Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: VK-12C/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222202129
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6222202129.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcov 1/ X.. K.O. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Ž., 2/ K. Q.J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. XXX, 3/
X.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, 4/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXX, XXX XX
J. J., zastúpených Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, IČO: 50 849 883, so sídlom Komenského 3,
990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným 1/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX D. D., 2/ X.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. XX, 3/ N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. XX, 4/
Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. XX, 5/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. XX, 6/
K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. XX, 7/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. XX,

8/ K. R.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J. XX, 9/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. J.
XX, zastúpených Advokátska kancelária Peter Ďurica s. r. o., IČO: 55 792 677, so sídlom SNP 711/25,
990 01 Veľký Krtíš, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 533,32 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcom 1/ - 4/ sa u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalovaným 1/ - 9/ náhradu trov konania v
rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne

o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 26.09.2022 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne sa žalobcovia 1/ - 4/ domáhali proti žalovaným 1/ - 9/ vydania bezdôvodného obohatenia za
dva roky, sumy 533,32 Eur. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ - 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v k. ú. J. J. na LV č. XXX ako CKN p. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX
m2 a to X.. K. Q. pod B1 v 1/6-ine k celku, K. Q. pod B 2 v 1-ine k celku a pod B3 v 1-ine k celku, X.. K. T.
pod B4 v 1/6-inek celku a Z. R. pod B 5 v 1/6-ine k celku. Žalovaní 1/ - 9/ sú vlastníkmi nehnuteľností v
k. ú. J. J. na LV č. XXX a to bytov v bytovom dome súp. č. XX na parc. č. XX/X a XX/X a spoluvlastníkmi

podielu na p. č. XX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere XXX m2, na ktorom stojí bytový dom súp.
č. XX a to žalovaný A. I. pod B6 v 5153/28105-inách k celku, X. D. pod B2 v 3773/28105-inách k celku,
N. F. a Q. F. v BSM pod B 7 v 5127/28105-inách k celku, Q. A. a K. A. v BSM pod B 8 v 5127/28105-
inách k celku, N. R. a K. R. v BSM pod B 8 v 3798/28105-inách k celku a E. D. pod B 2 v 5127/28105-
inách k celku.

2. Žalovaní ako vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX užívajú aj priľahlé pozemky, ktoré susedia

s bytovým domom súp. č. XX a to časť CKN parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XXX m2. Žalobcovia si dali vyhotoviť na vlastné náklady znalecký posudok znalkyňou Ing. arch.
Danou Černíkovou pod č. XX/XXXX na určenie hodnoty nehnuteľností v prípade predaja a doplnenie
znaleckého posudku pod č. XX/XXXX na určenie výšky nájmu, ktorým výpočet nájmu za 1 m2 plochyje v sume 0,286 Eur, t. j. za užívanú plochu žalovanými činí spolu sumu 266,66 Eur ročne. Pred
podaním tohto žalobného návrhu medzi účastníkmi prebiehali viaceré mimosúdne rokovania, nakoľko
žalobcovia sa snažili o odpredaj pozemku pod bytovým domom súp. č. XX žalovaným, ktorí v rámci

jednania prejavili záujem o odkúpenie pozemku pod bytovým domom, kde aj akceptovali kúpnu cenu
určenú znaleckým posudkom a to vo výške 4,60 Eur za 1m2. Žalobcovia mali rovnako záujem o
odpredaj pozemku, ktorý je priľahlý k bytovému domu a ktorí aj žalovaní užívajú ako prístupové cesty
k bytovému domu, k záhradkám, ktoré užívajú, odstavné plochy a parkovacie miesta, predzáhradka
pred bytovým domom súp. č. XX, ktoré sú podľa zamerania vo výmere XXX m2. Medzi účastníkmi

prebehli viaceré mimosúdne jednania, ale tieto rokovania neviedli k spoločnému konsenzu, nakoľko
žalovaní neakceptovali kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom a žalobcovia s poukazom na dlhodobé
bezodplatné využívanie nehnuteľností žalovanými, nesúhlasili so znížením kúpnej ceny. S poukazom
na viac ako 15 mesačné mimosúdne jednania, ktoré zostali na mŕtvom bode a rovnako aj na krátku
dobu premlčania inštitútu bezdôvodného obohatenia sa žalobcovia rozhodli vec riešiť súdnou cestou,
vzhľadom k tomu, že žalovaní niekoľko desiatok rokov užívajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov

a ich právnych predchodcov bez akejkoľvek finančnej úhrady. Vzhľadom k týmto skutočnostiam majú
žalobcovia za to, že žalovaní sa užívaním časti ich nehnuteľnosti a to časti CKN p. č. XX/X vo výmere
XXX m2, vedľa ktorej stojí bytový dom súp. č. XX v k. ú. J. J. na úkor žalobcov úmyselne bezdôvodne
obohatili a žalobcovia preto v zmysle § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka požadujú od
žalovaných vydanie tohto bezdôvodného obohatenia a titulom bez zmluvného užívania nehnuteľností.

3. Ku žalobe žalobcovia predložili Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 31.10.2021 adresovanú
žalovaným 1/ - 9/, Doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXX, č. XXX,
č. XXX pre k. ú. a obec J. J., geometrické zameranie zabratej časti spornej parcely, Odpoveď na návrh
o odkúpenie časti pozemkov zo dňa 25.09.2021 a 27.10.2021.

4. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.11.2022 prostredníctvom ich právneho zástupcu
žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V odôvodnení uviedli, že podľa informácií z príslušného listu
vlastníctva žalobcovia 1/ - 4/ nehnuteľnosť nadobudli v čase, keď na nej bytový dom už stál. Žalovaní
1/ - 9/ sa dostali do situácie, že ich stavba stojí na cudzom pozemku nezavinene. Podľa ich názoru k

spornej parcele vzniklo podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vecné bremeno (ex lege). Právny
poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci,
ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená
zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných
vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou právnou úpravou. Na to, aby mohli žalovaní 1/ - 9/ ako

vlastníci jednotlivých bytov plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke právo, zákonodarca predmetným
§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ustanovil, že na predmetnom priľahlom pozemku, ktorý nie je vo
vlastníctve žalovaných 1/ - 9/ ako vlastníkov jednotlivých bytov, sa zriaďuje vecné bremeno priamo zo
zákona. V predmetnom prípade má zaviazať žalobcov 1/ - 4/ ako vlastníkov pozemku, aby strpeli jeho
užívanie žalovanými 1/ - 9/ ako vlastníkmi jednotlivých bytov na účely plnohodnotného a nerušeného

výkonu ich vlastníckeho práva. Tým, že vecné bremeno vzniká zo zákona bez ohľadu na vôľu vlastníkov
priľahlého pozemku, resp. vlastníkov jednotlivých bytov, jeho zápis do katastra nehnuteľností má iba
deklaratórny charakter. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu 1/ - 4/ k spornej parcele došlo v
danom prípade zriadením vecného bremena. Finančná náhrada za takéto obmedzenie je jednorazová
a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Nárok na zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva vecným bremenom v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. má iba ten, kto
bol vlastníkom zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena - to znamená k 1. septembru
1993, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 182/1993 Z.z. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v danom
prípadežalobcovia1/-4/,užnadobudlipozemokzaťaženývecnýmbremenom(dôkaztitulnadobudnutia
žalobcov 1, 3, 4 - Osvedčenie o dedičstve č. XD XXX/XXXX-XX, A.. XXX/XXXX zo dňa 11.12.2000 -

U. XXX/XXXX, dôkaz titul nadobudnutia žalobca 2 - Kúpna zmluva C.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
- XX/XXXX). Vzhľadom na to, že vecné bremená in rem prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu
s vlastníctvom prevádzanej veci, nemôže sa nadobúdateľ (nový vlastník) už zaťaženého pozemku
domáhať nejakej ďalšej finančnej náhrady. V danej veci bolo na pôvodnom vlastníkovi, resp. vlastníkoch
spornej parcely, aby sa rozhodli, či nárok na túto finančnú náhradu uplatnia alebo neuplatnia. Bez

ohľadu na to, ako sa rozhodli, treba konštatovať, že žalobcom 1/ - 4/, ktorí spornú parcelu nadobudli v
roku 2000, a v roku 2019, takéto právo nevzniklo. Nepatrí im preto finančná náhrada za obmedzenie
(pokračujúce obmedzovanie) ich vlastníckeho práva, ktorej sa žalobou domáhajú. V danom prípadenemôže žalovanými 1/ - 9/ vznikať bezdôvodné obohatenie, pretože pozemok žalobcov 1/ - 4/ neužívajú
bez právneho dôvodu - oprávňuje ich na to existujúce vecné bremeno.

5. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.12.2022 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
zotrvali na podanej žalobe. Ďalej uviedli, že žalovaní nepreukázali, či v rámci pozemkových dispozícií
projektuvýstavbyobytnéhodomubolorozhodnuté,žesatuumiestňujúinéstavby(garážovéstátie,resp.
trávnaté plochy, záhrady a podobne). Bez takéhoto rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní nemôže
vzniknúť režim priľahlého pozemku s následkom zásahu do vlastníckeho práva subjektu vlastniaceho

pozemky v susedstve pozemku, na ktorom je postavený obytný dom. V súvislosti s pojmovým pojmom
priľahlý pozemok v znení ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov, sú významné zistenia, či ide
o pozemok určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto obytnému
domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a podobne, či ide o
pozemok, ktorý susedí so zastavanou plochou pod obytným domom (čo však nie je jediné kritérium
a či pozemok slúži na prístup do obytného domu, čo tiež nie je jediné kritérium). Je nesporné, že

sporné pozemky užívajú jednotliví vlastníci bytov v bytovom dome a to nie len ako prístupový pozemok k
bytovému domu ale aj ako pozemok, na ktorom parkujú ich osobné motorové vozidlá, prípadne vozidlá
osôb, ktoré navštevujú jednotlivých vlastníkov. Vlastníci jednotlivých bytov si tu vybudovali záhradky,
okrasné plochy, prípadne akúsi oddychovú zónu. Všetky tieto úpravy boli vybudované v minulosti a aj
v súčasnej dobe sú naďalej využívané v zmysle predložených dôkazov. Podľa žalobcov je zrejmé, že

žalovaní užívajú spornú parcelu nad rozsah definície priľahlého pozemku a to aj s poukazom na výmeru
ako aj druh pozemku, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva.

6. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2023 právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe
a doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, že navrhuje, aby súd vykonal aj obhliadku na mieste samom,

aby súd videl, že v akom rozsahu sa jednotlivé tieto pozemky užívajú, nakoľko na tých pozemkoch sú
vystavané altánky, sú tam parkovacie plochy, sú tam garáže plechové, sú tam mini záhradky, sú tam
kríky zasadené, je tam naozaj nejaká kvázi taká mini parková úprava. Podľa ich názoru aj s poukazom
na platnú právnu úpravu, na toto nie je možné použiť inštitút priľahlého pozemku. V rámci okresného
súdu prebiehajú štyri konania. Každý bytový dom je riešený v inom konaní a tá plocha, ktorá patrí

k tomu bytovému domu v zmysle toho užívania jednotlivými vlastníkmi, bola zakreslená geodetickou
kanceláriou. Na to, aby súd aplikoval na tieto pozemky inštitút priľahlého pozemku, nie sú splnené
základné podmienky, nakoľko v zmysle zákona č. 182/1993 pod pojmom priľahlý pozemok sa rozumie v
intenciách pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom je oplotená záhrada, oplotené nádvorie a ktorý
takto právne aj fakticky je priradený k bytovému domu. Na mieste samom je jednoznačne preukázané,

že sa tam nejedná o žiadne oplotené územie.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach. Súdu krátkou cestou
predložil vyjadrenie zo dňa 04.05.2023, na ktoré ďalej poukazoval. V písomnom vyjadrení právny
zástupca žalobcov vzniesol námietku premlčania pre prípad, že by súd považoval žalobcov aktívne

legitimovaných na podanie žaloby, pokiaľ sa týka náhrady za vecné bremeno k pozemku. Nie je možné
obchádzať právne dôsledky premlčania práva na náhradu za zriadenie vecného bremena uplatnením
toho istého majetkového práva z iného právneho dôvodu, napr. z titulu bezdôvodného obohatenia. Pre
ustálenie pojmu priľahlý pozemok je významné zistenie, či ide o pozemok, ktorý bol určený na spoločné
užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom

nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod., pričom má ísť o pozemok susediaci so zastavanou
plochou pod domom, hoci to nie je jediným kritériom. Rovnako pozemok často môže slúžiť na prístup
do bytového domu, ale ani to nemusí byť jediné kritérium. V prípade Zákona o vlastníctve bytov mienil
zákonodarca upraviť vzťah aj k pozemkom, ktoré sa postupom času od vzniku domu v dôsledku spôsobu
užívania domu a jeho okolia pôvodne nájomcami a neskôr vlastníkmi bytov môžu považovať za priľahlé.

Z Územného rozhodnutia ONV - odbor výstavby vo C. J. č. M. - J. U. XX.C..XXXX nachádzajúceho sa v
archíve vyplýva, že vymedzenie miesta rozsahu územia pre umiestnenie predmetnej stavby - bytového
domu; bolo určené: podľa predloženého Výkazu plôch ku GP č. XXX- XXXX-XX, predchádza GP č. zák.
XXX-XXXX-X, Vytyčovací náčrt pre GP č. zák. XXX-XXXX-XX, list mapy č. 1 a 4, Poľný nákres pre GP
č. z. XXX-XXXX-XX a podľa Geometrického plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre kraj I., okres C.

J., obec J. J., št. notárstvo: C. J., kat. územie J. J., list mapy č. 1 a 4, zamerané dňa X.X. XXXX, nové
hranice sú označené žel. tyčami, vyhotovil S.. W., územné rozhodnutie M.-J. zo dňa XX. C.. XXXX., v
K.. J., dňa XX.X.XXXX.V roku 1973 až 1982 bolo povolené užívanie štyroch bytových jednotiek s tým,
že ich prevádzkovanie je podmienené vykonaním funkčných skúšok, inštalácií a zariadení, povolenímhygienika atď. Podľa predmetného Geometrického plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX z XXXX a jeho
mapovej prílohy je zrejmé, že bývalá EN parc. č. XXX/X, v súčasnosti CKN XXX/X, z ktorej bola
vytvorená sporná parcela EN parc. č. XXX/X, v súčasnosti CKN parc. č. XX/X, na ktorej bol postavený

predmetný bytový dom, sa nachádza vedľa cesty. Podľa kópie katastrálnej mapy z roku XXXX a GP č.
XXXXXXXX - XX/XXXX z XX. XX. XXXX úradne overený 07.07.2020 pod č. XXX/XXXX X.. N. R., sú
sporné pozemky naďalej zakreslené tak, že sú umiestnené medzi cestou a susedným pozemkom CKN
XXX/X,predtýmENXXX/X-ornápôda(roľa).Zauvedenoucestousúpozemky,naktorýchsúpostavené
ďalšie rodinné domy v obci. Z konfigurácie terénu uvedenej na týchto snímkoch, ako aj na mapkách ku

geometrickému plánu z roku XX.XX.XXXX je zrejmé, že účelové určenie plochy nachádzajúcej sa okolo
predmetného bytového domu bolo ako okolie domu postaveného na tejto spornej parcele. Rovnako to
bolo aj pri všetkých ďalších bytových domoch postavených na spornom pozemku nachádzajúcich sa pri
predmetnej ceste. Na základe uvedeného možno vyvodiť aj z predložených mapových podkladov, že
pozemok nachádzajúci sa v bezprostrednom okolí predmetného bytového domu, tak ako je vymedzený
z jednej strany cestou a z druhej strany susediacim pozemkom - orná pôda (roľa), bol určený výlučne

na užívanie zo strany užívateľov, resp. vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome. Nevyplýva ani
z polohy pozemku, zo žiadnych listinných dôkazov, ani z popisu skutkového stavu predneseného teraz
vlastníkmi jednotlivých bytov (predtým nájomníkmi jednotlivých bytov), že by kedykoľvek v minulosti bol
tento priestor užívaný iným spôsobom, prípadne, že by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné
vyvodiť odlišné účelové využitie a to najmä pre verejnosť - iných obyvateľov obce, teda subjekty odlišné

od užívateľov bytov. Predmetný sporný pozemok je oplotený a tým jednoznačne oddelený od susedných
pozemkov a žalovaní sporný pozemok v rozsahu uvedeného oplotenia užívali a užívajú. Vykonaním
navrhovaných dôkazov sa preukáže, že spôsob využitia pozemkov bol determinovaný zvyklosťami,
prevládajúcimi v tom ktorom období. Bezprostredne po výstavbe domu, bol podľa popisu skutkového
stavu vlastníkov jednotlivých bytov (predtým nájomníkmi) tento priestor využívaný na detské ihrisko,

záhradky, prístrešky, drevárne, na prášenie kobercov, sušenie bielizne a hry detí, miesta pre posedenie,
prípadne pestovanie okrasných rastlín, následne (neskôr) si užívatelia, resp. vlastníci bytov vytvorili
odstavné plochy pre autá, fóliovník. Na predmetnom pozemku sú od výstavby domu spevnené plochy,
vŕtané studne, žumpy, vodovodné potrubie, kanalizačné potrubie, elektrická prípojka, neskôr prípojka
na plyn, prípojka na vodovod atď.. Ďalej právny zástupca žalovaných poukázal na Rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 17 Co 131/2013-264 zo 14. augusta 2013, ktorý bol preskúmaný Uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. H. ÚS 649/2013-13 zo dňa 11. decembra 2013.

