítomnosti svedkov) si vyžadujú extenzívnu ochranu navrhovateľov a že odporca

sám svojím správaním posunul ekvilibrium proporcionality smerom k väčšej ochrane ich života a zdravia,
pričomzásahdoprávaodporcunepohybovaťsavichblízkostijenepatrný.Kzákazuvstupudopriestorov
bytového domu, podbránia a dvora navrhovatelia uviedli, že považujú odôvodnenie súdu, že zákaz
vstupu nemá bezprostredný vzťah k ich ochrane, za nesprávne. Namietli, že súd nevykonal skutočný test
proporcionalityaopomenulkľúčovúskutočnosť,žeodporcaužstratilvlastníctvoknebytovémupriestoru,
a teda nemá žiadny legitímny záujem ani právo zdržiavať sa v týchto priestoroch. Zákaz priblíženia je

nedostatočný, pretože miestne pomery (ohraničený, neveľký priestor dvora s málo únikovými cestami)
zvyšujú riziko napadnutia navrhovateľov, ktorí sa môžu ocitnúť v pasci. Ochrana života a zdravia
navrhovateľov v mieste ich bydliska by mala prevážiť nad slobodou pohybu odporcu v priestore, kde
už nemá čo robiť. V tejto súvislosti odkázali na § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p., ktoré predpokladá aj
vážnejší zásah – zákaz vstupu do vlastného obydlia, a teda zákaz vstupu do nebytového priestoru je

primeraný. Odporca svojím brutálnym útokom sám určil mieru ochrany, ktorá je potrebná. Ako dôkaz
nepoučiteľnosti a pretrvávajúcej posadnutosti navrhovateľmi uviedli provokatívny pozdrav „zdvihnutou
pravicou“ smerom k navrhovateľovi 3 dňa 09.10.2025, len tri dni po vydaní neodkladného opatrenia.
Zdôraznili, že odporca sa aktívne snažil dosiahnuť odstránenie ich kamerového systému na dvore (cez
iné súdne konanie), čím si vytvára podmienky pre zopakovanie útoku.

2.2 Odvolacím návrhom žiadali, aby bolo uznesenie zmenené a ich návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo vyhovené v celom rozsahu.

3. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj

odvolanie navrhovateľov považuje za nedôvodné. Zdôraznil, že navrhovatelia odôvodnili potrebu
neodkladnej úpravy pomerov udalosťami, ktoré sa stali takmer 2,5 roka pred podaním návrhu, z
čoho vyplýva, že reálna a bezodkladná potreba úpravy pomerov neexistuje. Odporca akceptoval
rozhodnutie súdu prvej inštancie o zákaze priblíženia na 5 metrov, pretože sa k navrhovateľom nemá
potrebu približovať. Odmieta, že by navrhovateľov 20 rokov terorizoval, pričom množstvo trestných

oznámení, v ktorých nebolo vznesené obvinenie, považuje za prejav nevraživosti navrhovateľov a
snahu umelo preniesť spory o vlastnícke práva do roviny verejného práva. Odmieta zodpovednosť
za konanie tretích osôb, ktorých konanie navrhovatelia tiež kritizujú. Poukázal na skutočnosť, že
udalosti z 15.03.2023 sú stále predmetom trestného konania, pričom vo vzťahu k odporcovi je potrebné
zohľadniť zásadu prezumpcie neviny. Poprel, že stratil vlastnícke právo k nebytovému priestoru č. X

v dôsledku dražby 15.07.2025, pretože túto dražbu napadol žalobou o určenie neplatnosti (vedenou
pod sp. zn. 24Cb/67/2025), o čom svedčí prebiehajúce súdne konanie zapísané na liste vlastníctva.
Predmetný nebytový priestor naďalej užíva, sídli tam jeho spoločnosť SAKRA GSM 1 s. r. o. a má tam
prevádzkareň. Odmietol tiež tvrdenie o „provokatívnom zdravení zdvihnutou pravicou“ dňa 09.10.2025,
pričom argumentuje, že táto udalosť nastala až po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie (06.10.2025)

