Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108220323
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3108220323.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D.
E. XX, zastúpeného Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, L. Novomeského
2667/4 proti žalovanej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom
Legerským, advokátom, so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č.k. 14C/212/2008-627 zo dňa 14. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v y p o r
i a d a v a tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
do výlučného vlastníctva žalobcu p r i p a d á:

- bežný účet v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 600,66 eur

- bežný účet podnikatelia v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so
zostatkom 68,88 Eur

-účetvČSOB,a.s.,sosídlomvUherskomHradištič.XXXXXXXXX/XXXXsozostatkom5,36Eur(133,79
Kč), teda veci v hodnote 674,90 eur a

do výlučného vlastníctva žalovanej p r i p a d á :

- 3-izbový byt. č. XX nachádzajúci sa v C. na G. ulici, súp. č. XXXX, or. č. XX, nachádzajúci
sa na 11. podlaží bytového domu, stojaci na CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 366 m2 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6/287,
zapísaný Okresným úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom v k.ú. C., Obec C., H. C. na LV č. XXXX
a podiel na pozemku 6/287-ín CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2,

zapísaný Okresným úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom v k.ú. C., Obec C., Okres
C. na LV č. XXXX v zostatkovej hodnote 126.708,23 eur

- vkladový účet v I. J. G., K., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 33,19 eur

- bežný účet v I. J. G., K., č. XXXXXXXXXX/XXXX s debetným zostatkom -604,01 Eur, teda dlh v hodnote

-570,82 Eur.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 62.731,26 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo strán tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov, pripadá do výlučného vlastníctva žalobcu: 3-izbový byt č. XX nachádzajúci sa v C. L. G. M.,
súp. č. XXXX, or. č. XX, nachádzajúci sa na 11. podlaží bytového domu, stojaci na
CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 366 m2 a podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6/287, zapísaný Okresným
úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom v k.ú. C., Obec C., H. C. na LV č. XXXX a podiel na pozemku
6/287-ín CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2,

zapísaný Okresným úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom v k.ú. C., Obec C.,
Okres C. na LV č. XXXX v zostatkovej hodnote 126.708,23 Eur, bežný účet v Prima banke Slovensko,
a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 600,66 Eur, bežný účet podnikatelia
v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 68,88 Eur, účet v ČSOB, a.s., so
sídlom v Uherskom Hradišti č. XXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom 5,36 Eur (133,79 Kč), teda veci

v hodnote 127.383,13 Eur, do výlučného vlastníctva žalovanej pripadá: vkladový účet v Prima banke
Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 33,19 Eur, bežný účet v Prima banke Slovensko,
a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX s debetným zostatkom -604,01 Eur, teda dlh v hodnote -570,82
Eur (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 63.406,16
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov

konania (výrok III.). Uviedol,že po konečnej úprave návrhovstrán sporu na rozsah vecí, práv a záväzkov,
ktoré mali byť do vyporiadania BSM pojaté, po odmietnutí vyporiadania podniku žalobcu ako fyzickej
osoby pre nemožnosť oceniť podnik pre absenciu relevantných dokladov, absolútne rozhodujúcu časť
majetku patriaceho do BSM predstavoval spoločný byt, ktorého cenu ustálil podľa znaleckého posudku
č. 67/2024, ktorým bola preukázaná jeho trhová hodnota ku dňu vyporiadania, vrátane upresnenia

znalkyne v odbornom vyjadrení č. 33/2025, že pri ocenení sa vychádzalo z technického stavu bytu k
15.11.2005 a opravy (rekonštrukcia bytu žalovanej v roku 2017 - 2018) nie sú do ceny
premietnuté, preto žalovanou tvrdené investície po rozvode do ceny nezapočítal. Vychádzal tak z ceny
nehnuteľností126.708,23eur,stanovenejvtomtoposudku.Vychádzalzprincípuparitypodielov.Vspore
nemal preukázané žiadne majetkové hodnoty (vnos) žalovanej z jej výlučného majetku na predmetný

byt, ktorý by sa dal ako právo oceniteľné peniazmi započítať na eventuálne zníženie ceny bytu a právo
osobného užívania iného 1-izbového bytu (nebol družstevný), zodpovedajúci nájmu, nie je možné oceniť
peniazmi. Žalovaná vypovedala, že byt, ktorý je predmetom vyporiadania, kúpili spoločne so žalobcom
za 8.000,- Sk a zhodne so žalobcom vypovedala, že za predchádzajúceho nájomcu hradili
dlhy. Nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Za rozhodujúce kritérium pre prikázanie

