Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010411
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925010411.4

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., ktorý je stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku samosudca trestnú vec Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.

zn. 11T/64/2025, kde je ako obžalovaný stíhaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXX,
D. A. E., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

v dobe odo dňa 01.02.2023 do dňa 18.03.2025 v obci C., okres A. E., v E. A. F. G. XXX, ale aj v jeho
blízkosti, pod vplyvom alkoholu opakovane, takmer dennodenne fyzicky napádal svoju manželku H. B.,
nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvalým bydliskom C. XXX, D. A. E. tak, že po predchádzajúcich hádkach
ju otvorenou rukou, ale aj päsťou udieral do oblasti tváre, hlavy, ale aj iných častí tela, v niektorých
bližšie nešpecifikovaných situáciách ju aj kopal do presne nezistených častí tela, tiež ju zvykol držať

pod krkom resp. ju počas fyzického napádania škrtil, následkom čoho jej nechtami spôsobil viackrát
škrabance a udieraním jej spôsoboval modriny na tvári, tržnú ranu na hlave a viditeľné opuchy tváre, kde
aj podľa lekárskej správy zo dňa 26.11.2024 bolo lekárom z chirurgickej ambulancie v A. E. potvrdené,
že poškodená H. B. utrpela tržnú ranu v ľavej frontálnej oblasti, ktorá bola v čase vyšetrenia už prakticky
zacelená, a týmto svojím konaním spôsoboval svojej manželke poškodenej manželke H. B. fyzické
utrpenie,

postupuje na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, pretože konanie
obžalovaného by mohlo napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d), písm. e) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 01.07.2025 pod č.k.
2Pv/387/24/6609-44 obžalobu na A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. na tom skutkovom základe ako je to

uvedené v tejto obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti tohto uznesenia, pričom popísané konanie
A. B. prokurátorka právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)
Trestného zákona.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného vo svojom stanovisku uviedol, že

vzhľadom na výsledky dokazovania v prípravnom konaní a postoja obžalovaného k trestnému stíhaniu
navrhuje, aby bola vec prejednaná na hlavnom pojednávaní.Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchu obžalovaného A. B., ďalej bola vypočutá
poškodená H. B., ako svedkovia boli vypočutí B. I. E., B. J. K., I. L. A., M. B., N. B., I. A., I. A., mal. O. B.,

znalkyňa P. N. Q.. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa N. B. pre príbuzenský pomer s obžalovaným odmietla
vypovedať, bola podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o výpovedi tejto svedkyne
z prípravného konania zo dňa 18.03.2025.

Vďalšombolpodľa§268ods.2Trestnéhoporiadkusosúhlasomprokurátorkyaobžalovanéhoprečítaný

podstatný obsah záverov znaleckého posudku znalkyne I. R. M. č. XX/XXXX.

Okrem uvedeného dokazovania boli podľa § 269 Trestného poriadku prečítané nasledovné listinné
dôkazy: podstatný obsah trestných oznámení z čl. 1 až 10, rodné listy detí z čl. 147 až 150,
fotodokumentácia zranení zo dňa 18.03.2025 z čl. 220 až 221, úradné záznamy zo dňa 20.11.2024 z čl.
223 až 224, lekárske správy z čl. 234 (poškodená H. B.), čl. 235 (syn obžalovaného A. B.), správa ÚVV

a ÚVTOS Banská Bystrica z čl. 279, správa o povesti z čl. 280, správa o priestupkoch z čl. 282, odpis
registra trestov z čl. 284, záverečná správa od Občianskeho združenia TENENET z čl. 386 až 389.

Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania boli v prejednávanej veci zistené nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný A. B. bol na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom poučený, pričom po poučení podľa
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku a pretlmočení tohto poučenia obžalovanému musel samosudca pre
postoj obžalovaného a jeho reakcie skonštatovať, že obžalovaný nepochopil dôsledky vyhlásenia tak
ako sú predpokladané ustanovením § 257 ods. 1 Trestného poriadku a nasledujúce, preto bolo pred
začiatkom výsluchu obžalovaného upustené od vykonania postupu podľa tohto ustanovenia.

Obžalovaný A. B. najprv spontánne začal hovoriť o tom, ako sa správajú a čo robia deti v „gete“
a spomínal rôzne veci nesúvisiace s predmetom konania, preto bolo od spontánnej časti jeho výpovede
upustené.

Na doplňujúce otázky prokurátorky uviedol nasledovné skutočnosti.

Na otázku ako sa správal k manželke v kritickom období, uviedol, že sa hneval na ňu kvôli tomu, že
neudržiavala v dome čistotu, riadne sa nestarala o deti, že deti chodili aj v zime často bosé a takto ho
čakali kým sa nevrátil z roboty. Tvrdil, že poškodená ich púšťala von bosé aj v zime a dodal, že jeho

žena také veci nemôže robiť. Potom uviedol aj to, že s manželkou spolu pili a ona potom zvykla chytiť
taký „hysák“, že utekala z domu k svojmu otcovi.
Na otázku, či napadol poškodenú manželku fyzicky, uviedol, že áno, a to vtedy keď boli deti špinavé, tak
jej dal facku s tým, že to však nebolo každý deň. Doplnil, že oni dvaja sa hlavne hádali a podľa neho bolo
dôvodom týchto hádok to, že sa na ňu hneval, lebo zanedbávala domácnosť, neupratovala a nestarala

sa riadne o deti. Tvrdil tiež, že sa zvykla aj veľmi opiť, raz dokonca odpadla v kúpeľni a nepamätala si
ani to, ako ju potom preložil do postele.

Na otázku, či ju bil aj do iných častí tela, najprv neodpovedal, potom hovoril o tom, že žili riadny život,
chodili vonku, varili tam, grilovali.

Na otázku, či ju kopol, odpovedal, že raz alebo dvakrát ju možno kopol, poprel však, že by ju škrtil a hneď
dodal, že on bol veľmi opitý, že aj ona bola nepríčetná a že už nevie čo všetko sa stalo. Poprel tiež,
že by manželku bil za triezva.

Na otázku, ako často pil alkohol, uviedol, že chodil do roboty, z ktorej sa vracal večer a preto cez deň
nemohol piť a keď nebol v robote, tak všetci spoločne chodievali vonku. Priznal, že asi tak dva až trikrát
do mesiaca spolu s manželkou vypili jednu až dve plastové fľašky vína.

Na otázku, ako prebiehali hádky a prečo vznikali, povedal aj to, že to bolo aj kvôli frajerovi, ktorého mala

a že bol na ňu žiarlivý. Z tohto dôvodu ju však nebil a radšej odišiel od nej do záhrady.

