Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202496
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723202496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného Mgr. Romanom
Šulhánkom,advokátom,sosídlomA.Pietra10645/17,03601MartinIČO:42434467,protižalovanému:
Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému
JUDr. Petrom Reblánom, advokátom, so sídlom Cestice 118, 044 71 Cestice, IČO: 48 174 297, o
zaplatenie sumy 2.284,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. 5Csp/58/2023-165 zo dňa 7. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 2 284,08 Eur s príslušenstvom, zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi právo
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
1.1. Súd prvej inštancie po skutkovej stránke ustálil, že medzi žalovaným ako dodávateľom/

veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom/dlžníkom došlo dňa 12.03.2020 k platnému uzavretiu Zmluvy
osplátkovomúvereč.5169114030,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobcoviúvervovýške14.800,-
eur. Rovnako tak mal súd preukázané, že medzi žalovaným ako dodávateľom/veriteľom a žalobcom a E.
B. ako spotrebiteľmi/ dlžníkmi došlo dňa 26.03.2010 k platnému uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere č.
0353404035, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 125.085,- eur. Žalobcovi bol
povolený odklad splátok úveru č. 5169114030 na dobu 9 mesiacov, pričom prvou odloženou splátkou
bola splátka pôvodne splatná dňa 10.05.2020. Žalobca bol poučený, že úver sa naďalej úročí podľa

podmienok úverovej zmluvy, pričom počas doby odkladu tieto úroky neplatí, tieto nezaplatené úroky
počas doby odkladu budú rozvrhnuté do zvyšných splátok úveru, ktoré začne uhrádzať po uplynutí doby
odkladu. Výška úrokov počas doby odkladu bola vo výške 915,75 eur, a výška splátky po dobe odkladu
bola vo výške 239,77 eur vrátane poplatku za poistenie, prvá splátka bola splatná dňa 10.02.2021.
Rovnako bol žalobcovi povolený odklad splátok úveru č. 0353404035 na dobu 9 mesiacov, pričom
prvou odloženou splátkou bola splátka pôvodne splatná dňa 10.05.2020. Žalobca bol poučený, že úver
sa naďalej úročí podľa podmienok úverovej zmluvy, avšak počas doby odkladu tieto úroky neplatí,

tieto nezaplatené úroky počas doby odkladu budú rozvrhnuté do zvyšných splátok úveru, ktoré začne
uhrádzať po uplynutí doby odkladu. Výška úrokov počas doby odkladu bola 584,31 eur a výška splátky
po dobe odkladu bola vo výške 331,25 eur, prvá splátka bola splatná 10.02.2021. Žalobca bol v oboch
prípadoch v zmysle listov zo dňa 19.04.2020 riadne upozornený o tom, že odklad splátok podľa zákonaaj predĺženie konečnej splatnosti má vplyv na výšku celkových nákladov spojených s úverom, ktoré sa
o sumu úrokov počas doby odkladu a predĺženia konečnej splatnosti úveru zvýšia. Žalobca po uplynutí
doby odkladu splátok začal úver riadne splácať, keď uhradil štyri splátky vo výške 239,77 eur a štyri

splátky vo výške 331,25 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.284,08
eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vyplynúť zo spôsobu úhrady splátok
splátkových úverov č. 353404035 a č. 5169114030. Žalobca namietal postup žalovaného, ktorý splátky
žalobcu vykonané po uplynutí odkladu započítal na úroky vzniknuté počas doby odkladu, čo je podľa
jeho názoru v rozpore s ust. § 30g ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z.. Žalovaný naopak tvrdil, že zákon jasne

neuvádza, že tieto splátky majú byť rozvrhnuté rovnomerne alebo nerovnomerne. V danom smere súd
poukazujúc na ust. § 30g ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. („nezaplatené úroky za obdobie odkladu splátok
veriteľ rozvrhne do zvyšných splátok úveru splatných po uplynutí odkladu splátok, ak sa s dlžníkom
nedohodne inak“) uviedol, že z predložených listín nemal preukázané, že by medzi účastníkmi zmlúv o
úvere došlo k inej dohode ohľadne rozvrhnutia splátok. V listoch, ktorými bol odklad povolený, žalovaný
použil doslovné znenie ust. § 30g ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z.. Zdôraznil, že predmetné ustanovenie

nešpecifikuje,čimáísťorovnomernérozvrhnutiealebonerovnomernérozvrhnutie,tedačiúrokyzadobu
odkladu majú byť rozvrhnuté do jednej, viacerých alebo všetkých zvyšných splátok, a preto dospel k
záveru, že je na veriteľovi, či tieto splátky rozvrhne do zvyšných splátok úveru, napr. do jednej, viacerých
alebo všetkých zvyšných splátok.
1.2. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že má postavenie spotrebiteľa a je potrebné aplikovať zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“, príp. „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) s tým, že sa jednotlivé úroky platia spoločne so splátkou istiny, čo bolo zo strany žalovaného
porušené, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že na
úver č. 0353404035 nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko sa nejedná

