Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123360319
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123360319.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: LKW WALTER
Internationale Transportorganisation AG, so sídlom Strasse 14, 235 5 Wiener Neudorf, Rakúsko, IČ:
A., zastúpený: Advokáti Chlipala s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 56 345 925, proti žalovanému: Forwarder SK s.r.o., so sídlom Puškinova 9, 085 01

Bardejov, IČO: 48250481, zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova
2, 080 01 Prešov, IČO: 42039720, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 40Cb/54/2023-106 zo dňa 13. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 40Cb/54/2023-106 zo dňa 13. decembra 2023 a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
40Cb/54/2023-106 zo dňa 13. decembra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 2.000 eur,
úroky z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy 2.000 eur od 5.10.2022 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný vystavil žalobcovi objednávku č. 2022/1563 zo dňa
13.7.2022, podľa ktorej mal žalobca vykonať prepravu tovaru na vopred dohodnutej trase. Žalobca

po doručení objednávky následne adresoval žalovanému prijatie objednávky, avšak so zmenenými
obchodnými podmienkami. Žalovaný zmeny uvedené v prijatí objednávky nijakým spôsobom
nenamietal, ani nedoručil žalobcovi protinávrh obchodných alebo zmluvných podmienok. Žalobca a
žalovaný sa dohodli na cene za prepravu vo výške 2.600 eur, čo potvrdzuje aj faktúra č. 00316841,
ktorá bola žalovanému vystavená na základe prijatia objednávky a ktorú žalovaný ani nespochybňuje.
Žalovaný následne tvrdil, že žalobcovi vznikla v dôsledku porušenia obchodných podmienok uvedených

v objednávke žalovaného spočívajúcich v porušení zákazu priameho kontaktovania zákazníka
žalovaného, povinnosť zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa pokúsil
jednostranne započítať vzájomné pohľadávky medzi stranami sporu, a to nárok na zmluvnú pokutu
a nárok na zaplatenie dlžnej sumy z faktúry za prepravu a to samostatným úkonom dňa 11.10.2022.
Následne vykonal žalovaný čiastočnú úhradu dlžnej sumy vo výške 600 eur, v dôsledku čoho ostala
zvyšná dlžná suma vo výške 2.000 eur so splatnosťou do 4.10.2022 neuhradená. Žalobca v plnom

rozsahu neuznáva účinky započítacieho prejavu žalovaného. V kontraktačnom procese je prijatie
návrhu,ktoréobsahujezmenya/alebodoplnenia,samostatnýmprotinávrhom.Žalovanýnenamietalprotizmeneným zmluvným a obchodným podmienkam uvedeným v prejave vôle žalobcu zo dňa 17.7.2022,
preprava bola zo strany žalobcu vykonaná, faktúra č. 00316841 nebola namietnutá a bola z časti aj
uhradená. K uzatvoreniu príslušnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným tak došlo prijatím protinávrhu

žalobcu žalovaným. Z daných obchodných podmienok žalobcu jednoznačne vyplýva, že osobitné
podmienky ochrany zákazníka a sankcie sú vylúčené. Nárok žalovaného na zmluvnú pokutu nemohol
vzniknúť, lebo osobitné dojednanie zakladajúce takýto nárok žalovaného nie je uvedené v protinávrhu
žalobcu. Žalobca má zato, že mu zo žiadneho právneho titulu nevznikla zodpovednosť za žalovaným
uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur a akékoľvek nároky uplatnené žalovaným s odkazom na

uskutočnené jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 11.10.2022 sú pre žalobcu irelevantné.

4. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú. Potvrdil, že žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie
prepravy, ktorú aj žalobca vykonal za dohodnutú cenu vo výške 2.600 eur a za to vystavil žalovanému
faktúru. Suma 600 eur bola žalobcovi uhradená a suma vo výške 2.000 eur zanikla na základe
započítania vzájomných pohľadávok, pričom išlo o uplatnenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti

zo strany žalobcu ako dopravcu priamo nekontaktovať zákazníka žalovaného. Žalobcom tvrdené
pristúpenie k jeho obchodným podmienkam nikdy a nijako nepotvrdil a ani neakceptoval. Naopak
žalobca písomne akceptoval zmluvné podmienky žalovaného uvedené v jeho objednávke č. 2022/1563
zo dňa 13.7.2022, vrátane dojednaní o zmluvných pokutách, a to jeho písomným potvrdením objednávky
zo dňa 13.7.2022, v ktorom bolo uvedené: „Podmienky uvedené na prepravnom príkaze platia len

vtedy, keď ich písomne akceptujeme pri potvrdení prepravného príkazu. Platí to predovšetkým pre
podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú od našej ponuky, a ktoré sú nezvyčajné alebo jednostranne
nevýhodné (ako penále, dohody o ochrane zákazníka a klauzuly ručenia prekračujúce ustanovenia
CMR)“. Došlo teda k akceptácii zmluvných podmienok žalovaného a tieto plne zaväzovali žalobcu.
Žalovaný nikdy nepotvrdil, že sa na zmluvný vzťah strán sporu budú vzťahovať obchodné podmienky

žalobcu (vrátane výluk jeho zodpovednosti) a tieto žiadnym spôsobom neakceptoval. Za akceptáciu
nemožno považovať „nenamietanie zmenených podmienok“ zo strany žalovaného. Keď sa žalovaný
dozvedel o porušení povinností žalobcu ako dopravcu kontaktovaním jeho zákazníka, ihneď si voči
nemu dôvodne uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur emailom zo dňa 27.7.2022.
Tá bola podľa neho dohodnutá v zmysle zmluvných podmienok (súčasť objednávky č. 2022/1563 zo

dňa 13.7.2022) v znení: "Dopravca sa zaväzuje nekontaktovať zákazníkov zasielateľa v súvislosti s
vykonávanou prepravou, pričom uvedený zákaz sa vzťahuje aj na jeho zamestnancov a osoby konajúce
v jeho mene. Pri porušení tejto povinnosti vzniká zasielateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 2.000,- EUR za každé porušenie tejto povinnosti, pričom uplatnením zmluvnej pokuty nie
je dotknutý nárok na náhradu škody." Podľa žalovaného zamestnanci žalobcu priamo kontaktovali

