Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202087
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6425202087.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX/XX, XXX XX E. F. C. a 2/ A. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX/XX, XXX XX E. F. C., obaja zastúpení Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová,
advokátka, IČO: 44 465 203, so sídlom H. I. X, XXX XX E. F. C., proti žalovaným: 1/ J. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX/X, XXX XX G. a 2/ A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX/XX, XXX
XX G., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5C/48/2025-26 zo dňa 30. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F. C. ako parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape parcelného čísla XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a k stavbe
súpisného čísla XXX rodinný dom, postavenej na pozemku parcelného čísla XXXX majúc za to, že
prejednaniu veci bráni prekážka veci rozsúdenej v zmysle § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), keď o totožnom návrhu medzi tými istými stranami sporu na základe
rovnakých skutkových tvrdení rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom právoplatným rozsudkom sp.
zn. 19C/67/2022 zo 16. augusta 2024 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/137/2024 z 23. apríla 2025. S poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít súd prvej
inštancie dôvodil, že pre posúdenie, či sú dané dôvody prekážky veci právoplatne rozhodnutej, sú
podstatné tvrdené skutočnosti, z ktorých bol uplatnený nárok v jednotlivých konaniach. Nepodstatné je,

ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej. Ak však nový právny dôvod vyžaduje nové odlišné
skutkové tvrdenia, ktoré neboli v predchádzajúcej veci ani naznačené, potom predmety nie sú totožné.
Skutkové tvrdenia predložené v konaní sp. zn. 5C/48/2025 spočívajú v tom, že žalobca 1/ je otcom
žalovanej 1/, ktorá po smrti manželky žalobcu 1/, nachádzajúceho sa v náročnej životnej situácii využila
jeho dôverčivosť, tieseň a rozrušenie a svojím konaním získala pre seba, resp. tretiu osobu značný
prospech, žalobca bol pod vplyvom tlmiacich liekov, v dôsledku čoho bola znížená jeho schopnosť

rozhodovania. Nedostatok finančných prostriedkov na strane žalobcu 1/ viedlo k finančnej závislosti.
Splácanie pôžičky poskytnutej žalobcovi 1/ žalovanou 1/ bolo dohodnuté v mesačných splátkach po
100,- € od 20. septembra 2015. Na zabezpečenie pohľadávky z pôžičky bola zriadená záložná zmluva
k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E. F. C.. Kúpna cena, za ktorú boli predané nehnuteľnosti
podľa záložnej zmluvy, vo výške 29 000,- € je v hrubom nepomere k hodnote nehnuteľností a to
na úkor jediného obydlia žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie obdobné skutkové tvrdenia boli

predložené aj v konaní sp. zn. 19C/67/2022, kde žalobca 1/ tiež poukazoval na svoj blízky vzťah k dcére,
žalovanej 1/ založený na dôvere, ktorá bola zneužitá získaním prospechu na úkor oslabeného žalobcu,rozpoznávacie schopnosti žalobcu v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy so žalovanou 1/
boli znížené, u žalobcu existovali finančné problémy. Všetky tieto tvrdené skutočnosti, vrátane okolností
pri splácaní pôžičky v splátkach, zriadenia záložnej zmluvy k rodinnému domu, výkon záložného práva

a predaj nehnuteľností za 29 000,- € Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci sp. zn. 19C/67/2022 posúdil.
1.1 Prekážka res iudicata (prekážka veci rozhodnutej) patrí k procesným podmienkam a jej existencia
v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Účastníci konania nemôžu byť nútení vystaviť
sa ďalšiemu súdnemu konaniu a to ani vtedy, ak by sa žalobca snažil spor podradiť pod inú právnu
kvalifikáciu. Žalobcovia nepredložili podľa názoru súdu prvej inštancie v spore sp. zn. 5C/48/2025

tak rozdielne skutkové okolnosti oproti konaniu pod sp. zn. 19C/67/2022, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že ide o iný, doposiaľ neprejednaný skutkový základ veci, preto konanie pre existenciu prekážky
právoplatne rozhodnutej veci zastavil. K právnemu posúdeniu veci samej odcitoval ustanovenia § 159
a § 230 C. s. p.
1.2 I keď žalobcovia zavinili zastavenie konania a žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom podľa § 256 ods. 1 C. s. p., žalovaným nárok na náhradu trov konania priznaný nebol z

