Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369987
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124369987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO 47 234 679 proti žalovanému A. B.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXX/XX, o zaplatenie 6.404,30 eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 13Csp/7/2025-70 zo dňa 02. júna 2025,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I.) a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Rozhodol podľa § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4,

§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 9, § 563, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 273 ods. 1, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 6.404,30 eur s úrokom vo výške 44,24 eur a úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 10.548,34 eur od 03.02.2024 do 26.03.2024 a zo sumy
6.019,70 eur od 27.03.2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným
ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 11.07.2023 Úverovú zmluvu č. D., ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 10.992 eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal tieto

peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca Výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 13.10.2023 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne
a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva
na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve
dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich

splátok úveru Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 18.01.2024 pre omeškanie s úhradou splátky
splatnej dňa 08.10.2023. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný
v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe ajzákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatnil vo
výške 9,5 % ročne, bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 03.02.2024 navýšená o 5 percentuálnych

bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom z 23.06.2024 žalovaného k zaplateniu
aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci
podanážaloba,atedažalovanýbolvyzvanýnaúhradudlhuvposlednýchtrochmesiacochpredpodaním
tohto návrhu. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola zabezpečená v prospech žalobcu, žalobca pristúpil k
výkonu zabezpečovacieho práva, a teda žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 6.822,97

eur, uvedená suma predstavuje súčet úhrad splátok žalovaného a sumy, ktorá bola získaná predajom
motorového vozidla. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje
voči žalovanému dlh vo výške 6.448,54 eur, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: nesplatená
istina vo výške 6.019,70 eur, táto suma prestavuje neuhradenú istinu zosplatnených splátok; úrokové
vyrovnanie vo výške 44,24 eur; dlhy ostatné (zmluvné pokuty) vo výške 12 eur, ako sankcie, ktoré súvisia
s omeškaním žalovaného a sú dojednané medzi stranami sporu; poplatok externej agentúry vo výške

300 eur; náklady spojené s predajom vozidla vo výške 72,60 eur. Žalobca zároveň predložil listiny, z
ktorých obsahu vyplývalo, že žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010
Z. z. V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania
bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových

rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa
skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný
stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický
model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného.
Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o

ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre
žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím
je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených
odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý
predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať

ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie
žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti.
Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje
žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu.
Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou

žalovaného v externých registroch. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať
za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov
- dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.
Žalovaný sa vo veci písomne nevyjadril napriek doručenej žalobe.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 11.07.2023 žalobca uzatvoril so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. D., viazaný spotrebiteľský úver, na základe ktorého došlo
k poskytnutiu úveru vo výške 10.992 eur, pričom poskytnuté finančné prostriedky mali byť použité na
financovanie kúpy motorového vozidla. Predmetný úver mal žalovaný splatiť v 84 mesačných splátkach
po 222,97 eur s dátumom prvej splátky dňa 08.08.2023, a to do 8. dňa v kalendárnom

mesiaci. Žalovaný na úver zaplatil iba sumu vo výške 222,97 eur dňa 15.08.2023. Žalobca
listom zo dňa 13.10.2023 vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky úveru vo výške 457,94 eur;
predmetný list bol zaslaný ako doporučená zásielka pod č. E.. Následne listom zo dňa 18.01.2024 zaslal
žalovanému výzvu k splateniu celého úveru vo výške 12.019,43 eur, a to v lehote 14 dní od spísania
výzvy; predmetný list bol zaslaný ako doporučená zásielka pod č. E.. Dňa 24.04.2024 žalobca oznámil

žalovanému, že motorové vozidlo bolo vydražené za 6.600 eur, pričom sumu 1.029,11 eur si započítali
na náklady dražby a suma 5.570,89 eur bola použitá na splatenie záväzku z úverovej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný v predmetnom spore vystupuje ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvynekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Medzi žalobcom
ažalovanýmbolakonkrétneuzavretázmluvaospotrebiteľskomúverevoformeúčelovéhoúverunakúpu
motorového vozidla. Zákon pre takúto zmluvu ustanovuje podstatné náležitosti, preto súd prvej inštancie

skúmal, či dotknutá zmluva tieto náležitosti obsahuje. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetná
zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon.

