Rozhodnutie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Gildeinová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17P/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201467
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324201467.6

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletej: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, pracovisko Snina, za účasti rodičov: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, C.,
t.č. E. XXXX/XXX, C., zast.: JUDr. Valéria Brečková, advokátka, Daľkovská 470/14, Snina a F. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, C. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B. C. sumou vo výške 100 eur mesačne od podania
návrhu od 27.5.2024.

II. Zročné výživné za obdobie od 27.5.2024 do 15.2.2025 vo výške 856,65 eur súd povoľuje otcovi
splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej sa podaným návrhom domáhala, aby súd maloletú A. B. C., nar. XX.X.XXXX zveril
do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou vo výške 200 eur
mesačne, aby neupravoval styk otca s maloletou a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Matka maloletej vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletej sú manželia. Manželstvo uzavreli po 12
ročnej známosti, pričom v roku 2010 odišli za prácou do USA, kde sa im narodila maloletá A. B.. V roku
2015 sa vrátili na Slovensko, pričom najprv žili v rodinnom dome manželových rodičov. Podľa názoru
navrhovateľky bol ich vzťah harmonický a nič nenasvedčovalo tomu, že je manžel vo vzťahu nešťastný a
nespokojný. Napriek tomu v roku 2023 oznámil navrhovateľke, že už k nej nič necíti, má mimomanželský
pomer a následne sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka aj s maloletou odišla z domu

manželových rodičov a v súčasnosti aj s maloletou žije v prenajatom jednoizbovom byte v Snine. Od
doby čo manžel opustil spoločnú domácnosti, prispieval na výživu maloletej nepravidelne a v minimálnej
miere.
Matka maloletej je zamestnaná v potravinách H. C.. G. ako predavačka a jej príjem je vo výške cca
700 eur mesačne v čistom a poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Otec maloletej je
zamestnaný, ale o výške jeho príjmu nemá navrhovateľka vedomosť. Matka ako svoje mesačné výdavky

uviedla: nájom 242 eur, elektrina 40 eur, internet a TV 45 eur, nafta 60 eur, splátka nábytku 55 eur, strava
250 eur, kozmetika 80 eur, oblečenie 100 eur, lieky pre maloletú 30 eur, tanečný krúžok Merlin 12 eur.

2. Spolu s návrhom predložila navrhovateľka rodný list maloletej, sobášny list.

3. Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom č. 17P 23/2024 zo dňa 15.1.2025 takto:

I. Súd maloletú A. B. C., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B. C. sumou vo výške 100 eur mesačne vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od 27.5.2024.
IV. Zaostalé výživné za obdobie od 27.5.2024 do 15.1.2025 vo výške 910 eur súd povoľuje otcovi splácať

v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B. C. každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do
18.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne a po skončení
stretnutia ju odovzdá matke v mieste bydliska maloletej.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd v Prešove uznesením č. 21CoP26/2025 zo dňa 24.7.2025 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku III., IV., VI. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené v časti určenia výživného, v časti
určenia zaostalého výživného a časti náhrady trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I., II., V. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.2.2025.

4. V priebehu konania účastníci konania účastníci konania k svojim príjmom a výdavkom uviedli
nasledujúce skutočnosti: Dňa 24.6.2024 sa na Okresnom súde Humenné uskutočnilo informatívne
stretnutie rodičov. Otec maloletej uviedol, že navrhuje výživné vo výške 40 eur mesačne. Má exekúcie,
preto sa nemôže zamestnať na plný úväzok. Otec požiadal o osobný bankrot, ktorý mu prešiel, ale

musí ročne zaplatiť sumu 3 500 eur spoločnosti Allianz, pretože spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom
alkoholu a musí poškodenej splácať doživotne dôchodok, preto mu znova narástol dlh na sumu 7 000
eur. Podľa vyjadrenia otca je jeho zdravotný stav vynikajúci. Nájom platí otec vo výške 350 eur mesačne,
248 eur mesačne platí za dom, 40 eur mesačne za telefón, na hygienu dáva 40 eur mesačne, na stravu
200 eur mesačne, na výživné pre syna B. 100 eur mesačne. Finančne mu vypomáha mama, alebo

priateľka. Právna zástupkyňa matky uviedla, že otec má možnosť sa zamestnať a skutočnosť, že sú
voči nemu vedené exekúcie, nie sú dôvodom pre nižšie výživné. Otec k tomuto uviedol, že pokiaľ sa
zamestná, exekútor mu bude sťahovať 2/3 príjmu.
Matka k výpovedi otca uviedla, že počas ich spolužitia vystriedal asi 20 zamestnaní, ale stále kvôli
niečomu z práce odišiel.