Na otázku, aby sa vyjadril čo sa odohralo 26.11.2024 alebo tesne predtým, keď manželka navštívila
lekára, obžalovaný uviedol, že vtedy sa poriadne pobili, ona ho strčila do postele, skoro mu zlomila rebráa dodal, že tvár a oči jej vtedy nedobil, že ona bola veľmi opitá a už nevie, či jej tie deti, ktoré hádzali do
ich obydlia kamene, tieto nehodili aj do jej hlavy. Poprel, že by jej vtedy spôsobil tržnú ranu nad okom.

Na následnú otázku, a čo jej spôsobil, obžalovaný odpovedal, že jej nemal dovoliť, aby pila, lebo potom
padala na zem a susedia si mysleli, že jej on fyzicky ublížil.

Na otázku, aby sa vyjadril k výpovedi dcéry O., ktorá vypovedala aj o tom, že bil poškodenú manželku,
obžalovaný odpovedal, že veď sa aj k tomu priznal, avšak opäť zopakoval, že dal manželke len facku

a bolo to kvôli deťom, o ktoré sa nestarala a že doma nebolo čisto.

Na doplňujúce otázky obhajcu, uviedol, že počas manželstva bývali striedavo po dva až tri mesiace buď
v F. alebo v C.. Pracoval na rôznych miestach na Slovensku, ako napríklad v F., P., S. aj inde a pracoval
aj v G. a v I.. Vykonával rôzne potrebné práce, tvrdil, že robil vodára, pracoval pri stavbe striech a robil
aj pastiera.

Na otázku kvôli čomu boli podľa jeho názoru odňaté deti z ich domácnosti, uviedol, že to bolo kvôli
požívaniu alkoholu ním a jeho manželkou, ako aj preto, že manželka sa riadne o deti ani o domácnosť
nedokázala postarať, pričom kým on bol v robote, tak ona nič neporiadila, nenavarila deťom a robili to
až spolu potom, keď sa on vrátil z roboty. Zopakoval, že jeho chyba bola, že dával manželke piť alkohol.

Potvrdil, že do ich rodiny chodievala sociálka a že ho najmä kvôli deťom mrzí a trápi, že sa správal
spôsobom, ktorý popísal.
Na doplňujúce otázky samosudcu uviedol, že manželia sú viac ako dvadsať rokov, že frajera mala
poškodená asi v roku 2022 až 2023 a že bol na ňu žiarlivý. Doplnil, že toho frajera on pustil ku nim
domov a dovolil mu u nich aj spávať, pretože on mu povedal, že ho vyhodili z domu. Opäť dodal, že kvôli

frajerovi manželke fyzicky neubližoval, len sa na to hneval a potom ho už ku nim nepustil.

Na otázku, aby upresnil kedy a za akých okolností manželku kopol, uviedol, že nevie presne, či ju kopol,
nepamätá sa na to, lebo boli obidvaja veľmi opitý a stať sa to mohlo vtedy, keď raz chcela opäť odísť
k otcovi.

Na ďalšie doplňujúce otázky týkajúce sa konkrétneho konania, špecifikovaného v obžalobe, ktorého sa
mal na poškodenej manželke dopustiť poprel, že by manželku škrtil, že by ju škrabal, že by ju bil päsťou
a viackrát zopakoval, že jej dal facku len otvorenou dlaňou a bolo to len v štyroch prípadoch. Doplnil, že
prvýkrát jej dal facku, keď deťom neobúvala a nedala topánky, pričom syn A. z tohto dôvodu skončil aj

v nemocnici, druhýkrát to bolo kvôli tomu, že neupratovala, pričom sociálka im povedala, že keď nebude
poriadok, tak im zoberú deti, tretíkrát, keď on maľoval a ona sa nestarala o deti a nechala ich loziť aj
po skrini a štvrtýkrát, keď už nezvládal jej odchody do F.. Upresnil, že vždy jej dal len facku otvorenou
dlaňou na líce, nikdy ju neudrel päsťou.

Na otázku, ako to bolo s hádzaním kameňov detí do ich obydlia, odpovedal, že deti z „geta“ skoro stále
hádzali do ich bytu kamene, nie raz trafili aj jeho, trafili aj jeho ženu a mala z toho rozbitú hlavu, pričom
to malo byť asi v roku 2023 až 2024. Raz im dokonca tieto deti mali hodiť do bytu horiace petardy.

Poškodená H. B. – manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že

odmieta vypovedať v predmetnej trestnej veci, keďže obžalovaný je jej manžel.

Pre úplnosť sa v súvislosti s poškodenou uvádza, že rovnako tak ako na hlavnom pojednávaní aj dňa
26.11.2024 na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbore kriminálnej polície Rimavská Sobota odmietla uviesť
akékoľvek skutočnosti na svojho manžela A. B.. Následne H. B. v procesnom postavení svedkyne

a zároveň poškodenej dňa 28.11.2024 a dňa 18.03.2025 pred vyšetrovateľkou PZ vypovedala, že
využíva svoje zákonné právo a v trestnej veci, vedenej proti svojmu manželovo odmietla vypovedať.

Svedkyňa B. I. E. vypovedala v podstatnom obsahu rovnako tak ako aj v prípravnom konaní, kde uviedla,
že rodina B. je ÚPSVaR evidovaná od roku 2009. Od roku 2020 bola prehodnotená situácia v rodina na

situáciu bez ohrozenia a v rodina sa nevykonávali návštevy. Až dňa 11.06.2024 úrad obdržal podnet od
starostu obce C. I. A. na podozrenie z týrania detí v rodine. Následne dňa 14.06.2024 počas sociálneho
zisťovania v rodine sa nepreukázalo týrania detí v rodine. Matka detí bola utiahnutá, nemala na sebe
žiadne zranenia, len mala zdeformovanú tvár, čo už má dlhodobo. Od susedov bolo zistené, že otecdetí po konzumácii alkoholu je agresívny, robí cirkusy, je hlučný. Matka detí to nepotvrdila. Potom boli
sociálne zisťovania v rodine vykonávané každý mesiac. Deti boli špinavé, zanedbané, ale inak boli
v poriadku. Matka detí bola pri každej návšteve ustráchaná, bolo na nej vidno, že sleduje manžela čo

môže povedať. Pri týchto návštevách bolo opakovane z rodičov detí cítiť alkohol. Dňa 14.11.2024 pri
návšteve pracovníkov ÚPSVaR, ktorú svedkyňa vykonala spolu s kolegyňou B. J. K. mala matka H. B.
na tvári stopy po fyzickom napadnutí. Mala na tvári škrabance – otvorené rany a podliatiny. Matka pred
otcom detí tvrdila, že zranenia jej spôsobili deti z ulice, ktoré na ňu hádžu kamene. Po odchode manžela
sa matka detí evidentne bála, celá sa triasla, po čase im povedala, že ju muž bije, že je to dlhodobo.