a v zmysle § 329 ods. 2 C. s. p. preto nemôže byť v odvolacom konaní zohľadnená. Vzdialenosť 5
metrov považuje za dostatočnú vzhľadom na časový odstup takmer 2 roky a 8 mesiacov od posledného
incidentu. Polemika o dodržiavaní vzdialenosti je možná pri akejkoľvek vzdialenosti, pričom väčšia
vzdialenosť zvyšuje riziko jej neúmyselného porušenia. Stanovenie vzdialenosti väčšej ako 5 metrov by
bolo nedôvodné, neprimerane by zasahovalo do jeho práva na slobodu pohybu (čl. 23 ods. 1 Ústavy

SR). Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí zákazu vstupu považuje odporca za správne.
Nebytový priestor č. X stále užíva a platnosť dražby je predmetom súdneho sporu, pričom zákaz vstupu
by mu znemožnil výkon podnikateľskej činnosti. Ochrana navrhovateľov je dostatočne zabezpečená
5-metrovým zákazom priblíženia, zákaz vstupu do priestorov bytového domu by nepriniesol žiadne
zvýšenie ochrany navrhovateľov. Poukazuje na to, že navrhovatelia vedeli o spore o neplatnosť dražby

už 07.10.2025, no v odvolaní (14.10.2025) to neuviedli. Naopak, navrhovatelia v konaní o neplatnosť
dražby vstúpili ako intervenienti na strane žalobcu (odporcu v tomto konaní), čím podľa neho preukazujú
účelovosť a menia právnu argumentáciu podľa vlastnej potreby. Odporca navrhol, aby odvolací súdpotvrdil napadnuté uznesenie vo výroku II. a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

4. Navrhovatelia v odvolacej replike odmietli odporcovu argumentáciu o neexistencii bezodkladnej
potreby kvôli časovému odstupu od posledného útoku (2,5 roka). Zdôraznili, že táto potreba trvá,
kým trvá nebezpečenstvo, ktoré sa u odporcu prejavuje cyklicky už 20 rokov. U odporcu nedošlo
k sebareflexii, ale k novému prepuknutiu iracionálnej posadnutosti a riziko impulzívneho útoku je
kedykoľvek aktuálne. V stalkingu a kverulovaní pokračoval aj krátko po fyzickom útoku a jeho snaha

„čistiť si terén“ odstránením kamerového systému, práve keď prichádzal o nebytový priestor, svedčí o
jeho neprispôsobivom a iracionálnom správaní. Navrhovatelia označili vyjadrenie odporcu, že „nemá
potrebu sa k navrhovateľom približovať a ani to nerobí“, za jalovú slovnú ekvilibristiku. Príčinou teroru
nebola potreba približovať sa, ale potreba ubližovať a panovať. Jeho deklarácia je nevierohodná, keďže
len nedávno mal „nutkavú potrebu zahajlovať si smerom k navrhovateľovi v 3“, čo svedčí o tom, že
na jeho obvyklom neprispôsobivom životnom štýle sa nič nezmenilo. Odporca opakovane používa

argumenty o „nezhodách ohľadom výkonu vlastníckych práv“ a o tom, že trestné oznámenia sú dôkazom
nevraživosti navrhovateľov. Navrhovatelia toto označujú za teror, nie nezhody, a zdôraznili, že trestné
oznámenia dokazujú iba to, že sa domáhali ochrany u štátnych orgánov, ktoré namiesto reálnej pomoci
produkovali sofizmy (napr. strata dôkazu – videozáznamu). Trestné oznámenia neboli odmietnuté
z dôvodu, že by si navrhovatelia skutky vymysleli. Prezumpcia neviny je výlučne trestnoprávny