o spotrebiteľský úver vymedzený týmto zákonom.
1.3.Pokiaľideopoužitiesplátkynasplateniejednotlivýchzáväzkovdlžníka,súdprvejinštanciepoukázal
na Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s
účinnosťou od 01.01.2015, konkrétne bod 5.4 kde je uvedené, že ak to právny predpis nezakazuje,
splátka sa použije na úhradu jednotlivých záväzkov dlžníka v poradí: a) úroky z najskôr splatnej splátky

b) istina najskôr splatnej splátky c) úroky z nasledujúcej splatnej splátky d) istina z nasledujúcej splatnej
splátky. Vzhľadom na uvedené mal za to, že postup žalovaného, pokiaľ ide o použitie platieb vykonaných
zo strany žalobcu po uplynutí doby odkladu splátok, bol v súlade so zmluvnými podmienkami ako aj ust.
§ 30g ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z., ktorý jasne neustanovuje, ako majú byť úroky za obdobie odkladu
rozvrhnuté do zvyšných splátok úveru (teda či tieto má veriteľ rozvrhnúť do jednej, viacerých alebo

všetkých zvyšných splátok). V danom smere mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný použil
finančné prostriedky vo výške 959,08 eur (ako štyri splátky po 239,77 eur mesačne) a vo výške 1.325,-
eur (ako štyri splátky po 331,25 eur mesačne), ktoré žalobca uhradil ako splátky splatné po uplynutí
doby odkladu splátok v súlade so zákonom a v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, keď
tieto použil najprv na úhradu nezaplatených úrokov za príslušné úrokové obdobie po uplynutí odkladu

splátok, potom na úhradu úrokov, ktoré vznikli počas obdobia odkladu splátok, následne splatných, ďalej
splatných poplatkov a istiny.
1.4. Pre úplnosť uviedol, že pokiaľ ide o žalobcom namietanú duplicitu úrokov z úveru, žalobca bol
v zmysle listov, ktorými mu bol povolený odklad splátok, riadne upozornený na tú skutočnosť, že
konečná splatnosť úveru č. 5169114030, ktorá bola stanovená pôvodne na 10.04.2028 sa predlžuje

o dobu odkladu, t.j. o 9 mesiacov, teda konečná splatnosť nastane dňa 10.01.2029 a v prípade úveru
č. 353404035, ktorá bola pôvodne stanovená na 10.02.2040, konečná splatnosť úveru nastane dňa
10.11.2040, čo má vplyv na celkovú výšku nákladov spojených s úverom, ktoré sa o sumu úrokov
počas doby odkladu ako aj predĺženia konečnej splatnosti úveru zvýšia. Z uvedených dôvodov sa potom
nestotožnil s vyššie uvedeným tvrdením žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 30b ods. 12 zákona

č. 67/2020 Z. z., v zmysle ktorého povolenie odkladu splátok sa považuje za zmenu spotrebiteľskej
zmluvy bez potreby uzatvoriť dodatok k nej.
1.5.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostikonštatoval,ženemohlodôjsť kbezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného, nakoľko úhrady vykonané zo strany žalobcu boli žalovaným použité
v súlade so zákonom a zmluvnými podmienkami na úver. č. 5169114030 ako aj na úver č. 353404035.

Uzavrel, že na strane žalovaného nevznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, nakoľko žalobca plnil uvedené splátky v súlade
s uvedenými úverovými zmluvami a listami o povolení odkladu splátok zo dňa 19.04.2020 a žalovanýuhradené finančné prostriedky zo strany žalobcu po povolení odkladu splátok riadne použil na jednotlivé
úvery v súlade so zmluvnými podmienkami a ako ust. § 30g ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z., ktoré
rozvrhol tak, že tieto použil najprv na úhradu splatných a nezaplatených úrokov za príslušné úrokové

obdobie po uplynutí odkladu splátok, na úhradu úrokov, ktoré vznikli počas obdobia odkladu splátok za
konkrétny mesiac, splatných poplatkov (poistenie) a istiny. Na základe uvedeného uzavrel, že zo strany
žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej aj „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi, ktorý úspech nemal.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365
ods. 1 písm. h) CSP]. Súhlasil s argumentáciou súdu, že na úver č. 0353404035 nie je možné aplikovať

právnu úpravu zákona č. 129/2010 Z. z., avšak mal za to, že súd sa vôbec nevysporiadal s tým, či pre
druhý poskytnutý úver bankou (úver č. 5169114030) sa má aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch.
Podľa žalobcu je zrejmé, že druhý poskytnutý úver (úver č. 5169114030) spĺňa vymedzenie zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Keďže však súd neaplikoval ani na jeden úver Zákon o spotrebiteľských
úveroch (podľa názoru žalobcu nesprávne), tak nemohol ani rozvinúť argumentáciu ohľadom záveru, že

