Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Urban
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/9/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121203455
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121203455.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu A. B., nar. X. X.XXXX, bytom
C. D. E., D. F. XXXX/X, zastúpený #APAGE SATANAS (pôvodne EuroSpotrebiteľ), so sídlom C. D. E.,
G. XXXX/XX, H. na ochranu spotrebiteľa, proti žalovanému Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava,
Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, o zaplatenie 3.570 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 45Csp/25/2021-121 zo dňa 20. novembra 2023, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť mu 3.570 eur titulom majetkovej kompenzácie za oneskorené
prenosy60mobilnýchtelefónnychčísel.Ustálil,žekuzatvoreniuzmluvyoprenosečíslamedzižalobcom
a žalovaným nedošlo dňa 26.10.2020 (ako tvrdil žalobca), pričom podpis pracovníka žalovaného na
žiadosti žalobcu predstavoval iba potvrdenie prijatia žiadosti. Okresný súd konštatoval, že podpis sám
o sebe nemôže nahradiť chýbajúci prejav vôle žalovaného; pričom dotknutá žiadosť ani neobsahovala
návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Obč. zák. K uzavretiu zmluvy o prenose čísla došlo až
9.11.2020, kedy bolo žalobcovi doručených 60 ks SIM kariet spolu s registračným formulárom a so
žiadosťou o prenos čísla v mobilnej verejnej sieti, ktorá zároveň predstavovala i návrh na uzavretie
zmluvy o prenose čísla, ktorú žiadosť žalobca podpísal. Tým, že k prenosu čísel došlo k 9.11.2020,
nešlo o oneskorený prenos a žalobcovi tak nevznikol nárok na kompenzáciu podľa § 8 ods. 1 Opatrenia
Telekomunikačného úradu SR.
2. Okresný súd zdôraznil, že účelom a zmyslom kompenzácie za prípadný oneskorený prenos čísla
je poskytnutie finančného zadosťučinenia za to, že zákazník (spotrebiteľ) nemohol využívať služby
mobilného operátora, ktoré mu mali byť podľa zmluvy poskytnuté. V prejednávanej veci si však žalobca
žiadnu z predplatených kariet I. nedobil, ani neaktivoval, t. j. žiadne zo 60 prenesených čísel nevyužil.
Výkon práva žalobcu domáhať sa kompenzácie za tvrdený oneskorený prenos 60 telefónnych čísel,
tak okresný súd považoval za prostriedok umožňujúci získať majetkový prospech na úkor žalovaného.
Ide síce o výkon práva, ktorý je formálne v súlade so zákonom, avšak zároveň ide o výraz zneužitia
tohto subjektívneho práva na úkor druhej strany; vykazuje znaky úmyslu ju poškodiť. Celkové konanie/
správanie žalobcu okresný súd vyhodnotil ako šikanózny výkon práva a uplatnenie žalobného nároku
ako výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. a aj z daného titulu
mu odoprel právnu ochranu a žalobu zamietol.3. Nad rámec zásadných dôvodov zamietnutia žaloby doplnil, že zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, ako i Opatrenie J. K. G. vymedzujú maximálne možné finančné odškodnenie za
oneskorený prenos telefónneho čísla bez ohľadu na počet prenášaných čísel. O trovách konania
rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (prostredníctvom zástupcu) v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, ktorým sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové konanie. V súvislosti so záverom okresného súdu vysloveným „nad
rámec zamietnutia žaloby“ navrhoval odvolaciemu súdu podľa čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
EÚ obligatórne prerušiť konanie za účelom otázky na Súdny dvor EÚ, „či právo na kompenzáciu
konzumenta služieb za oneskorený alebo neoprávnený prenos mobilného čísla je pseudoprávo viazané
na jednu žiadosť účastníka a nie na počet oneskorene prenášaných čísel?“. Predmetný argument pritom
nepovažoval za doplňujúci, ale naopak za „kľúčové právne posúdenie“.
5. Odvolateľ tvrdil, že jeho konanie nevykazuje znaky úmyslu poškodiť žalovaného a získať na jeho úkor
majetkový prospech. Jediným, kto utrpel reálnu majetkovú ujmu a nemajetkovú škodu, je práve žalobca.
Okresný súd v danej spojitosti „zjavne kumuluje viacero pseudo dôvodov a zjavne kryje dlhodobú
protiprávnu činnosť žalovaného“. Pokiaľ žalovaný nevyplatil odškodné za oneskorené prenosy čísel, je
legitímnym právom žalobcu nielen žalovať protistranu, ale aj nepoužívať predmetné SIM karty.
6. Žalobca mal za to, že jeho žiadosť z 26.10.2020 bola i návrhom na uzavretie zmluvy a že zmluva
o prenose čísla bola v daný deň aj uzatvorená, pretože žiadosť bola podpísaná tiež pracovníkom
žalovaného. Takýto prístup rešpektuje aj Osobitné (všeobecné) podmienky žalovaného pre službu
prenositeľnosti čísla. Hodnotenie dotknutého právneho úkonu okresným súdom ako neplatného označil
odvolateľ za nepresvedčivé a účelové. Dodal, že aktivácia SIM karty je plne v dispozícii žalovaného,
ktorémuzákonukladápovinnosťčíslaaktivovať.„Preklápanie“tejtopovinnostinaspotrebiteľapovažoval
za protiprávne.