zákazníka žalovaného ohľadne ponuky služieb na vykonania predmetnej prepravy a ponúkli mu účelovo
o pár eur nižšiu cenu prepravy ako mal od žalovaného. Uvedeným konaním žalobca porušil dohodnutú
zmluvnú povinnosť, pričom toto vykazuje nielen znaky nemorálnosti, hrubého rozporu so zásadami
poctivého obchodného styku a snahy ukradnúť zákazníka žalovaného. Keďže započítanie pohľadávok
bolo dôvodné a relevantné, zanikol nárok žalobcu na doplatenie ceny prepravy v rozsahu 2.000 Eur, a

tým je žaloba v celom rozsahu neopodstatnená.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že objednávka žalovaného
predstavovala ofertu v zmysle § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
ako „OZ“), čiže prejav vôle, ktorý smeroval k uzavretiu zmluvy. Táto objednávka obsahovala určité

podmienky, resp. dojednania, ktorých dohodnutie je predmetnom kontraktačného procesu. S poukazom
na § 44 ods. 2 OZ potvrdenie objednávky sa v tomto prípade nemohlo považovať za akceptáciu oferty
žalovaného, keďže potvrdenie objednávky obsahovalo výhrady, podmienky, respektíve zmeny. Žalobca
v potvrdení objednávky uviedol ako prijateľné podmienky miesto nakládky, miesto vykládky, plánovaný
dátum nakládky, plánovaný dátum vykládky. Potvrdenie objednávky následne obsahovalo aj ďalšie

ustanovenia. Tieto ďalšie ustanovenia okrem iného odkazovali aj na obchodné podmienky žalobcu, z
ktorých jednoznačne vyplýva, že osobitné podmienky ochrany zákazníka a sankcie sú vylúčené, pokiaľ
nedôjde k ich akceptácii pri potvrdení prepravného príkazu. Takéto písomné potvrdenie cestovného
príkazu však žalovaný nepreukázal. V nadväznosti na § 44 ods. 2 OZ potvrdenie objednávky nebolo
bezvýhradným akceptovaním objednávky žalovaného, ale z obsahovej stránky sa jednalo sa o nový

návrh (žalobcu) na uzavretie zmluvy so žalovaným a to s novými podmienkami. Žalovaný tento návrh
žalobcu akceptoval faktickým správaním (úhrada faktúry, vykonanie nakládky, uskutočnenie prepravy).
Potom čo žalovaný obdržal potvrdenie objednávky (nový návrh) žalovaný nemal voči danému novému
návrhu žiadne výhrady (vyplýva tak aj z vyjadrenia žalovaného). Žalovaný si bol vedomý všetkýchustanovení, podmienok a dojednaní nového návrhu (vrátane obchodných podmienok žalobcu, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že osobitné podmienky ochrany zákazníka a sankcie sú vylúčené). Žalovaný
v zmysle novo dojednaných ustanovení rovnako uznal výšku ceny za prepravu (2.600 eur) a to tak,

že jednak výšku ceny nikdy nijakým spôsobom nespochybnil, a takisto aj žalovaný vykonal čiastočnú
úhradu ceny za prepravu (600 eur). V zmysle § 43c ods. 1 OZ došlo ku včasnému konaniu zo strany
žalovaného, pričom išlo o také včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s novým návrhom
žalobcu (keďže žalovaný bol oboznámený s novým návrhom žalobcu a napriek tomu pokračoval vo
svojom konaní, respektíve, vstúpil do záväzkového vzťahu za daných podmienok). Fiktívnu, respektíve,

neexistujúcu pohľadávku žalovaného nie je možné započítať voči existujúcej pohľadávke, ktorú mal (aj
má) žalobca voči žalovanému. Žalovaný si nesprávne vykladá ustanovenie z potvrdenia objednávky
„podmienkyuvedenénaprepravnompríkazeplatialenvtedy,keďichpísomneakceptujemepripotvrdení
prepravného príkazu. Platí to predovšetkým pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú od našej
ponuky, a ktoré sú nezvyčajné alebo jednostranne nevýhodné (ako penále, dohody o ochrane zákazníka
a klauzuly ručenia prekračujúce ustanovenia CMR).“ Žalovaný si vyvodil nesprávny záver, že potvrdenie

objednávky predstavovalo akceptáciu zmluvných podmienok žalovaného. Žalovaný síce ústne/písomne
nepotvrdil zmenené podmienky uvedené v potvrdení objednávky (teda nový návrh žalobcu), avšak
žalovaný tento nový návrh žalobcu potvrdil konkludentne svojim konaním.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že súčasťou objednávky č. 2022/1563 zo dňa 13.7.2022 boli aj

podrobné zmluvné podmienky zahŕňajúce aj zmluvné pokuty za ich porušenie. Predmetnú objednávku
žalobca potvrdil emailom zo dňa 13.7.2022 a písomným potvrdením objednávky zo dňa 13.7.2022.
Žalobca teda bez akýchkoľvek pochybností potvrdil objednávku žalovaného a tým aj aplikáciu tam
uvedených zmluvných podmienok na ich zmluvný vzťah. Žalobca neuviedol, rovnako ako ani pri iných
predchádzajúcich spoluprácach, žiadne námietky ani výhrady voči týmto ním odsúhlaseným zmluvným

podmienkam v samostatnom podaní alebo emailom. Žalobca rovnako nevykonal odvolanie prijatia
oferty žalovaného. V písomnom potvrdení zo dňa 13.7.2022 je uvedené : „Podmienky uvedené na
prepravnom príkaze platia len vtedy, keď ich písomne akceptujeme pri potvrdení prepravného príkazu.
Platí to predovšetkým pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú od našej ponuky, a ktoré sú
nezvyčajné alebo jednostranne nevýhodné (ako penále, dohody o ochrane zákazníka a klauzuly ručenia

prekračujúce ustanovenia CMR).“ Keďže v tomto prípade bola prepravným príkazom objednávka
žalovaného, ktorú žalobca písomne potvrdil, čím ju akceptoval, nemohli už nastať účinky aplikácie jeho
zmluvných podmienok, vrátane tam špecifikovaných okolností. Žalobca žiadny iný prepravný príkaz
netvrdil a žiadny iný ani neexistoval. Ak teda týmto úkonom došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy
akceptovaním zmluvných podmienok žalovaného, vrátane tých, na ktoré by sa inak vzťahovala výhrada

