Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206525
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125206525.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členiek:
Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v sporovej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. XXXX/X, D., zast.: Mgr. Martin Jankovič, advokát, Železničná 257/19, Revúca, proti odporkyni: E.
C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o.,
IČO: 50 473 522, Ul. 17. Novembra 3215, Čadca, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 25.09.2025 č. k. 107C/64/2025-57, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Navrhovateľke sa priznáva voči odporkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol takto:

„I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:
Súd ukladá odporkyni povinnosť do troch dní od vykonateľnosti tohto uznesenia umožniť navrhovateľke
vstup a strpieť navrhovateľkou užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec
D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom
Trnava, katastrálnym odborom, a to bytu číslo XX, vo vchode číslo D. X, na 7. poschodí, nachádzajúci
sa v bytovom dome - XX bj. - D. X, súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcely registra “C“,

parcelné číslo 6932, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 365 m2 a podielu priestoru na spoločných
častiachaspoločnýchzariadeniachdomu,napríslušenstveaspoluvlastníckypodielkpozemkuvovýške
320/10000 - ín a odovzdať navrhovateľke kľúče od vyššie uvedeného bytu a príslušenstva bytu.
II. Súd poučuje odporkyňu, že môže podať v postavení žalobkyne proti navrhovateľke v postavení
žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom
neodkladného opatrenia vznikla.

III. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie na účely konania o neodkladnom opatrení
zistil skutkový stav takto:
3. Navrhovateľka je vlastníkom 1-ného a odporkyňa 1-ového spoluvlastníckeho podielu na byte
označenom vo výroku I napadnutého uznesenia. Zvyšný 1-ový spoluvlastnícky podiel patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov F. a G. C.. Navrhovateľka vyzvala odporkyňu na

sprístupnenie bytu na účely jeho užívania a bývania v ňom a na odovzdanie kľúčov. Odporkyňa
navrhovateľke oznámila, že s týmto problém nemá a byt sprístupní odovzdaním kľúčov, s tým, že sa do
bytu môže nasťahovať a podieľať sa na úhrade nákladov súvisiacich s jeho prevádzkou. Do dňa podania
návrhu sa tak nestalo. Navrhovateľka nemá iné vlastné bývanie, obýva jednu izbu v dome s ďalšími
ľuďmi, má vysoký vek a zdravotné ťažkosti.
4. Súd prvej inštancie po citácii § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1

a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 prvej vety, § 331 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, § 334, § 337 ods. 1 až3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 123, § 124, § 126 a § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) vec právne posúdil takto:
5. Navrhovateľka sa domáha ochrany svojho práva užívať byt s príslušenstvom voči odporkyni, ktorá

jeho užívanie v rozsahu podielu navrhovateľky neumožňuje. Navrhovateľka dostatočne osvedčila
potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti odporkyne
umožniť navrhovateľke vstup a strpieť navrhovateľkou užívanie bytu a odovzdať navrhovateľke kľúče
od bytu a jeho príslušenstva, a preto bolo potrebné návrhu na nariadenie predmetného neodkladného
opatrenia vyhovieť. Odporkyňa svojím konaním vykonáva svoje spoluvlastnícke právo v rozpore so

zákonom, keďže neumožňuje navrhovateľke predmet spoluvlastníctva užívať a bráni navrhovateľke
podieľať sa na právach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci v podiele 1. S prihliadnutím
aj na vek a zdravotné ťažkosti navrhovateľky a jej problematické bývanie v izbe cudzieho domu s
veľkým počtom ľudí, súd dospel k záveru, že ohrozenému právu navrhovateľky na užívanie vlastnej
nehnuteľnosti treba poskytnúť ochranu. V dôsledku konania odporkyne je osvedčená dôvodná obava,
že bude naďalej predlžovať sprístupnenie bytu navrhovateľke, ktorá osvedčila svoju akútnu potrebu