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu nepovažoval princíp zásluhovosti, nezohľadnil
ani jeho dlhodobé užívanie žalovanou a platenie poplatkov a daní, ale za zásadné a rozhodujúce
považoval to, ktorý z účastníkov je schopný zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu podielu druhého
z bývalých manželov. Žalobca vyjadril úmysel vyplatiť žalovanú v sume jednej polovice zo znaleckého
posudku. Žalovaná uviedla, že k dispozícii má len 30.000 eur a údajne prisľúbený úver na 20.000 eur, o

čom súdu žiaden dôkaz nepredložila. Je starobnou dôchodkyňou, živí dve nezaopatrené deti a tvrdila,
že má aj príjmy z podnikania 3.500 eur v čistom, o čom dôkaz nepredložila. Z uvedených dôvodov
súd nemal preukázané, že žalovaná aktuálne disponuje dostatočným finančným obnosom na vyplatenie
žalobcu, a že je vôbec schopná akýkoľvek úver získať, pričom deklarovala len možnosť zohnať 50.000
eur. Žalobca tvrdil, že k dispozícii má okamžite 63.500 eur, preto mu súd byt prikázal do výlučného

vlastníctva. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán právo
na náhradu trov konania nepriznal, lebo nikto nemal vo veci plný úspech a každému sa dostalo jednej
polovice zo spoločného majetku.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca aj žalovaná. Žalovaná navrhla, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu
vyporiada tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
pripadá do výlučného vlastníctva žalobcu zostatok na bežnom účte v Prima banke Slovensko, a. s.,
č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 600,66 eur, zostatok na bežnom účte v Prima banke Slovensko, a.
s., č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 68,88 eur a zostatok na účte v ČSOB, a. s. v Uherskom Hradišti

č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 5,36 eur (133,79 Kč), teda veci v hodnote 674,90 eur; do výlučnéhovlastníctva žalovanej pripadá byt č. XX na 11. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX na
parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1 vrátane k nemu prislúchajúceho podielu 6/287 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve zapísané u Okresného

úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres C., obec C. a katastrálne územie C.
na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastnícky podiel 6/287 na pozemku Parcely registra “C“ evidované
na katastrálnej mape – parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 366 m2 zapísaný u
Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres C., obec C. a katastrálne
územie C. na liste vlastníctva č. XXXX v hodnote 126.708,23 eur, zostatok na vkladovom účte v Prima

banke Slovensko, a. s., č. XXXXXXXXXX/XXXX vo
výške 33,19 eur a debetný zostatok na bežnom účte v Prima banke Slovensko, a. s., č. XXXXXXXXXX/
XXXX vo výške -604,01 eur, teda veci v hodnote 126.741,42 eur a dlh vo výške -604,01 eur; žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 50.000 eur, eventuálne sumu 62.731,26
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovaná má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je celkom

nesprávnezdôvodu,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam
a jednak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
zároveň predstavuje rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je v príkrom rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP,
keďže toto neobsahuje ani základné odpovede na rozhodujúce skutkové a právne argumenty žalovanej,
prednesené v konaní. Rozhodnutiu predchádzal taký postup súdu prvej inštancie, ktorým

boli hrubo porušené práva žalovanej na spravodlivý proces a rovnosť zbraní, čím uplatnila odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Zásadnou skutočnosťou, ktorú žalovaná vytýkala
napadnutému rozsudku, bol spôsob, akým súd rozhodol o vyporiadaní spoločného bytu, na akých
dôkazoch a ich hodnotení takéto svoje rozhodnutie založil a akým spôsobom takéto svoje rozhodnutie
(ne)odôvodnil. Podstatnou skutočnosťou, ktorú žalovaná napadnutému rozsudku a jeho odôvodneniu

