Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203140
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625203140.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. XX/XX, zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou,
advokátkou so sídlom v Poltári, Železničná č. 291, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v F., H. E. XXX/X, zastúpenému Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej

Bystrici, Skuteckého č. 33, o zaplatenie 42.165,96 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/42/2025-84 zo dňa 14.08.2025, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní

od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení
výšky trov konania (druhý výrok); súd prvej inštancie zistil, že totožný nárok na náhradu škody
ako v prejednávanom spore si žalobca ako poškodený uplatnil v rámci tzv. adhézneho konania aj

v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 3T/43/2025 vedenom na základe obžaloby
prokurátorapodanejprotižalovanémudňa17.04.2025;nazákladeuvedenéhodospelsúdprvejinštancie
k záveru, že predmetné trestné konanie predstavuje prekážku skôr začatého konania (litispendencia) vo
vzťahu k prejednávanému sporu, preto konanie zastavil podľa § 159 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „C.s.p.“) v spojení s § 161 ods. 1 a 2 C.s.p. s poukazom na ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku
a § 287 ods. 1 Trestného poriadku a rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a žalovanému

priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 01.09.2025 (č.l. 93 spisu); uznesenie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podanom odvolaní žalobca v podrobnostiach argumentoval, že:
(1) súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe až
spolu s napadnutým uznesením, preto nemal možnosť sa k nemu pred rozhodnutím o zastavení konania
vyjadriť, hoci argumenty žalovaného boli pre súd zrejme významné a podstatné;
(2) na súde prvej inštancie existuje rozdielna prax vo vzťahu k litispendencii, pretože OS Lučenec

v konaní sp. zn. 10C/69/2022 právoplatne priznal náhradu škody, ktorá bola následne po právoplatnosti
rozhodnutia opätovne priznaná v trestnom konaní sp. zn. 28T/8/2025, súčasne v konaní OS Lučenecsp. zn. 12C/50/2024 bolo konanie prerušené a uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/50/2025, pričom v trestnom konaní bol trestný rozkaz zrušený a o škode nebolo
rozhodnuté;

(3) na základe uvedeného žalobca navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo v prípade potvrdenia uznesenia, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že náhradu trov konania žalovanému neprizná, pretože súd doručuje
žalobu žalovanému až následne v prípade, že nerozhodne o zastavení konania podľa § 161 C.s.p.,
v tomto prípade súd prvej inštancie žalobu žalovanému doručil a vyzval ho na vyjadrenie, naproti tomu

však žalobcovi vyjadrenie žalovaného k žalobe už nedoručil.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie

a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie
o existencii prekážky skôr začatého konania (litispendencia) vo vzťahu k prejednávanému sporu, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc
na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam ohľadne

splnenia podmienok na zastavenie konania podľa § 159 C.s.p., pri rozhodovaní aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok

(§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.3 Odvolací súd dospel k záveru, že na zastavenie konania o žalobe žalobcu z dôvodu prekážky skôr
začatého konania (litispendencia) boli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie správne skúmal
danosť procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C.s.p.), pričom pri ich skúmaní dospel k správnemu záveru,

že pokračovaniu v konaní bráni prekážka skôr začatého konania o náhradu škody ako tzv. adhézneho
konania v rámci konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 3T/43/2025.

4.4 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 42.165,96 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá mu

mala byť spôsobená neoprávnenou ťažbou dreva vo vlastníctve žalobcu; dôvodom zastavenia konania
bol nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť (§ 161 ods. 1 a 2 C.s.p.), t.j. prekážka
skôr začatého konania (tzv. litispendencia) podľa § 159 C.s.p.

4.5Konaniesazačínadoručenímžalobyalebodoručenímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia

alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu (§ 156 C.s.p.); vo všeobecnosti súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, t.j. či sú splnené procesné
podmienky (§ 161 ods. 1 C.s.p.); v zmysle § 159 C.s.p. začaté konanie bráni tomu, aby o tej istej veci
prebiehalo na súde iné konanie; prekážka skôr začatého konania (litispendencia) patrí k procesnýmpodmienkam konania, nedostatok ktorých súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej; takýto nedostatok
procesnej podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí neskôr začaté konanie
v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť podľa § 159 druhá veta C.s.p.; o prekážku skôr začatého

konania (litispendenciu) ide vtedy, keď v obidvoch konaniach ide o totožný spor, t.j. spor, ktorý sa týka
(1) totožných strán, (2) totožného predmetu konania a (3) totožných skutkových okolností, od ktorých
sa odvodzuje uplatnený nárok; okamihom rozhodným pre posúdenie prekážky skôr začatého konania
(litispendencie) nie je stav v čase začatia konania, ale výlučne stav v čase rozhodovania súdu v neskôr
začatom konaní (§ 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.), čo rovnako platí aj

pre odvolací súd v prípade rozhodovania o podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o zastavení konania z dôvodu prekážky skôr začatého konania (§ 378 ods. 1 C.s.p.).

