Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124331482
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124331482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.,
Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 47 918 101, zastúpený: JUDr. Zuzana Pangrácová,
advokátka, Sokolia ulica 4811/1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 55 373 691, proti žalovanej: Marianna
Olejarová, Vlčie Doly 467, 082 52 Dulova Ves, IČO: 41 661 141, zastúpená: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o
zaplatenie 4.905,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 25Cb/97/2024-110 z 2. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/97/2024-110 z 2. apríla 2025.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že so žalovanou ako fyzickou osobou –
podnikateľom uzavrel Kúpnu zmluvu dňa 20.9.2023, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo RENAULT

Talisman, EČV: A., VIN: B. s dojednanou kúpnou cenou 7.077,- eur. V čase kúpy vozidla však toto
malo skrytú vadu – prasknutý blok motora, ktorú nebolo možné bez odstránenia krytu motora zistiť.
Žalobca si preto výzvou zo dňa 8.11.2023 voči žalovanej uplatnil náhradu škody vo výške 4.200,- eur, čo
predstavuje náklady na opravu vozidla, pričom táto cena bola určená podľa ceny motora, prác a náplní
motora typovo rovnakého (nie nového) vozidla, žalovaná túto sumu odmietla žalobcovi uhradiť. Žalobca
si v tejto súvislosti nechal vypracovať znalecký posudok znalcom C. D. E. číslo 202302769686178 zo
dňa 15.12.2023, v ktorom znalec konštatoval, že v čase predaja vozidla sa na ňom vyskytovala vada

a znalec stanovil cenu vozidla, ak by nemalo vadu vo výške 8.309,45 eur. Na základe tohto posudku
žalobca opätovne vyzval žalovanú na úhradu sumy 4.905,45 eur, stanovenej ako rozdiel medzi cenou
motorového vozidla bez vád a cenou, za ktorú sa vozidlo predalo tretej osobe vo výške 3.404,- eur, čo
žalovaná listom zo dňa 3.3.2024 odmietla.

3. Žalovaná navrhla žalobu v podanom odpore zamietnuť. Uviedla, že vozidlo žalobcovi odovzdala
v dobrom technickom stave. Zamestnanec žalobcu po jazde a prehliadke vozidla toto prevzal podľa

preberacieho protokolu a následne bola podpísaná zmluva číslo FPAA615/231078. Žalovanej bola dňa
27.9.2023 uhradená čiastka vo výške 6.998,- eur, žalobca mal počas tejto doby dostatočný čas na
preverenie stavu vozidla. Následne až po 28. dňoch kontaktoval žalovanú, že na vozidle sa vyskytlavada, žalovaná však nevie, čo sa udialo počas tejto doby s vozidlom, preto trvá na tom, že vozidlo
predala v dobrom stave.

4. Žalobca v replike reagoval na obranu žalovanej a uviedol, že zmluva bola medzi stranami uzavretá
podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len „VOP“). V zmysle bodu 3.1 predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má vozidlo v čase prechodu
nebezpečenstva škody na vozidle s výnimkou vád, o ktorých kupujúci v čase uzavretia kúpnej zmluvy
vedel alebo musel vedieť. Na základe uvedeného ustanovenia sa predpokladá, že za vadu na predanej

veci,ktorúmalavecvčaseprechodunebezpečenstvaškody,t.j.včaseuzavretiazmluvyapokiaľnejdeo
zjavnú vadu, zodpovedá žalovaná ako predávajúci. Žalobca vykúpil vozidlo od žalovanej dňa 20.9.2023,
preverilniekoľkoparametrov,pričomvadumotoranezistilanipokrátkejjazdevozidlom.Vozidlonásledne
predal dňa 15.10.2023, teda po 25 dňoch od jeho výkupu od žalovanej, nový majiteľ však s vozidlom
prejazdiliba70km,poktorýchsaobjavilavadanavozidleznačnýmúnikomolejazblokumotora.Žalobca
hneď dňa 16.10.2023 vozidlo od nového majiteľa prevzal, pričom zistil, že príčinou úniku oleja bola