vytýkala, je postup, akým sa súd zaoberal navrhnutým spôsobom vyporiadania BSM zo strany žalovanej
s uplatnením disparity podielov pri vyporiadaní. Uviedla, že z nesporných skutkových tvrdení strán sporu
vyplynulo, že spoločný byt najneskôr od augusta 2003 užíva výlučne žalovaná, ktorá
aktuálne v tomto byte býva so svojím manželom a dvomi deťmi pochádzajúcimi z takéhoto manželstva.
Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynul spôsob, akým došlo k nadobudnutiu spoločného

bytu do BSM strán sporu, ako aj to, že žalovaná po zániku spoločnej domácnosti strán sporu
sama zabezpečila úhradu spoločného záväzku súvisiaceho s týmto bytom, vzniknutého ešte v čase
jeho užívania aj žalobcom a tiež to, že žalovaná vynaložila na spoločný byt po zániku BSM peňažné
prostriedky súvisiace so zateplením bytového domu s maľovaním a stierkovaním bytu, ale počas celej
dobyaždoposiaľsamaznášalavšetkynákladyspojenésvlastníctvombytu, naktorýchsamalzo

zákona podieľať aj žalobca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si po odchode zo
spoločnej domácnosti v spoločnom byte zabezpečil vlastné bývanie. Súhrn všetkých týchto skutočností
potom podľa žalovanej zakladal rozhodujúce skutkové okolnosti pre posúdenie spôsobu vyporiadania
spoločného bytu. Poukázala na to, že žalobca v podanej žalobe navrhol také vyporiadanie BSM,
v rámci ktorého by spoločný byt pripadol do vlastníctva žalovanej a na takomto spôsobe vyporiadania

zotrval prakticky v priebehu celého konania a až na návrh advokáta žalovanej, obsiahnutý
v liste zo dňa 04.03.2025, v ktorom bola uplatnená aj disparita podielov, uviedol, že navrhuje vyporiadať
BSM tak, že žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou spoločného bytu a žalobcovi vyplatí sumu vo výške
63.500 eur a v prípade, že žalovaná s týmto návrhom žalobcu na vyporiadanie BSM nesúhlasí, prípadne
aktuálne touto sumou nedisponuje, tak navrhuje, aby sa výlučným vlastníkom spoločného bytu stal

žalobca a žalovanej bezodkladne, príkladmo aj v lehote troch dní vyplatí sumu 63.500 eur. Z rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva, prečo súd za jediné rozhodujúce kritérium pre spôsob vyporiadania
spoločného bytu považoval schopnosť účastníkov zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu podielu
druhého z bývalých manželov, pričom súd schopnosť žalobcu na poskytnutie takejto výplaty nezaložil na
žiadnom skutkovom zistení, ktoré by vyplynulo z vykonaného dokazovania, ale len na tvrdení žalobcu,

že je schopný výplatu žalovanej poskytnúť. Rozhodnutie o prikázaní spoločného bytu do výlučného
vlastníctva žalobcu je rozporné aj s ust. § 150 Občianskeho zákonníka a z neho vyplývajúcimi kritériami
pre vyporiadanie BSM. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd pri vyporiadaní BSM prihliadne
predovšetkým aj na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že na strane žalovanej je daná

absolútne rozhodujúca miera zásluhovosti o nadobudnutie spoločného bytu a tiež o jeho udržanie po
celú dobu od zániku BSM až doposiaľ. K nadobudnutiu predmetného bytu do BSM došlo v podstate len
transformáciou pôvodne výlučného práva osobného užívania žalovanej k inému bytu nadobudnutého
ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom a žalobca sa okrem samotného uzavretia manželstvaso žalovanou žiadnym spôsobom o nadobudnutie spoločného bytu do BSM nepričinil. Spoločný byt
pre žalovanú a jej rodinu (manžela a dve deti) predstavuje jedinú možnosť bývania. Naopak, žalobca
nepreukázal svoju odkázanosť na bývanie v tomto byte, od augusta 2003 vôbec

