Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206975
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124206975.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: AUKCIE

LEGAL s.r.o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 46 902 830, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO:
47 253 339, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne
zastúpený: Advokátska kancelária Horansky & Partners s. r. o., so sídlom Staničná 2308/1, 921 01
Piešťany, IČO: 56 023 499, o zaplatenie 5 000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7% ročne zo sumy 5.000,- eur od 09.11.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 14.06.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.000,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 09.11.2022 a trovy konania. Svoj nárok
odôvodnil tým, že žalovaná ako spoločníčka a konateľka žalobcu v rozhodnom čase dňa 08.11.2022
ako disponent bankového účtu žalobcu vybrala z účtu hotovosť vo výške 5.000,- eur, pričom ako dôvod

výberu peňažných prostriedkov z účtu žalobcu uviedla v poznámke, že ide o náklady na prevádzku
firmy, avšak žiadne doklady preukazujúce o aké konkrétne náklady sa má jednať a na aký konkrétny
účel pre spoločnosť boli tieto peniaze použité, nepredložila, a to aj za účelom riadne zaúčtovania
takéhoto výdavku spoločnosti. Na výzvy o vrátenie týchto peňažných prostriedkov spoločnosti žalovaná
nereagovala a následne bola ku dňu 07.12.2022 odvolaná z funkcie konateľa spoločnosti a taktiež jej
bol zamedzený prístup a disponentské oprávnenie k bankovému účtu žalobcu. Peňažné prostriedky
patriace žalobcovi vo výške 5.000,- eur žalovaná použila na neznámy účel, zrejme pre svoju vlastnú

potrebu a bez právneho dôvodu, ktorým konaním sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila
o sumu 5.000,- eur, ktorej vrátenia a zaplatenia zo strany žalovanej sa žalobca domáha.

2. Dňa 11.07.2024 bol vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Voči
platobnému rozkazu žalovaná podala odpor podaním zo dňa 03.08.2024, v ktorom uviedla, že namieta
dôvodnosť nároku a poukázala na to, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní odmietol
návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom v tom konaní žalobca uplatňoval nárok na tú istú

sumu, pričom platobný rozkaz bol odmietnutý z dôvodu, že na základe zisteného skutkového stavu
súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v upomínacom konaní voči žalovanému nie je možné
odôvodnene predpokladať poukazujúc okrem iného na skutočnosť, že súd zo spisu zistil, že v spise
absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že žalovaná skutočne reálne sumu 5.000,- eur nevyužila práve nachod prevádzky, resp. že ich využila na neznámy účel. Zároveň žalobca nepredložil všetky dôkazy.
Žalovaná má za to, že žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy ako v predmetnom upomínacom konaní,
tak neosvedčil existenciu nároku uplatňovaného v tomto konaní voči žalovanej. Zároveň poukázala

na čl. VII ods. 1 písm. b), ods. A Spoločenskej zmluvy o rozhodovaní o rozdelení zisku s tým, že
žalovanájespoločníčkoužalobcuajejpodielnazákladnomimaní,atedaajnahlasovanípredstavuje1/3
základného imania spoločnosti. V nadväznosti na uvedené ustanovenia spoločenskej zmluvy a podiel
žalovanej na zisku, suma 5.000,- eur zo dňa 08.11.2022 predstavuje výber zálohy na vyplatenie zisku
žalovanej ako spoločníčky spoločnosti žalobcu, pričom ako vyplýva z výpisu z 08.11.2022 predloženého

žalobcom, záloha na vyplatenie zisku bola poukázaná aj na účet druhého spoločníka v spoločnosti E.
A. F. B., a to v sume 9.913,35 eur. Vyplatenie zisku spoločníkom malo byť následne schválené valným
zhromaždením, pričom mala byť zároveň schválená aj ročná účtovná závierka za r. 2022. Zároveň
poukázala na účtovnú závierku, z ktorej zistila, že žalobca za r. 2022 dosiahol zisk 9.160,- eur, pričom
výnosy z hospodárskej činnosti spolu za r. 2022 predstavovali sumu 26.645,- eur. Z účtovnej závierky
žalovaná zistila, že do nákladov na hospodársku činnosť bola zaúčtovaná suma 14.780,- eur služby,

pričom však do jej odvolania z funkcie konateľky podľa jej názoru takéto náklady neexistovali. Zrejme
mali vzniknúť po 21.11.2022, čím však prišlo k zníženiu výsledku hospodárenia za r. 2022, a teda aj
podielu na zisku spoločnosti zo strany žalovanej. Preto navrhla, aby súd uložil žalobcovi povinnosť
predložiť účtovnú závierku a všetky účtovné doklady za r. 2022.

3. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu podaním zo dňa 30.08.2024. (čl. 56) V danom podaní
vysvetlil, že skutočne podal návrh na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania na
OS Banská Bystrica, sp.zn. 8Up/259/2024, ale návrh bol odmietnutý, pretože podľa súdu neboli splnené
podmienky pre vydanie platobného rozkazu. Žalobca proti tomu nepodal opravný prostriedok, hoci
považoval dôvody, pre ktoré súd nevydal platobný rozkaz, za nesprávne, ale z dôvodu hospodárnosti

a rýchlosti konania uprednostnil radšej podanie predmetnej žaloby priamo pred OS Žilina, na ktorom
súde by aj tak predmetný spor skončil v prípade podania odporu žalovanou v rámci upomínacieho
konania. Podstatou uplatneného nároku je, že žalovaná vybrala z účtu hotovosť vo výške 5.000,-
eur, pričom ako dôvod výberu peňažných prostriedkov z účtu žalobcu uviedla v poznámke, že sa má
jednať o náklady na prevádzku firmy, avšak žiadne doklady preukazujúce o aké konkrétne náklady sa

má jednať a na aký konkrétny účel pre spoločnosť boli tieto peniaze použité, žalobcovi nepredložila,
a to ani za účelom riadneho zaúčtovania takéhoto výdavku spoločnosti v účtovníctve žalobcu. Pokiaľ
žalovaná vo svojom odpore uvádzala argument, že je spoločníčkou žalobcu s podielom 1/3 a výber
z účtu žalobcu dňa 08.11.2022 predstavuje výber zálohy na vyplatenie zisku žalovanej za r. 2022
s tým, že aj z výpisu z účtu vyplýva, že záloha na vyplatenie zisku bola poukázaná aj na účet druhého

spoločníka, tak ide o účelové a vymyslené tvrdenie žalovanej, ktoré je len ďalším dôkazom jednoznačne
preukazujúcim nárok žalobcu a opodstatnenosť vydania platobného rozkazu zo strany súdu a zo strany
žalovanej ide o účelové a klamlivé tvrdenia. V poznámke k výberu peňazí z účtu žalobcu žalovaná vôbec
neuvádzala nejakú zálohu na zisku, ale jednoznačne uvádza náklady na prevádzku firmy. Nárok na
vyplatenie zisku spoločnosti s ručením obmedzeným ako je žalobca, vzniká až rozhodnutím valného

zhromaždenia o rozdelení zisku medzi spoločníkov. Samotná žalovaná vo svojom odpore uvádza, že
valné zhromaždenie nikdy nerozhodlo o rozdelení zisku za r. 2022, teda žiaden nárok žalovanej na
vyplatenieziskuodžalobcunikdynevznikol.Akbyhypotetickyprichádzalodoúvahyrozdelenienejakého
zisku za r. 2022, o tomto má právomoc rozhodnúť jedine valné zhromaždenie žalobcu a nikto iný, keďže
sa jedná o súkromnú obchodnú spoločnosť, teda spoločnosť nemusí vôbec rozhodnúť o rozdelení zisku

a tento zostáva v spoločnosti na ďalšiu prevádzku spoločnosti. Pokiaľ valné zhromaždenie nerozhodne
o rozdelení zisku a tento nárok spoločníkovi nevznikne, tak tento nárok, ktorý nikdy nevznikol, nemôže
byť priznaný súdom a súd sa tak ani nemôže zaoberať otázkou, či je nejaký hypotetický zisk za príslušné
obdobie, pretože nie je predmetom súdneho konania. Zároveň nie je zrejmé, ako si mohla žalovaná
dňa 08.11.2022 vyplatiť údajne zálohu na zisku za r. 2022, keď v tomto čase ešte nebol skončený

kalendárny rok a vôbec nebolo zrejmé, či spoločnosť nejaký zisk dosiahne alebo nie, keďže účtovné
obdobie-kalendárnyrok,ešteneboloskončené.Ktvrdeniužalovanej,žezálohanavyplatenieziskubola
poukázaná aj na účet druhého spoločníka, je znova účelové, klamlivé a zavádzajúce, druhý väčšinový
spoločník a konateľ ihneď ako sa dozvedel o neoprávnenom výbere peňazí z účtu spoločnosti žalovanou
predtým, ako žalovanej zamedzil dispozíciu s účtom žalobcu a odvolal žalovanú z funkcie konateľa,

okamžite predmetné finančné prostriedky previedol z účtu spoločnosti na svoj súkromný účet tak, aby
tieto peňažné prostriedky patriace spoločnosti ochránil pred prípadným ďalším neoprávneným výberom
zostranyžalovanejakeďžetietopeňažnéprostriedkyvrátanetých,ktorévybralaneoprávnenežalovaná,
boli výťažkom v dražbe žalobcu ako dražobníka č. XX/XXXX vykonávanej v prospech záložného veriteľaG. H.. Druhý väčšinový spoločník následne tieto peňažné prostriedky použil pri rozdelení a výplate
výťažku dražby podľa konečného vyúčtovania dražby, teda tieto prostriedky vyplatil v mene žalobcu
zo svojho súkromného účtu. K svojmu podaniu predložil výpis z účtu, notársku zápisnicu N XXX/

XXXX o priebehu vykonania a k osvedčeniu o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby, oznámenie
o dobrovoľnej dražbe, osvedčenie z Notárskeho centrálneho registra listín, vyčíslenie pohľadávok
a nákladov dražby č. X/XXXX a detail pohybu na účte.

