Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 65C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123452392
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123452392.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25Cpr/1/2024

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Janou Koščovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
X, D., právne zastúpeného: ZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti
žalovanému:Slovenskývodohospodárskypodnik,štátnypodnik,Martinská49,Bratislava–Ružinov,821
05, IČO: 36022047, konajúci prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik

povodie Hornádu, Odštepný závod, IČO: 36 022 047, Ďumbierska 14, Košice, v konaní o zaplatenie
652,75 eur s prísl.

r o z h o d o l :

25Cpr/1/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 652,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo

sumy 652,75 eur od 1.12.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

25Cpr/1/2024

1. Žalobca žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Bratislava dňa 27.11.2023 žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie 652,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
652,75 eur od 1.12.2023 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou,
že je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., obec D.
– E. F., G. D. F., zapísaného na LV č. XXXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a to
parc. EKN č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty. Predmetný pozemok
predstavuje pobrežný pozemok vodného toku Myslavského potoka v Košiciach, pričom žalovaný ako
správca vodného toku Myslavského potoka uvedený pozemok užíva bez akéhokoľvek majetkového

vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku a bez uzavretej nájomnej zmluvy, teda absentuje právny
dôvod užívania pozemku. Z uvedeného dôvodu sa obohacuje na úkor žalovaného. Žalovaný už časť
pozemku odkúpil. Od 20.12.2008 mali strany sporu uzatvorenú nájomnú zmluvu ktorej predmetom bolo
užívanie predmetného pozemku. Dňa 30.9.2019 žalobca oznámil žalovanému, že nájomná zmluvaje z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti absolútne neplatná a zmluvu vypovedal. K uzavretiu
novej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. Žalobca poukázal na nútené obmedzenie jeho
vlastníckehoprávaspoukazomnačlánok20ods.4ÚstavySRakoajnaskutočnosť,žeonárokužalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.11.2017 do 7.9.2021 za užívanie časti pozemku
na parcele č. XXXX G. výmere XXX m2 už bolo rozhodnuté rozsudkom Mestského súdu v Košiciach
sp. zn. 42C/3/2020 a za užívanie zvyšnej časti v súčasnosti predstavujúcej samostatný pozemok na
parcele č. XXXX o výmere 350 m2 mu patrí nárok na vydanie náhrady za užívanie pozemku v zmysle §
49 vodného zákona. Na určenie všeobecnej hodnoty pozemku žalobca predložil znalecký posudok Ing.

Stanislava Szolosyho č. 57/2017 v zmysle ktorého hodnota pozemku bola stanovená v sume 18,65 eur
na m2 ,pri stanovení výšky náhrady za užívanie pobrežného pozemku predstavuje táto 10 % z hodnoty
pozemku za rok čo na spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje náhradu vo výške 326,37 eur ročne
(350 m2 x 18,65 eur na m2 = 6527,50 eur : 2 = 3263,75 eur a z toho 10 % je 326,37 eur za rok).
Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu za užívanie pobrežného pozemku spätne za dva roky počnúc
od 24.11.2021 t. j. spolu vo výške 652,75 eur, zároveň v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ žalobca uplatnil

nárok na úroky z omeškania.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom
ako prenajímateľom a nájomcom Slovenským vodohospodárskym podnikom štátny podnik, odštepný
závod Košice zo dňa 20.12.2008, oznámenie o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy adresovanej

Slovenským vodohospodárskym podnikom odštepným závodom Košice zo dňa 26.9.2019 žalobcovi,
výpis listu vlastníctva č. XXXXX z Katastra nehnuteľností, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR pre
Okres Košice II, obec D. – E. F. , kat. územie E. IX, znalecký posudok č. XX/XXXX F. H. H. I. stanovenie
hodnoty parcely č. XXXX G. výmere 892 m2.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica sp. zn.
30UP/1854/2023 uviedol, že namieta svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Poukázal na okolnosť, že
vykonáva iba správu majetku štátu, teda nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu a preto má vecnú
legitimáciu v konaní štát a nie správca jeho majetku. Správne mal byť v spore označený ako žalovaný
subjekt Slovenská republika. Taktiež aj v prípade, že by žalobca označil ako žalovaný subjekt Slovenskú

