Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321203076
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:1321203076.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom, v spore žalobcu: B. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. I. Č.. XXXX/XXA, Z. - L., t. č. bytom H. I. N. XX, Z., zastúpený: JUDr. Róbert
Dupkala, advokát, so sídlom Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanému: M. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX, Š., o náhradu škody zo sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady straty na zárobku
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II.Žalovanýmávočižalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavovýške100%,oktorýchbuderozhodnuté

osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 01.03.2021 žiadal, aby súd rozhodol, že:

I. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ... (bude doplnené po získaní rozsudku) ... Eur.
II. Žalovaná je povinná vyplácať žalobcovi ako peňažný dôchodok mesačne sumu vo výške 477,32 Eur
počnúc mesiacom marec 2021, a to vždy k 15.-temu dňu príslušného mesiaca.
III. Žalovaná je povinná v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 17.172,68 Eur ako náhradu peňažného dôchodku za obdobie od 01.04.2018 do 28.02.2021.
IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu
za bolestné vo výške ... (bude doplnené po získaní posudku) ... Eur.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 01.03.2018 riadila motorové vozidlo EČV: Q.-
XXXEX, pričom nerešpektovala dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť po hlavnej
ceste idúcemu vozidlu žalovaného EČV: Z.-XXXDS, čím došlo ku zrážke oboch vozidiel. Pri dopravnej

nehode žalobca utrpel zranenia - zlomeninu druhého krčného stavca, tržnú ranu v oblasti pravého
líca. Uvedené zranenia si vyžiadali dlhodobú práceneschopnosť a následné obmedzenia v obvyklom
spôsobe života. Žalovaná bola trestne stíhaná a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. XT/
X/XXXX bola uznaná vinnou a okrem trestu uloženým trestným rozkazom bola zaviazaná aj na náhradu
škody, a to bolestného vo výške 2.672,- Eur v zmysle znaleckého posudku vypracovaného B.. W.. V.
Y. H.. Žalovaný v žalobe uviedol, že v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri nehode, sa stal invalidným a
nie je schopný vykonávať prácu, ktorá by ho uživila. Tento stav bol potvrdený aj rozhodnutím Sociálnej

poisťovne, ktorá ho uznala trvale invalidným a bol mu od 18.04.2019 priznaný invalidný dôchodok vo
výške 236,20 Eur. Pred 18.04.2019 mu bol priznaný dočasný invalidný dôchodok vo výške 199,- Eur. Na
základe živnosti žalobca dosahoval príjem cca 800,- Eur brutto mesačne. S ohľadom na zranenia, ktoré
mu spôsobila žalovaná žalobca tvrdil, že bol vyradený z bežného života, nemôže sa venovať svojimzáľubám a najmä sa nemôže riadne zamestnať a v konečnom dôsledku nie je schopný prispievať na
výživu svojmu synovi. S ohľadom na uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 444 Občianskeho
zákonníka si žalobca uplatňuje náhradu bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia. Priznané bolestné

nebolo vyplatené v celom rozsahu, nakoľko znalec B.. W.. V. Y. H.. v posudku nezohľadnil celý rozsah
zranenia, opomenul zlomeninu stavca čapovec - axis a toto bude predmetom revízie resp. nového
znaleckého posudku, ktorý doloží. Konkrétna výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
bude vypočítaná a stanovená posudkom ošetrujúceho lekára. Žalobca žiadal z dôvodov hodných
osobitného zreteľa o navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%. Posudok s

určením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bude po získaní doložený.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že v čase dopravnej nehody mal aktívnu činnosť na poskytovanie služieb
taxislužby, avšak túto činnosť vzhľadom na nízky príjem nechcel vykonávať, a preto mal prísľub od
spoločnosti M. M., M..L..T.., O. XX, B. X, Č. L. na prácu v pozícii obchodník - konzultant pre trh v
SR s výškou hrubej mesačnej mzdy 900,- Eur. Teda dopravnou nehodou a škodou na zdraví mu bolo

znemožnené nastúpiť do zamestnania a zarábať mesačne 900,- Eur, čo bolo v roku 2018 713,52 Eur
v čistom. Žalobca si uplatňoval náhradu straty na zárobku, ako rozdiel medzi možným dosahovaným
príjmom 713,52 Eur a výškou invalidného dôchodku. Stratu na zárobku si uplatňoval od 01.04.2018
do podania žaloby, čo vo finančnom vyjadrení činí 17.172,68 Eur. Táto suma je vypočítaná ako súčet
rozdielov medzi príjmom, ktorý mal byť zo zamestnania za obdobie 01.04.2018 do 17.04.2019, čo je