Vyjadrila sa, že ho neudá na polícii, lebo že on ju zabije, že sa bojí aj jeho rodiny, keby udala manžela.
Ďalej uviedla, že pije alkohol, nakoľko si tým tlmí aj bolesť po bitke, nepovedala im, ako často ju manžel
bije, len že je to dlhodobo. Susedovci potvrdili, že aj 13.11.2024 A. B. zbil manželku, že obaja pijú alkohol
a otec detí je agresívny, ale nechcú sa do toho starať, lebo sa boja. Na druhý deň mala H. B. podať
na manžela trestné oznámenie, ale neurobila tak. Potom bol zranený mal. A. B., zranenie mu spôsobil
otec. V závere svojej výpovedi svedkyňa zdôraznila, že aj keď poškodená H. nespolupracuje s úradmi,

je týraná zo strany svojho manžela. Manžel ubližuje jej, aj deťom.

Na hlavnom pojednávaní sa jej výpoveď podstatným spôsobom nelíšila, naviac však bolo zistené, že
svedkyňa jazyk maďarský neovláda a že pri šetrení a sociálnom zisťovaní jej tlmočili buď nejakí susedia
alebo terénna pracovníčka združenia TENENET. Viackrát potvrdila, že pri jej návštevách v rodine boli

obaja rodičia pod vplyvom alkoholu a uviedla aj to, že zo začiatku nemala pocit, že jej poškodená hovorí
pravdu, potom sa však zblížili a začala jej veriť. Fotky poškodenej, ktoré sú žurnalizované pri trestnom
oznámenívyhotovilaonasamaafotografievyhotovilapreto,lebopoškodenábolaopuchnutá,malaveľkú
hrču nad okom, čo je podľa svedkyne viditeľné aj v súčasnosti. Ohľadom týchto zranení jej poškodená
najprv hovorila, že deti do nej hodili kamene, potom že spadla a až naposledy povedala po nejakom

čase, že ju manžel dobil päsťou. Na doplňujúce otázky uviedla aj to, že podľa ich zistení otec deťom
fyzicky neubližoval.

Na otázky obhajcu vypovedala o tom, že sociálne pomery v rodine začali zisťovať až potom ako dostal
ich úrad podnet od starostu. Keď boli na návšteve v rodine, tak u oboch rodičoch zistili známky požitia

alkoholu a k odobratiu detí z rodiny pristúpil úrad z dôvodu celkovo zlej sociálnej situácii v rodine.
Potvrdila, že viackrát nabádala oboch rodičov, aby sa snažili o zlepšenie podmienok a asi v dvoch
prípadoch bolo potom v domácnosti čistejšie, aj keď to nebolo celkom dostatočné.

Na otázku samosudcu, prečo vypovedala o tom, že poškodená bola bitá a či teda osobne videla nejaký

fyzický útok obžalovaného na poškodenú svedkyňa uviedla, že bitku samotnú nevidela, videla len
zranenia na tvári poškodenej a susedia, prípadne pracovníčka TENENETU jej tlmočili to, keď poškodená
povedala, že ju zbil manžel. Zároveň uviedla aj to, že osobne žiadny útok obžalovaného na poškodenú
nevidela a ani pri ňom nebola prítomná a že všetky informácie o fyzických útokoch obžalovaného na
poškodenú má buď od poškodenej alebo susedov.

Na otázky, aby konkretizovala čo bolo podnetom vykonania šetrení z ich strany svedkyňa uviedla, že to
bolo oznámenie od starostu obce o fyzickom týraní poškodenej.

Svedkyňa B. J. K. vypovedala v podstatnom obsahu tiež totožne ako aj pri svojom výsluchu v prípravnom

konaní. Uviedla tam, že je pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota,
OSPODaSK. Vo svojej výpovedi uviedla, že rodinu B. má na starosti jej kolegyňa I. E., ako sociálna
kurátorka na ÚPSVaR Rimavská Sobota. V dňoch 14.11.2024 a 20.11.2024 bola aj ona na sociálnom
zisťovaní v tejto rodine. Ich byt bol zanedbaný a poškodený, susedovci im povedali, že to urobil A. B.. H.
vyzerala ako dobitá , mala na hlave hrču, bola strašne chudá. Muža sa evidentne bála, pred ním im nič

nepovedala. Vravela, že zranenia jej spôsobili deti, ktoré do nej hádzali kamene. Potom ale priznala, že
ju manžel bije. Potvrdila to aj najstaršia dcéra. Dňa 20.11.2024 pri kontrole zistili, že je zranený maloletý
A. B., čo sa riešilo následne osobitne. Všetci v rodine sa báli otca A. B..

Na hlavnom pojednávaní doplnila, že v tejto rodine nebolo nič také výnimočné ako v iných podobných

rodinách, avšak na rozdiel od iných rodín bolo v tomto prípade od rodičov pri pohovore cítiť alkohol.
Svedkyňa uviedla, že táto skutočnosť bola pre ňu varovaním. V ďalšom uviedla, že zo začiatku šetrenia
nezistili žiadne vážnejšie problémy v starostlivosti o deti a podľa nej až do októbra, prípadne novembra
2024 bolo všetko v poriadku. Potom však zbadali pri šetrení na matke, že má na hlave veľkú hrču,modriny na tvári, vchodové dvere boli dotlčené a na otcovi si všimla krvavé hánky na rukách. Začali
zisťovať informácie aj od susedov a od nich a od poškodenej sa mali dozvedieť o fyzických útokoch
obžalovaného na poškodenú. Hovorila aj o tom, že poškodená im o zranení na hlave uviedla najprv,

že spadla na štrku.

Na doplňujúce otázky aj ona uviedla, že nebola osobne prítomná pri žiadnom fyzickom útoku na
poškodenú. Keď videla zranenia poškodenej na tvári, tak tvár poškodenej na ňu pôsobila akoby bola
poškodená dobitá, avšak nevidela, ako sa jej zranenia stali.

Na ďalšie doplňujúce otázky uviedla, že deti neboli matke vrátené do opatery aj napriek tomu, že otec
je od marca 2025 vo väzbe, pretože táto nemá financie, deti sú v zariadení spokojné, vo svojom vývine
tam napredujú a ona si vôbec nevie predstaviť, že by sa matka samotná dokázala o deti postarať. Podľa
svedkyne sa matka snažila o deti starať v rámci jej možností, rovnako tak otec bol veľmi nápomocný,
avšak rodičia minuli veľa peňazí na alkohol a deti tak nemali ani potrebné ošatenie.

