Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362180
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6123362180.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XXXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: Slávik Co. s.r.o., Budovateľská 3, 080 01 Prešov, IČO:
47 252 367 proti žalovanej: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr.
František Svatuška, advokát, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 090 911, o zaplatenie
6800,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.07.2023 ( čl. 9 ) sa domáhal
na žalovanej v upomínacom konaní zaplatenia sumy 6.800,- eur spolu so 6,25 % úrokom z omeškania

zo sumy 6.800,- eur odo dňa 15.09.2022 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ si
uplatňoval voči žalovanej nárok na vrátenie pôžičky vo výške 800,- eur, ktorá bola žalovanej poskytnutá
bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu na osobný účet žalovanej dňa 13.11.2021. Pôžička bola
poskytnutá ako bez úročná na obdobie 3 mesiacov odo dňa jej poskytnutia.

2. Dňa11.09.2023OkresnýsúdBanskáBystricavydalvupomínacomkonaníplatobnýrozkazpodsp.zn.
21Up/1208/2023 - 15, v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania.

V zákonnom stanovenej lehote žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že
medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a navrhovala žalobu zamietnuť.

3. Následne OS Banská Bystrica postúpil dňa 13.12.2023 danú vec na ďalšie konanie OS Humenné.

4. Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 20.02.2025 č.k. 12C/93/2023 – 153 v danej veci rozhodol
nasledovne:

5. Na základe odvolania žalovanej KS v Prešove Uznesením zo dňa 17.07.2025 č.k. 10Co/26/2025 –
181 zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti výrokov I. a III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.6. Po vrátení veci tak predmetom žaloby ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 800,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 6 800,- eur od 21.10.2023 do zaplatenia a taktiež

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

7. V danej veci súd nariadil termín pojednávania na deň 29.10.2025, pričom pojednávania sa zúčastnil
iba právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalovanej svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
a súhlasil s tým, aby súd pojednával aj bez účasti žalovanej a jej zástupcu.

8. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu
žalobcu, odporom proti platobnému rozkazu, prednesom zástupcu žalovanej, výsluchom žalovanej,
oboznámením sa s výpoveďou svedka F. A. D., výsluchom svedka G. D., Výpisom z účtu žalobcu zo
dňa 13.11.2021, Predžalobnou výzvou zástupcu žalobcu, súd zistil tento skutkový stav :

9. Zástupca žalobcu počas konania zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. V písomnom vyjadrení
k odporu proti platobnému rozkazu zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná v odpore proti platobnému
rozkazu dezinterpretuje ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a jej tvrdenia sú tendenčné,
uvedené s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich zákonných povinností v zmysle uzatvorenej zmluvy o
pôžičke. Podľa zástupcu žalobcu žalovaná požadovala od žalobcu poskytnutie pôžičky ako bez úročnej

pôžičky, bez uvedenia účelu a najdlhšie na obdobie 3 mesiace. Na základe toho žalobca poskytol
žalovanej bez písomnej zmluvy pôžičku v sume 6 800,- eur a dohodu medzi žalobcom a žalovanou
ohľadne pôžičky zhrnul do popisu bankovej transakcie v časti „informácie pre príjemcu“ v rozsahu - p
= pôžička, 0% = úrok, 3 = lehota splatnosti.

Pred uplynutím lehoty splatnosti, zaslal žalobca žalovanej výzvu na vrátenie pôžičky. Podľa zástupcu
žalobcu je zarážajúce, ak žalovaná spochybňuje reálne poskytnutie pôžičky, ktorej poskytnutie
jednoznačne vyplýva z potvrdenia banky o vykonaní bankovej transakcie ako aj s ohľadom ak jej
uvedená suma bola pripísaná na bankový účet. Prijatie pôžičky žalovanou potvrdzuje, že charakter
reálnej zmluvy podľa § 657 Občianskeho zákonníka bol zachovaný a žalovaná ani len poukazovaním

na uskutočnený bankový prevod neargumentuje vo svoj prospech, že žalobca pôžičku neposkytol.