8. Svedok C. Ľ. na pojednávaní uviedol, že v rámci ich rodiny bol poverený, aby túto záležitosť riešil.
Nechal vypracovať znalecký posudok ohľadne cien, ktorým boli určené ceny tých pozemkov, na ktorých

ležia bytové domy. Okolo týchto bytoviek sa nachádzajú všelijaké kríky, stromy, búdy, garáže, maličké
detské ihriská, kde je tá plocha ohraničená tak, ako bývajú tí ľudia. Za celú tú plochu, okolo tých bytoviek,
aj pod bytovkami platia dane vlastníci týchto pozemkov. K zameraniu tejto plochy došlo podľa toho, ako
to oni užívajú, tí nájomcovia, resp. vlastníci bytov. Okrem toho v podstate oni užívajú ešte aj to, čo je za
plotom, za tou plochou ako sú tie betónky. Ich predkovia tieto nehnuteľnosti získali kúpnou zmluvou z

roku XXXX. V čase, keď sa realizovala výstavba týchto bytových domov, tak vlastníkom týchto pozemkov
už boli tiež ich predkovia.

9. Právny zástupca žalovaných v podaní doručenom súdu dňa 08.11.2023 predložil a poukázal na
oznámenie pod č. V.-C.-J.-XXXX/XXXXXX, zo dňa 22.09. 2023 vyhotovené Okresným úradom C. J.,

katastrálny odbor, J. X, XXX XX C. J.. Uviedol, že v k. ú. J. J. v roku 1995 prebehlo nové meranie, t.
j. nové čísla parciel boli priradené a nový priebeh hraníc bol zameraný. Predmetná listina uvádza čísla
parcely, výmery, druh pozemku, spoluvlastnícke podiely vlastníkov v stave EN, EKN, CKN pred a po
uvedenom novom meraní v okrese C. J., obec J. J., k. ú. J. J., a to k nasledovným parcelám :
- parcele CKN č. XX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV XXX,

- parcele EKN č. XXX/X o výmere XXXXX m2, orná pôda, zapísaná na LV XXX,
- parcele CKN č. XX o výmere XXXX m2, zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV XXX,
- parcele CKN č. XX o výmere XXXX m2, zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV XX,
- parcele CKN č. XX o výmere XXXX m2, záhrada, zapísaná na LV XX.
Predmetná listina č. V.-C.-J.-XXXX/XXXXXX, zo dňa XX. XX. XXXX je podklad pre vyhľadanie pôvodu

predmetných parciel a vlastníckych vzťahov pri zápisoch do KN, pre potreby zistenia skutkové stavu v
predmetnom súdnom konaní. Ďalej zástupca predložil :- Geometrický plán číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre kraj I., okres C. J., obec J. J., št. notárstvo: C. J.,
kat. územie J. J., list mapy č. 1 a 4, zamerané dňa X. X. XXXX, nové hranice sú označené žel. tyčami,
vyhotovil S.. W., územné rozhodnutie M.-J. zo dňa XX. C.. XXXX., C. K.. J., dňa XX. X. XXXX,

- Poľný nákres pre Geometrický plán číslo zákazky XXX-XXXX-XX, p. S.. W. do mapy zakreslil 8. 6.
1971, zameral 3. 6. 1971 - druh zmeny Oddelenie stavebného miesta -
- Výkaz plôch ku Geometrickému plánu Č.. XXX-XXXX-XX (Stredisko geodézie, Oblastný ústav
geodézie v Bratislave), p. S.. W. vyhotovil 15. jún 1971,
- Geometrický plán číslo zákazky XXX-X-XXX-XX-XX na oddělení parcel číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X,

XXX/X, nové hranice boli v prírode označené plotom, (Geodézia n. p. Žilina), zameral 11. 1980, vyhotovil
11. 1980 - S. D.,
- Geometrický plán č. U.. XXX-X-XXX-XX/XX na odčlení parcely č. XXX/XX, nové hranice boli v prírode
označené žel. tyčami, (Geodézia n. p. Žilina), zameral 16. 9. 81, vyhotovil 17. 9. 81 - S. D.,
- Geometrický plán na vyhotovenie právneho stavu, číslo zákazky XXX-XXX-XX-XX, nové hranice boli
v prírode označené múrom, kolíkmi, (Geodézia), vyhotovil Q.. H. - dňa 11. 8. 1988,

-GPč.XXXXXXXX-XX/XXXXzXX.XX.XXXXúradneoverený07.07.2020podč.XXX/XXXXX..N.R..

10. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe
a doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, že zo žiadnej z príloh nevyplynulo nijakým spôsobom, že by už
v nejakom architektonickom náčrte alebo už v samotnej projektovej dokumentácii bolo počítané s tým,

že ku každému bytovému domu prináleží tzv. priľahlý pozemok. Argumentácia žalovaných je nesprávna
a to s poukazom na všetky listinné dôkazy, ktoré súd má k dispozícii z archívu. Nemožno si zamieňať
zákonnú inštitúciu ochranného pásma, napríklad studne, s inštitútom zameraného priľahlého pozemku
na stavbu bytového domu. V zákone č. 398/2002 Z. z. o podrobnostiach určovania ochranných pásiem
vodných zdrojov je určené, že ochranné pásmo sa určí v rozsahu potrebnom na ochranu bezprostredne

najbližšieho územia vodárenského zdroja a objektov záchytných zariadení. Hranica sa určí okolo
objektov vŕtanej alebo kopanej studne vo vzdialenosti najmenej 10 metrov. Je to vlastne obmedzenie,
ktoré vyplýva priamo zo zákona a ktoré nie je viazané na inštitút nejakého priľahlého pozemku.
Ďalej právna zástupkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 12Cdo/163/2020, v
ktorom má byť rozobratý inštitút priľahlého pozemku, závery tejto argumentácie sú totožné s týmto

konaním. Súdu krátkou cestou predložila dokumentáciu v podobe fotiek sporných bytových domov a
ich okolia. Uviedla, že na týchto fotkách je vidieť, ako si jednotliví užívatelia porozdeľovali záhradky,
niekto má užší, širší pás, niekto má väčší pás bez toho, aby existovala nejaká samotná priľahlosť.
Aj to oplotenie, si každý určil v nejakom rozsahu, v akom to užíva. Neexistuje tam žiadne oplotenie,
sú tam vysadené stromy, niekde stoja autá. Z tejto fotodokumentácie je tiež zrejmé, že čo sa týka

nejakej kvázi, že vybetónovanej časti k jednotlivým pozemkom, toto sa robilo čisto dodatočne, keď si
už ľudia potrebovali nejakým spôsobom riešiť parkovacie státia. Tieto si tam vybudovali individuálne
bez nejakého stavebného povolenia, keďže sa jedná o prenosné zariadenia, nejaké prístrešky nad
motorovými vozidlami. Aj z tejto dokumentácie je viditeľné, že sú tu nejaké fóliovníky, nejaké malé
stavby. Tento stav nastal postupom času, hlavne v priebehu posledných dvadsiatych rokoch, keď sa

rozmohol taký trend mať vlastnú záhradku. Z tých geometrických plánov, ktoré boli zaslané zo strany
žalovaných, nijakým spôsobom nevyplýva priľahlosť pozemku v zmysle zákonnej úpravy. Studňa, ktorá
bola vybudovaná pri bytovom dome 8 b.j., tak táto studňa už nie je funkčná. Už je bytovka napojená
na obecný vodovod. V spise by sa malo nachádzať aj rozhodnutie o vyňatí poľnohospodárskej pôdy na
stavebné účely, čo sa týka predmetných bytových domov. Je to správa z 30. septembra 1979, kde sa

uvádza, že príslušný orgán dáva súhlas na odňatie poľnohospodárskej pôdy pre zastavanú a spevnenú
plochu X,XXXX hektára, čo je vlastne XXX m2 a pre parkové úpravy X,XXXX hektára, čo teda po
prepočte je XXX m2. Právna zástupkyňa poukázala na to, že pôvodne v územnom nákrese, aj v tých
projektových dokumentáciách sa počítalo s 8 - bytovými jednotkami, potom so šiestimi a v skutočnosti
sa postavili štyri bytové jednotky, teda aj so zvýšeným podlažím, nakoľko pôvodne boli projektované na

tri podlažia. Podľa ich názoru aj z tohto vyplýva, že v rámci tej projektovej dokumentácie nebolo počítané
s priľahlým pozemkom v takom rozsahu, ako sa v súčasnej dobe ten priľahlý pozemok užíva zo strany
žalovaných.

11. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Ďalej

uviedol, že je pochybnosť, či tento dôkaz fotografiami bol urobený zákonným spôsobom, či bol
udelený súhlas majiteľov domov na takýto typ fotografie. Nie je zrejmé, či tieto fotografie skutočne
zobrazujú predmetné parcely, je tu pochybnosť o ich zákonnosti. Tieto fotografie podľa ich názoru
jednoznačne preukazujú to, čo sa rozumie definíciou priľahlého pozemku. Sú tam jednoducho skleníky,záhradky, studne. Mali by tam byť aj prašiaky ako je to uvedené v technickom pláne, všetko, čo má
slúžiť obyvateľom bytových domov na ich užívanie. Plány, ktoré boli zaslané súdu, majú preukazovať
skutočnosť, že to bola plánovaná stavebná činnosť. Ako reakciu na tvrdenia, že nemožno si zamieňať

osobitný zákon, ktorý vytvára ochranné pásmo, treba uviesť, že toto všetko predstavuje len presné
pravidlá, na základe ktorých plánovaná dokumentácia bola uskutočnená, to znamená, že tam bola voda
a tá studňa musela mať nejaké ochranné pásmo tak, aby nedošlo k zásahu do vody a preto bolo takto
plánované. To, že to osobitný zákon ustanovuje je pravdou. Ustanovuje to preto, aby v prípade projekcie
boli dodržané určité parametre.

12. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. VK-12C/52/2022-262 zo dňa 14.11.2023, ktorým žalobu
žalobcov zamietol v celom rozsahu. Žalovaným 1/ - 9/ priznal proti žalobcom 1/ - 4/ nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. V dôsledku odvolania žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č. k. 14Co/37/202-331 zo dňa 11.06.2024 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že je potrebné náležite zistiť skutkový

stav i vykonaním obhliadky na mieste samom a zvážiť i ostatné dôkazné návrhy sporových strán pre
ustálenie a dostatočné zistenie tej skutočnosti, v akom rozsahu a akým spôsobom bolo okolie bytového
domu súp. č. XX užívané v čase po odovzdaní vystavaných bytových jednotiek do užívania. Na základe
takto dostatočne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom z
odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmý nie len ten záver, aká plocha bola vyčlenená na výstavbu

bytových domov, resp. konkrétneho bytového domu ale i to, na akej parcele je umiestnený bytový dom
súp. č. XX, aká ďalšia ostatná vyčleňovaná plocha bola mienená na úpravy v okolí bytového domu a
akým spôsobom táto bola užívaná v čase odovzdania bytového domu do užívania a akým spôsobom a v
akom rozsahu je užívaná žalovanými 1/ až 9/ v súčasnosti. Pre priznanie charakteru priľahlého pozemku
je rovnako významná i skutočnosť, čo sa na uvedenom pozemku malo nachádzať a v súčasnosti

nachádza a teda akým spôsobom sa uvedený pozemok užíva. Pokiaľ žalobcovia tvrdia užívanie bez
právneho dôvodu v určitom rozsahu (XXXm2), dôvodnosť takéhoto žalobného návrhu musia odôvodniť
a preukázať v celom jeho rozsahu, ktorému nezodpovedá ostatná špecifikácia učinená žalobcami
spôsobom: „sporná parcela nad rozsah definície priľahlého pozemku", keď uvedené vymedzenie
je nedostatočne špecifické, a teda neurčité, pričom zároveň žalobcovia musia dôvodnosť žalobou

uplatňovaného nároku v celom rozsahu nielen tvrdiť, ale i preukázať. Pokiaľ žalovaní v konaní uplatnili
procesnú obranu pozostávajúcu v tvrdení charakteru užívanej plochy ako priľahlého pozemku, súd
konfrontáciou a vyhodnotením prostriedkov procesného útoku žalobcov a procesnej obrany žalovaných
jednoznačne a zrozumiteľne zodpovie otázku, či žalobcovia uniesli bremeno dôkazu, že žalovaná
výmera v celom rozsahu je užívaná bez právneho dôvodu, prípadne na základe akých dôkazov

predkladaných žalovanými v obrane, má súd preukázané, že okolie domu v celej žalobcami uplatnenej
výmere bolo vyčlenené a odovzdané a je dosiaľ užívané ako priľahlý pozemok. V odôvodnení svojho
predchádzajúceho rozhodnutia súd rozlišoval medzi výmerou vyčlenenou na zastavanie (zastavaná
plocha) a plochou pre parkové úpravy, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, čím je časť
vyčleňovanej parcely reálne zastavaná, čo sa na nej nachádza a ktorá časť zodpovedá výmere XXX m2

pôvodne určenej na parkové úpravy a čo sa na nej nachádza.

13. Súd viazaný právnym názorom krajského súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP; vo veci dňa 26.09.2024
vykonal obhliadku bytového domu súp. č. XX v J. J. a jeho okolia.

14. Počas obhliadky bol vypočutý žalobca 4/ Z. R., ktorý uviedol, že výstavba bytového domu súp. č. XX
sa začala v roku 1974 až 1975, pričom bytovka súp. č. XX-tka bola stavaná ako prvá v poradí, bytovka
súp. č. XX, ktorá je predmetom tohto sporu, táto sa stavala ako druhá v poradí. Keď sa tieto bytové domy
postavili, tak okolo nich bolo len blato. Prístupová asfaltová cesta obecná bola len štrkom vysypaná a tiež
aj okolie pred bytovými domami to bolo vysypané štrkom a tráva dookola nebola. Pred bytovým domom

bol vybudovaný z pravej strany chodník, ktorý je tu aj dodnes, okolo neho boli vysadené okrasné tuje
a z ľavej časti bytovky boli umiestnené panely. Podľa neho panely poukladalo družstvo, ktoré bytovku
stavalo. Z tejto strany bytovky sú umiestnené aj garáže a z tejto strany sa vozilo do bytovky aj uhlie,
pretože v zadnej časti bytovky bola kotolňa. Pokiaľ sa týka oplotenia, tak v zadnej časti, úplne na hranici s
poľom, to oplotenie bolo vybudované ale toto predné oplotenie, ako sú umiestnené terajšie záhradky, tak

to bolo dodatočne vybudované. Zadné oplotenie predpokladá, že robilo družstvo, tieto predné oplotenia
sa postupne budovali okolo roku 1990. Pokiaľ sa týka záhradiek, tak záhradky boli v prednej časti, od
prednej časti bytoviek, kde sú momentálne postavené nové domy a tie tam mali až do tých 90-tych rokov.
V tejto časti, kde sú teraz momentálne umiestnené tieto záhradky v zadnej časti bytovky, tak tam nebolonič, tam bola len lúka. Tam končil ten pôvodný plot, ktorý vybudovalo družstvo. Pri tejto tretej bytovke
súp. č. XX, ako sú vysadené tuje, tak tam hrával futbal s chlapcami. Tam je aj navŕtaná studňa a tá bola
prekrytá, bolo tam niečo vymurované okolo tej studne a malo to strechu. Priestor medzi bytovým domom

súp č. XX a súp. č. XX bol vyasfaltovaný asi tak 10 - 15 rokov dozadu.

15. Žalovaný 7/ N. R. pri svojom výsluchu počas obhliadky uviedol, že prišiel bývať do tejto bytovky
súp. č. XX v roku 1976, táto bola postavená ako prvá, tá súp. č. XX bola postavená ako druhá. V tejto
zadnej časti bola kotolňa. Z tejto kotolne sa škvára vysýpala potom do tejto zadnej časti pozemku, kde

je momentálne teraz trávnik a tá škvára sa zrovnávala s povrchom. Niektorí obyvatelia bytovky žiadali
pozemky na záhradky, aby mohli pestovať zeleninu, tak to roľnícke družstvo postavilo ten plot, ktorý
je v zadnej časti. Čo sa týka predného oplotenia, k tomu sa vyjadriť nevie, kto ho postavil, ani kedy.
Nepamätá si presne, v ktorom období sa tieto záhradky začali využívať, pretože on odišiel pracovať
do Zvolena, určite to bolo pozdejšie. Pokiaľ sa týka tých záhradiek, ktoré tu boli spomenuté, že mali
mať obyvatelia bytových domov vybudované tam, kde sú momentálne teraz rodinné domy, naľavo od

bytoviek, tak vie len toľko, že tam J. niečo mali ale ostatní obyvatelia nie. Voľakedy v tejto zadnej časti
mal záhradku aj on. Je pravdou, že tieto záhradky obyvatelia z jednotlivých bytových domov užívajú.

16. Svedok Q. D. pri svojom výsluchu počas obhliadky uviedol, že jeho manželka v tomto bytovom dome
súp. č. XX žije už 50 rokov. Obyvateľom tejto bytovky bol tiež pán X.. D., ktorý mal záhradu práve v

tejto zadnej časti a aby mu tam nebehali deti a psy, tak toto predné oplotenie vybudoval on spoločne s
obyvateľmi tejto bytovky. Pracovalo sa na tom 24 rodín. On sem prišiel bývať v roku 1995. Robilo sa to
ešte pred tým 95-tym. Vie to preto, pretože sem chodil ale nasťahoval sa sem až v 95-tom. Minimálne
40 rokov tento vnútorný plot je už tu umiestnený. Tieto ovocné stromy, ktoré sa nachádzajú v zadnej
časti bytovky, vysádzal on. V tejto zadnej časti bytovky bol bordel. Všetci, čo mali kotle, tak bordel sem

vysýpali. Vedel by sa k tomu vyjadriť aj X.. A.. Bol agronómom na družstve. On bol hlavný iniciátor aj s
pánom X.. D., aby sa tie záhradky dali do poriadku. Títo dvaja robili na družstve. Z pravej časti bytovky v
zadnej časti sa nachádza aj vodovodná šachta, ktorá bola vybudovaná v roku 2011. Dedinský vodovod
ide popri tom prednom plote. Medzi ovocnými stromami v zadnej časti sa nachádza aj studňa, ako je
umiestnené vedro. Táto vŕtaná studňa bola myslená pre všetky bytové domy.

