Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123391035
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123391035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. X, XXX XX D., zast. Advokátska kancelária Uhrina s.r.o.,
so sídlom Bezručova 1, 811 09 Bratislava, IČO 54 671 337, proti žalovanému 1/ E. C. F., nar. XX.
XX. XXXX, trvalý pobyt E. G. H. XXXX/X, XXX XX I., zast. JUDr. Katarína Drobná LL.M, advokátka,
so sídlom Kozia 29, 811 03 Bratislava – Staré mesto a žalovanému 2/ RETAIL PROJEKT BOX s.r.o.
v konkurze, so sídlom Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 51 868 971 za ktorého koná správca úpadcu
Profesionálna správcovská kancelária, k.s., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO 46

333 908, zast. Mudruněk & Partners, s.r.o., so sídlom Galbavého 3, 941 01 Bratislava, IČO 54 898 340,
o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie 50.000,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 19C/88/2023-348 zo dňa 10. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 19C/88/2023-348 zo dňa 10. marca 2025 vo výroku III.
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomč.k.19C/88/2023-348zodňa10.marca2025OkresnýsúdZvolen
(ďalejvtexteaj,,okresnýsúd“,resp.,,súdprvejinštancie“)žalobuvčastiourčenie,žeZmluvaozáväznej
rezervácii číslo [X.XX], ktorú uzatvorila žalobkyňa a žalovaný 2/ dňa 24. 10. 2022, ktorej predmetom bola
dohoda o budúcom prevode bytu č. X.XX s príslušenstvom a skladu (nebytový priestor č. XX) v budove
so súpisným číslom XXXX J. K. J. E. L. M. XX F. D. a k nim prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve a pozemku je neplatná zamietol (I.
výrok), konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 50.000,00

€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 50.000,00 € odo dňa 16. 08. 2023 až do
zaplateniazastavil(II.výrok),žalovanému1/uložilpovinnosťzaplatiťžalobkynisumuvovýške50.000,00
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 50.000,00 € odo dňa 16. 08. 2023 až do
zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného 2/, ktorému
bolapovinnosťplniťuloženáplatobnýmrozkazomzodňa11.09.2023právoplatnýmavykonateľnýmdňa
13. 10. 2023 vydaným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/1431/2023 zaniká v rozsahu
plnenia žalovaného 2/ povinnosť plniť žalovaného 1/ (III. výrok) a žiadnej zo sporových strán nárok na

náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica domáhala,
aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť jej sumu 50.000,00 € spolu s úrokom z omeškaniavo výške 9,25 % ročne zo sumy 50.000,00 € od 16. 08. 2023 do zaplatenia. Svoju žalobu žalobkyňa
odôvodnila tým, že so spoločnosťou žalovaného 2/ uzatvorila dňa 24. 10. 2022 Zmluvu o záväznej
rezervácii č. X.XX (ďalej len „Zmluva o záväznej rezervácii“), predmetom ktorej bola dohoda o budúcom

prevode bytu č. X.XX s príslušenstvom a nebytového priestoru č. XX a k nim prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve a pozemku
v budove so súpisným číslom XXXX J. K. J. E. L. M. XX F. D. (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „byt“).
Žalobkyňa, v súlade so zmluvou, uhradila žalovanému 2/ prvú časť kúpnej ceny vo výške 50.000,00
€, a to troma bezhotovostnými prevodmi zo dňa 25. 10. 2022 vo výške 50,00 €, dňa 26. 10. 2022 vo

výške 35.000,00 € a dňa 26. 10. 2022 vo výške 14.950,00 €. Podľa Zmluvy o záväznej rezervácii mal
byť projekt ukončený najneskôr 30. 06. 2023, kedy malo dôjsť k prevodu bytu X.XX na žalobkyňu, a to
bez akýchkoľvek tiarch tretích osôb. Žalovaný 2/ byt žalobkyni neodovzdal, na budove začalo viaznuť
viacero záložných práv a exekúcií a žalobkyňa tiež zistila, že žalovaný 2/ nepožiadal do dňa 30. 06.
2023 o kolaudáciu, ale ani o vydanie stavebného povolenia. Z dôvodu, že žalovaný 2/ porušil svoju
riadne a včas odovzdať žalobkyni skolaudovaný byt do 30. 06. 2023 bez akýchkoľvek tiarch, žalobkyňa

využila svoje oprávnenie a od Zmluvy o záväznej rezervácii, pre jej podstatné porušenie, v zmysle §
345 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“),
odstúpila. Písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 04. 08. 2023 bolo doručené žalovanému 2/ dňa 15. 08.
2023. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že nemá ani byt, ani peniaze, ktoré ako prvú časť kúpnej ceny
uhradila a poukázala na tú skutočnosť, že v obdobnej situácii ako ona sa nachádzalo množstvo ďalších

záujemcov o kúpu bytu v projekte, pričom z komunikácie s týmito záujemcami zistila, že žalovaný 2/
uviedol takmer každému záujemcovi do príslušnej kúpnej alebo rezervačnej zmluvy iné číslo bankového
účtu, ktoré podľa žalobkyne nepatrili žalovanému 2/ ale rôznym osobám prepojeným s jeho jediným
konateľom. Žalobkyňa, na základe stanoviska svojej banky mala za preukázané, že celá prvá časť
kúpnej ceny vo výške 50.000,00 € bola uhradená na bankový účet, ktorého vlastníkom je žalovaný 1/,

ktorého listom zo dňa 16. 08. 2023 požiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalovaný 1/,
do dňa podania žaloby, neprevzal. Tvrdila, že na strane žalovaného 1/ neexistuje žiadny právny dôvod
na prijatie (úhradu) sumy 50.000,00 €.
1.2 Okresný súd Banská Bystrica dňa 11. 09. 2023 v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.
zn. 10Up/1431/2023, proti ktorému žalovaný 1/ E. C. F. (v platobnom rozkaze označený ako žalovaný

2/) podal odpor. Žalovaný 2/, spoločnosť RETAIL PROJEKT BOX s.r.o. (v platobnom rozkaze označená
ako žalovaný 1/) odpor proti platobnému rozkazu nepodala a tento voči nej nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 13. 10. 2023. Žalovaný 1/ v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že zmluva
bola uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou RETAIL PROJEKT BOX s.r.o., pričom žalovaný 1/
nebol účastníkom tejto zmluvy a preto mu z nej ani z jej zrušenia nevznikli žiadne práva a povinnosti.