republiku v danom prípade žalovaný by ju nemohol zastupovať v tomto súdnom spore, nakoľko je
oprávnený zastupovať štát len pri sporoch o vlastnícke právo štátu. V danom spore sa nejedná o takýto
prípad. Prípadný peňažný záväzok štátu spojený s vlastníctvom nehnuteľnosti netvoria majetok štátneho
podniku podľa žiadneho právneho predpisu a žiadny právny predpis neumožňuje štátnemu podniku
v prípade uvedeného majetku konať za štát pred súdom. Zároveň žalovaný poukázal na okolnosť, že ako

správca vodného toku je v zmysle § 49 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách oprávnený užívať pobrežné
pozemky pri výkone správy vodného toku a to v zákone vymedzenom rozsahu a v nevyhnutnej miere.
Podľa § 50 citovaného vodného zákona sú vlastníci pozemkov povinní umožniť správcovi vodného toku
výkon jeho oprávnenia. Zároveň poukázal žalovaný na okolnosť, že na výkon správy vodného toku
potrebuje iba časť pozemku parcely „E“ KN č. 6826 a vlastníctvo žalobcu nie je žiadnym spôsobom

obmedzené. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá povinnosť správcom vodných tokov poskytovať
náhradu za užívanie pobrežných pozemkov a zároveň žiadne ustanovenie zákona nebráni vlastníkovi
pobrežného pozemku vykonávať svoje vlastnícke právo. Je neprípustné, aby žalovaný za plnenie jeho
povinností, ktoré mu ukladá zákon poskytoval akúkoľvek náhradu. Zároveň poukázal na okolnosť, že pri
výkone správy sa nijako majetkovo neobohacuje. Žalovaný zároveň nesúhlasil s cenou náhrady za m2,

nakoľko disponuje vlastným znaleckým posudkom J. XX/XXXX vypracovaným F. K. A. pre katastrálne
územie E., kde všeobecná hodnota bola stanovená 11,60 eur na m2. Akceptácia znaleckého posudku č.
XX/XXXX predloženého žalobcom v konaní by znamenala precedens pre ostatné výkupy v tomto území.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný je pasívne legitimovaný aj v konaní

o náhradu za užívanie pobrežného pozemku, nakoľko tento nárok vzniká užívaním pozemku vo
vlastníctve žalobcu žalovaným bez uzatvoreného právneho vzťahu v danej veci je stabilná judikatúra
a pasívna legitimácia žalovaného je v súlade s § 5 a § 6 zákona o štátnom podniku.
Ďalej žalobca poukázal na oprávnenia žalovaného ako správcu vodného toku. Uvedené ustanovenie
§ 49 a § 50 vodného zákona a poukázal na okolnosť, že k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu

pri výkone správy vodného toku dochádza aj bez toho, aby žalovaný aj reálne vykonával nejakú
činnosť. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu pri výkone správy vodného toku dochádza aj bez
toho, že by žalovaný aj reálne vykonával nejakú činnosť. Žalovaný má priamo zákonnú povinnosť
pobrežné pozemky pri správe vodného toku užívať. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu nieje v zmysle platnej právnej úpravy podmienené žiadnou intenzitou užívania, či nevyužívania pozemku.
Opätovne poukázal na článok 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka k výške
stanovenej náhrady žalobca poukázal na okolnosť, že cenu stanovenú znaleckým posudkom F. H. H.

žalovanýužakceptovalkeďnazákladetaktostanovenejcenykúpilkúpnouzmluvouzodňa14.6.2021od
žalobcu časti pozemku v koryte rieky Myslava a vyplatil kúpnu cenu vypočítanú podľa tohto znaleckého
posudku. Uvedený znalecký posudok akceptoval aj v právoplatne skončenom súdnom konaní sp. zn.
42C/3/2020.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.2.2024 opätovne poukázal na nedostatok jeho pasívnej vecnej
legitimácie v spore, pričom zároveň navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
o dovolaní podanom proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/195/2020 v ktorom sa
bude rozhodovať v otázke zásadného právneho významu a zároveň žalovaný aj naďalej zotrval na
okolnosť, že potrebuje pre správu vodného toku iba časť parcely vo vlastníctve žalobcu, pričom jeho
vlastnícke právo nie je žiadnym spôsobom obmedzené a ani žiadne zákonné ustanovenie neukladá

povinnosť správcovi vodných tokov poskytovať vlastníkom pobrežného pozemku náhradu za jeho
prípadné užívanie. Ide o verejno-právne obmedzenie vlastníka vo verejnom záujme, pričom správca
vodného toku nemá z takéhoto obmedzenia žiaden majetkový prospech.