riešenia bytovej otázky. Na základe tvrdených skutočností a predložených dôkazov súd dospel k
záveru, že sú dané dôvody pre neodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu, ktorej predmetom je
riadne a nerušené užívanie bytu, ako aj vstup navrhovateľky do neho. Treba uviesť, že navrhovateľka
vlastní až polovicu bytu, kým odporkyňa len 1-inu. Navrhovateľke právo vstupu a užívania bytu
s príslušenstvom vyplýva priamo z jej spoluvlastníckeho práva. To znamená, že navrhovateľka je

oprávnená kedykoľvek do bytu vstúpiť, v tomto sa zdržiavať a užívať podľa jej vôle. Pokiaľ do tohto
práva odporkyňa zasahuje, navrhovateľka má voči nej právo na ochranu. Zamedzením prístupu k
nehnuteľnosti došlo k zjavnému zásahu do práv navrhovateľky ako spoluvlastníčky nehnuteľností, a
súd týmto spôsobom poskytol navrhovateľke ochranu jej práv, pretože je toho názoru, že jej vlastnícke
právo je obmedzené a jej prístup na nehnuteľnosti je úplne znemožnený neodovzdaním kľúčov. Súd

preto vydal toto neodkladné opatrenie, ktorým bezodkladne upravil pomery strán sporu, a to tak,
že uložil odporkyni povinnosť vydať navrhovateľke kľúče a umožniť navrhovateľke vstup a strpieť
užívanie nehnuteľností. Súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože
nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, navrhovateľka
vyjadrila svoju potrebu obývať nehnuteľnosť (nie vyporiadať podielové spoluvlastníctvo) a tým, že

bude môcť byt s príslušenstvom užívať, bude vyriešená podstata sporu. Ak navrhovateľka bude mať
záujem počas užívania nehnuteľností podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, môže podať
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V záujme rovnosti sporových strán a
zabezpečeniaadekvátnejochranyprávaoprávnenýchzáujmovosôb,protiktorýmneodkladnéopatrenie
smeruje (odporkyňa), súd poučil odporkyňu o možnosti podania žaloby vo veci samej. Odporkyňa má v

prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného
opatrenia, prípadne žiadať od navrhovateľky ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by
jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe navrhovateľkou v
návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. O náhrade trov konania
neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že

navrhovateľke, ktorá bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešná, priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa odporkyňa domáhala jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo jeho zmeny tak, že sa návrh
navrhovateľky zamietne. Poprela, že by neumožnila navrhovateľke vstup do bytu a neodovzdala

jej kľúče. Odporkyňa na prvú výzvu navrhovateľka z 01.04.2025 reagovala 06.05.2025 tak, že je
ochotná sprístupniť byt na užívanie, eventuálne jej navrhla, že jej bude vyplácať nájomné alebo kúpi
spoluvlastnícky podiel navrhovateľky či zamení svoj za iný byt. Dňa 09.07.2025 odporkyňa navrhla
uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za kúpnu cenu 70 000 €. Navrhovateľka dňa 14.07.2025
oznámila, že súhlasí s predajom svojho spoluvlastníckeho podielu za túto cenu, ale mala výhrady

k spôsobu jej výplaty. Odporkyňa preto navrhla, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľky by kúpila
jej dcéra s manželom, ktorí sú vlastníkmi zvyšného 1-ového spoluvlastníckeho podielu na byte.
Navrhovateľka aj vypracovala návrh kúpnej zmluvy, ale kupujúci nemali dostatok peňazí na kúpu.
Počas prebiehajúcich rokovaní navrhovateľka nevyzývala na vydanie kľúčov od bytu. Neuviedla žiadne
skutočnosti, pre ktoré jej odporkyňa kľúče neodovzdala. Odporkyňa nebránila v odovzdaní kľúčov