Na uvedenom podľa tvrdení žalovaného 1/ nemení nič ani skutočnosť, že v ust. čl. X D. X.X.X zmluvy
bolo uvedené číslo jeho bankového účtu, ktoré bolo uvedené z toho dôvodu, že toto bolo dohodnuté
medzi zmluvnými stranami ako miesto plnenia v zmysle § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), resp. § 339 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ žiadal, aby súd žalobu proti žalovanému zamietol.

1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 151 CSP a § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, §
457, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
1.4 Súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie, že Zmluva o záväznej rezervácii je neplatná, zamietol,
a to s odôvodnením, že žaloba sa súdu v uvedenej časti javila ako nedôvodná. Nakoľko Zmluva

o záväznej rezervácii bola žalobkyňou riadnym spôsobom vypovedaná, a to odstúpením od zmluvy zo
dňa 04. 08. 2023 doručeným druhej zmluvnej strane dňa 15. 08. 2023, o čom nebol medzi stranami
v konaní spor, táto zmluva zanikla ešte pred podaním samotnej žaloby na základe aktivity žalobkyne už
výpoveďou, a preto súd nemohol rozhodnúť o jej neplatnosti a žalobu v uvedenej časti zamietol.
1.5 Súd prvej inštancie v rámci konania vykonanou lustráciou v Obchodnom vestníku XXX/XXXX

s dňom vydania 01. 10. 2024 zistil, že na žalovaného 2/ bol v konaní vedenom na Mestskom súde
Bratislava III pod sp. zn. 21K/35/2024 vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola ustanovená
Profesionálna správcovská kancelária, k. s. Správca súdu v podaní doručenom dňa 03. 12. 2024
uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním konania voči žalovanému 2/. Podaním, doručeným súdu dňa
27. 01. 2025, vzala žalobkyňa žalobu voči žalovanému 2/ v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti

zaplatiť žalobkyni sumu 50.000,00 € s príslušenstvom späť. Súd prvej inštancie súčasnú existenciu
dvoch dôvodov nepokračovania v konaní voči žalovanému 2/ (kolíziu dôvodu na zastavenie konania
pre späťvzatie žaloby a dôvodu na prerušenie konania pre prebiehajúce konkurzné konanie) vyhodnotil
tak, že konanie voči žalovanému 2/ v časti o zaplatenie zastavil, keď prerušenie konania bez ďalšiehoneznamená, že by nebolo možné konanie, zo zákonom ustanovených dôvodov, zastaviť. Po čiastočnom
zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti zmluvy a po zastavení konania v časti o zaplatenie sumy
50.000,00 € s príslušenstvom voči žalovanému 2/ ostalo predmetom sporu zaplatenie sumy 50.000,00

€ spolu s príslušenstvom, pričom žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti zaplatiť uvedenú sumu
žalovanému 1/.
1.6 Súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval, či medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ mohlo dôjsť
ku vzniku reštitučnej povinnosti v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Nakoľko však mal súd
z vykonaného dokazovania za preukázanú a vo veci ani nebola spornou tá skutočnosť, že medzi

žalobkyňou a žalovaným 1/ neexistoval žiadny zmluvný vzťah (keď účastníkmi Zmluvy o záväznej
rezervácii bola len žalobkyňa a žalovaný 2/) musel súd konštatovať, že na vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným 1/ nebolo možné uvedené vyššie citované zákonné ustanovenie aplikovať, keď pokiaľ
ide o reštitučnú povinnosť, túto majú podľa § 457 Občianskeho zákonníka len účastníci zmluvného
vzťahu, a to aj v prípade, ak sa na podklade zmluvného vzťahu, či už reálne existujúceho alebo len
fiktívneho, na úkor jedného z účastníkov zmluvy obohatila iná osoba. V posudzovanom prípade súd

prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že jediným vzťahom, ktorý plnením žalobkyne
v prospech účtu žalovaného 1/ vznikol, bol záväzkovoprávny vzťah z bezdôvodného obohatenia (§
451 Občianskeho zákonníka). V posudzovanom prípade bolo skutkovou podstatou bezdôvodného
obohatenia získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Ťažiskom tejto skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu

bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu takéhoto plnenia, teda bez existencie
právnehovzťahumedzitýmitodvomasubjektmi.Podstatnýmpojmovýmznakomtejtoskutkovejpodstaty
bezdôvodného obohatenia, ktorý bol naplnený aj v posudzovanom prípade, je neexistencia subjektívnej
vedomosti osoby, na úkor ktorej sa druhý bezdôvodne obohatil o tom, že plní bez právneho dôvodu. Súd
prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania

za preukázané, že žalobkyňa plnila žalovanému 1/ bez právneho dôvodu, a to bez toho,
aby si bola vedomá, že plní inej osobe než tej, s ktorou vstúpila do zmluvného vzťahu. Žalobkyňa
v konaní dostatočným spôsobom preukázala, že plnila na účet žalovaného 1/ (uvedený žalovaným
2/ v Zmluve o záväznej rezervácii). Žalobkyňa, domnievajúc sa, že plnila žalovanému 2/ na základe
právneho dôvodu, ktorým bola Zmluva o záväznej rezervácii, plnila bez právneho dôvodu na účet

žalovaného 1/, a to na základe informácií poskytnutých žalobkyni žalovaným 2/. Súd tak konštatoval,
že tu preukázateľne existoval úmysel žalobkyne plniť žalovanému 2/ a zároveň u žalovaného 1/,
ako u osoby, ktorej sa skutočne plnilo, vzniklo bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný 1/ prijal na svoj účet plnenie od žalobkyne, pričom sa jednalo o skutočnosť, ktorá medzi
stranaminebolaspornáazároveňbolavykonanýmdokazovanímpreukázaná,súdprvejinštanciedospel

k záveru o tom, že žalovaný 1/ bol v konaní o zaplatenie sumy 50.000,00 € s príslušenstvom osobou
pasívne vecne legitimovanou, pričom uvedené platí aj v prípade, že žalovaný 1/ v posudzovanej veci
pôsobil len ako platobné miesto, nakoľko poskytnutím plnenia, teda okamihom dôjdenia peňazí na účet
vo vlastníctve žalovaného 1/ došlo k zvýšeniu aktív na strane žalovaného 1/, ktorý sa v tomto momente
stal osobou, ktorá sa na úkor iného (žalobkyne) bezdôvodne obohatila.

