Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202777
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324202777.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.
Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX,
C., zast.: TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 36 264 750, Sídlisko Jas 936/5, Galanta, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova
4, Bratislava, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody,

oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduGalantaz30.10.2024č.k.15C/20/2024-76takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa vo výroku II mení tak, že sa žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na
náhradu 100 % trov prvoinštančného konania.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciekonanieožalobeonáhraduškodyvsume1454€zastavil
(výrok I) a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II). Svoje rozhodnutie odôvodnil
tak, že v danom prípade žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby na súd
zaplatil žalovanú sumu žalobcovi. Možno teda konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania. Pretože si žalobca žiadne trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov

konania nepriznal.
2. Včasným odvolaním proti výroku II napadnutého uznesenia sa žalovaný domáhal jeho zmeny tak, že
sa žalovanému prizná nárok na náhradu 100 % trov konania. K uplatneniu nároku u žalovaného došlo v
rovnaký deň, keď žalobca podal žalobu na príslušný súd. Žalovaný v čase podania žaloby nemohol byť
v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia, resp. splatnosť nároku na poistné plnenie ešte nenastala.
Žaloba bola podaná predčasne. Odkázal na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a na

§ 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“).
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože podľa § 15 ods.
1 ZoPZP je na uvážení žalobcu, či si bude svoj nárok uplatňovať mimosúdne alebo súdnou cestou.
Podanie žaloby nebránilo žalovanému vykonať šetrenie a plniť. Námietky žalovaného nemajú vplyv na
vznik práva žalobcu na náhradu škody a ani na rozhodnutie o trovách konania. Má význam len pre

posúdenie, či sa dostal do omeškania, no úrok z omeškania si žalobca neuplatňoval.
4. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj
z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania,
pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.

5. Svojím odvolaním žalovaný napáda v podstate právny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi
patrí nárok na náhradu trov konania, pretože žaloba bola podaná dôvodne. Keďže žalobca v späťvzatížaloby nepožadoval náhradu trov konania na svojej strane, v prvoinštančnom konaní ide prakticky
o rozhodovanie o trovách konania, ktoré znášal žalovaný v dôsledku svojho vyjadrenia k žalobe
z 15.08.2024.

6. Z judikatúry (pozri nález Ústavného súdu SR z 20.03.2018 sp. zn. II. ÚS 569/2017, bod 21) plynie, že
pri späťvzatí žaloby možno nárok na náhradu trov konania priznať žalobcovi napriek tomu, že procesne
zavinil zastavenie konania, vtedy, keď bola žaloba podaná dôvodne. Táto okolnosť sa posudzuje
predovšetkým podľa toho, či žalobca dosiahol cieľ sledovaný žalobou, čo sa zisťuje porovnaním petitu
žaloby so správaním žalovaného. Nemožno však prihliadať len na to, či medzi žalobným petitom

a správaním žalovaného je faktický súlad; treba skúmať, či žaloba bola tým úkonom žalobcu, ktorý primäl
žalovaného k tomu, aby svoj dlh splnil. V prejednávanej veci to tak ale nebolo.
7. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody podľa § 15 ods. 1 ZoPZP
z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú spôsobil škodca – vodič poistený žalovaným.
Žalobca správne podotkol, že v tomto prípade ide o priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi.
To isté plynie aj z ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je poškodený oprávnený

uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Tomuto právu zodpovedá právna
povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Náhradu škody
v takýchto prípadoch poskytuje poisťovateľ v podobe poistného plnenia. Možno tiež súhlasiť so
žalobcom, že je len na poškodenom, či si nárok voči poisťovni uplatní súdne alebo mimosúdne.
Z hľadiska rozhodovania o trovách konania sú však podstatné aj ďalšie pravidlá, ktoré ZoPZP upravuje.

