Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011646
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125011646.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala
Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX
v C., trvale bytom D. XX. XXXXXXX XXXX/X, C., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
Leopoldov, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom

v Trenčíne dňa 16. decembra 2025 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
06. novembra 2025 pod sp. zn. 1T/91/2025 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. novembra 2025 pod sp. zn. 1T/91/2025, na podklade

podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 09. októbra 2025 pod č. k. 2Pv
340/25/3309-30, doručenej okresnému súdu dňa 13. októbra 2025, bol obžalovaný A. B., nar. XX.
XXXXXXXXX XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

„17. júla 2025 približne o 20:57 hod. v E. F. G. pred rodinným domom
č. XXX, pod vplyvom alkoholu a kokaínu, bežal k poškodenému B. H., ktorý sa v tom čase nachádzal
v naštartovanom osobnom motorovom vozidle stojacom pri krajnici na výstražných svetlách, pričom
obvinený držal v ruke nôž s rukoväťou čierno-žitej farby
o celkovej dĺžke 22 cm a dĺžkou čepele 10 cm, s ktorým rôzne pohyboval a vykrikoval doposiaľ presne

nezistené slová, pričom počas toho, ako sa približoval k poškodenému, s ktorým udržiaval očný kontakt,
si predmetný nôž viackrát priložil k svojmu krku a pohybom znázornil podrezanie krku, čo poškodený
pochopil ako hrozbu podrezaním jeho krku, z čoho nadobudol obavu o svoj život a zdravie.“

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona na trest odňatia slobody 6 (šesť)

mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne súd obžalovanému
podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci, a to noža s čierno-žltou
rukoväťou s dĺžkou 22 cm, pričom podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej
veci stáva štát. Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd
obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní napadol odvolaním proti výroku o treste v neprospech obžalovaného prokurátor
Okresnej prokuratúry v Trenčíne. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na skutočnosť, že

obžalovaný bol v nedávnej minulosti dvakrát súdne trestaný, a to aj za obdobnú trestnú činnosť
(aj keď v uvedených veciach sa na jeho osobu hľadí akoby nebol odsúdený), súčasne zdôraznil
aj správanie obžalovaného v čase po spáchaní skutku, t. j. vo výkone väzby, kde sa mal dopustiť
takého konania, ktoré vyžadovalo zásah príslušníkov ZVJS voči jeho osobe zahŕňajúci použitie hmatov,
chvatov, kopov a úderov sebeobrany a založenie pút. Je toho názoru, že za uvedených okolností

je uloženie trestu na samej dolnej hranici zákonného rozpätia neprimerane mierne a neplní úlohu
generálnej a špeciálnej prevencie. Záverom vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti navrhol, aby krajský
súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste odňatia slobody zrušil a sám uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku by
zostali nezmenené.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajcu v podaní zo dňa 27. novembra
2025, v ktorom uviedol, že považuje uložený nepodmienečný trest odňatia slobody za neprimeraný.
Tvrdenie prokurátora, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému nepostupoval v súlade
so zásadami ukladania trestov, považuje za neodôvodnené. Zdôraznil, že v jeho prípade došlo jednak

k priznaniu a oľutovaniu trestnej činnosti, ako aj uskutočneniu vyhlásenia o vine, ktoré súdom bolo
prijaté. Súčasne poukázal na skutočnosť, že popri nepodmienečnom treste (keď zákon ani nevyžadoval
uloženie tejto formy trestu odňatia slobody), mu bol uložený trest prepadnutia veci a aj ochranné liečenie
protialkoholické a protitoxikomanické ústavnou formou. Súčasne konštatoval, že ním uskutočnené
vyhlásenie poskytovalo súdu priestor podľa § 39 odsek 5 Tr. zákona ukladať mu aj trest odňatia slobody

dokonca pod dolnou zákonom stanovenou hranicou trestnej sadzby pre tento trestný čin. S prihliadnutím
na tieto okolnosti považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný a navrhuje,
aby bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté.

Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 16. decembra 2025 vykonané za splnenia

všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku).

