Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých a Vyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201467
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201467.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci maloletej: M. Q. A., narodená
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny I., pracovisko A., dieťaťa rodičov: M. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/
XXX, A., t.č. C. XXXX/XXX, A., zastúpená v konaní : JUDr. Valéria Brečková, advokátka, Daľkovská

470/14, Snina a E. A., narodený XX.X.XXXX, bytom I. XXX/X, A. o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17P 23/2024 -
156 zo dňa 15.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch III., IV., VI. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie výživného pre maloleté dieťa zo strany povinného rodiča otca. Návrh
bol podaný matkou na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností s tým, že matka žiadala určiť
výživné od 27. mája 2024 do budúcna. Otec navrhol stanovenie výživného vo výške 40 € mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 17P 23/2024 - 156 zo dňa 15.01.2025 rozhodol tak, že:

„I. Súd maloletú M. Q. A., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. Q. A. sumou vo výške 100 eur mesačne vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od 27.5.2024.

IV. Zaostalé výživné za obdobie od 27.5.2024 do 15.1.2025 vo výške 910 eur súd povoľuje otcovi
splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou M. Q. A. každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do
18.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne a po skončení

stretnutia ju odovzdá matke v mieste bydliska maloletej.VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje zisteným skutočným stavom, podľa ktorého otec maloletej je

zamestnaný v spoločnosti R. s.r.o., A. XXXX/XX, A.. Pracuje na skrátený pracovný úväzok. Podľa
vyjadrenia zamestnávateľa otca, otec pracuje na skrátený pracovný úväzok z dôvodu, že v súčasnej
dobe nepotrebujú pracovníka na plný úväzok, pretože by mu nevedeli zabezpečiť prácu na 8 hodín
denne. Čistý mesačný priemerný zárobok otca bol v roku 2023 vo výške 302,90 eur v čistom vyjadrení a
v roku 2024 vo výške 324,11 eur mesačne. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi Q. A., prispieva

na výživné po 100 eur mesačne. Syn je študentom vysokej školy a výživné bolo určené súdom. Otec
ako svoje výdavky uviedol náklady na bývanie a telefón vo výške cca 300 eur mesačne, na hygienické
potreby vo výške 40 eur mesačne, na stravu vo výške 200 eur mesačne. Podľa jeho vyjadrenie je
jeho zdravotný stav vynikajúci. Finančne mu pomáha priateľka a mama. Celková výška výdavkov otca
predstavuje sumu 640 eur mesačne. Otec mal vyhlásený bankrot, ale ako uviedol, znova má dlh vo
výške 7 000 eur. Otec maloletej sa k možnosti iného zamestnania vyjadril tak, že ho nikto nemôže nútiť,

aby pracoval v zahraničí, pretože on chce udržiavať kontakt s maloletou dcérou. Pokiaľ by sa zamestnal
na plný úväzok tak by mu exekútor zobral 2/3 príjmu.

4. Sú konštatuje, že skutočnosť, že otec maloletej má dlhy nemôže byť dôvodom aby sa riadne
zamestnal. Zadĺženie si otec maloletej spôsobil sám a nemôže to byť na úkor maloletej, keďže

vyživovacia povinnosť rodičov k maloletej má prednosť pred ostatnými výdavkami. Vzhľadom na dobrý
zdravotný stav nič nebráni otcovi, aby sa zamestnal na riadny pracovný úväzok, v ktorom by dosahoval
aspoň výšku minimálne mzdy. Preto súd pri určovaní výživného vychádzal z potencionálneho príjmu
otca a to z minimálne mzdy, ktorá je v roku 2025 vo výške 816 eur v hrubom. Čistá minimálna mzda v
roku 2025 pri neuplatnení NČZD predstavuje sumu 572,39 eur. V roku 2024 bola výška čistej minimálnej

mzdy vo výške 526,09 eur. Súd pri určení výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 572,39 eur v
čistom za rok 2025 a z príjmu vo výške 526,09 eur v čistom za rok 2024 a podporne vyžil Metodiku
výpočtu výživného v SR. Maloletá je žiačkou druhého stupňa základnej školy, otec má dve vyživovacie
povinnosti. Výška výživného tak predstavuje 16 % z čistého príjmu povinného rodiča t.j. sumu 84,17
eur za rok 2024 a sumu 91,58 eur za rok 2025. Súd určil výživné vo výške 100 eur mesačne aj s

prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletej prezentoval vyššie výdavky ako je jeho príjem a preto sa
súd domnieva, že otec maloletej neuviedol všetky svoje príjmy, aj keď uvádzal, že mu finančne pomáha
priateľka a mama. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné v určenej
sume. Matka maloletej požadovala výživné vo výške 200 eur mesačne. Pri takomto výživnom podľa
hore uvedených kritérií by príjem otca musel byť vo výške cez 1 200 eur mesačne. Skutočnosť, že by

otec maloletej mohol mať príjem vo výške cez 1 200 eur mesačne v čistom v konaní však preukázaná
nebola. Na základe hore uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

5. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodňuje je s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 1, § 62 ods. 1
až 6, § 28 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 civilného sporového poriadku.

III. Odvolanie matky a vyjadrenie účastníkov konania

7. Matka podala odvolanie proti výrokom rozsudku III. a IV. Považuje rozsudok, vydaný na základe
nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasí so záverom súdu, že je

potrebné vychádzať pri stanovení len z priemernej mesačnej minimálnej mzdy na strane otca, pretože
v možnostiach a schopnostiach je dosahovať iný príjem. Poukazuje na to, že otec pracuje na pozícii
vodiča, a teda v oblasti dopravy. Podľa záverov štatistického úradu SR je priemerná mzda v oblasti
dopravy v roku 2024 vo výške 1. 435 € . Súd mohol zistiť pracovné ponuky v blízkom okolí na
webovom portáli www.profesia.sk. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu

vyhovel, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.8. Kolízny opatrovník maloletej uviedol, že odvolanie matky považuje za opodstatnené. Otec je schopný
sa zamestnať podľa názoru kolízneho opatrovníka na plný pracovný úväzok. Nepreukázal žiadne
zdravotné ani iné obmedzenie pracovať. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu.

9. Matka podala vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktoré považuje za správne.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že neboli v danej veci splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho

napadnutej časti lebo zmenu.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľky považuje skutočný stav
za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie

námietky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny
procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň
nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V
prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého

účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd
zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
rozhodnutie argumentuje nasledovne.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre stanovenie rozsahu výživného zo strany otca pre maloletú na čas do rozvodu
manželstva rodičov tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie alebo v zmysle návrhu matky .

13. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu súd prvej inštancie reflektoval prislúchajúcu právnu
úpravu, tú však následne nie dostatočným spôsobom v preskúmavanej veci aplikoval. V kontexte
uplatnených odvolacích námietok je potrebné dospieť k záveru o nedostatočnosti skutkových záverov
súdu prvej inštancie. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s rozhodujúcimi kritériami určovania
vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, čím svoje rozhodnutie učinil nepreskúmateľným. Odvolací

súd pritom argumentuje nasledovne.

14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.18. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

19. V zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine, súd pri určení výživného vychádza z
odôvodnených potrieb detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča.
Výšku výživného nepochybne determinuje aj miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. V civilných
mimosporových konaniach sa súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť skutočný
stav veci, aj keď sú účastníci konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade vyživovacej

povinnosti zabezpečiť deťom životnú úroveň svojich rodičov a uspokojenie ich nevyhnutných životných
potrieb. Pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. deti.
V zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine, súd pri určení výživného vychádza z odôvodnených
potrieb detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Výšku výživného
nepochybne determinuje aj miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. V civilných mimosporových
konaniach sa súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade vyživovacej povinnosti zabezpečiť
deťom životnú úroveň svojich rodičov a uspokojenie ich nevyhnutných životných potrieb.

20. Súd svoje rozhodnutie o výške výživného odôvodňuje, že otec je vyučený automechanik, v danej
profesii nepracoval, pracoval v minulosti ako klampiar, stavbár, stolár, v zahraničí si už prácu nehľadá.

Súd pri určení výživného tak vychádzal z potencionálneho príjmu otca, a to z minimálnej mzdy, roku 2025
a v roku 2024 . Otec pracuje na skrátený pracovný úväzok a to z dôvodu, že zamestnávateľ nepotrebuje
v súčasnej dobe pracovníka na plný úväzok. Čistý jeho mesačný príjem z pracovného vzťahu je vo
výške 324,11 €. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému Q., ktorému platí výživné vo výške
100 € mesačne.