„jednotlivé úroky platia spoločne so splátkou istiny, čo bolo zo strany žalovaného porušené“, a
v odôvodnení ďalej absentuje aj odkaz na ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý túto
povinnosť upravuje. Poukázal napríklad na ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona
o spotrebiteľských úveroch („zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a

podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a
úroky majú platiť bez amortizácie istiny) s tým, že on takýmto súhrnným prehľadom nedisponoval a
disponoval iba listom s označením „Žiadosť o odklad splátok - výsledok posúdenia“, ktorý však uvádza
iba celkový úrok počas doby odkladu, ale ďalej v texte absentuje špecifikácia, na základe ktorej by
zistil, že sa mu mesiace nebude ponižovať istina kvôli uprednostneniu splatenia celého úroku z odkladu

žalovaným (čo je
v rozpore so zákonom i zmluvou).

2.1. Ďalej poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, ako aj § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa
týkajú ochrany spotrebiteľa, s ktorými sa súd vôbec nezaoberal. Mal za to, že bez ohľadu na aplikáciu

Zákona o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné aplikovať na obidva poskytnuté úvery aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré tvoria základ právnej ochrany spotrebiteľa. Podľa žalobcu sú obidve
úverové zmluvy spotrebiteľskými zmluvami
v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom táto skutočnosť nebola podľa jeho názoru ani sporná na súde
v rámci pojednávania. Napriek tomu sa súd prvej inštancie nevysporiadal a neaplikoval na vec tieto

zákonné ustanovenia, ktoré bol povinný aplikovať, pričom ak by tieto ustanovenia aplikoval, nemohol
by napríklad vysloviť záver, že v dôsledku údajnej absencie špecifikácie zákona o rovnomernom či
nerovnomernom rozvrhnutí splátok úrokov za obdobie odkladu je na veriteľovi, či tieto splátky rozvrhne
do jednej, viacerých alebo všetkých zvyšných splátok. Zároveň by súd nemohol ani vysloviť záver, že
postup žalovaného je

v súlade s Produktovými obchodnými podmienkami, konkrétne s bodom 5.4, keďže žalobcovi úplne
absentuje postup súdu, ktorý by zodpovedal záveru, že všetky úroky za obdobie odkladu sú úroky z
najskôr splatnej splátky podľa písmena a) tohto bodu. Ak teda existovalo obdobie 9 mesiacov, na ktoré
bol žalovaným akceptovaný odklad, tak potom následne pre každý individuálny mesiac musí existovať
tak úrok, úrok z odkladu ako aj istina, ktorá predchádza ostatným úrokom z odkladu za ďalšie mesiace.

V danej veci však žalovaný postupoval tak, že uprednostnil celkový úrok z odkladu pred akýmikoľvek
ďalšími úrokmi či istinami, ktoré boli skôr splatné. Žalobca má za to, že žalovaný postupoval v rozpore
s Produktovými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverových zmlúv.

2.2. Ďalej citujúc § 295 CSP zdôraznil, že vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen

k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by
smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacichs uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí. Žalobca mal potom za to, že
v danej veci k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s vývojom zmluvného vzťahu žalobcu so

žalovaným (najmä po vyhovení žiadosti žalovaného o odklad) nedošlo.

2.3. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bode 15 ohľadne výkladu
§ 30g zák. č. 62/2020 Z. z., že je na veriteľovi, či splátky rozvrhne do zvyšných splátok úveru, napr. do
jednej, viacerých alebo všetkých zvyšných splátok. Poukázal na list žalovaného

s označením „Žiadosť o odklad splátok - výsledok posúdenia“, ktorý v odseku ohľadom úročenia úveru
počas odkladu obsahuje vetu: „Tieto nezaplatené úroky počas odkladu budú rozvrhnuté do zvyšných
splátok úveru, ktoré začnete uhrádzať po uplynutí doby odkladu“. Žalobca mal za to, že táto konštrukcia
vety (ako aj zákona) je úplne jednoznačná a nevytvára ani pochybnosti o jazykovom či logickom výklade.
Dôvodil, že žalovaný sa zaviazal rozvrhnúť nezaplatené úroky počas doby odkladu do zvyšných splátok
úveru, pričom zvyšnými splátkami úveru sú všetky zvyšné splátky, a nie prvé dve či tri splátky po