7. Žalovaný v navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. S odkazom i na závery okresného súdu akcentoval,
že účelom a zmyslom kompenzácie za prípadný oneskorený prenos čísla je poskytnutie finančného
zadosťučinenia za to, že spotrebiteľ nemohol využívať služby mobilného operátora. Žalobca však žiadnu
z predplatených kariet/zo 60 prenesených čísel (a to ani v súčasnosti) nevyužíva. Žalovaný trval na tom,
že zo strany žalobcu ide o „exemplárny prípad zneužitia práva“.
8. Rovnako zotrvával na stanovisku, že maximálna výška kompenzácie sa týka oneskorene vybavenej
žiadosti ako celku; bez ohľadu na počet prenášaných čísel. Súvisiaci návrh žalobcu na vznesenie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ považoval za irelevantný, lebo nedôvodnosť žaloby bola
založená na úplne inom argumente. V reakcii na tvrdenie protistrany o utrpení ujmy žalovaný uviedol, že
žalobca má možnosť domáhať sa náhrady škody; samotná/sporná kompenzácia za oneskorený prenos
však k uvedenému neslúži (bližšie aj dikcia § 89 ods. 14 zákona č. 452/2001 Z. z.). Navyše, žalobca
tvrdenú majetkovú (i nemajetkovú) ujmu vôbec neodôvodňuje.
9. K argumentácii odvolateľa odkazujúcej na osobitné podmienky pre prenos čísla žalovaný uviedol,
že predmetné osobitné podmienky nikdy neboli inkorporované do žiadosti o prenos čísiel. Zopakoval,
že dňa 26.10.2020 žiadna zmluva medzi žalobcom a žalovaným nevznikla. Žalovaný zároveň dával do
pozornosti rozdiel medzi pojmami „aktivácia čísla“, čo je zákonný pojem a „aktivácia SIM karty“, ktorá
poukazuje na pasivitu zákazníka pri (ne)využívaní služieb. Zdôraznil, že všetky prenesené čísla žalobcu
boli aktivované podľa § 88 zákona č. 452/2001 Z. z. Nevyužívanie súvisiacich služieb ani po tak dlhom
čase po prenose čísel len podporuje argument, že niet čo kompenzovať, pretože absentuje reálny dôvod
na poskytnutie akejkoľvek satisfakcie za nemožnosť využívať služby na prenesených číslach.
10. Žalobca právo odvolacej repliky nevyužil.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Okresný súd v skutkových konkrétnostiach súdenej veci náležite prihliadol i na imperatív dobrých
mravov vymedzený v § 3 ods. 1 Obč. zák. Zodpovedajúco významu daného právneho inštitútu
konštatoval, že výkon práva odporujúci dobrým mravom nie je (sám o sebe) protiprávnym správaním;
naopak, ide o výkon oprávnení právnou normou dovolený (aprobovaný). Určujúcim pri jeho posúdenícez prizmu dobrých mravov sú individuálne/ /jedinečné skutkové okolnosti viažuce sa na uplatňovanie,
resp. výkon dotknutého (hmotného) práva.
13. V súdenej veci bolo nesporným, že žalobca ako fyzická osoba – nepodnikateľ požiadal o prenos
60 telefónnych čísel do mobilnej siete žalovaného. Už samotná táto skutočnosť vzbudzuje dôvodnú
pochybnosť o bezprostrednom zámere žalobcu; o to viac, že sám výrazne akcentuje svoj status
spotrebiteľa. To znamená subjektu, ktorý používa mobilné číslo/mobilný telefón výlučne pre vlastnú,
resp. osobnú potrebu.
14. Žalobca počas celého konania nevymedzil (logicky nadväzne ani nepreukázal) žiadne jedinečné
skutočnosti, čo i len rámcovo potvrdzujúce opodstatnenosť používania tak vysokého počtu telefónnych
čísel fyzickou osobou/spotrebiteľom. Uvedené platí aj pre posudzované odvolanie, keď žalobca bez
akejkoľvek argumentácie iba tvrdí, že jeho konanie nevykazuje rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný
pritom už hneď v prvotnom úkone v spore (vo vyjadrení k žalobe) výslovne namietal (aj) poctivosť
postupu/konania žalobcu ako spotrebiteľa.
15. V prípade spotrebiteľa vystupujúceho v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom je určujúcim
faktorom zabezpečenie bezprostredného a bezproblémového využívania poskytovaných služieb.