Svedok I. L. A., starosta obce v C. vypovedal o tom, že opakovane riešil sťažnosti obyvateľov obce C.,
ako starosta tejto obce na A. a H. B.. B. mali piť alkohol a zanedbávať starostlivosť o svoje maloleté
deti. Aj starosta osobne si všimol, že B. požívajú alkohol. Osobne však nevidel, že by A. B. ubližoval
svojej rodine. H. videl aj dvakrát s napuchnutou tvárou, ale ona mu povedala, že spadla. To bolo asi

pred rokom a nikdy sa mu na nič nesťažovala. Posielal ju aj k lekárovi, raz asi skutočne išla. S počutia
ale vedel, že A. bije svoju manželku. Keď videl H. zranenú, jej zranenia vyzerali ako po udretí, resp. po
páde. B. požívali alkohol, potom robili cirkus, bordel a hádali sa. Potom ÚPSVaR odobral deti B.. Toto
vedia potvrdiť aj ich susedovci N. B., I. A. a I. A.. Títo susedovci sa svedkovi chodili na B. aj opakovane
sťažovať. Ich byt bol v zanedbanom stave. B., keď dostali dávky, tak pili.

Na doplňujúce otázky opakovane uviedol, že on osobne nevidel a nebol prítomný pri žiadnom fyzickom
útoku obžalovaného na poškodenú, len viackrát videl, že poškodená má zranenia na tvári a keď sa jej
na to opýtal, tak mu povedala, že spadla.

Na doplňujúcu otázku, ako sa správa v obci poškodená od marca 2025, teda od času ako jej manžel
vykonáva väzbu svedok uviedol, že pravdou je, že poškodená si vypije, má väčší poriadok v domácnosti,
ale s alkohol má stále problém.

Svedkyňa M. B., matka obžalovaného pri výsluchu uviedla, že jej syn so ženou spočiatku fungovali

dobre, ale H. syna podviedla. A. sa to dozvedel, žiarlil. Oni spolu aj pili. Keď boli u nej dole, ona videla,
že sa pohádali a A. udrel H., ale ona mu to vrátila. Mali vypité. Stalo sa, že A. prišiel domov, H. mala
vypité, tak jej strelil facku, lebo sa hneval, že zase pila. Hneval sa aj za to, že sa nestarala o deti. Ona
sama sa v súčasnosti stará o ich dcéru mal. M. B..

Ohľadom hrči na hlave poškodenej na doplňujúce otázky uviedla, že túto hrču má od detstva, často ju
má zdurenú aj keď sa len o niečo poškrabe.

Svedkyňa N. B. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní pre príbuzenská pomer k obžalovanému
odmietal vypovedať, preto bola podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátorky prečítaná

zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania.

V prípravnom konaní táto svedkyňa potvrdila, že cez stenu pravidelne počula od rodiny B. hluk, cirkus,
bola tam pijatika, počula deti plakať, aj H.. Cez stenu nevidela, ako A. bil H., videla však na H. zranenia,
aj keď ona povedala, že spadla. Od kedy im zobrali deti, je u nich ticho, asi chodia pracovať. Svedkyňa

vždy videla zranenia u H. na jej tvári. Keď večer cirkusovali, na druhý deň mala H. nejaké viditeľné
poranenie. Zo susedov sa nikto nechcel do nich starať. Byt bol predtým riadne zariadený, ale keď sa B.
nasťahovali, keď svedkyňa bola u nich doma, vtedy, keď deti kričali, tak tam už nebol nábytok, bola tam
špina, neporiadok. A. to všetko porozbíjal. Stále pije a keď má vypité, je hlučný, možno aj žiarli na H..

Svedkyňa I. A., susedka obžalovaného a poškodenej vypovedala o tom, že A. stále cirkusoval s H., oni
vyšli vonku na plač detí, aj v noci o druhej, tretej. Ona videla, ako A. dal H. facku. Toto videla viackrát
a z toho sa iba raz ona bránila. Obidvaja mali vypité, A. deti nebil. Bitky boli zo začiatku menej, no užpotomdenne.Vždysatodialovečer,lebocezdeňA.pracoval.Odkedysúdetipreč,stálepijú,alechodia
aj pracovať. To, že A. dal H. facku ona videla niekedy minulý rok v lete a riešili to aj so starostom obce C..

Na doplňujúce otázky uviedla, že vtedy, keď vypovedala o tom, ako videla, že dal obžalovaný facku
poškodenej, tak boli obaja veľmi opití a vzájomne sa naťahovali. Potvrdila, že sa na spôsob ich života
sťažovala starostovi, pričom sa sťažovala najmä na hluk, hádky a krik, ktoré vychádzali z ich bytu v noci.
Doplnila, že sa sťažovala nielen na obžalovaného ale aj na poškodenú, teda na oboch.

Na ďalšie doplňujúce otázky uviedla, že podľa nej sa poškodená nesprávala ako matka, čo vysvetlila
tým, že sa nestarala o deti, nevarila im ale pila alkohol a kým sa obžalovaný vrátil z roboty domov, tak
sa opila. Podľa svedkyne, keď sa oni dvaja hádali, tak mali vypité a ledva stáli na nohách. Obžalovaný
väčšinou počas hádok vykrikoval poškodenej, že prečo sa nestará o deti, prečo im neuvarila a podobne.
Zvykla ich deťom doniesť aj nejaké šatstvo a keď bola v ich byte, tak tam videla veľký neporiadok, špinu
a len pár kusov nábytku. Podľa nej obžalovaný voči iným agresívny nebol a hneval sa len na svoju

ženu a to preto, lebo sa riadne nestarala o domácnosť, nevarila. Na žiadneho zo susedov obžalovaný
agresívny nebol. Poškodenú pozná asi šesť až sedem rokov dozadu a od času ako ju pozná, tak vie, že
poškodená má nad okom (nevedela či nad ľavým alebo pravým) veľkú hrču. Poškodená jej o tejto hrči
povedala, že keď bola ešte malá, tak sa jej stal úraz a odvtedy má túto hrču. Poškodená sa jej zvykla
sťažovať na bolesť v tej hrči aj keď sa napríklad niekde len poškrabala o konár alebo podobne. Podľa

svedkyne sa obžalovaný o deti riadne staral, nikdy im neublížil, poškodená podľa nej pila alkohol nielen
spoločne s obžalovaným, ale aj sama a dodala, že poškodená pije až doposiaľ a to aj za obdobie kým
je obžalovaný vo väzbe.

