Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: VK-12C/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222202129
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6222202129.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcov 1/ X.. K. Q.V.j, nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Ž., 2/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. Č.. XXX,
3/ X.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. Č.. XX, 4/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. Č.. XXX,
XXX XX J. J., zastúpených Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského č. 3, 990
01 Veľký Krtíš, proti žalovaným 1/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX D. D., 2/ X. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. Č.. XX, 3/ N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. Č.. XX, 4/ Q.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. Č.. XX, 5/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. Č..
XX, 6/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. Č.. XX, 7/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX

J. J. Č.. XX, 8/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. Č.. XX, 9/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX J. J. Č.. XX, zastúpených JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom, so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký
Krtíš, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným 1/ až 9/ sa proti žalobcom 1/ až 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 26.09.2022 prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne sa žalobcovia 1/ - 4/ domáhali proti žalovaným 1/ - 9/ vydania bezdôvodného obohatenia za
dva roky, sumy 533,32 Eur. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ - 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v k.ú. J. J. na LVč. XXX ako CKN p.č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6386
m2 a to X.. K. Q. pod B1 v 1/6-ine k celku, K. Q. pod B 2 v 1-ine k celku a pod B3 v 1-ine k celku, X.. K. T.
pod B4 v 1/6-inek celku a Z. R. pod B 5 v 1/6-ine k celku. Žalovaní 1/ - 9/ sú vlastníkmi nehnuteľností v
k.ú. J. J. na LV č. XXX a to bytov v bytovom dome súp. č. XX na parc. č. XX/X a XX/X a spoluvlastníkmi
podielu na p. č. XX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 241 m2, na ktorom stojí bytový dom súp. č.

XX a to žalovaný A. I. pod B6 v 5153/28105-inách k celku, X. D. pod B2 v 3773/28105-inách k celku,
N. F. a Q. F. v BSM pod B 7 v 5127/28105-inách k celku, Q. A. a K. A. v BSM pod B 8 v 5127/28105-
inách k celku, N. R. a K. R.Č. v BSM pod B 8 v 3798/28105-inách k celku a E. D. pod B 2 v 5127/28105-
inách k celku.

2. Žalovaní ako vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX užívajú aj priľahlé pozemky, ktoré susedia
s bytovým domom súp. č. XX a to časť CKN parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere

931 m2. Žalobcovia, si dali vyhotoviť na vlastné náklady znalecký posudok znalkyňou Ing. arch.
Danou Černíkovou pod č. XX/XXXX na určenie hodnoty nehnuteľností v prípade predaja a doplnenie
znaleckého posudku pod č. XX/XXXX na určenie výšky nájmu, ktorým výpočet nájmu za 1 m2 plochy
je v sume 0,286 Eur, t. j. za užívanú plochu žalovanými činí spolu sumu 266,66 Eur ročne. Predpodaním tohto žalobného návrhu medzi účastníkmi prebiehali viaceré mimosúdne rokovania, nakoľko
žalobcovia sa snažili o odpredaj pozemku pod bytovým domom súp. č. XX žalovaným, ktorí v rámci
jednania prejavili záujem o odkúpenie pozemku pod bytovým domom, kde aj akceptovali kúpnu cenu

určenú znaleckým posudkom a to vo výške 4,60 Eur za 1m2. Žalobcovia mali rovnako záujem o
odpredaj pozemku, ktorý je priľahlý k bytovému domu a ktorí aj žalobcovia užívajú ako prístupové cesty
k bytovému domu, k záhradkám, ktoré užívajú, odstavné plochy a parkovacie miesta, predzáhradka
pred bytovým domom súp. č. XX, ktoré sú podľa zamerania vo výmere 931 m2. Medzi účastníkmi
prebehli viaceré mimosúdne jednania, ale tieto rokovania neviedli k spoločnému konsenzu, nakoľko

žalovaní neakceptovali kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom a žalobcovia s poukazom na dlhodobé
bezodplatné využívanie nehnuteľností žalovanými, nesúhlasili so znížením kúpnej ceny. S poukazom
na viac ako 15 mesačné mimosúdne jednania, ktoré zostali na mŕtvom bode a s rovnako aj na krátku
dobu premlčania inštitútu bezdôvodného obohatenia sa žalobcovia rozhodli vec riešiť súdnou cestou,
vzhľadom k tomu, že žalovaní niekoľko desiatok rokov užívajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov
a ich právnych predchodcov bez akejkoľvek finančnej úhrady. Vzhľadom k týmto skutočnostiam máju

žalobcoviazato,žežalovanísaužívanímčastiichnehnuteľnostiatočastiCKNp.č.XX/Xvovýmere931
m2, vedľa ktorej stojí bytový dom súp. č. XX v k. ú. J. J. na úkor žalobcov úmyselne bezdôvodne obohatili
a žalobcovia preto v zmysle § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka požadujú od žalovaných
vydanie tohto bezdôvodného obohatenia a titulom bez zmluvného užívania nehnuteľností.

3. Ku žalobe žalobcovia predložili Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 31.10.2021 adresovanú
žalovaným 1/ - 9/, Doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX, Výpis z Listu vlastníctva č. XXX, č. XXX,
č. XXX pre k. ú. a obec J. J., kópiu katastrálne mapy spolu so zameraním zabratej časti sporenej parcely.
Odpoveď na návrh o odkúpenie časti pozemkov zo dňa 25.09.2021 a 27.10.2021

4. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.11.2022 prostredníctvom ich právneho zástupcu
žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V odôvodnení uviedli, že podľa informácií z príslušného listu
vlastníctva žalobcovia 1/ - 4/ nehnuteľnosť nadobudli v čase, keď na nej bytový dom už stál. Žalovaní
1/ - 9/ sa dostali do situácie, že ich stavba stojí na cudzom pozemku nezavinene. Podľa ich názoru k
spornej parcele vzniklo podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vecné bremeno (ex lege). Právny

poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci,
ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená
zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných
vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou právnou úpravou. Na to, aby mohli žalovaní 1/ - 9/ ako
vlastníci jednotlivých bytov plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke právo, zákonodarca predmetným