4. Žalovaná sa podaním zo dňa 14.10.2024 vyjadrila v rámci repliky a dupliky tým, že z vyjadrenia

žalobcu vyplýva, že konateľ spoločnosti a spoločník E. A. F. B. potvrdil, že si na svoj súkromný účet
vyplatil sumu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že vyplatenú sumu použil na
vyplatenie podľa konečného vyúčtovania dražby v mene žalobcu, nakoľko financie boli vyplatené na
súkromný účet. Pričom vyplatené náklady mali byť v sume 15.010,72 eur, avšak podľa predložených
potvrdení o platbách preukazujú použitie sumy 9.913,35 eur na súkromný účet E. A. F. B. na
údajné náklady dražby. Má za to, že zastretými úkonmi boli poukazujúc na ustanovenia uvedené vo

vyjadrení žalobcu neoprávnene vyplatené celkom finančné prostriedky v sume 9.416,81 eur v súvislosti
s údajne vyplatenou odmenou za právne služby. Zároveň žalovaná poukázala na skutočnosť, že
žalobca nepreukázal opodstatnenosť vyplatenia uvedenej odmeny. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
skutočnosť, že žalovaná vo svojich vyjadreniach opomína, čo je predmetom konania, keďže predmetom
konania je nárok žalobcu na vyplatenie 5.000,- eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaná

v rámci svojej procesnej obrany poukazuje na to, že druhý spoločník a konateľ poukazoval na
svoj súkromný účet nejaké finančné prostriedky a zároveň vyplácal náklady a podobne, avšak súd
zdôrazňuje, že predmetom konania nie je konanie druhého spoločníka a konateľa E. A. F. B., ale výber
žalovanej vo výške 5.000,- eur.

5. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie na 13.02.2024, avšak právny
zástupca žalovanej žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie a následne súd nariadil pojednávanie
na 27.03.2025, na ktoré boli predvolaní riadne a včas, avšak právny zástupca žalovanej ospravedlnil
neúčasť žalovanej zo zdravotných dôvodov a svoju neúčasť z dôvodu nutnej účasti na neodkladných
úkonoch v inej veci a zároveň vyslovil súhlas s konaním pojednávania bez ich účasti. Na základe

uvedeného súd vec prejednal a vykonal dokazovanie iba za prítomnosti žalobcu a zároveň právneho
zástupcu žalobcu.
- Súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaná poukazovala na upomínacie konanie vedené pred Okresným
súdom Banská Bystrica pod číslom konania 8Up/259/2024, v rámci ktorého návrh žalobcu na vydanie
platobného rozkazu, ktorým si uplatnil ten istý nárok ako v tomto konaní, súd odmietol, je irelevantná

skutočnosť, nakoľko išlo o odmietnutie návrhu na vydanie platobného rozkazu a následne žalobca
podal nový žalobný návrh priamo na kauzálne príslušný súd - Okresný súd Žilina. Súd nie je viazaný
vysloveným názorom v rámci upomínacieho konania, pričom zároveň nie je ani zrejmé, či v upomínacom
konaní žalobca skutočne predložil iba tie listiny, ktoré aj v tomto konaní a teda či tvrdenia žalovanej
sú pravdivé, avšak zároveň súd po oboznámení sa so spisom dospel k záveru vyplývajúcemu z tohto

rozhodnutia.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Z výpisu z obchodného
registra na žalobcu vyplýva, že žalovaná je spoločníčkou v spoločnosti žalobcu a zároveň bola
konateľkou v období od 09.06.2016 do 18.11.2022.

7. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu č. XX zo dňa 30.11.2022 vyplýva, že dňa 08.11.2022 došlo
k výberu hotovosti vo výške 5.000,- eur. Výber z účtu realizovala žalovaná, pričom je uvedený detail:
náklady na prevádzku firmy. (čl. 7)

8. Žalobca trval, že žalovaná nepredložila žiadne doklady preukazujúce, o aké konkrétne náklady sa má
jednať a na aký konkrétny účel pre spoločnosť boli tieto peniaze použité žalobcovi, a to ani za účelom
riadneho zaúčtovania takéhoto výdavku spoločnosti.
- Súd poznamenáva, že žalovaná uvedenú skutočnosť, a to jednak výber 5.000,- eur, nerozporovala
a taktiež nerozporovala ani tvrdenie, že žiadne doklady preukazujúce, o aké konkrétne náklady sa má

jednať a na aký konkrétny účel pre žalobcu boli tieto peniaze použité, nepredložila, a to ani za účelom
riadne zaúčtovania takéhoto výdavku spoločnosti.9. Žalovaná namiesto relevantného vyjadrenia k týmto skutočnostiam poukazovala na to, že druhý
spoločník a konateľ E. A. F. B. taktiež vykonal výber finančných prostriedkov a podobne, avšak súd
opätovne zdôrazňuje, že uvedené nie je predmetom tohto konania, a preto je nadbytočné sa danými

skutočnosťami sa zaoberať. Súd s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti nezaoberal sa
tvrdeniami žalovanej ohľadom výberu či poukázania finančných prostriedkov E. A. F. B. ako druhým
konateľom a spoločníkom. Pokiaľ E. A. F. B. previedol finančné prostriedky na svoj súkromný účet,
jednak toto riadne odôvodnil s tým, že z nich uhradil náklady spoločnosti a jednak danú skutočnosť pre
posúdenie žalobného nároku je irelevantná.