1.7 Platobné miesto určil v zmluve žalovaný 2/, pričom zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že brat
žalovaného 1/ poskytol číslo účtu žalovaného 1/ žalovanému 2/, ktorý toto uviedol ako platobné miesto
v zmluve. Žalobkyňa v danom prípade postupovala a realizovala platbu podľa inštrukcií žalovaného
2/ a žiadnym spôsobom v tomto smere pri prevode finančných prostriedkov nepochybila. Žalovaný
1/ pritom mal povinnosť žalobkyni plnenie prijaté na jeho účet bez právneho dôvodu vrátiť, rozhodne

nemal s nimi či už sám ďalej nakladať alebo prostredníctvom zverenia prístupu k účtu, ktorého
bol majiteľom, sprístupniť možnosť nakladať s týmito peňažnými prostriedkami tretej osobe, hoc aj
vlastnému rodinnému príslušníkovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ povolil,
hoci neoficiálne a s obídením peňažného ústavu (banky), disponovať s finančnými prostriedkami
na bankovom účte, ktorého bol vlastníkom, tretej osobe, svojmu bratovi, ktorý v posudzovanej veci

vystupoval v pozícii svedka. Napriek tomu, že žalovaný 1/ takéto disponovanie s účtom ktorého bol
vlastníkom umožnil, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k osobe, ktorá toto plnenie
prijala, pričom v posudzovanom prípade je touto osobou práve žalovaný 1/, ktorý v konaní nepreukázal,
že by vlastníkom účtu v rozhodnom čase, teda v čase prijatia bezdôvodného obohatenia, nebol,
keď samo tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že bratovi ako tretej osobe poskytol heslá k účtu, ani jeho

protichodné tvrdenia o tom, že k účtu mal, resp. nemal prístup, nepostačujú na preukázanie toho, že
by žalovaného 1/ nebolo možné považovať za príjemcu bezdôvodného obohatenia, práve naopak, na
základe vykonaného dokazovania musel súd konštatovať, že platobným miestom bol práve žalovaný
1/. Žalobkyňa si tak správne uplatnila svoju pohľadávku voči príjemcovi platby, teda voči žalovanému1/. K argumentácii žalovaného, že prostriedkami, ktoré boli na bankový účet, ktorého bol vlastníkom
pripísané, nedisponuje, a teda sa na jeho účte už nenachádzajú a nemal z nich žiadny prospech,
súd prvej inštancie uviedol, že spôsob, akým žalovaný 1/ následne s bezdôvodným obohatením

naložil, resp. nechal podľa svojich tvrdení a tvrdení svedka F. naložiť tretiu osobu (svedka F.) nič
nemení na existencii povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať práve na strane žalovaného 1/, nakoľko
z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že osobou, na účet ktorej bolo bezdôvodné obohatenie
prijaté, bol v čase jeho prijatia práve žalovaný 1/. Na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie totiž
nemá vplyv spôsob, akým obohatený (alebo za neho tretia osoba) následne s vecami o ktoré sa obohatil

naložil. Záväzok, ktorý vznikol z bezdôvodného obohatenia nezaniká tým, že obohatený sa predmetu
obohatenia akýmkoľvek spôsobom zbaví alebo ním, v dôsledku iných okolností, v čase rozhodovania
súdu už nedisponuje. Bezdôvodné obohatenie vzniká okamihom, kedy sa majetková sféra obohateného
zväčšila na úkor iného a k tomuto okamihu sa viaže aj povinnosť, resp. od tohto okamihu sa odvíja
povinnosť, bezdôvodné obohatenie vrátiť.
1.8 Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci, keď žalobkyňa, konajúc

na základe informácií, ktoré jej boli poskytnuté žalovaným 2/ poskytla plnenie formou bezhotovostných
prevodovvprospechúčtu,ktoréhovlastníkombolžalovaný1/,pričomvčaseposkytnutiaplnenianemala
žalobkyňa žiadny preukázateľný dôvod sa domnievať,
že by účet uvedený žalovaným 2/ patril inej osobe ako žalovanému 2/, jednalo sa o plnenie, ktorým
vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Jednalo sa pritom

o plnenie bez právneho dôvodu. Bez aktivity žalovaného 1/ ako vlastníka účtu, by z jeho účtu žiadne
peňažné prostriedky nemohli odísť. To, že žalovaný 1/ poskytol, ako vlastník účtu, prístup k svojmu
účtu tretej osobe nezbavuje žalovaného 1/ povinnosti na vrátenie toho, o čo sa jeho majetok zväčšil
v okamihu, kedy k bezdôvodného obohateniu na jeho strane došlo, teda v okamihu pripísania peňažných
prostriedkov z účtu žalobkyne na účet, ktorého vlastníkom bol žalovaný 1/. Uvedená situácia teda

spadá pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia s tým, že osobou povinnou zo záväzkového
vzťahu bezdôvodného obohatenia je práve žalovaný 1/ ako príjemca plnenia, ktorého súdu zaviazal na
zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.
1.9 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu strán sporu.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zmluvy a tiež priznania sumy celkom 50.000,00