§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ustanovil, že na predmetnom priľahlom pozemku, ktorý nie je vo
vlastníctve žalovaných 1/ - 9/ ako vlastníkov jednotlivých bytov, sa zriaďuje vecné bremeno priamo zo
zákona. V predmetnom prípade má zaviazať žalobcov 1/ - 4/ ako vlastníkov pozemku, aby strpeli jeho
užívanie žalovanými 1/ - 9/ ako vlastníkmi jednotlivých bytov, na účely plnohodnotného a nerušeného
výkonu ich vlastníckeho práva. Tým, že vecné bremeno vzniká zo zákona bez ohľadu na vôľu vlastníkov

priľahlého pozemku, resp. vlastníkov jednotlivých bytov, jeho zápis do katastra nehnuteľností má iba
deklaratórny charakter. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu 1/ - 4/ k spornej parcele došlo v
danom prípade zriadením vecného bremena. Finančná náhrada za takéto obmedzenie je jednorazová
a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Nárok na zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva vecným bremenom v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. má iba ten, kto

bol vlastníkom zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena - to znamená k 1. septembru
1993, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 182/1993 Z.z. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v danom
prípadežalobcovia1/-4/,užnadobudlipozemokzaťaženývecnýmbremenom(dôkaztitulnadobudnutia
žalobcov 1, 3, 4 - Osvedčenie o dedičstve č. XD XXX/XXXX-XX, Dnot. XXX/XXXX zo dňa 11.12.2000 -
U. XXX/XXXX, dôkaz titul nadobudnutia žalobca 2 - Kúpna zmluva C.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX

- XX/XXXX). Vzhľadom na to, že vecné bremená in rem prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu
s vlastníctvom prevádzanej veci, nemôže sa nadobúdateľ (nový vlastník) už zaťaženého pozemku
domáhať nejakej ďalšej finančnej náhrady. V danej veci bolo na pôvodnom vlastníkovi, resp. vlastníkoch
spornej parcely, aby sa rozhodli, či nárok na túto finančnú náhradu uplatnia alebo neuplatnia. Bez
ohľadu na to, ako sa rozhodli, treba konštatovať, že žalobcom 1/ - 4/, ktorí spornú parcelu nadobudli

v roku 2000 a v roku 2019, takéto právo nevzniklo. Nepatrí im preto finančná náhrada za obmedzenie
(pokračujúce obmedzovanie) ich vlastníckeho práva, ktorej sa žalobou domáhajú. V danom prípade
nemôže žalovaným 1/ - 9/ vznikať bezdôvodné obohatenie, pretože pozemok žalobcov 1/ - 4/ neužívajú
bez právneho dôvodu - oprávňuje ich na to existujúce vecné bremeno.5. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.12.2022 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
zotrvali na podanej žalobe. Ďalej uviedli, že žalovaní nepreukázali, či v rámci pozemkových dispozícií

projektuvýstavbyobytnéhodomubolorozhodnuté,žesatuumiestňujúinéstavby(garážovéstátie,resp.
trávnaté plochy, záhrady a podobne). Bez takéhoto rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní nemôže
vzniknúť režim priľahlého pozemku s následkom zásahu do vlastníckeho práva subjektu vlastniaceho
pozemky v susedstve pozemku, na ktorom je postavený obytný dom. V súvislosti s pojmovým pojmom
priľahlý pozemok v znení ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov, sú významné zistenia, či ide

o pozemok určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto obytnému
domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a podobne, či ide o
pozemok, ktorý susedí so zastavanou plochou pod obytným domom (čo však nie je jediné kritérium
a či pozemok slúži na prístup do obytného domu, čo tiež nie je jediné kritérium). Je nesporné, že
sporné pozemky užívajú jednotliví vlastníci bytov v bytovom dome a to nie len ako prístupový pozemok k
bytovému domu ale aj ako pozemok, na ktorom parkujú ich osobné motorové vozidlá, prípadne vozidlá

osôb, ktoré navštevujú jednotlivých vlastníkov. Vlastníci jednotlivých bytov si tu vybudovali záhradky,
okrasné plochy, prípadne akúsi oddychovú zónu. Všetky tieto úpravy boli vybudované v minulosti a aj
v súčasnej dobe sú naďalej využívané v zmysle predložených dôkazov. Podľa žalobcov je zrejmé, že
žalovaní užívajú spornú parcelu nad rozsah definície priľahlého pozemku a to aj s poukazom na výmeru
ako aj druh pozemku, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva.

6. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2023 právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe
a doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, že navrhuje, aby súd vykonal aj obhliadku na mieste samom,
aby súd videl, že v akom rozsahu sa jednotlivé tieto pozemky užívajú, nakoľko na tých pozemkoch sú
vystavané altánky, sú tam parkovacie plochy, sú tam garáže plechové, sú tam mini záhradky, sú tam

kríky zasadené, je tam naozaj nejaká kvázi taká mini parková úprava. Podľa ich názoru aj s poukazom
platnú právnu úpravu, na toto nie je možné použiť inštitút priľahlého pozemku. V rámci okresného
súdu prebiehajú štyri konania. Každý bytový dom je riešený v inom konaní a tá plocha, ktorá patrí
k tomu bytovému domu v zmysle toho užívania jednotlivými vlastníkmi bola zakreslená geodetickou
kanceláriou. Na to, aby súd aplikoval na tieto pozemky inštitút priľahlého pozemku nie sú splnené

základné podmienky, nakoľko v zmysle zákona č. 182/1993 pod pojmom priľahlý pozemok sa rozumie v
intenciách pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom je oplotená záhrada, oplotené nádvorie a ktorý
takto právne aj fakticky je priradený k bytovému domu. Na mieste samom je jednoznačne preukázané,
že sa tam nejedná o žiadne oplotené územie.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach. Súdu krátkou cestou
predložil vyjadrenie zo dňa 04.05.2023, na ktoré ďalej poukazoval. V písomnom vyjadrení právny
zástupca žalobcov vzniesol námietku premlčania pre prípad, že by súd považoval žalobcov aktívne
legitimovaných na podanie žaloby, pokiaľ sa týka náhrady za vecné bremeno k pozemku. Nie je možné
obchádzať právne dôsledky premlčania práva na náhradu za zriadenie vecného bremena uplatnením

toho istého majetkového práva z iného právneho dôvodu, napr. z titulu bezdôvodného obohatenia. Pre
ustálenie pojmu priľahlý pozemok je významné zistenie, či ide o pozemok, ktorý bol určený na spoločné
užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom
nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod., pričom má ísť o pozemok susediaci so zastavanou
plochou pod domom, hoci to nie je jediným kritériom. Rovnako pozemok často môže slúžiť na prístup

