Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374672
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123374672.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: BerCar s.r.o., so

sídlom Galvaniho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Mestská časť
Bratislava - Ružinov, sídlo Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155, o zaplatenie 133,19 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zaplatiť sumu 133,19 Eur s 9,00 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 133,19 Eur od 19.07.2023 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouprotižalovanémudomáhalzaplateniasumy133,19Eurspríslušenstvom-úrokom
z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.09.2022 došlo ku škodovej udalosti na MV F. R. XL
Stylance, EČV: V ktoré v čase nehody patrilo poškodenej C.. U. I. X., bytom F. XXX/XX, XXX XX V. .K
predmetnej škodovej udalosti došlo v dôsledku osadenia novej oceľovej pätky na ulici Sklenárová v
Bratislave. Daný predmet nebol nijak označený dopravným značením ani iným vhodným spôsobom.
Poškodená si po vzniku škody dala svoje MV opraviť u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného MV
boli vyčíslené vo faktúre č. XXXXXXXX v celkovej výške 933,17 Eur. Žalovaný ako správca miestnej

komunikácie, na ktorej vznikla škoda má uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v poisťovni H.
pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15 851 01 Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne
ohlásená, v poisťovni žalovaného je zaregistrovaná ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poisťovňa
žalovaného uhradila časť vzniknutej škody vo výške 799,98 Eur. Neuhradená suma, ktorú si žalobca
uplatňuje je vo výške 133,19. Poškodená previedla pohľadávku, ktorá je predmetom tohto návrhu na
žalobcu prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky. Neuhradenú sumu vo výške 133,19 Eur

žalobca žiadal uhradiť od žalovaného listom zo dňa 06.07.2023. Napriek tomu, že vyššie spomenutý
list bol doručený žalovanému dňa 17.7.2023, do dnešného dňa nebola žalovaná suma vo výške
133,19 Eur€, ktorá predstavuje nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle, žalobcovi
uhradená. Žalovaný sa k výzve nevyjadril. Komunikácia, na ktorej došlo k predmetnej škodovej udalosti
na MV, patrí v rámci kategorizácie komunikácií do skupiny ciest III. triedy. Zodpovednou za správu
komunikácie III. a IV. triedy, medzi ktoré patrí aj komunikácia v tomto konkrétnom prípade je v zmysle
čl. 29 ods. 1 písm. e) Štatútu hlavného mesta Bratislavy mestská časť. Žalovaný je zodpovedný za

vzniknutú škodu v dôsledku závady v zjazdnosti komunikácie, ako správca miestnej komunikácie. Tým,
že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 135/1961 Zb. zodpovedá za škodu v zmysle
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznik škody nemožno považovať za sporný, nakoľko poisťovňa
žalovaného uhradila časť nároku na náhradu škody, čím uznala, že za škodu je zodpovedný právežalovaný. Sporný ostal len rozsah nároku na náhradu škody. Poisťovňa neuhradila celú vzniknutú škodu
z dôvodov, ktoré nemajú oporu v zákone, avšak táto skutočnosť nemôže byť žalobcovi na ujmu, keď
zodpovednýmjevdanomprípadežalovanýatenjepovinnýuhradiťvzniknutúškodu.Bolisplnenévšetky

právne predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, teda porušenie právnej povinnosti
starať sa o udržiavanie pozemných komunikácii v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené,
existenciu škody žalobcu a príčinnú súvislosť medzi porušením vyššie uvedenou právnou povinnosťou
žalovanéhoaexistenciouškody.Poisťovňalistomzodňa29.06.2023oznámilaplneniekrátenéhonároku
poškodenej. Žalobca listom zo dňa 06.07.2023 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovanému

bola výzva doručená dňa 17.07.2023.

2. Žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu uviedol, že považuje návrh žalobcu za
nedôvodný. Povinnosť uloženú žalovanému napadnutým platobným rozkazom neuznávame v celom
rozsahu, a to z nasledovných dôvodov: Žalovaný ako správca miestnej komunikácie, na ktorej vznikla
škoda má s poisťovňou uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej došlo zo strany

poisťovne k zlikvidovaniu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX s poskytnutím poistného plnenia vo výške
799,98 Eur. Výška poistného plnenia 799,98 Eur bola poisťovňou vypočítaná pri zohľadnení doloženej
faktúry č. XXXXXXXX (predloženej v súdnom konaní žalobcom) a súčasne výpočtom skutočnej
škody v súlade s ustanovením § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázanej obhliadkou na
základe rozpočtového programu AudaTex pri zohľadnení veku poškodeného motorového vozidla. Podľa

ustáleného výkladu § 443 pri určení výšky náhrady škody sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia
a pri veciach starších alebo opotrebovaných, treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod.
Pri niektorých veciach sa od ceny veci odpočítava najmä tzv. amortizačná zrážka, ktorá je spravidla
odstupňovaná podľa veku poškodenej veci (napr. pri motorových vozidlách). V rozhodnutí Najvyššieho
súdu ČR (publikované pod R/1984) sa uvádza, že pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných

vozidlách postupujú súdu tak, že po vyjadrení znalca z odboru automobilizmu odpočítavajú amortizáciu
u tých nových častí súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po
oprave zvýšila (Števček a kol., Občiansky zákonník I. § 1 - 450, 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2019,
str. 1637). Podľa rozhodnutia R 3/1984 pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách
postupujú súdy tak, že po vyjadrení znalca z odboru automobilizmu odpočítavajú amortizáciu u tých

nových častí súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave
zvýšila. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 3729/2011 vyplýva, že u veci nie novej,
prípadne opotrebovanej je pri stanovení výšky spôsobenej škody treba prihliadnuť k obvyklej cene veci
v dobe jej poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci
musí byť odčítaná čiastka zodpovedajúca prípadnému zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému

stavu (nie vždy k nemu musí dôjsť, záleží na spôsobe a rozsahu vykonanej opravy); poškodenému
by vznikalo bezdôvodné obohatenie veci, pokiaľ by opotrebované súčastí boli nahradené súčasťami
novými a opravená vec by tak nadobudla vyššej hodnoty, než akú mala pred poškodením. Skutočnou
škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca
majetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopôvodnéhostavu,poprípade

aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo
účelné zabezpečiť hneď. Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia
(s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím
na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť
zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho

nezmenenie. Poisťovňa pri výpočte skutočnej výšky škody vychádzala (s čím sa v celom rozsahu
stotožňuje aj žalovaný) z predpokladu, že takmer akoukoľvek výmenou dielov (olejová vaňa, kryt olejovej
vane, kryty, zátky, tesnenia blatníky, nárazníky, reflektory, dvere, chladiče, strecha, výstuhy, atď.), v
predmetnom prípade súčastí uvedených a rozpísaných vo faktúre 20220978 (ktorú v konaní predložil
žalobca) dochádza k zmene hodnoty vozidla a technik poisťovne vypočítal amortizáciu (zhodnotenie)

po priradení jednotlivých vymenených dielov (ich cien z predmetnej faktúry) ku skupinám vozidla,
ktorých sa to týka. Percento zhodnotenia/amortizácie/alebo znehodnotenia je potom vypočítané podľa
percentuálnej výšky technického stavu skupiny (TSS) ktorá závisí od veku vozidla a najazdených
kilometrov (MV F. R. XL F., W.: V malo v čase obhliadky poisťovňou najazdených 131 801 km).
Počet najazdených kilometrov a dátum prvej evidencie motorového vozidla odôvodňujú skutočnosť,

že k výške amortizácie (zhodnoteniu) muselo poisťovňou prísť. Je taktiež zrejmé, že vzhľadom k
okolnosti, že sa v podvozku motorového vozidla po oprave nachádzajú vymenené nové komponenty
s novými spojmi (oproti pôvodným 10 ročným, poškodeným), prišlo k zhodnoteniu vozidla. K zníženiu
hodnoty vozidla po oprave môže dôjsť len u nových vozidiel v prevádzke odhadom maximálne 1 roka malým počtom najazdených kilometrov, kedy je potrebná oprava týkajúca sa skupiny Karoséria a
časti motora, čo nie je predmetný prípad. Pre riadne preukázanie vzniku nároku na náhradu škody je
o. i. nevyhnutné preukázanie vzniku skutočnej škody a jej príčinnej súvislosti s príčinou vzniku škody