inštitút a neaplikuje sa v civilnom procese o neodkladnom opatrení, kde sa skutkové okolnosti len
osvedčujú. Odporca nepoprel, že navrhovateľov verbálne a fyzicky napádal. Navrhovatelia trvajú na
tom, že 10 metrov je nevyhnutných, pretože odporca má sklon porušovať pravidlá a potom klamať
o „neúmyselnom prekročení vzdialenosti“. Účelom neodkladného opatrenia je chrániť navrhovateľov
pred fyzickým atakom, nie chrániť odporcu pred neúmyselným porušením zákazu. Odporca vlastnícke

právo k nebytovému priestoru stratil (ako vyplýva z listu vlastníctva) a jeho tvrdenie o neplatnosti
dražby má „nulovú dôkaznú hodnotu a nulovú právnu relevanciu“ pre toto konanie. Zdôraznili, že zákaz
vstupu do malého, fyzicky ohraničeného spoločného priestoru, kde hrozí zvýšené nebezpečenstvo,
je na ochranu navrhovateľov nevyhnutný, na rozdiel od menej invazívneho zákazu priblíženia, ktorý
chráni navrhovateľov na verejnom priestranstve. Odporca nemá žiaden užívací titul a nemá dôvod sa v

priestoroch domu zdržiavať. Navrhovatelia kategoricky odmietajú tvrdenie odporcu o účelovosti, v ktorej
by tvrdili, že vlastnícke právo k nebytovému priestoru nestratil. Na argument odporcu o neprípustnosti
zohľadnenia skutku z 09.10.2025 (zdvihnutá pravica) navrhovatelia reagovali tým, že skutkový stav sa
nezmenil, pretože odporca mal afinitu k nacistickej symbolike už pred vydaním neodkladného opatrenia
a táto udalosť len potvrdzuje jeho nepoučiteľnosť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po tom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenými osobami (§ 362 ods. 1 a § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že navrhovatelia podľa obsahu odvolania použili zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah spisu, odôvodnenie

preskúmavaného uznesenia i argumenty použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď čiastočne návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo
výrokovej časti napadnutého uznesenia a v časti návrh zamietol.

7. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.10. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa čl. 16 ods. 3 C. s. p. v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť
rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.

12. Z podstaty odvolacích námietok navrhovateľov je možné vyvodiť odvolacie dôvody, podľa ktorých
k čiastočne zamietajúcemu rozhodnutiu (výrok II.) súd prvej inštancie dospel tým, že z vykonaných

dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín odvolací súd zistil, že
navrhovatelia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi, aby sa
nepribližoval k navrhovateľom 1 až 3 na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na

úkonoch pred orgánmi verejnej moci, na ktoré budú spoločne predvolaní. Súčasne sa domáhali uloženia
zákazu odporcovi vstupovať do priestorov bytového domu súpisné č. XXX na D. H. X I. E., podbránia
tohto bytového domu na parcele č. 258/1 a spoločného dvora na parcele č. 258/2, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, pre katastrálne územie E., obec E.,
okres Trnava. V dôvodoch návrhu navrhovatelia uviedli, že navrhovatelia 1 a 2 sú vlastníkmi bytu

vo vchode obytného domu na ul. D. X I. E., odporca bol do dňa 15.07.2025 vlastníkom nebytového
priestoru č. X v rovnakom bytovom dome. Odporca už 20 rokov navrhovateľov systematicky a vytrvalo
terorizuje vulgárnymi urážkami, vyhrážaním aj fyzickými útokmi. Navrhovateľa 1 fyzicky napadol už dňa
14.12.2004, dňa 25.10.2012 odporca fyzicky aj slovne obťažoval navrhovateľa 3, na schôdzi vlastníkov
dňa 27.03.2013 odporca vulgárne urážal navrhovateľov a vyhrážal sa im, 22.08.2016 sa odporca znovu

vyhrážal navrhovateľovi 3 a dňa 10.03.2023 odporca fyzicky napadol navrhovateľa 1 a navrhovateľku
2, pričom im spôsobil vážne poškodenie zdravia, v dôsledku čoho bola na odporcu podaná obžaloba,
trestné konanie je vedené na Okresnom súde Trnava.