žalobcu, sú ďalšie fabulácie žalobcu o jeho protinávrhu, ktorý mal žalovaný akceptovať konkludentne,
právne irelevantné. Navyše žalovaný žalobcovi ničím a nijako nepotvrdil jeho zmluvné podmienky, už
vôbec písomne, a tieto sa teda nemôžu ani na ich zmluvný vzťah aplikovať. Po potvrdení objednávky
už žalovaný voči žalobcovi nerealizoval žiadne faktické ani právne či kontraktačné úkony, teda tu
neprichádza ani hypoteticky do úvahy žiadne jeho hoci aj konkludentné konanie. Konkludentný prejav

vôle sa nepovažuje za prijatie návrhu v prípade, keď sa na platnosť zmluvy vyžaduje písomná forma;
v takom prípade je potrebné návrh prijať písomnou formou. Žalobca neuviedol, aké konkrétne úkony
a aktívne konanie žalovaného by mali predstavovať jeho konkludentné konanie, ktorým by akceptoval
zmluvné podmienky či údajné výhrady žalobcu. V súlade s § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo nečinnosť
samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Naopak práve žalobca po potvrdení objednávky žalovaného

realizoval konanie v súlade s dojednanými podmienkami, podľa ktorých vykonal objednanú prepravu.
Teda týmito úkonmi nad rámec samotného potvrdenia oferty žalovaného, žalobca konkludentne
akceptoval jeho zmluvné podmienky (§ 275 ods. 4 OBZ).

7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

oboznámením s listinami predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav: Žalobca na základe
Zmluvy o preprave zo dňa 13.7.2022 vykonal pre žalovaného vnútroštátnu a medzinárodnú cestnú
dopravu v dňoch 22. - 25.7.2022 pre zákazníka Promont, s.r.o. z Krásna nad Kysucou do Švédska. Na
základevčasariadnevykonanejprepravyžalobcadňa5.8.2022vystavilžalovanémufaktúručíslo31681
na sumu 2 600 eur so splatnosťou do 9.10.2022. Dňa 13.7.2022 a dňa 14.7.2022 zamestnanec žalobcu,

B. C. C., kontaktoval emailom a telefonicky zákazníka žalovaného, spoločnosť Promont, s.r.o. Žalovaný
si uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinností nekontaktovať
zákazníkov žalovaného v súvislosti s vykonávanou prepravou a svoj nárok si jednostranne započítal
voči pohľadávke žalobcu v rozsahu, v akom sa za vzájomne kryli, teda v rozsahu 2.000 eur, a tosvojím písomným podaním zo dňa 11.10.2022. Zvyšnú časť pohľadávky žalobcu vo výške 600 eur
žalovaný uhradil. Ako sporné v konaní konštatoval súd prvej inštancie nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty porušením zákazu kontaktovať zákazníka žalovaného zo strany žalobcu a zánik pohľadávky

započítaním.

7.1. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1,
§ 610, § 617 ods. 1, § 265, § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ObZ“), § 34, § 37 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1,

§ 544 ods. 1, § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), čl. 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. Dohovor o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR).

7.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že právny vzťah medzi stranami
sporu posúdil ako obchodný záväzkový vzťah založený zmluvou o preprave.

7.3. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej jeho objednávka na prepravu zo
dňa 13.7.2023 mala byť zo strany žalobcu právne účinným spôsobom prijatá podaním – Potvrdenie
objednávkyzodňa13.7.2023.Napriekskutočnosti,žetotopodaniebolozostranyžalobcuoznačenéako
„Potvrdenieobjednávky“,zjejobsahuvyplýva,žeobjednávkužalovanéhoprijíma,avšakjehoakceptácia

obsahovala výhrady a zmeny, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 OZ predstavuje nový návrh. Ak nejde o
prijatie návrhu v celom rozsahu, tak ako tomu bolo v prejednávanej právnej veci, ide o nový návrh a ani
pri rešpektovaní zmluvnej voľnosti nemožno dôjsť k záveru, že prijatie návrhu so zmenenými zmluvnými
podmienkami, výhradami a dodatkami je účinným, pretože by išlo o priamy rozpor so zákonom. Tzv.
protinávrh zo strany žalobcu odkazoval na objednávku žalovaného zo dňa 13.7.2022 a vyjadril s nimi

súhlas, avšak s výhradami vymedzenými v tomto protinávrhu - obsahoval nové ustanovenia napríklad vo
vzťahu k sankciám pri omeškaní s nakládkou a vykládkou tovaru, vylúčenie zodpovednosti žalobcu ako
dopravcu pri faktických alebo právnych prekážkach v dôsledku vírusu COVID-19 a ďalšie. Na základe
takéto návrhu (protinávrhu) zo strany žalobcu sa následne uskutočnila preprava, preto má súd za to,
že konkludnetne došlo k jej prijatiu zo strany žalovaného. Argumentácia žalovaného, že k žiadnemu

faktickému konaniu z jeho strany nedošlo, neobstojí. Práve naopak, žalovaný tým, že umožnil vykonanie
prepravy, žalobcovi odovzdal a naložil tovar určený na prepravu a táto sa následne aj uskutočnila,
prijal ponuku, návrh žalobcu, a to svojím faktickým aktívnym konaním v súlade s § 43c ods. 1 OZ.
Rovnako neobstojí ani argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej mala byť písomná ponuka žalobcu
akceptovaná rovnako písomne zo strany žalovaného. Pre zmluvu o preprave sa nevyžaduje písomná

forma a preto akceptácia návrhu nemusela byť podľa zákona ani zmluvných dojednaní písomná a
postačila akceptácia priamym konaním žalovaného a uskutočnením nakládky a následne samotnej
prepravy. V zmysle uvedeného sa na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzťahujú zmluvné
dojednania protinávrhu žalobcu zo dňa 13.7.2022.

