Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/190/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201788
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225201788.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniela Ilavského a sudcov:
JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Peter Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti matky: D. B., E. F., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/XX, E., a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX,

B., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda, č. k. 15P/71/2025-31 zo dňa 30. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Otec
je dočasne povinný platiť na maloletého A. výživné v nevyhnutnej miere vo výške 100,- eur mesačne a
na maloletú C. výživné v nevyhnutnej miere vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa aktuálneho
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia a to až do
právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode.“ Výrokom II. v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Výrokom

III. žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 328
ods. 1, a § 329 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), §
2 ods. 1 , § 52 a § 366 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a tiež
ustanoveniami § 28 ods. 2 , § 62, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len

„zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný,
nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia
spolu nežijú, otec sa odsťahoval a maloleté deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky. Matka
je na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérou, ktorú z dôvodu nízkeho veku neprijali do materskej
školy, a preto má len veľmi obmedzené možnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jej jediným príjmom
je rodičovský príspevok a bolo osvedčené, že jej bolo pozastavené vyplácanie prídavkov na deti z

Rakúska. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez úhrady výživného aspoň v nevyhnutnej miere zo
strany otca by mohla byť riadna výživa detí ohrozená. Pripustil, že otec si čiastočne plní vyživovaciu
povinnosť tým, že uhrádza náklady na energie v rodinnom dome, kde deti s matkou bývajú. Zároveň
však zdôraznil, že hradenie splátky úveru na rodinný dom nemožno považovať za plnenie vyživovacej
povinnosti, pretože ide o plnenie záväzku zo zmluvného vzťahu, ktorý sa týka nadobudnutia majetku
manželov, a nie priamo výživy detí. Suma, ktorou takto otec prispieva, podľa súdu nezodpovedá ani

výživnému v nevyhnutnej miere. Ponechať plnenie vyživovacej povinnosti na dobrovoľnom a svojvoľnom
rozhodnutí otca by nebolo v záujme maloletých detí, a preto bola potrebná dočasná úprava súdnymrozhodnutím (výrok I.). Pri určení výšky výživného vychádzal z toho, že neodkladným opatrením možno
priznať výživné len v nevyhnutnej miere, ktorá je určená na uspokojovanie základných potrieb, akými
sú strava, ošatenie, bývanie a zdravotná starostlivosť. V tomto type konania sa nevykonáva komplexné

dokazovaniemajetkovýchpomerovrodičovaodôvodnenýchpotriebdetí,tobudeažpredmetomkonania
vo veci samej. Matka síce v návrhu uviedla náklady na úrovni 850,- eur a žiadala výživné 500,- eur
mesačne,avšaksvojetvrdeniaovýdavkochvtakejvýškenepreukázalaaneosvedčilaanitakéohrozenie
maloletých, ktoré by si vyžadovalo nariadenie výživného v ňou požadovanom rozsahu. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu

nárok.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol tak, že otec nie je povinný platiť na maloletého
A. a na maloletú C. výživné, keďže o maloleté osoby sa starajú rodičia formou striedavej starostlivosti
a zabezpečujú starostlivosť o deti rovnako dlhý čas, a to až do právoplatného skončenia konania o

rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode. Vecne dôvodil tým, že je nezamestnaný, dlhodobo práceneschopný a poberá len nemocenskú
dávku z Rakúska, v dôsledku čoho sa jeho finančný príjem výrazne znížil. Uviedol, že od februára 2025
sa s matkou dohodli na striedavej starostlivosti a on zabezpečuje starostlivosť o deti polovicu dní v
mesiaci. Z tohto dôvodu považuje určenú vyživovaciu povinnosť za neopodstatnenú, keďže si svoju

povinnosť plní zabezpečovaním všetkých potrieb detí vrátane stravy, ošatenia a hygieny, a súčasne
uhrádza plnú splátku hypotekárneho úveru a ďalšie poplatky spojené s domom, v ktorom matka s deťmi
býva. Argumentoval, že matka má možnosť nájsť si zárobkovú činnosť počas dní, kedy sa on stará o
deti. Taktiež popieral tvrdenie matky, že ich dcéra nebola prijatá do materskej školy a ako dôkaz predložil
rozhodnutia o prijatí oboch detí do Materskej školy v E.. Poukázal aj na to, že nárok na prídavky na deti

z Rakúska nezanikol v máji 2025 uplynutím lehoty, ako to tvrdila matka, ale z dôvodu, že matka zmenou
trvalého pobytu prestala spĺňať podmienku spolužitia rodičov v jednej domácnosti.