a nikdy neuviedla, že kľúče neodovzdá. Navrhovateľka si ich mohla u odporkyne kedykoľvek prevziať.
Odporkyňa mala záujem, aby užívala celý byt za náhradu navrhovateľke. Navrhovateľka pred uzavretím
kúpnej ceny oznámila, že z kúpnej ceny si zabezpečí nájomné bývanie. Odporkyňa zastáva názor,
že aj v prípade platenia nájomného by si bola schopná zaplatiť nájomné v prospech tretej osoby.Upozornila, že navrhovateľka návrh podala po takmer piatich mesiacoch od okamihu, keď spísala výzvu
na sprístupnenie bytu. Je zrejmé, že navrhovateľka nemá právny záujem bývanie a v tomto konkrétnom
byte, pretože by sa uspokojila s kúpnou cenou za svoj spoluvlastnícky podiel. Odporkyňa s odkazom na

konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 102C/11/2023 o vydanie bezdôvodného obohatenia
namietla, že právna predchodkyňa navrhovateľky, ktorá navrhovateľke darovala spoluvlastnícky podiel
na byte, nepreukázala, že odporkyňa jej nevydala kľúče od bytu. Spolu s darovaním malo dôjsť aj
k odovzdaniu kľúčov. Tieto kľúče preto nemôže žiadať od odporkyne. Odporkyňa tiež predniesla, že
by nemala výhrady s užívaním bytu, pokiaľ by sa navrhovateľka podieľala na mesačných úhradách

spojených s užívaním bytu.
7. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné
opatrenie. Upozornila na negatívnu dôkaznú teóriu. Odporkyňa nepreukázala, že navrhovateľke
umožnila vstup do bytu, že by jej odovzdala kľúče od bytu, a to ani po vydaní napadnutého uznesenia.
Naopak navrhovateľka bola nútená domáhať sa exekučného výkonu napadnutého uznesenia, keďže
odporkyňa znemožňuje navrhovateľke užívať byt. Ak vyjadruje ochotu byt sprístupniť, navrhovateľka

sa pýta, prečo podala odvolanie a prečo nesplnila povinnosť uloženú neodkladným opatrením.
Navrhovateľke nemožno vyčítať, že návrh nepodala skôr, ak uprednostnila zmierlivé riešenie sporu.
Rokovanie o kúpnej zmluve úmyselne zmarila odporkyňa, čím len predĺžila nadužívanie svojho
spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenie, že navrhovateľka neuviedla žiadne podstatné skutočnosti,
pre ktoré by jej odporkyňa mala brániť v odovzdávaní kľúčov, sú absurdné. Práve naopak,

odporkyňa neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, ktoré jej bránili v odovzdávaní kľúčov, neuviedla
žiadne skutočnosti, prečo tak doposiaľ neučinila, a neuviedla prečo nereagovala na prvotné výzvy
navrhovateľky, prečo neoznámila miesto a čas odovzdania kľúčov od bytu navrhovateľky, aj keď táto sa
toho viackrát od nej dožadovala. Rokovania prebiehali medzi právnymi zástupcami strán na diaľku (H.
– D.) a odporkyňa nikdy neodovzdala navrhovateľke kľúč od bytu, keďže k ich stretnutiu z uvedených

dôvodov neprišlo. Ak odporkyňa odkazuje na návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, navrhovateľka jasne
deklarovala svoj postoj, že chce užívať predmetný byt, keďže má problém so svojím vlastným bývaním
v rodinnom dome, kde sa tlačí viacero ľudí, a ku ktorému nemá žiadne vlastnícke ani užívacie právo.
Tým jasne dala najavo, že o uzatvorenie nájomnej zmluvy nemá záujem, čo jej taktiež ako polovičnému
spoluvlastníkovi bytu nemožno vyčítať. Navyše prípadné finančné prostriedky z „nájmu“ by jej nikdy

nemohli postačovať na iný prenájom (hoc aj malého bytu), preto by toto jej situáciu nijako neriešilo. Už
sa poučila, že odporkyňa nie je v stave vyplatiť jej spoluvlastnícky podiel, z ktorého výťažku by mohla
prípadne hradiť náklady spojené s prenájmom iného bytu. Preto jej jediným cieľom je užívať v polovici
byt, ku ktorému jedinému má vlastnícke právo. Inú nehnuteľnosť nevlastní a ani v nej nemá užívacie
právo.

