Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121201587
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121201587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členov senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803 so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739 so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava proti
žalovaným: 1.A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. - D., XXX XX C. prechodne bytom Tr. E. XX/X,
XXX XX C., zastúpený Centrom správnej pomoci Košice, IČO: 51847124 so sídlom Tomášikova 147/3,
040 01 Košice 2. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Medzev, doručovacia adresa C. XXX/X, B. F.
G. zastúpenej advokátom JUDr. Milan Slebodník, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie

19.795,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
10. mája 2024 č.k. K3-13Csp/496/2021-262

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.

II. Žalovaným 1., 2. p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1., 2. povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 19.606,19 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 16.053,23 eur
od 25.6.2019 do zaplatenia (I.), zamietol žalobu v prevyšujúcej časti (II.) a priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 98,08 % (III.).

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 19.795,94 eur ako nesplneného záväzku zo
zmluvy o úvere na bývanie č. 5073169555 uzavretej medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 5.10.2015. Pretože žalovaní boli v omeškaní s úhradou dohodnutých
splátok dlhu veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. po predchádzajúcom upozornení listom z 21.3.2018
oznámil, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu. Následne splatnú pohľadávku Slovenská

sporiteľňa a.s. postúpila zmluvou zo dňa 24.6.2019 na žalobcu, keď dlžná suma predstavovala istinu
úveru 16.242,98 eur, riadny úrok z úveru 1.992,15 eur, úroky z omeškania 1.422,81 eur a neuhradené
poplatky 138,- eur. Úroky z omeškania žalobca uplatňoval odo dňa nasledujúceho po účinnosti
postúpenia pohľadávky 25.6.2019.

3. Z obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že žalovaní ako spoludlžníci uzavreli so Slovenskou sporiteľňou
a.s. úver na bývanie na účely kúpy nehnuteľnosti vo výške 33.500,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou

4,19 %, pri dohodnutom splácaní v mesačných splátkach 187,05 eur vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc
15.11.2015 končiac 15.3.2044 s dojednaným poplatkom za uzavretie zmluvy 199,50 eur, poistenie
k úveru a poistenie nehnuteľnosti mesačne 13,50 eur. Súčasťou zmluvných dojednaní bolo oprávnenie
veriteľa predčasne dlh zosplatniť pri omeškaní s úhradou splátok.4. Uplatnenú pohľadávku súd posudzoval ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom na

predmet úveru (hypotekárny úver) neaplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v súlade s pôsobnosťou zákona vymedzenou v § 1 ods. 3 citovaného zákona. Práva
a povinnosti posudzoval podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákona (OZ) špeciálne prihliadajúc
k podmienkam zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ
berúc na zreteľ podmienky postúpenia pohľadávok z bankových inštitúcií na iné subjekty podľa § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vysporiadavajúc sa s námietkou premlčania podľa §100, §101
a §103 Občianskeho zákonníka.

5. Námietky žalovaných o neprimeranosti dohodnutej odplaty súd posudzoval podľa § 53 ods. 6
OZ v spojení s § 1a nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi

nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere
ročne. Podľa zistení z úrokovej štatistiky Ministerstva financií SR zo súhrnných informácií o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami v rozhodujúcom období II. štvrťroka 2015 zistil,
že pri obdobnom type úverov predstavovala hodnota RPMN 3,88 %, teda maximálna odplata mohla
dosahovať najviac 7,76 %. Pri zohľadnení odplaty v celkovej výške 5,37 % tvorených úrokovou sadzbou

4,19 %, poistením úveru vo výške 0,48 % a poistením nehnuteľností v hodnote 0,10 % spracovateľským
poplatkom 0,60 % konštatoval, že dojednaná hodnota odplaty nepresahovala maximálne prípustnú
odplatu v zmysle právnej úpravy. Za transparentne dojednanú, a určite a zrozumiteľne upravenú
považoval úpravu podmienok o zmluvnej pokute napádanú žalovanými, v zmysle ktorých podľa Článku
II, bod 7 vznikla povinnosť dlžníkovi na jej úhradu pre prípad omeškania vo výške 25,- eur najviac však

do výšky určenej podľa právnych predpisov. Konštatoval, že tento nárok nebol ani predmetom konania.

6. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovanými vychádzal z ustálenej súdnej praxe,
že v prípade zosplatneného dlhu zo spotrebiteľského úveru, sa začiatok trojročnáej premlčacej doby
zosplatnených splátok dlhu viaže na uplynutie troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zosplatnenie

dlhu vyvolala. Prihliadol tiež na predĺženie premlčacej doby o 35 dní podľa § 1 písm. a/ zákona č.
62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby Covid-19 v justícii, v zmysle ktorého ustanovenia, lehoty upravené právnymi predpismi
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku
práva, v čase odo dňa účinnosti zákona (27.3.2020) do 30.4.2020 neplynú.

7. So zreteľom na podmienky zosplatnenia dlhu podľa § 53 ods. 9, § 565 OZ, uzavrel, že k zosplatneniu
dlhu veriteľom ku dňu 21.3.2018 došlo pre neuhradenie splátky splatnej 15.10.2017. Vo vzťahu
k uvedenej splátke mala byť tiež doručovaná výzva dlžníkom podľa § 53 ods. 9 OZ listom z 19.1.2018,
a to žalovanému v 1. rade vrátená odosielateľovi 5.2.2018 a žalovanej v 2. rade riadne doručená

5.2.2018. Konštatoval, že premlčacia doba začala plynúť v zmysle § 53 ods. 9 OZ po troch mesiacoch
omeškania so splátkou splatnou 15. 10. 2017, tj 16.1.2018. Pretože žaloba bola podaná na súd
21.12.2020, v spojení s predĺženou lehotou 35 dní za premlčanú považoval splátku splatnú 15.10.2017
vo výške 189,75 eur s poistením, teda za odôvodnený považoval nárok žalobcu v rozsahu 19.606,19
eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v nadväznosti na platnosť postúpenia pohľadávky
bankypodľa§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.zákonaobankáchpredpokladajúcehopredpostúpením
predchádzajúcu výzvu banky na splnenie dlhu, po ktorej mal byť dlžník v omeškaní aspoň 90 dní. Za
takú výzvu považoval výzvu podľa § 53 ods.9 OZ i oznámenie o zosplatnení dlhu ku dňu 21. 3. 2018,

lebo v nich bola uvedená konkrétna suma pohľadávky, ktorú je dlžník povinný zaplatiť i výzva na jej
zaplatenie v určenej lehote, čím považoval za splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky
zpôvodnéhoveriteľaSlovenskejsporiteľnea.s.nažalobcu.Vrozsahutvrdenížalovanýchonesprávnosti
účtovania nákladov v spojitosti s konaním dražby ich nehnuteľnosti súd uviedol, že takýto nárok nie je
predmetom sporu a poukázal na to, že bola predložená správa o výkone záložného práva podľa § 151

ods. 9 OZ zo dňa 31.1.2019, z ktorej vyplynulo, že suma dosiahnutá vydražením bola vo výške 21.700,-
eur, pre navrhovateľa výťažok predstavoval 15.805,30 eur, ktorá suma bola započítaná na úhradu dlhu
žalovaných z úveru. Konštatujúc včasnosť uplatnenia nároku v jeho prevažnej časti, prihliadajúc na
splnenie podmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu i postúpenia pohľadávky na nového veriteľauložil žalovaným povinnosť na plnenie neuhradeného dlhu v nepremlčanej časti spolu s úrokom z
omeškania podľa § 517 ods. 1,2 OZ vo výške úrokov upravených § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995
Z.z.. Výrok o náhrade trov odôvodnil § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) prihliadajúc na

pomer procesnej úspešnosti strán v spore.