Otec uviedol, že sa on chce starať o dcéru a nikto ho nemôže nútiť ísť pracovať do zahraničia. Uviedol,
že v prípade ak matka nebude súhlasiť so sumou 40 eur mesačne, on bude žiadať striedavú osobnú
starostlivosť.

5. Na pojednávaní dňa 19.11.2024 matka maloletej vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnaná s

príjmom cca 800 eur mesačne. Býva v podnájme, kde mesačné náklady predstavujú sumu 246 eur a 40
eur platí za elektrinu. Spláca nábytok po 54 eur mesačne. Maloletá navštevuje X. ročník základnej školy.
Chodí v škole na obedy a navštevuje tanečný krúžok Merlin, kde sa platí 12 eur mesačne. Maloletá
má alergiu na kravskú bielkovinu a s tým sú spojené zvýšené náklady na stravovanie. Všetky potreby
maloletej matka zabezpečuje sama, pretože už nemá rodičov, ani starých rodičov.

Otec maloletej na tomto pojednávaní uviedol, že pracuje na skrátený pracovný úväzok s príjmom 320
eur mesačne. Je vyučený automechanik, ale nikdy v tejto profesii nepracoval. Pracoval v minulosti ako
klampiar, stavbár, stolár, strechár, pracoval aj zahraničí. V zahraničí si prácu už nehľadá, pretože tam bol
5 rokov a tak prišiel o syna, takže to nechce zopakovať pri dcére. Žije v rodinnom dome, kde mesačné
náklady predstavujú sumu 300 eur, 180 eur je bývanie, 40 eur sú náklady na telefón. Každý rok by mal

splácať sumu 3500 eur ako regres z dôvodu autonehody, ktorú v minulosti spôsobil. Taktiež dlhuje sumu
750 eur za predchádzajúci podnájom. Platí výživné pre syna B. C., nar. X.X.XXXX po 100 eur mesačne.
Syn je študentom vysokej školy a výživné bolo určené súdom.
Otec maloletej uviedol, že pokiaľ by pracoval, tak jeho príjem by sa nezmenil, pretože by mu z príjmu
strhávali finančné prostriedky na exekúcie.

6. Zo strany otca boli predložené súdu výplatné pásky: 5/2024 - čistý príjem 326,50 eur, 4/2024 - 326,22
eur, 3/2024 - 323,70 eur, 2/2024 - 323,70 eur, 1/2024 - 326,41 eur, 12/2023 - 301,15 eur, 3/2023 - 303,10
eur, 4/2023 - 303,10 eur, 5/2023 - 303,10 eur, 6/2023 - 305,47 eur, 7/2023 - 298,73 eur, 8/2023 - 303,10
eur, 9/2023 - 303,10 eur, 10/2023 - 303,10 eur, 11/2023 - 303,10 eur.

Matkoubolipredloženésmssprávypotvrdzujúcekomunikáciumedzimaloletouaotcom.Matkamaloletej
predložila súdu aj výpisy z účtu za obdobie od 3/2024 - 10/2024.7. Na žiadosť súdu zamestnávateľ otca spoločnosť I. C., C. XXXX/XX, C. dňa 23.12.2024 oznámil súdu,
že otec maloletého v ich spoločnosti pracuje na skrátený pracovný úväzok z dôvodu, že v súčasnej dobe
nepotrebujú pracovníka na plný úväzok, pretože by mu nevedeli zabezpečiť prácu na 8 hodín denne.

Spoločnosť predložila súdu pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 11.5.2021, dohodu o skončení
pracovného pomeru ku dňu 30.10.2023, pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 1.11.2023, mzdový
list za rok 2024 - čistá mzda za 1-11/2024 vo výške 3 576,21 eur, priemerne mesačne v čistom 325,11
eur, mzdový list za rok 2023 - čistý príjem 3 029 eur - priemerne mesačne v čistom 302,90 eur.

8. Na pojednávaní dňa 16.1.2025 otec maloletej požiadal, aby mu súd umožnil prípadné dlžné výživné
splácať v mesačných splátkach.