prasklina na bloku motora, ktorú zistil použitím špeciálnej sondy, teda nie pri bežnej prehliadke. Žalobca
dňa 18.10.2023 s týmto zistením kontaktoval žalovanú, ktorá odmietla vozidlo prevziať a žalobcovi
uhradiť cenu vozidla. Žalobca si v tejto súvislosti dal vypracovať znalecký posudok, v rámci ktorého
znalec v jeho závere uviedol, že príčinou vady motora je prasklina bloku motora, zalepená lepidlom
alebo neznámou tekutinou, zrejme so snahou opraviť prasknutý blok motora jednoduchým, rýchlejším a

lacnejšímspôsobom,čovšaknevediekuspokojivémuvýsledkuavkrátkomčasedochádzakopätovným
priesakom prevádzkových kvapalín. Pokiaľ ide o otázku, či sa daná vada mohla vyskytovať ešte pred
kúpou vozidla žalobcom od žalovanej, znalec uviedol, že je nanajvýš pravdepodobné, že v danom
prípade sa jedná o zamlčanie skrytej vady zo strany predávajúceho a o neodborne vykonanú opravu
za účelom jeho ďalšieho predaja.

5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich vyjadreniach, poukázala na to, že vozidlo bolo predané
15.10.2023, o čom sa dozvedela z listinných dokumentov, ktoré jej doručil súd. Niekedy v januári 2024
obdŕžala z dopravného inšpektorátu Snina oznámenie, že vozidlo bolo dňa 27.12.2023 prepísané na
nového majiteľa. Žalovaná poukázala na to, že vozidlo bolo novému majiteľovi odovzdané 4.12.2023, no

z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že tento bol objednaný až dňa 15.12.2023 a vypracovaný
k 19.12.2023, čo by mal súd prešetriť. Žalovaná na záver prehlásila, že o žiadnej skrytej vade na vozidle
nevedela a dodnes nevie, vozidlo predala z dôvodu, že v tom čase si kúpila iné vozidlo.

6.Vreakciinaduplikužalovanejžalobcauviedol,žesidalvypracovaťznaleckýposudokdňa15.12.2023,

keďže žalovaná na výzvu žalobcu odpoveďou zo dňa 9.11.2023 odmietla nahradiť žalobcovi škodu.
Už v tejto výzve však žalobca uviedol ako skrytú vadu vozidla prasknutý blok motora, čiže rovnakú
vadu, aká bola predmetom znaleckého skúmania. Žalobca preto požiadal vtedajšieho vlastníka vozidla
na pristavenie vozidla k žalobcovi, za účelom vypracovania znaleckého posudku. Žalobca tak vadu
vozidla oznámil žalovanej hneď po jej zistení v telefonickom rozhovore zo dňa 18.10.2023 a hneď dňa

20.10.2023 si uplatnil nárok na náhradu škody, pričom je evidentné, že túto vadu malo vozidlo už v čase
jeho predaja žalovanou žalobcovi.

7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou sa jedná o spor
obchodnoprávnej povahy, kedy vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 269

ods. 2, § 273 ods. 1, 2, upravujúcich pôsobnosť Obchodného zákonníka, obchodné záväzkové vzťahy,
právne úkony a uzavieranie zmlúv, § 409 ods. 1, § 436 ods. 1, 2, 3, 4, § 437 ods. 1, 5, § 440 ods. 2
Obchodného zákonníka, upravujúcich kúpnu zmluvu, vady tovaru a nároky z vád tovaru.