7.4. Súd prvej inštancie k zmluvnej podmienke vymedzenej žalobcom v znení: „Podmienky uvedené na
prepravnom príkaze platia len vtedy, keď ich písomne akceptujeme pri potvrdení prepravného príkazu.
Platí to predovšetkým pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú od našej ponuky, a ktoré sú
nezvyčajné alebo jednostranne nevýhodné (ako penále, dohody o ochrane zákazníka, klauzuly ručenia
prekračujúce ustanovenia CMR).“ Uviedol, že pod predmetné ustanovenia chcel žalobca subsumovať aj

zákaz kontaktovať zákazníkov žalovaného v súvislosti s vykonávanou prepravou, pričom uvedený zákaz
sa mal vzťahovať aj na jeho zamestnancov a osoby konajúce v jeho mene pod sankciou zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 2 000 eur za každé porušenie tejto povinnosti. Súd však poukázal na to, že
zákaz priameho kontaktovania klienta zo strany špeditéra vykonávajúceho konkrétnu prepravu, nie je v
žiadnom prípade nezvyčajné ani jednostranne nevýhodné. Je bežnou obchodnou praxou v oblasti (nie

len) prepravy, že sa zasielateľ chráni presne pred takýmito situáciami, ktorá nastala aj v prejednávanej
právnej veci. Žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca kontaktoval zákazníka žalovaného a to
emailom zo dňa 13.7.2022 a 14.7.2022, ako aj telefonicky, čo v konaní nebolo sporné. Presne pre takýto
prípad žalovaný ustanovil zákaz priameho kontaktu špeditéra so zákazníkom. Ak žalobca nechcel, aby
sa toto zmluvné ustanovenie na neho vzťahovalo, mal to jasne vyšpecifikovať a zmluvne dojednať.

Výluka zakomponovaná v podmienkach zmluvného vzťahu hovorí o vylúčení podmienok, ktoré sú pre
žalobcu nezvyčajné a jednostranne nevýhodné, pričom zákaz kontaktovať klienta a zmluvná pokuta
za porušenie takéhoto zákazu je obvyklá, a vzhľadom na odplatnosť zmluvy o preprave nie je ani
jednostranne nevýhodná. Žalobca mal za svoje služby riadne dohodnutú odmenu a zákaz kontaktovaniazákazníka nebol jednostranne nevýhodný. Strohé skonštatovanie, že nezvyčajné a jednostranne
nevýhodné ustanovenia sa na žalobcu nevzťahujú, príkladmo penále, dohody o ochrane zákazníka,
klauzuly ručenia prekračujúce ustanovenia CMR nestačí. Takéto ustanovenie je nejednoznačné a

nekonkretizuje, o aké penále či dohody by sa malo jednať, a preto ani nemôže požívať právnu ochranu
a súd ho vyhodnotil ako neplatné. Ak žalobca chcel, aby sa presne špecifikovaná zmluvná podmienka
zo strany žalovaného („Dopravca sa zaväzuje nekontaktovať zákazníkov zasielateľa v súvislosti s
vykonávanou prepravou, pričom uvedený zákaz sa vzťahuje aj na jeho zamestnancov a osoby konajúce
v jeho mene; pri porušení tejto povinnosti vzniká zasielateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 2 000,- Eur za každé porušenie tejto povinnosti, pričom uplatnením zmluvnej pokuty nie je
dotknutý nárok na náhradu škody. Pre zamedzenie pochybnostiam, kontakt so subjektami uvedenými
na tejto objednávke sa realizuje výhradne prostredníctvom poverených osôb zasielateľa, ak nebude v
individuálnych prípadoch dohodnuté písomne inak. Dopravca sa zaväzuje vykonať prepravu spôsobom,
ktorý nepoškodzuje dobré obchodné meno zasielateľa“) na neho nevzťahovala, mal to jednoznačne vo
svojom návrhu vymedziť a špecifikovať.

7.5. Súd tiež dôvodil, že v kontexte celkového konania žalobcu sa javí, že žalobca nekonal v súlade
so zásadami poctivého obchodného styku. Svoj protinávrh zo dňa 13.7.2022 označil ako Potvrdenie
objednávky a to napriek tomu, že v pôvodnej objednávke žalovaného vykonal zmeny a výhrady. Do
svojich výhrad v podobe zmluvných podmienok pritom zakomponoval vylúčenie svojej zodpovednosti pri

porušenídohôdoochranezákazníkaahneďvrovnakýdeňemailovokontaktovalzákazníkažalovaného.
Žalovaný v konaní predložil dva emaily zo strany zamestnanca žalobcu B. C. C., z ktorých vyplýva,
že žalobca kontaktoval spoločnosť Promont, s.r.o. aj telefonicky. Z emailu zo dňa 14.7.2022 dokonca
vyplýva, že mu priamo ponúkol prepravu, ktorú mal vykonať prostredníctvom žalovaného a to za
výhodnejšiu cenu ako mu ponúkol samotný žalovaný. Žalobca tak do podania, ktoré na prvý pohľad

navodzovalo dojem potvrdenia objednávky žalovaného, zakomponoval zmeny a výhrady, v dôsledku
čoho súd v súlade s platnou právnou úpravou nemohol toto podanie vyhodnotiť ako akceptáciu návrhu
žalovaného, ale ako nový návrh. Tento jeho nový návrh mal následne vylúčiť jeho zodpovednosť za
jasne a určito zadefinovaný zákaz kontaktovania zákazníka žalovaného, pričom ešte v tento deň pristúpil
k tomu, že ho kontaktoval s preukázaným úmyslom prebrať ho ako zákazníka žalovaného. Vzhľadom

na uvedené, ak by aj súd nevyhodnotil zmluvné dojednanie žalobcu o vylúčení jeho zodpovednosti
za neplatné, konanie žalobcu by nepožívalo s poukazom na § 265 ObZ súdnu ochranu. Konanie
žalobcu súd vyhodnotil ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda
ako výkon práva, ktorý nesleduje záujmy uzatvoreného obchodného záväzku, ale jeho snahou je
výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Zákaz zneužitia práva ako princíp

súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov, a tým dosahovaniu
cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených
spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia
právabysmemalisúčasnevnímaťajakozásaduvýkladuobjektívnehoprávaazásaduvýkladuprávnych
úkonov. „Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred

šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva
zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3 Obdo/11/2008 zo dňa 18. júna 2009).