9. Odvolanie napadli obaja žalovaní vo vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania podľa
obsahu odvolania z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, že postupom a rozhodnutím
súdu došlo k zásahu do práva strán na spravodlivý súdny proces, jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Navrhovali, aby žaloba
bola v napadnutom rozsahu zamietnutá a priznaná im náhrada vzniknutých trov.

10. Žalovaný 1. vytýkal súdu nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť rozhodnutia bez vysporiadania
sa s otázkami zásadného významu, nesúhlasiac so závermi súdu prvej inštancie, že právo veriteľa
na zosplatnenie dlhu bolo upravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ani s jeho názorom,

že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Uviedol, že dohoda o práve na vyvolanie predčasnej
splatnosti dlhu je neplatná a tvrdil absenciu podmienok zosplatnenia dlhu a následne jeho postúpenia.
Poukázal v tomto aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo/36/2020, 1Cdo/147/2017 upravujúcich
podmienky postúpenia pohľadávky banky, keď postúpeniu splatnej pohľadávky musí predchádzať tak
výzva na plnenie ako i dodržanie lehôt pre zosplatnenie dlhu do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky

dlhu, čo v prejednávanej veci nebolo dodržané. Zopakoval, že sám žalobca vyhlásil, že mimoriadnu
splatnosť úveru uplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej 15.3.2018 teda mimoriadna splatnosť úveru
listom z 21.3.2018 bola realizovaná predčasne, dlžník nebol v tom čase v omeškaní s plnením dlhu
tri mesiace, no súd bezdôvodne vyvodil, že splatnosť bola vyvolaná pre omeškanie s úhradou splátky
splatnej 15.10.2017. Avšak ani v tomto prípade zosplatnenie nebolo platné, keď za takých okolností

by veriteľ mal predmetný úver zosplatniť do 15.2.2018, pričom zosplatnenie bolo vykonané až listom
zo dňa 21.3.2018, teda nedošlo k splneniu podmienok v zmysle § 565 OZ, tým nemohlo dôjsť ani
k postúpeniu pohľadávky banky na nového veriteľa. Zastával tiež názor, že dohoda o výške úroku bola
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keď v zmluve uvedená fixná úroková sadzba 4,89% (po zľave
4,19%) presahuje dvojnásobok úroku dojednávaného bankovými spoločnosťami pri úveroch na bývanie

v mesiaci október 2015 v hodnote 2,40 %.

11. Žalovaná 2. tiež vytýkala súdu, že nevzal do úvahy zavinenie žalovaného 1. pri vzniku dlhu z úveru,
lebo išli o obdobie, keď už spolu nežili, nehospodárili, pričom ona mala v starostlivosti 2 maloleté deti.
Potom čo jej došlo upozornenie zo strany veriteľa na nesplácanie dlhu, keď nebola uhradená splátka za

marec, júl, august 2017 a november 2017 kontaktovala žalovaného 1 s tým, že jej povedal, že to nie je
jej vec, že to vyrieši. Ona ako samoživiteľka, nezamestnaná, sa nevie podieľať na úhrade dlhu.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
a uznesenia najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená

ako jediný dokument, ale všetky podstatné náležitosti musia byť obsiahnuté v písomne vyhotovenej
zmluve alebo na inom trvalom nosiči, čím preukazoval platnosť zmluvnej dohody o práve veriteľa
na zosplatnenie dlhu upravenej vo všeobecných zmluvných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti zmluvy o hypotekárnom úvere teda sumu, splatnosť, označenie nehnuteľnosti,
ktorá je zároveň predmetom zabezpečenia, čo zodpovedá aj ustanoveniam § 75 ods. 4 zákona