16. Súd prvej inštancie mal správne za osvedčené, že strach navrhovateľov z odporcu je dôvodný, je

teda na mieste ich ochrana v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p.. K potrebe
bezodkladne upraviť pomery odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že neodkladné
opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde
je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. a tento dôvod musí existovať v
čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Súčasne je však potrebné súhlasiť s tým

názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je neudržateľné, aby osobe, do ktorej fyzickej integrity
bolo zasiahnuté, a ktorá je vystavená psychickému teroru, nebola poskytnutá ochrana len preto, že v
súčasnosti k fyzickému stretu nedochádza. Za dostatočnú vzdialenosť na zabránenie fyzickému útoku
zo strany odporcu však súd prvej inštancie považoval vzdialenosť 5 metrov s výnimkou účasti na
úkonoch pred orgánmi verejnej moci, na ktoré budú spoločne účastníci predvolaní. S takýmto záverom

vo vzťahu k určenej vzdialenosti sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. Pokiaľ navrhovatelia
žiadali voči odporcovi zákaz priblíženia na vzdialenosť 10 metrov, odvolací súd uvádza, že takáto
vzdialenosť nezaručuje vzhľadom k okolnostiam veci väčší rozsah bezpečnosti voči fyzickému útoku
zo strany odporcu. Efektívnu ochranu navrhovateľov pred fyzickým útokom zo strany odporcu je
možné dosiahnuť aj zákazom priblíženia sa odporcu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Námietky

navrhovateľov voči takto určenému rozsahu ochrany sú preto nedôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje
aj so zamietnutím návrhu v časti uloženia zákazu vstupu do priestorov bytového domu na D. H. J. X
I. E., podbránia tohto bytového domu a spoločného dvora. Súd prvej inštancie tu správne konštatoval, že
navrhované obmedzenie odporcu v tejto časti nemá bezprostredný vzťah k ochrane fyzickej a duševnejintegrity navrhovateľov, a to najmä, ak neodkladným opatrením bol uložený odporcovi zákaz priblíženia
k navrhovateľom na vzdialenosť 5 metrov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že neodkladné
opatrenie je procesný inštitút, ktorým dochádza k zásahu do pomerov strán len v nevyhnutnej miere.

17. K odvolacím námietkam navrhovateľov týkajúcim sa vlastníckeho práva odporcu k nebytovému
priestoru odvolací súd dodáva, že tieto námietky pre rozhodnutie vo veci nemajú význam, odvolací
súd sa preto nimi osobitne nezaoberal. Podstatou veci, rozhodnou pre posúdenie oprávnenosti nároku
odvolateľov bolo v prvoinštančnom konaní preskúmať, či je osvedčené ohrozenie ich telesnej alebo

duševnej integrity konaním odporcu, či je daná naliehavá potreba poskytnúť okamžitú a efektívnu súdnu
ochranu. Následne podstatou odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď rozsah ochrany poskytol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozhodnutia a výrokom II. vo zvyšku návrh
zamietol. Odvolací súd dodáva, že aj v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít nie je povinnosťou
súdu dať odpoveď na každú nastolenú otázku, ale len na tie otázky, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci
podstatné.

18. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že odvolacie dôvody, uplatnené
navrhovateľmi, naplnené neboli, súd prvej inštancie správne zistil skutočnosti podstatné pre posúdenie
nároku navrhovateľov a správne zvolil a aplikoval aj príslušné právne normy. Prvoinštančný súd správne
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220

ods. 2 C. s. p. odôvodnil. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p..

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal proti navrhovateľom

ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

21. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.
2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).