17. Svedok X.. C. Q. pri svojom výsluchu počas obhliadky uviedol, že od roku 1968 robil funkciu
zootechnika na tomto družstve v J.P. J.. V roku 1971 boli vypracované územné rozhodnutia o tom, že
sa na tejto pôde budú budovať bytovky. Podľa toho pôvodného plánu tu bolo plánovaných päť bytoviek.
Postavili sa len štyri, vedľa tejto štvrtej poslednej bytovky mala prísť ešte posledná piata. Výstavba

týchto bytových domov začala v roku 1972. On bol členom predstavenstva tohto roľníckeho družstva
a tie záhradky sa riešili cez toto predstavenstvo a boli prideľované obyvateľom na druhej strane od
tejto poslednej štvrtej bytovky tak, ako sú teraz vybudované tieto nové rodinné domy od toho prvého
rodinného domu nového až po tento tretí (z ľava do prava). Tento prvý plot nebol vybudovaný po celej
tejto čiare, ako je to teraz ale bol vybudovaný len po štvrtú bytovku. Potom sa to postupne dobudovalo až

ďalej od tejto štvrtej bytovky. Nevie, kto to robil ten plot. Tie záhradky, jednotliví tí obyvatelia v tej zadnej
časti, aj pri tejto štvrtej bytovke užívali. Pri bytovke súp. č. XX, pri ktorej bola teraz vykonávaná ohliadka,
tak on tam parkoval so služobným autom. Bolo tam parkovacie miesto pre služobné autá, pretože tá
bytovka slúžila pôvodne ako kancelária, boli tam kancelárske priestory družstva. Nepamätá si presne, že
v ktorom roku tam boli kancelárske priestory. Aj pri tejto bytovke súp. č. XX boli zberné nádoby na odpad.

18. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.11.2024. Právna zástupkyňa
žalobcov zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Súdu krátkou cestou predložila nové geometrické
zameranie časti parcely č. XX/X okolo bytového domu súp. č. XX. Týmto bol zameraný reálny rozsah
podľa toho, ako to svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, v akom rozsahu sa reálne užíva táto časť

parcely. Plocha XXX m2 sú parkovacie státia, 710 m2 predstavuje okolie bytového domu, kde je zeleň
a zadná časť, ktorá je zatrávnená a XXX m2 predstavujú záhradky v zadnej časti za bytovým domom.
Tento prepočet bol urobený z toho dôvodu, aby bolo zrejmé, že ktorá je časť priľahlá v zmysle zákonnej
úpravy. Právna zástupkyňa žalovaných poukázala v tomto smere na rozhodnutie Stredoslovenského
krajského národného výboru - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Banskej

Bystricioodňatípoľnohospodárskejpôdyprevýstavbu8b.j.zodňa 20.09.1979vyplýva,žezparcelyEN
XXX/X sa pre výstavbu bytového vyčleňuje 0,0897 ha, z toho pre zastavanú a spevnenú plochu 0,0414
ha a pre parkové úpravy 0,0479 ha. Tiež poukázala na rozhodnutie národného výboru - odbor územného
plánovania vo C. J. zo dňa 07.01.1980, z ktorého vyplýva, že zastavaná plocha bude 414 m2 a celkováplocha bude 897 m2. Ďalej uviedla, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva aplikáciou ustanovenia §
23 ods. 5 zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov v prejednávanej veci, podľa ich názoru nespĺňa podmienky
vymedzené Ústavou SR na nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je pritom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR možné iba za kumulatívneho splnenia všetkých
podmienok, čo znamená, že čo ak nie je splnená jediná z nich, takýto zásah do vlastníckeho práva
ústavne dôvodný a možný je. Nútené obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere, to znamená,
že mal byť takýto zásah vlastníckeho práva, ktorý je v čo najmenšej možnej miere, aby bol naplnený
verejný záujem, ktorý sa týmto zásahom sleduje. Nevyhnutnú mieru zásahu zákona o vlastníctve

bytov vôbec nerieši a k aplikácii ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 dochádza v rozpore
s podmienkou nevyhnutnej miery zásahu. V dôsledku predmetného vecného bremena zriadeného
ustanovením § 23 ods. 5 žalobcovia ako vlastníci pozemku, ktorý sa nachádza okolo predmetného
bytového domu vo vlastníctve žalovaných, nemôžu s týmto pozemkom voľne nakladať, nemôžu ho
užívať,udržiavať,zabrániťjehoznehodnoteniualeboskazeanemôžuznehomaťrovnakožiadnyvýnos.
Ostáva im teda akési holé vlastníctvo, pri ktorom sú formálne evidovaní ako vlastníci nehnuteľností,

nemôžu však realizovať oprávnenia, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva a to nehnuteľnosť užívať,
požívať plody, realizovať faktickú údržbu veci a jeho možnosť nakladania s nehnuteľnosťami je taktiež
v dôsledku vecného bremena značne obmedzená. Dá sa povedať, že v podstate v tomto prípade je
ekonomicky úplne vylúčená. Naproti tomu vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa nachádzajú
v bytovom dome v okolí predmetného pozemku, sú oprávnení bezodplatne užívať zákonné vecné

bremeno zriadené bytovým zákonom k nehnuteľnostiam. Tento stav má za následok tú skutočnosť, že
vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome, nemajú žiadnu motiváciu
ani záujem pristúpiť k vysporiadaniu vlastníckych práv k pozemkom okolo ich bytového domu a tento
užívajú de facto bezodplatne.

19.Právnyzástupcažalovanýchzotrvalnasvojichdoterajšíchvyjadreniach.Ďalejuviedol,žezprávneho
hľadiska treba zdôrazniť skutočnosť, že samotné vytváranie parciel pôvodným stavebníkom a to
poľnohospodárskym družstvom ešte neznamená, že týmto spôsobom sa nejakým spôsobom ustaľuje
rozsah priľahlého pozemku, pretože podľa praxe a § 2 ods. 6 a jej definície sa tento pozemok určitým
spôsobom vytváral až s prijatím Zákona o bytoch a nebytových priestoroch, od ktorého si odvodzujú

žalovaní svoje užívanie tohto priľahlého pozemku. To znamená, že pôvodná výstavba nepredstavuje
ustálenie rozsahu tohto užívania.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, výsluchom svedka C.
Ľ., žalobcu 4/ Z. R., žalovaného 7/ N. R., svedka Q. D., čestným prehlásením K. J., K.. N. D., S.

D. (č. l. 348 - 350 spisu), obhliadkou, Zápisnicou Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-11C/56/2022
o obhliadke bytového domu súp. č. XX v obci J. J. zo dňa 07.12.2023, listinnými dôkazmi, ktoré
ku žalobe a k vyjadreniam predložili sporové strany, listinami zabezpečenými zo Štátneho archívu,
pracovisko C. J. a to, výkresom 8 b.j. J.O. J. vonkajší vodovod - kanalizácia, situácia pozdĺžne profily
rok 1978, technickou správou k osadeniu 6 b.j. J. J. rok 1974, súhrnnou technickou správou 6 b.j. J.

J. rok 1974, žiadosť o vydanie územného rozhodnutia zo dňa 14. mája 1970, územné rozhodnutie
pre stavbu 6 x 6 b.j. J. J., so snímkou mapy č. C. XXXX/XXXX z 20. augusta 1970, rozhodnutím o
odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 6 x 6 b.j v k. ú. J.É. J. č. C. XXXX/XXXX zo 17. júla 1970,
rozhodnutím o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b.j. č. N. XXXX/XXX.X/XXXX + KN z
20. septembra 1979, Rozhodnutím národného výboru - odbor územného plánovania vo C. J. zo dňa

07.01.1980, Rozhodnutím národného výboru - odbor územného plánovania vo C. J. zo dňa 30.06.1981,
Geometrickým plánom číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre kraj I., okres C. J., obec J. J., št. notárstvo:
C. J.., kat. územie J. J., List mapy č. l a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, Územným rozhodnutím M.-J. zo
dňa 20. VIII. 1970 zo dňa 15.6.1971, Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo 29.06.2020,
Územným rozhodnutie ONV - odbor výstavby vo C. J.X. č. M. - J. z 20.VIII. 1970, Kópiou katastrálnej

mapy z 2023 - ÚGKK SR, Ortofoto mapou parcely registra C, XX/X, k.ú. J. J. - ÚGKK SR, fotografiami
bytových domov a ich okolia na č.l. 236 - 248, geometrickým zameraním na č.l. 407 spisu.