7.6.Súdsazaoberalajotázkouprimeranostiuplatnenejzmluvnejpokutyzostranyžalovaného.Žalovaný

v konaní tvrdil, že so svojim zákazníkom, spoločnosťou Promont, s.r.o., spolupracuje už dlhodobo a to
na viacerých projektoch. Žalovaný mal pre tohto zákazníka vykonávať prepravu opakovane a to niekoľko
kamiónov týždenne v celkovej hodnote viac ako 16.000 eur len v rámci jedného projektu. Tieto tvrdenia
žalobca nepoprel a preto s prihliadnutím na dlhodobú spoluprácu a viaceré zákazky medzi žalovaným
a jeho zákazníkom súd považuje uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur za primeranú a pre

prípad porušenia zmluvnej povinnosti za odôvodnenú. Poukázal na možnosť použitia moderačného
práva, ktoré je však zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu a je
postupom výnimočným a jeho použitie je namieste len v odôvodnených prípadoch, ak výška pokuty sa
javí ako neprimerane vysoká (rozsudok NS SR z 24. marca 2006, sp. zn. 1Obdo V 93/2004, R8/2008).

7.7 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
2.000 eur za porušenie záväzku žalobcu nekontaktovať zákazníkov zasielateľa a tento svoj nárok si
žalovaný účinne započítal Oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 11.10.2022 na
pohľadávku žalobcu na zaplatenie faktúry za prepravu. Pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnejpokuty uplatnená faktúrou číslo 2022/1369 na sumu 2.000 eur sa stala splatnou dňa 3.8.2022 a
pohľadávka žalovaného na zaplatenie odmeny za vykonanú prepravu uplatnená faktúrou číslo 316841
vo výške 2.600 eur sa stala splatnou dňa 9.10.2022. Pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 2.000

eur (s prihliadnutím na čiastočnú úhradu vo výške 600 eur) tak zanikla dňa 9.10.2022, kedy sa
vzájomne pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu
zanikol započítaním, súd žalobu zamietol.

7.8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že priznal ich náhradu
žalovanému voči žalobcovi v celom rozsahu, nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný.

8. Žalobca doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu.
Odôvodnil ho odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8.1. K odôvodneniu v bode 31. rozsudku uviedol, že sa stotožnil so záverom súdu, že zmluva o
preprave veci nebola uzavretá na základe návrhu žalovaného, ale na základe protinávrhu (nového
návrhu) žalobcu, a to konkludentným správaním žalovaného. Formálne označenie právneho úkonu
(protinávrhu) a akékoľvek namietanie tohto označenia je nepodstatné, keďže právny úkon sa vždy

posudzuje podľa obsahu a nie podľa označenia. Za nesprávnu považuje argumentáciu súdu, že tzv.
protinávrh zo strany žalobcu odkazoval na objednávku žalovaného zo dňa 13.7.2022 a vyjadril s nimi
súhlas, avšak s výhradami vymedzenými v tomto protinávrhu - obsahoval nové ustanovenia napríklad
vo vzťahu k sankciám pri omeškaní s nakládkou a vykládkou tovaru, vylúčenie zodpovednosti žalobcu
ako dopravcu pri faktických alebo právnych prekážkach v dôsledku vírusu COVID-19. „Potvrdenie

objednávky“ bol novým návrhom na uzavretie zmluvy. V zmysle nového návrhu na uzavretie zmluvy
žalobca prijal identifikáciu tovaru, odplatu, miesto nakládky, miesto vykládky, pričom žalobca odmietol
ostatné ustanovenia navrhnuté žalovaným. V zmysle nového návrhu na uzavretie zmluvy žalobca
navrhol vlastné obchodné podmienky (a automaticky tým odmietol obchodné podmienky žalovaného),
ktoré zmluvnú pokutu tak ako ju navrhol žalovaný vôbec neupravujú. Týmto svojim novým návrhom

žalobca odmietol návrh žalovaného na zmluvnú pokutu. Záver súdu, že sa ustanovenia pôvodného
návrhu žalovaného vzťahovali v celom rozsahu aj na nový návrh žalobcu (vrátane dojednania zmluvnej
pokuty) na uzavretie zmluvy je nesprávny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže ustanovenie § 44 ods. 2 OZ súd síce vyložil správne, avšak následne
ho nesprávne aplikoval.

8.2. K odôvodneniu v bode 32. rozsudku uviedol, že v zmysle kontraktačného procesu bolo
potvrdenie objednávky žalobcu novým návrhom, ktorý neobsahoval takmer žiadne ustanovenia, ktoré
by boli totožné s ustanoveniami pôvodného návrhu žalovaného (keďže žalobca neakceptoval všetky
navrhnuté ustanovenia). Žalobca zaslal žalovanému nový návrh a následne tento nový návrh žalovaný

konkludentne prijal. Prijatie nového návrhu zo strany žalovaného je nesporné, sporný je len obsah tohto
nového návrhu. Potvrdenie návrhu neodkazuje na pôvodný návrh žalovaného v takom rozsahu, ako
uvažuje súd, ktorý vec nesprávne právne posúdil. Nový návrh nepreberá znenie pôvodného návrhu
žalovaného najmä čo do úpravy zmluvnej pokuty.

8.2.1. Z potvrdenia objednávky („Ďakujeme Vám za Vašu špedičnú objednávku, ktorú potvrdzujeme
nasledovne: ....“) vyplýva záver, že žalobca v ňom uviedol rozsah, ktorý prijal, respektíve akceptoval z
pôvodného návrhu žalovaného. To, že v citovanej vete je uvedené slovo „potvrdzujeme“ neznamená,
že žalobca akceptuje celý pôvodný návrh žalovaného, ale že žalobca neakceptuje návrh žalovaného v
celom rozsahu, avšak súčasne predkladá žalovanému nový návrh. Súd sa nezaoberal týmto podstatným

ustanovením, v dôsledku čoho aj z toho dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

8.2.2. Ustanovenie o zmluvnej pokute obsiahnutej v pôvodnom návrhu žalovaného nie je možné
aplikovať, keďže protinávrh žalobcu obsahuje ustanovenie: „Podmienky uvedené na prepravnom
príkaze platia len vtedy, keď ich písomne akceptujeme pri potvrdení prepravného príkazu. Platí to

predovšetkým pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú od našej ponuky, a ktoré sú nezvyčajné
alebojednostrannenevýhodné(akopenále,dohodyoochranezákazníka,klauzulyručeniaprekračujúce
ustanovenia CMR)“. Ustanovenie o zmluvnej pokute sa jednoznačne odchyľuje od ponuky žalobcu.
Podmienkou pre aplikáciu ustanovenia je výslovný súhlas žalobcu s uvedeným návrhom, k čomu všaknedošlo. Súd sa nezaoberal prvou časťou citovaného ustanovenia (odchýlenie od ponuky žalobcu), ale
iba analyzoval, či sa jedná o nezvyčajné alebo jednostranne nevýhodné podmienky, v dôsledku čoho aj
z toho dôvodu dospel súd k nesprávnym právnym záverom.