Kudeleniusúhlasuzostranymanželkyzástupcažalobcuuviedol,žebankovéoperácievuvedenejvýške
a nakladanie s finančnými prostriedkami aj vo vyššej sume, a to konkrétne medzi týmito manželmi je
úplne bežné. To vyplýva zo solventného postavenia žalobcu. Navyše, z pohľadu poskytnutej pôžičky je

úplne irelevantné či bol súhlas manželky daný alebo nie, pretože manželka platnosť pôžičky nenapadla v
rámci § 145ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto nejde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa §
40a Občianskeho zákonníka a ak by aj príslušný súd rozhodol o relatívnej neplatnosti takto uzatvorenej
pôžičky, tak finančne plnenie poskytnutej pôžičky zo strany žalobcu by znamenalo plnenie bez právneho
dôvodu. Žalovaná by sa tak bezdôvodne obohatila a toto bezdôvodné obohatenie, by sa muselo vydať

žalobcovi v rámci ustanovení § 451 o bezdôvodnom obohatení. Táto zmena právnej kvalifikácie však
nemá vplyv na povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi uplatňovanú sumu.

10. Právny zástupca žalovanej počas konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a to v súlade
s odporom proti platobnému rozkazu. Zástupca žalovanej popieral existenciu zmluvy o pôžičke medzi

žalobcomažalovanou,pričompodľazástupcužalovanejvkonanížalobcanepreukázaluzavretiezmluvy
o pôžičke.
Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu vyplýva, že žalobca je zaťom žalovanej, manželom F.
A. D., pričom manželstvo ku dňu podania odporu existovalo a medzi manželmi nebolo zrušené ani
zúžené BSM. Žalobcom poukazované finančné prostriedky patrili do spoluvlastníctva žalobcu ale aj jeho

manželky - dcéry žalovanej.
Podľa zástupcu žalovanej na poskytnutie údajnej pôžičky, bol preto potrebný súhlas aj jeho manželky -
dcéry žalovanej, keďže sa nejedná o bežný úkon, na ktorý je oprávnený každý z manželov samostatne.
Manželka žalobcu takýto súhlas na uzatvorenie zmluvy o pôžičke nikdy nedávala a ani nemá vedomosť
o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou.

Zástupca žalovanej k právnemu odôvodneniu nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky žalovaná v
odporeprotiplatobnémurozkazuuviedla,žezmluvaopôžičkejevzmysle§657Občianskehozákonníka
tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, jednak prejav vôle účastníkov
uzavrieť zmluvu o pôžičke, dohoda o podstatných náležitostiach Zmluvy o pôžičke a zároveň, abyveriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Podľa zástupcu žalovanej preukázanie uzavretia
zmluvy o pôžičke, a tiež reálneho poskytnutia pôžičky v konaní má preukazovať veriteľ, v danom prípade
žalobca. Žalovaná opätovne poukazovala na to, že nikdy nemala vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke so

žalobcom, táto nikdy nebola uzatvorená a žalovaná sa nikdy nezaviazala žiadne peňažné prostriedky
žalobcovi vrátiť.

Podľazástupcužalovanejžalobcavkonanípreukázallen,žepreposlalfinančnúsumunaúčetžalovanej.
Samotné preposlanie finančnej čiastky podľa zástupcu žalovanej však nie je relevantným dôkazom

preukazujúcim vznik ako aj existenciu reálneho kontraktu, vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, a
teda ani vznik pohľadávky voči žalovanej z titulu údajnej pôžičky. Na založenie reálneho kontraktu
je potrebná vôľa oboch zmluvných strán-žalobcu a žalovanej, ktorá zo strany žalobkyne žiadnym
spôsobom preukázaná. Ide o simulovaný právny úkon.