9. Krajský súd v Prešove vo svojom uznesením č. 21CoP 26/2025 zo dňa 24.7.2025 okrem iného
uviedol, že odvolací súd nevyvracia správnosť skutkového záveru súdu o možnosti otca dosahovať
príjem z pracovnej činnosti v inom rozsahu než deklaruje pred súdom. Táto úvaha je správna. Súd

stanovil potencionálny príjem otca ako príjem vo výške minimálnej mzdy v roku 2024 a 2025.
Súd v rozhodnutí však bližšie neuviedol, dôvody, pre ktoré sa rozhodol pri zistenej kvalifikácii a
schopnostiach otca vychádzať iba z výšky minimálnej mzdy v rokoch 2024 a 2025. V tomto smere
je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami matky, ktorá poukazuje na to, že dané závery súdu
neobstoja. Pri určení výšky potenciálneho príjmu súd vychádza z príjmu povinného rodiča, ktorý by s

ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti okrem toho dané jeho fyzickým stavom nadaním,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, ponukou na rozumne regionálne určenom trhu práce mohol
dosahovať. Dokazovanie v tomto smere však súd nevykonal iba skonštatoval, že za jeho príjem možno
považovať minimálna mzdu. Súd musí potom stanoviť potencionálny príjem otca, ktorý by otec ako už
bolo konštatované mohol dosahovať iný než ten, ktorý deklaruje.

Vzhľadom na zistené vzdelanie otca , doterajšiu prax , schopnosti otca môže súd zistiť od príslušného
úradu práce ponuky prác od rôznych zamestnávateľov v rozhodnom posudzovanom období , ktoré
by otec mohol vykonávať. Dôvody pre ktoré nevykonáva prácu na plný pracovný úväzok nie sú ním
preukázané. Vzhľadom na vzdelanie otca, kvalifikáciu otca jeho predchádzajúce pracovne skúsenosti
posúdi súd jeho reálne možnosti a schopnosti dosahovať iný príjem než dosahuje. Odvolací súd si je

samozrejme vedomý toho, že potencialita príjmov povinného rodiča sa zakladá na hypotéze, tá však
musí byť racionálne zdôvodniteľná konkrétnymi skutočnosťami. V odôvodnení rozsudku toto absentuje.
Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, súd prvej inštancie sa v nie dostatočnom rozsahu zaoberal zákonnými
kritériami určovania výživného, čím učinil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.
Pri určení výšky potencionálneho príjmu súd vychádza z príjmu, ktorý povinný rodič by s ohľadom

na svoje skutočné schopnosti a možnosti, poprípade i majetkové, ktoré sú dané fyzickým stavom,
jeho vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, dopytom a ponukou na rozumne regionálne určenom trhu
práce mohol dosahovať. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023
konštatoval, že základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa
vzťahujúnavšetkydruhyvyživovacíchpovinnostíapríspevkov,pričomjedlhoročnouzaužívanoupraxou

v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny)
povinnej osoby.
Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených odvolacím
súdom. Súd prvej inštancie preto v tomto smere musí vykonať dokazovanie v zmysle aj návrhov matky,
vo vzťahu k stanoveniu potenciálneho príjmu otca. Úlohou súdu prvej inštancie je teda nanovo

rozhodnúť o návrhu matky na určenie výživného, zistiť skutočný stav, z ktorého vyplynú predovšetkým
reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri stanovení rozsahu výživného sa prihliada na mieru
osobnejstarostlivosti matkyaotcaatátosapremietne následnedovýškyvýživnéhoktorémáplatiťotec.
Za situácie výraznej osobnej starostlivosti matky je vždy spravodlivé, a dôvodné aby sa otec podieľal na
uspokojovaní odôvodnených potrieb vo zvýšenej miere, v porovnaní s matkou, na strane ktorej finančné

plnenie nahrádza jej osobná starostlivosť. Za situácie splnenia procesných podmienok konania je po
vrátení veci úlohou súdu prvej inštancie náležite zaoberať sa predostretými výhradami odvolacieho
súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a opätovne vo veci
rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust.
§ 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým zákon o rodine.

10. Na pojednávaní dňa 12.11.2025 právna zástupkyňa matky uviedla, že v rámci rozvodového konania
účastníkov konania bolo určené výživné vo výške 100 eur mesačne, preto matka požaduje výživné 100eur mesačne aj v tomto konaní. Taktiež uviedla, že voči otcovi maloletej je vedené exekučné konania
pre neplatenie výživného.
Otec maloletej na tomto pojednávaní uviedol, že má veľmi sťaženú komunikáciu so súdnou exekútorkou.