o bankách č. 483/2001 Z.z.. K výhradám žalovaných týkajúcich sa zosplatnenia dlhu a vymedzenia
splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, odkázal na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že zosplatnenie dlhu sa viazalo na splátku splatnú v októbri 2017, a
pokiaľ sa vyjadroval v priebehu konania inak, nie je jeho povinnosťou právne posúdiť, pre nesplnenie
ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. K odvolateľom zmieňovanému

rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020 týkajúceho sa možnosti dojednania fikcie
doručenia a postúpenia nesplatnej bankovej pohľadávky, odkázal na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu
SR 1Cdo/61/2022 a 1Cdo/123/2022 z 30.1.2024, v zmysle ktorých má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú
splatnosť dlhu deň potom, keď sa dlžník dostane do omeškania s niektorou splátkou aspoň po dobu 3
mesiacov, pričom v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ

zaviedol pravidlo, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok
dlhu za podmienok omeškania 3 mesiacov ak upozornil dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní, pričom 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte
pred uplynutím 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.13. Žalovaný 1. v odvolacej replike zotrval na neplatnom zosplatnení úveru z dôvodu neplatnej
dohody o možnosti predčasného zosplatnenia, ktorá je vo všeobecných obchodných podmienkach.

K vyjadreniam žalobcu, že nie je povinný právne ustaľovať splátku, vo vzťahu ku ktorej dochádza
k zosplatneniu zostatku dlhu zdôraznil, že ide o okolnosť skutkovú, ktorej zodpovedá povinnosť tvrdenia
žalobcu v konaní, pričom bolo preukázané, že sám žalobca v konaní tvrdil, že zosplatnil dlh pre splátku
splatnú v marci 2018. Poukázal na to, že aj žalobcom citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
uvádzajú, že účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená

tým, že veriteľ pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že právo využije.

14. Iné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nedoručili.

15. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalovaných ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd prvej
inštanciezaložilsvojerozhodnutienanesprávnom právnomposúdení podmienokpreriadnepostúpenie
pohľadávky i zosplatnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Pretože neboli splnené podmienky na
potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia, odvolací súd rozsudok zmenil podľa § 388 CSP.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. novembra 2025 v pojednávacej miestnosti č. dv. 210,
II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne
zverejnené v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

17. Jednou zo základných podmienok úspešnosti žalobcu v konaní je existencia jeho aktívnej
vecnej legitimácie vo vzťahu k predmetu sporu. Žalobca v predmetnom konaní uplatňoval nárok
ako postupca pohľadávky získanej od predchádzajúceho veriteľa žalovaných v postavení bankového
subjektu Slovenskej sporiteľne a.s.. Súd prvej inštancie preto správne skúmal existenciu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vo vzťahu k predmetu sporu, aj keď dospel k nesprávnym právnym záverom.

Povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať, že z hmotného práva mu vyplýva oprávnenie domáhať
sa uspokojenia nároku na základe zákonom predvídaného a uznaného právneho dôvodu. Túto aktívnu
legitimáciu žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2019 tvrdiac, že boli
splnené všetky podmienky, ktoré sa vyžadujú na nadobudnutie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy
postúpením od veriteľa, ktorým je banka.

18. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú dôvodne
aplikoval § 52 a nasl. včítane zásad pre zosplatnenie omeškaných splátok v zmysle § 53 ods. 9
a 565 OZ. V súlade s v tom čase platnou úpravou § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. na úverové
spotrebiteľské zmluvy týkajúce sa hypotekárnych úverov, úverov slúžiacich na bývanie, sa neaplikovali

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z, čo však nič nemenilo na všeobecne platných podmienkach
zosplatňovania záväzkov zo spotrebiteľských úverov a postupovanie takýchto pohľadávok z bánk na
nebankové subjekty v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 a 565 OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Nedôvodné boli výhrady odvolateľov, aby možnosť predčasného zosplatnenia nebola riadne
dohodnutá, keďže táto bolo súčasťou obchodných zmluvných podmienok, ktoré boli v súlade s Článkom