8. Súd prvej inštancie mal v konaní z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami konania

došlokuzavretiukúpnejzmluvy,vzmyslektorejžalovanápreviedlavlastníckeprávokvozidlunažalobcu
za kúpnu cenu 7.077,- eur, že žalobca zistil skrytú vadu – prasknutý blok motora, ktorú (vadu) oznámil
žalovanej 18.10.2023, že v čase predaja vozidla bol stav tachometra 209 143 km, v čase predaja vozidla
tretej osobe dňa 15.10.2023 209 162 km, a že znalec skúmal vozidlo so stavom tachometra 210 484
km. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že zo strany žalovanej išlo o podstatné porušenie

zmluvy, keď v konaní nebolo jasne preukázané, že vadu a jej neodbornú opravu na vozidle spôsobila
žalovaná.9. Súd prvej inštancie z takto zisteného skutkového stavu konštatoval, keďže medzi stranami konania ide
o obchodnoprávny vzťah, že nároky z vád upravuje § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, ktorý rozlišuje
podstatné a nepodstatné porušenie zmluvy. V prejednávanej veci nemal preukázané, že zo strany

žalovanej išlo o podstatné porušenie zmluvy, preto bol žalobca povinný pred uplatnením si nároku na
náhradu škody u žalovanej postupovať podľa § 436 a nasl. Obchodného zákonníka a uplatniť si primárne
nároky titulom vád veci a až následne v prípade neúspešnosti alebo neúplného plnenia žalovanej,
uplatniť nárok na náhradu škody. Uvedené vyplýva zo samotného znenia § 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa

§ 436 a § 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. V tejto súvislosti citoval
komentárLukáčka,P.,Hučková,R.,Kubinec,M.akol.Obchodnýzákonník.Komentár.1.vydanie.Praha:
C. H. Beck, 2025, 1372-1373 s. k § 440 Obchodného zákonníka a dôvodil, že žalobca nepostupoval v
súlade so zákonom, pretože pred uplatnením si nároku na náhradu škody od žalovanej nepostupoval
podľa § 436 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. že by si uplatnil napr. zľavu z ceny veci, ev. ak by boli
splnené podmienky, odstúpil od predmetnej zmluvy a žiadal vyplatenie ceny veci oproti vráteniu vozidla.

Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.1.2015 pod spisovou značkou 4MObdo/5/2013 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
uznesení zo dňa 27.5.2020 pod spisovou značkou 3Obdo/3/2020 (R 59/2020), ktoré citoval.

10. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ žalobca argumentoval tým, že v zmysle § 273

Obchodného zákonníka si so žalovanou dohodol samostatné podmienky v rámci VOP, čo pripúšťa
zmluvná voľnosť strán, že túto možnosť strán konania nepopiera a stotožňuje sa s názorom žalobcu
o zmluvnej voľnosti a možnosti odchýliť sa od zákonnej úpravy, avšak nie je možné sa odchýliť úplne
od znenia zákona, obzvlášť ak ide o nárok z vád veci. Zo samotného znenia VOP, konkrétne bodov
3.1. a 3.4. vyplýva, že nárok žalobcu ako kupujúceho na náhradu škody nie je dotknutý za súčasného

uplatnenia nárokov z vád automobilu uvedených v bode 3.3. VOP. Bod 3.3. VOP pritom uvádza ako
možnosti kupujúceho pri vadách automobilu požadovať zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy.
Samotné VOP teda umožňujú uplatnenie nároku na náhradu škody za súčasného uplatnenia nárokov
z vád, pričom v konaní nebolo preukázané, že si žalobca tieto nároky u žalovanej uplatnil. Súd prvej
inštancie preto žalobu zamietol, majúc nárok žalobcu uplatnený u žalovanej za predčasný, uplatnený

z dôvodu nepreukázania postupu podľa § 436 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. v znení bodov 3.3.
a 3.4. VOP.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
kedy žalovaná mala vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má voči žalobcovi právo na

náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu
100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že žalobe v plnom rozsahu

vyhovuje.

13. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

14. V odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec tým, že žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu škody, hoci z obsahu zmluvy a skutkového stavu vyplýva, že zo strany
žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvy a teda žalobcovi vznikol nárok podľa § 436 ods. 4
Obchodného zákonníka v spojení s bodom 3.4. VOP. Prasknutý blok motora predstavuje závažnú skrytú
vadu, ktorá sa prejavila už po prejdení 70 km, čo nasvedčuje, že vada existovala už pri predaji. Znalec