vyvolanou škodcom. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 3206/2007,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. Cpj 87/1971 R 55/1971, tiež rozhodnutie NS ČR 1 Cz 35/1983 R 13/1985,
rozhodnutie NS ČR Cpj 10/1983 R 3/1984 etc.) sa za skutočnú škodu považuje škoda, ktorá sa prejaví
v majetkovej sfére poškodeného tak, že došlo k zmenšeniu majetku poškodeného oproti stavu pred
škodovou udalosťou. Skutočná škoda teda predstavuje náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú

potrebné na uvedenie. do pôvodného stavu. Rozhodnou pre určenie výšky náhrady je hodnota veci
v čase jej poškodenia. Prípadné zhodnotenie veci sa musí prejaviť pri rozhodnutí o náhrade škody.
S poukazom napr. na rozhodnutie NS ČR 25 Cdo 601/2007, kde skutočnou škodou treba rozumieť
takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou
udalosťou; ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení,
potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov potrebnú na obnovenie

pôvodnéhomajetkovéhostavuveci.Napreukázanievýškyskutočnejškodypredkladážalovanýpísomné
podaniepoisťovne-odpoveďpoisťovnezodňa27.07.2023,obsahomktoréhojetechnickývýpočetvýšky
skutočnej škody pri zohľadnení veku poškodeného motorového vozidla. Zároveň na preukázanie výšky
skutočnej škody navrhuje žalovaný vykonať znalecké dokazovanie pribratím znalca z odboru: Cestná
doprava, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel. Úlohou znalca

bude stanoviť výšku skutočnej škody motorového vozidla a zároveň posúdiť, či z technického hľadiska
došlo opravou motorového vozidla k jeho zhodnoteniu, resp. znehodnoteniu. Podľa názoru žalovaného,
náklady v celkovej výške 933,17 Eur vyplývajúce z predloženej faktúry, ktoré žalobca vynaložil na opravu
poškodenia motorového vozidla, nesúvisia v celom rozsahu s uvedením do predošlého stavu. Pôvodný
stav a predošlý stav nie sú totožné kategórie, nemožno ich automaticky spájať a ani zamieňať. Pôvodný

stav je stav veci taký, aký bol na začiatku, t. j. ktorý si zachoval všetko, vrátane takých vlastností aké
mal pri svojom vzniku. Naproti tomu predošlý stav veci je stav, ktorý časovo priamo predchádzal času
pred vznikom poškodenia. Ak došlo k poškodeniu majetku žalobcu, ktorý bol uvedený do užívania pred
10 rokmi, potom aj jeho opotrebovanie (vzhľadom na vek poškodeného motorového vozidla) je priamo
úmerné dobe jeho užívania a žalobca sa nemôže domáhať reparácie v takej výške, ktorá nezodpovedá

stavu veci pred škodovou udalosťou. V prípade vyplatenia istiny 133,19 Eur poisťovňou, by podľa
názoru žalovaného vznikalo poškodenému bezdôvodné obohatenie, ktorý po oprave získa vec vyššej
hodnoty, ako mal pred poškodením. Pri práve na náhradu škody, nákladmi na uvedenie do predošlého
stavu poškodenej veci, ktorej hodnota bola nízka a mala len tzv. úžitkovú hodnotu, by neodpočítaním
amortizácie poškodený po oprave získal vec vyššej hodnoty, ako mala pred poškodením, čo nie je

v súlade s inštitútom náhrady škody. S poukazom na citované zákonné ustanovenia § 442 a § 443
Občianskeho zákonníka je dôvodné, aby k určeniu skutočnej výšky škody došlo postupom odrátania
materiálového opotrebenia na základe veku poškodeného majetku. Žalovaný je toho názoru, že nie je
tak preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody vo vyššom rozsahu, ako bolo poisťovňou poskytnuté
poistné plnenie vo výške 799,98 Eur, a preto vo zvyšnej časti 133,19 Eur s prísl. (ktorú si uplatňuje