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu
uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania podriadeného prokurátora ako aj dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto odvolania a navrhol rozhodnúť spôsobom v ňom uvedeným.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že
sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a navrhuje, aby krajský
súd rozhodol spôsobom tam uvedeným, t. j. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že sa pridržiava konečného návrhu jeho obhajcu
a navrhuje, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, na podklade podaného odvolania prokurátora, ktoré mu spolu
so spisom bolo predložené dňa 26. novembra 2025, na verejnom zasadnutí dňa 16. decembra 2025,

postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom
napadnutého výroku o uloženom treste odňatia slobody, proti ktorému prokurátor v neprospech
obžalovaného podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora, ktoré bolo prípustné, podané
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, však dôvodné nie je. Odvolací súd nezistil pritom chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr.
poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého
stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie

obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku o uznaní viny, po splnení
zvyšných obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazomna § 138 písmeno a) Trestného zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete
napadnutého rozsudku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu.

Trest, ako taký, je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú
aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára
z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o

možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd rovnako zistil, že prvostupňový okresný súd,
vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného,

postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému, t. j. pri určení
druhu a výmery trestu. Okresný súd jednak nepochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, keď obžalovanej priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l) a n) Tr. zákona (keďže
obžalovaný spáchanie žalovaného skutku priznal a uveriteľne aj jeho spáchanie úprimne oľutoval
a na hlavnom pojednávaní uskutočnil aj vyhlásenie o vine). Správne tiež u obžalovaného konštatoval

neexistenciu priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona. Odvolací súd teda dospel k záveru, že
obžalovanému uložené tresty, t. j. trest prepadnutia veci - noža použitého obžalovaným pri predmetnej
trestnej činnosti a trest odňatia slobody, ktorý súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa trestnej
sadzby ustanovenej v § 360 odsek 2 Trestného zákona, a to vo výmere 6 (šesť) mesiacov, t. j. na samej
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre

jeho ukladanie trestov v zmysle
§34odsek1,3a4Tr.zákona.Krajskýsúdsastotožňujeshodnotenímokresnéhosúdu,žetaktouložené
tresty zohľadňujú všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, zistené poľahčujúce a nezistené priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti
jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej

i generálnej prevencie. V danom prípade skutočne bolo potrebné prihliadať nielen na skutočnosť, že
obžalovanýsaksvojmukonaniudoznal,atotooľutoval,aleajnaskutočnosť,žeajkeďsamalvnedávnej
minulosti obdobného konania dopustiť, na jeho osobu sa hľadí akoby nebol odsúdený. Napriek uvedenej
skutočnosti a aj s prihliadnutím na poznatky o správaní obžalovaného vo výkone väzby sa krajský
súd stotožnil s potrebou ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody. K námietkam prokurátora,

v zmysle ktorých považuje uložený trest za neprimerane mierny, krajský súd konštatuje, že v danom
prípade funkcia špeciálnej prevencie nie je dosahovaná výlučne týmto uloženým trestom, keď popri
treste odňatia slobody bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a tiež podľa
názoru súdu významne prevenčne pôsobiace ochranné liečenie protitoxikomanické a protialkoholické,
ktorého primárnym cieľom je práve potlačiť látkovú závislosť na strane obžalovaného. Práve látková

závislosť u obžalovaného bola pritom primárnym spúšťačom jeho protispoločenskej činnosti. Krajský
súd uvádza, že aktuálne negatívne poznatky o osobe obžalovaného sú síce závažné, avšak negatívne
poznatky o jeho osobe boli už zohľadnené aj pri voľbe druhu uloženého trestu súdom prvého stupňa,
keď skutočne za iných okolností by mohlo pripadať do úvahy aj ukladanie podmienečného trestu odňatia
slobody alebo trestu alternatívneho. Uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je preto

tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou, pričom nejde
o trest uložený súdom prvého stupňa mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, alebo taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, čo by inak zakladalo dovolací dôvod /§ 371 odsek
1 písmeno h) Tr. poriadku/.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd rozhodol
nazákladenáležitezistenéhoskutkovéhostavuveciavsúladesozákonom,pretoodvolanieprokurátora
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.