21. Súd vo veci nevykonal dokazovanie listinou - Kúpna zmluva C.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
listinou - Osvedčenie o dedičstve č. XD XXX/XXXX-XX, Dnot. XXX/XXXX zo dňa 11.12.2000, spisom

vedenýmnaOkresnomsúdeVeľkýKrtíšpodč.k.7D479/2000-19.Dnot.230/2000,Zmluvamioprevode
vlastníctva bytov na žalovaných 1/ - 9/, a to z dôvodu hospodárnosti konania a tiež z dôvodu, že súd
mal dostatočne zistený skutkový stav z vyššie uvedených listinných dôkazov v bode 20. odôvodnenia.22. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobcovia 1/ - 4/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. J. J. na LV č. XXX ako CKN p. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXXX m2 a to X.. K. Q. pod B1 v 1/6-ine k celku, K. Q. pod B 2 v 1-ine k celku a pod B3 v

1-ine k celku, X.. K. T. pod B4 v 1/6-inek celku a Z. R. pod B 5 v 1/6-ine k celku. Žalobcovia 1/, 3/, 4/
nadobudli svoje podiely na základe Osvedčenia o dedičstve č. XD XXX/XXXX-XX, Dnot. XXX/XXXX zo
dňa 11.12.2000 - U. XXX/XXXX, a žalobca 2/ nadobudol svoj podiel na základe Kúpnej zmluvy C.-XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XX/XXXX. Žalovaní 1/ - 9/ sú vlastníkmi nehnuteľností v k. ú. J. J. na LV
č. XXX a to bytov v bytovom dome súp. č. XX a spoluvlastníkmi podielu na p. č. XX/X zastavaná plocha

nádvorie o výmere XXX m2 a parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XX m2 (parcela nie
je evidovaná na LV), na ktorých stojí bytový dom súp. č. XX a to žalovaný A. I. pod B6 v 5153/28105-
inách k celku (Titulom Kúpnej zmluvy C. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - 766/2015), X. D.V. pod
B2 v 3773/28105-inách k celku (titulom Kúpnej zmluvy C. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - C. X/
XXXX), N. F. a Q. F. v BSM pod B 7 v 5127/28105-inách k celku (titulom Zmluvy č. X/XX o prevode
vlastníctva bytu zo dňa XX. XX. XXXX - C. XXX/XX), Q. A. a K. A. v BSM pod B 8 v 5127/28105-inách

k celku (titulom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu C. XXXX/XX z XX. XX. XXXX - XX/XX), N. R. a K.
R. v BSM pod B 8 v 3798/28105-inách k celku (titulom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu C. XXXX/
XX z XX. XX. XXXX - X/XX) a E. D.V. pod B 2 v 5127/28105-inách k celku (titulom darovacej zmluvy
C. - XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - C. XX/XXXX). Žalovaní ako vlastníci bytov v bytovom dome
súp. č. XX užívajú aj priľahlé pozemky, ktoré susedia s bytovým domom súp. č. XX a to časť CKN parc.

č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie. Podľa vyjadrenia žalobcov by sa malo jednať o výmeru XXX
m2 (zameranie na č. l. 27 spisu, resp. XXX m2 zameranie na č. l. 407 spisu). Táto výmera nezahŕňa
tú časť parcely, kde sú v zadnej časti vybudované záhradky (o výmere XXX m2), ktoré sú oplotené. Z
ortofotomapy na č. l. 123 spisu, ktorú predložili žalovaní vyplýva, že výmera priľahlého pozemku, ktorá
by mala prináležať obytnému domu súp. č. XX je XXX m2. Počas obhliadky bolo zistené, že prístup k

bytovému domu je z obecnej asfaltovej cesty (foto č. 1). Bytový dom súp č. XX je dvojpodlažný. Po pravej
strane od asfaltovej cesty vedľa bytového domu sa nachádza prístupová cesta, kde sú odparkované
dve motorové vozidlá a z tejto strany sa nachádza aj vchod do bytového domu (foto č. 2, 3,4 ). Pred
bytovým domom, ako sa nachádza vstup do bytového domu sú vysadené okrasné tuje, umiestnený je
tu smetný kôš kovový, tiež kompostér. Priestor medzi bytovým domom súp. č. XX a XX je vyasfaltovaný.

Po ľavej strane od prístupovej asfaltovej cesty vedľa bytového domu sa nachádza prístupová cesta
vyložená panelmi (foto č. 5). Táto slúži obyvateľom bytového domu súp. č. XX na prístup ku garážam,
ktoré sú v spodnej časti bytovky. Zadná časť pozemku za bytovkou je na povrchu vysadená trávou a
v čase obhliadky sa tu nachádzali odparkované tri osobné motorové vozidlá, jeden prívesný vozík (foto
č. 6, 7, 9, 10). Vedľa prívesného vozíka sa nachádza vybudovaná žumpa (foto č. 9), vedľa motorových

vozidiel v zadnej časti pozemku sú vysadené ovocné stromy (foto č. 10, 12, 13, 14, 15). V zadnej
časti bytovky je umiestnený vchod do bývalej kotolne bytovky (foto č. 11). V zadnej časti pozemku sa
tiež nachádzajú záhradky, ktoré sú oddelené od ostatného priestoru pletivovým plotom tak vnútorným
ako zadným, ktorý hraničí s poľom (foto č. 6, 7, 8). Na fotografii č. 16 je pohľad od poslednej štvrtej
bytovky súp. č. XXX na rodinné domy, kde pôvodne mali byť obyvateľom bytoviek pridelené záhradky. Z

rozhodnutia Okresného národného výboru vo C. J., odbor lesného hospodárstva a poľnohospodárstva
zo dňa XX.XX.XXXX, o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 6 x 6 b. j. pre JRD J. J., v k. ú. J. J.
vyplýva, že pre účely výstavby bola odňatá z parcely č. XXX/X pre výstavbu 6 x 6 b. j. poľnohospodárska
pôda vo výmere X.XXX m2. Z Územného rozhodnutia ONV - odbor výstavby vo C. J.Š. č. M. - J.
U. XX.C..XXXX vyplýva vymedzenie miesta rozsahu územia pre umiestnenie stavby 6 družstevných

bytových domov pozostávajúcich zo 6 bytových jednotiek v katastrálnom území J. J.. Investorom stavby
malo byť JRD 25. výročia oslobodenia so sídlom J. J.. Z predloženého Výkazu plôch ku GP č. XXX-
XXXX-XX, Vytyčovacieho náčrtu pre GP č. zák. XXX-XXXX-XX, listu mapy č. 1 a 4, Poľného nákresu pre
GP č. z. XXX-XXXX-XX a podľa Geometrického plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre kraj I., okres
C. J.Š., obec J. J., št. notárstvo: C. J., kat. územie J. J., List mapy č. 1 a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, (č.

l. 135 a násl. spisu) vyplýva, že pre účel výstavby bytových domov bola z pôvodnej parcely EN č. XXX/X
(v súčasnosti CKN XXX/X) vytvorená parcela č. XXX/X (neskôr EN XXX/X a v súčasnosti CKN XX/X),
ktorá bola určená na výstavbu vo výmere XXXX m2 (šírka pozemku 40m a dĺžka 175 m a z pravej strany
odcesty172,75m).VlastníkompôvodnejakoajodčlenenejparcelyzostalonaďalejJRD25.J.J.(č.l.137
spisu). Výstavba bytových domov prebehla v rokoch 1974 - 1982. Celkovo sa postavili 4 bytové domy

(súp. č. XXX - 8 b. j., súp. č. XX - 6. b. j., súp. č. XX - 6 b. j., súp. č. XXX - 7 b. j. ). Ako prvý bol postavený
bytový dom súp. č. XX - 6 b. j., ktorý je predmetom sporu. Z bodu 2.1.2 technickej správy k bytovému
domu 6 b. j. z augusta 1974 vyplýva, že pri bytovom dome budú vybudované dva smetníky po 6 nádob,
ktoré budú murované s oceľovými dvierkami a osadené na spevnenej ploche, ktorá je odkanalizovaná.Pre bytový dom bol tiež určený oceľový vešiak na prádlo a oceľový klepáč na koberce. V bode 2.1.4
technickej správy je uvedené, že spevnené plochy a komunikácie slúžia pre prístup obyvateľov do
objektu, pre prísun paliva, smetí atď.. V bode 2.2.1 je uvedené, že objekt 6 b. j. bude napojený na

vŕtanú studňu vodovodnou prípojkou a objekt bude odkanalizovaný do 100 m3 nepriepustnej žumpy.
Z rozhodnutia Stredoslovenského krajského národného výboru - odbor poľnohospodárstva, lesného a
vodného hospodárstva v Banskej Bystrici o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b. j. (bytový
dom s 8. bytovým jednotkami) zo dňa 20.09.1979 vyplýva, že z parcely EN XXX/X sa pre výstavbu
bytového domu súp. č. XXX (tento je v teréne umiestnený ako prvý v smere od prístupovej obecnej