5.Vzhľadomkuskutočnosti,žežalobcažiadalopriznaniesumyvovýškenezaplatenejzosplatnenejčasti
úveru, súd prvej inštancie sa sústredil na skutočnosť, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade

so zákonom. V tomto smere mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca výzvou k plneniu dlžnej
čiastky zo dňa 13.10.2023 vyzval žalovaného (z dôvodu omeškania so splácaním mesačných splátok
vyplývajúcich z úverovej zmluvy) na zaplatenie sumy vo výške 457,94 eur, pričom žalovaného
zároveň upozornil na možnosť požadovať okamžité splatenie celého úveru v prípade nezaplatenia dlžnej
sumy, resp. v prípade ďalšieho omeškania so splácaním. Nakoľko žalovaný ani
na základe výzvy neuhradil dlžnú čiastku, dňa 18.01.2024 žalobca zosplatnil celý spotrebiteľský úver.

Z prehľadu splátok a úhrad mal súd prvej inštancie preukázané, že k 13.10.2023 mal žalovaný zaplatiť
3 splátky vo výške 222,97 eur, t. j. mal zaplatiť sumu 668,91 eur, pričom mal zaplatenú len sumu 222,97
eur, pričom od 15.08.2023 neuhradil žiadnu splátku. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že žalovaný
bol v omeškaní so splácaním svojho záväzku, a preto žalobcovi patrilo právo zosplatniť
poskytnutý úver. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022

uviedol, že „V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza
nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého
dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od
omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565

OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka
na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia
§ 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej
sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany

veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je
potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka

o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže

byť poškodený.“ Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 5Cdo/2/2023. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom platnosti zosplatnenia úveru, nakoľko jeho výzva pred zosplatnením
neobsahuje presnú špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celý dlh.

6. Súd prvej inštancie, vychádzajúc aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.07.2011, sp. zn. 4MCdo/15/2010, podľa ktorého súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu

petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy
vecousúduvzmyslezásadyiuranovitcuria,pretoaniprávnakvalifikácianiejeobligatórnounáležitosťou
žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.07.2011, sp. zn. 4MCdo/15/2010), má za to, že
nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok pre zosplatnenie úveru, pričom súd
musí rešpektovať ním vymedzený predmet konania, jeho žalobu zamietol ako nedôvodnú.

7. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého
procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisuvyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu
trovkonaniasineuplatnil,aninevyčíslil apodľaobsahuspisumuanižiadnetrovyvkonanínevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu, v zmysle
ktorého nedošlo k zosplatneniu úveru v súlade so zákonom a je neplatné z dôvodu, že výzvy žalobcu
podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neobsahujú informáciu o konkrétnej
splátke, pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru. Podľa názoru žalobcu, uvádzať vo výzve

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka náležitosť o konkrétnej nezaplatenej splátke, nevyplýva zo
žiadneho zákonného ustanovenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn.1Cdo/123/2022zodňa30.01.2024.SvojetvrdenietiežpodložilrozhodnutiamiKrajskéhosúduvNitre,
sp. zn. 12CoCsp/25/2021 zo dňa 08.02.2022 a Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/13/2022
zo dňa 28.09.2022. Žalobca nesúhlasil s predpokladom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je
nevyhnutné uviesť konkrétnu nezaplatenú splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Súd prvej inštancie

tento predpoklad zdôvodňuje obavou, že ak veriteľ uvedie vo výzve iba celkovú výšku dlhu, spotrebiteľ
by mohol nadobudnúť dojem, že úhrada celej sumy je potrebná na odvrátenie predčasného zosplatnenia
úveru. Žalobca však považuje tento predpoklad za neodôvodnený, pretože spotrebiteľ je ako účastník
úverového vzťahu dostatočne informovaný o podmienkach splácania úveru, vrátane výšky jednotlivých
splátok a termínov ich splatnosti, ktoré sú uvedené v úverovej zmluve. Vzhľadom na to je spotrebiteľ