Medzi tieto patrí ustanovenie § 11 ods. 6, podľa ktorého poistnému plneniu predchádza prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa, ktoré musí poisťovateľ ukončiť do troch mesiacov
od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (§ 11 ods. 6 ZoPZP). Ďalej je to § 11 ods. 7,
podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto

rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Z citovaných ustanovení je zrejmé,
že povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie závisí od oznámenia poškodeného o tom, že došlo
k škodovej udalosti. Kým poisťovateľ nemá vedomosť o poistnej udalosti, nemá komu a čo plniť. Hoci
je potom na poškodenom, či svoj nárok voči poisťovateľovi uplatní súdne alebo mimosúdne, z hľadiska
rozhodovania o trovách konania je dôležité, či a za akých podmienok poisťovateľ poistné plnenie

poskytol. Ak poškodený uplatní svoj nárok mimosúdne, teda oznámenie o škodovej udalosti adresuje
rovno poisťovateľovi, poisťovateľ má objektívnu možnosť uspokojiť tento nárok hneď po tom, čo jej bolo
totooznámeniedoručené.Akvšakpoškodenýuplatnísvojnárokvočipoisťovateľovinasúde,poisťovateľ
sa o škodovej udalosti dozvie až doručením žaloby a objektívne môže nárok poškodeného splniť až po
tomto okamihu.

8. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok nielen súdne, ale aj mimosúdne, pretože škodovú
udalosť oznámil žalovanému ako poisťovateľovi v rovnaký deň, ako podal žalobu na súde, teda
22.07.2024. Žaloba však bola žalovanému doručená až 15.08.2024, čo znamená, že žalovaný sa
o poistnej udalosti dozvedel na základe oznámenia žalobcu už 22.07.2024 a už v tento deň mohol
objektívne splniť nárok žalobcu. Žalovaný tak aj urobil a poistné plnenie poskytol žalobcovi 24.07.2024,

teda bezprostredne po doručení oznámenia o škodovej udalosti. Podanie žaloby v tomto prípade nemalo
vplyv na vedomosť žalovaného o škodovej udalosti, pretože o tej sa dozvedel už na základe mimosúdne
doručeného oznámenia o škodovej udalosti. Potom je ale vylúčené, aby správanie žalovaného (počas
súdneho konania) bolo reakciou na žalobu. Inými slovami, žalobca síce dosiahol od žalovaného plnenie
rovnaké, aké požadoval svojím žalobným návrhom, ale podanie žaloby na to nemalo žiadny vplyv.

V konaní pritom žalobca netvrdil a ani nevyšlo najavo, že by sa žalovaný pred podaním žaloby
správal spôsobom, z ktorého by mohol žalobca oprávnene nadobudnúť obavu, že poistné plnenie mu
žalovanýneposkytne.Takétosprávaniejeajpraktickyvylúčené,akpoisťovateľoškodovejudalostinemá
vedomosť. V prejednávanej veci je teda jasné, že žalobca získal poistné plnenie vďaka mimosúdnemu
oznámeniu o škodovej udalosti, nie vďaka žalobe, ktorú podal súbežne s týmto oznámením. Tu je

podstatné aj to, že žalovaný mal ako poisťovateľ aj po oznámení o škodovej udalosti právo poistné
plnenie poskytnúť až po jej prešetrení. Preto možno súhlasiť so žalovaným, že uplatnenie práva žalobou
na súde bolo za daných okolností predčasné a nadbytočné.
9. Navyše, žalobca sa o poistnom plnení dozvedel bezprostredne po podaní žaloby, takže od tohto
okamihu mohol žalobu vziať späť. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho

zástupcu až 28.08.2024, čím mu vznikli trovy konania, ktoré by mu inak v prípade včasného späťvzatia
žaloby neboli vznikli. Žalobca mal viac ako mesiac na to, aby zareagoval, ale neurobil tak, čím procesne
zavinil vznik týchto trov na strane žalovaného. Žalobu vzal späť dokonca až v posledný deň 15-dňovejlehoty na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, teda 11.10.2024. Žalovaný má preto voči žalobcovi nárok
na náhradu týchto trov konania aj podľa § 256 ods. 2 CSP.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je zrejmé, že žalovanému patrí náhrada trov prvoinštančného

konania nielen podľa § 256 ods. 1, ale aj podľa § 256 ods. 2 CSP. V dôsledku toho rozhodnutie súdu
prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, takže odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný.
11. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo výroku II zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalovanému priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov prvoinštančného konania (výrok I).

12.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§262ods.1vspojenís§396ods.1CSP
vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu končí, má podľa § 255 ods. 1 CSP úspešná strana sporu, ktorou bol žalovaný. Odvolací súd mu
preto voči žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

13. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno
podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Vdovolanítrebapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.