konštatoval, že vada bola zakrytá lepidlom alebo inou látkou, čo možno vyhodnotiť ako úmyselné alebo
prinajmenšom vedomé zatajenie zo strany žalovanej. Ide o podstatnú vadu, pretože bráni riadnemu
užívaniu vozidla a žalobca by zmluvu neuzavrel, ak by o nej vedel. Preto ide o podstatné porušenie
zmluvy, čo zakladá nárok na náhradu škody popri nárokoch z vád (§ 436 ods. 4 Obchodného zákonníka).
Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca vadu riadne oznámil (už 18.10.2023), žiadal nápravu a keď

táto nebola poskytnutá, domáhal sa náhrady škody. Podľa § 263 Obchodného zákonníka si zmluvné
strany môžu dohodnúť odchylné podmienky od dispozitívnej úpravy, pričom § 436 ods. 4 Obchodného
zákonníka výslovne umožňuje kumuláciu nároku na náhradu škody s nárokmi z vád – nejde teda o
obídenie kogentného ustanovenia. Ak súd tvrdí, že žalobca „nepostupoval najprv podľa § 436“, potomneberie do úvahy, že v tomto prípade šlo o oznámenie vady a žiadosť o nápravu, ktorá bola odmietnutá
– čím bola daná podmienka, prechod na náhradu škody, splnená. Súd sa nevysporiadal s obsahom §
436 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý výslovne hovorí: „Popri nárokoch ustanovených v odseku 1

má kupujúci nárok na náhradu škody (...).“ Uplatnenie náhrady škody nie je v rozpore s § 440 ods. 2
Obchodného zákonníka, ak mu predchádzalo oznámenie vady a pokus o riešenie (ktorý bol odmietnutý),
najmä pri podstatnom porušení zmluvy.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil. Poukázala na to, že pokiaľ žalobca cituje § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka pojednávajúceho
o tom, kedy sa porušenie zmluvy považuje za podstatné, toto zákonné ustanovenie v prejednávanej
veci použité nebolo, a to z dôvodu, že použité ani nemohlo byť. Žalovaná nepopiera, že prasknutý
blok motora vo všeobecnosti pri predaji motorového vozidla možno považovať za závažnú vadu a za
podstatné porušenie zmluvy, avšak žiadne takéto porušenie predmetom súdneho konania z dôvodov
ďalej uvedených nebolo. Rovnako žalobca cituje bod 3.4. VOP, kde sa uvádza, že nárok kupujúceho na

náhradu škody, nie je dotknutý za súčasného uplatnenia nárokov z vád automobilu uvedených v bode
3.3. VOP. Zároveň v závere odvolania žalobca cituje § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
popri nárokoch ustanovených v ods. 1, má kupujúci nárok na náhradu škody. Žalovaná uvádza, že
citované zmluvné a zákonné ustanovenia nič nemenia na správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a má
zároveň za to, že zo strany žalobcu nebol uplatnený správny postup pri hájení svojich práv, ktorý vyplýva,

akojetozrejméajzcitáciívodvolaní,znesprávnejinterpretácieustanoveníObchodnéhozákonníka,ato
predovšetkým § 440 ods. 1 a ods. 2. Ako vyplýva z § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, nároky z vád
tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Zároveň však ods. 2 tohto
ustanovenia uvádza, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť v rámci nárokov z vád tovaru, nemožno
dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, teda ani z nároku na náhradu škody alebo na

zmluvnú pokutu, ktorá má charakter paušalizovanej náhrady škody. Podľa názoru žalovanej, súd prvej
inštancie podstatu tvrdení žalovanej a nesprávneho uplatnenia si práva žalobcom, správne vystihol na
str. 7 a 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom svoj právny názor podporil relevantnou odbornou
spisbou, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

16. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach, zdôraznil, že žalovaná nesprávne
tvrdí, že ustanovenie § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je možné v danom prípade aplikovať.
Znalec jednoznačne konštatoval, že prasknutý blok motora bol zakrytý lepidlom alebo inou látkou, čo
nasvedčuje úmyselnému alebo vedomému zatajeniu vady. Ide teda o podstatné porušenie zmluvy,
pretože žalobca by zmluvu neuzavrel, ak by o vade vedel. Žalovaná mylne interpretuje subsidiaritu

nároku na náhradu škody, § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka výslovne umožňuje uplatniť nárok na
náhradu škody popri nárokoch z vád. Ustanovenie bodu 3.4. VOP túto možnosť zmluvne potvrdzuje.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. R 65/1996) uvádza, že nárok na náhradu škody pri podstatnom
porušení zmluvy nemožno vylúčiť ani kumulovať so zodpovednosťou za vady, ak kupujúci preukáže,
že poškodenie spôsobilo neodstránenie vady napriek upozorneniu. Žalovaná sa odvoláva na literatúru,

no opomína judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 1Obdo/50/2011 potvrdil,
že predávajúci zodpovedá aj za škodu spôsobenú skrytou vadou, ktorú pri obvyklej kontrole nemožno
odhaliť. Zamlčanie takejto vady môže viesť k uplatneniu náhrady škody bez ohľadu na nároky z vád.
Žalovaná nijako nevyvrátila tvrdenia o zakrytí vady, ani stanovisko znalca. Zmluvná dokumentácia,
vrátane reklamačného oznámenia zo dňa 18.10.2023, potvrdzuje riadne oznámenie vady a nečinnosť

žalovanej.

17. Žalovanej bola odvolacia duplika žalobcu doručená dňa 4.6.2025, odvolaciu repliku nepodala.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.20. Ak žalobca odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod
nie je naplnený.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie
v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu a relevantných odvolacích námietok žalobcu v podanom
odvolaní, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
správne a úplné zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce

je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

22. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu konštatuje správnosť skutkových záverov súdu
prvej inštancie, ktorý v konaní nemal preukázané, že vadu a jej neodbornú opravu na vozidle spôsobila

žalovaná. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, k uzavretiu Kúpnej zmluvy medzi stranami konania
došlo 20.9.2023. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v čase predaja vozidla žalovanej (prvá
majiteľka) žalobcovi bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti 209 143 km, v čase predaja vozidla
druhému majiteľovi dňa 15.10.2023 bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti 209 162 km, pričom znalec
skúmal vozidlo so stavom počítadla prejdenej vzdialenosti 210 484 km, ktoré mu bolo pristavené dňa

15.12.2023. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že v čase predaja motorového vozidla majiteľke
(tretia majiteľka), ktorá dňa 4.12.2023 kupovala motorové vozidlo s vadou, bol stav počítadla prejdenej
vzdialenosti 209 162 km (č. l. 5 spisu súdu prvej inštancie) napriek tomu, že motorové vozidlo malo
po predaji vozidla majiteľovi (druhý majiteľ), ktorý kupoval vozidlo dňa 15.10.2023 so stavom počítadla
prejdenej vzdialenosti 209 162 km prejsť cca 70 km cestou do jeho bydliska (tvrdenie žalobcu na

č. l. 58 spisu súdu prvej inštancie). Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu je tak v priamom rozpore
s listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca. Pri kúpe vozidla majiteľkou (tretia majiteľka), ktorá dňa
4.12.2023 kupovala motorové vozidlo s vadou, bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti 209 162 km
(napriek tomu, že druhý majiteľ mal prejsť vzdialenosť cca 70 km, pri ktorom sa mala prejaviť vada,
t. j. stav počítadla prejdenej vzdialenosti zo dňa 4.12.2023 po údajnom prejdení 70 km bol zhodný so

stavom počítadla, ktoré malo vozidlo 15.10.2023 pred prejdením údajných 70 km). Zároveň bolo na
vozidle podľa počítadla prejdenej vzdialenosti ku dňu obhliadky znalca od predaja vozidla žalovanou
(prvou majiteľkou) prejdených 1 341 km (č. l. 18 spisu súdu prvej inštancie – stav počítadla prejdenej
vzdialenosti 210 484 km). Tieto skutočnosti zo spisu súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu preto
potvrdzujú správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, že vadu a jej neodbornú opravu na vozidle