schopný presne identifikovať, ktorá konkrétna splátka je nezaplatená, a aké dôsledky môže mať jej
nezaplatenie na zosplatnenie úveru. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení vychádza
z predpokladu, že len žalobca disponuje úplnými informáciami o splátkach a stave záväzku žalovaného.
V skutočnosti je to žalovaný, ktorý má k dispozícii všetky relevantné informácie týkajúce sa splátok a
aktuálneho stavu svojho záväzku, vrátane konkrétnych dátumov splatnosti jednotlivých splátok a výšky

zvyšného dlhu. Preto je schopný presne identifikovať, s ktorou splátkou je v omeškaní, a nemôže byť v
tejto súvislosti zmätený alebo neinformovaný. Podľa názoru žalobcu je postačujúce, ak výzva obsahuje
celkovú výšku dlhu a identifikáciu zmluvy, ktorá tento záväzok zakladá. Takýto prístup neznižuje právnu
istotu dlžníka, pretože ten je povinný plniť svoje záväzky v súlade s podmienkami úverovej zmluvy, kde
sú uvedené podrobnosti o splátkach, termínoch ich splatnosti a dôsledkoch neplnenia týchto podmienok,

vrátane možnosti zosplatnenia úveru. Právo žalobcu na uplatnenie svojej pohľadávky by nemalo byť
podmienené nadbytočným formalizmom, ktorý nezlepšuje právnu istotu dlžníka, ale skôr by mohlo viesť
k zbytočnému komplikovaniu právneho procesu. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku,žalobcauviedol,žetotosavkonkrétnychokolnostiachodlišujeodprípadu,ktorýjepredmetom

tohto sporu. Súd prvej inštancie pritom automaticky aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,bezzohľadneniašpecifíktohtoprípadu.Žalobcavtejtosúvislostiupriamilpozornosť na
skutočnosť, že podľa predloženého dôkazu, výpisu čerpania, splátok a úhrad, žalovaný dokázal zaplatiť
iba jedinú splátku, dňa 15.08.2023 vo výške 227,97 eur. Bola to zároveň v poradí prvá splátka
s ohľadom na údaje v úverovej zmluve: Dátum prvej mesačnej splátky: 08.08.2023. Uvedenú situáciu

rozhodne nie je možné charakterizovať ako situáciu uvedenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/197/2022. Žalobca v tomto prípade považuje za neakceptovateľný
predpoklad informačnej asymetrie alebo neznalosti žalovaného o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní,
keďže do dátumu zaslania výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uhradil iba jedinú
splátku. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že ani po novele ustanovenia § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, v rámci zákona č. 254/2024 Z. z. zo dňa 17.09.2024, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, toto ustanovenie neobsahuje
povinnosť veriteľa presne špecifikovať vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v
omeškaní, konkrétne, ktoré splátky sú predmetom omeškania. Zákonodarca ako v texte zákona, tak aj v
dôvodovej správe k zákonu mlčí o povinnosti konkretizovať splátky, s ktorými je spotrebiteľ v

omeškaní ako obsahovú náležitosť výzvy pred zosplatnením. Poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, I. ÚS 640/2014, zásadu pacta sunt servanda a uviedol, že ani súd nepopiera, že žalovaný
riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, preto by nemal nad rámec zákona skúmať
dôvody neurčitosti právnych úkonov zo strany žalobcu, najmä, keď tieto dôvody nemajú žiadnu oporu
v platnej právnej úprave. Záverom navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozhodnúť vo veci samostatne tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.

11. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu zo spotrebiteľského úveru, ktorý žalobca poskytol
žalovanému vo výške 10.992 eur na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. D. zo dňa
11.07.2023, viazaný spotrebiteľský úver, pričom poskytnuté finančné prostriedky mali byť použité na

financovanie kúpy motorového vozidla. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na
právnom závere, že nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného úveru zo strany žalobcu podľa ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie
konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ mienil dlh zosplatniť, vo výzve na zaplatenie podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následkom neplatného zosplatnenia úveru nemôže žalobca požadovať
od žalovaného zaplatenie celého úveru.

12. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná v tvrdení, že k zosplatneniu
úveru došlo v súlade so zákonom, keď veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to bez povinnosti
veriteľa uvádzať vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ktorá vyhláseniu splatnosti
predchádzala) alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ

pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keď žiadny právny predpis takéto označenie splátky
v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľovi neukladá.
Podľa jeho názoru, záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zosplatnenia úveru vychádza z nesprávneho
skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody uvedené v
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP). Žalovaný si, vzhľadom na skutočnosť, že zaplatil len prvú splátku,

musel byť vedomý, že so všetkými ostatnými je v omeškaní. Podľa žalobcu je naviac postačujúce, ak
výzva obsahuje celkovú výšku dlhu a identifikáciu zmluvy, ktorá tento záväzok zakladá. Vychádzajúc
z obsahu odvolania, žalobca namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil
svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

13. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a) CSP a odvolateľ ich ani netvrdil.

14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho dôvodu
spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo

neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov.

15. Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol
skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak
síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne
vyložilpodmienkyvšeobecnevyjadrenévhypotézeprávnejnormyavdôsledkutohonesprávneaplikoval

vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzal z precízne zisteného

skutkového stavu veci, keď vyvodil správne právne závery. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
dostatočneodôvodnilvsúlade spožiadavkamiuvedenýmivust.§220ods.2CSP.Odvolací
súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorévytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387
ods. 2 CSP), pričom dodáva nasledovné:

17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11.07.2023 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. D. (viazaný spotrebiteľský úver), na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 10.992 eur, pričom poskytnuté finančné prostriedky mali byť použité na
financovanie kúpy motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná

zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, je spotrebiteľskou
zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie aplikoval na daný
vzťah príslušné právne normy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka a následne správne vyhodnotil neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru.

18. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zavádza pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania s jej zaplatením, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť splnené
kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú - ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom,
aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú
ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

23.Medzižalobcomažalovaným(dlžníkomzozmluvyoúvere)vrámciichzmluvnýchvzťahovexistovala
dohoda o možnosti vyhlásiť úver za predčasne splatný podľa § 565 Občianskeho zákonníka (v danom

prípade § 1 písm. a) Hlavy 7. Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru Úverových zmluvných
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – AUTO/MOTO /platné od 01.07.2022/), a preto
žalobca bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru za dohodnutých podmienok v prípade, ak bol
dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a veriteľ ho upozornil na uplatnenie tohto
práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

24. Žalobca v odvolaní namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu uviesť
v upozornení (výzve) pred zosplatnením úveru tú ktorú omeškanú splátku, v súvislosti s ktorouzvažuje uplatniť právo zosplatniť úver ako podmienku na to, aby bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti
považované za platný právny úkon.

25. Vo vzťahu k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
je potrebné uviesť, že aj keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ
zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie
dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis,
nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch podľa

§ 37 Občianskeho zákonníka. Výzva, prezumovaná v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne
obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný)
v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ide o bezpodmienečnú
náležitosť takejto výzvy, ktorej účelom je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní
a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou uplatní veriteľ svoje právo k vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru.

26. K určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že
posúdenie náležitosti takejto výzvy bolo v rozhodnutiach odvolacieho súdu v obdobných skutkových
základoch vykladané tak, ako uvádzal žalobca v podanom odvolaní. V

rozhodnutiach tunajšieho súdu, ako napr. 17CoCsp/3/2023 zo dňa 29.06.2023, 27CoCsp/1/2024 zo
dňa 30.01.2024, či v rozhodnutí 19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.09.2024 odvolací súd zastával názor, že
pokiaľ ide o určitosť právneho úkonu výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zosplatnenia
úveru právneho predchodcu žalobcu z pohľadu neuvedenia konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre
ktorú veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, podľa odvolacieho súdu žiaden všeobecne záväzný

právny predpis, ani ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neustanovuje takéto osobitné
náležitosti uvedených právnych úkonov, teda údaj alebo identifikáciu tej ktorej splátky, pre ktorú došlo
k uplatneniu práva dodávateľa (veriteľa) na zosplatnenie úveru.