3 zmluvy o úvere jej súčasťou, a podľa ktorých ustanovení pre prípad porušenia povinnosti dlžníka,
za ktoré sa považovalo aj omeškanie so splácaním pohľadávky, mala banka oprávnene požadovať
splatenie pohľadávky v lehote určenej v oznámení o mimoriadnej splatnosti dlhu. V zhode so závermi
rozhodnutia SDEU C-42/2015, v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že zmluva nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, všetky povinné náležitosti však musia byť vyhotovené písomne alebo

na inom trvalom nosiči, čo spĺňa aj predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou
a.s. sporovými stranami. Veriteľovi teda na základe výslovného zmluvného ustanovenia záväzného pre
každúzmluvnústranusvedčiloprávonavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru,avšakzapodmienok,že
boli dodržané predpoklady vyžadované zákonnými ustanoveniami, ktoré síce súd skúmal, ale nesprávne
ich interpretoval ako ich upravuje § 53 ods. 9, 565 OZ a § 92 ods. 8 Zákona č. 483/01 Z.z. o bankách.

19. Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Vyššie citované ustanovenie vymedzuje špecifické podmienky postúpenia vo vzťahu klienta, banky
a tretej osoby, a svojou povahou ide o lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 524 OZ. Z citovaného
zákonného ustanovenia vyplývajú ako zákonné podmienky postúpenia a/omeškanie dlžníka viac ako 90

dní tj splatné pohľadávky s kvalifikovanou dĺžkou omeškania b/výzva banky na úhradu záväzku, c/ fakt,
že klient neuhradil tento „omeškaný“ splatný peňažný záväzok vrátane jeho príslušenstva, s výnimkou,
že klient bol v omeškaní dlhšie ako jeden rok. Bez splnenia vyššie uvedených podmienok nemôže dôjsť
k postúpeniu pohľadávky. Z takto vymedzených predpokladov je tiež zrejmé, že predmetom postúpenia
môžu byť len tie pohľadávky, ktoré zodpovedajú nesplácanému dlhu, a teda sú splatné.

22. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách týkajúce sa podmienok postúpenia pohľadávky
je ustanovením kogentným, u ktorého z povahy veci ako lex specialis vyplýva, že sa od neho
odchýliť nemožno. V prípade nesplnenia osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie
bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie

pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore
so zákonom o bankách (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.4.2018 sp.zn. 1 Cdo 147/2017, rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017).

23.Jenesporné,ženárokvyplývazospotrebiteľskejzmluvy,naktorúsavzťahovali§53ods.9a 565OZ.

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase uskutočnenia úkonov veriteľa, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. V prípade, ak sa veriteľ rozhodne, že pre neuhradenie niektorej zročnej splátky spotrebiteľom využije
právo požiadať spotrebiteľa o úhradu celého zostatku dlhu naraz, môže tak urobiť len ak uplynula
lehota 3 mesiacov od splatnosti niektorej neuhradenej splátky (§53 ods. 9 OZ), upozornil dlžníka na
možnosť využitia práva úver zosplatniť najmenej 15 dní pred využitím tohto práva (§53 ods. 9 OZ), a

zároveň uplatní svoje právo do splatnosti splátky nasledujúcej po 3-mesačnom omeškaní so splátkou,
pre ktorú dlh zosplatnil (§ 565 OZ v spojení s §53 ods.9 OZ). Ak zákonodarca stanovil veriteľovi
povinnosť upozorniť spotrebiteľa na to, že využije svoje právo na zosplatnenie dlhu, je dôležité, aby túto
povinnosť veriteľ splnil, z obsahu ktorého upozornenia musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok
uplatnenia režimu podľa § 53 ods. 9 OZ a výslovné upovedomenie spotrebiteľa na možnosť vykonania

práva veriteľa podľa § 565 OZ. Tento zákonom predpokladaný hmotnoprávny úkon veriteľa musí spĺňať
podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma má korešpondovať forme
právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Ak jednostranné predčasné zosplatnenie
pohľadávky trpí vadami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch,alebonevychádzazosplneniazákonnýchpodmienokustanovenýchv§53ods.9OZ,alebosapreukáže,
že nebolo doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky a
veriteľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana spotrebiteľa.