žalobca podaným návrhom), považujeme žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný. Náklady na opravu
v prevyšujúcej výške, t. j. vo výške 133,19 Eur nezodpovedajú nákladom, ktoré súvisia s uvedením
motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o
otázku stanovenia výšky skutočnej škody, s poukazom na vyššie citované ustanovenia a rozhodnutia
súdov, žalovaný považuje stanovenie výšky škody poisťovňou v rámci likvidácie poistnej udalosti za

správne. Preto žalovaný považuje žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 133,19 Eur
s prísl. za nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené, peňažný nárok žalobcu priznaný napadnutým
platobným rozkazom neuznávame v celom rozsahu, a rovnako preto namietame, že by bol žalovaný v
akomkoľvek omeškaní s jeho úhradou.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v podanom odpore uvádza, že „Výška poistného plnenia
799,98 Eur bola poisťovňou vypočítaná pri zohľadnení doloženej faktúry č. 20220978 (predloženej
v súdnom konaní žalobcom) a súčasne výpočtom skutočnej škody v súlade s ustanovením § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázanej obhliadkou na základe rozpočtového programu AudaTex
pri zohľadnení veku poškodeného motorového vozidla.“ Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného.

Následkom škodovej udalosti vznikla na motorovom vozidle poškodeného škoda, ktorú si dal opraviť v
servise žalobcu. Žalobca ako autoservis vykonávajúci opravy motorových vozidiel opravu poškodeného
vozidla vykonal za účelom odstránenia následkov škodovej udalosti a jeho navrátenia do pôvodného
stavu, teda do stavu pred škodovou udalosťou. Skutočnú škodu teda predstavuje ujma v majetkovejsfére poškodeného, ktorú musel vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. V zmysle ustanovenia
§ 442 ods. 1) Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková

ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného
stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442
ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má
plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy,
nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009).
Poškodený, resp. žalobca ako jeho právny nástupca žiadal len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil
za opravu poškodeného motorového vozidla. V predmetnom prípade žalobca, resp. poškodený ako jej
právny predchodca si splnil všetky povinnosti stanovené mu zákonom, naproti tomu mu neboli uhradené

ním uplatnené náklady v celej výške. Žalovaný nebol v predmetnom prípade oprávnený zohľadňovať vek
poškodeného motorového vozidla. V Predmetnom prípade sa neposudzovala hodnota vozidla a jeho
stav vyplývajúci z veku. Pri škodovej udalosti bola spôsobená škoda v dôsledku porušenia povinnosti
žalovaného podľa § 3d zákona č. 135/1961 Zb. Žalovaný následkom toho zodpovedá za škodu a
za náklady vzniknuté poškodenému pre uvedenie veci do stavu pred škodovou udalosťou. Poisťovňa

pri výpočte skutočnej výšky škody vychádzala (s čím sa v celom rozsahu stotožňuje aj žalovaný) z
predpokladu, že takmer akoukoľvek výmenou dielov (olejová vaňa, kryt olejovej vane, kryty, zátky,
tesnenia blatníky, nárazníky, reflektory, dvere, chrániče, strecha, výstuhy, atď.), v predmetnom prípade
súčastí uvedených a rozpísaných vo faktúre 20220978 (ktorú v konaní predložil žalobca) dochádza k
zmenehodnotyvozidlaatechnikpoisťovnevypočítalamortizáciu(zhodnotenie)popriradeníjednotlivých

vymenenýchdielov(ichcienzpredmetnejfaktúry)kuskupinámvozidla,ktorýchsatotýka.“Kcitovanému
tvrdeniu žalovaného uvádzame, že výška škody je závislá od nákladov, ktoré poškodený vynaložil pre
navrátenie veci poškodenej v dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody) do stavu pred škodovou
udalosťou. Náhrada škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, a teda má zabezpečiť poškodenému
plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Poisťovňa nebola pri posudzovaní výšky náhrady škody oprávnení

uplatňovať amortizáciu použitých náhradných dielov v súvislosti s vekom opravovaného vozidla.
Poisťovňa uplatnila takýto postup bez akéhokoľvek právneho dôvodu, následkom čoho postupovala
v rozpore so zákonom. Žalovaný uvedené konanie poisťovne akceptoval, čím sa spolu s poisťovňou
dopúšťal nezákonného konania a na základe toho nenahradil poškodenej skutočnú vzniknutú škodu.
Žalovaný tvrdí, že opravou poškodeného motorového vozidla došlo k výmene pôvodných poškodených