do bytového domu, ale ani to nemusí byť jediné kritérium. V prípade zákona o vlastníctve bytov mienil
zákonodarca upraviť vzťah aj k pozemkom, ktoré sa postupom času od vzniku domu v dôsledku spôsobu
užívania domu a jeho okolia pôvodne nájomcami a neskôr vlastníkmi bytov môžu považovať za priľahlé.
Z Územného rozhodnutia ONV - odbor výstavby vo C. J. č. M. - J. z XX.C..XXXX nachádzajúceho
sa v archíve vyplýva, že vymedzenie miesta rozsahu územia pre umiestnenie predmetnej stavby -

bytového domu; bolo určené: podľa predloženého Výkazu plôch ku GP č. XXX- XXXX-XX, predchádza
GP č. zák. XXX-XXXX-X, Vytyčovací náčrt pre GP č. zák. XXX-XXXX-XX, list mapy č. 1 a 4, Poľný
nákres pre GP č. z. XXX-XXXX-XX a podľa Geometrického plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre
Kraj Stredoslovenský, okres C.J. J., Obec J. J., Št. notárstvo: C. J., Kat. územie J. J., List mapy č. 1
a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, nové hranice sú označené žel. tyčami, vyhotovil J. Rechtorík, územné

rozhodnutie M.-J. zo dňa XX. C.. XXXX., v Mo. Kameni, dňa XX.X.XXXX. V roku 1973 až 1982 bolo
povolené užívanie štyroch bytových jednotiek s tým, že ich prevádzkovanie je podmienené vykonaním
funkčných skúšok, inštalácií a zariadení, povolením hygienika atď. Podľa predmetného Geometrického
plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX z XXXX a jeho mapovej prílohy je zrejmé, že bývalá EN parc. č.XXX/X, v súčasnosti CKN XXX/X, z ktorej bola vytvorená sporná parcela EN parc. č. XXX/X, v súčasnosti
CKN parc. č. XX/X, na ktorej bol postavený predmetný bytový dom, sa nachádza vedľa cesty. Podľa
kópie katastrálnej mapy z roku 2023 a GP č. XXXXXXXX - XX/XXXX z XX.XX. XXXX úradne overený

07.07.2020 pod č. XXX/XXXX Ing. Pavel Novák, sú sporné pozemky naďalej zakreslené tak, že sú
umiestnené medzi cestou a susedným pozemkom CKN XXX/X, predtým EN XXX/X - orná pôda (roľa).
Za uvedenou cestou sú pozemky, na ktorých sú postavené ďalšie rodinné domy v obci. Z konfigurácie
terénu uvedenej na týchto snímkach, ako aj na mapkách ku geometrickému plánu z roku 03.06.1971 je
zrejmé, že účelové určenie plochy nachádzajúcej sa okolo predmetného bytového domu, bolo ako okolie

domu postaveného na tejto spornej parcele. Rovnako to bolo aj pri všetkých ďalších bytových domoch
postavených na spornom pozemku nachádzajúcich sa pri predmetnej ceste. Na základe uvedeného
možno vyvodiť aj z predložených mapových podkladov, že pozemok nachádzajúci sa v bezprostrednom
okolí predmetného bytového domu, tak ako je vymedzený z jednej strany cestou a z druhej strany
susediacim pozemkom - orná pôda (roľa), bol určený výlučne na užívanie zo strany užívateľov, resp.
vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome. Nevyplýva ani z polohy pozemku, zo žiadnych listinných

dôkazov, ani z popisu skutkového stavu predneseného teraz vlastníkmi jednotlivých bytov (predtým
nájomníkmi jednotlivých bytov), že by kedykoľvek v minulosti bol tento priestor užívaný iným spôsobom,
prípadne že by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť odlišné účelové využitie a to najmä
pre verejnosť - iných obyvateľov obce, teda subjekty odlišné od užívateľov bytov. Predmetný sporný
pozemok je oplotený a tým jednoznačne oddelený od susedných pozemkov a žalovaní sporný pozemok

v rozsahu uvedeného oplotenia užívali a užívajú. Vykonaním navrhovaných dôkazov sa preukáže,
že spôsob využitia pozemkov bol determinovaný zvyklosťami, prevládajúcimi v tom - ktorom období.
Bezprostredne po výstavbe domu, bol podľa popisu skutkového stavu vlastníkov jednotlivých bytov
(predtým nájomníkmi) tento priestor využívaný na detské ihrisko, záhradky, prístrešky, drevárne, na
prášenie kobercov, sušenie bielizne a hry detí, miesta pre posedenie, prípadne pestovanie okrasných

rastlín, následne (neskôr) si užívatelia, resp. vlastníci bytov vytvorili odstavné plochy pre autá, fóliovník.
Na predmetnom pozemku sú od výstavby domu spevnené plochy, vŕtané studne, žumpy, vodovodné
potrubie, kanalizačné potrubie, elektrická prípojka, neskôr prípojka na plyn, prípojka na z vodovod.
atď.. Ďalej právny zástupca žalovaných poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17 Co
131/2013-264 zo 14. augusta 2013, ktorý bol preskúmaný Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. H.

ÚS 649/2013-13 z dňa 11. decembra 2013.

8. Svedok C. Ľ. na pojednávaní uviedol, že v rámci ich rodiny bol poverený, aby túto záležitosť riešil.
Nechal vypracovať znalecký posudok ohľadne cien, ktorým boli určené ceny tých pozemkov, na ktorých
ležia bytové domy. Okolo týchto bytoviek sa nachádzajú všelijaké kríky, stromy, búdy, garáže, maličké

detské ihriská, kde je tá plocha ohraničená tak, ako bývajú tí ľudia. Za celú tú plochu, okolo tých bytoviek
aj pod bytovkami platia dane vlastníci týchto pozemkov. K zameraniu tejto plochy došlo podľa toho, ako
to oni užívajú, tí nájomcovia, resp. vlastníci bytov. Okrem toho v podstate oni užívajú ešte aj to, čo je za
plotom, za tou plochou ako sú tie betónky. Ich predkovia tieto nehnuteľnosti získali kúpnou zmluvou z
roku 1932. V čase, keď sa realizovala výstavba týchto bytových domov, tak vlastníkom týchto pozemkov

už boli tiež ich predkovia.

