Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202168
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325202168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast. E. E. E., advokát, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
47 967 692, v konaní o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 2 287,97 eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1000,-eurvlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 18.08.2025 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 2 287,97 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jeho
spotrebiteľských práv a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné, pod sp. zn. 6Csp/11/2025

o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný.
Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Csp/11/2025 zo dňa 27.05.2025 nadobudol právoplatnosť
dňa 09.07.2025.
Nakoľko v súdenej veci došlo k porušeniu spotrebiteľských práv Zmluvou o úvere č. 63121133506, z
28.08.2006, na predmetnú právnu vec je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.

Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť v
pôvodnom konaní.
Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) má sankčnú a odradzujúcu
funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá
predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ
podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný.
Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže

mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani
spravodlivým.
V tejto súvislosti dal do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia
existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladiemorálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ
je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu
nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v

spotrebiteľskom právnom vzťahu.
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby malo, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby malo tieto funkcie aj reálne, čo PFZ
priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia

spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by
malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil,
alebo sa chcel obohatiť.
Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala
byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného

opakovaného porušenia spotrebiteľského práva.
Keďže je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená
hypotéza vyššie citovanej právnej normy, PFZ požadoval vo výške 2.287,97 eura, pričom nárok tak
ako ho požadoval zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa na jeho úkor chcel obohatil o sumu 4.575,94
eura. Suma 2.287,97 je 50 % zo sumy 4.575,94 eura. Žalovaný chcel sumu 4.575,94 eura s prísl.

vymôcť prostredníctvom neplatnej a nezákonnej dohody o zrážkach zo mzdy. Naviac žalovaný nemá
zákonný nárok na zaplatenie akejkoľvek sumy, ktorá by vyplývala zo Zmluvy o úvere č. 63121133506,
z 28.08.2006. Žalovaný chcel vymôcť sumu 4.575,94 eura s prísl. v rozpore s § 54 a OZ, podľa ktorého
„Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť

ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.“
Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v
Základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Csp/11/2025-77, z 27.05.2025 a jeho
odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z

tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia
spotrebiteľského práva, v Základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie,
ani rozširovať, ani zužovať, ani revidovať.

3. Prílohami žaloby boli: rozsudok OS Humenné, č.k. 6Csp/11/2025 -77 z 27.5.2025; krycí list; výzva

na vykonávanie zrážok zo mzdy.

4. Dňa 22.08.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v ktorom uviedol
predovšetkým to, že žalobu považuje za nedôvodnú.
Taktiež uviedol, že samotné právo na primerané finančné zadosťučinenie žalobcu voči žalovanému

vôbec nevzniklo, v čoho dôsledku žalobca ani nemôže uplatnený nárok dostatočne preukázať. Podľa
právneho názoru žalovaného, žalobca nesplnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti voči porušiteľovi. Žalovaný
zastáva názor, že v danom prípade nie je on porušiteľom, nakoľko dohodu o zrážkach zo mzdy
koncipoval pôvodný veriteľ a žalovanému bola postúpená len pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o

úvere bez toho, aby žalovaný mohol nejakým spôsobom ovplyvniť jej obsah, podmienky, ustanovenia.
Z uvedených dôvodov nemožno žalovaného pokladať za porušiteľa.
Práve ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu, z
ktorej vyplýva, že ak sa spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej, či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,

kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.
V tomto kontexte dal do pozornosti na jednej strane, že v predošlom konaní nebolo rozhodnuté o
porušení práva či povinnosti žalobcu, a na strane druhej, absentuje zodpovedný subjekt ako porušiteľ
práv žalobcu.
Žalovaný ďalej namietal i požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého sa

žalobca domáha. V danom prípade konanie žalobcu hodnotil ako zjavné zneužívanie jeho práv, nakoľko
je potrebné, aby sa v každom jednom prípade skúmali všetky aspekty posudzovanej právnej veci
a rovnako sa musí prihliadať na „rozsah“ zásahu do práv spotrebiteľa. Nemožno priznávať právaspotrebiteľom len titulom, že sú spotrebitelia, nakoľko takéto bez limitové nazeranie spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu, ktorá okolnosť nie je žiadúca.
Navyše žalobcom uplatňovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia nie je dostatočným