10.Žalobcasícenepredložilsúduvýzvu,ktoroubyvyzývalžalovanúnavráteniefinančnýchprostriedkov,
avšak výzva nebola žalovanou rozporovaná, ako ani to, že na výzvu nereagovala. Taktiež ani jeho
tvrdenie ohľadom výberu nebolo rozporované a taktiež medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná
sumu 5.000,- eur, ktorú vybrala dňa 08.11.2022, spoločnosti nevrátila. Žalovaná v rámci svojej procesnej
obrany tvrdila, že vzhľadom k tomu, že je spoločníčkou žalobcu, pričom jej podiel na základnom imaní

atedaajnahlasovanípredstavuje1/3základnéhoimaniaspoločnosti,taksuma5.000,-eur,ktorúvybrala
dňa 08.11.2022 z účtu žalobcu, predstavuje výber zálohy na vyplatenie zisku žalovanej ako spoločníčky
žalobcu s tým, že vyplatenie zisku spoločníkom malo byť následne schválené valným zhromaždením
a mala byť zároveň schválená aj účtovná závierka za r. 2022, pričom valné zhromaždenie týkajúce sa
výsledkov hospodárenia žalobcu za r. 2021 zvolané nebolo a taktiež nebolo následne zvolané ani valné

zhromaždenie na schválenie účtovných závierok a rozdelenia zisku za r. 2022 a 2023, hoci žalovaná
nahliadnutím do zbierky listín zistila, že tam boli predložené schválené účtovné závierky za r. 2022
a 2023.

11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi

spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou
spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

13. Podľa § 135a Obchodného zákonníka
(1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných

informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť
škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú
uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami spoločnosti.
(2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a

nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá
spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
(3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu
spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak
je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo
stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú
dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

(4) Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa,
sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.
Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o
urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie aak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo
spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.
(5)Nárokyspoločnostinanáhraduškodyvočikonateľommôžeuplatniťvosvojommeneanavlastnýúčet

veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov
1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť
vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

14. Súdu bola predložená Spoločenská zmluva žalobcu zo dňa 22.10.2022, v zmysle ktorej v čl. XII,
bod 1, čistý zisk sa delí medzi spoločníkov podľa pomeru veľkosti ich vkladov na základnom imaní
spoločnosti.

15. Podľa čl. VIII, ods. 1, písm. B) Spoločenskej zmluvy, do výlučnej právomoci valného zhromaždenia
patrí podľa bodu A) schvaľovanie úkonov urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej

vznikom, schvaľovanie riadnej a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, rozhodovanie o rozdelení
zisku alebo úhrade strát, schvaľovanie vyrovnacieho podielu.

16. Žalovaná v podanom odpore tvrdila, že suma 5.000,- eur, ktorú vybrala z účtu žalobcu dňa
08.11.2022, je výber zálohy na vyplatenie zisku žalovanej ako spoločníčky žalobcu a zároveň poukázala,

že vyplatenie zisku malo byť následne schválené valným zhromaždením, avšak valným zhromaždením
schválené nebolo.
- Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že z ničoho nevyplýva tvrdenie žalovanej, že vyplatenie zisku
spoločníkom malo byť následne schválené valným zhromaždením. V zmysle spoločenskej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že valné zhromaždenie schvaľuje úkony a zároveň rozhodovanie o rozdelení

zisku, teda z ničoho nevyplýva, že najprv mal byť vyplatený zisk a následne malo byť rozhodnuté
o rozdelení zisku.

17. S poukazom na uvedené skutočnosti po vykonanom dokazovaní je nutné zdôrazniť, že v poznámke
k výberu peňazí z účtu žalobcu žalovaná vôbec neuviedla, že ide o zálohu na vyplatenie zisku, ale

jednoznačne uviedla – „náklady na prevádzku firmy“. S poukazom na uvedenú skutočnosť je nutné
konštatovaťrozporvtvrdeniachaobranežalovanej,keďnajprvprivýberezúčtuuvádza,žeideonáklady
na prevádzku firmy, ale zároveň pred súdom tvrdí, že išlo o vyplatenie nejakej zálohy na zisk, resp.
vyplatenie zisku.

18. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že nárok na vyplatenie na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným
vzniká až rozhodnutím valného zhromaždenia o rozdelení zisku medzi spoločníkov, a to v zmysle §
125 Obchodného zákonníka, čo je v súlade aj s čl. VIII, bod 1, písm. B) Spoločenskej zmluvy žalobcu.
Žalovaná vo svojom odpore uviedla, že valné zhromaždenie žalobcu nikdy nerozhodlo o rozdelení zisku
za r. 2022, teda žiaden nárok žalovanej na vyplatenie zisku od žalobcu nikdy nevznikol. Žalobca správne

uviedol, že ak by aj hypoteticky prichádzalo do úvahy rozdelenie nejakého zisku za r. 2022, o tomto
má právomoc rozhodnúť len valné zhromaždenie žalobcu a keďže sa jedná o súkromnú obchodnú
spoločnosť, spoločnosť nemusí vôbec rozhodnúť o rozdelení zisku a tento zisk zostáva v spoločnosti na
ďalšie prevádzku spoločnosti. Pokiaľ valné zhromaždenie nerozhodne o rozdelení zisku a tento nárok
spoločníkovi nevznikne, tak tento nárok, ktorý nikdy nevznikol, nemôže byť priznaný súdom a súd sa

tak ani nemôže zaoberať otázkou, či nejaký hypotetický zisk za príslušné obdobie vznikol alebo nie,
pretože nie je to predmetom súdneho konania. S poukazom na uvedené nie je zrejmé, ako žalovaná si
mohla dňa 08.11.2022 vyplatiť údajnú zálohu na zisku za r. 2022, keď v tomto čase nebol ešte skončený
kalendárny rok a vôbec nebolo zrejmé, či spoločnosť nejaký zisk dosiahne alebo nie, keďže účtovné
obdobie, t.j. kalendárny rok, ešte nebolo skončené.

19. Podľa § 123 Obchodného zákonníka
(1) Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2)Spoločnosťmôževyplácaťpodielynaziskualeborozdeliťinévlastnézdrojelenprisplnenípodmienok

podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu
kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a
rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely
na zisku.20. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že záloha na vyplatenie zisku bola poukázaná aj na účet druhého spoločníka
v sume 9.913,35 eur, žalobca uviedol, že ide o účelové, klamlivé a zavádzajúce tvrdenie, nakoľko druhý

väčšinový spoločník a konateľ ihneď ako sa dozvedel o neoprávnenom výbere peňazí z účtu spoločnosti
žalovanou, žalovanej zamedzil dispozíciu s účtom žalobcu a odvolal žalovanú z funkcie konateľa.
Okamžite predmetné finančné prostriedky previedol z účtu spoločnosti na svoj súkromný účet tak, aby
tieto peňažné prostriedky patriace spoločnosti, ochránil pred prípadným ďalším neoprávneným výberom
zo strany žalovanej. Tieto peňažné prostriedky vrátane tých, ktoré vybrala neoprávnene žalovaná, boli

výťažkom v dražbe žalobcu ako dražobníka č. XX/XXXX vykonávanej v prospech záložného veriteľa G.
H.. Druhý väčšinový nový spoločník následne tieto peňažné prostriedky v sume 9.913,35 eur použil pri
rozdelení a výplate výťažku dražby podľa konečného vyúčtovania dražby, teda tieto prostriedky vyplatil
v mene žalobcu zo svojho súkromného účtu.
- Súd poznamenáva, že tieto skutočnosti vyplývajú z notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, z výpisu z účtu
žalobcu za október 2022, z konečného vyúčtovania dražby z 09.11.2022 a z detailov pohybu účtu E.

A. F. B..
- Zároveň súd poukazuje na to, že výber druhým spoločníkom a jeho konanie nie sú predmetom tohto
konania, nemajú vplyv na posúdenie žalobného nároku a teda tieto skutočnosti sú irelevantné.

21. Žalovaná vo svojich písomných podaniach trvala na návrhoch na dokazovanie, a to na predložení

účtovnej závierky a kompletných účtovných dokladov žalobcu za r. 2022 spolu s výpismi z bankového
účtu za tento rok. Súdu boli tieto listiny predložené a z týchto listín vyplývajú aj tvrdenia žalobcu. Teda
súd skonštatoval hodnovernosť tvrdení žalobcu.
- Žalovaná riadne nešpecifikovala, za akým účelom tieto listiny požaduje predložiť v súvislosti
s predmetom konania, nakoľko z jej procesnej obrany vyplývali tvrdenia, že žalobca dosiahol určitý zisk,

valné zhromaždenie nebolo zvolané, podľa jej názoru náklady na hospodársku činnosť neexistovali,
došlo k zníženiu výsledku hospodárenia za r. 2022, a teda aj podielu na zisku spoločnosti zo strany
žalovanej a zároveň poukazovala na prevody E. A. F. B.. Súd však zdôrazňuje, že prevody vykonávané
E. A. F. B. či už ako spoločníkom, alebo ako fyzickou osobou, resp. ako konateľom spoločnosti žalobcu,
sú pre toto konanie irelevantné, keďže nie sú predmetom tohto konania. Taktiež je irelevantné zvolanie

valného zhromaždenia či schválenej účtovnej závierky.
- Podstatnou skutočnosťou je, že žalovaná vybrala sumu 5.000,- eur, pričom jej obrana spočívala v tom,
že aj druhému spoločníkovi E. A. F. B. bola poukázaná záloha na vyplatenie zisku, čo však žalobca
poprel a zároveň predloženými listinami vyvrátil tvrdenia žalovanej.
- Pokiaľ žalovaná žiadala aj požiadavku na príslušný úrad finančnej správy o miestne zisťovanie podľa