8.2.3. Citované ustanovenie o zmluvnej pokute v protinávrhu žalobcu sa vzťahuje na dve odlišné
skutkové okolnosti. Použité spojenie ", a" nevyjadruje kumuláciu, ale naopak alternáciu, vo význame
"alebo", čo je preukázané použitím čiarky pred „a“. Keďže súd ani žalovaný nikdy nespochybnili, že
ustanovenie o zmluvnej pokute uvedené v návrhu žalovaného sa odchyľuje od ponuky (návrhu na

uzavretiezmluvy)žalobcu,takjenepochybné,žesajednáonespornúskutočnosťapripoužitísprávnych
výkladových pravidiel je nepochybný záver, že takéto ustanovenie o zmluvnej pokute (ktoré sa odchyľuje
od ponuky/návrhu žalobcu) by muselo byť písomne akceptované zo strany žalobcu, k čomu však
nedošlo.

8.2.4. Pokiaľ súd dospel k záveru, že došlo k uzatvoreniu zmluvy konkludentne, tak k takémuto

uzatvoreniu zmluvy došlo až po tom, ako žalobca kontaktoval spomínaného zákazníka. Zmluvná pokuta
môže byť dojednaná až vtedy, keď je uzatvorená samotná zmluva. Žalobca zdôrazňuje, že súd ustálil, že
zmluva bola uzatvorená konkludentne dňa 22.7.2022 (čas nakládky). Ku kontaktovaniu zákazníka došlo
už dňa 13.7.2022, t. j. pred uzatvorením zmluvy, t. j. pred tým ako vôbec mohla byť akákoľvek zmluvná
pokuta dojednaná. Pokiaľ ku takémuto konaniu (kontaktovanie zákazníka) došlo pred uzatvorením

zmluvy, nemôže byť takéto konanie postihnuté zmluvnou pokutou, keďže v danom čase žiadna zmluvná
pokuta ani nemohla byť dojednaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

8.2.5. K argumentácii súdu („Takéto ustanovenie je nejednoznačné a nekonkretizuje, o aké penále

či dohody by sa malo jednak a preto ani nemôže požívať právnu ochranu a súd ho vyhodnotil ako
neplatné.“) uviedol, že pokiaľ súd dospel k záveru o nejednoznačnosti časti predmetného ustanovenia,
môže byť také ustanovenie vyhodnotené len ako neurčité. Neplatnosť však nie je daná z dôvodu
nemožnosti požívať právnu ochranu. Nemožnosť požívania právnej ochrany je daná v prípade rozporu
konania zmluvnej strany v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd tak vyvodzuje

neplatnosť predmetného ustanovenia v rozpore s úpravou Občianskeho zákonníka o platnosti právnych
úkonov. Ak by dané ustanovenie malo byť naozaj neplatné, tak iba z časti a nie celkovo. Ak je toto
ustanovenie neurčité, tak pre neplatnosť právneho úkonu a nie pre rozpor so zásadami poctivého
obchodného styku, tak ako mylne uvádza súd. Z daného celkom vyplýva záver, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vyhodnotil celé predmetné

ustanovenie ako neplatné, hoci neplatnosť sa teoreticky vzťahuje iba na jednu časť tohto ustanovenia.

8.3. K odôvodneniu v bode 33. rozsudku uviedol, že pokiaľ žalobca kontaktoval zákazníka, tak
nevykonávalsubjektívneprávovyplývajúcezozmluvy,lebozmluvaeštenebolauzatvorenáaprávepreto
nemôže tak byť aplikovaný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ žalobca označil svoj

protinávrh určitým spôsobom, podstatný je jeho obsah a nie označenie. Prípadné nesprávne označenie
nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný pri vynaložení primeranej
opatrnosti sa mal oboznámiť s obsahom podania a v prípade nesúhlasu ho odmietnuť alebo nevydať
tovar na prepravu a neprijať tak žalobcov návrh konkludentne. Pokiaľ by protinávrh žalobcu bol v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, nemohlo by na jeho základe dôjsť k uzatvoreniu zmluvy,

avšak súd dospel k záveru, že k uzatvoreniu došlo a to konkludentne. Touto vnútornou zmätočnosťou
odôvodnenia rozsudku došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Pokiaľ súd vyhodnotil
konanie žalobcu ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ,
tak sa s danou argumentáciou mal zaoberať podstatne hlbšie a uviesť aj riadne odôvodnenie.

8.4. K odôvodneniu v bode 34. rozsudku uviedol, že otázka, či a koľko strany sporu spolu spolupracujú
je pre primeranosť zmluvnej pokuty bezpredmetná. Vzhľadom na to, že odmena za vykonanú prepravu
je vo výške 2.600,- eur, prípadná zmluvná pokuta vo výške 2.000,- eur nie je primeraná alebo v súlade
s dobrými mravmi či zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
hodnotu projektu. Pre každú zmluvu o preprave veci môže (a aj je) dojednaná osobitná zmluvná pokuta

za porušenie konkrétnej zmluvy. Nie je možné sa uspokojiť s argumentáciou súdu, že prípadná zmluvná
pokuta je primeraná a to z dôvodu, že sporové strany spolu majú uzavretých viacero zmlúv, kde je
dohodnutá odmena vyššie ako zmluvná pokuta. Súd tým, že nepostupoval podľa § 301 ObZ vec
nesprávne právne posúdil.9. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, riadne
odôvodnený a odvolanie za nedôvodné.