Svedkyňa I. A. je taktiež susedkou obžalovaného a poškodenej vypovedala, že večer u B. býval hluk

a oni v susedstve nevedeli spať, preto sa chodili často na to sťažovať starostovi obce. Počúvala u nich
krik, aj deti zo dvakrát plakali, vybiehali vonku. Rodičia mávali aj vypité a H. sa nestarala o deti tak, ako
mala, no sused A. svedkyni aj pomáhal, napríklad s drevom.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že tak obžalovaný ako aj poškodená pili alkohol, poškodená ho

pila aj vtedy kým bol obžalovaný v robote a keď sa z roboty vrátil, tak už bola opitá a aj z tohto dôvodu
boli medzi nimi hádky. Podľa svedkyne pije poškodená až doposiaľ. Poškodená má hrču na hlave už
dávno, pozná ju asi desať rokov a hrča je taká istá ako aj v súčasnosti. Potvrdila, že aj ona sa starostovi
sťažovala na hádky a krik, ktoré počula v noci z ich domácnosti.

Táto svedkyňa uviedla aj to, že niekedy pri sociálnom zisťovaní tlmočila pracovníčke sociálky pri šetrení
pomerov, avšak na hlavnom pojednávaní sa pre odstup času nevedela rozpamätať, čo konkrétne bolo
predmetomjejtlmočenia.Vysvetlila,žesitonaozajpresnenepamätá,pretosinechcevymýšľaťaklamať.

Ohľadom poškodenej na doplňujúcu otázku uviedla aj to, že poškodená doma nevarila, nestarala sa

o deti tak, ako sa matka starať má a že kvôli tomuto boli potom medzi nimi hádky. Svedkyňa povedala
aj to, že poškodená si zaslúžila facku od obžalovaného a uviedla to tak preto, lebo sa o deti riadne
nestarala, nevarila im ale sa opila.

Svedkyňa mal. O. B., dcéra obžalovaného a poškodenej sa na hlavné pojednávanie dostavila

v doprovode psychológa T. C.. Na čas jej výsluchu samosudca podľa § 249 ods. 3, ods. 4 Trestného
poriadku vylúčil verejnosť z pojednávacej miestnosti a podľa § 262 Trestného poriadku bol na čas
jej výsluchu z pojednávacej miestnosti vylúčený aj obžalovaný, pretože pred hlavným pojednávaním
obdržal súd od T. C. informáciu (čl. 383), že svedkyňa sa nechce stretnúť ani s jedným zo svojich rodičov
a ani s inými príbuznými, pričom stará mama sa jej mala predtým vyhrážať.

Táto svedkyňa po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetnej trestnej veci
nechcepovedaťnič.Totojejvyhláseniepovažovalsamosudcazavyužitiejejzákonnéhoprávaodmietnuť
vypovedať pre blízky príbuzenský pomer k obžalovanému, ktorý je jej otcom.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia
dospelých P. N. Q., ktorá vo veci vyhotovila znalecký posudok č. X/XXXX na poškodenú H. B.. Znalkyňa
aj pri výsluchu zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Podľa tohto znaleckého posudku je
zrejmé, že osobnosť poškodenej je jednoduchá, ľahko mentálne zaostalá, málo diferencovaná, bezzávažnej duševnej poruchy, so zvýrazneným neurotickým prežívaním, s veľkou pravdepodobnosťou
na podklade zažitých vzťahových udalostí. Pri psychickom a emočnom pretlaku môže dochádzať
u nej k strate racionálnej kontroly nad emóciami a tie sa objavia v obnaženej a regresnej podobe.

Tolerancia voči záťaži je znížená. U poškodenej nebol zistený sklon ku konfabuláciám, zmeny vo
výpovediach majú charakter vedomej lži, na podklade emočného posúdenia situácie, emočného tlaku,
jej citovej ovplyvniteľnosti či tlaku okolia, v závislosti od ktorých sa dané výpovede menia. Špecifická
vierohodnosť výpovedí poškodenej zahŕňajúcich opis zážitkov domáceho násilia sa javí byť na základe
vyhodnotenia všetkých kritérií vierohodnejšia ako výpovede, kde násilie racionalizuje, až popiera.

Zistené zmeny na psychike poškodenej nevykazujú typické znaky spadajúce pod obraz syndrómu
týranej osoby, ani známky psychotraumatizácie. U poškodenej znalkyňa potvrdzuje prítomnosť zvýšenej
neurotickej symptomatológie, ktorá môže mať súvis s konaním obvineného voči nej. Táto neurotická
symptomatológia má tendenciu časom odznieť, v základe je poškodená schopná atablovať sa do
bežného a pre túto transkultúrne odlišnú subkultúru prirodzeného fungovania. Znalkyňa vo svojej
výpovedi ďalej doplnila znalecký posudok v tom, že poškodená je emočne nezrelá, mentálne zaostalá,

citovo závislá na obvinenom, nemá osobnostné rezervy na prekonávanie vzťahových problémov
a konfliktov, nevie zaujať racionálny postoj k násilnému správaniu svojho druha, na jednej strane
vo vzťahu zotrváva, lebo je na obvineného citovo závislá, na druhej strane ju konflikty stresujú,
nedokáže ich riešiť, ventilovať stres, ktorý z opakujúcich konfliktov prežíva. Toto v nej dlhodobo udržuje
psychické napätie, psychicky ju vyčerpáva, teda sa v nej provokujú tieto neurotické prejavy. Čo sa týka

užívania alkoholu poškodenou, alkohol má anxiolytické účinky, teda pod jeho vplyvom sa psychické
napätie uvoľňuje, nie je v priamom súvise so zistenými neurotickými emočnými prejavmi na prežívaní
poškodenej.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na návrh prokurátorky a so

súhlasom obžalovaného čítané aj závery znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvie psychiatria I. R. M., ktorá vo veci vyhotovila znalecký posudok č. XX/XXXX.
Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť poškodenej je primárne nerozvinutá,
intelektovo na úrovni stredného stupňa ľahkej mentálnej retardácie, vierohodnosť jej prejavu je
podmienená v prvom rade dominantným emočným hodnotením situácie a emočne spracovaným

provokačným faktorom jej správania, ktorý ale nevie racionálne spracovať ani racionálne vyhodnotiť
následky svojho správania. Z hľadiska psychiatrického nie je duševne chorá, takže jej schopnosť
vierohodne vnímať a reprodukovať nie je narušená duševnou poruchou, ale jej schopnosť interpretácie
je podmienená aktuálnym emočným ladením situácie bez uvedomenia si následkov svojho správania,
jej správanie je živelné, pudové. Znalkyňa u nej nezistila sklony ku konfabuláciám. Udalosť, ktorú prežila

reprodukovala tak, ako to ona vníma a cíti, ale nie na podklade duševnej poruchy, ale na podklade
typológie a úrovne osobnosti. Jej kontakt s realitou je zachovalý, je plne schopná vnímať a vypovedať
z psychiatrického hľadiska. Znalkyňa u nej nezistila známky psychickej ujmy, ani posttraumatickej
stresovej poruchy.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym
záverom, pričom vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom,
ako aj ich dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa obžaloby sa mal obžalovaný A. B. žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b) Trestného zákona dopustiť tým, že blízkej osobe (manželke) spôsobil fyzické a psychické utrpenie

bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
násilnou izoláciou a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a obmedzuje jej
bezpečnosť a uvedený čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas.

Trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych
skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočnosti, charakterizujúcich individuálne
určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom
zákone. Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy,ak napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná, resp.

u mladistvých ako malá.

Objektívna stránka žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby mala podľa obžaloby
v tomto konkrétnom prípade spočívať v tom, že obžalovaný A. B. v dobe odo dňa 01.02.2023 do dňa
18.03.2025 v obci C., D. A. E., v sociálnom rodinnom dome č. XXX, ale aj v jeho blízkosti, pod vplyvom

alkoholu opakovane, takmer dennodenne fyzicky napádal svoju manželku H. B., nar. XX.XX.XXXX v A.
E., trvalým bydliskom C. XXX, D. A. E. tak, že po predchádzajúcich hádkach ju otvorenou rukou, ale
aj päsťou udieral do oblasti tváre, hlavy, ale aj iných častí tela, v niektorých bližšie nešpecifikovaných
situáciách ju aj kopal do presne nezistených častí tela, tiež ju zvykol držať pod krkom resp. ju počas
fyzického napádania škrtil, následkom čoho jej nechtami spôsobil viackrát škrabance a udieraním jej
spôsoboval modriny na tvári, tržnú ranu na hlave a viditeľné opuchy tváre, kde aj podľa lekárskej správy

zo dňa 26.11.2024 bolo lekárom z chirurgickej ambulancie v A. E. potvrdené, že poškodená H. B. utrpela
tržnú ranu v ľavej frontálnej oblasti, ktorá bola v čase vyšetrenia už prakticky zacelená, a týmto svojím
konaním spôsoboval svojej manželke poškodenej manželke H. B. fyzické utrpenie.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona dopustí

ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Za spáchanie tejto základnej skutkovej podstaty trestného činu blízkej osoby a zverenej osoby hrozí
páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v trvaní od troch rokov až do osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

V prejednávanej veci mala prokurátorka za to, že v danom prípade došlo k spáchaniu tohto trestného
činu podľa ustanovenia § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.

b) Trestného zákona, t. j. po dlhší čas.

Objektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkychosôbaochranaosôb,ktorésozreteľomnanedostatok
veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti
alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím.

Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (porovnaj § 127 ods.
4). Na účely tohto trestného činu je blízkou osobou aj bývalý manžel, druh, bývalý druh atď. (porovnaj

§ 127 ods. 5).

Podľa novelizovaného znenia § 208 ods. 1 na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby bude dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným
z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e).

Vzhľadom na to, že „fyzický alebo psychický stav utrpenia“ je individuálnou kategóriou závislou od
prahu znášanlivosti každého človeka, bude možné na dokazovanie objektívnej stránky trestného činu
analogicky použiť judikát sp. zn. 20/1984-I, ktorý je uvedený nižšie.Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné

alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej
starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však
ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké
príkorie (porovnaj R 20/1984-I) .

Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené
fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm.
a) až e).

Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom

krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v písmenách
a) až e), ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba
ako fyzické alebo psychické utrpenie. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo
fyzických útrap teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva
z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich vyústili napríklad

do ublíženia na zdraví (prípadne, aby napĺňali samé o sebe znaky skutkovej podstaty trestného činu
ublíženia na zdraví, resp. iného trestného činu), teda útoky, ktoré sú uvedené v písmenách a) až
e) nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by boli
posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku tohto
trestného činu je jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve

táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktorá nie je len celkom
krátkeho, prechodného charakteru.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Prokurátorka v podanej obžalobe tvrdila, že trestná činnosť obžalovaného je preukázaná najmä
oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota o rodinných pomeroch maloletých
detí B. a ich matky H. B. zo dňa 25.11.2024 s fotodokumentáciou zranení matky detí H. B., oznámením
ObceHosticenaA.B.aspol.zodňa22.11.2024,svedeckýmivýpoveďamiB.I.E.,I.L.A.,B.J.K.,mal.O.
B., mal. M. B., N. B., I. A., M. B. E., a I. A.. Ďalej mala za to, že je preukázaná aj znaleckým dokazovaním

a znaleckými posudkami. V neposlednom rade malo byť protiprávne konanie obžalovaného A. B.
zdokumentované aj listinnými dôkazmi, ako sú oznámenie ÚPSVaR, odboru sociálnych vecí a rodiny
Rimavská Sobota o podozrení z trestného činu na A. B. s fotodomumentáciou poškodenej H. B.,
oznámenie Obce Hostice o podozrení z trestného činu na A. B., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi
špecifikovanými v obžalobe.

Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že po vykonaní vyššie uvedených dôkazov a ich hodnotenia
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku sa s takýmto záverom prokurátorky
samosudca nestotožnil, pričom boli zistené viaceré pochybnosti ohľadom skutkového stavu ustáleného
prokurátorkou v obžalobe.

Vzhľadom k závažnosti a charakteru predmetnej trestnej činnosti, ďalej s prihliadnutím na absenciu
akejkoľvek výpovede priamej svedkyne – poškodenej počas celého trestného stíhania a samotný postoj
obžalovaného k jeho trestnému stíhaniu, považuje samosudca za potrebné uviesť zistené skutočnosti
aj v globálnejšom a širšom pohľade, ako len so zameraním sa na skutočnosti ustálené obžalobou.

Na základe uvedeného bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že podnetom pre začatie trestného
stíhania a vznesenie obvinenia A. B. pre žalovaný zločin týrania blízkej a zverenej osoby bolo oznámenie
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny adresované Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote zo dňa
25.11.2024. V tomto oznámení sa okrem iného uvádza, že pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany

detíM.B.,nar.XX.XX.XXXX,O.B.,nar.XX.XX.XXXX,A.B.,nar.XX.XX.XXXXaU.B.,nar.XX.XX.XXXX
boli z ich strany zistené skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie, že v rodine je páchaná na týchto
deťochtrestnáčinnosť.Ztohtooznámeniatiežvyplýva,žepodnetomprevýkonopatrenísociálnoprávnej
ochrany detí bol podnet starostu obce Hostice zo dňa 11.06.2024, ktorý žiadal o preverenie podozreniaz psychického či fyzického týrania maloletých detí v rodine B.. V podnete bolo uvedené, že rodičia
požívajú alkoholické nápoje, sú agresívni, deti hladujú. Ďalej sa v oznámení uvádza, že 14.06.2024
bolo realizované sociálne zisťovanie v rodine a že ich vyššie uvedené podozrenie sa nepreukázalo.