8.966,57 Eur a príjmu čiastočného invalidného dôchodku za uvedené obdobie 2.500,77 Eur a rozdielu
medzi príjmom, ktorý mal byť zo zamestnania za obdobie od 18.04.2019 do 28.02.2021, čo je 16.006,63
Eur a príjmu invalidného dôchodku za uvedené obdobie, čo je 5.299,75 Eur. Výška mesačného rozdielu
medzi možným príjmom a aktuálnym príjmom z invalidného dôchodku je 477,32 Eur.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho advokáta podaním zo dňa 21.04.2022. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania proti nárokom žalobcu vo vzťahu k bolestnému, ako aj nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia. Bolo poukázané na ustanovenie § 106 ods. 1, v zmysle ktorého právo na
náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sú nárokom na náhradu škody na zdraví,

čo vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. Premlčacia doba je dvojročná,
pričom v tomto prípade zákon pozná iba subjektívnu premlčaciu dobu, ktorej začiatok je viazaný na
to, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca už dňa 18.04.2018
vedel, kto spôsobil dopravnú nehodu a takisto vedel o škode. Žalobca mal vedomosť o tom, kto za
škodu zodpovedá už dňa 01.03.2018, kedy došlo k dopravnej nehode. O škode sa žalobca dozvedel

najneskôr dňa 18.04.2018, kedy bol vyhotovený znalecký posudok, lebo tento deklaruje vytrpenú a
zistenú bolesť. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že v čase vypracovania posudku bol zdravotný
stav poškodeného ustálený, a teda mohlo dôjsť k ustáleniu hodnoty bolestného. Žalovaný uvádza, že
žalobca už od 18.04.2018 vedel všetky rozhodujúce okolnosti k tomu, aby začala plynúť subjektívna
premlčacia doba na náhrady škody vo vzťahu k bolestnému. Jeho nárok sa premlčal dňa 18.04.2020,

pričom žaloba bola podaná na súd 01.03.2021.

5. Žalovaný považoval nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia taktiež
premlčaný z tých istých dôvodov, ako pri bolestnom. K tomu žalovaný uviedol, že o škode spočívajúcej
v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať

ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii
skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Zdravotný stav žalobcu bol ustálený najneskôr dňa
18.04.2018, kedy aj znalec B.. W.. Y. H.. konštatoval, že liečenie bolo ukončené a zdravotný stav
ustálený, a to v dôsledku odmietnutia operácie zo strany žalobcu. Znalec tiež konštatoval, že zranenia
žalobcu zavinené žalovanou si vyžadovali dobu liečenia 3 - 4 mesiace. Zdravotný stav žalobcu bol

ustálený a nič mu nebránilo zaobstarať si posudok, ktorým by bolo vykonané bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že k ustáleniu zdravotného
stavu došlo až jeden rok po nehode, vzhľadom na to, že toto tvrdenie odporuje znaleckému posudku
vypracovanéhoodborníkomzoblastizdravotníctva.Žalobcamalmožnosťnechaťsivypracovaťposudok
v čase ustálenia jeho zdravotného stavu, t.j. dňa 18.04.2018. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna

premlčacia lehota vo vzťahu k nároku na náhradu za stratu spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula
dňa 18.04.2020, pričom žaloba bola podaná na súd 01.03.2021. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca
bol invalidný už od roku 1989, teda jeho invalidita vznikla takmer 30 rokov pred dopravnou nehodou.
Súčasne jeho trvalá invalidita vznikla v dôsledku jeho správania, nakoľko odmietol operáciu, a tak siprivodil nepriaznivé zdravotné dôsledky. Dôvody hodné osobitného zreteľa pri zvýšení SSU nemôžu
existovať, nakoľko invalidita žalobcu nebola spôsobená žalovanou, nakoľko invalidita u žalobcu bola od
roku 1989, a preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z.