§ 37 a nasl. zákona č. 563/2009 Z.z. za účelom preverania opodstatnenosti nákladov na hospodársku
činnosť žalobcu za r. 2022, súd nepovažoval tento dôkaz za opodstatnený a relevantný pre posúdenie
sporu, keďže predmetom sporu nie je konanie žalobcu či E. A. F. B. ako druhého spoločníka a konateľa
žalobcu, ale konanie žalovanej, a to výber 5.000,- eur dňa 08.11.2022, ktorý sama realizovala a zároveň
pri realizácii označila účel ako náklady na prevádzku firmy. Následne pred súdom tvrdila, že išlo

o vyplatenie zálohy na zisku, čo však nemožno stotožniť ako náklady na prevádzku firmy, preto ide o jej
rozporné tvrdenia. Keďže bola spoločníčkou a zároveň aj konateľkou spoločnosti žalobcu, tak súd má
za to, že takéto skutočnosti ako náklady na prevádzku firmy či záloha na vyplatenie zisku nemožno
stotožňovať a musela mať o tomto vedomosť vzhľadom na jej postavenie v spoločnosti.

22. Žalobca vo svojom písomnom podaní poukázal okrem iného aj na to, že vyplácanie zálohovej platieb
ako podielu na prípadnom zisku v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia, v tomto prípade r. 2022,
obdobia výslovne je zakázané a protiprávne s poukazom na § 123 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka.
Čo sa týka prípadného zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným, o použití zisku rozhoduje výlučne
valné zhromaždenie, ktorý je jediný kompetentný orgán, ktorý má právomoc rozhodnúť, či sa zisk rozdelí

medzi spoločníkov alebo zostane v spoločnosti za účelom ďalšieho podnikania. Žalobca poukázal na
to, že v danom prípade čo sa týka žalobcu, valné zhromaždenie počas existencie spoločnosti nikdy
nerozhodlo o rozdelení zisku medzi spoločníkov vrátane r. 2022, takže nárok na vyplatenie podielu na
zisku žalovanej tu žiaden nie je, a preto je absolútne irelevantné, aby súd v konaní skúmal hospodárenie
spoločnosti, pretože na výsledok tohto sporu to nemôže mať absolútne žiaden význam.

- Žalobca poukázal na účtovné závierky z minulých období pred r. 2022, kedy spoločnosť vykazovala
stratu, a teda pokiaľ za minulé obdobia spoločnosť vykazovala stratu, nemôže byť ani v ďalšom období,
t.j. v roku 2022, rozhodnuté o rozdelení zisku, pretože najskôr je potrebné vysporiadať sa s vykázanou
stratou z minulých období.- Súd poznamenáva, že uvedené vyplýva aj z predložených listín ako je daňové priznanie, účtovné
doklady žalobcu a výpisy z bankového účtu žalobcu za r. 2022.
- Súd sa s danou argumentáciou stotožnil.

23. Žalobca správne poukázal, že zo strany žalovanej je tu zjavné nepochopenie ako vlastne
prebiehajú dobrovoľné dražby, keďže poukazovala na náklady dražby, pretože je zrejmé podľa zákona
o dobrovoľných dražbách č. 527/2022 Z.z., a to konkrétne § 25, že náklady dražby vrátane odmeny
dražobníka sa uhrádzajú z výťažku dražby, teda peňažných prostriedkov získaných speňažením

predmetu dražby na dražbe, ktorý je vlastníkom záložcu, teda zjednodušene povedané, peňažné
prostriedky, teda výťažok získaný v dražbe, nie sú peňažné prostriedky patriace dražobnej spoločnosti,
takže je úplne jedno, či dražobník vykáže náklady na vykonanie dražby 1,- eur alebo inú sumu, táto
sa uhrádza z výťažku dražby a nemá absolútne žiaden vplyv na hospodárenie dražobníka, takže ak
žalovaná namietala uplatnenú výšku nákladov predmetnej dražby vyplatenú z výťažku dražby, toto právo
má záložca po predložení vyúčtovania dražby, pretože pokiaľ by tieto náklady neboli účelne vynaložené,

rozdiel medzi vyplatenými nákladmi, odmenou dražobníka, pohľadávkou záložného veriteľa a získaným
výťažkompatríprávezáložcovi,aniedražobnejspoločnosti.Záložcatietouplatnenéavyplatenénáklady
z výťažku dražby zo strany dražobníka nikdy nenamietol a rovnako odmena dražobníka je presne
stanovená zákonom. Uvedené vyplýva z účtovných dokladov, pričom súd taktiež uvádza, že na výsledok
predmetného sporu nemajú dané doklady a tvrdenia žalovanej ohľadom dražby žiaden vplyv. Hoci

žalovaná vo svojich vyjadreniach poukazovala práve na finančné prostriedky ohľadom vyplatenia podľa
konečného vyúčtovania dražby v mene žalobcu, pričom poukázala, že ide o zastreté úkony zo strany
žalobcu ohľadom neoprávneného vyplatenia finančných prostriedkov, svoje tvrdenie nepreukázala a jej
tvrdenia boli vyvrátené jednak tvrdeniami žalobcu a jednak predloženými dôkazmi žalobcu.