4. Matka sa v písomnom podaní vyjadrila k odvolaniu. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil a aby žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania

nepriznal. Odvolanie považovala za účelové a tendenčné, pretože jediným cieľom otca je podľa nej
vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti k deťom. Spochybnila jeho tvrdenia o strate zamestnania
a práceneschopnosti, keďže odmieta poskytnúť relevantné informácie o svojom príjme a zdravotnom
stave. Odkedy sa otec dňa 30.06.2025 opätovne nasťahoval do spoločnej domácnosti aj so svojou
milenkou, mala lepší prehľad o jeho pohybe a tvrdila, že sa v domácnosti často nezdržiaval, chodil na

bicykel a na celodenné výlety. V období od 27.07. do 03.08.2025 sa vôbec nenachádzal na adrese
trvalého pobytu a mala informáciu, že bol vo F. B. u rodičov svojej milenky. Z toho vyvodila záver,
že otec buď nedodržiaval liečebný režim, alebo svoju práceneschopnosť len predstieral, aby sa vyhol
plateniu výživného. Nesúhlasila s tvrdením otca, že sa dohodli na striedavej starostlivosti, a namietala,
že otec dohodu častokrát porušoval a deti si nepreberal v dohodnutom čase. Ako príklad uviedla nedeľu

27.07.2025, kedy si mal otec prevziať deti o 18:00, no namiesto toho len poslal SMS správu, že príde v
utorok alebo v stredu, na čom sa nedohodli. Ako dôkaz označila predmetnú SMS komunikáciu. Podľa jej
informácií bol otec v tom čase na dovolenke s milenkou, a preto bola presvedčená, že nekladie na prvé
miesto záujem detí, ale svoj vlastný. Tým podľa nej bolo preukázané, že sa o deti nestaral polovicu dní
v mesiaci, ako tvrdil v odvolaní. K tvrdeniu otca, že matka má možnosť si nájsť prácu, uviedla, že je to

práve jeho nezodpovedný prístup a nedodržiavanie dohôd, čo jej znemožňuje nájsť si akúkoľvek prácu,
keďže sa jej nemá kto postarať o deti počas jeho neprítomnosti. Je na rodičovskej dovolenke s mladšou
dcérou a je v záujme dieťaťa, aby do troch rokov veku bolo v jej celodennej starostlivosti. Potvrdila
síce, že obe deti boli prijaté do materskej školy v E., avšak otec napriek opakovaným výzvam odmietal
podpísať prihlášky, bez ktorých deti nemohli nastúpiť, čím jej opätovne bránil v možnosti zamestnať sa.

Ako dôkaz predložila e-mailovú komunikáciu zo dňa 04.08.2025, v ktorej otec podmieňoval súhlas s
nástupom detí do škôlky takou dohodou, ktorá bude vyhovovať jemu. Spochybnila aj tvrdenie otca o
výrazne zníženom príjme. Otec ju listom zo dňa 21.05.2025 vyzval, aby mu vrátila sumu 6 064 eur, ktorá
jej bola omylom zaslaná ako daňový preplatok otca na dani z príjmu za rok 2024, ktorý ona zaslala späť
odosielateľovi peňažných prostriedkov. K tomuto tvrdeniu priložila ako dôkaz list od otca a potvrdenie

o prevode finančných prostriedkov. Na základe toho bol podľa nej známy ďalší príjem otca v uvedenej
výške. Okrem toho uviedla, že otec si v danom roku uplatnil aj daňový bonus na obe deti v sume 3
360 eur, čím si finančne prilepšil celkovo minimálne o 9 424 eur. Otec jej od februára 2025 neposkytol
žiadne finančné prostriedky na výživu detí až do rozhodnutia súdu, teda po dobu 5 mesiacov. Otecvo svojom vlastnom návrhu na rozvod manželstva navrhol striedavú osobnú starostlivosť s tým, že na
výživu každého dieťaťa bude prispievať sumou 100 eur mesačne. Podľa matky tak odvolaním, v ktorom
sa domáhal úplného zrušenia vyživovacej povinnosti, popieral svoj skorší návrh. Matka deklarovala