6. Nárok žalobcu na stratu na zárobku považuje žalovaná za nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal
ani výšku škody, ani príčinnú súvislosť. Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom
poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená

v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Žalobca pri výpočte tejto ním tvrdenej
škody vychádzal z hypotetického príjmu 713,52 Eur netto, ktorý mohol dosahovať u potencionálneho
zamestnávateľa M. M., M..L..T.., B. X, O. XX, Č. L.. Tento príjem však žalobca v skutočnosti nedosahoval
a vôbec nepreukázal, že pri normálnom chode vecí by ho dosahovať mohol. Podľa predloženej zmluvy
o budúcej zmluve mal žalobca vyzvať spoločnosť M. M., M..L..T.. k uzatvoreniu pracovnej zmluvy.
Takúto výzvu žalobca nepredložil. Rovnako nie je vôbec isté, či by daná spoločnosť svoj záväzok

dodržala a zmluvu by uzatvorila. Podľa údajov zo živnostenského registra bol žalobca živnostníkom až
do 28.02.2018, teda nie je zrejmé, či do času, kedy sa stala dopravná nehoda, došlo vôbec k výzve
žalobcu na uzatvorenie zmluvy. Za týchto okolností a najmä za situácie, že žalobcom deklarovaný
potenciálny príjem vo výške 713,20 Eur, závisel od splnenia ďalších podmienok a vykonania ďalších
úkonov, nemožno vôbec uvažovať o tom, že tento príjem by žalobca dosahoval za bežného chodu vecí.

Žalobcovinemohlavzniknúťškodanazárobku,ktorýnikdynedosahoval.Žalobcaakonositeľdôkazného
bremena nepreukázal aká škoda na zárobku mu vznikla. Žalobca však pred dopravnou nehodou mal
aktívnu živnosť na poskytovanie taxislužieb a vedenie cudzích motorových vozidiel. Príjem dosahovaný
z tejto živnosti by mohol byť rozhodujúcim pre určenie skutočnej škody. Žalobca však nedeklaroval a
nepredložil žiadne doklady, čím si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť.

7. Žalovaný uvádza absenciu príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu - žalovanej a škodou na strane
poškodeného - žalobcu. Žalobca nepreukázal, že trvalé poškodenie zdravia a invalidita sú následkom
konania žalovanej. Bolo poukázané na znalecký posudok B.L.. Y., podľa ktorého žalobca odmietol
operáciu, pričom znalec súčasne konštatoval, že prípadné trvalé následky zranení žalobcu by museli

súvisieť s odmietnutím operačného spôsobu riešenia týchto zranení. Zo znaleckého posudku tiež
vyplýva, že zdravotný stav v čase vzniku ublíženia na zdraví žalobcu nebol celkom optimálny. Žalobca
trpel Krabbeho chorobou a je otázne, či by sa zdravotný stav žalobcu nezhoršil aj bez vzniku dopravnej
nehody.

8. Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj voči nárokom žalobcu na náhradu škody na zárobku.
Keďže sa jedná o nárok na náhradu škody, premlčuje sa v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote
podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na
náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu,
kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne

kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel.
Žalobca uviedol, že čiastočný invalidný dôchodok od 01.03.2018 mal vo výške 199,- Eur. Teda už
dňa 01.03.2018 vedel, aký dosahoval príjem pred poškodením zdravia, teda po dopravnej nehode.
Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé
mesačne sa opakujúce plnenia. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 01.03.2020, pričom žaloba

bola podaná 01.03.2021, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný. V prípade, že by sa súd
nestotožnil s argumentáciou žalovaného, tak žalovaný žiadal určiť pomerné rozdelenie škody medzi
škodcu a poškodeného vyplývajúcu zo všetkých okolností danej veci. Žalovaná dala do pozornosti súdu,
že žalobcovi už uhradila škody na vozidle, ako aj bolestné, a to prostredníctvom Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, ktorej spláca regresné plnenie.

9. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí, že jeho nárok vo vzťahu k
bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia by bol premlčaný. Podľa žalobcu priznané bolestné
mu nebolo vyplatené v celom rozsahu, nakoľko B.. W.. V. Y. H.. v posudku nezohľadnil celý rozsah
zranenia, opomenul zranenia stavca čapovec - axis. Toto bolo predmetom revízie resp. nového

znaleckého posudku, ktorý hodlal žalobca doložiť. Žalobca ďalej uviedol, že k ustáleniu zdravotného
stavu a následkov spôsobenej škody na zdraví došlo v čase približne 1 rok po dopravnej nehode, v
ktorej dôsledku došlo ku škode na zdraví. Pri nárokoch pri škode na zdraví začína plynúť subjektívna
premlčacia doba až okamihom ustálenia zdravotného stavu, čiže po jednom roku od utrpenia úrazu.Po tejto dobe je už možné presne zistiť rozsah poškodenia a následkov, a teda je možné určiť výšku
škody.Nazákladetohomožnouviesť,ženárokboluplatnenývrámcipremlčacejdoby.Žalobcapoukázal
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/676/2007 a uviedol, že podľa tohto rozhodnutia subjektívna

premlčacia doba u nároku na odškodnenie za bolesť začína plynúť okamžikom, keď sa zdravotný
stav poškodeného ustálil a dá sa objektívne posúdiť bodové ohodnotenie bolesti. Okolnosť, keď bolo
následne bodové ohodnotenie lekárom skutočne vykonané nemá na už započatý beh subjektívnej
premlčacejdobyvplyv.TaktiežžalobcauviedolrozsudokNSSRsp.zn.5Cdo/117/2000,podľaktoréhoza
deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného,

ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
K príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že táto je zjavná, nakoľko žalovaná sa nevenovala vedeniu
motorového vozidla, spôsobila vážnu dopravnú nehodu, z ktorej žalobca utrpel zranenia. Žalobca
uviedol, že odmietnutie operácie bolo podložené názorom lekárskeho konzília. Absolvovanie operácie
by znamenalo príliš vysoké riziko úmrtia alebo trvalých následkov. V časti nároku žalobcu týkajúcej sa
straty na zárobku žalobca poukázal na to, že k 28.02.2018 ukončil živnosť, a to z toho dôvodu, že mal ísť

pracovať na nové pracovné miesto v B.. Žiadosť o ukončenie živnosti bola podaná v priebehu mesiaca
február 2018, teda pred dopravnou nehodou.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.04.2023 tak, že konanie v časti nároku
žalobcuvočižalovanémuzabolestnézastavilavostatnejčastisúdžalobuzamietol.Protizamietajúcemu

rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a Krajský súd Trnava svojim rozhodnutím zo dňa 02.11.2023,
sp. zn. 28Co/41/2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec bola vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí Krajský súd Trnava zaujal právny názor. Po zrušujúcom
rozhodnutí, predmetom sporu zostali nároky žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
a náhradu za stratu na zárobku. Uznesením zo dňa 12.01.2024 súd vyzval žalobcu, aby doplnil a opravil

výrok žaloby. Na základe podania žalobcu, súd uznesením zo dňa 11.03.2024, pripustil zmenu I. petitu
žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia čiastku
5.724,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli, a to Trestným

rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. XT/X/XXXX, Znaleckým posudkom B.. W.. V. Y., H..,
lekárskou správou W.. V. K. zo dňa 15.10.2020, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo
dňa 22.07.2014, Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 08.01.2018, ohodnotením sťaženia spoločenského
uplatnenia vypracovaného W.. V. K. dňa 23.06.2022 a zistil tento skutkový stav veci.