dôvodu, že im žiadne trovy v konaní nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ s návrhom, aby odvolací súd
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie tomuto súdu alebo aby podľa §
388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovie a

prizná žalobcom nárok na náhradu trov konania. Z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v úvodnej časti odvolania označili za odvolacie dôvody tie, ktoré sú uvedené pod
písm. a), b), d), f) a h), ale v textovej časti za odvolacie dôvody označili dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. a), b), e), f), a h). Súhrnne ich odôvodnili tak, že skutkový dej opísaný žalobcami vo veci sp.
zn. 19C/67/2022 nie je totožný so skutkovým dejom, od ktorého odvodzujú nároky vo veci sp. zn.

5C/48/2025. Žalobcovia žalobu podanú vo veci sp. zn. 5C/48/2025 odôvodnili najmä (nie však výlučne)
naplnením hmotnoprávnych predpokladov ustanovenia § 39a OZ tým, že kúpna zmluva z 23.09.2020
bola uzatvorená medzi fyzickými osobami. Fyzická osoba (bez označenia, o ktorú fyzickú osobu ide
- poznámka odvolacieho súdu) pri tejto kúpnej zmluve zneužila najmä finančnú závislosť žalobcu v
kontexte na zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/ a táto osoba (opäť bez

označenia) si dala sľúbiť, resp. poskytla plnenie (prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti)
tretej osobe, resp. žalovanému 2/, ktoré je vzhľadom na vzájomné plnenie (kúpnu cenu 29 000,- €) v
hrubom nepomere. Žalovaná 1/, keď sa rozhodla realizovať výkon záložného práva, naplnila skutkovú
podstatu ustanovenia § 39a OZ – úžeru. Nesprávne je zistenie súdu prvej inštancie, že sa súd konajúci
vo veci pod sp. zn. 19C/67/2022 zaoberal primeranosťou kúpnej ceny. Žalobcovia v predošlom spore

nikdy nenamietali, že žalovaná 1/ založila neplatnosť právneho úkonu (nekonkretizovaného - poznámka
odvolacieho súdu) tým, že výkonom záložného práva naplnila skutkovú podstatu upravenú v § 39a
OZ – úžeru. Záložné právo bolo vykonávané v rozpore s § 39a OZ, ktorého následkom je neplatnosť
právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 23.09.2020. Príčinou neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.09.2020 je
konanie vzťahujúce sa k časovému momentu výkonu záložného práva, nie k momentu uzavretia zmluvy

o pôžičke ani záložnej zmluvy. Výkon záložného práva je nevyhnutné subsumovať pod § 39a OZ, preto
je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že prejednaniu veci bráni prekážka rozsúdenej veci podľa §
230 C. s. p.
2.1 Žalobcovia tvrdia, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie riadne, považujú ho za
arbitrárne, zmätočné, nerozlišujúce medzi jednotlivými časovými okamihmi a jednotlivými dôvodmi

spôsobujúcimi absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 23.09.2020, preto žalobcovia tvrdia, že napadnutý
„rozsudok“ má vady, ktorými bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho
nariadenie ustanovených v § 385 ods. 1 C. s. p. vyhodnotil odvolanie žalobcov ako nedôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, ktoré podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku potvrdil.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jejpatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod porušením práva na spravodlivý
proces treba rozumieť nesprávny procesný postup spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení
kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho
rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na
riadneodôvodnenierozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti).

7. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci uznesením o zastavení konania podľa § 161 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, čo je zrejmé z textu jeho odôvodnenia, i keď ustanovenie § 161 ods. 2 C. s. p. v
dôvodoch rozhodnutia necitoval, pretože dôvodom pre zastavenie konania bola existencia negatívnej
procesnej podmienky (prekážka rozhodnutej veci) brániaca opätovnému prejednaniu tej istej veci. Súd
prvej inštancie nevydal vo veci rozsudok, ktorý navrhujú žalobcovia v odvolaní zmeniť a žalobe vyhovieť
z dôvodu, že vec doteraz súdom prvej inštancie nebola meritórne prejednaná. Spôsoby rozhodnutia

odvolacieho súdu prichádzajúce do úvahy v tomto štádiu konania boli len potvrdenie uznesenia súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správneho alebo zrušenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie podľa dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 C. s. p. Žalobcovia dávajú v odvolaní porušenie
ich práva na spravodlivý proces do súvisu s odôvodnením rozhodnutia, ktoré sa im javí nedostatočné
a nepresvedčivé. Odvolací súd nezistil porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces v dôsledku

nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu; porušenie práva
na spravodlivý proces nevidel odvolací súd ani v prípadnom odmietnutí spravodlivosti rozhodnutím súdu
prvej inštancie o zastavení konania podľa § 161 ods. 2 C. s. p., keď na zastavenie konania boli splnené
zákonné podmienky.

8. Žalobcovia v článku I. žaloby uviedli, že: „Explicitným spôsobom popierajú, že vlastníkom sporných
nehnuteľností je žalovaný 2/. V dôsledku porušenia kogentných noriem Občianskeho zákonníka je
zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá medzi žalobcom 1/ a žalovaným 2/ prostredníctvom žalovanej
1/ (ako záložného veriteľa) absolútne neplatným právnym úkonom.“. V článku II. žaloby žalobca 1/
opisuje svoj zdravotný a psychický stav po smrti manželky, keď si od žalovanej 1/ požičal finančné

prostriedky, uvádza,že dňa 11.08.2020 doručila žalobcovi 1/ žalovaná 1/ oznámenie o výkone záložného
práva, že v rámci výkonu záložného práva odpredala žalovaná 1/ nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
1/ žalovanému 2/ za 29 000,- €. Tvrdí, že hodnota predmetu záujmu bola v hrubom nepomere k výške
dlhu „čo nasvedčuje, že došlo k zneužitiu tiesne, dôverčivosti a rozrušenia žalobcu. Žalovaná tak na
úkor osoby, ktorá jej dôverovala a ktorá sa objektívne nachádzala v stave vážnej zdravotnej a psychickej

krízy získala pre iného značný majetkový prospech“. Medzitým citovali žalobcovia ustanovenie § 39a
OZ s názvom „Úžera“. V hrubo vytlačenom a podčiarknutom texte žalobcovia ďalej uvádzali, že právny
úkon, ktorým žalovaná 1/ previedla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E.
F. C. na tretiu osobu, napĺňa všetky znaky úžery v zmysle občianskoprávnej úpravy z dôvodu hrubého
nepomeru kúpnej ceny s hodnotou prevádzaných nehnuteľností, následne znovu opisujú, v akom stave

tiesne spôsobenej vekom, zdravotným stavom a užívaným liekom, ktoré znižovali schopnosť žalobcu 1/
orientovať sa v právnych dôsledkoch konania a adekvátne chrániť svoje záujmy, sa žalobca nachádzal
a túto tieseň žalobcu 1/ mala žalovaná 1/ vedome zneužiť s cieľom získať pre tretiu osobu plnenie,
čo má napĺňať znaky úžery. V článku IV. žaloby sa žalobcovia vopred bránili, že nie je daná totožnosť
predmetu konania s tým, ktoré na Okresnom súde Žiar nad Hronom prebiehalo pod sp. zn. 19C/67/2022

z dôvodu, že v predchádzajúcom konaní absentujú skutkové a právne tvrdenia žalobcov smerujúce k
preukázaniu naplnenia hmotnoprávneho ustanovenia § 39a OZ. Až v odvolaní žalobcovia vysvetlili, že aj
keď v predchádzajúcom spore sp. zn. 19C/67/2022 poukazovali na zlý fyzický a psychický stav žalobcu,
vzťahovalo sa to k okamihu podpisu zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy medzi žalobcom 1/ a žalovanou
1/ a v novej žalobe prejednávanej Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/48/2025 spájajú