cesty, pričom bol postavený ako tretí v poradí) vyčleňuje X, XXXX ha, z toho pre zastavanú a spevnenú
plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy 0,0479 ha. Z rozhodnutia Národného výboru - odbor územného
plánovania vo C. J.Í. zo dňa 07.01.1980 vyplýva, že v prípade bytového domu súp. č. XXX bude
zastavaná plocha XXX m2 a celková plocha bude XXX m2. Bytový dom súp. č. XX je postavený na parc.
č. XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2. Z geometrického zamerania na č. l. 123 vyplýva,
že po pravej strane bytového domu sa tiež nachádza zastavená plocha (parkovisko vyložené panelmi)

bez uvedenia m2. Z rozhodnutia Národného výboru - odbor územného plánovania vo C. J. zo dňa
30.06.1981 vyplýva, že v prípade bytového domu súp. č. XXX (tento je v teréne umiestnený ako štvrtý v
smere od prístupovej obecnej cesty, pričom bol postavený ako posledný), bude zastavaná plocha XXX
m2 a celková plocha bude XXXX m2. Súčasťou rozhodnutia je aj snímka z katastrálnej mapy, na ktorej je
znázornená stavba bytového domu s okolitým pozemkom, kde rozmery pozemku sú uvedené 43 x 38,6

m2 = 1659,80 m2. Z projektového nákresu k bytovému domu súp. č. XXX vyplýva, že po pravej strane
bytového domu sa počítalo s vybudovaním parkoviska pre 7 automobilov. Bytový dom súp. č. XXX je
postavený na parc. č. XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2. Z Geometrického plánu číslo
zákazky XXX-X-XXX-XX-XX na oddelenie parciel číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, nové hranice boli
v prírode označené plotom, (Geodézia n. p. Žilina), zameral 11. 1980, vyhotovil 11. 1980 - Jiří Bursa,

(č.l. 219 spisu ), vyplýva, že z parcely č. XXX/X boli oddelené parcely XXX/X o výmere XXXX m2, parc.
č. XXX/X o výmere XXX m2, (na ktorej bol postavený bytový dom súp. č. XX), parc. č. XXX/X o výmere
XXX m2, (na ktorej bol postavený bytový dom súp. č. XX), parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, (na ktorej
bol postavený bytový dom súp. č. XXX), všetko zastavaná plocha a nádvoria, spolu vo výmere XXXX
m2. V súčasnosti pôvodná parcela č. XXX/X (neskôr EN XXX/X) predstavuje parc. č. XX/X zastavaná

plocha a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XX m2,
parc. č. XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, (na ktorej je postavený bytový dom súp. č.
XXX), parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, (na ktorej je postavený bytový dom
súp. č. XX, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, (na ktorej je postavený bytový
dom súp. č. XX), parc. č. XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, (na ktorej je postavený

bytový dom súp. č. XXX), spolu XXXX m2 (geometrický plán č. l. 223 spisu).

23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; spoločnými
časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto

zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

25. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.; s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v
dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je

dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť
zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

26. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.; ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k

pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

27. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka; vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právazodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

28. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka; vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

29. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka.

30.Podľa§101Občianskehozákonníka;pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania
súd zistil, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu nedôvodná. Podstatou predmetného sporu bolo ustáliť,
či časť parcely CKN č. XX/X vo výmere XXX m2 (zameranej žalobcami č. l. 26, 27 spisu, resp. XXX
m2 v zmysle zamerania na č.l. 407 spisu) okolo bytového domu súp. č. XX pre k . ú a obec J. J.,

má charakter priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a
nebytových priestorov.

32. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, neobsahuje výslovnú definíciu
pojmu priľahlý pozemok. So zreteľom na ust. § 6 ods. 2 cit. zákona pre určenie povahy sporného

pozemku bolo žiadúce, aby súd zistil, či sporný pozemok patriaci k bytovému domu súp. č. XX bol určený
na spoločné užívanie, či od postavenia bytového domu súp. č. XX sporný pozemok mal slúžiť výlučne
tomuto bytovému domu a jeho obyvateľom, či sa na spornom pozemku nachádzajú oplotenia, nádvoria
alebo iné objekty a či sa jedná o pozemok, ktorý susedí bezprostredne so zastavanou plochou pod
bytovýmdomom,t.j.sparcelouCKNč.XX/XzastavanáplochanádvorieovýmereXXXm2aparc.č.XX/

X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. Súčasne je potrebné podotknúť, že vyššie označené
atribúty sporný pozemok mal mať v čase od vzniku bytového domu v dôsledku spôsobu užívania domu
a jeho okolia nájomcami, resp. vlastníkmi jednotlivých bytov. Nebolo rozhodujúcou skutočnosťou, či v
rámci pozemkových dispozícii projektu výstavby bytového domu súp. č. XX v stavebnom konaní bolo
rozhodnuté, že na spornom pozemku sa majú umiestniť iné stavby (napr. garáže, prístrešky, trávnatá

plocha, záhrada a pod.). Dispozície o umiestnení iných objektov na spornom pozemku bolo prípustné
vyvodiť aj z iných dôkazov (napr. mapových podkladov, výpovedí svedkov a strán a pod). Súd v tomto
kontexte v podrobnostiach poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/131/2013-64 zo
dňa14.augusta2013,ktorývskutkovoaprávneobdobnejvecizaujalrovnakýnázor,ktorýbolpodrobený
ústavnej kontrole, pri ktorej Ústavný súd SR uznesením č. k. II. ÚS 649/2013-13 zo dňa 11.12.2013

takúto argumentáciu súd považoval za ústavne akceptovateľnú.

33. V predmetnej veci bolo zistené výstavba bytových domov v obci J. J. prebehla v rokoch 1974 - 1982.
Výstavbu realizovalo bývalé JRD J. J.. Celkovo sa postavili 4 bytové domy (súp. č. XXX - 8 b. j., súp. č.
XX - 6. b. j., súp. č. XX - 6 b. j., súp. č. XXX - 7 b. j. ). Ako prvý bol postavený bytový dom súp. č. XX - 6 b.

j. , ktorý je predmetom sporu. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že potom, ako bol bytový dom postavený,
tak okolo neho bolo len blato, pozemok nebol upravený. Prístupová cesta do vchodu bola vysypaná
štrkom a záhradky sa mali nachádzať na druhej strane cesty, povyše bytového domu súp. č. XXX (foto
č. 16), kde sú teraz postavené rodinné domy. Obyvatelia bytového domu si však postupne začali v
90. tých rokoch zriaďovať v zadnej časti za bytovkami záhradky, ktoré si ohraničili vnútorným pletivom.

Vonkajšie pletivo od poľa vybudovalo bývalé roľnícke družstvo. Postupne si obyvatelia bytovky vysadili v
okolí bytového domu okrasné dreviny. Obec J. J. vyasfaltovala prístupovú cestu medzi bytovým domom
súp. č. XX a XX. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že panely, ktoré sa nachádzajú pred garážami, tak tieto
tam umiestnilo tiež bývalé roľnícke družstvo. V súčasnosti obyvatelia bytového domu súp. č. XX jehookolie (časť parcely č. XX/X vo výmere XXX m2 zameranej žalobcami č. l. 26, 27 spisu, resp. o výmere
XXX m2 /710 + 218/ v zmysle posledného geometrického zamerania na č. l. 407) využívajú prevažne na
prístup pešo a autami, na vchod do bytového domu a do garáží, na parkovanie motorovými vozidlami a

zadnej časti majú vysadený trávnik a ovocné stromy. Záhradky nachádzajúce sa za bytovým domom (o
výmere XXX m2 v zmysle posledného geometrického zamerania na č. l. 407 spisu) niektorí obyvatelia
bytového domu tiež užívajú, avšak tieto nie sú predmetom tohto sporu.

34. V predloženej archívnej dokumentácii zo Štátneho archívu, pracovisko C. J.Í., ohľadne realizácie

výstavby bytových domov súp. č. XX (6 b. j.), súp. č. XXX (8 b. j.) a súp. č. XXX (7 b. j.) v J. J., sa
súdu nepodarilo dohľadať rozhodnutie, ktorým by bolo v prípade bytového domu súp. č. XX rozhodnuté,
aká plocha bola vyčlenená z pôvodnej parcely EN č. XXX/X na zastavanú plochu a aká plocha bola
vyčlenená na ďalšie úpravy okolo bytového domu. Súdu je známa len skutočnosť, že bytový dom súp.
č. XX je postavený na parcele č. XX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XX/X o výmere XX m2 a časť
parcely č. XX/X vo výmere XXX m2 (zameranej žalobcami č. l. 26, 27 spisu) tvorí okolie bytového

domu. V nadväznosti na uvedené však súd uvádza, že z rozhodnutia Stredoslovenského krajského
národného výboru - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Banskej Bystrici
o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b. j. (bytový dom s 8. bytovým jednotkami) zo dňa
20.09.1979 vyplýva, že z parcely EN XXX/X sa pre výstavbu bytového domu súp. č. XXX (tento je v
teréne umiestnený ako prvý v smere od prístupovej obecnej cesty, pričom bol postavený ako tretí v

poradí) vyčleňuje X,XXXX ha, z toho pre zastavanú a spevnenú plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy
0,0479 ha. Z rozhodnutia Národného výboru - odbor územného plánovania vo Veľkom Krtíši zo dňa
07.01.1980 vyplýva, že v prípade bytového domu súp. č. XX bude zastavaná plocha XXX m2 a celková
plocha bude XXX m2. Súčasťou rozhodnutia je aj snímka z katastrálnej mapy, na ktorej je znázornená
stavba bytového domu s okolitým pozemkom, kde rozmery pozemku sú uvedené 31 x 29 m2 = 899 m2.