11. Z výsluchu žalovanej súd vyplýva, že dcéra žalovanej F. A. D. sa v roku 2015 vydala za žalobcu,

pričom ich dcéra predtým pracovala v realitkách a mala slušný príjem. Žalobca teda manžel ich dcéry
pracovalvštátnejfirmeamaltaktiežnadštandardnýpríjem,pričomodmietaldávaťpeniazesvojejrodine.
Z tohto dôvodu z času načas žalovaná s manželom pomáhali svojej dcére tak ako sa dalo. Žalobca sa
prevažne venoval svojim koníčkom, viackrát do roka vycestoval do zahraničia na rôzne aktivity. V roku
2021 boli spoločne s dcérou a jej manželom a deťmi na dovolenke na Malorke a vtedy žalovaná videla

určité napätie vo vzťahu medzi dcérou a žalobcom, avšak nikdy by ju nenapadlo, že to povedie až k
rozvodu. Nič tomu vtedy v podstate ani nenasvedčovalo. Asi dva mesiace po dovolenke jej však žalobca
zaslal výzvu a keď ju dostala, ostala som veľmi prekvapená a ihneď mu telefonicky volala, pričom on
zodvihol telefón v aute a rozhovor s ním si vypočuli aj deti, ktoré boli v aute prítomné. Keď sa žalovaná
spýtala žalobcu, čo to má znamenať, tak jej povedal, že má sa opýtať dcéry. Potom žalovaná rozprávala

aj s dcérou a ona jej povedala, že sa dohodli so žalobcom, že im vrátia aspoň časť peňazí, ktoré si
od žalovanej požičali. Keď potom opätovne rozprávala so žalobcom, tak žalobca sa jej snažil vysvetliť,
že naopak žalovaná je dlžná jemu, že mu dlží peniaze. Žalovaná uviedla, že nikdy som si od žalobcu
nepožičiavala žiadne peniaze. Žalovaná nepoprela, že prišli peniaze od žalobcu na jej účet, ale žalovaná
to považovala za vrátenie časti peňazí, ktoré predtým dávali ich dcére.

Žalovaná ďalej uviedla, že obdobie od roku 2015 do zaslania výzvy od žalobcu dali svojej dcére asi
20 000,- eur. Peniaze poskytovali svojej dcére na zabezpečenie chodu domácnosti, zabezpečenie detí,
pretože mali nadštandardné škôlky, mali krúžky, ktoré boli drahé.

V ďalšej časti výpovede žalovaná uviedla, že, peniaze boli poskytované ako pôžička s tým, že sa dohodli
s dcérou na tom, že peniaze im vrátia keď ich budú mať, pričom si nedohodli žiadne úroky a ani termín
vrátenia peňazí.

12. Z výsluchu svedka G. D. vyplýva, že žalobca je jeho bývalým zaťom. Asi pred 10 rokmi pred

Vianocami ich dcéra priviedla zaťa, teda vtedy svojho priateľa k nim domov s tým, že ho prijali do rodiny
ako vlastného syna a vtedy prežili pokojné Vianoce. Dcéra s manželom a deťmi chodili v podstate každé
Vianoce k nim, chodili na dovolenky, na prázdniny a ich pobyty financoval iba svedok so žalovanou,
lebo mali dostatok peňazí a darilo sa im v podnikaní. Svedok uviedol, že strávili spoločnú dovolenku na
Malorke, pričom po návrate z dovolenky, však zostali šokovaní, keď manželka, teda žalovaná, dostala

výzvu od žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov. Manželka mala volať žalobcovi telefonicky a
jeho reakcia na telefonát bola dosť divná. V súvislosti s pôžičkou svedok uviedol, že si od žalobcu
nepožičiavali žiadne peniaze. V tejto súvislosti svedok uviedol, že podniká už vyše 30 rokov a taktiež
podniká aj žalovaná a majú dostatok finančných prostriedkov, sú zabezpečení, a preto nepotrebovali
požičiavať finančné prostriedky.

13. Z písomnej výpovede svedka F. A. D. ( čl.138 ) vyplýva, že sumu 6 800,- eur, ktorú poslal žalobca, jej
bývalý manžel žalovanej, ide o platbu, ktorú chcela ona vrátiť svojej matke teda žalovanej. V tom čase
so žalobcom ešte dobre vychádzala a keď žalobca poslal žalovanej uvedenú sumu, bol v zahraničí na
golf a svedkyňa sa starala sama o ich maloleté deti. Bola vyťažená a nemala možnosť riešiť ďalšie veci

a tak požiadala svojho manžela, aby poslal matke peniaze, ktoré jej mali vrátiť. Rodičia svedkyne mali
v minulosti posielať peniaze opakovane svedkyni, ktoré použili na chod domácnosti, resp. na výdavky a
bežné záležitosti. Žalobca počas manželstva zarábal 5 až 6 tisíc eur mesačne, teraz zarába 10 000,- eur
mesačne. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca síce zarobil veľa peňazí, ale uprednostňoval svoje záujmy,koníčky pred rodinou. Svedkyňa ďalej uviedla že vie o tom, že žalovaná predložila aj časť niektorých
platieb, ktoré dostali na účet počas trvania manželstva, s tým, že rodičia svedkyne ich podporovali,
a to sa týka najmä dovoleniek, darčekov a požičania motorových vozidiel. Svedkyňa ďalej uviedla,