Nevie koľko má platiť, koľko sú splátky, ale určite nemôže dlžné výživné zaplatiť v hotovosti, maximálne
v splátkach po 10 eur. Exekútorka s ním nekomunikuje a on nemá finančné prostriedky na to, aby dlžné
výživné splácal po viac ako 10 eur mesačne.

11. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 17P

24/2024 zo dňa 15.1.2025 a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.2.2025.
Otec maloletej je teda od 15.2.2025 povinný platiť výživné na maloletú v zmysle hore citovaného
rozsudku.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

13. Podľa § 62, ods. 1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

14. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Humenné č. 17P 24/2024 zo dňa 15.1.2025 a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 15.2.2025. V tomto konaní bolo podľa vyjadrenia matky určené výživné vo výške
100 eur mesačne a preto rovnakú sumu žiada, aby jej otec platiť aj za čas do rozvodu manželstva. Súd
v tomto konaní preto určoval výživné za obdobie od podania návrhu od 27.5.2024 do 15.2.2025, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Z dôvodu, že matka maloletej požadovala

po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove výživné vo výške 100 eur mesačne, súd jej návrhu vyhovel
z rovnakých dôvodov, ako to bolo uvedené v predchádzajúcom rozsudku a ďalšie dokazovanie už súd
nevykonával.

15. Maloletá je v súčasnosti žiačkou 6. ročníka základnej školy. V škole chodí na obedy a navštevuje

tanečný krúžok Merlin, za ktorý matka platí sumu 12 eur mesačne. Maloletá ma alergiu na kravskú
bielkovinu s čím sú spojené vyššie náklady na stravovanie. Medzi nevyhnuté výdavky na maloletú je
možné zaradiť náklady na stravovanie vo výške 125 eur mesačne (matka v návrhu uviedla pre ňu a
dcéru sumu 250 eur mesačne), náklady na oblečenie 50 eur mesačne (matka pre obe uviedla 100 eur),
náklady na lieky vo výške 30 eur mesačne, náklady na kozmetiku vo výške 20 eur mesačne, náklady

na školské potreby vo výške 20 eur mesačne, náklady na mimoškolské aktivity 20 eur mesačne (tu je
zahrnutý aj poplatok za tanečný krúžok vo výške 12 eur mesačne). Minimálne náklady na maloletú tak
predstavujú sumu 265 eur mesačne. K výdavkom na maloletú je potrebné pripočítať aj polovicu nákladov
na bývanie t.j. 163,50 eur (matka uviedla nájom 242 eur, elektrická energia 40 eur, internet a TV 45 eur -
spolu: 327 eur, polovica 163,50 eur). Celková minimálna výška výdavkov na maloletú predstavuje sumu

428,50 eur mesačne. Matka poberá na maloletú rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Keďže
ide o príspevok štátu na výživu maloletej súd sumu 60 eur odpočítal z výdavkov maloletej. Minimálne
výdavky maloletej tak predstavujú sumu 368,50 eur mesačne. Matka maloletej je zamestnaná s príjmom
cca 800 eur mesačne v čistom. Okrem výdavkov na bývanie a nákladov na maloletú uhrádza aj splátkyza kúpu nábytku po 55 eur mesačne. Matka všetky potreby maloletej uhrádza sama, nemá už rodičov
ani starých rodičov, ktorí by jej poskytli nejakú finančnú pomoc.

16. Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti I. C., C. XXXX/XX, C.. Pracuje na skrátený pracovný
úväzok. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa otca, otec pracuje na skrátený pracovný úväzok z dôvodu, že
v súčasnej dobe nepotrebujú pracovníka na plný úväzok, pretože by mu nevedeli zabezpečiť prácu na
8 hodín denne. Čistý mesačný priemerný zárobok otca bol v roku 2023 vo výške 302,90 eur v čistom a v
roku 2024 vo výške 324,11 eur mesačne v čistom. Otec maloletej má vyživovaciu povinnosť k synovi B.