€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 50.000,00 € odo dňa 16. 08.
2023 až do zaplatenia. Súd žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy zamietol, konanie v časti
o zaplatenie voči žalovanému 2/ zastavil pre späťvzatie žaloby a v časti o zaplatenie uvedenej sumy
s príslušenstvom voči žalovanému 1/ vyhovel a žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy.
Žalobkyňa tak mala úspech v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanému 1/ uložil povinnosť na

zaplatenie (čo bola zároveň časť, v ktorej žalovaný 1/ mal procesný neúspech). Naopak, v časti,
v ktorej súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy zamietol žalobkyňa procesný úspech nemala, resp.
mala procesný neúspech a procesný úspech bol na strane žalovaných. Pokiaľ žalobca pri dvoch
druhoch sformulovaných žalobných nárokov, pričom jedným z nich je nárok na určenie a druhý z nich
je nárok na plnenie, bol úspešný len v jednom z týchto nárokov, a to v nároku na plnenie, kde bolo

žalobe vyhovené, a bol neúspešný vo výroku o určenie, kde bola žaloba zamietnutá, oproti čomu
stojí korelujúca úspešnosť a neúspešnosť žalovaného, je zrejmé, že bolo na mieste na rozhodovanie
o trovách konania v posudzovanej veci použiť práve § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo vysloví, že žiadna zo
sporových strán nárok na náhradu trov konania nemá. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie,

berúc do úvahy aj aspekt spravodlivého usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami, rozhodol tak,
že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, čo zároveň, s ohľadom na
okolnosti posudzovaného prípadu považoval súd za spravodlivé, keď v danej veci súd nezistil žiadne
také skutkové okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé, aj vo svetle pomeru úspechu sporových strán
vkonaní,niektorémuzúčastníkovkonanianáhradutrovkonaniapriznať.Vzhľadomnapomernerovnakú

úspešnosť sporových strán pri kumulácii dvoch žalobných výrokov súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

2.1 Nesprávnosť napadnutého rozsudku videl v tom, že súd prvej inštancie nijako nezohľadnil jeho
argumentáciu uvedenú v podanom odpore, a to, že Zmluva o záväznej rezervácii mala byť uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným 2/. On nie je účastníkom tejto zmluvy, a preto mu z tejto zmluvy nevznikli
žiadne povinnosti, ani práva. Rovnako mu preto nevznikli ani žiadne povinnosti vyplývajúce zo zrušeniatejto zmluvy. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v M. X D. X. X. X. tejto zmluvy bolo uvedené číslo
jeho bankového účtu. Skutočnosť, že v zmluve je uvedený jeho bankový účet, je dôsledkom toho, že
tento účet bol medzi zmluvnými stranami, t. j. medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ dohodnutý ako miesto

plnenia v zmysle § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka (resp. § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Namietol, že neexistuje žiadny skutkový ani právny dôvod na to, aby bol zaviazaný zaplatiť žalovanú
sumu spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/.
2.2 Zdôraznil, že všetky tieto skutkové okolnosti sú v tomto prípade zrejmé, avšak súd prvej inštancie z
nich vyvodil iné a nesprávne skutkové závery a vec následne nesprávne právne posúdil.

2.3 Uviedol, že platobný rozkaz sp. zn. 10Up/1431/2023 dňa 11. 09. 2023 bol vydaný na základe
právneho odôvodnenia žalovaného nároku (ktoré je uvedené v žalobe) v zmysle § 457 Občianskeho
Zákonníka. Na základe tohto konkrétneho právneho a zákonného dôvodu bol vtedy žalovaný 2/
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu zaviazaný zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu. Namietol,
že tú istú sumu majú žalobkyni plniť dva rozdielne subjekty a to z rôznych právnych dôvodov, ktoré sú
naviac založené na rozdielnych skutkových okolnostiach.

2.4 Vyjadril presvedčenie, že žiadne bezdôvodné obohatenie na jeho strane nevzniklo a existencia
bezdôvodného obohatenia na jeho strane nebola ničím preukázaná. Poukázal na to, že poskytol svoj
účet na nakladanie svojmu bratovi - svedkovi F., čo svedok F. potvrdil, pričom z prijatých peňazí nemal
žiaden prospech. Svedok F. naviac jednoznačne uviedol, že prijaté finančné prostriedky poukázal na iné
účty podľa pokynov N. H. H. (konateľa žalovaného 2/).

2.5 Skutočnosť, že súd v tomto prípade nevypočul N. H. H. ako svedka považoval za odvolací dôvod,
nakoľkosúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
N. H. H. bol a je osobou, ktorá dojednala so žalobkyňou rezervačnú zmluvu, podpísala so žalobkyňou
rezervačnú zmluvu, požadovala uviesť na zmluve číslo bankového účtu žalovaného 1/ a následne
podľa jeho pokynov boli finančné prostriedky odosielané (odpisované) z účtu žalovaného 1/. Ide teda o

rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Poprel, že by sa podieľal na nezabezpečení
účasti N. H. ako svedka na konaní. Práve z tohto dôvodu žiadal, aby účasť svedka N. H. bola
zabezpečená súdom, žiadal o jeho predvolávanie s tým, že súd má prostriedky ako účasť svedka na
súde zabezpečiť.
2.6 Namietol, že dňa 11. 9. 2023 bol v tejto veci vydaný platobný rozkaz sp. zn. 10Up/1431/2023,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 10. 2023 považoval za prekážku res judicatae,
nakoľko o nároku žalobkyne z uzavretej zmluvy (právneho vzťahu) už bolo právoplatne rozhodnuté. V
tejto skutočnosti videl odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, a to, že konanie má inú
vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že napadnutým výrokom
napadnutého rozsudku bola založená tzv. pasívna solidarita v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka,

hoci pri uzatváraní Zmluvy o záväznej rezervácii pluralita subjektov neexistovala. Neexistuje teda ani
právna skutočnosť, ktorá by pasívnu solidaritu zakladala, hoci existuje deliteľnosť plnenia. Zdôraznil, že
dlh je solidárny, ak existuje niekoľko dlžníkov zaviazaných na to isté plnenie. Je zrejmé, že má ísť o
plnenie z toho istého právneho dôvodu. V tomto prípade je žalovaný 2/ zaviazaný na plnenie 50.000
€ s prísl. z dôvodu podľa § 457 Občianskeho zákonníka (splnenie vzájomnej reštitučnej povinnosti) a