9. Právny zástupca žalovaných v podaní doručenom súdu dňa 08.11.2023 predložil a poukázal na
oznámenie pod č. V.-C.-J.-XXXX/XXXXXX zo dňa 22.09. 2023 vyhotovené Okresným úradom Veľký
Krtíš, katastrálny odbor, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš. Uviedol, že v k. ú. J. J. v roku 1995 prebehlo

nové meranie, t. j. nové čísla parciel boli priradené a nový priebeh hraníc bol zameraný. Predmetná
listina uvádza čísla parcely, výmery, druh pozemku, spoluvlastnícke podiely vlastníkov v stave EN, EKN,
CKN pred a po uvedenom novom meraní v okrese C.Ý. J., obec J. J., k. ú. J.É. J. a to k nasledovným
parcelám :
- parcele CKN č. XX/X o výmere 6386 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV XXX,

- parcele EKN č. XXX/X o výmere 48735 m2, orná pôda, zapísaná na LV XXX,
- parcele CKN č. XX o výmere 1199 m2, zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV XXX,
- parcele CKN č. XX o výmere 1127 m2, zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV XX,
- parcele CKN č. XX o výmere 1426 m2, záhrada, zapísaná na LV XX.
Predmetná listina č. V.-C.-J.-XXXX/XXXXXX zo dňa 22.09. 2023 je podklad pre vyhľadanie pôvodu

predmetných parciel a vlastníckych vzťahov pri zápisoch do KN, pre potreby zistenia skutkové stavu v
predmetnom súdnom konaní.
Ďalej zástupca predložil:- Geometrický plán číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre Kraj Stredoslovenský, okres C. J., Obec J. J.,
Št. notárstvo: C. J., Kat. územie J. J., List mapy č. 1 a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, nové hranice sú
označené žel. tyčami, vyhotovil J. Rechtorík, územné rozhodnutie M.-J. zo dňa XX. C.. XXXX., v Mo.

Kameni, dňa 15.6. 1971,
- Poľný nákres pre Geometrický plán číslo zákazky XXX-XXXX-XX, p. J. Rechtorík do mapy zakreslil
8.6. 1971, zameral 3.6. 1971 - druh zmeny Oddelenie stavebného miesta -
- Výkaz plôch ku Geometrickému plánu č. XXX-XXXX-XX (Stredisko geodézie, Oblastný ústav geodézie
v Bratislave), p. J. Rechtorík vyhotovil 15. jún 1971,

- Geometrický plán číslo zákazky XXX-X-XXX-XX-XX na oddělení parcel číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, nové hranice boli v prírode označené plotom, (Geodézia n. p. Žilina), zameral 11. 1980, vyhotovil
11. 1980 - Jiří Bursa,
- Geometrický plán č. U.. XXX-X-XXX-XX/XX na odčlení parcely č. XXX/XX, nové hranice boli v prírode
označené žel. tyčami, (Geodézia n. p. Žilina), zameral 16.9. 81, vyhotovil 17.9. 81 - Jiří Bursa,
- Geometrický plán na vyhotovenie právneho stavu, číslo zákazky XXX-XXX-XX-XX, nové hranice boli

v prírode označené múrom, kolíkmi, (Geodézia), vyhotovil L. Hegeduš - dňa 11.8. 1988
- GP č. XXXXXXXX - XX/XXXX z 29.06. 2020, úradne overený 07.07. 2020 pod č. XXX/XXXX Ing. Pavel
Novák.
Z dôvodu preukázania historickej genézy parcely, ktorá je priľahlá k bytovému domu uvedené tvorí
podstatu argumentácie v rámci procesnej obrany žalovaných. Podľa ich názoru predmetné geometrické

plány preukazujú priľahlosť pozemku, na ktorom je postavený bytový dom. Historicky bol vytvorený na
odčlenenie stavebného miesta a je výlučne spätý s predmetným bytovým domom.

10.Súdvecprejednalarozhodolnapojednávaníkonanomdňa14.11.2023.Právnazástupkyňažalobcov
zotrvala na podanej žalobe a doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, že

zo žiadnej z príloh nevyplynulo nijakým spôsobom, že by už v nejakom architektonickom náčrte alebo už
v samotnej projektovej dokumentácii bolo počítané s tým, že ku každému bytovému domu prináleží tzv.
priľahlý pozemok. Argumentácia žalovaných je nesprávna a to s poukazom na všetky listinné dôkazy,
ktoré súd má k dispozícii z archívu. Tiež nemožno si zamieňať zákonnú inštitúciu ochranného pásma,
napríklad studne, s inštitútom zameraného priľahlého pozemku na stavbu bytového domu. V zákone č.

398/2002 Z. z. o podrobnostiach určovania ochranných pásiem vodných zdrojov je určené, že ochranné
pásmo sa určí v rozsahu potrebnom na ochranu bezprostredne najbližšieho územia vodárenského
zdroja a objektov záchytných zariadení. Hranica sa určí okolo objektov vŕtanej alebo kopanej studne vo
vzdialenosti najmenej 10 metrov. Je to vlastne obmedzenie, ktoré vyplýva priamo zo zákona a ktoré nie
je viazané na inštitút nejakého priľahlého pozemku. Ďalej právna zástupkyňa poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 12Cdo/163/2020, v ktorom má byť rozobratý inštitút priľahlého pozemku,
závery tejto argumentácie sú totožné s týmto konaním. Súdu krátkou cestou predložila dokumentáciu
v podobe fotiek sporných bytových domov a ich okolia. Uviedla, že na týchto fotkách je vidieť, ako si
jednotliví užívatelia porozdeľovali záhradky, niekto má užší, širší pás, niekto má väčší pás bez toho, aby
existovala nejaká samotná priľahlosť. Aj to oplotenie si každý určil v nejakom rozsahu, v akom to užíva.

Neexistuje tam žiadne oplotenie, sú tam vysadené stromy, niekde stoja autá. Z tejto fotodokumentácie
je tiež zrejmé, že čo sa týka nejakej kvázi, že vybetónovanej časti k jednotlivým pozemkom, toto
sa robilo čisto dodatočne, keď si už ľudia potrebovali nejakým spôsobom riešiť parkovacie státia.
Tieto si tam vybudovali individuálne bez nejakého stavebného povolenia, keďže sa jedná o prenosné
zariadenia, nejaké prístrešky nad motorovými vozidlami. Aj z tejto dokumentácie je viditeľné, že sú tu

nejaké fóliovníky, nejaké malé stavby. Tento stav nastal postupom času, hlavne v priebehu posledných
dvadsiatych rokoch, keď sa rozmohol taký trend mať vlastnú záhradku. Z tých geometrických plánov,
ktoré boli zaslané zo strany žalovaných, nijakým spôsobom nevyplýva priľahlosť pozemku v zmysle
zákonnej úpravy. Studňa, ktorá bola vybudovaná pri bytovom dome 8 b.j., tak táto studňa už nie je
funkčná. Už je bytovka napojená na obecný vodovod. V spise by sa malo nachádzať aj rozhodnutie o