nespôsobila žalovaná, t. j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúca nemohla mať
vedomosť o skrytej vade (3.1. VOP), keďže nebola preukázaná jej existencia.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. Predpokladom aplikácie úpravy kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka na vzájomné
vzťahy účastníkov zmluvy je povaha účastníkov tohto záväzkového vzťahu, ktorí musia mať
postavenie podnikateľov, pričom už pri vzniku tohto záväzkového vzťahu musí byť zrejmé, že sa
týka ich podnikateľskej činnosti (súvislosť s predmetom ich podnikania). Vychádzajúc zo zásady
neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov, môže byť kúpna zmluva uzavretá ústne, písomne alebo

aj konkludentne. Z obsahového vymedzenia kúpnej zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka
vyplývajú jej podstatné náležitosti, ktorými je vymedzená kúpna zmluva ako osobitný typ zmluvy a ktoré
ju odlišujú od ostatných zmluvných typov. Zmluvné strany sú preto viazané požiadavkou zákona
na podstatné náležitosti zmluvy a tieto nemôžu z jej obsahu vylúčiť alebo upraviť iným spôsobom, ktorý
nezodpovedá základnému vymedzeniu kúpnej zmluvy. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú: (1)

určenie zmluvných strán, (2) určenie predmetu kúpy, (3) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy
kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a (4) záväzok kupujúceho zaplatiť
kúpnu cenu.25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri posudzovaní nároku žalobcu
mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou sa jedná o spor obchodnoprávnej povahy,
vychádzajúc z vykonaného dokazovania, pretože žalobca aj žalovaná sú podnikateľskými subjektmi

vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť v rámci svojich predmetov podnikania, keď žalobca v zmluvnom
vzťahu vystupoval ako obchodná spoločnosť a žalovaná ako fyzická osoba – podnikateľ. Z uvedeného
dôvodu súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka.

26. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že z obsahu zmluvy a skutkového stavu vyplýva, že zo
strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvy a žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody
popri nárokoch z vád podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení s bodom 3.4. VOP (podľa
žalobcu zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca vadu riadne oznámil už 18.10.2023, žiadal nápravu
a keď táto nebola poskytnutá, domáhal sa náhrady škody), teda súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s obsahom § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne

posúdil vzťah strán sporu ako obchodnoprávny podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 269
ods. 2, § 273 ods. 1, 2 upravujúcich pôsobnosť Obchodného zákonníka, obchodné záväzkové vzťahy,
právne úkony a uzavieranie zmlúv, § 409 ods. 1, § 436 ods. 1, 2, 3, 4, § 437 ods. 1, 5, § 440 ods. 2
Obchodného zákonníka upravujúcich kúpnu zmluvu, vady tovaru a nároky z vád tovaru.

27. Následné právne závery súdu prvej inštancie, že zo strany žalovanej nešlo o podstatné porušenie
zmluvy, preto bol žalobca (ak súd prvej inštancie posudzoval nároky žalobcu) povinný pred uplatnením
si nároku na náhradu škody u žalovanej postupovať podľa § 436 a nasl. Obchodného zákonníka a
uplatniť si primárne nároky titulom vád veci, ako pri nepodstatnom porušení a až následne v prípade
neúspešnosti alebo neúplného plnenia žalovanej, uplatniť si nárok na náhradu škody, nemajú vplyv

na vecnú správnosť rozhodnutia v prejednávanej veci. V tomto prípade ide síce o nesprávne právne
posúdenie veci, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá (v kontexte
správne zisteného skutkového stavu, že vadu a jej neodbornú opravu na vozidle nespôsobila žalovaná),
avšak na podklade zistených skutočností správne ustálil uplatnený nárok po vecnej stránke z hľadiska
hmotnéhoprávaapovyhodnotenívykonanýchdôkazovdospelkzáveru,ženárokžalobcujenedôvodný.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia

nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam v odvolacom konaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

29. Z uvedených dôvodov nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnej žalovanej nárok na plnú náhradu trov

prvoinštančného konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP ako vecne správny.

32. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v tomto odvolacom konaní úspešná, priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto

odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).