svoj čistý mesačný príjem vo výške 351,80 eur z rodičovského príspevku a svoje mesačné náklady na
chod domácnosti a zabezpečenie starostlivosti o deti vyčíslila na 847,26 eur. Mala vedomosť o tom,
že otec stále uhrádzal nájomné za byt v B., ktorý užíval so svojou milenkou, a to aj napriek tomu, že
tam už nebývali. Taktiež tvrdila, že otec chodí na dovolenky a rôzne výlety, a preto nevidela dôvod na
to, aby sa vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie zákona

o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Na podporu svojich tvrdení súdu predložila dôkazy. Išlo o SMS komunikáciu s otcom zo dňa
09.08.2025, v ktorej otec explicitne uviedol, že s deťmi a milenkou cestujú najskôr do F. B. a odtiaľ
na dovolenku do Chorvátska. Okrem toho predložila snímku obrazovky z instagramového účtu otcovej
milenky z toho istého dňa, na ktorej sa odfotila s drahým prsteňom, ktorý jej mal otec darovať. Na základe
týchto skutočností bolo podľa matky nepochybné, že otec disponuje dostatočným objemom finančných

prostriedkov a je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu detí. Vyjadrila presvedčenie,
že konanie otca v súvislosti s údajnou stratou zamestnania a práceneschopnosťou bolo účelové, s
cieľom dosiahnuť určenie čo najnižšieho výživného.

5. Otec v odvolacej replike uviedol, že sa nesnaží vyhnúť vyživovacej povinnosti a tú, ktorá mu

bola určená súdom, riadne plní. Vyjadrenie matky považoval za očierňovanie a účelové klamstvá,
pričom svoju práceneschopnosť mal podloženú lekárskymi správami. Tvrdil, že sa o deti riadne
stará, zabezpečuje im stravu, ošatenie a výchovu, a spolu s partnerkou sa im venujú na maximum,
vrátane výletov a dovolenky. Podľa neho matka všetko dehonestuje, lebo sa nevie zmieriť s rozvratom
manželstva. K tvrdeniu o porušovaní dohody o odovzdávaní detí uviedol, že išlo o jedinú situáciu, o

ktorej bola matka vopred informovaná a vedela, že si deti preberie o dva dni neskôr. Pred rozhodnutím
súdu neplatil výživné, pretože matka odmietla jeho ponuku na finančný príspevok a povedala mu, že
stačí, keď bude platiť hypotéku a elektrinu. Taktiež to nepovažoval za opodstatnené, keďže deti s ním
trávili rovnako dlhý čas ako s matkou a všetky potreby im zabezpečoval priamo. Spochybnil tvrdenia
matky o nedostatku financií poukázaním na to, že ona sama disponuje prostriedkami na manikúru,

pedikúru, alkohol, cigarety a nové motorové vozidlo. Tvrdil, že všetky poplatky za nehnuteľnosť, vrátane
tých omeškaných s upomienkami, musel uhrádzať on. Poukázal na list pre kolíznu opatrovníčku zo dňa
15.07.2025, v ktorom upozornil na nevhodnú a zanedbávajúcu starostlivosť matky. Uviedol, že nájomné
za byt v B. uhrádza jeho partnerka. Tvrdenia o dovolenkách a kúpe diamantového prsteňa označil za
jej domnienky bez dôkazov s tým, že jeho partnerka je zamestnaná, má vlastné financie a dostáva dary

od rodiny. V súvislosti s materskou školou tvrdil, že matka konala nezákonne, keď podala prihlášky bez
jeho vedomia. Nežiadala podpis na prihlášky, ale až na už vydané rozhodnutia o prijatí, ktoré nemohli
byť vyhotovené bez prihlášok podpísaných oboma rodičmi, z čoho vyplýva, že ho v tomto kroku obišla.
Potvrdil príjem vo výške 9 424 eur, no spresnil, že išlo o preplatok na dani a daňový bonus, na ktoré
mal ako zamestnaný v zahraničí nárok. Matka podľa neho prišla o rodinné prídavky z Rakúska vlastným