žalovaný 1/ zaviazaný na plnenie 50.000 € s prísl. zo záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia,
teda subjekty na žalovanej strane sú zaviazané na solidárne plnenie nezmyselne z dvoch nesúvisiacich
právnych dôvodov.
2.7 Zdôraznil, že pred vydaním napadnutého rozsudku sa žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej
sumy z dôvodu neplatnosti predmetnej rezervačnej zmluvy. Súd žalobu v uvedenej časti zamietol, a to s

odôvodnením, že žaloba sa súdu v uvedenej časti javila ako nedôvodná. Práve v tejto súvislosti namietal
nedostatok svojej pasívnej legitimácie, nakoľko nebol účastníkom tejto zmluvy a žaloba mala byť voči
nemu zamietnutá ako celok.
2.8 K odvolaniu priložil zápisnice Krajského riaditeľstva PZ Bratislava o výsluchu jeho osoby a o výsluchu
O. F. k tejto veci zo dňa 02. 04. 2025 a dňa 09. 04. 2025.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom
rozsahu, pretože je vo výroku vecne správny. Zároveň navrhla, aby odvolací súd priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázala na to, že odvolanie žalovaného
neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali žalovaným navrhované zrušenie

napadnutého rozhodnutia.
3.1 K tvrdeniu o neúčasti žalovaného 1/ na zmluvnom vzťahu uviedla, že práve skutočnosť, že
neexistoval právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, potvrdzuje, že žalovaný 1/ sa obohatil bez
právneho dôvodu. Prijatím sumy 50.000 € na svoj bankový účet žalovaný 1/ takéto obohatenie získal.Medzi ním a žalobkyňou neexistuje zmluvný ani iný právny vzťah, ktorý by bol právnym dôvodom na
prijatie uvedenej sumy. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že jediným vzťahom, ktorý plnením
žalobkyne v prospech účtu žalovaného 1/ vznikol, bol záväzkovo právny vzťah z bezdôvodného

obohatenia.
3.2 Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že jeho bankový účet bol v zmluve uvedený len ako „miesto plnenia“, tak
tento argument považovala za nelogický a neudržateľný. Žalobkyňa plnila žalovanému 1/ bez právneho
dôvodu, na základe informácií poskytnutých žalovaným 2/ a to bez toho, aby si bola vedomá, že plní
inej osobe než žalovanému 2/, s ktorým vstúpila do zmluvného vzťahu. Prijatie plnenia na účet fyzickej

osoby, ktorá nie je stranou zmluvy, nemôže bez ďalšieho zakladať zmluvné plnenie, ale naopak, vedie
k bezdôvodnému obohateniu.
3.3 Argumentovala, že ničím nepreukázané tvrdenie žalovaného 1/, že z prijatých peňazí nemal osobný
prospech a nedisponoval nimi, ale boli prevedené na účty tretích osôb, nezakladá žiadnu obranu proti
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni. Aj keď platobné operácie mal údajne vykonávať
svedok O. F. (brat žalovaného 1/), vlastníkom účtu bol jednoznačne žalovaný 1/, ktorý mal nad účtom

neobmedzenú kontrolu, skutočnosť, že žalovaný 1/ umožnil v rozpore so zákonom tretej osobe prístup k
účtu, nezbavuje žalovaného 1/ od povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré prijal. Spôsob, akým
bolo s obohatením naložené, nemá vplyv na povinnosť jeho vydania. Rozhodujúce je, že suma bola
pripísaná na účet žalovaného 1/, pretože povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia z časového
hľadiska vzniká práve okamihom vzniku obohatenia, pričom v posudzovanom prípade bol okamihom

vzniku bezdôvodného obohatenia okamih pripísania finančných prostriedkov na účet žalovaného 1/.
Pritom každá primerane opatrná osoba, by v prípade prijatia sumy 50.000 € s poznámkou „E. XX“ od
neznámej osoby (žalobkyne), nadobudla podozrenie, že de iure stojí mimo záväzkového vzťahu medzi
tretími osobami a ak by sa jej nepodarilo overiť oprávnenosť prijatia takejto platby, tak by tieto peniaze
neposlala ďalej tretím osobám, ale pristúpila by k vráteniu predmetnej sumy odosielateľovi. Teda bez

aktivity žalovaného 1/ ako vlastníka účtu, by z jeho účtu žiadne peňažné prostriedky nemohli odísť. To,
že žalovaný 1/ poskytol, ako vlastník účtu, prístup k svojmu účtu tretej osobe, nezbavuje žalovaného 1/
povinnosti na vrátenie toho, o čo sa jeho majetok zväčšil v okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu
na jeho strane došlo, teda v okamihu pripísania peňažných prostriedkov z účtu žalobkyne na účet,
ktorého vlastníkom bol žalovaný 1/.

3.4 Pokiaľ ide o zápisnice z výsluchov svedka O. F. zo dňa 02.04.2025 a 09.04.2025 a výsluchu
žalovaného 1/ zo dňa 21.03.2025 v trestnej veci podozrenia z možného spáchania pokračovacieho
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktoré boli uskutočnené po
vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, namietla, že žalovaný 1/ v odvolaní predkladá nové dôkazy,
ktoré nie sú prípustné. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva)

je takto prípustná len za splnenia taxatívne stanovených podmienok v § 366 CSP. Vzhľadom na to,
že žalovaný ani len netvrdil, že by mohla byť splnená niektorá z podmienok uvedených v § 366 CSP,
považovala nové dôkazy predložené žalovaným 1/ v odvolaní za neprípustné.
3.5 Poprela tvrdenie žalovaného 1/, že sa v priebehu konania domáhala zaplatenia žalovanej sumy od
žalovaného 1/ na základe iných, resp. zmenených skutkových tvrdení a právnych dôvodov. Dôvodila,