C., nar. X.X.XXXX, ktorému platí výživné po 100 eur mesačne. Syn je študentom vysokej školy a výživné
bolo určené súdom. Otec ako svoje výdavky uviedol náklady na bývanie a telefón vo výške cca 300 eur
mesačne, na hygienické potreby vo výške 40 eur mesačne, na stravu vo výške 200 eur mesačne. Podľa
jeho vyjadrenie je jeho zdravotný stav vynikajúci. Finančne mu pomáha priateľka a mama. Celková
výška výdavkov otca predstavuje sumu: 640 eur mesačne. Výška jeho výdavkov nezodpovedá jeho
príjmu. Okrem toho je otec maloletej povinný hradiť ročne sumu 3 500 eur spoločnosti Allianz, pretože

spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu a musí poškodenej splácať doživotne dôchodok, preto
mu znova narástol dlh na sumu 7 000 eur. Otec mal vyhlásený bankrot, ale ako uviedol, znova má dlh vo
výške 7 000 eur. Otec maloletej sa k možnosti iného zamestnania vyjadril tak, že ho nikto nemôže nútiť,
aby pracoval v zahraničí, pretože on chce udržiavať kontakt s maloletou dcérou. Pokiaľ by sa zamestnal
na plný úväzok tak by mu exekútor zobral 2/3 príjmu.

Skutočnosť, že otec maloletej má dlhy nemôže byť dôvodom aby sa riadne zamestnal. Zadĺženie si
otec maloletej spôsobil sám a nemôže to byť na úkor maloletej, keďže vyživovacia povinnosť rodičov k
maloletej má prednosť pred ostatnými výdavkami. Vzhľadom na dobrý zdravotný stav nič nebráni otcovi,
aby sa zamestnal na riadny pracovný úväzok, v ktorom by dosahoval aspoň výšku minimálne mzdy.
Preto súd pri určovaní výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca a to z minimálne mzdy, ktorá

je v roku 2025 vo výške 816 eur v hrubom. Čistá minimálna mzda v roku 2025 pri neuplatnení NČZD
predstavuje sumu 572,39 eur. V roku 2024 bola výška čistej minimálnej mzdy vo výške 526,09 eur. Súd
pri určení výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 572,39 eur v čistom za rok 2025 a z príjmu vo
výške 526,09 eur v čistom za rok 2024 a podporne vyžil Metodiku výpočtu výživného v SR. Maloletá
je žiačkou druhého stupňa základnej školy, otec má dve vyživovacie povinnosti. Výška výživného tak

predstavuje 16 % z čistého príjmu povinného rodiča t.j. sumu 84,17 eur za rok 2024 a sumu 91,58
eur za rok 2025. Súd určil výživné vo výške 100 eur mesačne aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec
maloletej prezentoval vyššie výdavky ako je jeho príjem a preto sa súd domnieva, že otec maloletej
neuviedol všetky svoje príjmy, aj keď uvádzal, že mu finančne pomáha priateľka a mama. Podľa názoru
súdu je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné v určenej sume.

Otec maloletej je podľa svojho vyjadrenia zdravý a mohol by si nájsť aj lepšie platenú prácu, než
je minimálna mzda. Keďže matka žiadala sumu 100 eur mesačne, vzhľadom na rozhodnutie súdu
v časti výšky výživného na čas po rozvode manželstva, súd ďalej neskúmal, či by sa otec maloletej
mohol zamestnať a dosahovať aj vyšší príjem ako je minimálna mzda. Rodičia maloletej po rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove neuviedli zmenu svojich príjmov a výdavkov, preto súd vychádzal z príjmov

a výdavkov, ktoré už v konaní uviedli.

17. Za obdobie od podania návrhu od 27.5.2024 do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode
manželstva do 15.2.2025 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 586,65 eur mesačne (za mesiac
5/2024 – 100: 30 x 3 = 10 eur, za 6/2024 – 1 /2025 – 100 x 8 = 800 eur, za 2/2025 – 100 : 30 x 14

= 46,65 eur). Otec maloletej uviedol, že je schopný platiť výživné v 10 eurových splátkach. Súd určil
otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné po 20 eur mesačne, pretože splátka 10 eur mesačne je nízka
a doba splácania by bola viac ako 7 rokov. V prípade nezaplatenie čo len jednej zo splátok sa stáva
zročným celý dlh. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že voči otcovi maloletej je vedené
exekučnékonaniepreneplatenievýživného.Pretobymalkomunikovaťsosúdnouexekútorkouohľadom

už zaplateného výživného aj ohľadom skutočnosti, koľko na výživnom dlhuje.

18. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku a
náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.