Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/164/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202452
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1723202452.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. N., narodený XX.XX.XXXX, E.
K. N.J., narodená XX.XX.XXXX, S. N., narodený XX.XX.XXXX a K. N., narodený XX.XX.XXXX, v
konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec,
Krátka1, Senec, deti rodičov: X.. W.T. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX, D.J., zastúpený JUDr.
Luciou Danišovičovou, PhD., advokátkou so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, a X.. J. N., narodená

XX.XX.XXXX, bytom I. XX, D., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Matka je do času právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom povinná prispievať nevyhnutným výživným na výživu maloletého J. v sume 150,-
eur mesačne, na výživu maloletej E. K. v sume 150,- eur mesačne, na výživu maloletého S. v sume

125,- eur mesačne a na výživu maloletého K. v sume 100,- eur mesačne. Výživné na všetky maloleté
deti je matka povinná uhrádzať do rúk otca vždy do 15. dňa mesiaca vopred počnúc dňom doručenia
tohto rozhodnutia matke.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Návrhom dourčeným Okresnému súdu Pezinok dňa 09.10.2025 žiadal otec maloletých detí o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do času právoplatného skončenia konania o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom uložil matke povinnosť prispievať

nevyhnutným výživným na maloletého J. v sume 150,- eur mesačne, na výživu maloletej E. K. v sume
150,- eur mesačne, na výživu maloletého S. v sume 125,- eur mesačne a na výživu maloletého K. v
sume 100,- eur mesačne.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v
Pezinku č.k. 5P/140/2023 zo dňa 19.05.2025 súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti zveril

do osobnej starostlivosti otca, určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení
obaja rodičia, zaviazal matku prispievať na výživu maloletého J. sumou 150,- eur, maloletej E. K. sumou
150,- eur, maloletého S. sumou 125,- eur a maloletého K. sumou 100,- Eur počnúc právoplatnosťou
výroku rozsudku o rozvode manželstva, upravil styk matky s maloletými deťmi počas bežného roka v
párnom týždni od piatka do nedele a v nepárnom týždni v utorok; osobitne upravil školské prázdniny.
Voči rozsudku, vrátane výroku o rozvode manželstva podala matka odvolanie, v dôsledku čoho citovaný

rozsudoknenadobudolprávoplatnosť.Vecjet.č.naKrajskomsúdevTrnave,pričomkonaniujepridelená
spisová značka 15CoP/144/2025. Rodičia spolu s maloletými deťmi bývali až do 08.07.2025 v jednejnehnuteľnosti, v rodinnom dome. Vzhľadom k rozpadu manželských vzťahov ku ktorým prišlo pred
podaním návrhu na rozvod zo strany otca nemožno hovoriť o spoločnej domácnosti rodičov; rodičia
však zdieľali jednu nehnuteľnosť spolu s ich štyrmi maloletými deťmi. V návrhu na rozvod manželstva

z 28.09.2023 otec uvádzal, že matka na potreby detí a chod domácnosti prispieva sumou 900,- eur
a iné potreby (v zmysle vecných potrieb) pre maloleté deti už nezabezpečuje; otec prispieva všetkým
svojim zárobkom. Vo svojom podaní - aktualizácii pomerov zo dňa 29.04.2024 otec uviedol, že matka
už neprispieva vôbec nijako a všetky náklady na deti a domácnosť znáša v plnom rozsahu on. Matkin
posledný príspevok na potreby detí bol v októbri 2023, pričom na požiadavky otca, aby sa podieľala na

výdavkoch detí, uhradila stravné či školský klub detí reagovala tým, že jej budúce postavenie je neisté,
preto nevie koľko, resp. či vôbec môže aktuálne prispievať na deti. V podaní - aktualizácii pomerov zo
dňa 01.05.2025 otec uviedol, že matka na potreby rodiny a detí dlhodobo nijako neprispieva, úhradu
nákladov domácnosti a maloletých detí zabezpečuje otec, kým matka si svoje peňažné prostriedky
získavanéprácouponechávapreseba.Matkatietotvrdeniaotcavžiadnomzosvojichpodanínepoprela,
ani len náznakom nemala ambíciu preukázať opak. Od 08.07.2025 sa matka s maloletými deťmi zo

svojho rozhodnutia nestýka, maloleté deti kontaktuje ojedinele, a od 09.08.2025 vôbec nijako. Naopak,
blokuje komunikačné kanály používané deťmi, aby ju nekontaktovali ani oni. Matka neprejavuje žiaden
záujem o styk s deťmi - jediný styk, ktorý sa realizoval, bol s maloletým Jurajom, na jeho vlastnú
iniciatívu, pričom styk trval niekoľko hodín. O maloleté deti sa matka nezaujíma, ani v rozhovoroch
s otcom. Dôkazy o tom otec predložil vo svojom podaní zo dňa 13.09.2025 č.k. 15CoP/144/2025.