odklade. Takáto interpretácia žalovaného o zúžení pojmu „zvyšné splátky“ nie je podľa žalobcu logická
a už vonkoncom nie je v súlade s chápaním spotrebiteľskej ochrany. Ak by sa aj pripustil výklad
žalovaného ako možný (teda zvyšnými splátkami sa môže rozumieť i len jedna splátka, a to prvá),
tak by sa mali aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým ust. § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka - v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca však zdôrazňuje, že k aplikácii tohto ustanovenia ani nemusí dôjsť,
keďže správna interpretácia „zvyšných splátok“ je zahrnutie všetkých splátok do ukončenia splácania.
Poukázal na slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, kde je pri slove „zvyšný“ definícia
„ten, ktorý dopĺňa nejaký celok“, resp. je synonymom slova „ostatný“ definovaného ako „všetko okrem
istej časti z nejakého celku“. Ak teda žalobca splácal úver a pred odkladom nejaké splátky vykonal,

potom rozvrhnutím nezaplatených úrokov z odkladu do „zvyšných“ splátok sa podľa žalobcu zjavne
jazykovo rozumie do všetkých zvyšných splátok, ktoré dotvoria jeden celok s už zaplatenými splátkami.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ktoré
ho robia nezákonným a predstavujú predpoklad na jeho korekciu zo strany odvolacieho súdu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s námietkou žalobcu, že sa súd nevysporiadal s tým, či

druhý úver č. 5169114030 (zmluva zo dňa 12.03.2020 s výškou úveru 14.800,-Eur) spĺňa vymedzenie
zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na bod 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd
I. inštancie uviedol, že neaplikabilita zákona č. 129/2010 Z.z. sa vzťahuje iba (výlučne) k prvému -
skoršiemu úveru z roku 2010 (t.j. úver 0353404035). Mal za to, že súd I. inštancie na druhej strane ale
nevylúčil a ani nijako nespochybnil uplatnenie zákona č. 129/2010 Z.z. na v poradí druhý - neskorší

úver z roku 2020 (t.j. úver 5169114030). Podľa žalovaného sú skutočnosti, ktoré súdu I. inštancie vytýka
žalobca v odvolaní, výlučne domnienkami žalobcu a nevyplývajú z napadnutého rozhodnutia. Keďže
súd I. inštancie nikdy nevylúčil použitie zákona č. 129/2010 Z.z. na v poradí druhý úver č. 5169114030 z
roku 2020, nesúhlasil s nepreukázaným a nedôvodným tvrdením žalobcu, že súd na predmetný úver a
jeho posúdenie neaplikoval zákon č. 129/2010 Z.z., keďže takéto jeho tvrdenie z ničoho ani nevyplýva.

Vzhľadom na to (t.j. na aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. na úver č. 5169114030 v zhode s princípom
„iura novit curia“), podľa žalovaného nič nebránilo súdu I. inštancie v tom, aby plnohodnotne rozvinul aj
svoju argumentáciu, ktorá viedla k neúspechu žalobcu v konaní.

3.1. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že (on) nedisponoval súhrnným prehľadom podľa § 9 ods.

2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., mal žalovaný za to, že sa jedná o novú argumentáciu, ktorá nebola
uplatnená pred súdom I. inštancie, a preto je táto v rámci odvolacieho konania neprípustná. Podotkol
však, že súhrnný prehľad, na ktorý žalobca poukazuje, je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v čase jej uzatvorenia, pričom v súdnom spise sa nachádza takýto prehľad z času uzatvorenia Zmluvy o
splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5169114030 zo dňa 12.03.2020. Zdôraznil, že v § 30g ods. 5

zákona č. 67/2020 Z.z. je výslovne určené, že na odklad splátok pri spotrebiteľskom úvere sa nepoužijú
konkrétne ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., vrátane § 9 ods. 1 až 5 predmetného zákona. Preto ak
žalobca namieta, že v čase odkladu splátok podľa zákona č. 67/2020 Z.z., žalovaný nepostupoval podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., potom zrejme zámerne prehliada § 30g ods. 5 zákona č.
67/2020 Z.z. vrátane jeho legislatívneho odkazu č. 51q), ktorý vylučuje uplatnenie daného ustanovenia.

3.2. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že súd I. inštancie sa nedostatočne zaoberal ochranou
spotrebiteľa, keď prihliadal na Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne, a.s. súčinnosťou od 01.01.2015 (ďalej len „POP“), konkrétne na ich bod 5.4.,
tvoriace súčasť zmluvnej dokumentácie medzi sporovými stranami s tým, že podľa žalobcu obe úverovézmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, a preto súdu I. inštancie vytkol, že na vec neaplikoval ust. § 52
ods. 1 a 2 a § 54 ods. 2 OZ, mal žalovaný za to, že žalobca uvedené vôbec nevyargumentoval a jeho
námietky sú extrémne abstraktné a vágne. Zdôraznil, že uvedené nie je ani pravdou, nakoľko súd I.