že už od samého počiatku (už v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní) tvrdila, že tu neexistuje akýkoľvek právny dôvod pre úhradu sumy vo výške 50.000 € na
účet žalovaného 1/, a teda od samotného počiatku tvrdila, že na strane žalovaného 1/ sa jednalo o
bezdôvodné obohatenie.
3.6 K námietke res judicata (prekážka rozhodnutej veci) uviedla, že si svoj nárok voči žalovanému 2/

uplatnila z titulu odstúpenia od zmluvy a voči žalovanému 1/ z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Ide o nárok, ktorý nemá rovnaký skutkový ani právny základ, preto prekážka rozhodnutej veci neexistuje.
3.7 K nevykonaniu dôkazu výsluchom svedka P. H. uviedla, že argumentáciu žalovaného 1/ považuje
za účelovú. Poukázala na to, že žalovaný 1/ bol zrozumiteľným spôsobom zo strany súdu poučený o
koncentráciikonania.Žalovaný1/užnapojednávaníkonanomdňa09.04.2024uviedol,žeprítomnosťP.

H. zabezpečí, avšak túto nezabezpečil na žiadnom z nasledujúcich štyroch pojednávaní. Nie je zrejmé, k
objasneniu čoho mala výpoveď P. H. prispieť, nakoľko skutočnosti týkajúce sa P. H. a jeho konania, ktoré
boli v konaní tvrdené, neboli medzi stranami sporné. Za otáznu považovala možnosť jeho vypočutia P.
H. v pozícií svedka, najmä, ak bol do 07.03.2024 štatutárnym orgánom žalovaného 2/ a bol informovaný
o priebehu celého súdneho konania.

3.8 K namietanému spôsobu zaviazania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ uviedla, že s poukazom
na existenciu právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
10Up/1431/2023 voči žalovanému 2/, ktorý ho zaväzuje na zaplatenie sumy 50.000 € žalobkyni,
súd prvej inštancie v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka formuloval mechanizmus alternatívnehozaviazania žalovaných, v rámci ktorého obaja žalovaní sú zaviazaní na to isté plnenie, každý však z
iného právneho dôvodu. Žalovaný 2/ bol zaviazaný, pretože bol zmluvnou stranou zmluvy o záväznej
rezervácii, od ktorej žalobkyňa odstúpila, žalovaný 1/ bol zaviazaný na plnenie, pretože sa bezdôvodne

obohatiltým,žeprijalplatbuvovýške50.000€bezprávnehodôvoduamimozmluvnéhovzťahu.Existujú
teda dve samostatné rozhodnutia založené na rôznych právnych tituloch, pričom zaviazanie žalovaného
1/ reflektuje faktické prijatie bezdôvodného obohatenia žalovaným 1/. Rozsudok súdu prvej inštancie v
plnej miere zohľadňuje, že žalobkyňa má nárok len na jedno plnenie, a preto uvádza, že ak by povinnosť
splnil žalovaný 2/, povinnosť žalovaného 1/ v rozsahu tohto plnenia zaniká. Tento spôsob zaviazania

je podľa jej názoru plne v súlade s platnou judikatúrou, podľa ktorej ak na jednej strane existuje viac
povinných osôb, ktoré sú viazané rôznymi právnymi titulmi, plnenie jednej z nich spôsobuje zánik nároku
voči ostatným v rozsahu, v akom bol nárok uspokojený. Takýto výrok rozsudku zabezpečuje spravodlivú
ochranu žalobkyne a bráni tomu, aby žalobkyňa mohla dosiahnuť to isté plnenie dvakrát.

4. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

5. Podaním zo dňa 06.10.2025 žalovaný 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnil svoje
odvolanie zo dňa 09. 04.2025 o nové odvolacie dôvody ako aj o nové návrhy na vykonanie dokazovania.
5.1 Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
5.2 Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
5.3 Odvolateľ môže meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Lehota na podanie odvolania žalovanému uplynula 11.04.2025. Postup

žalovaného 1/, ktorým viac ako piatich mesiacoch po uplynutí lehoty na podanie odvolania menil
a dopĺňal odvolacie dôvody, odvolací súd vyhodnotil ako procesne neprípustný. Nakoľko z obsahu
uvedeného podania vyplýva, že podané odvolanie dopĺňa o novú argumentáciu, nebolo ho možné
podľa obsahu považovať ani za odvolaciu repliku, ktorá odvolateľovi umožňuje reagovať na vyjadrenie
protistrany k podanému odvolaniu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na obsah tohto podania

neprihliadal.

6. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario, len v
rozsahu odvolania žalovaného 1/ podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380

ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal

zo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné
predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie
pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,
dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak

rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalovaným 1/ v odvolaní nemajú za
následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam
odvolací súd uvádza:10. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o záväznej rezervácii
a zaplatenia sumy 50.000,00 € od žalovaného 1/ titulom vydania bezdôvodného obohatenia plnením

bez právneho dôvodu a od žalovaného 2/ titulom vzájomnej reštitučnej povinnosti po zrušení zmluvy.
Odvolaním napadnutým výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 50.000,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 50.000,00 €
odo dňa 16. 08. 2023 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením žalovaného 2/, ktorému bola povinnosť plniť uložená platobným rozkazom zo dňa 11. 09. 2023

právoplatným a vykonateľným dňa 13. 10. 2023 vydaným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.
zn. 10Up/1431/2023 zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 2/ povinnosť plniť žalovaného 1/. Žalovaný
1/ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12.Čibudežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čijeúčastníkomhmotnoprávnehovzťahu,zktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú
predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Podľa rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6 Cdo 214/2011 „Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu),
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.“ Preskúmavanie vecnej legitimácie je základnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

13. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu tvrdiac, že nebol
účastníkom Zmluvy o záväznej rezervácii. Argumentoval, že mu z tejto zmluvy nevznikli žiadne
povinnosti ani práva a rovnako mu preto nevznikli ani žiadne povinnosti vyplývajúce zo zrušenia tejto
zmluvy. Nič na tom podľa neho nemenila ani skutočnosť, že v tejto zmluve bolo uvedené číslo jeho

bankového účtu, ktorý mal byť medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ dohodnutý len ako miesto plnenia v
zmysle § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka (resp. § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka).