24. Súd skonštatoval, že žalovaná preukázateľne vybrala z účtu žalobcu sumu 5.000,- eur dňa
08.11.2022 s uvedením dôvodu: náklady na prevádzku firmy, avšak tieto náklady nepreukázala.
Nepreukázala, že skutočne suma 5.000,- eur bola použitá na náklady, pričom pred súdom žalovaná
rozporne v rámci svojej obrany tvrdila, že išlo o vyplatenú zálohu jej zisku, avšak je nesporné, že
zisk nebol schválený, nebolo schválené rozdelenie zisku a nebol dôvod, aby bol zisk vyplatený pred

schválením valného zhromaždenia. Žalobca tvrdil, že dovtedy nikdy nebolo rozhodnuté o rozdelení
zisku, a teda bolo to ponechané spoločnosti.

25. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Podľa § 135a ods.3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s

právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.

28. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že žalovaná nepreukázala opodstatnenosť

výberu sumy 5.000,- eur. Žalovaná nepoprela výber. Rozporne uviedla, že jednak boli peniaze
vybraté ako náklady na spoločnosť a následne uviedla, že išlo o vyplatenie zisku. Je nesporné, že
žalovaná v čase výberu bola konateľkou spoločnosti, ale skutočnosť, že žalovaná ako konateľka bola
oprávnená na výber peňazí z účtu žalobcu ešte neznamená, že konala s odbornou starostlivosťou.
Súd zdôrazňuje, že zodpovednosť konateľa za škodu sa spravuje ust. § 135a ods. 3 Obchodného

zákonníka. Porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti sa predpokladá a dôkaz opaku je na konateľovi, ktorý musí preukázať, že konal s odbornou
starostlivosťou, a že konal v súlade so záujmami spoločnosti. Žalovaná bola povinná preukázať
skutočnosti odôvodňujúce jej konanie s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. V konaníbolo nesporne preukázané, že došlo k zníženiu majetku žalobcu daným výberom dňa 08.11.2022, ktorý
realizovala žalovaná, teda spoločnosti vznikla škoda. Či tieto peniaze skutočne boli použité pre žalobcu,
je otázkou preukazovania konania s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, a to žalovanou.

Súd skonštatoval, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody uniesol, keďže preukázal, že
peniaze vo výške 5.000,- eur vybrala dňa 08.11.2022 žalovaná a skutočnosť, či peňažné prostriedky boli
použité skutočne pre spoločnosť, je otázkou konania so starostlivosťou riadneho hospodára, ohľadom
ktorej nesie dôkazné bremeno žalovaná. Žalovaná jednoznačne pri výbere uviedla, že detail výberu
v hotovosti dňa 08.11.2022 z účtu, ktorý realizovala, sú náklady na prevádzku firmy. Žalovaná však

túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala, či skutočne peňažné prostriedky boli použité pre
spoločnosť žalobcu, a teda bolo jej povinnosťou preukázať konanie so starostlivosťou ako riadneho
hospodára a teda žalovaná mala uniesť dôkazné bremeno. Súd skonštatoval, že žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno. Zároveň súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná následne sa bránila a tvrdila to, že
finančné prostriedky vybrala za účelom zálohy na vyplatenie zisku ako spoločníčky spoločnosti žalobcu,
avšak žalobca danú skutočnosť poprel a z ničoho nevyplýva schválenie rozdelenia zisku a zároveň

ani z ničoho nevyplýva, že bolo možné vyplatiť zisk, resp. zálohu na zisku pred schválením valného
zhromaždenia.

29. Súd konštatuje, že je potrebné nárok posudzovať podľa § 135a ods.3 Obchodného zákonníka ako
spôsobenú škodu pri výkone funkcie konateľa, kedy žalovaná nepostupovala s odbornou starostlivosťou

a spoločnosti žalobcu týmto spôsobila škodu vo výške 5.000,- eur, pričom porušila povinnosť konateľa
konať s odbornou starostlivosťou, kde je preukázaná vzájomná príčinná súvislosť medzi vzniknutou
škodou vo výške 5.000,- eur spoločnosti a porušenie povinnosti žalovanej ako konateľky. To, že konala
s odbornou starostlivosťou, pričom dôkazné bremeno bolo na žalovanej, absolútne nepreukázala. Pokiaľ
použila účelovú obranu, že sa jedná o nejaký preddavok na vyplatenie zisku alebo zálohu, Obchodný

zákonník takéto niečo nepripúšťa, aby sa v ešte neskončenom roku vyplácali nejaké preddavkové
podiely na zisku, keď ešte nie je ani zrejmé, ako dopadne výsledok hospodárenia spoločnosti za tento
rok. Súd teda skonštatoval, že nárok žalobcu je opodstatnený.
- Súd poznamenáva, že čo sa týka uplatnenej škody a vzájomných súvislostí, tak obdobný názor vyslovil
ÚS SR - nález ÚS SR, sp.zn. III. ÚS 621/2023, ktorý pojednáva totožný skutkový stav, kedy boli vybraté

neoprávnene peniaze z účtu spoločnosti.

30. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo
avšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadalnavšetko,čovyšlopočaskonania
najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že:

- žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, keďže je nesporné, že dňa 08.11.2022 vybrala z účtu žalobcu
sumu 5.000,- eur s detailom pohybu na účte – náklady na prevádzku firmy, pričom z ničoho nevyplynulo,
že tieto finančné prostriedky skutočne použila pre spoločnosť žalobcu.
- Dôkazné bremeno bolo v zmysle ustálenej judikatúry na žalovanej s poukazom na § 135a Obchodného
zákonníka. Následne pokiaľ tvrdila, že išlo o vyplatenie zálohy na zisku, súd konštatuje rozpor v jej

tvrdeniach ohľadom účelu výberu daných finančných prostriedkov.
- Zároveň z ničoho nevyplýva dôvodnosť vyplatenia zálohy či zisku pred schválením valného
zhromaždenia a taktiež z ničoho nevyplýva a ničím nebolo preukázané, že by valné zhromaždenie
schválilorozdeleniezisku,pričomžalobcapoprelakékoľvekrozdelenieziskuazároveňpoprelakékoľvek
vyplácanie zisku.

- Pokiaľ žalovaná poukazovala na konanie aj ohľadom druhého konateľa či spoločníka, E. A. F. B.,
súd konštatuje, že daná obrana je len účelová a špekulatívna a nemá relevanciu pre dané konanie,
pričom prevody žalobcu, resp. E. A. F. B. ako druhého spoločníka a konateľa spoločnosti žalobcu, boli
opodstatnené a vyplývajú z predložených listín, na ktoré poukazoval žalobca ohľadom daného konania.
-Súdzároveňuvádza,žepokiaľbyajdruhémuspoločníkovibolvyplatenýziskobdobnýmspôsobomako

žalovanej, nie je to predmetom tohto konania a nemá to žiadny relevantný vplyv pre posúdenie v tomto
spore. Avšak súd nad rámec uvádza, že valné zhromaždenie nikdy nerozhodlo o rozdelení zisku za r.
2022, teda žiaden nárok žalovanej na vyplatenie zisku od žalobcu nikdy nevznikol. Ak by hypoteticky
prichádzalodoúvahyrozdelenienejakéhoziskuzar.2022,otomtomáprávomocrozhodnúťjedinevalnézhromaždenie, teda spoločnosť nemusí vôbec rozhodnúť o rozdelení zisku a tento zostáva v spoločnosti
na ďalšiu prevádzku spoločnosti. Pokiaľ valné zhromaždenie nerozhodne o rozdelení zisku a tento nárok
spoločníkovi nevznikne, tak tento nárok, ktorý nikdy nevznikol, nemôže byť priznaný súdom a súd sa

tak ani nemôže zaoberať otázkou, či je nejaký hypotetický zisk za príslušné obdobie

33. S poukazom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na vyslovený názor Ústavného súdu SR č.
III. ÚS 621/2022 zo dňa 02.03.2023 súd konštatuje a opakovane uvádza, že je nutné vzťah žalobcu
a žalovanej spravovať podľa § 135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého žalovaná neuniesla

dôkazné bremeno.

34. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako bolo uvedené, keďže súd skonštatoval
spoukazomnacitovanézákonnéustanoveniaauvedenéskutočnosti,ženárokžalobcujeopodstatnený,
pričom žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal a súd sa s jeho argumentáciou stotožnil.

35. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 7% ročne od 09.11.2022.

36. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.

(1)SadzbaúrokovzomeškaniasarovnázákladnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejk
prvémudňupríslušnéhokalendárnehopolrokaomeškaniazvýšenejoosempercentuálnychbodov;takto
určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej

k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.
(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

38. Vzhľadom na to, že dňa 08.11.2022 došlo k výberu zo strany žalovanej, pričom tento výber
súd skonštatoval ako neoprávnený a neopodstatnený, žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou
ako konateľka spoločnosti a súd na základe uvedeného posúdil opodstatnenosť uplatnených úrokov
z omeškania, a to vo výške v súlade s právnymi predpismi od nasledujúceho dňa po takomto
neopodstatnenom výbere finančných prostriedkov, pričom výšku úrokov z omeškania súd osobitne

nedokazoval s poukazom na ustanovenia CSP. Na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania
žalobcovi tak, ako boli uplatnené.

39. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobca bol úspešný v celom rozsahu,
súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu, a to

v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).