žiadnym spôsobom byt neužíval, z čoho vyplýva, že má dlhodobo zabezpečené iné vlastné bývanie.
Žalovaná je na bývanie v spoločnom byte úplne odkázaná a je pripravená žalobcu vyplatiť titulom
vyrovnania jeho podielu zo spoločného majetku patriaceho do BSM. V podanom odvolaní
žalovaná argumentovala tým, že absolútne rozhodujúcou mierou sa pričinila o nadobudnutie a udržanie
spoločného bytu, nakoľko žalovaná ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom mala v osobnom

užívaní 1-izbový byt, ku ktorému uzavretím manželstva medzi stranami sporu vzniklo obom
manželom právo spoločného osobného užívania bytu manželmi v zmysle vtedy platných ustanovení
Občianskeho zákonníka a až následne za takéhoto právneho stavu došlo za trvania manželstva strán
sporukvýmenetohtobytuza3-izbovýbyt-spoločnýbyt,ktorýjepredmetomvyporiadaniaBSM.Žalobca
sa tak dostal do právneho postavenia, ktoré umožňovalo po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. obom spoločne uplatniť právo na prevod tohto bytu do vlastníctva.

K uplatneniu takéhoto práva potom aj došlo a na základe toho bola uzavretá medzi mestom C. ako
predávajúcim a stranami sporu ako kupujúcimi kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu tohto
bytu, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve, ako aj pozemku, na ktorom je dom postavený, do BSM strán sporu.
Už táto skutočnosť z hľadiska spravodlivého usporiadania pomerov strán sporu v rámci vyporiadania

BSM opodstatňuje uplatnenie disparity podielov navrhnuté žalovanou. V dôsledku týchto skutočností sa
žalovaná prioritne domáhala zmeny rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom tak, že spoločný
byt bude prikázaný do vlastníctva žalovanej za peňažnú náhradu v zmysle návrhu žalovanej na
uplatnenie disparity podielov vo výške 50.000 eur, ktorú bude žalovaná zaviazaná vyplatiť žalobcovi do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a len pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu

prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalovanej na uplatnenie disparity podielov, sa žalovaná domáha
zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že spoločný byt bude prikázaný do vlastníctva
žalovanej za peňažnú náhradu odvodenú od celkovej ustálenej hodnoty vecí, práv a záväzkov patriacich
do BSM a spôsobu ich vyporiadania, čo je suma 62.731,26 eur.
3.Žalobcavpodanomodvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonanianavrhol,abyodvolacísúdtentovýrok

zmenil tak, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanej, resp. aby
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie rozhodnutie o trovách konania. V súlade s nálezom Ústavného
súdu SR, č.k. III.ÚS 266/2022 z 23.06.2022 uviedol, že podstatné pre priznanie náhrady
trov konania je správanie žalovanej pred podaním žaloby i počas konania a taktiež, v akej
situácii bol žalobca po celý tento čas (20 rokov). Žalobca uviedol, že sa dôvodne obrátil na súd, keďže

uzatvorenie mimosúdnej dohody so žalovanou nebolo možné. Od podania žaloby uplynulo už takmer
17 rokov (od rozvodu manželstva takmer 20 rokov). Žalovaná v konaní neustále navrhovala vykonanie
ďalších pre žalobcu „nezmyselných“ dôkazov, pričom žalobca sa po celý čas držal žaloby (nič nemenil,
ani nerozširoval). To, že pôvodne navrhoval, aby byt bol prisúdený do výlučného vlastníctva žalovanej
a pred posledným pojednávaním vo veci navrhol, aby súd rozhodol tak, že žalovaná sa stane výlučnou

vlastníčkou bytu a žalobcovi vyplatí sumu vo výške 63.500 eur, resp. v prípade,
že žalovaná nesúhlasí s takýmto návrhom žalobcu, resp. touto sumou aktuálne nedisponuje, navrhuje,
aby výlučným vlastníkom bytu sa stal žalobca a žalovanej bezodkladne vyplatí sumu 63.500 eur, bolo
výlučne podmienené správaním sa žalovanej a dĺžkou konania, ako aj skutočnosťou, že byt, ako i všetky
hnuteľné veci patriace do BSM, užívala po celú dobu výlučne žalovaná, bez súhlasu aj druhý manžel