inštancie i vzhľadom napr. na bod 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zjavne vychádzal z toho,
že obe úverové zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami a v zhode s tým zmluvné vzťahy jednoznačne
aj posúdil a vyhodnotil. Podľa žalovaného bola potom vec plnohodnotne posúdená i podľa princípov
vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa.
3.3. Žalovaný súčasne nevzhliadal čo konkrétne sa žalobcovi „nepáči“ na tom, keď súd I. inštancie

poukázal v rámci napadnutého rozhodnutia aj na súčasť zmluvnej dokumentácie (t.j. na POP), nakoľko
žalobca netvrdí, že by v tomto smere/rozsahu šlo o neplatné dojednania alebo že by nešlo o súčasť
úverovej zmluvnej dokumentácie. Zdôraznil, že POP, ako súčasť zmluvnej dokumentácie tvorili obsah
súdneho spisu a preto považuje za správne, ak súd I. inštancie vo vzťahu k POP vykonal dokazovanie a
vysporiadal sa i s POP v rámci odôvodnenia. Uviedol, že v danej veci žalobca svojou žalobou namietal
iba povinnosť splatiť splatné úroky, ktoré mu vznikli za dobu odkladu splátok. Predmetný bod 5.4. POP

je plne
v súlade s § 30g ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z., nakoľko predmetný zákon nezakazuje postup platne
dojednaný v POP. Ak žalobca tvrdí, že v posudzovanej veci žalovaný postupoval
v rozpore s bodom 5.4. POP, žalovaný tento názor žalobcu nezdieľa a má za to, že v plnej miere
postupoval v súlade s nimi a najmä s § 30g ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z..

3.4. Žalovaný mal za nesporné, že žalovaný mal a riadne mu aj vznikol voči žalobcovi nárok na
zaplatenie úrokov za obdobie odkladu splátok, t.j. ak žalobca tieto úroky zaplatil, nemohlo vzniknúť
na strane žalovaného žiadne bezdôvodné obohatenie, ktoré je predmetom žaloby. Vzhľadom
už len k tejto podstatnej skutočnosti nemohlo byť vo veci rozhodnuté inak, než bolo rozhodnuté
napadnutým rozhodnutím. Existencia právneho titulu na zaplatenie úrokov za obdobie odkladu splátok

a tiež zákonného podkladu pre tento nárok žalovaného vylučuje existenciu / vznik bezdôvodného
obohatenia u žalovaného, vydania (zaplatenia) ktorého sa žalobca v konaní svojou žalobou domáhal.
3.5. Pokiaľ žalobca ďalej namietal s poukazom na § 295 CSP to, že „nedošlo k posúdeniu všetkých
okolností súvisiacich s vývojom zmluvného vzťahu so žalobcom, najmä po vyhovení žiadosti žalovaného
o odklad splátok“, tak žalovanému sa takáto námietka javí ako neurčitá a bezobsažná, nakoľko žalobca

neoznačil nič, teda žiaden ďalší dôkaz, ktorý mal súd I. inštancie vykonať a ktorý bol zároveň nevyhnutný
pre rozhodnutie vo veci. V danej súvislosti podľa žalovaného nemožno prehliadnuť to, že žalobca
bol od počiatku v konaní pred súdom zastúpený advokátom, teda profesionálom v oblasti právneho
poradenstva a poskytovania právnych služieb [viď. čl. 11 ods. 3 a § 160 ods. 3 písm. b) CSP, v spojení
napr. s § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii...], kedy podľa § 296 CSP žalobca mohol predložiť

a označiť skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej. Napriek tomu, že žalobcu nezaťažila sudcovská ani zákonná koncentrácia konania, tak ani na
pojednávaní dňa 07.03.2024 žalobca nepredložil/neoznačil žiadne nové skutočnosti a dôkazy, a preto
bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Námietku žalobcu uplatnenú v jeho odvolaní tak považuje
žalovaný za procesne neúčinnú a nedôvodnú, čo podľa žalovaného platí o to viac, nakoľko žalobca ani

v rámci odvolania nedokázal ani len označiť (identifikovať) žiaden taký nevykonaný dôkaz, ktorý súd I.
inštancie mal vykonať i bez jeho návrhu, ktorý by zmenil napadnuté rozhodnutie.
3.6. Pokiaľ žalobca poukazuje na list žalovaného (Žiadosť o odklad splátok - výsledok posúdenia),
tento bol súčasťou súdneho spisu od počiatku a súd I. inštancie ho ako dôkaz vykonal. Uvedené
nie je ani sporné, pričom žalobca nenamietal, že by ho súd I. inštancie vykonal takým spôsobom,

aby na jeho základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nenamieta ani to, že by tento
dôkaz vykonaný nebol. Text citovaný žalobcom v plnej miere zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 30g
ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z.. Žalobca podľa žalovaného tak v rámci odvolania iba účelovo namieta
význam predmetného listu prostým spochybňovaním „konštrukcie vety“, hoci táto nielenže zodpovedá
legislatívnemu textu, ale zároveň je nutné vykladať ju podľa dojednaných úverových podmienok, t.j. aj