27. K náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaujal však stanovisko Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach - sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 ustálil,
že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“... resp. v rozhodnutí

sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 zotrval na svojich záveroch, pričom svoju argumentáciu
doplnil, keď uviedol, že „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého
dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla

kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže
byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“ Uvedené bolo
potvrdené aj v jednom z najaktuálnejších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, v zmysle ktorého: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza

zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku preto je úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej
zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je
možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne

určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo §
37 ods. 1 OZ).“

28. Uvedené právne závery boli prijaté aj na zasadnutí kolégia sudcov z obvodu Krajského súdu v
Trenčíne dňa 10.10.2024, za prítomnosti predsedníčky občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky JUDr. Jany Bajánkovej a predsedníčky zjednocovacieho senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky JUDr. Martiny Valentovej. Následne dňa 04.06.2025 občianskoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR prijalo rozhodnutie č. 21 v znení „ Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonomurčených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.10.2024). Právny úkon, nekonkretizujúci splátku, je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

29. S poukazom na uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
vychádzajúc z Čl. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, odvolací súd v predmetnej
veci prehodnotil svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v skutkovo podobných veciach a vo vzťahu k výzve
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uzavrel, že pre platné predčasné zosplatnenie úveru podľa

§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka sa od žalobcu vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti
výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v podobe identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný
v omeškaní, a pre ktorú splátku mal žalobca v úmysle požadovať mimoriadne zosplatnenie úveru.

30. V predmetnej veci za takúto výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá by spĺňala vyššie
uvedené náležitosti, t. j. konkretizáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore

žalovaný) v omeškaní, a ktorá predchádzala zosplatneniu úveru, nemožno považovať výzvu označenú
ako „Posledná výzva pred zahájením vymáhania celého úveru“ zo dňa 13.10.2023. Z konštrukcie
predmetnej výzvy je možné vyvodiť závery o tom, že žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej časti úveru
zo dňa 13.10.2023 upozornil žalovaného, že ku dňu 13.10.2023 je dlžná čiastka vo výške 457,94 eur
(zahŕňajúc istinu 141,85 eur, nezaplatené úroky 304,09 eur a zmluvné pokuty 12 eur). Zároveň upozornil

žalovaného, že ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, je žalobca
oprávnený požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií
a pri trvajúcom omeškaní môžu nasledovať právne kroky, ktoré môžu viesť aj k vzniku ďalších nákladov
zvyšujúcich dlh (t. j. vyhlásiť úver za predčasne splatný). Nebolo sporné, že uvedená listina
má byť výzvou v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre možné platné

predčasné zosplatnenie úveru. Uvedenie konkrétnej splátky úveru a jej výšky, pre ktorú sa žalovaný
dostal do omeškania, a ktorá mala mimoriadnu splatnosť vyvolať, zo znenia výzvy nevyplýva. Taktiež
zosplatnenie úveru žalobcom listom označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru – zosplatnenie“ zo
dňa 18.01.2024, neobsahovalo uvedenie splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru.

31. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že výzva a v konečnom
dôsledku ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie ktorej
splátkymalodôjsťkvyhláseniumimoriadnejsplatnosti,tedanedošloksplneniupodmienokdefinovaných
v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto s poukazom na uvedené skutočnosti
je potrebné výzvu, obsahujúcu upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ako

aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, považovať pre neurčitosť za neplatné právne úkony v
zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.

32. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nedostatočnú, by sa prijal záver
prezentovaný žalobcom v odvolaní, podľa ktorého by na platné predčasné zosplatnenie úveru stačilo

uvedenie výšky žalovaným nezaplatenej splatnej sumy. Uvedenie výšky nezaplatenej sumy vo výzve
predzosplatnením,resp.uvedeniecelkovejdlžnejčiastky vsamotnomzosplatnenívšaknezbavuje
žalobcu povinnosti uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu.
Uvedenie konkrétnej splátky nepredstavuje formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku

spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená,
nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú
mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za

splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy
si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

33. Keďže zosplatnenie úveru nebolo vykonané v súlade so zákonom, nemôže žalobca oprávnene
požadovať od žalovaného úhradu celej dlžnej sumy, teda nárok žalobcu na okamžité

splatenie celej sumy úveru je nedôvodný.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane
výroku o trovách konania, ktorý stranami sporu vecne spochybnený nebol.35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý tak

má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom
konaní preukázane nevznikli žiadne trovy, odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

36. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).