že chcela svojím rodičom aspoň sčasti vrátiť peniaze, ktoré jej dali, pretože má ešte troch mladších
súrodencov, ktorým rodičia taktiež pomáhajú Z výpovede svedkyne vyplýva, že chcela rodičom vrátiť po
dohode finančné prostriedky s tým, že tak to mal urobiť žalobca, avšak tento svedkyni nepovedal, že
do poznámky do príkazu na prevod dal nejaké znaky, ktoré teraz vykladá tak, že sa jednalo o pôžičku,
podľa ktorej mal požičiavať peniaze žalovanej. Svedkyňa uviedla, že ani žalovaná a ani jej otec si nikdy

od nich peniaze nepožičiavali, pričom žalobca to urobil iba naschvál, a to z dôvodu, aby svedkyňu ranil.

14. Z výpisu z účtu žalobcu v Tatrabanke, a.s. zo dňa 13.11.2021 vyplýva, že v uvedený deň bola z účtu
žalobcu poukázaná na účet príjemcu Sivá Mária suma 6 800,- eur. ( čl.5 )

15. Z výpisu z účtu žalovanej v Tatrabanke, a.s. zo dňa 3.11.2024 vyplýva, že v uvedený deň žalovaná

poukázala svojej dcére F. A. D. sumu 7 721,03 eur, pričom ako dôvod platby je uvedená pôžička. ( čl.
123 )

16. Z výpisu z účtu žalovanej v H. I. zo dňa 5.8.2024 vyplýva, že v uvedený deň žalovaná poukázala
svojej dcére F. A. D. sumu 12 000,- eur, pričom ako dôvod platby je uvedená pôžička. ( čl. 123 druhá

strana )

17. Z výzvy zástupcu žalobcu zo dňa 12.09.2022 vyplýva, že predmetnou výzvou zástupca žalobca
vyzýval žalovanú na zaplatenie sumy 6 800,- eur v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. ( čl. 4 )

18. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.

19. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady

potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.

20. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť

strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie

je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Medzi
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu
sporu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť

všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.

21. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

22. Predmetom žaloby bolo nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 800,- eur, ktorý žalobca pôvodne
odôvodňoval tým, že dňa 13.11.2021 požičal žalovanej túto sumu ako pôžičku, ktorá mala byť žalobcovi

vrátená v lehote troch mesiacov od poskytnutia pôžičky. Žalobca ako dôkaz predložil súdu výpis z účtu v
Tatra banke, a.s. zo dňa 13.11.2021, na ktorom je uvedené v Detailoch pohybu, že príjemcom finančných
prostriedkov bola žalovaná a taktiež aj doba poskytnutia peňažných prostriedkov a výška úroku ktorý
bol dohodnutý vo výške 0%.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.10.2025 uviedol, že v danej veci nejde o pôžičku
ale o nárok žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia a navrhoval žalobe vyhovieť.

24. Z odôvodnenia Uznesenia KS v Prešove zo dňa 17.07.2025 č.k. 10Co/26/2025 – 181 v bode
31,vyplýva nasledovné: „Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,

kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí a vydá toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Zmyslom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je teda
zabezpečenie náhrady nespravodlivo získanej majetkovej výhody. Rozhodujúce je, či v prospech z
bezdôvodného obohatenia existoval v dobe vzniku tohto obohatenia. Nie je rozhodujúce to, či tomu,
kto sa na úkor iného obohatil ešte niečo z tohto obohatenia zostalo, ale či sa obohatil v čase získania

prospechu z bezdôvodného obohatenia.