Uvedené určujúce hľadisko sa v plnej miere vzťahuje aj na prípadný prenos mobilného telefónneho čísla
od jedného operátora k druhému, pokiaľ sa spotrebiteľ rozhodne využiť toto svoje oprávnenie/slobodnú
voľbu. Predmetné východisko je zrejmé tiež z „európskej“ legislatívy, ktorú cituje (hoci bez presného
označenia) i žalobca. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25.11.2009 v bode 47.
jej zdôvodnenia dáva prenesenie čísla do priamej spojitosti s využívaním služby. Žalobca pritom ani
jedno z prenesených 60-tich telefónnych čísel od momentu jeho prenesenia (minimálne) až do podania
odvolania nepoužil; či už na telefonovanie, prijímanie alebo odosielanie správ, či využívanie mobilných
dát.
16. Krajský súd, zhodne so žalovaným, konštatuje, že je nutné rozlišovať medzi aktiváciou telefónneho
čísla a medzi aktiváciou samotnej SIM karty. Žalobca vôbec nespochybnil tvrdenia žalovaného, že
všetky prenesené čísla sú aktívne. Argumentácia v tom smere, že kým mu žalovaný nezaplatí žalobou
uplatnené finančné kompenzácie za (tvrdené) oneskorenie prenosu čísel, nebude dotknuté telefónne
čísla používať, nielenže vyznieva účelovo, ale v nemalej miere potvrdzuje prioritný zámer žalobcu,
ktorým bolo získať (len) finančnú kompenzáciu za prípadný oneskorený prenos čísla bez reálneho
záujmu o využívanie súvisiacich služieb.
17. Dotknutý zámer žalobcu rovnako potvrdzuje i jeho celkový prístup k procesu prenesenia telefónnych
čísel, kedy na žiadosť o prenos čísla nepoužil formulár ponúkaný žalovaným, ale spracoval jej vlastnú
verziu so značne pozmeneným znením. V určitom ohľade ide pritom až o „zastierajúce znenie“. Žalobca
totiž v žiadosti iba veľmi okrajovo a skryto vymedzuje/poukazuje na previazanie žiadosti s návrhom
zmluvy na prenos čísla, keď len v rámci jedného z odsekov žiadosti používa aj – z hľadiska rozoberanej
súvislosti záväzkového vzťahu strán určujúci – termín zmluva o prenose čísla.
18. V predmetnej verzii žiadosti rovnako nie je zmienka o tom, že žalobca/žiadateľ koná prostredníctvom
zástupcu; len pri mieste na jeho podpis je uvedené „Za žiadateľa: A. B.“ a pripojený podpis, ktorý
s veľkou pravdepodobnosťou je podpisom osoby konajúcu v mene združenia na ochranu spotrebiteľa
zastupujúceho žalobcu v súdenom spore. Samotná žiadosť pritom – okrem iného – obsahuje aj pomerne
rozsiahlu časť označenú ako „Súhlasy a plnomocenstvo“.
19. Na základe rozoberaných okolností, vrátane len veľmi všeobecnej (proti)argumentácie žalobcu
v odvolaní (s odkazom na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími námietkami) krajský súd,
zhodne s okresným súdom, uzatvára, že konanie žalobcu – výkon jeho práv v súvislosti s domáhaním
sa finančnej satisfakcie za (tvrdené) oneskorenie prenesenia 60-tich telefónnych čísel – vykazuje tak
zásadné deficity v rovine štandardov všeobecne v spoločnosti akceptovateľného správania, ktoré vo
svojich dôsledkoch vyvolávajú rozpor výkonu práva s dobrými mravmi. Nadväzne nie je prípustné
takémuto výkonu práv poskytnúť súdnu ochranu.
20. Vzhľadom na rozoberaný (určujúci) záver v otázke výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi sa
krajský súd bližšie nezaoberal ďalším (samostatným) dôvodom zamietnutia žaloby, t. j. uzavretím zmluvy
o prenose telefónnych čísel až dňa 9.11.2020 a tým nepreukázania oneskorenia žalovaného v procese
prenosu telefónnych čísel.21. Súčasne odvolací súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania v spojitosti s eventualitou
návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie v zmysle § 162 ods.
1 písm. c/ CSP. Žalobcom vymedzená otázka má v okolnostiach súdenej veci vyložene akademický
charakter, kedy (aj v zmysle judikatúry samotného Súdneho dvora EÚ; osobitne rozhodnutie „CILFIT“)
nie je daná povinnosť vnútroštátneho súdu predložiť vec Súdnemu dvoru EÚ. Súvisiace tvrdenie žalobcu
o tom, že konštatovanie okresného súdu ohľadne výkladu § 48 ods. 6 a 7 zákona č. 351/2011 Z. z.,
ako aj § 8 ods. 1 Opatrenia Telekomunikačného úradu SR predstavuje jeho kľúčový záver, vyslovene
odporuje obsahu napadnutého rozhodnutia. Na dotknutom konštatovaní okresný súd zamietnutie žaloby
nezaložil (doplnil ho iba „nad rámec uvedeného“); a už vôbec z neho nevychádza odvolací súd pri
prieskume prvoinštančného rozhodnutia.
22. Pretože odvolacie námietky vymedzené žalobcom neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani
nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Žalobca síce odvolaním napadol
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania
nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej
časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého
bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že
okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu
nárok na náhradu jeho trov v (plnom) rozsahu – 100%.
24. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.