9.1. K bodu 31. odôvodnenia rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu, ani žalobcu.
Žalobca potvrdil objednávku žalovaného a tým aj aplikáciu tam uvedených zmluvných podmienok na ich
zmluvný vzťah. Žalobca neuviedol, rovnako ako ani pri iných predchádzajúcich spoluprácach, žiadne
námietky ani výhrady voči týmto ním odsúhlaseným zmluvným podmienkam v samostatnom podaní

alebo emailom. Žalobca rovnako nevykonal odvolanie prijatia oferty žalovaného. Prepravným príkazom
bola objednávka žalovaného, ktorú žalobca písomne potvrdil, čím ju akceptoval a nemohli už nastať
účinky aplikácie jeho zmluvných podmienok, vrátane tam špecifikovaných okolností. Žalobca žiadny iný
prepravný príkaz netvrdil a žiadny iný ani neexistoval. Žalovaný žalobcovi ničím a nijako nepotvrdil jeho
zmluvné podmienky, už vôbec písomne, a tieto sa teda nemôžu ani na ich zmluvný vzťah aplikovať.
Prepravná zmluva mala písomnú formu a teda pokiaľ žalovaný písomne neakceptoval údajné zmeny

zmluvných podmienok tvrdené žalobcom, ku vzniku prepravnej zmluvy podľa jeho údajného protinávrhu
ani nemohlo dôjsť. Je nepodstatné, že v zmysle ObZ prepravná zmluva nemusí mať písomnú formu,
podstatné je, že v tomto konkrétnom prípade takúto formu mala. Mlčanie alebo nečinnosť samy o
sebe neznamenajú prijatie návrhu. Jedine žalobca po potvrdení objednávky žalovaného realizoval
konanie v súlade s dojednanými podmienkami, podľa ktorých vykonal objednanú prepravu. Teda týmito

úkonmi nad rámec samotného potvrdenia oferty žalovaného, žalobca konkludentne akceptoval jeho
zmluvné podmienky (§ 275 ods. 4 ObZ). Je demagógiou tvrdenie žalobcu v odvolaní, že jeho protinávrh
predstavoval úplne odmietnutie zmluvných podmienok žalobcu, a to ani vo vzťahu k zmluvnej pokute.
V žalobcom tvrdenom protinávrhu, ktorým malo byť potvrdenie objednávky, sa ani slovom žalobca
nezmieňuje o zmluvných pokutách. Penále je sankcia za omeškanie s plnením záväzku, zmluvná

pokuta naopak zabezpečuje rôzne zmluvné povinnosti zmluvnej strany záväzkového vzťahu. Má
prioritne zabezpečovaciu funkciu, až následne uhradzovaciu. Keďže sa žalobcom tvrdené výluky nijako
nedotýkali zmluvných pokút stanovených v zmluvných podmienkach žalovaného, je celá argumentácia
žalobcu právne irelevantná. Dohoda o ochrane zákazníka uvedená v potvrdení objednávky nie je
nijako bližšie konkretizovaná, čo sa ňou myslí a žalovaný má za to, že sa nejedná o zákaz priameho

kontaktovania zákazníka žalovaného dopravcom.

9.2. K bodu 32. odôvodnenia rozsudku uviedol, že tvrdenie žalobcu k dotknutému bodu odôvodnenia
rozsudku je len účelové a ničím nepodložené. Výluka zakomponovaná v podmienkach zmluvného
vzťahuhovoríovylúčenípodmienok,ktorésúprežalobcunezvyčajnéajednostrannenevýhodné,pričom

tak ako už to bolo vymedzené, zákaz kontaktovať klienta a zmluvná pokuta za porušenie zákazu je
obvyklá, vzhľadom na odplatnosť zmluvy o preprave nie je ani jednostranne nevýhodná. Za fabuláciu
považuje tvrdenia žalobcu o termíne uzavretia zmluvy dňa 22.7.2023. Žalobca potvrdením objednávky
žalovaného potvrdil jeho zmluvné podmienky min. v žalobcom uvádzanom rozsahu hneď dňa 13.7.2023
a teda vrátane zmluvných pokút. Žalobcom tvrdené výluky sa na zmluvné pokuty nevzťahovali. Žalobca

podľa neho sám v odvolaní potvrdzuje, že jeho výluky sú min. v časti neplatným zmluvným ustanovením
z dôvodu neurčitosti, tak ako to konštatuje aj súd prvej inštancie. Spojka „a“ v jeho znení výluky
jednoznačne vyjadruje podmienkový vzťah, nie alternáciu.

9.3. K bodu 33. odôvodnenia rozsudku uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu, že žalobca nekonal

ani v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Obrana žalobcu, že kontaktoval zákazníka
žalovaného v čase, keď ešte nebola zmluva platne uzatvorená, je len účelové. Ku kontaktovaniu
zákazníka došlo v čase po odoslaní potvrdenia objednávky zo strany žalobcu, čiže po platnom
uzatvorení prepravnej zmluvy. Kontakt na miesto nakládky a na zákazníka žalovaného mal z objednávky
žalovaného. Žalobca by sa nikdy nedostal k údajom zákazníka žalovaného, ak by nebola uzavretá

prepravná zmluva. K bodu 34. odôvodnenia rozsudku žalovaný konštatoval, že žalobca nenamietal
účinne výšku ani primeranosť zmluvnej pokuty a robí tak až v podanom odvolaní, teda po uplynutí
koncentrácie konania.

10. Odvolateľ v odvolacej replike (okrem potvrdenia zotrvania na svojich predchádzajúcich vyjadreniach)

zotrval na tom, že dňa 13.7.2022 nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi stranami sporu (ako správne uviedol
súd), ale došlo len k predloženiu nového návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy (za nových podmienok,
ktoré sú špecifikované v tomto novom návrhu). Žalobca novým návrhom odmietol návrh žalovaného v
celom rozsahu, ktorý obsahoval aj dojednanie o zmluvnej pokute a z toho dôvodu nemusel namietaťani vyjadriť svoje výhrady k týmto žalovaným navrhnutým zmluvným podmienkam. Ku konkludentnému
prejavu vôle uviedol, že zákon pripúšťa aj iné konanie, t. j. akceptačné konanie. Typickými prípadmi je
správanie ako dodanie plnenia, používanie či privlastnenie si predmetov plnenia. Z daného vyplýva, že

žiadne písomné potvrdenie zo strany žalovaného ani nemuselo dôjsť a že ku konkludentnému uzavretiu
zmluvy dňa 22.7.2022 stačilo iba pristúpenie k plneniu zmluvy, čiže tak, ako žalovaný vykonal. Pokiaľ by
žalovaný nesúhlasil s novým návrhom žalobcu, tak logickým krokom by bolo neumožnenie vykonania
predmetu zmluvy. K argumentácii ohľadom § 44 ods. 1 OZ dodal, že v danom prípade nenastala
nečinnosť žalovaného, ale práve jeho činnosť tým, že aktívnym konaním umožnil vykonanie prepravy.