vzhľadom na bod 5.4 POP. Predmetná a žalobcom uvedená argumentácia sa preto žalovanému javí
iba ako špekulatívna a zámerne neúplná, prehliadajúca obsah súdneho spisu a vykonané dokazovanie.
Podľa žalovaného, v rámci posúdenia podmienok zmluvného (úverového) vzťahu sa nemožno obmedziť
len na čiastkové/niektoré listiny, či dokumenty bez širšieho vnímania veci, ale zmluvný vzťah treba
posudzovaťkomplexne,najmäskúmaťto,načomsazmluvnéstranydohodli.Považovalzanesporné,že

napr. na POP sa zmluvné strany platne dohodli (vrátane bodu 5.4. POP), pričom oznámenie žalovaného
o odklade splátok predstavuje iba jednostranné oznámenie žalovaného, ktorým sa nemenia dojednané
podmienky a toto oznámenie je tak nutné posudzovať v zhode s bodom 5.4. POP tak, ako k tomu
pristúpil súd I. inštancie. Vzhľadom na to, že nakladanie s úrokmi z najskôr splatnej splátky je zmluvneupravené v POP, žalobca nemohol podľa žalovaného argumentovať tým, že na takéto dojednanie
neprihliada (zámerne ho prehliada), nakoľko na to nie je dôvod. Zdôraznil, že súčasne nie je dôvod
uplatniť výkladové pravidlá na tie dojednania, ktoré sú zrejmé/jasné a výklad si nevyžadujú. Navrhol

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov prvoinštančného
ako aj odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti
rozsudkusúduprvejinštancievovýrokuI.(anaňomzávislomvýrokuII.oprávenanáhradutrovkonania)
bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) – súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalobcu,

keď žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, včas (§ 362
ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1
a 2, § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného
odvolania žalobcom v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v
kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda
to,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávneavúplnostiaplikovalpríslušnéprávnepredpisy
a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia

nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie

veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd pri skutkovom (úplne) a aj pri právnom (čiastočne) posúdení
nedôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zásade stotožnil so závermi napadnutého
rozhodnutia. Z hľadiska vyslovenia právnych záverov však podotýka, že súd prvej inštancie pri ich
vyslovení postupoval extenzívne (nad rámec úvah potrebných pre posúdenie dôvodnosti žalobou

uplatňovaného nároku), nakoľko niektoré jeho právne závery (najmä čo do posúdenia spôsobu postupu
žalovaného pri započítaní splátok na istinu, príp. príslušenstvo) nemohli svojím charakterom pri inak
správnom (pre posúdenie veci zásadnom) skutkovom závere súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu
sa jednalo splátky existujúcich úverov poskytnutých mu žalovaným, privodiť iné rozhodnutie vo veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej
inštanciespĺňakritériápreodôvodňovaniesúdnychrozhodnutívzmysleust.§220ods.2CSPzhľadiska
formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie relevantných skutkových a právnych otázok, na ktorých
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. V tejto súvislosti možno len zdôrazniť, že za odňatie
možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať

to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
7. Odvolací súd potom ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď odvolateľ neuviedol žiadne také nové
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu (príp. zrušenie) napadnutého rozsudku.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie

o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Iba prostý nesúhlas či polemika s rozhodnutím súdu
nenapĺňa vymedzený odvolací dôvod. Dôvody preskúmavaného rozsudku odvolací súd vyhodnotil ako
správne.
8. Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuodvolacísúdkukonkrétnymodvolacímnámietkam
uvádza nasledovné:

9. Žalobca napadol rozsudok odvolaním, formulujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP
s tým, že predovšetkým nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom výkladu ust. § 30g zák. č.
67/2020 Z. z.. Zároveň namietal nezohľadnenie ustanovení o ochrane spotrebiteľa podľa § 52 a nasl.
OZ),vrátaneposúdeniavšetkýchokolnostísúvisiacichsvývojomzmluvnéhovzťahusožalobcom,najmä
po povolení odkladu splátok (odkazujúc sa na ust. § 295 CSP), ako aj konkrétne opomenutie ust. §

9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. (ohľadne úveru č. 5169114030). Po preskúmaní obsahu spisu dospel
odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný a jeho odvolacia argumentácia
je nedôvodná.
9.1.Východiskovo odvolací súd uvádza, že argumentácia žalobcu ohľadne spotrebiteľského charakteru
obidvoch úverových zmlúv (a podradenia jednej z nich – zmluvy č. 5169114030 pod režim zákona
č. 129/2010 Z. z.) je bez právnej relevancie. V predmetnom spore rozhodnutie provinštančného

súdu nezáviselo od posúdenia, či tá-ktorá úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (resp. zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z.), keď uvedené ani nie je v konaní nijako sporné, ale
záviselo od posúdenia žalobcom uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v tomto spore nedomáha ani vyslovenia
neplatnosti úverových zmlúv, ani ich bezúročnosti či bezpoplatkovosti, ani vyslovenia neprijateľnosti