8. V odvolacej replike odporkyňa v podstate zotrvala na svojej argumentácii prednesenej v odvolaní.
Zdôraznila, že kľúče mala navrhovateľka dostať od svojich právnych predchodcov a že ona jej užívanie
bytu neznemožňovala a nikdy zámky nevymenila. Nie je tiež zrejmé, prečo sa navrhovateľka nedomáha
vydania kľúčov od ostatných spoluvlastníkov. Pripomenula výsledky konania 102C/11/2023, kde súd
uzavrel, že žalobca konkludentným spôsobom umožnil žalovanému užívať nehnuteľnosť, čo vylučuje

nárok na náhradu za jej nadužívanie. Odporkyňa sa domnieva, že navrhovateľka mohla vstúpiť
do právneho postavenia svojej právnej predchodkyne, a v dôsledku toho aj do práv vyplývajúcich
z konkludentnej dohody.
9. V odvolacej duplike navrhovateľka nesúhlasila s tým, čo odporkyňa vyvodila z konania sp. zn.
102C/11/2023. Ak bolo totiž v tamojšom konaní nepochybne preukázané, že právny predchodca

navrhovateľky, ktorý žil 25 rokov v Kanade, sa nedomáhal užívania bytu, neprejavil záujem o užívanie
bytu, tak nemohol logicky ani disponovať kľúčmi od tohto bytu, čo by mu toto (užívanie bytu) umožnilo.
Podstatné však, že tamojšie konanie sa netýka navrhovateľky. Nepreukázanie určitej skutočnosti,
ktorá navyše ani nebola v predchádzajúcom súdnom konaní tvrdená, nemôže znamenať, že táto
skutočnosť nastala, resp. že by sa z tejto skutočnosti mali vyvodzovať nepriaznivé dôsledky pre

úplne inú stranu konania v úplne v inom súdnom konaní s iným charakterom a s inými tvrdenými a
osvedčovanými skutočnosťami. Navyše, odporkyňa v predsúdnej fáze netvrdila, že by kľúčmi od bytu
mala disponovať navrhovateľka alebo jej právni predchodcovia, prípadne iní podieloví spoluvlastníci
bytu, čo je inak novota. Odporkyňa zároveň ako neprípustnú novotu uvádza, že nemá byť pasívne
vecne legitimovaná, keď toto vôbec neuvádzala v podanom odvolaní. Tieto ,,nové“ námietky sú však

bez akéhokoľvek významu, pretože je nesporné, že odporkyňa užíva predmetný byt výlučne sama.
Taktiež po prvýkrát až v odvolacej replike uvádza aj ďalšie nové tvrdenie, že nikdy nevymenila zámky
od bytu. Táto obrana je však scestná, pretože základom možnosti vstupu do bytu je najskôr disponovať
kľúčom od neho. Navrhovateľka pripomenula list odporkyne zo 06.05.2025, kde odporkyňa uviedla, ženehnuteľnosťsprístupníodovzdanímkľúčov,,čímpotvrdila,žetýmitokľúčmiodbytudisponujeazároveň
že navrhovateľka týmito kľúčmi od bytu nedisponuje.
10. V ďalšom vyjadrení odporkyňa predniesla, že 25.11.2025 došlo k vykonaniu exekúcie a odporkyňa

splnila povinnosť uloženú neodkladným opatrením. Vo zvyšku v podstate zopakovala svoju skoršiu
argumentáciu a odkázala na § 567 ods. 1 OZ. Ak sa navrhovateľka dlhšiu dobu domnievala, že
odporkyňa jej odmietla vydať kľúče, mala podať žalobu vo veci samej, a nie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.
11. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal dotknuté
uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie
je dôvodné.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenie a
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní dopĺňa ešte tieto úvahy.