žalovanej a ich dve deti a žalobca sa takmer 17 rokov súdneho konania nemôže domôcť
spravodlivého vyporiadania. Nakoľko žalobca bol v spore plne úspešný a súdny spor trval takmer 17
rokov z dôvodov prieťahov spôsobených na strane žalovanej, bolo by nespravodlivé rozhodnutie,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. a II. potvrdil. Vyslovil názor, že žalovaná nemala na vyporiadaní BSM záujem, a to
tak pred podaním žaloby na súd a ani počas prebiehajúceho súdneho konania. Žalovanej situácia
nevyporiadaného BSM vyhovovala, keďže byt i s kompletným zariadením užívala/užíva výlučne pre
svoje potreby a potreby svojej novej rodiny. Žalovaná na jednej strane poukazuje na skutočnosť, že

žalobca má zákonnú povinnosť platiť poplatky za byt, avšak na druhej strane sa správa ako výlučný
vlastník predmetného bytu - žije tu s ďalšími osobami bez toho, aby k tomuto žiadala súhlas žalobcu
a s bytom nakladá podľa svojho uváženia. Žalovaná súdne konanie umelo predlžuje, o čom svedčí jej
správanie počas celej doby súdneho konania, keď bránila riadnemu a hospodárnemu postupu súdu,marila pojednávania, robila obštrukcie, kvôli ktorým nie je konanie právoplatne skončené. Podľa názoru
žalobcu v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod na disparitu podielov. Naopak, žalobca poukázal na
to, že bol v pracovnom pomere, súčasne podnikal a finančne zabezpečoval rodinu, zatiaľ čo žalovaná

začala pracovať, až keď maloletá dcéra N., pochádzajúca z manželstva účastníkov konania, začala
navštevovať 3. ročník základnej školy a aj to na naliehanie žalobcu a potom pracovala len sporadicky. O
nadobudnutie bytu sa pričinil tiež žalobca, keďže uhradil dlhy na byte predchádzajúcej nájomníčky. Po
celú dobu spolužitia účastníkov žalobca platil za služby spojené s užívaním bytu, a to aj počas pobytu
účastníkov konania v L.. Žalobca byt kompletne prerobil, a to z finančných prostriedkov, ktoré zarobil

prácou v L. (v L. pracoval v roku 1990 - 1995). Žalobca sa vždy správal zodpovedne
voči rodine, staral sa o rodinu, pracoval a podnikal.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, na
prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

6. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zvláštnym druhom súdneho
konania, ktoré prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou. Uvedená
zvláštnosťsaprejavujevtom,žekonanieovyporiadanieBSMjesícemožnézačaťibanazákladežaloby,
avšak toto konanie predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady ne ultra petitum, teda súd nie je viazaný

žalobným návrhom. Súd preto v konaní o vyporiadanie BSM môže žalobný návrh prekročiť
a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami (§ 216 ods. 2 CSP). Súd vykoná vyporiadanie podľa svojej úvahy
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 150 Občianskeho zákonníka. Navrhovaným spôsobom vyporiadania,
najmä z hľadiska toho, ako treba vyporiadanie vykonať, komu majú byť prikázané jednotlivé časti

spoločného majetku, súd viazaný nie je.

7.Odvolaciekonaniepodľasúčasnéhoprocesnéhopredpisu(CSP),ktorýjeplatný aúčinný
v čase rozhodovania odvolacieho súdu (nie v čase podanej žaloby), sa spravuje princípom neúplnej
apelácie. Odvolací súd nezisťuje nanovo skutkový stav veci, ale len (na základe

námietok vznesených odvolateľom) preskúmava správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, vrátane
správnosti zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie. Odvolací súd má možnosť zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, avšak len v prípade, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 CSP, teda najmä,
ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
alebo na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V preskúmanej