Bytový dom súp. č. XX je postavený na parc. č. XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2.
Z geometrického zamerania na č. l. 123 vyplýva, že po pravej strane bytového domu sa tiež nachádza
zastavená plocha (parkovisko vyložené panelmi) bez uvedenia m2. Z rozhodnutia Národného výboru -
odbor územného plánovania vo Veľkom Krtíši zo dňa 30.06.1981 vyplýva, že v prípade bytového domu
súp. č. XXX (tento je v teréne umiestnený ako štvrtý v smere od prístupovej obecnej cesty, pričom bol

postavený ako posledný), bude zastavaná plocha XXX m2 a celková plocha bude XXXX m2. Súčasťou
rozhodnutia je aj snímka z katastrálnej mapy, na ktorej je znázornená stavba bytového domu s okolitým
pozemkom, kde rozmery pozemku sú uvedené XX x XX,X m2 = XXXX,XX m2. Z projektového nákresu
k bytovému domu súp. č. XXX vyplýva, že po pravej strane bytového domu sa počítalo s vybudovaním
parkoviska pre 7 automobilov. Bytový dom súp. č. XXX je postavený na parc. č. XX zastavaná plocha

a nádvoria o výmere XXX m2.

35. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že úmyslom zhotoviteľa stavby bytových domov bolo, aby
pri každom bytovom dome okrem plochy určenej na jeho výstavbu, bola aj plocha určená pre užívanie
jeho obyvateľov, či už na parkovanie alebo iné parkové úpravy. V tomto smere súd poukazuje aj na

posledný dobový geometrický plán z roku 1981 číslo zákazky XXX-X-XXX-XX-XX na oddelenie parciel
čísloXXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,novéhranicebolivprírodeoznačenéplotom,(Geodézian.p.Žilina),
zameral 11. 1980, vyhotovil 11. 1980 - Jiří Bursa, (č.l. 219 spisu), že z parcely č. XXX/X boli oddelené
parcely č. XXX/X o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, (na ktorej bol postavený
bytový dom súp. č. XX), parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, (na ktorej bol postavený bytový dom súp.

č. XX), parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, (na ktorej bol postavený bytový dom súp. č. XXX), všetko
zastavaná plocha a nádvoria, spolu vo výmere XXXX m2. Z uvedeného potom vyplýva, že pre každý z
troch bytových domov v tom čase postavených, bola okrem zastavanej plochy vyčlenená aj plocha pre
okolie bytových domov v prepočte pre každý bytový dom XXXX m2 (3216/3=1072 m2). Nevyplýva z
polohy pozemku zo žiadnych listinných dôkazov, ani z tvrdení strán sporu, že by kedykoľvek v minulosti

bol tento priestor užívaný iným spôsobom, prípadne by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné
vyvodiť odlišné účelové využitie pozemku a to najmä pre verejnosť, teda subjekty odlišné od užívateľov
bytov. Pokiaľ v krátkom časovom období po výstavbe niektorá z bytových jednotiek bola využívaná
ako kancelárske priestory JRD J. J., z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť odlišné účelové určenie
bytového domu. Prevažujúcim účelom bolo vždy využívanie objektu pre obyvateľov bytového domu za

účelom bývania. Predmetný bytový dom súp. č. XX postavilo JRD pre svojich zamestnancov. Samotné
JRD v zadnej časti, kde sa teraz nachádzajú záhradky, spornú parcelu oddelilo od poľa pletivovým
plotom s betónovými stĺpikmi (zrejeme ako ochranu záhradiek pred poľovnou zverou). Pokiaľ aj boli
bezprostredne po výstavbe bytového domu niektorým obyvateľom bytového domu pridelené záhradkyna opačnej strane obecnej cesty, kde teraz stoja rodinné domy (oproti bytovému domu súp. č. XXX),
je zrejmé, že z dôvodu postupného vyčlenenia týchto pozemkov na domovú zástavbu sa potom v 90.
- tych rokov záhradky skoncentrovali za bytovými domami, kde bol na to dostatočný priestor. Jedná sa

o vidiecke prostredie, kde pestovanie zeleniny pri bytových domoch bolo bežnou činnosťou obyvateľov.
V tomto kontexte termín priľahlý pozemok podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. považoval súd za
správne vykladať s poukazom na okolnosť, že v obciach plochy určené ako priľahlé pozemky boli riešené
veľkorysejšie, ako napr. v mestách (viď rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/173/2020 zo dňa
09.09.2021). Cieľom zákonodarcu bolo inštitútom priľahlého pozemku upraviť vzťah k pozemkom, ktoré

sa aj postupom času od vzniku bytového domu (nielen v čase výstavby) mohli považovať za priľahlé.
Pokiaľ v určitých časových obdobiach boli vybudované spevnené plochy, výsadba okrasných rastlín,
vybudovanie záhradiek, jedná sa o spôsob využitia sporného pozemku obyvateľmi bytového domu, ktorý
sa plynutím času menil a bol determinovaný zvyklosťami v tom-ktorom časovom období. Nadväzne
treba konštatovať, že časť parc. č. XX/X o výmere XXX m2 (resp. XXX m2), ktorá bola zameraná
vo vzťahu k okoliu predmetného bytového domu súp. č. XX má povahu priľahlého pozemku podľa §

2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.. Právny vzťah medzi stranami k spornému pozemku bol založený
zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a bolo k nemu zriadené zákonné
vecné bremeno. Uvedená skutočnosť vylučuje záver, že užívanie sporného pozemku žalovanými 1/ - 9/
predstavuje užívanie bez právneho dôvodu.

36. Ďalej súd uvádza, že nárok žalobcov neprichádzalo do úvahy kvalifikovať ako nárok na odplatu za
obmedzenie z dôvodu zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ a nevzťahuje sa na každého
vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Vznik vecného bremena
nemožno posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná

náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. V súdnom
konaní ho môže vlastník úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína
plynúť od účinnosti tohto zákona (rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/92/2018 zo dňa
21.09.2022, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019). Žalobcovia 1/- 4/ sa stali
vlastníkmi sporného pozemku následne a tento nadobudli zaťažený zákonným vecným bremenom, čím

neboli aktívne vecne legitimovaní v spore.

37. Žalovaní 1/ - 9/ voči žalobnému nároku vzniesli námietku premlčania. K posúdeniu behu premlčacej
doby súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý ako dovolací riešil obdobnú otázku v
rozsudkoch sp. zn. 7Cdo/26/2014, zo dňa 24.3.2015 a sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.4.2016, ktoré

rozhodnutie bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016
pod č. R 73/2016. Bol vyslovený právny záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena
podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom
z vecného bremena. Predmetné právo sa mohlo prvýkrát vykonať v deň účinnosti zákona č. 182/1993
Z. z., ktorým sa právo vecného bremena zriadilo. Všeobecná trojročná doba tak začala plynúť dňom

01.09.1993 a uplynula dňa 01.09.1996. Žaloba v tomto prípade bola podaná na súd dňa 26.09.2022,
t. j. po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vo veci nebolo relevantné, kedy v skutočnosti žalobcovia 1/
- 4/ nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku. V zmysle ustanovenia § 111 Občianskeho
zákonníka na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa, alebo dlžníka. Novým
vlastníkom nezačala opäť plynúť nová premlčacia doba. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcov

1/- 4/ preto v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

38. Pre úplnosť k námietkam žalobcov 1/ - 4/ súd dodáva, že žalobou deklarovali konkrétnu výmeru
sporného pozemku o veľkosti XXX m2 (resp. XXX m2), čím určili jeho rozsah, v ktorom úžitok zo strany
žalovaných 1/ - 9/ deklarovali ako sporný. Žalovaní k tejto výmere predložili skutkové tvrdenia a dôkazy o

tom, že špecifikovaná plocha bola vždy priradená k predmetnému bytovému domu súp. č. XX, s ktorým
susedí.Podľasúdupresahovalorámecdôkaznejpovinnosti,abyžalovaní1/-9/deklarovaliinúkonkrétnu
výmeru priľahlého pozemku.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní
1/ - 9/ mali vo veci plný úspech, preto potom súd uložil žalobcom 1/ - 4/ povinnosť zaplatiť žalovaným 1/
- 9/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd v lehote
60 dní v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.