13. Po prvé, čo sa týka obrany odporkyne v odvolaní spočívajúcej v popretí tvrdenia, že navrhovateľke
neumožnila vstup a neodovzdala jej kľúče, keďže ide o skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú priamej
interakcie odporkyne s navrhovateľkou, na ich účinné popretie je nevyhnutné, aby odporkyňa uviedla
skutočnosti zodpovedajúce jej vlastnému vnímaniu a konaniu (§ 151 ods. 2 CSP). To v tomto prípade
znamená, že odporkyňa mala opísať svoje konkrétne správanie a úkony, ktorými navrhovateľke

„umožnila vstup“ a „odovzdala kľúče“, najmä mala spresniť kedy a kde sa tak stalo. Odporkyňa však
takéto skutočnosti neuviedla, takže popretie tvrdení navrhovateľky je v odvolaní neúčinné. Okrem toho
však v tomto prípade ide o negatívnu skutočnosť, ktorej preukázanie nemožno spravodlivo žiadať
od navrhovateľky (tzv. negatívna dôkazná teória, pozri 4Cdo/13/2009). Bolo preto na odporkyni, aby
preukázala opak. V rozpore s procesnou obranou odporkyne je ale jej reakcia v liste zo 06.05.2025, kde

vyjadrila „ochotu nehnuteľnosť sprístupniť odovzdaním kľúčov“. Pokiaľ by navrhovateľke umožňovala
vstup, nemusela by vyjadrovať ochotu tak urobiť a ochotu odovzdať kľúče. Dôležité sú aj nadväzujúce
skutkové okolnosti, ktoré tvrdila navrhovateľka a ktoré odporkyňa nepoprela: navrhovateľka dňa
11.06.2025 požiadala odporkyňu „o odovzdanie kľúčov od predmetného bytu a príslušenstva k bytu
najneskôrvlehote5dníodprevzatiatejtopísomnejreakcie,stým,žetietojeochotnáprevziaťajvmieste

predmetnej nehnuteľnosti – v byte“ a „o oznámenie dátumu, času, prípadne aj miesta odovzdania kľúčov
od bytu a od jeho príslušenstva e-mailom“. Z odvolania odporkyne nevyplýva, že by na túto žiadosť
odpovedala tak, že by jej oznámila miesto a čas odovzdania kľúčov, alebo spôsobom zodpovedajúcim
jej obrane v odvolaní, teda napríklad tak, že nech navrhovateľka kedykoľvek príde do bytu alebo že
veď navrhovateľka kľúče určite má, pretože ich musela prevziať od svojich právnych predchodcov.

Odkaz na § 567 ods. 1 OZ je nepríhodný, pretože tu nešlo o posúdenie podmienok týkajúcich sa
splnenia dlhu, ale o vyhodnotenie správania odporkyne v kontexte jej tvrdení o tom, že navrhovateľke
ako spoluvlastníčke nebránila v sprístupnení bytu a odovzdaní kľúčov. Procesná obrana odporkyne
preto nevyvracia záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka dostatočne osvedčila svoje tvrdenia, že
odporkyňa jej neumožňuje vstup do bytu a neodovzdala jej kľúče.

14. Odporkyňa sa tiež mýli, ak sa domnieva, že bolo povinnosťou navrhovateľky výslovne sa opakovane
domáhať umožnenia vstupu do bytu a odovzdania kľúčov aj počas rokovaní o kúpnej zmluve. Z hľadiska
navrhovateľky mali tieto rokovania rovnaký cieľ – vyriešiť bytovú otázku navrhovateľky. Preto nemôže
ísť na vrub navrhovateľky, že svoju výzvu počas rokovaní odporkyni nezopakovala. Snahu o zmierlivé
vyriešenie svojej bytovej otázky nemožno navrhovateľke vyhodnotiť z hľadiska včasnosti podania