12. Trestným rozkazom vydaným dňa 04.06.2019 Okresným súdom Bratislava II, pod sp. zn. XT/
X/XXXX, bola žalovaná uznaná za vinnú, že dňa 01.03.2018 v čase asi o XX:XX hod. riadila v Z.
po zjazde z diaľnice X., v smere od M. I. B. U., v pravom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo
značky Renault Megane, čiernej metalízy, EČV: Q.-XXXEX, pričom v križovatke s kruhovým objazdom
nerešpektovala zvislé dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť po hlavnej ceste

idúcemu poškodenému B. Q., ktorý viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, striebornej
metalízy, EČV: Z.-XXXDS, čím došlo ku zrážke vozidiel, pri ktorej poškodený B. Q. utrpel zranenia -
zlomeninu tela druhého krčného stavca s posunom voči prvému stavcu, tržnú ranu v oblasti pravého
líca s dobou liečenia minimálne 3 mesiace, určenou na základe znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia B.. W.. V. Y., H.., pričom vzniknuté zranenia pravdepodobne nezanechajú trvalé

následky.
Obvinená M. L. svojím konaním porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 20 odsek 1 a § 3 odsek 2 písmeno b/ zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke /povinnosť vodiča, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej
dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, dať prednosť v jazde

vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, povinnosť vodiča
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

13. Žalovaná sa dopustila prečinu ublíženia na zdraví a bola odsúdená na trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.

14. V predmetnej trestnej veci B.. W.. V. Y., H.., súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia, podal znalecký posudok datovaný dňom 18.04.2018.
V znaleckom posudku sa uvádza, že pri ošetrení pacient - žalobca, nebol v bezvedomí, nezvracal,neudával nevoľnosť. Sťažoval sa na bolesti hlavy a krku. Pri CT vyšetrení bola potvrdená zlomenina
v oblasti hornej krčnej chrbtice. Pri neurologickom vyšetrení neboli zistené žiadne prejavy poranenia
centrálneho nervového systému, len prejavy svalovej slabosti a deformácie dolných končatín, v rámci

Krabbeho ochorenia, na ktoré sa pacient liečil od detstva. Následne bolo realizované zobrazenie
krčenej chrbtice a miechy magnetickou rezonanciou a po konziliárnom vyšetrení bol pacient prijatý na I.
Ortopedicko-traumatologickú kliniku LFUK a UNB Ružinov za účelom operačného riešenia zlomeniny.
Absolvoval kompletné predoperačné interné a anestéziologické vyšetrenie, pri ktorom neboli zistené
zdravotné kontraindikácie plánovanej operácie. Pacient s plánovanou operáciou nesúhlasil, a preto bola

krčná chrbtica fixovaná. Na kontrolnom CT vyšetrení krčnej chrbtice nebol zistený sekundárny posun
úlomkov a dňa 19.03.2018 bola hospitalizácia ukončená prepustením do ambulantnej starostlivosti.
Žalobca znalcovi uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku sa cíti dobre, fixáciu ortézou
už nevydržal a vymenil ju za krčný golier na mieru vyhotovený z termoplastu. Staral sa o seba sám a
okrem nákupov, ktoré mu zaobstarával priateľ, bol sebestačný a sám si dával aj injekcie. Občas mu
pomáhala s domácnosťou dospievajúca dcéra. V čase vzniku ublíženia na zdraví, nebol zdravotný stav

poškodeného celkom optimálny a líšil sa od normálu, predovšetkým, tzv. Krabbeho chorobou. V závere
znaleckého posudku znalec udáva, že pacient utrpel zlomeninu druhého krčného stavca s posunom voči
prvému krčnému stavcu, tržnú ranu tváre v oblasti pravého líca. Iné zranenia neboli dokumentované. U
poškodenéhoboliporanenéštruktúrychrbtice,avšakmiechanebolaúrazompostihnutá,apretozranenie
nepredstavovaloprepoškodenéhopriameohrozenianaživote.Prineoperačnomriešeníjedobaliečenia

cca 4 mesiace a viac. Znalec uviedol, že s vysokým stupňom pravdepodobnosti u B. Q. zranenia
nezanechajú trvalé následky, v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.. Prípadné trvalé následky (obmedzenie
krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého operačného spôsobu riešenia zranení, a
teda by sa netýkali následkom zranenia ako takého. V závere znalec uvádza, že znalecký posudok
bol vypracovaný na podklade zdravotnej dokumentácie poškodeného, konzultácie s poškodeným a

ošetrujúcimi lekármi.