spojov novými, čím došlo k zhodnoteniu vozidla. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že
poškodené motorové vozidlo malo poškodenia už pred škodovou udalosťou, ktoré by boli opravené
opravou po škodovej udalosti. Ak žalovaný tvrdí, že pri oprave poškodeného motorového vozidla
žalobcom došlo k výmene už poškodených komponentov, je povinný to preukázať. Žalovaný však
neposkytol žiaden dôkaz pre toto tvrdenie, a to ani počas likvidácie poistnej udalosti, ani v priebehu

súdneho konania. Pri oprave motorového vozidla poškodeného boli vynaložené nevyhnutné náklady
pre uvedenie vozidla do pôvodného stavu, pričom oprava reflektovala len poškodenia zapríčinené
škodovou udalosťou (dopravnou nehodou). Pri oprave neboli vykonané zmeny ani úpravy týkajúce sa
zlepšenia kvality vozidla. Nesúhlasíme s tvrdením žalovaného, že opravou poškodeného motorového
vozidla s použitím nových náhradných dielov dochádza k jeho zhodnocovaniu. Poškodené motorové

vozidlo nenadobudlo vykonaním opravy na hodnote, práve naopak v dôsledku dopravnej nehody sa
znehodnotilo. Túto skutočnosť vidno napríklad pri následnom predaji vozidla, kedy sa nehavarované
vozidlo predáva za vyššiu cenu ako havarované. Na podporu svojej argumentácie žalovaný odkazuje
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Argumentácia uvádzaná žalovaným však bola už
prekonaná novšími rozhodnutiami, a to rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky. Žalobca na tomto

mieste poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn.
2 Obdo 48/2012, v zmysle ktorého sa má vo výške skutočnej škody posudzovať hodnota nákladov
vynaložených na opravu poškodeného vozidla, pričom uplatnením amortizácie zo strany žalovaného,
resp. poisťovne dochádza k poškodzovaniu žalobcu a nedochádza tak k spravodlivej kompenzácii
vzniknutej ujmy. Žalobca zároveň poukazuje na to, že súdy uvedeným spôsobom rozhodujú dlhodobo,

k čomu existuje aj stabilná rozhodovacia prax. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou
nehodou a následne vykonaná oprava použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože
každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota
znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bolpred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol
žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z
titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného

nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j., že by na opravu vozidla boli použité nové
diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou
poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere
-nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho
konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere

kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej
sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených
nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by
bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní
všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR as čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ (Rozsudok NS SR 2 Obdo 48/2012 zo

dňa 28.03.2013, str. 9 a 10). Postup poisťovne, ktorým uplatnila zhodnotenie poškodeného vozidla za
účelom zníženia hodnoty (amortizácie) použitých náhradných dielov popiera samotnú podstatu inštitútu
náhrady škody. Žalovaný tento postup poisťovne nemal akceptovať, ale žiadať náhradu celkovej škody.
Následkom tohto konania žalovaný neuhradil poškodenej celkové náklady, ktoré vynaložila v dôsledku
vzniknutej škody, za čo v plnej miere zodpovedá. Účelom ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk) a obdobne aj ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa nahrádza skutočná
škoda a ušlý zisk, je dosiahnuť kompenzáciu majetkovej ujmy, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku
škodovejudalosti.Poisťovňanebolaoprávnenáuplatniťamortizáciunáhradnýchdielovazhodnocovanie
vozidla akýmkoľvek spôsobom. Plnením náhrady škody po uplatnení amortizácie žalovaný poškodil

žalobcu na jeho práve na náhradu škody vzniknutej opomenutím povinnosti žalovaného, na ktorej
náhradu má žalobca v plnej miere nárok. Konanie žalovaného a poisťovne je v rozpore so zákonom,
ustálenou rozhodovacou praxou súdov a s princípom spravodlivosti. Akceptovaním konania žalovaného
by došlo k porušeniu základného práva žalobcu na riadny a spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zákona a k

odkloneniu sa od ustálenej rozhodovacej praxe. Keďže poškodenie motorového vozidla poškodeného
pri dopravnej nehode viedlo na strane žalobcu ku vzniku skutočnej škody, v dôsledku čoho sa jeho
majetkový stav znížil o majetkové hodnoty, ktoré musel vynaložiť na to, aby poškodené motorové
vozidlo uviedol do stavu pred poškodením, má právo na náhradu nákladov potrebných k obnoveniu jeho
prevádzkyschopnosti. Žalovaný pritom nerozporoval rozsah poškodenia a ani rozsah potrebných opráv