14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa, domnievajúc sa, že
plnila žalovanému 2/ na základe právneho dôvodu, ktorým bola Zmluva o záväznej rezervácii, plnila bez

právneho dôvodu na účet žalovaného 1/, a to na základe informácií poskytnutých žalobkyni žalovaným
2/. Keďže preukázateľne existoval úmysel žalobkyne plniť žalovanému 2/, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že u žalovaného 1/, ako u osoby, ktorej sa skutočne plnilo, vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ prijal na svoj účet plnenie od žalobkyne, súd prvej inštancie
uzavrel, že žalovaný 1/ bol v konaní o zaplatenie sumy 50.000,00 € s príslušenstvom osobou pasívne

vecne legitimovanou, pričom uvedené platí aj v prípade, že žalovaný 1/ v posudzovanej veci pôsobil len
ako platobné miesto, nakoľko okamihom dôjdenia peňazí na jeho účet došlo u neho k zvýšeniu aktív,
čím sa stal osobou, ktorá sa na úkor iného (žalobkyne) bezdôvodne obohatila.

15. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza

bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov, pričom primárnou
funkciou inštitútu bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy
vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované
ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká podľa zákona (§ 451 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) tomu, kto ho získal.

16.Konaniežalovaného2/,ktorýinkasovalakodepozitčastikúpnychcienzabyty,krekonštrukciiktorých
ani len nepožiadal o stavebné povolenie, nemôže požívať právnu ochranu. Na toto konanie nadväzovalo
konanie žalovaného 1/, na ktorého účet bol depozit zaplatený žalobkyňou uhradený. V posudzovanom

prípade je nesporné, že žalovaný 1/ nebol zmluvnou stranou Zmluvy o záväznej rezervácii ani to, že
žalobkyňa nemala vedomosť, že depozit nebude hradený na účet druhej zmluvnej strany (žalovaného
2/), ale na účet tretej od účastníkov zmluvy nezávislej fyzickej osoby (žalovaného 1/). Z uvedeného
dôvodu nie je podľa názoru odvolacieho súdu na mieste procesná obrana žalovaného 1/ spočívajúca
v tom, že jeho osobný účet predstavoval len platobné miesto, a to nie len pre nedostatok vôle na
strane žalobkyne pre uzatvorenie takejto dohody (v dôsledku žalovaným 2/ úmyselne vyvolaného omylu

v tejto špecifickej, no pre každého dlžníka poskytujúceho peňažné plnenie podstatnej otázke), ale aj
pre to, že takého dojednanie predstavuje neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku, v dôsledku
preukázateľne došlo k zámernému oslabeniu právneho postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky, nakoľko
u nej výrazne zhoršila možnosť vymoženia (vrátenia) zaplatenej časti kúpnej ceny, čo následkom je aj
toto súdne konanie.

17. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
správne zohľadnil povahu zmluvného vzťahu medzi bankou a žalovaným 1/ ako majiteľom účtu (§ 708
a nasl. Obchodného zákonníka). Na základe zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte je peňažný
ústav povinný prijať na účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v

jeho prospech bez ohľadu na to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom
na účet ukladajú. Pri vykonávaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi pokynmi (event. písomnými
príkazmi) majiteľa účtu; skutočnosť, kto bol majiteľom peňažných prostriedkov uložených na účet,
tu opäť nie je významná. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 2/2009).
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom

na nespornú skutočnosť, že žalovaný 1/ prijal na svoj účet plnenie od žalobkyne, čím došlo na jeho
strane k zvýšeniu aktív bez právneho dôvodu, ustálil, že žalovaný 1/ je ako osoba, ktorá sa na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatila, v konaní o zaplatenie sumy 50.000,00 € s príslušenstvom osobou
pasívne vecne legitimovanou. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby
na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil,

musel obohatenie vydať. Žalobkyňa momentom pripísania peňažných prostriedkov na bankový účet
žalovaného 1/ stratila vlastnícke právo k týmto peňažným prostriedkom, avšak vznikla jej samostatná
pohľadávka voči žalovanému 1/ ako majiteľovi účtu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
rovnajúcej sa zrealizovaným platbám uskutočneným bez právneho dôvodu.

18. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu správne vysporiadal aj s procesnou
obranou žalovaného 1/ spočívajúcou v tvrdení, že s prostriedkami, ktoré boli na jeho bankový účet
platbami žalobkyne pripísané, už nedisponuje a nemal z nich žiadny prospech, keď skonštatoval,
že spôsob, akým žalovaný 1/ následne s bezdôvodným obohatením naložil, resp. nechal s ním
disponovať svojho brata (O. F.), nemá vplyv na existencii jeho povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať.

Peňažné prostriedky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dostali na bankový účet, sa stávajú pohľadávkou
z účtu, t.j. nárokom osoby, pre ktorú sa účet vedie, na vyplatenie aktívneho zostatku. Obohatenie
tak nastalo na strane majiteľa účtu, ktorému tak vznikla pohľadávka z účtu proti peňažnému ústavu.
Z hľadiska určenia subjektu, ktorý navýšením pohľadávky voči banke, bez tomu zodpovedajúcemu
právnemudôvoduzískalbezdôvodnéobohatenie,jebezprávnehovýznamunáslednénakladaniestakto

nadobudnutými finančnými prostriedkami. Rozhodujúce pritom je to, o čo sa nadobúdateľ obohatil
v čase získania neoprávneného majetkového prospechu, bez ohľadu na to, či medzičasom, keď sa
uplatnil nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu, došlo k zníženiu prospechu, k jeho
spotrebovaniu, k zničeniu, či k jeho prevedeniu na inú osobu a pod. Skutočnosť, že žalovaný 1/ svoj
bankový účet sprístupnil svojmu bratovi a ľahkovážne mu umožnil používať ho bez akejkoľvek kontroly