15. Z lekárskej správy W.. V. K. zo dňa 15.10.2020 bolo zistené, že pacient udával trvalé následky a lekár
doporučil posudkové riešenie, nakoľko pacient nezvládal fyzickú záťaž, a ani dlhodobú statickú záťaž.

16. Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2019,
ktorým rozhodnutím mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 228,80 Eur.

17. Z lekárskeho posudku (č. l. 13 spisu) bolo zistené, že žalobca v roku 1989 poberal čiastočný
invalidnýdôchodok.Jevstarostlivostiortopédapoluxačnejzlomeninedruhéhokrčnéhostavcastrvalými

následkami. Sledovaný je pre Morbus Krabbe od detstva. Jedná sa o vrodenú svalovú hypopláziu s
progresiouavýraznýmobmedzenímmobility.Stavjetrvalýaneliečiteľný.Prišlokzhoršeniuzdravotného
stavu, na základe danej diagnózy, ako aj v zmysle následkov po úraze krčnej chrbtice. Miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti, podľa Zák. č. 461/2003 Z.z., je po navýšení 75% od 18.04.2019.
Zdravotný stav je trvalý a neliečiteľný s tendenciou k zhoršovaniu, kontrola je nepotrebná. Posudok bol

vyhotovený 15.07.2019.

18. Žalobca k žalobe pripojil tiež zmluvu o budúcej zmluve, kde obchodná spoločnosť z Č. L. sa
zaviazala, že do 30 dní, odkedy bude vyzvaná žalobcom, uzavrie s ním pracovnú zmluvu s miestom
výkonu práce v Z. a pri mzde 900,- Eur mesačne.

19. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (č.l. 156 spisu) vykonané dňa 23.06.2022 W.. V.
K., bolo stanovené na 200 bodov.

20. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018 bol žalobcovi od 1. januára 2019

zvýšený invalidný dôchodok na 167,60 Eur mesačne.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2019 bol žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený invalidný
dôchodok na 243,80 Eur mesačne.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 3.12.2020 bol žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený invalidný
dôchodok na 251,60 Eur mesačne.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2021 bol žalobcovi od 1. januára 2022 zvýšený invalidný
dôchodok na 254,90 Eur mesačne.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2022 bol žalobcovi od 1. januára 2023 zvýšený invalidný
dôchodok na 285,- Eur mesačne.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 06.07.2023 bol žalobcovi od 1. júla 2023 zvýšený invalidný
dôchodok na 315,30 Eur mesačne.

21. Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa §-u 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa §-u 446 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po
skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa

osobitných predpisov.

Podľa §-u 447 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po

skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa
osobitných predpisov.

22. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ).

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Pri škode na zdraví sa uhrádza strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, strata na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok

na náklady spojené s liečením a nároky pozostalých. Všetky tieto nároky sú podľa súdnej praxe celkom
samostatné. Zásadne je teda potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na
zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je
stanovený okamžikom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv.
subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa, v prípade nároku na náhradu škody na zdraví, neuplatňuje. Počiatok subjektívnej
premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy poškodený preukázateľne
nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda, a kto za ňu zodpovedá a nezávisle teda na tom, či a
kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná
situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosti, mohol v súdnom konaní preukázať

(rozsudok NS SR, sp. zn. 7Cdo/171/2022 z 31.01.2023, obdobne sa vyjadril NS SR v bode 20 rozsudku
sp. zn. 3Cdo/66/2018 zo dňa 21.03.2019).

24. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 4Cdo/152/2010 zo dňa 28.02.2011 uviedol, že pri
náhrade škody na zdraví sa objektívna premlčacia doba neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej

doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol
vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si
poškodený zabezpečí dostatok dôkazov, alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia
na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosti, mohol v súdnom konaní preukázať. Ďalej vrozsudku NS SR uvádza, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvíja odo dňa,
kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto zmysle sa poškodený o

škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnia dozvie v čase, kedy sa po skončení liečby jeho
zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote
a v spoločnosti došlo a kedy je možné, na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne
vykonať jeho ohodnotenia.

25. Podľa rozsudku NS SR z 29.10.2008 sp. zn. 4Cdo/237/2007 ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie
o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, keď preukázateľne získal informácie o okolnostiach vzniku
škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za
škodu zodpovedá. Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v

ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých
predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej
ekonómie nehospodárne.

26. V uznesení NS Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2656/2004 sa uvádza, že nie je potrebné, aby

poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne, ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať
žalobu na náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.

27. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno
objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má
k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť (Uznesenie NS ČR z
23.09.2008 sp. zn. 25Cdo/1256/2006).

28. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom. Tento nárok sa premlčuje ako celok a nie len
nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce poskytované vo forme dôchodku
(rozsudok NS ČR z 18.05.2006 sp. zn. 25Cdo/401/2005). Rovnaký právny názor zaujal KS Trnava vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí.

29. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

30. Z dokazovania bolo preukázané, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/
X/XXXX, že žalovaná dňom 01.03.2018 spôsobila dopravnú nehodu a spôsobila žalobcovi škodu na
zdraví, z čoho vyplýva, že za túto škodu zodpovedá.

31. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je nárokom na náhradu škody na zdraví, čo vyplýva

aj s ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 437/2004. Premlčacia doba je dvojročná. Žalobca mal
vedomosť o zodpovednom subjekte už dňa 01.03.2018, kedy došlo k dopravnej nehode. Keďže dňa
18.04.2018 bol vypracovaný znalecký posudok B.L.. W.. Y., H.. už v tejto dobe bol ustálený zdravotný
stav žalobcu. Od 18.04.2018 žalobca vedel všetky rozhodujúce okolnosti k tomu, aby si mohol uplatniť
nároky na sťaženie spoločenského uplatnenia. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie týchto nárokov

uplynula 18.04.2020. Že zdravotný stav žalobcu bol ustálený ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku
vyplýva z toho, že liečenie bolo ukončené a zdravotný stav ustálený v dôsledku odmietnutia operácie.

32. Taktiež nároky žalobcu na náhradu škody na zárobku sú premlčané. Aj tento nárok sa premlčuje v
dvojročnej subjektívnej lehote, v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna

premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku pred poškodením
a po poškodení zdravia. Keď žalobca uvádza, že jeho čiastočný invalidný dôchodok bol od 01.03.2018
vo výške 199,- Eur, z toho vyplýva, že dňa 01.03.2018 v čase dopravnej nehody vedel aký dosahoval
príjem pred a po poškodení zdravia. Nárok na náhradu straty na zárobku sa premlčuje ako jeden celok,nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia. Subjektívna premlčacia doba uplynula
01.03.2020. Žaloba bola podaná 01.03.2021.

33. Čo sa týka rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní plného invalidného dôchodku, tak k tomu súd
udáva, že Sociálna poisťovňa neskúma zavinenie ani príčinnú súvislosť medzi následkom na zdraví a
predchádzajúcim protiprávnym úkonom z hľadiska nároku na náhradu škody. Zdravotný stav žalobcu bol
ustálený skôr ako rozhodla Sociálna poisťovňa o nároku na plný invalidný dôchodok. Zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% je nedôvodné aj z toho dôvodu, že žalobca bol invalidný

od roku 1989.

34. V § 7 a 8 Zák. č. 437/2004 Z.z. sa stanovujú náležitosti pre vydanie lekárskeho posudku. Posudok
bol vydaný 23.06.2022, pričom zdravotný stav žalobcu bol ustálený už 18.04.2018.

35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

37.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,podľaktorého
nárok na náhradu trov vznikol žalovanému, ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Trnava, ale len z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.