rozhodnutím zmeniť si trvalý pobyt a zamlčala, že jej budú vyplatené aj spätne. Potvrdil, že deti zobrali na
dovolenkudoChorvátska,očombolamatkavopredinformovaná,nojejtvrdeniaofinancovanídovolenky
opäť označil za domnienky. Na záver uviedol, že si je plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti a plní
ju, hoci s deťmi trávi podľa dohody o striedavej starostlivosti väčší počet dní v mesiaci a jeho životná
úroveň neprevyšuje tú matkinu.

6. Matka v odvolacej duplike uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojich skorších podaniach
a vyjadrenie otca považuje za účelové a zavádzajúce, pričom ho v celom rozsahu rozporovala. Bola
naďalejtohonázoru,žejedinýmcieľomotcajevyhnúťsaplneniuvyživovacejpovinnosti.Argumentovala,
že samotné podanie odvolania, ktorým sa otec domáhal zrušenia uloženej povinnosti, potvrdzovalo jeho

snahu neplatiť výživné. Matka označila otca za špekulanta, ktorý podľa nej úmyselne ukončil pracovný
pomer v Rakúsku a následne sa účelovo nechal uznať za práceneschopného, a to presne v čase,
keď podal návrh na rozvod. Týmto konaním sledoval jediný cieľ, a to určenie čo najnižšej vyživovacej
povinnosti. Uviedla, že samotný otec na pojednávaní dňa 09.09.2025 v rozvodovom konaní potvrdil,
že je PN a jeho príjem z nemocenského je približne 1 700 eur mesačne, pričom zvukový záznam z

tohto pojednávania sa zaviazala doložiť dodatočne ako dôkaz. Poprela, že by mala problém prijať fakt
rozvratu manželstva, a zdôraznila, že s otcom, ktorý jej bol dlhé roky neverný, nemá najmenší záujem v
manželstve zotrvať. Nesúhlasila s tvrdením otca, že sa o deti stará polovicu mesiaca. Skutočnosť je taká,
že bola spolu s deťmi „doslova vyštvaná z vlastného domu“ otcom a jeho milenkou, a preto sa muselaodsťahovať k svojej matke do E.. V dôsledku toho obe deti od 01.09. navštevovali materskú školu v E. a
boli prakticky celý mesiac v jej starostlivosti, s výnimkou každého druhého víkendu. Otec nijako neprispel
na zvýšené výdavky spojené s materskou školou a vymenovala jednorazové a mesačné poplatky za

stravu, škôlku, ZRPŠ, ktoré v septembri predstavovali sumu 198,20 eur, čím sa mesačné výživné od otca
spotrebovalo len na tieto poplatky. K incidentu, keď si otec prevzal deti o dva dni neskôr, vysvetlila, že ho
nespomenula preto, že by s deťmi nechcela byť dlhšie, ale preto, aby poukázala na jeho nespoľahlivosť,
ktorájejznemožňujenájsťsiprácu.Dodala,žedodatočnezistila,žedôvodomomeškaniaboladovolenka
otca s milenkou v Egypte, na ktorej bol počas svojej práceneschopnosti, kedy sa mal zdržiavať doma.

Ako dôkaz predložila výpis roamingových SMS správ otca z tohto obdobia. Vyjadrila sa aj k tvrdeniu otca,
ževminulostineprispievalnadeti,lebomuúdajnepovedala,žestačí,akbudeplatiťhypotékuaelektrinu.
Toto tvrdenie vyslovene poprela a označila ho za klamstvo a fabuláciu, ktorou sa snažil ospravedlniť
svojekonanie.Vysvetlila,žekýmdomája2025poberalaprídavkyarodičovskýpríspevokzRakúskaajej
príjem bol cca 1000 eur, výživné nežiadala, lebo predpokladala, že neuspeje. Po zastavení týchto dávok
a poklese príjmu žiadala o výživné otca, no neúspešne, a preto sa obrátila na súd. Zdôraznila, že v čase,