konaniežalovanej1/(zneužitietiesnežalobcu1/)snáslednýmčasovýmokamihomatosokamihom,keď
sa žalovaná 1/ rozhodla realizovať výkon záložného práva spôsobom, ktorým naplnila skutkovú podstatu
ustanovenia§39aOZ,žepríčinaneplatnostikúpnejzmluvyuzavretejmedzižalovanou1/ažalovaným2/
sa nevzťahuje k časovému momentu uzatvorenia zmluvy o pôžičke ani záložnej zmluvy, ale sa vzťahujek výkonu záložného práva. Zdôrazňovali, že ide o doposiaľ nepoužitý dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy,
ale súčasne aj o dôvod, ktorého časový moment je diametrálne odlišný od pôvodných skutkových tvrdení
(nejde o zneužitie, tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť,

finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany) vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke, resp. záložnej zmluvy, ale samotného výkonu záložného práva.

9. V odvolaciemu súdu predloženom základnom spise je pripojený rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 19C/67/2022-322 zo dňa 16. augusta 2024, ktorým rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom

o žalobe žalobcov A. B. C. a A. G. proti žalovaným J. H. a A. M. o určenie vlastníckeho práva. Žalobou
vo veci sp. zn. 19C/67/2022 sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
evidovaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F. C. a to k pozemkom CKN parcelám číslo
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a stavby rodinného domu súpisného čísla XXX
postaveného na pozemku CKN parcely číslo XXXX tak, že žalobca 1/ je vlastníkom týchto nehnuteľností
v podiele 2/3 a žalobkyňa 2/ v podiele 1/3. Z uvedeného v porovnaní so žalobou doručenou Okresnému

súdu Žiar nad Hronom 02.09.2025 je možné konštatovať, že totožnosť strán sporu a predmetu (vo
význame, že sa žalobcovia 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ domáhajú určenia vlastníckeho práva k
totožným nehnuteľnostiam) bola súdom prvej inštancie vyhodnotená správne. Z pripojeného rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/67/2022 odvolací súd zistil, že Okresný súd Žiar
nad Hronom v tomto konaní posudzoval platnosť zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom 1/ a

žalovanou 1/, platnosť záložnej zmluvy uzavretej rovnako medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/, zaoberal
sa dôvodmi, pre ktoré žalovaná 1/ pristúpila k výkonu záložného práva dňa 11.08.2020. Prvoinštančný
súd posudzoval spôsob výkonu záložného práva žalovanou 1/ z hľadiska ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 151a a nasledujúce), či záložné právo vykonala žalovaná 1/ v rámci plynutia premlčacej
doby podľa § 101 OZ a podľa § 39 Občianskeho zákonníka posudzoval aj konanie žalovaných 1/ a 2/ pri

uzavretí kúpnej zmluvy dňa 25.09.2020, ale len z hľadiska žalobcami namietaného porušenia dobrých
mravov. Vo veci sp. zn. 19C/67/2022 sa súd nezaoberal (lebo neboli tvrdené) skutočnosťami, o ktoré
žalobcovia v tomto konaní opierajú dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými
1/ a 2/ dňa 23.09.2020, v dôsledku čoho by žalovaný 2/ nemal nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, o ktoré v konaní ide.

10. Súd prvej inštancie v dôvodoch uznesenia uviedol, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 19C/67/2022 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/137/2024. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/137/2024 z 23.04.2025
nadobudol právoplatnosť a je uverejnený v systéme ASPI. Z neho odvolací súd zistil, že v odvolacom

konaní tvrdili žalobcovia neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 1/ ako záložnou
veriteľkou a žalovaným 2/ ako kupujúcim s odôvodnením, že žalovaná 1/ nebola oprávnená konať
v mene žalobcov z dôvodu, že platnosť záložnej zmluvy a pohľadávky, ktorú mala záložná zmluva
zabezpečovať, je sporná. Tvrdili, že výkon záložného práva žalovanou 1/ bol právne neúčinný a
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným 2/ nemožné. Len „nad rámec“ žalobcovia uvádzali, že

kúpna cena nehnuteľností bola neprimerane nízka, čím mal byť porušený princíp ekvivalentnosti plnení
a došlo k zjavnej disproporcii medzi hodnotou plnenia a kúpnej ceny, čo samo o sebe signalizuje rozpor
s dobrými mravmi. Žalobcovia v odvolaní opakovane poukazovali na zjavné zneužitie práva zo strany
žalovanej1/,ktorénemalosmerovaťkvymoženiuexistujúcejpohľadávky,ale„kpreventívnemuzbaveniu
žalobcu 1/ vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čím mala chrániť strechu nad hlavou žalobcu 1/, avšak