6.Súduznesenímč.k.65C/4/2024-136zodňa23.4.2024prerušilkonaniedoprávoplatnéhorozhodnutia

dovolacieho súdu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/195/2020 zo dňa 21.12.2022.

7. Žalobca podaním zo dňa 31.3.2025 navrhol, aby súd pokračoval v konaní s odôvodnením, že Najvyšší
súd SR rozhodnutím sp. zn. 8Cdo/39/2023 zrušil zamietavý rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 11Co/195/2020 s právnym názorom, že žalovaný má zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo

vzťahu k majetku, ktorého správu ako správca vodného toku vykonáva (podľa § 48 ods. 1 vodného
zákona v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990) preto je daná jeho pasívna vecná legitimácia v sporoch
týkajúcich sa obmedzení spojených so správou vodných tokov vo vlastníctve štátu.

8. Sud v súlade s ust. § 165 ods.1 CSP pokračoval v konaní.

9. Podľa ust. § 43 ods. 1,2 zákona č. 364/2004 Z. z., vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne
tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je
jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom
sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované

hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj
povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so
spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, 56) je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po
pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy,

v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

10. Podľa ust. § 49 zákona č. 364/2004 Z. z., správca vodného toku je oprávnený
a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné
povolenie podľa osobitných predpisov, 59)

b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných
pozemkoch, 59a)
c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať
tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23),
d) v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s

vodnými stavbami.
Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného
toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu
vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri
drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od

vzdušnej a návodnej päty hrádze.
Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku pobrežného
pozemku, ako je uvedené v odseku 2.
Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, jepovinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
Správcavodnéhotokunezodpovedázaškodyspôsobenémimoriadnouudalosťou60)aškodyvzniknuté
užívaním vodných tokov.

Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c), odsekov 2 až 5 pri správe vodného toku primerane môžu
vykonávať osoby, s ktorými má správca vodného toku upravený právny vzťah; správca vodného toku
výkon týchto činností riadi, kontroluje a za vykonané činnosti zodpovedá.
Správca vodohospodársky významných vodných tokov je oprávnený zabezpečovať výstavbu verejných
vodovodov a verejných kanalizácií podľa osobitného predpisu.60aa)

11. Podľa ust. § 50 os. 1,2 zákona č. 364/2004 Z. z., vlastník pobrežného pozemku je povinný
a) umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia,
b) dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku,
znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného
toku a s ním súvisiacich vodných stavieb,

c) umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení
na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov.
Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osádza. Ak vlastník
pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd; nárok na náhradu
škody nie je týmto dotknutý.

12. Podľa ust. § 48 ods. 1, 4 zákona č. 364/2004 Z. z., Správa vodných tokov je všestranne zameraná
starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt s cieľom zachovať alebo
zlepšovať stav vôd. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve
Slovenskej republiky.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov je povinný
a) prevziať správu a zabezpečiť údržbu zriaďovaných a budovaných súčastí vodnej cesty a ďalšieho
majetku potrebného na ich prevádzku a údržbu podľa osobitného predpisu, 56a)
b) poskytovať súčinnosť Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky pri tvorbe podkladov na
spracovanie koncepcií v oblasti sledovaných vodných ciest a výhľadovo sledovaných vodných ciest.

13. Podľa ust. § 5 ods. 1,2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik je právnickou osobou;
vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
Podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky podniku,
pokiaľ zákon neustanovuje inak. 3)

14. Podľa ust. § 6 ods. 1 – 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik spravuje veci a majetkové
práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania.
6) Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.
Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi

verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je
sporné.
Podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi
predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. 8) Majetok sa môže
podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom alebo ak tak ustanoví

medzinárodná zmluva.

15. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z., na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo
vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové
práva Slovenskej republiky.

16. Podľa článku 4 ods. 1 Ústavy SR, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé
zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje
toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich
občanov a nasledujúcich generácií.

17. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.18. V danom prípade predmetom sporu bol žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie časti parcely v jeho vlastníctve žalovaným na základe zákona č. 364/2004 Z. z.
a to bez platného právneho vzťahu medzi stranami sporu. V konaní nebolo sporné vlastníctvo žalobcu

k parcele „L.“ D. J. XXXX G. M. XXX A. M. I. 1 k celku za ktorú uplatňuje žalobca voči žalovanému
náhradu.

19. Súd konštatuje, že sporná otázka pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní už bola vyriešená
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/39/2023 v zmysle ktorého právneho názoru žalovaný

má zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku ktorého je správcom ako správca
vodného toku a ktorý vykonáva správu v zmysle § 48 vodného zákona a teda je daná jeho pasívna vecná
legitimácia v sporoch týkajúcich sa obmedzení spojených so správou vodných tokov vo vlastníctve štátu.

20. Spornou ostala otázka existencie právneho nároku žalobcu na náhradu za obmedzenie jeho
vlastníckeho práva na pozemku v jeho vlastníctve, ktorý je pobrežným pozemkom a na ktorom vykonáva

správu v súlade so zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách žalovaný.

21. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca ako vlastník pobrežného pozemku je
obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva v dôsledku výkonu vodným zákonom stanovených
činností žalovanému ako správcovi vodného toku, pričom žalobca ako vlastník pobrežného pozemku

je povinný uvedené strpieť. Vychádzajúc z článku 20 ods. 4 Ústavy SR v zmysle ktorého obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba za náhradu súd dospel k záveru, že žalobca ako vlastník pobrežného
pozemku má za obmedzenie jeho vlastníckeho práva v dôsledku činnosti žalovaného určenej vodným
zákonom nárok na náhradu za toto obmedzenie.

22. Pri určení výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu súd vychádzal z analógie
ako pri stanovenej výške nájomného, pričom zohľadnil znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný
znalcom H. H. predloženým žalobcom v konaní v zmysle ktorého predstavovala cena pozemku vo
vlastníctve žalobcu sumu 18,65 eur na m2. Pri stanovení výšky náhrady za užívanie pozemku vo
vlastníctve žalobcu, ktorá by predstavovala analogicky ako pri nájme 10 % z hodnoty pozemku pripadá

na spoluvlastnícky podiel žalobcu ročne suma 326,37 eur t. j. za jeho spoluvlastnícky podiel( 350 m2
x hodnota za m2 18,65 eur a za spoluvlastnícky podiel sumu 3.263,75 eur z toho 10 % predstavuje
hodnota náhrady zodpovedajúcej ročnému nájmu sumu 326,37 eur). Žalobca uplatnil nárok na náhradu
za obdobie dvoch rokov spätne pred podaním žaloby .

23. Žalovaný v konaní síce namietal výšku náhrady stanovenú citovaným znaleckým posudkom F. H.,
avšak sám neuviedol v čom vidí pochybenia znalca pri vypracovaní uvedeného znaleckého posudku,
pričom sám z uvedeného znaleckého posudku pri odkupovaní časti pozemku vo vlastníctve žalobcu už
v minulosti vychádzal a znalecký posudok na ktorý sa vo svojich vyjadreniach v tomto konaní odvolával
súdu nepredložil.

24.Podľaust.§517ods.1,2OZ,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.Akhonesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.213,

26. Žalobca v konaní uplatnil aj nárok na úrok z omeškania ,preto súd v súlade s citovaným zákonným
ustanovením zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania od 1.12.2023 do zaplatenia, keďže
žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu na uhradenie nároku za užívanie pozemkov vo vlastníctve
žalobcu zo dňa 23.11.2023.

27. Podľa ust. § 255 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.28. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech vo veci súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením
rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.V konaní neboli
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich nepriznanie podľa ust. § 257 CSP.

Poučenie:

25Cpr/1/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote l5 dní odo dňa jeho

doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. – ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.)

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh
na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 219 ods. 1 C.s.p.)