vyňatípoľnohospodárskejpôdynastavebnéúčely,čosatýkapredmetnýchbytovýchdomov.Jetospráva
z 30. septembra 1979, kde sa uvádza, že príslušný orgán dáva súhlas na odňatie poľnohospodárskej
pôdy pre zastavanú a spevnenú plochu 0,0414 hektára, čo je vlastne 414 m2 a pre parkové úpravy
0,0479 hektára, čo teda po prepočte je 479 m2. Právna zástupkyňa poukázala na to, že pôvodne v
územnom nákrese, aj v tých projektových dokumentáciách sa počítalo s 8 - bytovými jednotkami, potom

so šiestimi a v skutočnosti sa postavili štyri bytové jednotky, teda aj so zvýšeným podlažím, nakoľko
pôvodne boli projektované na tri podlažia. Podľa ich názoru aj z tohto vyplýva, že v rámci tej projektovej
dokumentácie nebolo počítané s priľahlým pozemkom v takom rozsahu, ako sa v súčasnej dobe ten
priľahlý pozemok užíva zo strany žalovaných.11. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Ďalej
uviedol, že je pochybnosť, či tento dôkaz fotografiami bol urobený zákonným spôsobom, či bol udelený

súhlas majiteľov domov na takýto typ fotografie. Nie je zrejmé, či tieto fotografie skutočne zobrazujú
predmetné parcely, je tu pochybnosť o ich zákonnosti. Tieto fotografie podľa ich názoru jednoznačne
preukazujú to, čo sa rozumie definíciou priľahlého pozemku. Sú tam jednoducho skleníky, záhradky,
studne.Malibytambyťajprašiakyakojetouvedenévtechnickompláne,všetkočomáslúžiťobyvateľom
bytových domov na ich užívanie. Plány, ktoré boli zaslané súdu majú preukazovať skutočnosť, že to

bola plánovaná stavebná činnosť. Ako reakciu na tvrdenia, že nemožno si zamieňať osobitný zákon,
ktorý vytvára ochranné pásmo, treba uviesť, že toto všetko predstavuje len presné pravidlá, na základe
ktorých plánovaná dokumentácia bola uskutočnená, to znamená, že tam bola voda a tá studňa musela
mať nejaké ochranné pásmo tak, aby nedošlo k zásahu do vody a preto bolo takto plánované. To, že
to osobitný zákon ustanovuje, je pravdou. Ustanovuje to preto, aby v prípade projekcie boli dodržané
určité parametre.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, výsluchom svedka C. Ľ.,
listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe a k vyjadreniam predložili sporové strany, listinami zabezpečeným
zo Štátneho archívu, pracovisko Veľký Krtíš a to, výkresom 8 b.j. J. J. vonkajší vodovod - kanalizácia,
situácia pozdĺžne profily rok 1978, technickou správou k osadeniu 6 b.j. J. J. rok 1974, súhrnnou

technickou správou 6 b.j. J. J. rok 1974, žiadosť o vydanie územného rozhodnutia zo dňa 14. mája
1970, územné rozhodnutie pre stavbu 6 x 6 b.j. J. J., so snímkou mapy č. C. XXXX/XXXX z 20. augusta
1970, rozhodnutím o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 6 x 6 bj v k. ú. J. J. č. C. XXXX/
XXXX zo 17. júla 1970, rozhodnutím o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b.j. č. N. XXXX/
XXX.X/XXXX + KN z 20. septembra 1979, Geometrickým plánom číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre

Kraj Stredoslovenský, okres C. J., Obec J. J., Št. notárstvo: C. J.., Kat. územie J. J., List mapy č. l
a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, Územným rozhodnutím M.-J. zo dňa 20. VIII. 1970, zo dňa 15.6.1971,
Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo 29.06.2020, Územným rozhodnutie ONV - odbor
výstavby vo C.J. J. č. M. - J. z 20.VIII. 1970, Kópiou katastrálnej mapy z 2023 - ÚGKK SR, Ortofoto
mapou parcely registra C, XX/X., k. ú. J. J. - ÚGKK SR, fotografiami bytových domov a ich okolia na

č.l. 236 - 248.

13. Súd vo veci nevykonal dokazovanie listinou - Kúpna zmluva C.-XXX/XXXX zo dňa 21.03.2019,
listinou - Osvedčenie o dedičstve č. XD XXX/XXXX-XX, A.. XXX/XXXX zo dňa 11.12.2000, spisom
vedeným na Okresnom súde Veľký Krtíš pod č. k. XD XXX/XXXX- XX. A.. XXX/XXXX, Zmluvami o

prevode vlastníctva bytov na žalovaných 1/ - 9/, výsluchom žalovanej X. D.V., svedkov N. A., X., K. A.,
N. D., X.. S. J., tiež navrhovanou obhliadkou okolia bytového domu a to z dôvodu hospodárnosti konania
a tiež z dôvodu, že súd mal dostatočne zistený skutkový stav z predložených listinných dôkazov.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobcovia 1/ - 4/ sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. J. J. na LV č. XXX ako CKN p. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 6386 m2 a to X.. K. Q. pod B1 v 1/6-ine k celku, K. Q. pod B 2 v 1-ine k celku a pod B3 v
1-ine k celku, X.. K. T. pod B4 v 1/6-inek celku a Z. R. pod B 5 v 1/6-ine k celku. Žalobcovia 1/, 3/, 4/
nadobudli svoje podiely na základe Osvedčenia o dedičstve č. XD XXX/XXXX-XX, A.. XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX - U. XXX/XXXX a žalobca 2/ nadobudol svoj podiel na základe Kúpnej zmluvy C.-

XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XX/XXXX. Žalovaní 1/ - 9/ sú vlastníkmi nehnuteľností v k. ú. J. J.
na LV č. XXX a to bytov v bytovom dome súp. č. XX na parc. č. XX/X a XX/X a spoluvlastníkmi podielu
na p. č. XX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 241 m2, na ktorom stojí bytový dom súp. č. XX a to
žalovaný A. I. pod B6 v 5153/28105-inách k celku (Titulom Kúpnej zmluvy C. XXXX/XXXX zo dňa XX.
XX. XXXX - XXX/XXXX), X. D. pod B2 v 3773/28105-inách k celku (titulom Kúpnej zmluvy C. XXXX/

XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - C. X/XXXX), N. F. a Q. F. v BSM pod B 7 v 5127/28105-inách k celku
(titulom Zmluvy č. X/XX o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX. XX. XXXX - C. XXX/XX), Q. A. a K. A.
v BSM pod B 8 v 5127/28105-inách k celku (titulom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu C. XXXX/XX z
XX. XX. XXXX - XX/XX), N. R. a K. R. v BSM pod B 8 v 3798/28105-inách k celku (titulom Zmluvy o
prevode vlastníctva bytu C. XXXX/XX z XX. XX. XXXX - X/XX) a E. D. pod B 2 v 5127/28105-inách k

celku (titulom darovacej zmluvy C. - XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - C. XX/XXXX). Žalovaní ako
vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX užívajú aj priľahlé pozemky, ktoré susedia s bytovým domom
súp. č. XX a to časť CKN parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie. Podľa vyjadrenia žalobcov by
sa malo jednať o výmeru 931 m2 (zameranie na č. l. 27). Táto výmera nezahŕňa tú časť parcely, kdesú v zadnej časti vybudované záhradky (o výmere 749 m2), ktoré sú oplotené. Z ortofotomapy na č. l.
123 spisu, ktorú predložili žalovaní, vyplýva, že výmera priľahlého pozemku, ktorá by mala prináležať
obytnému domu súp. č. XX je 729 m2. Z predloženej fotodokumentácie spornej parcely vyplýva, že na

parcele č. XX/X sú postavené 4 bytové domy. Z pravej strany je vybudovaná prístupová cesta, ktorá
je spoločná tak pre uvedené bytové domy a rodinné domy na pravej strane cesty. Z uvedenej cesty sú
vybudované prístupy k jednotlivým bytovým domom, ktoré nie sú oplotené. Okolo bytových domov sú
vybudované odstavné plochy, pre účely parkovania motorových vozidiel a časť pozemku až po záhradky
jezatrávnenáasúnanejvysadenézrejmeovocnéaokrasnédreviny.Pribytovomdomesúp.č.XX(ktorý

nie je predmetom) sporu sú vybudované garáže a prístrešky. Na ľavej strane sporná parcela hraničí s
parcelou č. XXX/X (orná pôda). Z rozhodnutia Okresného národného výboru vo Veľkom Krtíši, odbor
lesného hospodárstva a poľnohospodárstva zo dňa 17.07.1970, o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre
výstavbu 6 x 6 b. j. pre JRD J. J., v k. ú. J. J. vyplýva, že pre účely výstavby bola odňatá z parcely č.
XXX/X pre výstavbu 6 x 6 b. j. poľnohospodárska pôda vo výmere 8.800 m2. Z Územného rozhodnutia
ONV - odbor výstavby vo Veľkom Krtíši č. M. - J. z XX.C..XXXX vyplýva vymedzenie miesta rozsahu

územiapreumiestneniestavby6družstevnýchbytovýchdomovpozostávajúcichzo6bytovýchjednotiek
v katastrálnom území J. J.. Investorom stavby malo byť JRD 25. výročia oslobodenia so sídlom J. J..
Z predloženého Výkazu plôch ku GP č. XXX- XXXX-XX, Vytyčovacieho náčrtu pre GP č. zák. XXX-
XXXX-XX, listu mapy č. 1 a 4, Poľného nákresu pre GP č. U.. XXX-XXXX-XX a podľa Geometrického
plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre Kraj Stredoslovenský, okres C.J. J., Obec J. J., Št. notárstvo:

C. J., Kat. územie J. J., List mapy č. 1 a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, (č. l. 135 a násl. spisu) vyplýva,
že pre účel výstavby bytových domov bola z pôvodnej parcely EN č. XXX/X (v súčasnosti CKN XXX/
X) vytvorená parcela č. XXX/X ( v súčasnosti parc. č. XX/X), ktorá bola určená na výstavbu vo výmere
6947 m2 (šírka pozemku 40 m a dĺžka 175 m (parc. č. XXX/X) a z pravej strany od cesty 172,75 m).
Vlastníkom pôvodnej ako aj odčlenenej parcely zostalo naďalej JRD 25. J. J. (č .l. 137 spisu). Výstavba

bytových domov prebehla v rokoch 1974 - 1982. Celkovo sa postavili 4 bytové domy. Ako prvý bol
postavený bytový dom súp. č. XX, ktorý je predmetom sporu. Z bodu 2.1.2 technickej správy k bytovému
domu 6 b. j. z augusta 1974 vyplýva, že pri bytovom dome budú vybudované dva smetníky po 6 nádob,
ktoré budú murované s oceľovými dvierkami a osadené na spevnenej ploche, ktorá je odkanalizovaná.
Pre bytový dom bol tiež určený oceľový vešiak na prádlo a oceľový klepáč na koberce. V bode 2.1.4

technickej správy je uvedené, že spevnené plochy a komunikácie slúžia pre prístup obyvateľov do
objektu pre prísun paliva, smetí atď.. V bode 2.2.1 je uvedené, že objekt 6 b. j. bude napojený na
vŕtanú studňu vodovodnou prípojkou a objekt bude odkanalizovaný do 100 m3 nepriepustnej žumpy.
Z rozhodnutia Stredoslovenského krajského národného výboru - odbor poľnohospodárstva, lesného a
vodného hospodárstva v Banskej Bystrici o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b. j. (bytový

dom s 8. bytovými jednotkami) zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že z parcely EN XXX/X sa pre výstavbu
vyčleňuje 0, 0897 ha, z toho pre zastavanú a spevnenú plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy 0,0479
ha (čo je v prepočte spolu 893 m2).

15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; spoločnými

časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto
zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

17. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.; s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v
dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je
dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť
zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

18. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.; ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k
pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.19. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka; Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

20. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka; vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno

nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

22.Podľa§101Občianskehozákonníka;pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania
súd zistil, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu nedôvodná. Podstatou predmetného sporu bolo ustáliť,

či časť parcely č. XX/X vo výmere 931 m2 okolo bytového domu súp. č. XX pre k. ú. a obec J. J. má
charakter priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a
nebytových priestorov. V tomto smere súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Slovenskej republiky č.
II ÚS 649/2013-13 zo dňa 11.2013, kde ústavný súd podrobil kontrole rozsudok Krajského súdu Trenčín
č. k. 17Co/131/2013-64 zo dňa 14. augusta 2013. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva,