K tvrdeniu žalovaného, že je demagógiou tvrdenie žalobcu v odvolaní, že jeho protinávrh predstavoval
úplne odmietnutie zmluvných podmienok žalobcu, a to ani vo vzťahu k zmluvnej pokute, uviedol, že už
aj sám žalovaný pochopil, že keďže žalobcov protinávrh, na základe ktorého sa uzavrela konkludentným
konaním žalovaného zmluva, neobsahuje žiadne ustanovenie o zmluvnej pokute, tak nie je možné
hovoriť o zmluvnej pokute.

11. Žalovaný doručil na výzvu súdu odvolaciu dupliku, v ktorej len uviedol, že sa k argumentom
odvolateľa, ktorými zavádza súd, vyjadrovať nebude.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z
hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13. Odvolateľ v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom

stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní

uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania, a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktorévyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a
nesprávnym právnym posúdením a preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne

aplikoval príslušné právne predpisy a tieto správne vyložil. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP sú dané.

18. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

19. Podľa § 391 ods. 1 až 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

20. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedeným v bode 30. odôvodnenia

rozsudku, že sporným v konaním bol nárok žalovaného na zmluvnú pokutu a zánik pohľadávky žalobcu
započítaním. Podstatným bolo v konaní práve posúdenie uvedených skutočností. Rovnako sa odvolací
súd stotožnil so záverom, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluvy o preprave, ktorá nemusí
mať obligatórne písomnú formu.

21. V súdnom spise sa na č.l. 7 nachádzala objednávka žalovaného zo dňa 13.7.2022 a na č.l. 9 reakcia
žalovaného na uvedenú objednávku, označená ako „potvrdenie objednávky“. Podľa odvolacieho súdu
súd prvej inštancie správne prijal a zrozumiteľne odôvodnil záver, že listinu žalovaného označenú ako
Potvrdenie objednávky (odoslanú žalobcovi) nemožno hodnotiť ako akceptáciu návrhu, ale ako nový
návrh (resp. protinávrh), keďže prijatie návrhu žalovaným zo dňa 13.7.2022 obsahovalo jeho výhrady a

zmeny. V tomto ohľade súd prvej inštancie správne aplikoval právnu normu (§ 44 ods. 2 OZ).

22. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie (uvedenom v bode 31.
odôvodnenia rozsudku), že k prijatiu nového návrhu zo strany žalobcu nedošlo výslovnou formou, ale
konkludentne (tým, že prepravu vykonal).

23. V súlade s uvedeným súd prvej inštancie v poslednej vete bodu 31. odôvodnenia uviedol logický
záver, že vzhľadom na uvedené, na právny vzťah medzi stranami sporu sa vzťahujú zmluvné dojednania
protinávrhu žalobcu zo dňa 13.7.2022.24. V ďalšom však už zo strany súdu prvej inštancie došlo k prijatiu nesprávnych záverov. Ak nový návrh
žalovaného na uzatvorenie zmluvy je bez pochýb novým návrhom, odôvodnenie v bode 32. rozsudku

už vyznieva zmätočne a v rozpore so závermi prijatými v bode 31. odôvodnenia. Ak sa protinávrh
žalovaného považuje za nový návrh, k prijatiu ktorého došlo zo strany žalobcu bez výhrad (konkludentne
akceptáciou), nie je už možné v žiadnom smere prihliadať na obsah pôvodného návrhu žalobcu (ktorého
obsahom bolo okrem iného dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia konkrétnej povinnosti).
Napriektomuvšaksúdprvejinštancievbode32.odôvodneniaopätovne(nesprávne)vychádzazobsahu

prvotného návrhu žalobcu (z objednávky žalobcu). Na daný návrh však už nie je v kontraktačnom
procese možné prihliadať a vychádzať z jeho obsahu. Ak mal žalobca výhrady voči zneniu nového
návrhu žalovaného, mal tieto výhrady vyjadriť a návrh neprijať (výslovne alebo prijatím s výhradami,
resp. dodatkami, čo by bolo hodnotené ako nový návrh zmluvy). K tomu však preukázateľne nedošlo.

25. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 24. odôvodnenia tohto rozhodnutia, vzhliadol odvolací súd

vuvedenomnaplnenieodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.b)af)CSP,nakoľkoodôvodnenieje
z dôvodu zmätočnosti (v bode 32. odôvodnenia – v kontexte záverov prijatých v bode 31. odôvodnenia)
nepreskúmateľné a vychádza tak z nesprávne zisteného skutkového stavu.

26. Naplnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení vzhliadol odvolací

súd najmä v tom, že súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy, že v zmysle ustanovenia § 544 ods. 2
OZ (ustanovenie, ktoré sa vzťahuje aj na obchodné záväzkové vzťahy) zmluvnú pokutu možno dojednať
lenpísomne.Odvolacísúdpoukazujenato,ženávrhžalovanéhozodňa13.7.2022bolzostranyžalobcu
prijatý len konkludentným spôsobom, čo v odôvodnení rozsudku konštatoval aj súd prvej inštancie.

27. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie, rešpektujúc názor odvolacieho súdu
vyjadreného v tomto rozhodnutí, bude preto o žalobe opätovne rozhodnúť a skúmať, či došlo medzi
stranami sporu k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur. V kontexte uvedeného
záveru následne súd prvej inštancie vyhodnotí, či započítaním vzájomných pohľadávok zo strany
žalovaného (zo dňa 11.10.2022) mohlo dôjsť k zániku tvrdenej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi

vo výške 2.000 eur (či takáto pohľadávka exitovala), a či je žalobou uplatnený nárok opodstatnený.

28. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo určité a presvedčivé, a aby obsahovalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

29.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušil,keďženebolisplnené
podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom) a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).