na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Žalobca nežiada
viac, ako čiastku opravy rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu poškodeného motorového
vozidla a plnením zo strany poisťovne. V zmysle uvedeného máme za to, že je potrebné vychádzať zo
záveru, že žalobcovi tzv. „zhodnotenie“ poškodeného motorového vozidla bolo vnútené protiprávnym
konaním škodcu (žalovaného), ktorého zodpovednosť je poistená v poisťovni. V dôsledku škodovej

udalosti sa potom žalobca dostal do situácie, že hoci postupoval v súlade so zákonom (neporušil žiadne
právnepredpisy),bolnútenývynaložiťznačnénákladynato,abypoškodenémotorovévozidlomohlobyť
používané rovnako ako pred škodovou udalosťou. Oprava poškodeného motorového vozidla smerovala
len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, preto nie je podľa žalobcu spravodlivé, aby žalobca
doplácal na sprevádzkovanie poškodeného motorového vozidla. Žalobcovi má byť kompenzovaná ujma,

ktorá mu vznikla z titulu škodovej udalosti, za súčasného stavu, keď žalovaný nepreukázal a ani netvrdil,
že by žalobca na opravu použil také nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti
poškodeného vozidla, resp. že by nové diely s opravou nesúviseli. Na náklady vynaložené pri oprave
preto nemožno hľadieť ako na náklady na zhodnotenie vozidla. V zmysle uvedeného máme za to, že
žalovaný ako škodca má byť zaviazaný k náhrade nákladov na náhradné diely v plnej výške.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie uskutočnenej v podanom
odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu v jeho vyjadrení, že v
predmetnom prípade žalovaný nebol oprávnený zohľadňovať vek poškodeného motorového vozidla,
a ani s tvrdeniami žalobcu, že poisťovňa nebola oprávnená pri posudzovaní výšky náhrady škody

uplatňovať amortizáciu použitých náhradných dielov v súvislosti s vekom opravovaného vozidla.
Naopak, podľa nášho názoru je s poukazom na vyššie citované ust. § 443 OZ a rozhodnutia súdov
dôvodné, aby k určeniu skutočnej výšky škody došlo postupom odrátania materiálového opotrebenia na
základe veku poškodeného majetku. Pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia žalovaného, že opravou došlok zhodnoteniu vozidla, resp. o preukázanie výšky skutočnej škody, už v podanom odpore sme navrhol
vykonať znalecké dokazovanie pribratím znalca z odboru: Cestná doprava, odvetvie: Technický stav
cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel. Na vykonaní navrhnutého znaleckého dokazovania

v celom rozsahu trvá. Na preukázanie výšky skutočnej škody v rámci podaného odporu žalovaný
predložil aj písomné podanie poisťovne - odpoveď poisťovne zo dňa 27.07.2023, obsahom ktorého je
technický výpočet výšky skutočnej škody pri zohľadnení veku poškodeného motorového vozidla. Podľa
názoru žalobcu v jeho vyjadrení, potup poisťovne, ktorým uplatnila zhodnotenie poškodeného vozidla
za účelom zníženia hodnoty (amortizácie) použitých náhradných dielov, popiera samotnú podstatu

inštitútu náhrady škody. Naopak, podľa názoru žalovaného, nákladmi na uvedenie do predošlého stavu
poškodenej veci, ktorej hodnota bola nízka a mala len tzv. úžitkovú hodnotu (vozidlo žalobcu bolo
uvedené do užívania pred 10 rokmi), by neodpočítaním amortizácie poškodený po oprave získal vec
vyššej hodnoty, ako mala pred poškodením, čo nie je v súlade s inštitútom náhrady škody. Žalovaný je
toho názoru, že nie je tak preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody vo vyššom rozsahu, ako bolo
poisťovňou poskytnuté poistné plnenie vo výške 799,98 Eur, a preto vo zvyšnej časti 133,19 Eur s prísl.