neodkladného opatrenia v jej neprospech, a to o to menej, ak z tvrdení strán je zrejmé, že rokovania
stroskotali z dôvodov na strane odporkyne. Okrem toho ak by odporkyňa mala skutočnú ochotu byt
sprístupniť a odovzdať navrhovateľke kľúče, ako sa o tom snaží odvolací súd presvedčiť, napriek
tomu, že na žiadosť navrhovateľky nereagovala, nepochybne by kľúče sama iniciatívne odovzdala
navrhovateľke počas rokovaní, ak to zjavne podľa svojej argumentácie považovala za možné. Napokon

celkom nepodstatná z tohto hľadiska bola námietka odporkyne, že navrhovateľka neuviedla dôvody, pre
ktoré jej kľúče neboli odovzdané, ak ani odporkyňa tieto dôvody neozrejmuje.
15. Neobstojí ani argument, ktorým odporkyňa v kontexte skutočného záujmu navrhovateľky o riešenie
svojej bytovej otázky kladie na roveň predaj spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky odporkyni a jeho
„prenájom“. Odhliadnuc od toho, že kúpa je oproti nájmu trvalým riešením (pozri v tomto zmysle R

51/2022), pri predaji by navrhovateľka podľa navrhovanej dohody získala vopred sumu 20 000 €, ktorá
by jej umožnila okamžité bývanie v porovnateľnom byte. Naproti tomu by však pri „nájme“ získala od
odporkyne len odplatu zodpovedajúcu približne polovici trhového nájomného (za užívanie polovičného
spoluvlastníckeho podielu), takže by jej táto alternatíva nezabezpečila bývanie na porovnateľnej úrovni.16. Za nepresvedčivú považoval odvolací súd aj poznámku odporkyne, že navrhovateľka návrh na
nariadene neodkladného opatrenia podala až po piatich mesiacoch od spísania výzvy na odovzdanie
kľúčov, pretože navrhovateľka podrobne a presvedčivo opísala, že sa tak stalo z dôvodu rokovaní

o kúpnej zmluve, ktoré vyvolala odporkyňa a ktoré neuspeli z dôvodov na jej strane. Odporkyňa okolnosti
opísané navrhovateľkou v odvolaní ani nespochybnila.
17. Pokiaľ ide o odkaz odporkyne na skutkové zistenia súdu v konaní medzi právnymi predchodcami
navrhovateľky a odporkyne, tento nemôže nahradiť povinnosť odporkyne predniesť relevantné
a substancované skutkové tvrdenia v novom konaní priamo proti navrhovateľke. Neuniklo pozornosti

odvolacieho súdu, že odporkyňa ani v tejto súvislosti výslovne netvrdí, že by kľúče odovzdala právnej
predchodkyni navrhovateľky, len hodnotí výsledky dokazovania („nepreukázala, že som jej nevydala
ňou žiadané kľúče“). Preto je nepresvedčivá aj jej nadväzujúca dedukcia, že teda právna predchodkyňa
kľúčmi od bytu disponovala. Keďže nič také počas predsúdnej fázy netvrdila, odvolací súd vyhodnotil
túto argumentáciu ako účelovú. Navyše, aj keby kľúčmi disponovali právni predchodcovia navrhovateľky,
neznamená to nielen to, že nimi nedisponuje aj sama odporkyňa, ale ani to, že odporkyňa po získaní

kľúčov od týchto osôb sprístupní byt navrhovateľke. Konečne však keďže je zrejmé, že odporkyňa užíva
sporný byt aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, je požiadavka, aby práve odporkyňa
byt v tomto rozsahu sprístupnila navrhovateľke a aby práve odporkyňa kľúče odovzdala navrhovateľke
celkom opodstatnená. Odporkyňa je preto podľa § 126 OZ pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní.
Zároveň nejde o konanie, ktorého by sa museli zúčastniť všetci spoluvlastníci.