Naopak preukázalo sa zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti. Preto bolo o spoluprácu požiadané
CDR TENENET s tým, že do októbra 2024 sa nepreukázalo podozrenie na fyzické, psychické týranie či
zneužívanie maloletých detí. Následne pri šetrení dňa 14.11.2024 matka detí - H. B. mala pracovníčkam
vykonávajúcim šetrenie okrem iných uviesť aj to, že ju manžel bije, že bitky pretrvávajú dlhodobo,
niekoľko rokov.

Uvedené skutočnosti boli potvrdené najmä svedkami E., K., A. a vyplývajú aj z vykonaných listinných
dôkazov.

Ďalším dokazovaním a to najmä výsluchom svedkov A., I. A., I. A., E. a K. bolo tiež bez pochybností
preukázané, že starosta obce, svedok A. podnetoval k sociálnemu zisťovaniu v rodine Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, pretože obdržal od občanov a susedov rodiny B.

opakované sťažnosti na rodičov detí, ktorí zanedbávajú starostlivosť o deti a sú v domácnosti veľmi
hluční, hádajú sa, často sú pod vplyvom alkoholu.

V súvislosti s uvedeným bolo zistené aj to, že rodičia uvedených maloletých detí obžalovaný A. B.
a jeho manželka, poškodená H. B., nezvládali starostlivosť o deti, nebrali do úvahy upozornenia zo

strany starostu ako aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a z týchto dôvodov ako aj pre celkovú
nepriaznivú sociálnu situáciu v rodine, boli maloleté deti rodičom na základe rozhodnutia súdu odňaté
zo starostlivosti. Následne bola zabezpečená ich náhradná starostlivosť prostredníctvom Centra pre
deti a rodiny v Hnúšti, v prípade detí O., A. a U. a dcéra M. bola zverená do náhradnej starostlivosti
starej matky M. B.. Uvedené skutočnosti vyplývajú a boli preukázané z výsluchu svedkýň E., K., M. B.

a vyplývajú aj z vykonaných listinných dôkazov.

Obžalovaný sa počas celého trestného stíhania bránil tým, že síce v štyroch prípadoch fyzicky manželke
ublížil ale priznal len, že jej dal facku otvorenou dlaňou. Poprel, že by jej fyzicky ubližoval v úmysle
spôsobiť jej fyzické prípadne psychické utrpenie, facky jej dal preto, lebo sa z jeho pohľadu riadne o deti

nestarala,kýmonpracovalahrozilotak,žeimbudúdetiodňatézostarostlivostiažebudúumiestnenédo
detského domova. V konkrétnostiach samosudca v tejto súvislosti odkazuje na vyššie rozpísaný obsah
obžalovaného výpovede.

Čo sa týka konkrétneho konania, ktorého sa mal obžalovaný na poškodenej manželke podľa obžaloby

dopustiť v dobe od 01.02.2023 do 18.03.2025, je potrebné zdôrazniť, že žiadnym z vykonaných
dôkazov nebolo preukázané, že by sa obžalovaný na poškodenej dopúšťal obžalobou tvrdených útokov
v dobe odo dňa 01.02.2023. O takto stanovenom začiatku doby neexistuje žiaden dôkaz. Zo všetkých
vykonaných dôkazov a to aj z podnetov k trestnému stíhaniu naopak vyplýva, že k zhoršeniu situácii
v rodine malo dôjsť okolo 14.11.2024, kedy podľa trestného oznámenia a výsluchu svedkýň E. a K. došlo

k sociálnemu zisťovaniu v rodine a počas rozhovoru s matkou detí – poškodenou im táto mala povedať,
že sa manžel na nej dopúšťa fyzického násilia.

Je potrebné zdôrazniť aj to, že dôkazy, ktoré podľa prokurátorky majú preukazovať trestnú činnosť
obžalovaného, nepreukazujú začiatok páchania skutku dňom. ako ho prokurátorka v podanej obžalobe

ustálila. Z tohto pohľadu potom možno začiatok konania kladeného za vinu obžalovanému datovať
a ustáliť len na bližšie nezistený deň v mesiaci november 2024. Následne potom by trestná činnosť
obžalovaného, pokiaľ by bola v konaní preukázaná, mala byť ohraničená tak, že protiprávne konanie
obžalovaného prebiehalo v čase od bližšie nezisteného dňa mesiaca november 2024 do 18.03.2025 (t.
j. do dňa začiatku väzobného trestného stíhania obžalovaného).

Z tohto pohľadu a na základe vyššie uvedených skutočností tak samosudca dospel k záveru, že pokiaľ
by aj bola preukázaná vina obžalovaného, nemohol by niesť trestnú zodpovednosť aj pre kvalifikovanú
skutkovú podstatu žalovaného zločinu podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pretože dobu od
bližšie nezisteného dňa mesiaca november 2024 do 18.03.2025 (necelých päť kalendárnych mesiacov)

s prihliadnutím na následok konania obžalovaného, nemožno považovať, že išlo o spáchanie skutku
závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas.Čo sa týka jednotlivých fyzických útokov, ktorých sa mal obžalovaný podľa obžaloby dopustiť na
poškodenej, je tiež potrebné uviesť, že ani tieto útoky po vykonanom dokazovaní preukázané neboli a aj
tu boli zistené viaceré závažné pochybnosti.

V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní ako aj počas celého trestného
stíhaniaopakovanepoprel,žebydennodennefyzickynapádalsvojumanželku,ďalejžejupäsťouudieral
do oblasti tváre, hlavy a iných častí tela, že ju kopal, že ju zvykol držať pod krkom, že ju škrtil a spôsobil
jej viackrát škrabance a modriny na tvári ako aj tržnú ranu na hlave a viditeľné opuchy.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom
pojednávaní odmietla vypovedať a zároveň žiaden zo svedkov, ktorí aj vypovedajú o fyzických atakoch
obžalovaného, tvrdenia obžaloby v tomto smere nepreukazuje.

Svedkyne E. a K. osobne prítomné pri žiadnom fyzickom útoku obžalovaného na poškodenú neboli,

naviac pri výpovedi uviedli, že neovládajú maďarský jazyk, v ktorom komunikuje poškodená a že pri
šetrení a zistení údajov od poškodenej im bolo potrebné tlmočiť. Toto potvrdila svedkyňa I. A., avšak
nevedela konkrétne na hlavnom pojednávaní uviesť a nepamätala sa, čo konkrétne bolo obsahom
vyjadrení poškodenej, ktoré ona tlmočila.