a neobmedzene disponovať s peňažnými prostriedkami na ňom sa nachádzajúcimi, nič nemení na jeho
právnom postavení majiteľa účtu, ani na jeho zodpovednosti voči tretím osobám z toho vyplývajúcej.19. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku, v rámci ktorej žalovaný 1/ namietal
nevykonanie navrhovaného dôkazu – výsluchu P. N. H. H.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že sa jedná o osobou, ktorá bola v rozhodnom období jediným konateľom obchodnej

spoločnosti žalovaného 2/, pričom návrhy žalobkyne a žalovaného 1/ na jeho výsluch sa líšili v tom, či
má byť vyslúchnutý ako svedok, resp. ako strana sporu. Súdu prvej inštancie sa napriek opakovaným
snahám o jeho predvolanie nepodarilo jeho prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť. Napokon po
niekoľkých pojednávaniach a na nich vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnosti
týkajúce sa P. N. H. H., ktoré boli v konaní tvrdené, neboli medzi sporovými stranami spornými

a preto nepovažoval za potrebné k výsluchu tejto osoby pristúpiť, pričom s poukazom na koncentráciu
konania nepovažoval za hospodárne, kvôli vykonaniu takéhoto dôkazu nariaďovať nové pojednávanie.
Výber dôkazných prostriedkov je na vôli sporovej strany. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu, a nie sporových strán. Procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť

súdu o vznesených návrhoch na vykonanie dokazovania rozhodnúť a v prípade pokiaľ im nevyhovie, vo
svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevykonanie tohto dôkazu súd
prvej inštancie dostatočne vysvetlil v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súčasťou práva
na spravodlivý súdny proces nie je právo sporovej strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento
spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa riadil, zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje
rozhodnutie logicky zdôvodnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej
(formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z napadnutého rozsudku
vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody,
na ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Zistené
skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na základe vykonaných dôkazov

k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky zdôvodnil.
Pre záver o nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepostačuje len
skutočnosť, že strana (v danom prípade žalovaný) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí
aleboichpovažujezanedostatočné.Zprávanaspravodlivýsúdnyprocespreprocesnústranunevyplýva
jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou

predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie
vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť
podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s

procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II.
ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval túto odvolaciu námietku
žalovaného 1/ za dôvodnú.

21. K odvolacej námietke, v ktorej žalovaný 1/ namietal, že tú istú sumu majú žalobkyni plniť dva
rozdielne subjekty a to z rôznych právnych dôvodov, ktoré sú naviac založené na rozdielnych skutkových
okolnostiach,odvolacísúduvádza,ževobčianskoprávnychvzťahochsanieojedinelevyskytujúsituácie,
keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich
z iného právneho dôvodu, ktoré právna teória označuje pojmom „nepravá solidarita“. V situácii, keď

jednému veriteľovi plnia dvaja dlžníci rovnaký dlh z odlišného právneho dôvodu, platí, že v rozsahu,
v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého dlžníka. A tomu presne
zodpovedá stav v posudzovanom prípade, keď žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli zaviazaní na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle jeho dvoch rôznych skutkových podstát. Súd prvej inštancie vovýroku III. napadnutého rozsudku uvedený stav správne zohľadnil a otázku konkurencie nárokov na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo presunom finančných prostriedkov na účet žalovaného
1/ a plnenia, na ktoré bol zaviazaný žalovaný 2/ právoplatným platobným rozkazom vydaným v rámci

upomínacieho konania Okresným súdom Banská Bystrica v bode 77. odôvodnenia napadnutého
rozsudku vysvetlil.

22. Vzhľadom k tomu, že každý zo žalovaných v rámci nepravej solidarity zodpovedá za bezdôvodné
obohatenie získané na úkor žalobkyne z iného právneho dôvodu, čo súd prvej inštancie aj premietol do

formulácie napadnutého výroku tak, že plnením žalovaného 2/, ktorému bola povinnosť plniť uložená
platobným rozkazom zo dňa 11. 09. 2023 právoplatným a vykonateľným dňa 13. 10. 2023 vydaným
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/1431/2023 zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 2/
povinnosť plniť žalovaného 1/, odvolací súd v existencii predchádzajúceho právoplatného platobného
rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/1431/2023, ktorým bol žalovaný
2/ zaviazaný na zaplatenie sumy 50.000,00 € s príslušenstvom nevzhliadol existenciu žalovaným 1/

namietanej prekážky res judicatae.

23. Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale zároveň aj
ich procesným oprávnením. Návrhy na vykonanie dôkazov patria medzi prostriedky procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitované. Na

prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa aplikujú aj ustanovenia § 153 a § 154 CSP o
koncentrácii konania. Zásada koncentrácie sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia
vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná
koncentrácia konania). Účelom koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Koncentráciou konania do popredia vstupuje procesná zodpovednosť

sporových strán za efektívny prístup k procesu dokazovania, zodpovedný prístup k povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Žalovaný 1/ k podanému
odvolaniu pripojil zápisnice KR PZ v Bratislave z výsluchu jeho osoby a z výsluchu svedka O. F. zo dňa
21.03.2025azodňa09.04.2025.Keďžežalovaným1/nebolovpodanomodvolanítvrdenéavkonaníani

nebolo preukázané naplnenie niektorej z podmienok zakotvených § 366 CSP, za splnenia ktorých možno
v odvolacom konaní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, nebolo možné tieto dôkazné prostriedky v odvolacom konaní
použiť a na základe nich dokazovanie doplniť.

24. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie
je spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku. Keďže je napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom III. výroku vecne správny, odvolací súd ho postupom podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného 1/, tento
nebol úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti
v napadnutom výroku potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni, ktorá
sa k odvolaniu i vyjadrovala, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním

tak žalobkyni trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací súd
uložil žalovanému 1/, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.