fakticky ho o túto strechu pripravila“. Krajský súd v Banskej Bystrici v bode 44 odôvodnenia rozsudku
sp. zn. 15Co/137/2024 uviedol, že kľúčovým momentom odvolania žalobcov bolo tvrdenie, že žalobca
1/ nebol v čase podpisu zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy spôsobilý na právne úkony, resp. že si pre
svoj zdravotný stav a psychickú indispozíciu v danom období neuvedomoval dôsledky právnych úkonov,
ktoré vykonal. Odvolací súd hodnotil rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích

námietok, ktoré nepovažoval za dôvodné a vo vzťahu k námietkam žalobcov o neprimeranosti kúpnej
ceny, za ktorú došlo k výkonu záložného práva uviedol, že žalobcovia nenavrhli v konaní vykonanie
znaleckého dokazovania k určeniu hodnoty predmetných nehnuteľností, ani takýto dôkaz súdu prvej
inštancie nepredložili. Odvolací súd preto nemal podklad na konštatovanie, že by došlo k predaju za
cenu výrazne nižšiu než trhovú. Z dôvodov rozhodnutí súdov vo veci Okresného súdu Žiar nad Hronom

sp. zn. 19C/67/2022 je možné konštatovať, že platnosť kúpnej zmluvy uzavretej záložnou veriteľkou
žalovanou 1/ s kupujúcim žalovaným 2/ z hľadiska skutkovej podstaty § 39a Občianskeho zákonníka
posudzovaná nebola z dôvodu, že žalobcovia v predchádzajúcom konaní takto neargumentovali.11. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych
autorít riešiacich otázku prekážky veci rozsúdenej. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom

R 39/1988, ktoré podľa záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát
R 71/2018 patrí do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu z dôvodu, že neskoršou
judikatúrou najvyššieho súdu prekonané nebolo. Rovnaký záver ako z R 39/1988 vyplýva aj z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/231/2013 z 25. júna 2014 viažúceho sa k § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku zodpovedajúceho v súčasnosti ustanoveniu § 230 Civilného sporového poriadku, v

ktorom dovolací súd vyslovil rovnaký názor, že ak sa v neskoršom konaní uplatňujú tie isté argumenty,
ktoré boli použité v pôvodnom konaní a naviac len argumenty, ktoré v pôvodnom konaní nepovažovali
žalobcovia za rozhodujúce ich uviesť, prípadne ich uviesť opomenuli, avšak ku dňu rozhodnutia v
skoršom konaní existovali, nejde o nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé prelomiť zásadu viazanosti
právoplatným rozhodnutím súdu v zmysle § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/231/2013 prešlo testom ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky

v uznesení sp. zn. I. ÚS 170/2015 z 1. apríla 2015 uviedol, že najvyšší súd ústavne udržateľným
spôsobom argumentoval tým, že sťažovateľmi odvádzané skutočnosti pre nové posúdenie platnosti
kúpnej zmluvy nie je možné považovať za skutočnosti nové, t. j. také, ktoré by nastali až po právoplatnom
rozhodnutí veci v skoršom konaní, ktoré by sťažovatelia kvalifikovane právne zastúpení mali a mohli
uplatniť už v skoršom konaní. Ak sťažovatelia určité skutočnosti nepovažovali za potrebné uviesť v

skoršom konaní alebo ich uviesť opomenuli, nemá to za následok, že by sa tieto už skôr známe
skutočnosti mohli považovať za skutočnosti nové, kvôli ktorým by bolo potrebné vecne revidovať
skoršie rozhodnutie. Za neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty ústavný súd označil, aby sa
pomimo riadneho zákonného inštančného postupu prieskumu súdnych rozhodnutí v konaní neúspešný
účastník domáhal zjednania nápravy, či už svojich vlastných pochybení (napr., že v konaní či už