25. Z odôvodnenia Uznesenia KS v Prešove zo dňa 17.07.2025 č.k. 10Co/26/2025 – 181 v bode 32.
vyplýva nasledovné: „ Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje
súdnemu konaniu ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný

právnou kvalifikáciou nároku ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce či uplatnený nárok označuje
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj
nárokodôvodňuje.Uvedenéplatíajpokiaľideokvalifikáciukonkrétnejskutkovejpodstatybezdôvodného
obohatenia. Súd má preto vo svojom rozhodnutí náležite zhodnotiť či a prečo považuje vzťah vzniknutý
medzi stranami za vzťah bezdôvodného obohatenia a pritom uviesť aj to, pod ktorých z prípadov

uvedených v ust. § 451 ods. 2 a § 454 OZ posudzovaný prípad zahrňuje (R 1/1979).

26. Z odôvodnenia Uznesenia KS v Prešove zo dňa 17.07.2025 č.k. 10Co/26/2025 – 181 v bode
33. vyplýva nasledovné: „V zásade teda platí, že dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na
strane obohateného musí ponúknuť postihnutý. Na vznik záväzkovoprávneho vzťahu bezdôvodného

obohateniasanevyžadujeexistenciazavineniaaniexistenciaprotiprávnehoúkonu,pretožebezdôvodné
obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti uvedenej v zákone, a to získaním bezdôvodného
obohatenia na úkor iného. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ je rozhodujúce
to, či došlo k obohateniu a nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej došlo obohateniu, zavinil
obohatený, alebo či k bezdôvodnému obohateniu povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej

osoby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.5.1999, sp. zn. 3Cdo/973/1998). Predpokladom
vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je zodpovednosť povinného subjektu, ale
existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto vzťahu.“27. Tak ako to vyplýva z ust. § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy. A to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo.

28. V predmetnej veci je nespornou skutočnosťou to, že dňa 13.11.2021 bola poukázaná žalobcom na
účetžalovanejsuma6800,-eur.Podľanázorusúdusavšakžalobcovinepodarilovkonanípreukázať,že
v danej veci išlo poskytnutie pôžičky, tak ako to pôvodne tvrdil žalobca, pretože žalovaná túto skutočnosť
popierala s tvrdením, že naopak išlo o vrátenie pôžičky, ktorú žalovaná poskytovala svojej dcére F. A.

D., počas manželstva so žalobcom. Toto tvrdenie bolo potvrdená aj svedeckou výpoveďou F. A. D..
Tejto skutočnosti nasvedčujú aj predložené výpisy z účtu žalovanej zo dňa 13.11.2024 kedy žalovaná
poukázala na účet svojej dcéry sumu 7 721,03 eur a dňa 5.8.2024 sumu 12 000,- eur, pričom z účelu
platieb vyplýva, že išlo o pôžičku. Naopak z výpisu z účtu zo dňa 13.11.2021 kedy bola poukázaná na
účet žalovanej suma 6 800,- eur je uvedené p, 0%,3“, z čoho nemožno dedukovať, čo bolo vlastne
účelom tejto platby.

29. V tejto súvislosti je nakoniec potrebné poukázať na rozdielne tvrdenie žalobcu v žalobe, kedy tvrdil,
že poskytol peniaze žalovanej na základe zmluvy o pôžičke a neskôr počas konania upustil od tohto
tvrdenia as voj nárok odôvodňoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

30. Podľa názoru súdu však v danej veci nejde o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Je síce pravdou, že dňa 13.11.2021 bola poukázaná na účet žalovanej suma
6 800,- eur, avšak túto sumu súd považuje vzhľadom na vykonané dôkazy ako vrátenie pôžičky, ktorá
bola poskytnutá žalovanou svojej dcére F. A. D. počas manželstva so žalobcom.

31. Pretože žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, súd žalobu
zmietol.

32. Súd v danej nevykonal výsluch žalobcu ako strany sporu, tak ako to bolo počas konania navrhnuté
zástupcom žalovanej, pretože nevykonanie tohto dôkazu nemá za následok zásah do práv žalovanej,

z dôvodu, že súd žalobu zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, žaloba bola zamietnutá.

36. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku tak ako to vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.