veci súd prvej inštancie schopnosť sporových strán zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu podielu
druhého z bývalých manželov nezaložil na žiadnom skutkovom zistení, ktoré by vyplynulo z vykonaného
dokazovania. Bol daný dôvod dokazovanie doplniť, za ktorým účelom odvolací súd v zmysle § 385 ods.
1 CSP nariadil pojednávanie.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že nie sú splnené
zákonné podmienky pre uplatnenie disparity podielov. Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti odvolacej
námietky žalovanej, odvolací súd uvádza, že v súdnej praxi nie sú žiadne pochybnosti, že podiel na
spoločnom majetku pri vyporiadaní BSM nemusí byť v zásade totožný a môže byť súdom modifikovaný
v rámci súdneho vyporiadania. Súdny odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita

podielov) je považovaný za postup, ktorý musí byť opodstatnený konkrétnymi okolnosťami. Disparita
sa môže podľa konkrétnych okolností prípadu vzťahovať na všetky položky patriace do spoločnej masy
BSM, či len na niektorú z nich. Úvaha o disparite podielov nie je nevyhnutne návrhová, súd môže k
disparite pristúpiť i bez návrhu, ak sú na jej uplatnenie dané dôvody, ktoré vyšli najavo v priebehu
konania. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že disparita podielov neprichádza do úvahy. Námietka disparity podielov je námietka právna
a táto v odvolacom konaní nebola uplatnená dôvodne. Žalovaná odôvodnila ňou
navrhnutýspôsobvyporiadaniaBSMsuplatnenímdisparitypodielovtým,žeabsolútnerozhodujúcučasť
hodnoty tvoriacej BSM strán sporu predstavuje spoločný byt, pričom práve o nadobudnutie a udržanie
spoločného bytu sa absolútne rozhodujúcou mierou pričinila žalovaná. Zo skutkových zistení, ktoré

neboli v odvolacom konaní namietané, vyplynulo, že žalovaná pred uzavretím manželstva so žalobcom
(manželstvo uzavreté dňa XX.XX.XXXX) mala v osobnom užívaní 1-izbový byt, ktorý získala na základe
rozhodnutia bývalého MsNV v C. zo dňa 02.01.1986, ktorý jej bol odovzdaný do osobného užívania
podľa zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 09.01.1986. Uzavretím manželstvavzniklo obom stranám sporu právo spoločného užívania tohto bytu a jeho výmenou nadobudli predmetný
3-izbový byt, ktorého nájom sa následne po zmene ustanovení Občianskeho zákonníka s účinnosťou
od 01.01.1992 pretransformoval na spoločný nájom bytu manželmi. Takto sa žalobca, rovnako ako

žalovaná,dostalidoprávnehopostavenia,ktoréumožňovaloobombývalýmmanželomspoločneuplatniť
právo na prevod tohto bytu do vlastníctva. K uplatneniu takéhoto práva potom aj došlo a
na základe toho bola uzavretá medzi mestom C. ako predávajúcim a stranami sporu ako kupujúcimi
kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu tohto bytu, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve, ako aj pozemku, na ktorom

je dom postavený, do BSM strán sporu. Z obsahu tejto kúpnej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena bytu
bola 0,- Sk a kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku bola 3.836,- Sk (127,33 eur). Byt,
ktorý je predmetom vyporiadania, strany sporu nadobudli výmenou bytu, ku ktorému už mali obaja právo
spoločného užívania bytu, a ktorý nadobudli kúpnou zmluvou, ktorú obaja uzatvorili.
Pokiaľ žalovaná poukázala na nález ústavného súdu, sp. zn. I.ÚS 537/2012, ktorý vychádza z rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/2914/99, podľa ktorého znenie § 150 Občianskeho

zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci,
prihliadnuc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že
vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil
výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o
jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatiť určitú finančnú čiastku, odvolací

súd nezdieľa názor žalovanej, že existenciou 1-izbového bytu v osobnom vlastníctve pred uzavretím
manželstva sa v rozhodujúcej miere zaslúžila o získanie a udržanie bytu tak, aby bol daný dôvod pre
disparitu podielov.

9. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka stanovuje tiež kritériá pre vyporiadanie BSM, pri ktorých

súd prihliadne aj na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Pokiaľ v konaní o vyporiadaní BSM vyjdú najavo rôzne skutočnosti, svedčiace pre
prikázanie veci každému z účastníkov, je na úvahe súdu, aké riešenie zvolí. Pre vyporiadanie nie je
možné stanoviť jednoznačné kritériá, nakoľko každý konkrétny prípad je jedinečný, dochádza k rôznym
kombináciám právne významných okolností a často je možné s určitou mierou presvedčivosti zdôvodniť

rôznespôsobyvyporiadania.Súdprvejinštancie,takakovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozsudku,
za rozhodujúce kritérium pre prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nepovažoval
princíp zásluhovosti, nezohľadnil ani dlhodobé užívanie bytu žalovanou a platenie poplatkov a daní,
ale za zásadné a rozhodujúce považoval to, ktorá zo strán je schopná zabezpečiť finančné prostriedky
na výplatu podielu druhého z bývalých manželov. Z kontextu prejednávanej veci je zrejmé, že

pri rozhodovaní bol ovplyvnený návrhom žalobcu na prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva s
poukazom na tvrdenie žalobcu, že má k dispozícii okamžite 63.500 eur na zaplatenie
vyporiadacieho podielu žalovanej, nakoľko žalovaná uviedla, že má možnosť zohnať len 50.000 eur.
Odvolací súd vychádza z názoru, že súdy sú povinné dbať na to, aby nebol majetok
vo väčšej hodnote prikázaný strane, ktorej majetkové pomery objektívne neumožňujú uhradiť sumu na

vyrovnanie hodnoty podielov, resp. pre ktorú by uhradenie tejto čiastky bolo zvlášť ťaživé. Považoval
za účelné, ale tiež aj za spravodlivé, aby žalovanej so svojou rodinou (manžel a
dve deti z manželstva pochádzajúce), bolo umožnené užívanie tohto bytu, v ktorom žalovaná zostala
bývať od roku 2003 potom ako žalobca zo spoločného bytu odišiel. V tejto súvislosti tiež zohľadnil, že
to bola žalovaná, ktorá výlučne sama znášala všetky poplatky spojené s užívaním tohto bytu. Rovnako

zohľadnil,žežalobcavžalobe avpodstateajpočasceléhokonaniaakceptoval,žežalovanej
bude byt prikázaný do výlučného vlastníctva, aj keď v reakcii na uplatnený návrh zo strany advokáta
žalovanej na disparitu podielov reagoval tým, že je v jeho schopnostiach žalovanej vyporiadací podiel
zaplatiť okamžite. Navrhol, aby byt bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a s takýmto rozhodnutím
by bol aj v čase rozhodnutia odvolacieho súdu spokojný a vedel by si predstaviť, že by sa do bytu naspäť

nasťahoval. Keďže na pojednávaní odvolacieho súdu žalobkyňa predložila zmluvu o prevode vlastníctva
bytu, ktorou A. G. (manžel žalovanej) previedol byt, ktorého je výlučným vlastníkom, za kúpnu cenu
63.000 eur (zmluva zo dňa 25.11.2025), vyhlásenie A. G., že získané financie za predaj bytu v hodnote
60.000 eur poskytne žalovanej na vyplatenie BSM pre žalobcu do troch pracovných dní od predaja bytu
a žalovaná predložila výpis z majetkového účtu so zostatkom na účte 14.510,72 eur, bolo popri princípe

zásluhovosti a udržateľnosti splnené aj kritérium schopnosti žalovanej vyplatiť žalobcu v
primeranej dobe so zohľadnením dlhodobého užívania bytu, ktoré kritériá svedčili v prospech žalovanej,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že predmetný byt s
príslušenstvom prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.10. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd z ustálenej masy BSM žalobcovi prikázal
aktíva vo výške 674,89 eur (bežný účet so zostatkom 600,66 eur a bežný účet so zostatkom 68,88 eur) a