(ktorú si uplatňuje žalobca podaným návrhom), považujeme žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný.
Náklady na opravu v prevyšujúcej výške, t. j. vo výške 133,19 Eur nezodpovedajú nákladom, ktoré
súvisia s uvedením motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu

žalovaného, listinami - kópiou faktúry č. 20220978, oznámením o výške poistného plnenia, Zmluvou
o postúpení pohľadávky, kópiou zoznamu pozemných komunikácií, ostatnými listinami v spise, pričom
zistiltentoskutkovýstav:Dňa28.09.2022došlokuškodovejudalostinaMVF.R.XLF.,W.:Vktorévčase
nehody patrilo poškodenej C.. U. I. X.. K predmetnej škodovej udalosti došlo v dôsledku osadenia novej
oceľovejpätkynauliciF.vBratislave.Danýpredmetnebolnijakoznačenýdopravnýmznačenímaniiným

vhodným spôsobom. Poškodená si po vzniku škody dala svoje MV opraviť u žalobcu. Náklady na opravu
poškodeného MV boli vyčíslené vo faktúre č. 20220978 v celkovej výške 933,17 Eur. Žalovaný ako
správca miestnej komunikácie, na ktorej vznikla škoda má uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v
poisťovniH.pojišťovna,a.s.,pobočkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu.Poisťovňažalovanéhouhradila
časť vzniknutej škody vo výške 799,98 Eur. Zvyšnú časť nákladov na opravu vozidla vo výške 133,19 Eur

odmietla poisťovňa plniť s poukazom na amortizáciu náhradných dielov použitých na opravu podvozku
MV, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty MV, resp. z veku vozidla, v čase škodovej udalosti 10-ročného.
Skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný, sporným bolo právne posúdenie veci.

6. Podľa § § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

7. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

8. Podľa § § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

9. Podľa § 3d ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave
zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

10. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

11. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnychbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

14. Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia dospel súd k záveru, že žaloba
je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Je nesporné, že na miestnej pozemnej komunikácii v
správe žalovaného došlo k škodovej udalosti - poškodeniu motorového vozidla a to v dôsledku osadenia
novej oceľovej pätky na ulici Sklenárová v Bratislave. Je tiež nesporné, že za opravu motorového vozidla
vystavila organizácia, vykonávajúca opravu vozidla faktúru č. č. 20220978 v celkovej výške 933,17

Eur, z ktorej poisťovňa žalovaného uhradila poškodenému časť vzniknutej škody vo výške 799,98 Eur
a časť vo výške 133,19 Eur odmietla plniť s poukazom na uplatnenie amortizácie vzhľadom na vek
vozidla, ktorý bol 10 rokov. Pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal súd z ust. § 442 ods. 1 OZ, to
znamená, že poškodený má nárok na úhradu všetkých nákladov, skutočnej škody, ktorá mu vznikla v
súvislosti so škodovou udalosťou, za ktorú objektívne zodpovedá žalovaný ako správca komunikácie.
Náklady vynaložené žalobcom na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred škodovou

udalosťou vo výške 933,17 Eur sú nesporné a vyplývajú z vystavenej faktúry, ako aj čiastočného plnenia
prostredníctvom poisťovne žalovaného. Pre posúdenie nároku žalobcu, pokiaľ sa týka výšky škody
a ktorá jediná skutočnosť bola v celom konaní sporná, keď ostatné skutočnosti, ako sú protiprávne
konanie žalovaného, príčinná súvislosť a vznik škody, žalovaný nenamietal, nie je podstatný právny
vzťah medzi žalobcom a jeho poisťovňou, v rámci ktorého pri likvidácii poistnej udalosti došlo ku kráteniu

poistného plnenia poisťovňou z dôvodov tak, ako uvádzal žalovaný. Predmetom súdneho konania
je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu reálne vznikla a ktorú reálne na opravu poškodeného
motorového vozidla vynaložil v preukázanej výške 933,17 Eur. To, aká bola všeobecná hodnota vozidla
v čase škodovej udalosti, či opravou došlo k zhodnoteniu či znehodnoteniu vozidla, je celkom bez
právnehovýznamu.Súdpretonávrhžalovanéhonanariadenieznaleckéhodokazovaniaakonadbytočný

zamietol. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vrátane úrokov z omeškania.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov v rozsahu 100%.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
i) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada malavplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.