konkrétnych zmluvných podmienok. Svojou žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
z dôvodu požiadavky iného spôsobu započítania, než aké vykonal žalovaný v štádiu po zmene toho-
ktorého zmluvného vzťahu v dôsledku povolenia odkladu splátok o 9 mesiacov.
9.2.
Nie je potom zrejmé, akú argumentáciu mal rozvinúť súd prvej inštancie a akú by v tejto súvislosti
zamýšľal rozvíjať odvolateľ. Jeho tvrdenia o spotrebiteľskom charaktere úverových zmlúv a potrebe

zohľadnenia ustanovení o ochrane spotrebiteľa a aplikácii § 295 CSP sú len veľmi všeobecného
(teoretického) charakteru, bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam sporu, preto odvolací súd môže len
konštatovať, že s týmito tvrdeniami nemôže nesúhlasiť.
10. Pokiaľ žalobca špecificky namietal, že nedisponoval súhrnným prehľadom podľa § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (pokiaľ ide o úver č. 5169114030) po zmene zmluvy v dôsledku povolenia

odkladu splátok), odvolací súd do jeho pozornosti dáva že súhrnný prehľad je náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v čase jej uzatvorenia (takýto prehľad sa v spise nachádza – viď č.l. 16 spisu),
pričom v zmysle § 30g ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z. sa na odklad splátok pri spotrebiteľskom úvere sa
nepoužijú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., medzi inými aj ust. § 9 ods. 1 až 5).
11. Pokiaľ žalobca poukazuje na ust. § 54 ods. 2 OZ, uvádzajúc, že v pochybnostiach obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, opäť nie je zrejmé, výklad
ktorej konkrétnej zmluvnej podmienky žiada vo svoj prospech. Vo svojej podstate sa žalobca sa domáha
výkladu zákona „vo svoj prospech“, resp. takého výkladu, ktorý je pre neho ako spotrebiteľa priaznivejší,
čo nie je prípustné.
12. Čo však považoval odvolateľ (v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní) za

kľúčové, je výklad ustanovenia § 30g zákona č. 67/2020 Z. z.. Súd prvej inštancie akceptoval spôsob
zápočtu úhrad žalobcu najskôr na úroky z odložených splátok a až potom na úroky za príslušné
úrokové obdobie, poistenie a istinu, majúc za to, že tento spôsob zákon výslovne nevylučuje (t.j. postup
žalovaného nie je v rozpore so zákonom) a súčasne tento spôsob nachádza svoje opodstatnenie
a vyjadrenie aj v zmluvných podmienkach, konkrétne v bode 5.4 Produktových obchodných podmienok

pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 01.01.2015 (POP). Žalobca
sa s týmto záverom nestotožňuje (namietajúc nesprávne právne posúdenie veci), presadzujúc právny
názor, že správnym spôsobom započítania malo byť rozvrhnutie dlžných úrokov za obdobie odkladu do
všetkých zvyšných splátok úveru po uplynutí doby odkladu.
12.1.

Zodpovedanie uvedenej otázky však pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného žalobou nemá
v skutočnosti žiadny význam. Skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, totiž nemajú – ani pri akceptovaní náhľadu žalobcu na spôsob započítavania
jeho úhrad - za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Mohli by mať
za následok iba poníženie istiny toho-ktorého úveru a vplyv na prípadné skoršie splatenie úveru.

Uvedeného sa však žalobca svojou žalobou nedomáha (hoc z jeho tvrdení takúto požiadavku
možno vyvodiť, žalobný petit tomu nezodpovedá). Domáha sa vydania plnej sumy úhrad zaplatených
(započítaných) na úroky splatné za obdobie odkladu splátok. Takto tvrdený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia od žalovaného však nie je daný. Z vyjadrení (písomných podaní) žalobcu
v priebehu celého súdneho sporu (ale aj pred jeho začatím) teda vyplýva, že žalobca nimi v podstate

sleduje rozvrhnutie úrokov splatných za dobu odkladu do všetkých zvyšných splátok splatných po
uplynutí odkladu splátok dosiahnutie a tým dosiahnutie plynulého pomerného ponižovania istiny úveru
jednotlivými splátkami bezprostredne po uplynutí doby odkladu. Žalobcom sledovaný cieľ je teda
poníženie istiny. Nie je pritom odvolaciemu súdu zrejmé, prečo žalobca takéto (ním presadzované)
riešenie neakceptoval, keď mu ho v rámci mimosúdnych rokovaní ponúkal samotný žalovaný (viď návrhy