keď si otec neplnil vyživovaciu povinnosť, bol jej mesačný príjem len 351,80 eur, o čom otec vedel, zatiaľ
čo jeho príjem bol minimálne 1 700 eur (nemocenské), resp. viac, kým pracoval. Podľa nej bol medzi
ich príjmami priepastný rozdiel, a preto nemohla obstáť obrana otca, že nepovažoval za opodstatnené
plnenie vyživovacej povinnosti k jej rukám. Ohradila sa voči tvrdeniam otca, že má dostatok finančných
prostriedkov na manikúru, pedikúru, alkohol, cigarety a nové motorové vozidlo. Uviedla, že na manikúru

chodí len sporadicky a považuje to za bežný výdavok. Pripustila, že si občas kúpi elektronickú cigaretu,
čo je však podľa nej zanedbateľný výdavok. Nákup alkoholických nápojov poprela a rovnako poprela, že
by vlastnila motorové vozidlo. K tvrdeniu otca, že musel hradiť omeškané platby, uviedla, že poslednú
úhradu za vodu a stočné mal hradiť otec, nakoľko jej príjem klesol na 351,80 eur a nemala na to
prostriedky. O potrebe úhrady ho informovala, no neurobil tak. Poplatky zaplatil až po doručení pokuty a

výstrahy pred odpojením vody v dome, v ktorom sa v tom čase už zdržiaval so svojou milenkou, a to aj
napriek tomu, že si stále platili nájom bytu v B.. Matka označila za klamstvo tvrdenie otca, že nájomné za
byt v B. uhrádzala výhradne jeho partnerka. Argumentovala, že keďže príjem otca počas PN bol vyšší
ako príjem jeho milenky, je vylúčené, aby celé nájomné znášala ona sama. Svoje tvrdenia o spoločných
dovolenkách otca s milenkou považovala za preukázané. Pripomenula dôkaz o dovolenke v Chorvátsku

(SMS komunikácia) a dovolenke v Egypte (výpis roamingových SMS), na ktorých bol otec počas svojej
PN. Čo sa týka diamantového prsteňa, uviedla, že vzhľadom na žiarlivú a majetnícku povahu otca je
vylúčené, aby ho jeho milenke kúpil niekto iný, alebo aby si ho kúpila sama. K prihláškam do materskej
školy v E. uviedla, že otca informovala o svojom zámere presťahovať sa s deťmi k svojej matke a dať
ich tam do škôlky, voči čomu nemal žiadne námietky. Tvrdila, že otec podpísal rozhodnutia o prijatí detí

až dňa 24.08.2025, pretože potreboval, aby sa odsťahovali z domu v B., keďže on sám odovzdával
31.08.2025 prenajatý byt. Tvrdenia otca o pozastavení rodinných prídavkov z Rakúska z dôvodu jej
zmeny trvalého pobytu označila za zavádzajúce. Argumentovala, že podmienkou nie je rovnaký trvalý
pobyt rodičov a keďže prebieha rozvodové konanie, výplata by v súčasnosti nemohla byť schválená.
Prídavky budú podľa nej vyplatené tomu rodičovi, ktorý bude mať deti zverené do osobnej starostlivosti.

Na záver uviedla, že otec sa vrátil do predchádzajúceho zamestnania v Rakúsku, čo považovala za
ďalší dôkaz toho, že jeho ukončenie pracovného pomeru a následná PN boli účelové s cieľom vyhnúť
sa plateniu výživného, resp. dosiahnuť jeho určenie v čo najnižšom rozsahu.

7. Kolízny opatrovník sa nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas oprávnenou osobou – otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d)
CSP, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti výroku I. uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého A. výživné v nevyhnutnej miere vo
výške 100,- eur mesačne a na maloletú C. výživné v nevyhnutnej miere vo výške 100,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa aktuálneho kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťoutohto uznesenia a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (odsek 2).

15. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.