že v predmetnej veci bolo potrebné ustáliť význam pojmu priľahlý pozemok podľa § 2 ods. 6 zákona
o vlastníctve bytov. Pre rozhodnutie veci je významné zistenie, či ide o pozemok, ktorý bol určený na
spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, či sa na
ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod., pričom má ísť o pozemok susediaci so zastavanou
plochou pod domom, hoci to nie je jediným kritériom. Rovnako pozemok často môže slúžiť na prístup do

bytovéhodomu,aleanitonemusíbyťjedinékritérium.Taktiežniejemožnépriľahlýpozemokposudzovať
analogicky podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže tu zákonodarca upravil
výslovne otázku zriaďovania vecných bremien na účely prístupu vlastníka k stavbe, avšak v prípade
zákona o vlastníctve bytov mienil upraviť vzťah aj k pozemkom, ktoré sa postupom času od vzniku
domu v dôsledku spôsobu užívania domu a jeho okolia pôvodne nájomcami a neskôr vlastníkmi bytov

môžu považovať za priľahlé. Pokiaľ nepochybne nebol vyhotovený územný plán, tak možno vyvodiť aj
z predložených mapových podkladov, že pozemok nachádzajúci sa v bezprostrednom okolí obytného
domu č. XXXX, tak ako je vymedzený cestou a susediacimi pozemkami, bol určený výlučne na užívanie
zo strany užívateľov, resp. vlastníkov bytov v obytnom dome. Nevyplýva ani z polohy pozemku, zo
žiadnych listinných dôkazov, ale ani z výpovedí svedkov, že by kedykoľvek v minulosti bol tento priestor

užívaný iným spôsobom, prípadne že by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť odlišné
účelové využitie a to najmä pre verejnosť, teda subjekty odlišné od užívateľov bytov. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že spôsob využitia pozemkov bol determinovaný zvyklosťami, prevládajúcimi v
tom-ktorom období. Pôvodne, t. j. bezprostredne po výstavbe domu, bol podľa výpovedí svedkov tento
priestor využívaný na prášenie kobercov, sušenie bielizne a hry detí. Neskôr si užívatelia, resp. vlastníci

bytov vytvorili miesta pre posedenie, prípadne pestovanie okrasných rastlín. Pokiaľ ide o stanovenie
definície priľahlého pozemku, možno sa stotožniť so stanoviskom sťažovateľky, že ide o pozemok,
ktorý je právne a fakticky priradený k obytnému domu. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne
preukázané, že sporný pozemok je priradený k obytnému domu, s ktorým susedí a ktorý obyvatelia po
celú dobu od výstavby domu užívali. Za právne priradenie je možné považovať tú skutočnosť, že táto

plocha bola vždy vedená ako parcela zakreslená v súvislosti s výstavbou a neskôr užívaním obytného
domu. Na jej charaktere nemôže nič meniť tá skutočnosť, že nebola vo vlastníctve toho, kto byty
odpredával. Vykonaným dokazovaním zistený spôsob užívania spornej plochy zodpovedá všeobecným
poznatkom o tom, akým spôsobom sa vytváralo a užívalo okolie bytových domov, ktoré sa líšilo najmäkonfiguráciou terénu a umiestnením jednotlivých stavieb. Pritom je nepochybné, že v malých obciach a
mestách,prípadnenaichokrajiboliuvedenéplochyveľkorysejšienežvcentráchmiest.Vzávereústavný
súd konštatuje, že sťažovateľka považovala za rozhodujúce, aby v rámci pozemkových dispozícií

projektu výstavby obytného domu bolo rozhodnuté, že sa na sporných pozemkoch majú umiestniť
iné stavby, napr. garáž, trávnatá plocha, detské ihrisko, záhrada, pričom bez takéhoto rozhodnutia
v stavebnom konaní režim priľahlého pozemku umožňujúci zásah do vlastníckeho práva vlastníka
takéhoto pozemku nemôže vzniknúť. Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že závery krajského
súdu uvedenej téze sťažovateľky neprotirečia. Skutočnosť, že pozemkové dispozície projektu výstavby

bytového domu sa nepodarilo získať (keďže v archívnych materiáloch sa nenachádzali), ešte bez
ďalšieho neznamená, že existenciu týchto projektových dispozícií nemožno vyvodiť z iných dôkazov,
ktoré sa všeobecným súdom podarilo získať a vykonať. V tomto smere krajský súd veľmi podrobne
zdôvodnil, na základe akých dôkazov a úvah dospel k prijatému záveru.

24. V predmetnej veci bolo zistené, že rozhodnutím Okresného národného výboru vo Veľkom Krtíši,

odbor lesného hospodárstva a poľnohospodárstva zo dňa XX.XX.XXXX, o odňatí poľnohospodárskej
pôdy pre výstavbu 6 x 6 b. j. pre JRD J. J., v k. ú. J. J., bola pre účely výstavby odňatá z parcely č.
XXX/X pre výstavbu 6 x 6 b. j. poľnohospodárska pôda vo výmere 8.800 m2. Z Územného rozhodnutia
ONV - odbor výstavby vo Veľkom Krtíši č. M. - J. z XX.C..XXXX vyplýva vymedzenie miesta rozsahu
územiapreumiestneniestavby6družstevnýchbytovýchdomovpozostávajúcichzo6bytovýchjednotiek

v katastrálnom území J. J.. Investorom stavby malo byť JRD 25. výročia oslobodenia so sídlom J. J..
Z predloženého Výkazu plôch ku GP č. XXX- XXXX-XX, Vytyčovacieho náčrtu pre GP č. zák. XXX-
XXXX-XX, listu mapy č. 1 a 4, Poľného nákresu pre GP č. U.. XXX-XXXX-XX a podľa Geometrického
plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre Kraj Stredoslovenský, okres C. J., Obec J. J., Št. notárstvo:
C. J., Kat. územie J. J., List mapy č. 1 a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, (č. l. 135 a násl. spisu) vyplýva,