Žiadna svedkyňa, ktorá o fyzickej agresivite obžalovaného voči poškodenej vypovedala nevidela, že by
sa obžalovaný dopustil na poškodenej takého násilného konania, ktoré je špecifikované v obžalobe.

Svedkyne I. A., I. A., N. B. ako aj M. B. videli len to, ako dal obžalovaný poškodenej v rôznych situáciách
facku, všetky však zhodne zároveň uviedli, že obaja boli vtedy opití, vzájomne sa hádali, prípadne sa

strkali.

Z výpovede svedkýň M. B., I. A. a I. A. zároveň vyplýva aj to, že hrča, ktorú má poškodená nad ľavým
okom (čo hrozivo vyzerá na fotografiách svedkyne E., ktoré sú pripojené k trestnému oznámeniu) nie je
dôsledkom akéhokoľvek fyzického útoku obžalovaného, ale že táto hrča pochádza ešte z čias mladosti

poškodenej a je náchylná na akékoľvek poškrabanie. Stáva sa potom, že ju to veľmi bolí a opuchne.
Uviedla to pri výsluchu svedkyňa I. A., ktorej to povedala samotná poškodená.

V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie svedkyne E., že starosta obce, svedok A. dal podnet pre
podozrenie z týrania poškodenej obžalovaným, pretože to poprel samotný starosta pri výsluchu na

hlavnom pojednávaní. Z jeho výsluchu ako aj výsluchu svedkýň I. A., I. A. bolo bez pochýb preukázané,
že aj keď tieto svedkyne dávali starostovi sťažnosť, tak sa nesťažovali na konanie obžalovaného, ktoré
by smerovalo na poškodenú, ale sa sťažovali na hluk, hlasné hádky, alkoholizmus a nestaranie sa o deti
zostranyobochrodičov.TotopotvrdilajstarostaasvedokA.avyplývatoajzozáznamovzprejednávania
sťažnosti obyvateľov obce.

Záverom je potrebné ešte uviesť aj to, že nestranné svedkyne I. A. a I. A. potvrdili, že hádky medzi
obžalovaným a poškodenou boli najmä vtedy, keď boli obaja opití. Negatívne sa obe vyjadrili na
hlavnom pojednávaní aj k osobe poškodenej, ako ku matke maloletých detí. Obe sa zhodli v tom, že
poškodená pila alkohol nielen v spoločnosti obžalovaného, ale aj sama, kým bol obžalovaný v robote

a z tohto dôvodu domácnosť ani neporiadila a deťom nenavarila. Podľa nich poškodená nebola schopná
dostatočne viesť domácnosť a postarať sa o deti. Obe svedkyne, ako aj starosta svedok A. zároveň
potvrdili, že poškodená požíva alkohol aj v súčasnosti, teda aj v období, ako je obžalovaný väzobne
trestne stíhaný.

V súlade so zisteným skutkovým stavom samosudca nemá pochybnosti o tom, že nastali určité
faktické okolnosti, ktoré protiprávne konanie obžalovaného čiastočne skutkovo vymedzujú. Pokiaľ
však ide o právnu kvalifikáciu skutku, samosudca zdôrazňuje, že výsledky vykonaného dokazovania
nepreukázali, že by protiprávne konanie obžalovaného naplnilo všetky formálne zákonné znaky
skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, ako sú tieto právne kvalifikované

v podanej obžalobe. V prejednávanej veci po zhodnotení dokazovania na hlavnom pojednávaní
absentovali obligatórne znaky subjektívnej stránky a objektívnej stránky žalovaného trestného činu,
ktorými sú fyzické a psychické utrpenia poškodenej spôsobené bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán rôzneho druhu, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a iným správaním,ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť. Čo sa týka subjektívnej
stránky, tak v konaní nebol preukázaný úmysel obžalovaného, aby svojimi fyzickými útokmi spôsobil
poškodenej fyzické a psychické utrpenie.

Motívom fyzických útokov obžalovaného na poškodenú bola podľa názoru samosudcu, po zhodnotení
vykonaného dokazovania skutočnosť, že hrozilo, že ich maloleté deti budú vyňaté z ich rodinného
prostredia a že deti budú umiestnené do detského domova.

V tejto súvislosti si je tiež potrebné uvedomiť, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio, teda
má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri najzávažnejších porušeniach spoločenských
noriem. Tento záver samosudcu je plne podopretý napríklad aj judikatúrou Najvyššieho súdu Českej
republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 7Tdo/725/2024 zo dňa 05.03.2025 okrem iného konštatuje aj to,
že ...“v prejednávanej veci však k eskalácii konfliktu či jeho stupňovaniu vôbec nedošlo. Išlo o trvalý
stav, dlhodobo neuspokojivé manželstvo medzi poškodenou a obžalovaným, ktoré trvalo ako uviedla

poškodená, skoro po celú dobu manželstva, teda skoro 40 rokov. Nedá sa trestnosť z tohto konania
postaviť tak, že v podstate akékoľvek partnerské nezhody by boli týraním, ak by druhý partner povedal,
že sa mu to nepáči. Úlohou štátu a trestného súdu nie je byť arbitrom manželských hádok a sporu
tak, že bude toho „zlého“ z manželstva trestať prostriedkami trestného práva. Povaha týchto vzťahov
vyžaduje, aby štát tieto zásahy minimalizoval, aby k nim pristupoval zdržanlivo a aby ich uplatňoval

len v tých najzávažnejších prípadoch. Nefunkčné manželstvo sa má predovšetkým riešiť pred súdom
civilným pri posudzovaní príčin rozvratu manželstva, trestné právo potom do takých vzťahov má vstúpiť
len v najzávažnejších prípadoch, inak sa reálne vystavujeme riziku, že trestné súdy budú spätne
preskúmavať nefunkčné manželstvo trvajúce často desiatky rokov. Tento postup síce nemožno úplne
vylúčiť, ale mal by byť výnimkou a v žiadnom prípade by sa nemal stávať pravidlom.“.

Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie preto prichádza do úvahy aplikácia zásady „v pochybnostiach
v prospech obvineného“, keďže vykonané dôkazy nepostačujú na preukázanie všetkých zákonných
znakov skutkovej podstaty žalovaného zločinu.

Konanie ustálené prokurátorkou v podanej obžalobe však na druhej strane mohlo naplniť znaky
priestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d),písm.e)Zákonaopriestupkoch.

Podľa názoru samosudcu sa mohol obžalovaný v tomto prípade dopustiť priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a jeho konanie ustálené obžalobou dáva zákonný priestor správnemu orgánu

samostatne posúdiť, či nedošlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d), písm. e) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi veci inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne

previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má
odkladný účinok.