Uvedená rezignácia matky na výchovu a starostlivosť o deti je pokračovaním jej rezignácie o ktorej
otec súdu tlmočil počas celého súdneho konania o rozvod manželstva. Na výživu maloletých detí matka
neprispieva taktiež. Ako už otec uvádzal, nejde o novú situáciu, avšak pri oddelenom spolužití rodičov
je tento stav markantný a jednoznačne nespochybniteľný. Najmenej od 08.07.2025 matka neprispela
na výživu maloletých detí žiadnym plnením, a to ani do rúk otca, ani do rúk maloletých detí a ani

žiadnymi vecnými plneniami, či darčekmi. O výživu maloletých detí sa matka nezaujíma, neinformuje
sa u otca ani či deti majú uspokojené svoje potreby. Dňa 08.09.2025 otec písomne požiadal matku o
preplatenie polovice nákladov detí súvisiacich so začiatkom školského roka, matka však nereagovala.
Na urgenciu otca zo dňa 16.09.2025 matka odpovedala tak, že otcovi platí nájomné z DC Ježko, čo má
predstavovať jej finančný podiel na starostlivosti o deti . Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej

inštancie vyplýva, že príjem otca je približne 1.860,- eur netto mesačne. Otec bol uznaný za invalidného
dôchodcu, nepracuje, poberá invalidný dôchodok vo výške 700,- eur mesačne zo Sociálnej poisťovne
a zo štátneho sociálneho systému v Nemeckej spolkovej republike vo výške 290,25 eur mesačne. Má
aj príjem z prenájmu dvoch nehnuteľností vo svojom výlučnom vlastníctve vo výške spolu asi 870,- eur
netto mesačne. Nehnuteľnosť - stavbu rodinného domu prenajíma otec o.z. DC Ježko a nehnuteľnosť -

hospodárske budovy inej fyzickej osobe. Svoje príjmy otec zdokladoval príslušnými listinnými dôkazmi,
sú citované aj v rozsudku súdu prvej inštancie pričom matka príjem otca nespochybnila. Okrem toho
otec poberá prídavky na všetky štyri maloleté deti vo výške 240,- eur. Tieto skutočnosti sa od vydania
neprávoplatného rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. 5P/140/2023 nijako nezmenili. Príjmy matky
sú naopak pochybné a matka o nich súdom vo viacerých konaniach referuje podľa toho ako sa jej

hodí. Matka od 2010 prevádzkovala zariadenie celodennej starostlivosti o deti a to prostredníctvom
občianskeho združenia DC Ježko. Občianske združenie spoluzaložila matka a bola v ňom vedená
ako štatutárny orgán. Rovnako tak bola a stále je členom tohto občianskeho združenia, teda osobou
s majetkovou účasťou v občianskom združení. Sídlo spoločnosti bolo na adrese bývalej spoločnej
domácnosti rodičov (rodinný dom vo výlučnom vlastníctve otca), skutočný výkon činnosti však o.z.

DC Ježko realizovalo v inej nehnuteľnosti otca. Nehnuteľnosť si o.z. DC Ježko od otca na tento účel
prenajíma na základe písomnej nájomnej zmluvy za trhové nájomné. Matka do DC Ježko denne chodila
a vykonávala prácu učiteľky. Čistý príjem občianskeho združenia bol stabilne približne 3.400,- eur
mesačne; príjem si matka delila na polovicu s X. N.. V priebehu rozvodového konania sa matka funkcie
štatutára vzdala a prenechala ju X. N.; vystúpenie zo združenia z pozície člena, resp. vzdanie sa

majetkových nárokov matky na majetok občianskeho združenia však X. N. poprela; informácie o členoch
združenia nie sú verejne dostupné. Matka však do DC Ježko za účelom výkonu pracovnej činnosti
najmenej do júla 2025 nepretržite denne chodievala; otec však nemá vedomosť na podklade akého
právneho titulu matka svoju pracovnú činnosť vykonávala a z akého dôvodu svoju pracovnú činnosť
mala ukončiť. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktoré si súd osvojil z vyjadrenia