21. Každopádne, odvolací súd nevyvracia správnosť skutkového záveru súdu o možnosti otca
dosahovať príjem z pracovnej činnosti v inom rozsahu než deklaruje pred súdom . Táto úvaha je
správna. Súd stanovil potencionálny príjem otca ako príjem vo výške minimálnej mzdy v roku 2024
a 2025. Súd v rozhodnutí však bližšie neuviedol, dôvody, pre ktoré sa rozhodol pri zistenej kvalifikácii

a schopnostiach otca vychádzať iba z výšky minimálnej mzdy v rokoch 2024 a 2025. V tomto smere
je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami matky, ktorá poukazuje na to, že dané závery súdu
neobstoja. Pri určení výšky potenciálneho príjmu súd vychádza z príjmu povinného rodiča, ktorý by s
ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti okrem toho dané jeho fyzickým stavom nadaním,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, ponukou na rozumne regionálne určenom trhu práce mohol

dosahovať. Dokazovanie v tomto smere však súd nevykonal iba skonštatoval, že za jeho príjem možno
považovať minimálna mzdu. Súd musí potom stanoviť potencionálny príjem otca, ktorý by otec ako už
bolo konštatované mohol dosahovať iný než ten, ktorý deklaruje.

22. Vzhľadom na zistené vzdelanie otca , doterajšiu prax , schopnosti otca môže súd zistiť od

príslušného úradu práce ponuky prác od rôznych zamestnávateľov v rozhodnom posudzovanom
období , ktoré by otec mohol vykonávať. Dôvody pre ktoré nevykonáva prácu na plný pracovný úväzok
nie sú ním preukázané. Vzhľadom na vzdelanie otca, kvalifikáciu otca jeho predchádzajúce pracovne
skúsenosti posúdi súd jeho reálne možnosti a schopnosti dosahovať iný príjem než dosahuje. Odvolací
súd si je samozrejme vedomý toho, že potencialita príjmov povinného rodiča sa zakladá na hypotéze,

tá však musí byť racionálne zdôvodniteľná konkrétnymi skutočnosťami. V odôvodnení rozsudku toto
absentuje. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, súd prvej inštancie sa v nie dostatočnom rozsahu zaoberal
zákonnými kritériami určovania výživného, čím učinil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.

23. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný

nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné
potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia
s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v
rozhodnom období. Zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne

dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom
charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci
výpočtu zákon uvádza vzdanie sa zamestnania, zárobku a majetkového prospechu (porovnaj Komentár
Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters Kluwer str. 409).24. Pri určení výšky potencionálneho príjmu súd vychádza z príjmu, ktorý povinný rodič by s ohľadom
na svoje skutočné schopnosti a možnosti, poprípade i majetkové, ktoré sú dané fyzickým stavom,

jeho vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, dopytom a ponukou na rozumne regionálne určenom trhu
práce mohol dosahovať. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023
konštatoval, že základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa
vzťahujúnavšetkydruhyvyživovacíchpovinnostíapríspevkov,pričomjedlhoročnouzaužívanoupraxou
v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny)

povinnej osoby.

25. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených
odvolacím súdom . Súd prvej inštancie preto v tomto smere musí vykonať dokazovanie v zmysle
aj návrhov matky, vo vzťahu k stanoveniu potenciálneho príjmu otca. Úlohou súdu prvej inštancie
je teda nanovo rozhodnúť o návrhu matky na určenie výživného, zistiť skutočný stav, z ktorého

vyplynú predovšetkým reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri stanovení rozsahu výživného
sa prihliada na mieru osobnej starostlivosti matky a otca a táto sa premietne následne do výšky
výživného ktoré má platiť otec. Za situácie výraznej osobnej starostlivosti matky je vždy spravodlivé, a
dôvodné aby sa otec podieľal na uspokojovaní odôvodnených potrieb vo zvýšenej miere, v porovnaní
s matkou, na strane ktorej finančné plnenie nahrádza jej osobná starostlivosť. Za situácie splnenia

procesných podmienok konania je po vrátení veci úlohou súdu prvej inštancie náležite zaoberať sa
predostretými výhradami odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu
odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa
požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré
ukladá predovšetkým zákon o rodine.

26. Z vyššie opísaných dôvodov pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku v napadnutých výrokoch
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

27. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V

novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.