dohôd o urovnaní, z ktorých vyplýva, že žalovaný sa snažil vyjsť žalobcovi v ústrety rovnomerným
rozpočítaním úrokov za obdobie odkladu do všetkých zvyšných splátok úveru po ukončení odkladu,
čo malo viesť k navýšeniu mesačnej splátky o sumu týchto úrokov a zároveň kompenzovaniu tejto
skutočnosti znížením istiny úveru, t.j. poukázaním vypočítanej sumy v prospech úveru).13. Nie je potom zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje svoj nárok na vydanie plnenia, ktoré bolo
žalovaným započítané na splatné úroky z úverov. Žalobca sa predsa domáha len iného započítania ním
uskutočnených úhrad, ktoré v konečnom dôsledku môže mať za následok iba inú (nižšiu) výšku istiny

toho-ktorého úveru (pri ňom deklarovanom a požadovanom spôsobe započítania). Vznik a existenciu
bezdôvodného obohatenia by potom (hypoteticky) bolo možné konštatovať iba v prípade, že by žalobca
tvrdil, že o uvedenú (ním žalovanú) sumu už úvery preplatil (resp. že k splateniu celkovej istiny úveru
došlo skôr, pretože započítanie jeho úhrad malo byť vykonané inak). Toto však žalobca netvrdil, ani
tieto skutočnosti nevyplývajú z obsahu spisu. Za zisteného skutkového stavu veci, kedy oba úvery sú

„živé“ (splatnosť úveru č. 5169114030 končí splátkou splatnou dňa 10.01.2029 a splatnosť úveru
č. 353404035 končí splátkou splatnou dňa 10.11.2040) potom aj odvolací súd musí konštatovať, že
žalobou uplatnený nárok nie je daný, keď žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor obohatil
o žalovanú sumu – že by bol povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie pozostávajúce zo sumy
započítaných úrokov splatných za obdobie odkladu splátok. Tieto úroky bol žalobca povinný zaplatiť (t.j.
nejde o bezdôvodne prijaté plnenie žalovaným), otázka ich rozpočítania na jednotlivé splátky je medzi

stranami sporná, avšak jej zodpovedanie je pre predmet tohto sporu, ktorým je vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške zaplatených splatných úrokov, irelevantné (na existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku nemá nijaký vplyv). Bez ohľadu na to, akým spôsobom bude ust. § 30g zákona č. 67/2020
Z.z. súdom vyložené, v nijakom prípade nemožno konštatovať dôvodnosť podanej žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

14. V tomto smere neopodstatnená bola aj argumentácia žalobcu, že má platiť úroky duplicitne (t.j.
že úrok už zaplatil v splátkach splatných bezprostredne po uplynutí doby odkladu a znovu ho musí
platiť aj v ďalších, nasledujúcich splátkach, ktorými už začal splácať aj istinu), keď uvedené tvrdenia
z ničoho nevyplývajú. Žalobcovi boli úhrady započítané na úroky splatné z obdobia odkladu splátok,
pričom následne boli jeho úhrady už započítavané na aktuálne („nové“) úroky, splatné v rámci tej-ktorej

splátkynapríslušné(nové)úrokovéobdobie. Inýmislovami,tým,žeodkladomsplátokdošlokpredĺženiu
doby splácania toho-ktorého úveru, dochádza zároveň aj k vzniku „nových“ úrokov, splatných spolu
s aktuálne splatnými splátkami za nové úrokové obdobie (t.j. obdobie predĺžené o dobu odkladu).
Na túto skutočnosť, že odkladom splátok zákonite dôjde k navýšeniu celkových nákladov spojených
s úverom (nárast o ďalšie úroky, pretože úverový vzťah bude trvať dlhšie) bol žalobca ako spotrebiteľ

osobitne upozornený, pričom bolo len na jeho zvážení, či bude takúto zmenu zmluvného vzťahu iniciovať
(podaním žiadosti o odklad splátok) a na aké obdobie, a mal si byť vedomý aj dôsledkov, ktoré sú s tým
spojené.
15. Spoukazomnavyššieuvedenévyhodnotilodvolacísúdodvolacienámietkyžalobcuakonedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti považuje za potrebné

zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami sporových strán, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda
riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky
a skutočnosti, čím sa odvolací súd aj riadil. Pripomína tiež, že z práva na spravodlivý súdny proces pre
procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s
jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Obsahom
právanaspravodlivýsúdnyprocesniejeaniprávostranynarozhodnutievsúladesjejprávnymnázorom
resp. právo na úspech v konaní.
16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil, a to tak čo do veci samej (výrok I.), ako aj čo do súvisiaceho výroku II. o práve na
náhradu trov konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť (vychádzajúc zo zásady úspechu strany
v konaní), keď osobitné odvolacie argumenty vo vzťahu k tomu výroku žalobca v podanom odvolaní ani
neprodukoval.
17. O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnou stranou bol žalovaný, preto mu patrí nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva

v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline, dňa 30. apríla 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu

Kanc.

· vyhotov potrebný počet rovnopisov

· vyznač skončené - potvrdené

· založ Zberný spis

· spis OS

· ref. sudca: JUDr. Vladimír Topoľančík