16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

19. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislostis dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom
prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

20. Záver súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery nebola osvedčená je
vecne správny, odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov súdu prvej inštancie a ďalej v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa obmedzí len doplnenie a zdôraznenie správnosti dôvodov uvádzaných
súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na otcom uvádzané odvolacie námietky.

21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvodnosť bezodkladného zásahu neodkladným opatrením,
ktorým nariadil otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, čím reagoval na výraznú zmenu
pomerov na strane matky, ktorej príjem po tom, ako jej prestali byť vyplácané prídavky na deti z Rakúska,
kde otec pracoval, klesol zo sumy okolo 1000 eur mesačne na sumu 351,80 eur predstavovanú
rodičovským príspevkom. Pri sume životného minima na dospelú osobu vo výške 284,13 eur na
mesiac matke zostáva na krytie základných potrieb detí suma ani nie 70 eur. Len základné výdavky

na stravu každého z maloletých detí sa pri aktuálnej úrovni spotrebiteľských cien potravín pohybujú
minimálne okolo 100 eur mesačne, náklady na pokrytie základných potrieb maloletých detí na oblečenie
nepochybne môžu predstavovať sumu okolo 20 eur mesačne a náklady na hygienu sumu okolo 10 eur
mesačne a okrem toho vznikajú náklady na základnú zdravotnú starostlivosť a v prípade potreby aj
dopravu detí. Už takéto vymedzenie pokrytia základných potrieb maloletých detí potvrdzuje správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Rozhodnutie o priznaní výživného v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením je o to dôvodnejšie,
že napriek tomu, že otec nepracuje z dôvodu pracovnej neschopnosti (jej ukončenie nebolo doposiaľ
osvedčené) sám uvádzal, že jeho príjem z nemocenského predstavuje sumu okolo 1700 eur a zároveň

nepoprel, že mu boli v roku 2025 vyplatené peňažné prostriedky vo výške spolu 9424 eur, tvorené
vrátením preplatku na dani z príjmu z Rakúska a otcom uplatneným daňovým bonusom. Odvolací súd
nespochybňuje nárok otca na tieto prostriedky, samotná skutočnosť, že ich obdržal však osvedčuje
dôvodnosť záveru o správnosti určenia povinnosti otca prispievať na výživu detí v nevyhnutnej miere
už pred rozhodnutím o vyživovacej povinnosti vo veci samej a realizáciou riadneho dokazovania

zameraného na možnosti a schopnosti rodičov ako aj na ich životnú úroveň.

23. Na správnosti rozhodnutia nič nemení ani skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
rodičia voči deťom na základe vlastnej dohody realizovali striedavú osobnú starostlivosť. Podstatné je,
že matka objektívne nemala dosť prostriedkov na uspokojenie základných potrieb maloletých detí, vo

vzťahu ku každému z nich jej k ich naplneniu chýba suma minimálne 100 eur mesačne a práve táto
suma predstavuje súdom prvej inštancie výživné v nevyhnutnej miere. Navyše, od septembra 2025 už
deti žijú s matkou v E., kde navštevujú aj materskú školu, s otcom sa stretávajú každý druhý víkend
a tým argument otca o striedavej osobnej starostlivosti stratil opodstatnenie úplne.

24. Rovnakonasprávnostirozhodnutiaprvejinštancieničnemenískutočnosť,žematkasizmenilatrvalý
pobytatomalobyťpodľaotcomdôvodom,prečojejbolapozastavenávýplataprídavkovzRakúska.Toto
tvrdenie otca nebolo v konaní osvedčené, matka to popierala, tvrdila, že dôvod nevyplácania prídavkov
z Rakúska súvisí s tým, že rodičia sú v rozvodovom konaní a obnova prichádza do úvahy až vtedy, keď
savyriešiotázkastarostlivostiomaloletédeti.Podstatnéje,žepríjemmatkysazastavenímvýplatytýchto

prídavkov prudko znížil, a minimálne do času, kým sa to nezmení, je tu dôvod na to, aby otec, u ktorého
je navyše osvedčené, že je to v jeho možnostiach, prispieval na výživu maloletých detí v nevyhnutnej
miere.

25. Odvolací súd tak uzavrel, že sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie

podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho

konania priznať.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže
zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona

č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).