žalovanej aktíva celkom 126.137,41 eur (byt s príslušenstvom v hodnote 126.708,23 eur, vkladový účet
so zostatkom 33,19 eur a bežný účet s debetným zostatkom -604,01 eur). Keďže celková hodnota BSM
je 126.812,31 eur, z čoho jedna polovica predstavuje 63.406,15 eur, z čoho žalobcovi boli prikázané
aktíva v sume 674,89 eur, má žalovaná povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu 62.731,26
eur.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmeňujúcim rozhodnutím vyporiadal BSM strán sporu tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal

nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, bolo možné mu dať za pravdu v tom, že aj v
konaní o vyporiadanie BSM je potrebné pri rozhodovaní o trovách posudzovať úspech jednej a druhej
strany sporu. Avšak vzhľadom k tomu, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán, nemožno za
úspech žalobcu považovať samotnú skutočnosť, že súd BSM vyporiadal, prípadne, že ho vyporiadal
tak, ako žiadal žalobca. V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie BSM je nevyhnutné

zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi, obsiahnutými nielen v žalobe a vo
vyjadrení, ale aj v ďalších podaniach, vrátane odvolaní, žiadali (nález Ústavného súdu SR z 23.06.2022,
sp. zn. III.ÚS 266/2022). Je teda potrebné porovnať, čo žiadali obe strany v priebehu celého konania,
najmä, čo bolo medzi nimi sporné a úspech strán je potrebné odvodzovať od toho, ako rozhodol súd o
týchto sporných skutočnostiach. Osobitosť aplikácie zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania

v konaní o vyporiadaní BSM sa prejavuje v spôsobe hodnotenia tohto úspechu vzhľadom na celý rad
okolností špecifických pre danú vec.

13. V preskúmavanej veci je nepochybné, že žalobca v žalobe podanej 19.09.2008 žiadal, aby bol byt
prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej a v konečnom rozhodnutí odvolací súd žalovanej byt do

výlučného vlastníctva prikázal. Nemožno prehliadnuť, že žalobca v priebehu
konania (v štádiu po zrušení veci odvolacím súdom) navrhol, aby bol byt prikázaný do jeho výlučného
vlastníctva, čomu aj súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom vyhovel. Pôvodný žalobný návrh
obsahoval nielen návrh na vyporiadanie bytu s príslušenstvom, ale aj hnuteľných vecí. Popri hnuteľných
veciach, označených v žalobe, sa súd v priebehu konania zaoberal aj vyporiadaním ďalších hnuteľných

vecí, ktorých zaradenia do masy BSM sa domáhala žalovaná. Dokazovanie smerovalo aj k vyporiadaniu
hodnoty podniku žalobcu, áut, motocykla, zariadenia kancelárie, leasingových splátok na osobné
motorové vozidlá využívané pre potreby podnikateľskej činnosti, čo súd prvej inštancie vzhľadom na
absenciu relevantných dokladov nevyporiadal (bod 24 odôvodnenia), ktoré okolnosti neboli stranami
sporu spochybňované. Na priebeh (ale aj dĺžku ) konania mali vplyv rozdielne tvrdenia strán sporu

na masu BSM. Rozdielne tvrdenia oboch strán o vnosoch žalovanej mali vplyv na ustálenie ceny
nehnuteľnosti, ktorá bola zistená znaleckým posudkom a odborným vyjadrením znalkyne. Zohľadniac
tieto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je správne aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP
a vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pri svojom rozhodnutí o náhrade
trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania vychádzal z obsahu spisu a hoci žalovanej bola

rozhodnutím zo dňa 18.02.2009 v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 17.03.2009 uložená
poriadková pokuta vo výške 50 eur, uložená za účelom dosiahnutia nápravy v správaní odporkyne,
ktorá sa bránila tým, že nemala záujem mariť súdne pojednávania, ale mala záujem využiť svoje právo
na právnu pomoc, odvolací súd nevidel dôvod, aby za uvedené správanie bola žalovaná opakovane
sankcionovaná v podobe povinnosti v celom rozsahu nahradiť trovy konania žalobcovi (odvolací návrh

žalobcu), pričom prihliadol na zistenie vyplývajúce z obsahu spisu, že žiaden procesný postup žalovanej,
resp. žiadne správanie žalovanej nemalo za následok vznik ďalších trov na strane žalobcu.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).