4.6 Adhézne konanie je konaním o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom;
adhézne konanie nie je samostatnou časťou trestného konania, ale s ním splýva, nakoľko prebieha
ako súčasť hlavného pojednávania v rámci trestného konania. Adhézne konanie je upravené najmä

v ustanoveniach § 46 ods. 1, 3 a 4, § 256 ods. 2, § 287 a § 288 Trestného poriadku. Hmotnoprávnym
základom nároku na náhradu škody uplatňovaným v adhéznom konaní je právny predpis odlišný od
Trestného zákona, pričom ide zväčša o právny predpis z oblasti súkromného práva (napr. Občiansky
zákonník, Obchodný zákonník, Zákonník práce).

4.7 Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako poškodený si riadne a včas v trestnom konaní
vedenom na základe podanej obžaloby proti žalovanému ako obžalovanému uplatnil totožný nárok
na náhradu škody ako v prejednávanom spore. Predmetné trestné konanie je vedené na Okresnom
súde Lučenec pod sp. zn. 3T/43/2025 a podľa zistenia odvolacieho súdu nie je právoplatne skočené.
Predmetné adhézne konanie vedené v rámci konania sp. zn. 3T/43/2025 nie je možné ignorovať,

pretože jeho výsledkom môže byť rozhodnutie o náhrade škody žalobcu ako poškodeného, ktoré
bude predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) vo vzťahu k prejednávanému
sporu. Preto toto konanie aj pred svojím právoplatným skončením predstavuje prekážku skôr začatého
konania (litispendencia) vo vzťahu ku konaniu v prejednávanom spore. Nakoľko v tomto prípade ide
o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania súd prvej inštancie správne konanie o žalobe žalobcu

zastavil podľa § 159 C.s.p.

4.8 Pokiaľ ide o konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd udáva, že:
(1) súd prvej inštancie mal síce pred rozhodnutím o zastavení konania doručiť vyjadrenie žalovaného
k žalobe žalobcovi a vytvoriť mu procesný priestor na vyjadrenie; tento postup súdu prvej inštancie

možno preto hodnotiť ako procesne nesprávny; napriek tomu však dospel odvolací súd k záveru,
že z materiálneho hľadiska nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože
svoju argumentáciu k otázke litispendencie mohol žalobca predniesť v odvolacom konaní a odvolací súd
sa s argumentáciou žalobcu vysporiadal (body 4.2 až 4.7 odôvodnenia);
(2) pokiaľ žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec doručil žalobu žalovanému na vyjadrenie

a nezastavil konanie hneď (t.j. bez vyjadrenia žalovaného), v tomto smere odvolací súd nepovažuje
postup súdu prvej inštancie za nesprávny; o prekážke skôr začatého konania (litispendencia) sa súd
dozvedel až z vyjadrenia žalovaného k žalobe, preto až následne si z dôvodu skúmania procesných
podmienok pripojil spis sp. zn. 3T/43/2025 (§ 185 ods. 3 C.s.p.) za účelom zistenia skutočností
potrebných pre rozhodnutie o zastavení konania (§ 159 C.s.p.); z tohto dôvodu neobstojí ani odvolacia

argumentácia žalobcu proti výroku o trovách konania, pretože nešlo o vznik trov konania z dôvodu
nesprávneho procesného postupu súdu;
(3) aj podľa odvolacieho súdu zastavenie konania procesne zavinil žalobca podaním žaloby ohľadne
nároku, ktorý už predtým ako poškodený uplatnil v tzv. adhéznom konaní vedenom v rámci konania sp.
zn. 3T/43/2025; súd prvej inštancie preto správne priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému

(t.j. protistrane v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.);
(4) nakoniec pokiaľ žalobca poukázal na údajne odlišnú prax na súde prvej inštancie toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal predložením príslušných rozhodnutí, ktoré odvolaciemu súdu nie sú
známe (okrem veci sp. zn. 17Co/50/2025, ktorá je odvolaciemu súdu známa z úradnej činnosti); len vo
všeobecnosti preto odvolací súd udáva, že pokiaľ by trestný súd priznal poškodenému totožný nárok

na náhradu škody po jeho predchádzajúcom právoplatnom priznaní v civilnom sporovom konaní, išlo by
zjavne o nesprávny postup (res iudicata), ktorý preto žiadnym spôsobom nemôže spochybniť správny
záversúduprvejinštancieoexistenciiprekážkyskôrzačatéhokonania(litispendencia)vprejednávanom
spore;pokiaľideopoukaznarozhodnutieodvolaciehosúdusp.zn.17Co/50/2025vtomtokonanínebolaprednesená argumentácia o uplatnení nároku na náhradu škody poškodeným v trestnom konaní, preto
na posúdenie existencie prekážky skôr začatého konania (litispendencia) chýbali skutkové podklady,
preto poukaz na toto konanie tiež nemohol spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o existencii

prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v prejednávanom spore.

4.9 Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v celom rozsahu potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania (druhý
výrok), ktorý bol odôvodnený procesným zavinením žalobcu na zastavení konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.).

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný

bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi
(odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do
povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016

zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov
odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.