matky z pojednávania 19.05.2025, vyplynulo, že matka je nezamestnaná ale nie je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, venovala sa (minulý čas) dobrovoľníckej činnosti ako prevádzkovateľka
o.z. DC Ježko za odmenu 700 - 900,- eur, s tým, že v súčasnosti má príjem z opatrovania vo výške
750,- eur. Na pojednávaní dňa 19.05.2025 matka uviedla, že prácu si aktívne nehľadá a že DC Ježkoprevzala jej známa, ktorá zároveň hradí nájomné (za užívanie nehnuteľnosti na účely DC Ježko) otcovi.
Pokiaľ ide o výdavky maloletých detí, v konaní pred súdom prvej inštancie boli zo strany otca riadne
preukázané, tvrdené a zdokladované a to naposledy v podaní zo dňa 06.05.2025. Od toho času sa

výdavky na mal. deti nijako zásadne nezmenili, len s výnimkou najmladšieho K., ktorý medzičasom
nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Otec vyčíslil pravidelné mesačné výdavky na maloletého J. na
sumu 425,60 Eur, na maloletú E. K. na sumu 460,48 eur, na maloletého S. na sumu 733,55 eur a na
mal. K. na sumu 362,- eur. Výdavky maloletého K. sa od času vyhlásenia rozsudku zmenili s poukazom
na jeho nástup na povinnú školskú dochádzku, pričom maloletý nastúpil do súkromnej základnej školy.

Mesačné školné je 295,- eur vrátane školského klubu; K. zmenené výdavky tak predstavujú sumu
cca 574,- eur mesačne. Matka výdavky maloletých detí vyčíslené otcom, v žiadnom zo svojich podaní
nenamietla alebo neprezentovala inak. Matka sa o deti osobne nestará ani len v minimálnom rozsahu
a neplní si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, hoci jej v tom nebránia žiadne objektívne okolnosti.
Výživné určené rozhodnutím súdu je aj s prihliadnutím na obvyklé náklady dieťaťa v bratislavskom kraji,
určené skutočne len ako minimálne a pokrývajúce len základné potreby dieťaťa. Matka zahmlieva a

zavádza pokiaľ ide o jej skutočné príjmy, resp. zamestnanie, priznáva však, že nemá ambície hľadať si
zamestnanie s vyšším, resp. aspoň s priemerným príjmom. Všetky náklady maloletých detí dlhodobo
hradí otec. Odvolanie matky voči rozsudku o rozvode manželstva, bráni nadobudnutiu právoplatnosti
akéhokoľvek výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom s ohľadom na fakt, že
matka v odvolaní voči rozsudku o rozvode produkovala tvrdenia o negatívnych osobnostných črtách

otca, sa javí, že matka sa odvolala účelovo, zo zištných dôvodov. Jedným z nich môže byť práve
oddialenie povinnosti uhrádzať určenú výšku výživného na maloleté deti. Situácia kedy je vyživovacia
povinnosť výlučne na ťarchu otca, už pre otca nie je udržateľná. Vníma potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, keďže poskytuje výživu štyrom deťom, ktoré majú odôvodnené náklady a primerané potreby
a výživu si sami obstarať nevedia. Otcov príjem nedosahuje takej výšky, aby potreby detí mohol

uspokojovať v potrebnom rozsahu výlučne sám a zároveň, aby uspokojoval aj svoje životné potreby.
Nadobudnutie právoplatnosti výroku o výške vyživovacej povinnosti matky je neisté, a to čo do času
ako aj čo do obsahu, pričom ujma spôsobená nedostatočným uspokojovaním potrieb maloletých detí
je spravidla nereparovateľná. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov vníma otec aj v tom, že matka si ju
neplní dlhodobo, tzn. že ju nemá zosobnenú, neuvedomuje si ju, resp. má iný názor na podobu svojej

vyživovacej povinnosti. Na opakované výzvy otca matka dlhodobo nereaguje. Nie je teda predpoklad,
že matka svoj postoj dobrovoľne zmení. Otec podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
len v časti výživného, keď otázka starostlivosti maloletých detí nie je po faktickej stránke medzi rodičmi
sporná. Maloleté deti sú v starostlivosti otca, ktorý sa o ne riadne stará a matka do tejto faktickej situácie
nezasahuje. Matka o kontakt s deťmi nejaví záujem, resp. ho priamo odmieta (na žiadosť mal. Juraja

v 08/2025, aby ju mohol navštíviť, matka uviedla, že to nie je možné, od 18.08.2025 si zablokovala
aplikáciu Whatsapp, ktorú deti ako komunikačný kanál bežne používajú).

3. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5P/140/2023 má súd preukázané, že rozsudkom č.k.
5P/140/2023-583 zo dňa 19.05.2025 súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti zveril do

osobnej starostlivosti otca, určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja
rodičia, zaviazal matku prispievať na výživu maloletého J. sumou 150,- eur, maloletej E. K. sumou
150,- eur, maloletého S. sumou 125,- eur a maloletého K. sumou 100,- Eur počnúc právoplatnosťou
výroku rozsudku o rozvode manželstva, upravil styk matky s maloletými deťmi počas bežného roka v
párnom týždni od piatka do nedele a v nepárnom týždni v utorok; osobitne upravil školské prázdniny.

Voči rozsudku, vrátane výroku o rozvode manželstva podala matka odvolanie. Odvolacie konanie nie
je doposiaľ skončené.

4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak

bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332, ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník
osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len
z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu

maloletéhodieťaťa.Podpotrebouneodkladnejúpravypomerovúčastníkovsarozumietakýstavvzťahov
účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na
základe osvedčenia tvrdených skutočností.

18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k
záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia vyživovacej povinnosti
matky k maloletým deťom je dôvodný, a je potrebná bezodkladná úprava pomerov maloletých detí.
Nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladné opatrenia je potreba bezodkladnosti upravenia

pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmov maloletého, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. Súd má za
to, že otec osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi maloletým a rodičmi nakoľko matka
neprispieva na výživu maloletých detí žiadnym plnením, a to ani do rúk otca, ani do rúk maloletých detí aani žiadnymi vecnými plneniami, či darčekmi, o výživu maloletých detí sa matka nezaujíma, neinformuje
sa u otca ani či deti majú uspokojené svoje potreby. I keď súd rozsudkom č.k. 5P/140/2023-583
zo dňa 19.05.2025 rozhodol o výške výživného a podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku sú

rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, uvedeným rozsudkom zaviazal matku prispievať na
výživu maloletých detí až počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, a tento výrok
doposiaľ právoplatný nie je, nakoľko matka voči rozsudku podala odvolanie o ktorom nebolo rozhodnuté,
preto je v záujme maloletých detí potrebné, aby súd upravil pomery maloletých detí, nakoľko matka na
výživu maloletých detí žiadny spôsobom neprispieva. V konaní vo veci samej vedenom na tunajšom

súde pod sp.zn. 5P/140/2025 bolo preukázané, že mesačné výdavky na maloletého J. na sumu 369,-
eur, E. K. 304,- eur, S. 651,- eur a K. 319,- eur, a ktoré posúdil ako primerané vzhľadom na ich vek a
potreby, školskú dochádzku a záľuby maloletých detí a preto súd zaviazal matku povinnosťou prispievať
na výživu maloletého J. mesačne sumou 150,- eur, na výživu maloletej E. K. mesačne sumou 150,-
euro, na výživu maloletého S. mesačne sumou 125,- euro a na výživu maloletého K. mesačne sumou
100,- euro, ktorú sumu súd považoval za primeranú. Súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil

aj výkon osobnej starostlivosti otca maloleté deti a vychádzal z preukázaných príjmov rodičov, ktorý je
u otca vo výške 990,25 eura z invalidného dôchodku a 870, - eur z prenájmu nehnuteľností a u matky
vo výške 750,- eur za opatrovanie, pričom mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky a
zároveň povinnosťou matky zabezpečiť si vyššie príjmy ako reálne má, aby mohla určené výživné na
maloleté deti riadne uhrádzať. Podľa vyjadrenia otca sa od toho času výdavky na maloleté deti nijako

zásadne nezmenili, s výnimkou maloletého Michala, ktorý nastúpil do 1. ročníka súkromnej základnej
školy, kde je mesačné školné je 295,- eur vrátane školského klubu; výdavky na maloletého Michala tak
predstavujú sumu 574,- eur mesačne. Lustráciou v Sociálnej poisťovni sú zistil, že matka bola v období
od 01.09.2025 do 31.10.2025 zamestnaná s hrubým mesačným príjmom 1.544,19 eura. Rodičovské
práva ale aj povinnosti patria obom rodičom, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva priamo

zo zákona a preto je nevyhnutné, aby sa matka podieľala na výžive maloletých detí, nakoľko všetky
výdavky súvisiace s bývaním a starostlivosťou a výchovou maloletých detí uhrádza výlučne otec, preto
sú návrhu otca vyhovel.

19. Súd o trovách v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s §52 Civilného

mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§332, ods. 1

Civilného sporového poriadku).