nevedomky neuviedol alebo opomenul uviesť argumenty, ktoré mu v tom čase boli alebo mohli byť
známe) alebo pochybenia konajúceho súdu (napr. chyby vo vyhodnotení rozhodnutia) podaním novej
žaloby s identickým predmetom konania a tak sa snažili revidovať skoršie rozhodnutie súdu, pretože
žaloba s identickým predmetom konania, o ktorom už bolo meritórne právoplatne rozhodnuté v inom
konaní, nemôže byť „maskovaným odvolaním“ a ani samotná skutočnosť, že napriek veci už právoplatne

meritórne rozhodnutej môže existovať aj iný pohľad na túto identickú vec, nie je dostatočným dôvodom
na nové rozhodnutie o tejto veci, pretože aj tento iný pohľad na tú istú záležitosť mal byť a mohol byť
predmetom prieskumu v rámci už právoplatne skončeného konania, takže nie je rozhodujúce, či súd v
právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil.

12. Pre prejednávanú vec to znamená, že žalobcami tvrdené konanie žalovanej 1/ datované ku dňu
uplatnenia záložného práva a uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ mohlo byť namietané v skoršom
konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 19C/67/2022, keď k tomuto konaniu
podľa tvrdení žalobcov malo dôjsť v období od 11. augusta 2020, kedy žalovaná 1/ doručila žalobcovi
1/ oznámenie o začatí výkonu záložného práva do 23. septembra 2020, kedy bola uzavretá kúpna

zmluva žalovanou 1/ so žalovaným 2/, keď rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci sp. zn.
19C/67/2022 bol vyhlásený 16. augusta 2024 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 15Co/137/2024 dňom 23.04.2025. Ak žalobcovia opomenuli v skoršom konaní argumentovať proti
platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 23.09.2020 spôsobom, ako to činia
v žalobe doručenej Okresnému súdu Žiar nad Hronom 02.09.2025, v podstate sa domáhajú revízie

skoršieho právoplatného rozhodnutia, čo je v rozpore s § 230 C. s. p., pre ktorú nebolo prípustné vec
prejednávať znovu a bolo nevyhnutné pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
konanie podľa § 161 ods. 2 C. s. p. zastaviť.

13. Odvolanie žalobcov posudzoval odvolací súd podľa jeho celkového obsahu, keď zmätočne v ňom

bolo uvedené, že uplatňujú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) Civilného
sporového poriadku, čo je päť odvolacích dôvodov podľa zákona a vzápätí rozpísali len „odvolací dôvod
č. 1“, pod ktorý zase zahrnuli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) C. s. p. a
ďalší text označili ako „odvolací dôvod č. 2“. Z celkového obsahu odvolania vyplynulo, že súd mal podľa
názoru žalobcov porušiť ich právo na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozhodnutia,

ktorý nepovažuje odvolací súd za naplnený, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa formálne aj
obsahové náležitosti vymedzené v § 220 C. s. p. v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p., nesprávne skutkové
zistenia boli tvrdené vo vzťahu k predmetu skôr prebiehajúceho konania pod sp. zn. 19C/67/2022
ohľadne toho, aké skutočnosti boli v tomto konaní súdom prvej a druhej inštancie posudzované anesprávne právne posúdenie veci zdôvodňovali žalobcovia neexistenciou prekážky veci rozsúdenej a
dôvodom na zastavenie konania. Súd prvej inštancie správne zistil, čo bolo predmetom konania pod
sp. zn. 19C/67/2022, medzi akými stranami spor prebiehal, aké skutkové a právne otázky súdy v tomto

konaní riešili a podriadil zistený skutkový stav pod správne ustanovenie § 161 ods. 2 C. s. p. v spojení s
§ 230 C. s. p., keď konanie pre existenciu neodstrániteľnej procesnej podmienky zastavil. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, preto bolo odvolacím súdom potvrdené.

14. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili. V odvolacom konaní im podľa obsahu spisu žiadne

trovy nevznikli. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania by žalovaným voči žalobcom vznikol podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. vzhľadom na úspech žalovaných v odvolacom konaní. Ak žalovaným trovy
odvolacieho konania nevznikli, v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018) bolo
namieste rozhodnúť tak, že sa žalovaným náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcom nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).