že pre účel výstavby bytových domov bola z pôvodnej parcely EN č. XXX/X (v súčasnosti CKN XXX/
X) vytvorená parcela č. XXX/X ( v súčasnosti parc. č. XX/X), ktorá bola určená na výstavbu vo výmere
6947 m2 (šírka pozemku 40m a dĺžka 175 m (parc. č. XXX/X) a z pravej strany od cesty 172,75 m).
Vlastníkom pôvodnej ako aj odčlenenej parcely zostalo naďalej JRD 25. J. J. (č.l. 137 spisu). Výstavba
bytových domov prebehla v rokoch 1974 - 1982. Celkovo sa postavili 4 bytové domy. Ako prvý bol

postavený bytový dom súp. č. 91, ktorý je predmetom sporu. Z bodu 2.1.2 technickej správy k bytovému
domu 6 b. j. z augusta 1974 vyplýva, že pri bytovom dome budú vybudované dva smetníky po 6 nádob,
ktoré budú murované s oceľovými dvierkami a osadené na spevnenej ploche, ktorá je odkanalizovaná.
Pre bytový dom bol tiež určený oceľový vešiak na prádlo a oceľový klepáč na koberce. V bode 2.1.4
technickej správy je uvedené, že spevnené plochy a komunikácie slúžia pre prístup obyvateľov do

objektu, pre prísun paliva, smetí atď.. V bode 2.2.1 je uvedené, že objekt 6 b. j. bude napojený na vŕtanú
studňu vodovodnou prípojkou a objekt bude odkanalizovaný do 100 m3 nepriepustnej žumpy. Takto
bol fakticky pozemok užívaný nájomcami bytov a následne ich vlastníkmi na prístup pešo a autami,
vchod do bytového domu, parkovanie áut, oddychovú zónu a postupom času tam boli vytvorené aj
oplotené záhradky na pestovanie zeleniny, v okolí boli vysadené ovocné stromy a pri bytovom dome súp.

č. XX boli postavené garáže a prístrešky, čo preukazujú aj predložené fotografie. Nevyplýva z polohy
pozemku zo žiadnych listinných dôkazov, ani z tvrdení strán sporu, že by kedykoľvek v minulosti bol
tento priestor užívaný iným spôsobom, prípadne by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť
odlišné účelové využitie pozemku a to najmä pre verejnosť, teda subjekty odlišné od užívateľov bytov.
V okolí bytových domov boli postavené rodinné domy, ktoré majú vlastné záhrady. Treba uviesť, že

bytový dom postavilo JRD pre svojich zamestnancov, pričom ide o vidiecke prostredie, kde pestovanie
zeleniny je samozrejmosťou. Priľahlý pozemok v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. je potrebné
vykladať tak, že v obciach boli plochy určené ako priľahlé pozemky veľkorysejšie, ako napr. v mestách
(rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/173/2020 zo dňa 09.09.2021). V uvedenom § 2 ods. 6 sú
len príkladmo vymenované aj spoločné časti a príslušenstvo domu, ku ktorým patria oplotené záhrady a

stavby, oploteniam prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na priľahlom pozemku patriacom
k domu. To, že určitý pozemok je možné považovať za priľahlý v zmysle § 2 ods. 6, možno vyvodiť aj z
iných vykonaných dôkazov. Súd v tomto smere poukazuje na to, že z rozhodnutia Stredoslovenského
krajského národného výboru - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Banskej
Bystrici o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b. j. (bytový dom s 8. bytovými jednotkami)

zo dňa 20.09.1979 vyplýva, že z parcely EN XXX/X sa pre výstavbu vyčleňuje 0,0897 ha, z toho pre
zastavanú a spevnenú plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy 0,0479 ha (čo je v prepočte spolu 893
m2). V danom prípade sa jednalo o výstavbu v poradní tretieho bytového domu na spornej parcele a
tu už výslovne z územného rozhodnutia vyplýva, že časť pozemku vo výmere 479 m2 bola určená naparkové úpravy. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od samého začiatku
plánovania výstavby bytových domov v k . ú. J. J., bolo úmyslom zhotoviteľa stavby, aby novovytvorená
parc. č. XXX/X

(v súčasnosti parc. č. XX/X) tak, ako bola zakreslená, aby bola vedená v súvislosti s výstavbou a neskôr
s užívaním bytových domov. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že parc. č. XX/X tak, ako bola
zameraná vo vzťahu k okoliu bytového domu súp. č. XX má povahu priľahlého pozemku v zmysle §
2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.. Právny vzťah už samotného právneho predchodcu žalovaných k
predmetnému pozemku bol teda založený zákonom č. 182/1993 Z. z. (bolo k nemu zriadené zákonné

vecné bremeno), čo následne vylučuje možnosť kvalifikovať užívanie tohto pozemku žalovanými ako
užívanie bez právneho dôvodu.

25. Nárok žalobcov bolo možné kvalifikovať ako nárok na odplatu za zákonné vecné bremeno v
zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, avšak žalovaní voči
tomu nároku vzniesli námietku premlčania. Obdobnú otázku priznania náhrady za zákonom zriadené

vecné bremeno riešil Najvyšší súd SR ako súd dovolací v rozsudkoch sp. zn. 7Cdo/26/2014, zo dňa
24.3.2015 a sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.4.2016, ktoré rozhodnutie bolo uverejnené aj v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 pod č. R 73/2016. V tomto rozhodnutí
bol vyslovený právny záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5
zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z

vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého
pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v
prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena
je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia a v súdnom konaní ho môže
vlastník úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti

tohto zákona (rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/92/2018 zo dňa 21.09.2022, uznesenie
NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019). Predmetné právo sa mohlo prvý krát vykonať v deň
účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., ktorým sa právo vecného bremena zriadilo. Všeobecná trojročná
doba tak začala plynúť dňom 01.09.1993 a uplynula dňa 01.09.1996. Žaloba bola podaná na súd dňa
26.09.2022, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vo veci nie je relevantnou skutočnosť to, kedy

v skutočnosti žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku. V zmysle ustanovenia
§ 111 Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa,
alebo dlžníka. Novým vlastníkom nezačala opäť plynúť nová premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

26. Pokiaľ právny zástupca žalovaných na pojednávaní spochybnil zákonnosť vyhotovenia fotografii
predložených právnou zástupkyňou žalobcov, na ktorých sú zobrazené bytové domy v k. ú. J. J. a ich
okolie bez súhlasu ich vlastníkov, resp. užívateľov, tak súd tento dôkaz nepovažoval za nezákonne
získaný. Na týchto fotografiách nie sú zobrazení žiadni obyvatelia bytových domov, ani na nich nevidno
do ich príbytkov (nie sú tam zaznamenané žiadne prejavy osobnej povahy), preto je súd toho názoru,

že tieto fotografie bolo možné vyhotoviť aj bez súhlasu obyvateľov bytových domov. Fotografie boli
vyhotovené v priebehu leta 2023, teda sú aktuálne a C. Ľ., ktorý bol prítomný na pojednávaní potvrdil,
že sa jedná o obytné domy, ktoré sú predmetom jednotlivých sporov.

27. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaní 1/ - 9/ mali

vo veci plný úspech, preto im potom súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ -
4/ v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti

ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na

podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.