spôsobom špecifikovaná a relevantne odôvodnená a preukázaná.
Žalobca uviedol, že požaduje polovicu sumy, ktorú sa domáhal žalovaný prostredníctvom namietnutej
dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe uvedenej skutočnosti je zrejmé a preukázané, že žalobca si je
vedomý svojho záväzku, ktorý nesplatil, pričom ešte on sa domáha vyplatenia nejakej finančnej sumy.
Žalobca je tým subjektom, ktorý porušil pacta sund servanda, ktorý nesplatil svoj dlh a preto sa z jeho

strany jedná o zjavné zneužívanie práva.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné limitovať a zohľadniť, aký dopad
a právne následky malo predchádzajúce konanie na spotrebiteľa, ako i všetky relevantné skutočnosti.
Žalobca ako spotrebiteľ predchádzajúcim konaním získal uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej skutočnosti dopad do jeho osobnej, či majetkovej sféry
nepredstavoval zásah, z ktorého dôvodu nemožno potom priznať primerané finančné zadosťučinenie

v požadovanej výške, nakoľko toto by bolo v zjavnom nepomere a nepredstavovalo by primeraný
satisfakčný prostriedok.
Žalovaný považuje uplatňovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za neadekvátnu,
neprimeranú a má za to, že sa jedná o účelové konanie zo strany žalobcu, ktorý bol tým, ktorý si neplnil
svoje základné záväzkové povinnosti, prestal splácať poskytnutý úver a tomuto má byť poskytnutá

právna ochrana? V danom prípade nemožno konanie hodnotiť inak ako zjavné zneužívanie práva a
značný nekontrolovateľný zásah do ústavného majetkového práva žalobcu ako veriteľa. Takto ochrana
spotrebiteľov narúša princíp rovnosti strán ako i princíp práva na spravodlivý proces a práva na právnu
istotu, kedy sa podstatným spôsobom zasahuje do práv veriteľov, no napriek tomu sa poskytuje ochrane
dlžníkom, ktorí si neplnia svoje základné povinnosti.

Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú
ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch
zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť
výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť
spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto

povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.
Uviedol, že miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity a nemôže byť absolútna. Limit pre určenie mieri
ochrany spotrebiteľa je daný úrovňou spotrebiteľa. Ako vyplýva napr. aj z judikatúry Najvyššieho súdu
Českej republiky, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať
ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS ČR, sp. zn.: 23Cdo/1201/2009).

Rovnako poukázal na odlišné stanovisko sudcu E. F. podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k
nálezu pripája k rozhodnutiu Ústavného súdu sp. zn.: I.ÚS 547/2012: „Považujem za nevyhnutné najskôr
konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko,
že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu,
dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale

„peniaze mohol zobrať“)...“

5. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.11.2025 uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 287,97 eura, keďže v konaní vedenom na OS
Humenné pod sp. zn. 6Csp/11/2025 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy bol v postavení

spotrebiteľa úspešný pri uplatňovaní, resp. pri ochrane svojich spotrebiteľských práv. Vzhľadom na to,
že v konaní 6Csp/11/2025 bol žalobca úspešný je splnená hypotéza § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa. Pokiaľ sa jedná o výšku primeraného finančného zadosťučinenia vychádzali z rozsudku
OS Humenné v základnej veci, z ktorých vyplýva, že žalovaný v pôvodnom konaní nemal nárok na
to, aby zamestnávateľ žalobcu mal vykonávať zrážky zo mzdy. Takýmto spôsobom prostredníctvom

neprijateľnej zmluvnej podmienky sa žalovaný nezákonne snažil získať plnenie, na ktoré nemal nárok.
Keďže žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 4 575,94 eur,
suma 2 287,97 eur čo je 50% zo sumy, o ktorú sa chcel prostredníctvom nezákonnej dohody o zrážkach
zo mzdy žalovaný obohatiť je primeraná. Navrhol súdu, aby z uvedených dôvodov žalobe v celom
rozsahu vyhovel a v prípade úspechu priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

6. Zástupca žalovaného sa pojednávaní nezúčastnil, ale svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil.7. Listinné doklady predložené v tomto konaní boli jednotlivým stranám sporu doručené, neboli
spochybňované, a preto súd v zmysle § 204 CSP tieto listinné dôkazy na pojednávaní nevykonal.
Súd preštudovaním celého spisového materiálu, najmä oboznámením sa so žalobou a jej prílohami,

rozhodnutím Okresného súdu Humenné č. k. 6Csp/11/2025 zo dňa 27.05.2025 a písomným vyjadrením
žalovaného, ako aj po prednese právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní a zistil tento skutkový stav:

8.NaOkresnomsúdeHumennésaviedlokonaniepodsp.zn.6Csp/11/2025,kdebolžalobcavpostavení
žalobcu a žalovaný v postavení žalovaného, ktorého predmet konania bolo uloženie povinnosti zdržať

sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

9. Z výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6Csp/11/2025 -77 zo dňa 27.05.2025
vyplýva, že predmetným rozsudkom vo výroku č. I súd rozhodol tak, že „Žalovaný je povinný zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. 6312133506 z 28.8.2006, na
výkon zrážok zo mzdy žalobcu.“. Rozsudok nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa

09.07.2025.

10. V odôvodnení rozhodnutia Okresného súdu Humenné č. k. 6Csp/11/2025 -77 zo dňa 27.05.2025
v bode 29 je uvedené, že: „Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy, uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalobcom priamo v zmluve o úvere, je jednak

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom.
Žalobu podanú žalobcom považuje za vhodný prostriedok ochrany jeho práv ako spotrebiteľa, a preto
žalobe vyhovel.“

11. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy.

12. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon o ochrane

spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Po aplikovaní predmetných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne
zhodnotil:

14. Žalobca si predmetnou žalobou v zmysle cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. uplatnil
nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jeho spotrebiteľských práv
konštatovaných v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6Csp/11/2025.

15. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa

zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,
ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.16. Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným
postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený Smernicou

č. 93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho
vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky
vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto
vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad

spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.

17. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje

záujem spotrebiteľa“.

18. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
podsp.zn.6Csp/11/2025boložalobespotrebiteľavyhovené,pretožesúdmalzapreukázané,žedohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalobcom priamo v úverovej zmluve je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom.

19. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma, ktorú
nepreukázal,tátoniejeprávnevýznamná.Ujmavzmysleustanovenia§3ods.5poslednávetaZákonao
ochranespotrebiteľaniejekvalifikačnýmznakomprepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia.

Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva
žalobcu došlo.

20. Súd poukazuje aj na Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ktorý uviedol
nasledovné: ,,Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa

ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom
je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však

chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti
dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného
zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských
zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že
súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“

21. Podľa názoru súdu konaním žalovaného pri uzavretí zmluvy so žalobcom došlo preukázateľne
k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného. Za daného stavu s ohľadom na
porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného je nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia dôvodný aj vzhľadom na intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa.

22. Z uvedených dôvodov preto súd skúmal výšku uplatňovaného nároku na primerané finančné
zadosťučinenie. Zákon hovorí o primeranom finančnom zadosťučinení, čo umožňuje súdu posúdiť
a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie.

Primerané finančné zadosťučinenie je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálneho
charakteru, nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. O to viac nemožno chápať primerané
finančné zadosťučinenie ako náhradu škody, ktorá žalobcovi hrozila. Práve preto, že v prípade
primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu, ktorá však musíbyť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami, je potrebné vychádzať z povinnosti žalobcu tvrdiť a
preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia
práve v požadovanej výške.

23. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za
samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok

je v zadosťučinení obsiahnutý.

24. Žalobca však svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým,
že bol v základom konaní ako spotrebiteľ úspešný a na základe jeho žaloby došlo k uloženiu
povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Neuviedol či konanie žalovaného
viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a spoločenskom živote. Takými to

negatívnymi dôsledkami resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s
nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom
čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž. V súvislosti s výškou primeraného finančného
zadosťučinenia je dôkazná povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku
musí byť objektívne preukázaná. Žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol len čiastočne, preto súd pri

určení výšky uplatneného nároku zohľadnil skutočnosť úspešného uplatnenia práv žalobcu v základnom
konaní. S poukazom na všetky okolnosti, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia súd považoval
sumu 1 000 eur, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

25. Podľa § 232 ods. 2 a ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku.

26. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Súd prvej inštancie preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými námietkami žalovaného, uvedenými v jeho
procesnej obrane, nakoľko tieto by neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie, ku ktorému dospel tunajší súd
vo výroku predmetného rozsudku.

27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, súd preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.