18. Na správnosti napadnutého uznesenia nič nemení ani nová procesná obrana použitá odporkyňou
v odvolacej replike, v ktorej tvrdila, že zámky nevymenila a že kľúčmi od bytu disponujú aj ďalší
spoluvlastníci (od čoho odvodzuje aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie). Odporkyňa tu predniesla
nové skutkové tvrdenia, teda uplatnila prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP), ktoré v konaní na
súde prvej inštancie neboli použité. Odporkyňou použitý prostriedok procesnej obrany treba z hľadiska

§ 366 CSP považovať za tzv. novotu v odvolacom konaní, ktorej uplatnenie je ale práve citovaným
ustanovením výrazne obmedzené. Odvolacie konanie sa riadi neúplným apelačným princípom, ktorý
v zásade predpokladá, že skutkový stav veci sa ustáli na súde prvej inštancie na základe procesnej
aktivity strán konania, ktoré sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas (čl. 8 základných princípov), najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie

končí(§154CSP).Ustanovenie§366CSPsíceumožňujeodvolateľovizavýnimočnýchokolnostípoužiť
aj ďalšie prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, no v každom prípade sa tak musí udiať najneskôr v odvolaní. Tieto
budú spravidla prípustné napríklad v konaní o neodkladnom opatrení, ktorého sa odporca de facto
nezúčastnil, pretože ich nemohol uplatnil bez svojej viny [§ 366 písm. d) CSP]. Rovnosť strán (čl. 6 ods.

1 základných princípov CSP) sa potom prejavuje v tom, že protistrana v odvolacom konaní má právo
uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvej inštancie, za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu tak uplatnenie prostriedkov procesného útoku,
či prostriedkov procesnej obrany neprichádza vôbec do úvahy. V prejednávanej veci zastáva odporkyňa

v dôsledku podaného odvolania postavenie odvolateľa, čo znamená, že novoty mohla uplatniť najneskôr
do uplynutia lehoty na odvolanie proti napadnutému uzneseniu. Rovnako to platí aj pre odvolacie
dôvody, ktoré možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3
CSP). Napadnuté uznesenie bolo odporkyni doručené 07.10.2025, takže posledným dňom lehoty na
podanie odvolania bol deň 22.10.2025, čo je zároveň najneskorší okamih na uplatnenie prípadných

novôt a na doplnenie, či zmenu odvolacích dôvodov. Odporkyňa však spomenuté novoty (s ktorou
mohol súvisieť aj nový odvolací dôvod) uplatnila až v odvolacej replike, ktorá bola súdu prvej inštancie
doručená 18.11.2025, teda zjavne oneskorene. Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol na takto uplatnený
prostriedok procesnej obrany (a odvolací dôvod) prihliadnuť. V dôsledku toho nebolo potrebné sa
zaoberať ani tým, či by boli splnené materiálne podmienky na použitie novôt podľa § 366 písm. a) až

d) CSP.
19. Žiada sa ešte dodať, že skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia (úspešná
exekúcia) nie sú pre rozhodovanie odvolacieho súdu podstatné (§ 329 ods. 2 CSP).
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že boli splnené podmienky, aby sa nariadilo
navrhovateľkou požadované neodkladné opatrenie (§ 325 ods. 1 CSP), preto odvolanie odporkyne nie

je opodstatnené. Súd prvej inštancie na návrh navrhovateľky neodkladné opatrenie podľa § 328 ods.
1 CSP správne vo výroku I napadnutého nariadil. Voči výroku II napadnutého uznesenia, ktorým súd
prvej inštancie odporkyňu poučil o možnosti podať žalobu, odporkyňa nevzniesla žiadne námietky, takže
odvolací súd ani nemá priestor tento výrok vecne preskúmavať (§ 380 CSP). V dôsledku toho odvolacísúd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil (výrok).
21. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP vychádzal z toho, že nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení, ktoré sa vydaním tohto uznesenia odvolacieho súdu končí (§ 262 ods. 1 CSP), má úspešná
strana sporu, a tou je navrhovateľka. Z tohto dôvodu jej priznal voči odporcovi náhradu všetkých trov
odvolacieho konania (výrok II).
22. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno
podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Vdovolanítrebapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.