Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/209/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203073
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225203073.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. G. XXX, toho času bytom H. XX, H. a otec – B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X J. K., L.. I.

A., E. M., E., A., zastúpený: JUDr. Lucia Boráková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 7, Žilina,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 73P/136/2025-32 zo dňa 13. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie
v nasledovnom znení:

„Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.30
hod. do 17.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod.

Otec si v určenom čase maloletého prevezme v mieste bydliska matky s výnimkou prípadu, ak sa
maloletý nachádza v školskom zariadení, kedy otec prevezme maloletého z tohto zariadenia, a po

ukončení styku maloletého odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a v prípade, ak miestom prevzatia a odovzdania
bude bydlisko matky maloletého, otcovi ho v mieste bydliska matky a v určenom čase odovzdať.

Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci zmeny úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.
73P/55/2025.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 1, § 2 ods. 1 a 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 234 ods. 2, § 324 ods. 1 až 3,
§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
Vecne tým, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.10.2025 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd na čas do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Mestskom súde

Bratislava II pod sp. zn. 73P/55/2025 upraví jeho styk s maloletým A. B., a to tak, že bude oprávnený
stretávať sa s maloletým každú stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny víkend vsobotu v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a odovzdá v školskom
zariadení alebo ho prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Zároveň žiadal žiadnemu z účastníkov
nepriznať nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu

otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď mal za to, že otec neosvedčil potrebu bezodkladnej
úpravypomerovkmaloletému.Konštatoval,ženávrhpodalotecbezpodstatnejzmenypomerov,ktoráby
odôvodňovala zásah do práv a povinností účastníkov konania, a to po mesiaci od rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave, ktorým bol jeho predchádzajúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom
úpravystykusmaloletýmzamietnutý.Súdprvejinštancievychádzajúcznávrhuotcaijehoprílohuviedol,

že otec sa matky párkrát dopytoval na stretnutia s maloletým, pričom niektoré z nich v mesiaci september
odmietla a styk sa neuskutočnil. Uvedená skutočnosť však nie je dôvodnom pre okamžitú úpravu styku
formou neodkladného opatrenia. Od apríla 2025 do konca augusta 2025, t. j. od času rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava II o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia až do času vydania
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, bol dočasne upravený styk otca s maloletým, no na podklade
podaní, ktoré do spisu doložila matka, krajský súd dal jej tvrdeniam za pravdu, keď uvádzala, že v

styku otcovi s maloletým v tom čase nebránila, styk im umožňovala, keď otec oň prejavil záujem, no
tento nie je skutočný, jeho kontakt s maloletým je minimálny - len párkrát ročne bez aktívnej snahy o
vytvorenie stabilného vzťahu a preto (v poradí prvý) návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenie
odvolací súd zamietol. V júni a v auguste tohto roka otec vôbec nevyužil právo styku s maloletým a v
určených termínoch nebol ani raz prítomný na Slovensku a v súvislosti s niektorými termínmi stretnutí

matku ani nekontaktoval. Vzhľadom na to, že od ostatného rozhodnutia súdu týkajúceho sa úpravy
styku otca s maloletým uplynuli do času rozhodovania súdu prvej inštancie ani nie dva mesiace, mal
súd prvej inštancie za to, že pomery v rodine sa výrazne nezmenili, okrem skutočnosti, že otec má od
13.09.2025 prenajatý byt v H. a osvedčil, že mu matka neumožnila styk s maloletým počas dvoch dní v
mesiaci september. Podľa súdu prvej inštancie v čase rozhodovania neboli splnené zákonné podmienky

a otec opätovne neosvedčil neodkladnú potrebu zásahu súdu. Na to, aby bol úspešný, musí riadne
osvedčiť, že sa u matky opakovane domáha styku s dieťaťom, ale márne, pretože mu v styku bráni,
pričom riešenie aktuálnej situácie neznesie odklad, čo však nie je tento prípad. Vyhovenie návrhu otca
bez riadneho osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho
postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia.

Až v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. 73P/55/2025 bude mať súd dostatočný priestor na
vykonanie riadneho dokazovania tak, aby rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého
prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného
sporového poriadku.

5. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s viacerými podstatnými skutočnosťami
a jeho argumentmi, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie veci. Súd prvej inštancie založil zamietnutie
návrhu len a výlučne na tom, že nie je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov. Podľa otca je však
v danom prípade potreba úpravy bezodkladne daná tým, že už viac ako jeden rok nemá umožnený
osobný styk so synom. Ak dieťa dlhodobo nevníma otca ako súčasť svojho každodenného života,

dochádza k oslabovaniu a následnej strate emocionálneho puta, pričom dieťa si postupne zvyká
na neprítomnosť rodiča, čo môže mať trvalé negatívne dôsledky na jeho psychický a emocionálny
vývin. Pokiaľ matka dlhodobo bráni výkonu styku, ide o porušenie rodičovských práv druhého rodiča,
čo zakladá bezodkladný zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Otec mal ďalej za to, že
prvoinštančný súd nesprávne posúdil existenciu podstatnej zmeny pomerov, ktorou je skutočnosť, že

sa presťahoval zo zahraničia natrvalo na Slovensko, čím jednoznačne preukázal svoj skutočný a trvalý
záujem o osobný kontakt so synom. Pokiaľ by nemal záujem o osobný kontakt so synom, neexistoval by
žiadenlogickýdôvod,prečobyopustilsvojezázemie,pracovnéajosobnéväzbyvzahraničíapremiestnil
svoj doterajší život na Slovensko, kde v podstate bude začínať odznova. Samotné presťahovanie
predstavuje objektívne, trvalé a nové usporiadanie jeho životných pomerov, ktoré umožňuje realizáciu

osobného styku s maloletým. Súd prvej inštancie pochybil pri právnom posúdení veci, keď nesprávne
aplikoval materiálne kritérium „podstatnej zmeny pomerov“ namiesto zákonného kritéria „bezodkladnej
potreby úpravy pomerov“ a zároveň nevzal do úvahy zmenu osobných a rodinných okolností otca. Otec
nesúhlasil s tvrdeniami, že v júni a v auguste tohto roka vôbec nevyužil právo styku s maloletým a vurčených termínoch nebol ani raz prítomný na Slovensku a v súvislosti s niektorými termínmi stretnutí
matku ani nekontaktoval. Zdôraznil, že v návrhu jasne uviedol, že v mesiaci jún priletel na Slovensko
výlučnezaúčelomrealizáciestykusosynom,ktorýmuvšaknebolmatkouumožnený.Rovnakovmesiaci

august najskôr telefonicky kontaktoval matku, aby sa informoval, či mu bude umožnené realizovať
osobný styk so synom ešte predtým, ako by opätovne cestoval na Slovensko. Takýto postup sa z
hľadiska hospodárnosti a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov javil ako najvhodnejšie
riešenie, keďže by nebolo účelné opätovne znášať náklady na cestu a pobyt na Slovensku, ak by
mu matka aj tentokrát styk neumožnila. Z komunikácie medzi rodičmi je pritom zrejmé, že matka

neposkytla súčinnosť potrebnú na uskutočnenie styku. Jeho neúčasť na stretnutiach s maloletým preto
nemožno vykladať ako nezáujem o maloletého. Podľa otca, ak by boli tvrdenia matky o nebránení
v styku s maloletým pravdivé, nezavolala by políciu, keď sa pokúsil maloletého aspoň vidieť na verejnom
priestranstve pred školou potom, čo mu styk opätovne neumožnila dňa 03.09.2025. Súd prvej inštancie
sa v odôvodnení rozhodnutia uspokojil s tvrdením matky, ktoré predložila do spisu ešte v čase, keď
vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave. Odvtedy však došlo k zmene skutkového stavu, pričom boli

predložené nové relevantné tvrdenia a dôkazy, s ktorými sa prvoinštančný súd nezaoberal. Podľa otca
nemožno vytýkať skutočnosť, že matku kontaktoval len niekoľkokrát za účelom dohodnutia stretnutia
so synom, keďže sa pridŕžal rozsahu styku, ktorý mu bol súdom určený. Rozsah styku bol stanovený
len na dva utorky, soboty a nedele v mesiaci, pričom aj v rámci týchto obmedzených termínov otec
opakovane prejavil záujem o osobný kontakt so synom. Je plne pochopiteľné, že matku nekontaktoval

nad rámec súdom určených termínov styku, keďže po dobu takmer jedného roka mu fakticky neumožnila
realizovať osobný styk so synom. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie dal
prednosť formálnemu poukazu na skoršie uznesenie Krajského súdu v Trnave pred aktuálnym stavom
a reálnym ohrozením vzťahu dieťa – otec.

6. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že nariadi neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý
týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu od 10.00 hod
do 16.00 hod s tým, že otec maloletého prevezme a odovzdá v školskom zariadení alebo ho prevezme
a odovzdá v mieste bydliska matky. Otec zároveň navrhol, aby žiadnemu z účastníkov konania nebol

priznaný nárok na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§
65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 73P/136/2025 je návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletým tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu od

10.00 hod. do 16.00 hod., kedy maloletého prevezme a odovzdá v školskom zariadení alebo v mieste
bydliska matky.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty otca bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh otca na

nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

15. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce

inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť
nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy.

19. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého

dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.

20. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné

starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nenariadením neodkladného
opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov,
ktorý neznesie odklad. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť
neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradenýakémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či
osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/125/2020-202
zo dňa 02.08.2024 bolo manželstvo rodičov maloletého A. B. rozvedené a bola schválená rodičovský
dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude

oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Zároveň sa otcovi uložila povinnosť
prispievaťnavýživumaloletéhosumou300,-eurmesačne.Stykotcasmaloletýmnebolsúdomupravený
a bol ponechaný na dohodu rodičov. Na Mestskom súde Bratislava II aktuálne prebieha na návrh otca zo
dňa 25.01.2025 konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedené
pod sp. zn. 73P/55/2025. Dňa 11.04.2025 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhal dočasnej úpravy jeho styku s maloletým dôvodiac tým, že od rozvodu manželstva
je jeho kontakt so synom minimálny, pričom matka mu styk so synom neumožňuje. Od augusta 2024
sa s ním stretol iba jedenkrát v decembri. Hoci žije a pracuje v zahraničí, zabezpečil si byt v H., kde sa
zdržiava počas doby, keď je na Slovensku. Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. 73P/57/2025-16
zo dňa 23.04.2025 návrhu otca čiastočne vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne

do právoplatného skončenia konania sp. zn. 73P/55/2025 upravil styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom druhom kalendárnom mesiaci, v prvom a druhom
kalendárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod.
a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Na základe podaného odvolania matky Krajský súd v Trnave
uznesením č. k. 11CoP/105/2025-88 zo dňa 26.08.2025, právoplatným dňa 07.09.2025, napadnuté

uznesenie č. k. 73P/57/2025-16 zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, keď mal za to, že otec ničím neosvedčil, že by reálne prejavoval záujem o stretávanie
s maloletým na pravidelnej báze a že by mu matka v takomto stretávaní bránila. Poukázal na to, že
matka v odvolacom konaní osvedčila, že ani vydanie neodkladného opatrenia o úprave styku otca
s maloletým neviedlo k častejším kontaktom otca s maloletým, keďže právo styku s maloletým v júni

a auguste 2025 vôbec nevyužil a v určených termínoch ani raz nebol prítomný na Slovensku. Zo
zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov konanom dňa 18.08.2025 vo veci sp. zn. 73P/55/2025,
ktorú na žiadosť odvolacieho súdu doručil v rámci odvolacieho konania Mestský súd Bratislava II,
vyplýva, že rodičia sa dohodli ohľadom styku otca s maloletým tak, že otec sa bude so synom stretávať
od septembra 2025 každú stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že ak maloletý bude mať v škole

krúžky a tie budú zasahovať do dohodnutého času, matka bude otca informovať a ponúkne iné dni,
kedy maloletý nebude mať krúžky. Následne sa koncom septembra 2025 dohodnú na stretávaní každý
druhý víkend jeden deň na pár hodín. Dňa 01.10.2025 doručil otec súdu prvej inštancie ďalší návrh
na nariadenie opatrenia, ktorým sa domáha dočasnej úpravy jeho styku s maloletým tak, že bude
oprávnený stretávať sa so synom každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny

týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že so synom nemá
žiaden kontakt. Uvádza, že dňa 18.08.2025 sa vo veci samej konalo informatívne stretnutie rodičov, na
ktorom matka súhlasila, aby sa so synom stretával každú stredu po vyučovaní v rozsahu dvoch hodín
za jej prítomnosti. Prvé stretnutie dňa 03.09.2025 sa neuskutočnilo z dôvodu, že ho matka odmietla.
Keď sa pokúsil o krátke stretnutie aspoň pred školou maloletého, matka maloletého zobrala a začala

pred ním utekať, pričom následne privolala policajnú hliadku. Zdôraznil, že na jeho strane došlo od
podania predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k podstatnej zmene pomerov
spočívajúcejvtom,žesanatrvalovrátilnaSlovensko,abymoholbyťprítomnývživotesynaazabezpečiť
si s ním pravidelný kontakt. V H. má prenajatý byt, pričom do konca roku 2025 si chce zabezpečiť
vlastné bývanie. Odvolací súd si od Mestského súdu Bratislava II vyžiadal aj zápisnicu z informatívneho

stretnutia rodičov konaného dňa 05.11.2025 vo veci sp. zn. 73P/55/2025, z ktorej je podľa zhodného
vyjadreniarodičovzrejmé,žekdohodnutémustykuotcasmaloletýmnedošlo.Otecuviedol,žematkamu
napísala, že k stretnutiu nedôjde, nakoľko je škola a maloletý sa na to necíti. Uvedenú skutočnosť matka
na informatívnom stretnutí potvrdila. Ďalej uviedla, že sa maloletého opýtala, či sa chce s otcom stretnúť,na čo odpovedal, že možno až budúci týždeň. Matka popísala incident, keď otec prišiel nasledujúce
ráno pred školu maloletého, kde si natáčal stretnutie, čomu chcela zabrániť tým, že sa postavila pred
maloletého. Otec na tvrdenia matky reagoval tým, že chcel syna iba vidieť, objať a dať mu darčeky,

avšak keď ho zbadala matka, tak sa otočila a išla iným smerom, on utekal za nimi, pričom matka kričala,
aby maloletého nechytal. V rámci informatívneho stretnutia rodičov sa matka taktiež vyjadrila, že si po
tomto incidente nevie predstaviť styk otca s maloletým, nakoľko maloletý je na otca nahnevaný aj za to,
že otec neprišiel na stretnutie podľa nariadeného neodkladného opatrenia.

23. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu dospel odvolací súd k inému záveru ako súd prvej
inštancie, ktorý mal za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade
splnené neboli, keď otec návrh podal iba mesiac po rozhodnutí krajského súdu, pričom neosvedčil
podstatnú zmenu pomerov. V preskúmavanej veci je nepochybné, že styk otca s maloletým nebol na
základe žiadosti rodičov výslovne upravený rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/125/2020-202
zo dňa 02.08.2024. Hoci (prvý) návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.04.2025 bol

uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/105/2025-88 zo dňa 26.08.2025 zamietnutý, odvolací
súd má obsahom spisu sp. zn. 73P/136/2025 preukázanú zmenu skutkových okolností odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku otca s maloletým. Je zrejmé, že otec ukončil
svoj dlhodobý pobyt v zahraničí a vrátil sa natrvalo na Slovensko, pričom si v H. prenajal byt. V konaní
zároveň osvedčil, že o syna prejavuje záujem, chce sa s ním stretávať. Z otcom predloženej elektronickej

komunikácie rodičov bolo osvedčené, že styk otca s maloletým sa nerealizuje. Uvedená skutočnosť
vyplýva aj zo zhodných vyjadrení rodičov v rámci ich informatívneho stretnutia v konaní vedenom pod
sp. zn. 73P/55/2025. Napriek dohode, ku ktorej rodičia na informatívnom stretnutí dospeli, k styku otca
s maloletým nedochádza. Matka tento styk neumožňuje odvolávajúc sa na odmietavý postoj maloletého.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu je v predloženej veci dočasná úprava styku otca s maloletým
neodkladným opatrením potrebná. Otec o maloletého prejavuje záujem, pričom v konaní bolo
osvedčené, že matka tento styk neumožňuje. Doposiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o úprave styku
otca s maloletý. Absencia súdneho rozhodnutia tu poskytuje priestor pre zbytočné konflikty medzi
rodičmi, čo v konečnom dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý dopad na maloleté dieťa.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Hlavným účelom
stykuje,abyzostalzachovanývzťahmaloletéhodieťaťaarodiča,ktorémunebolomaloletédieťazverené
do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo
kontakt s obidvoma rodičmi. Dieťa má teda právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý

psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Práve možnosť stýkať
sa s dieťaťom poskytuje rodičovi, ktorý nemá dieťa v starostlivosti, priestor na výchovné pôsobenie
na dieťa realizáciou rodičovských práv a povinností vo vymedzenom čase styku s dieťaťom. V tomto
smere možno odkázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a

obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.

26. V danom prípade je nepochybné, že aktuálna situácia zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských
práv otca, nakoľko sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti matky na základe schválenej
rodičovskej dohody. Berúc zreteľ na záujem maloletého a jeho objektívne právo na pravidelnom a

rovnocennom styku s otcom ako rodičom, ktorému nie je zverený do osobnej starostlivosti a nežije
s ním v spoločnej domácnosti, preto odvolací súd nariadením neodkladného opatrenia upravil styk
otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, zohľadňujúc vek maloletého a
skutočnosť,žeotecsasmaloletýmdlhšiudobunestretával.Maloletýpritaktoupravenomstykubudemať
možnosť nenásilne si navykať na osobu otca a na ich prirodzene žiadúci individuálny kontakt a opätovne

si s ním budovať citový osobný vzťah a vytvárať zdravú vzťahovú väzbu tak, aby nedochádzalo
k príliš dlhému intervalu bez kontaktu s otcom. Neodkladným opatrením upraveným stykom bude
zabezpečený pravidelný osobný kontakt otca so synom, takže otec bude súčasťou jeho života, hoci
dočasne v obmedzenom rozsahu. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a
dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Nariadením neodkladného opatrenia sa

zároveň zastabilizujú pomery v rodine, pokiaľ ide o styk otca s maloletým, čo rovnako zabráni vzniku
možných konfliktov medzi rodičmi a ich prípadnému eskalovaniu dovtedy, kým súd po riadnom a úplnom
dokazovaní vo veci samej nerozhodne.27. Odvolací súd dodáva, že hoci je nepochybné, že otec má záujem stretávať sa s maloletým v širšom
rozsahu,jepotrebnékonštatovať,ževprípadoch,kedysúvzťahymedzirodičmi,príp.rodičmiadeťmitak
vážne narušené, že sa nevedia dohodnúť na výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu a sú nútení

podávať návrhy na súd, vo všeobecnosti platí, že neodkladnými opatreniami sa rodičom priznávajú
práva a povinnosti len v najnevyhnutnejšom rozsahu. Je to tak preto, že pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie dokazovania. Odvolací
súd teda aj so zreteľom na skutočnosť, že sa maloletý s otcom dlhšiu dobu nestretával, neodkladným
opatrením upravil styk otca s maloletým iba každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.30 hod.

do 17.30 hod., keď zohľadnil možnú krúžkovú činnosť maloletého, a každý nepárny kalendárny týždeň
v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. V záujme eliminácie prípadných konfliktov a stresu i s prihliadnutím
na upravený rozsah styku odvolací súd nepovažoval prítomnosť matky počas styku za nevyhnutnú.

28. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie v tomto prípade nie je konečným rozhodnutím
a pomery medzi účastníkmi v rámci neho sú upravené v nevyhnutnom rozsahu a na obmedzenú

dobu. O konečnej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bude
rozhodnutéažvkonanívovecisamejvedenejpodsp.zn.73P/55/2025,vktorombudevykonanénáležité
dokazovanie, v rámci ktorého obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje
vo vzťahu k nimi navrhovanej úprave styku otca s maloletým rešpektujúc najlepší záujem maloletého.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia§388Civilnéhosporovéhoporiadkuzmeniltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.

30. O náhrade trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade
týchto trov konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej

vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 73P/55/2025 o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).