27. Práve s dôrazom na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, ktorým dochádza k zosplatneniu
dlhu Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo/152/2022 z 13.2.2025 konštatoval, že bez uvedenia splátky,
pre ktorú prichádza k zosplatneniu nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za
splnenia zákonom určených podmienok teda k uplynutiu lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom

do 31.10.2024. Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

28. V prejednávanom spore sám žalobca tvrdil, že k zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú dňa
15.3.2018 na základe čoho veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom z 21.3.2018. Uvedenému
mala predchádzať výzva podľa § 53 ods. 9 OZ z 19.1.2018, ktorá mala byť v prípade žalovaného 1.

vrátená veriteľovi 5.2.2018 a žalovanej mala byť doručená 5.2.2018. Samotné oznámenie o vyhlásení
predčasnejsplatnostidlhuk21.3.2018malobyťbolodoručenépodľaobsahuspisu(čl.79)dňa27.3.2018
a 26.3.2018. Upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ tak ako je obsahom spisu na č.l. 80-81 neuvádza
pre omeškanie s ktorou splátkou môže dôjsť k zosplatneniu dlhu, konkretizuje iba dlžnú sumu 999,65
eur, s ktorou sú dlžníci – žalovaní v omeškaní ku dňu 19.1.2018. Samotný právny úkon veriteľa

– zosplatnenie dlhu listom z 21.3.2018 obsahuje oznámenie, že veriteľ vyhlásil ku dňu 21.3.2018
mimoriadnu splatnosť pohľadávky s tým, že dlžníci majú uhradiť záväzok vo výške 33.424,48 eur do 15
dní na tam uvedený účet. Rovnako nie je vymedzená žiadna konkrétne splátka, pre ktorú malo dôjsť
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Ak ku dňu 21.3.2018 malo dôjsť k zosplatneniu záväzku z
úverovej zmluvy k uvedenému dňu, museli byť splnené všetky podmienky vyžadované § 53 ods. 9 OZ

v spojení s § 565 OZ, teda musí byť preukázané účinné prejavenie vôle veriteľa voči dlžníkovi, že žiada
zaplatenie celého dlhu naraz, lebo len vo väzbe na tento prejav vôle dlžníka zaniká právo na úhradu
dlhu v splátkach a vzniká záväzok splniť celý dlh naraz. Veriteľ znáša dôkazné bremeno o tom, že taký
prejav vôle učinil, že tento je dostatočne určitý a zrozumiteľný, aby bola identifikovateľná požiadavka na
splatenie dlhu, súčasne musí byť z písomností doručovaných dlžníkovi zrejmé, pre nezaplatenie ktorej

splátky využíva veriteľ oprávnenie na zosplatnenie celého dlhu.

29. Z predložených listín je pritom zrejmé, že absentuje uvedenie pre konanie významného údaja
o termíne splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ toto právo využil a dôležitosť tohto údaja
potvrdzuje už aj samotná skutočnosť, že súčasťou skutkových tvrdení žalobcu bolo tvrdenie, že sa tak

deje pre splátku splatnú dňa 15.3.2018, čo nekorešponduje zákonným predpokladom trojmesačného
omeškania ani obsahu listín (súd mylne uviedol, že sa tak stalo pre splátku splatnú 15.10.2017, aj keď
následne konštatoval premlčanie nároku na jej zaplatenie, súčasne uznajúc právo na plnenie celého
zosplatneného dlhu súčasťou ktorého bola aj táto splátka). Vychádzajúc z obsahu listín o doručovaní
oznámenia o zosplatnení, k účinnosti úkonu zosplatnenia záväzku z úveru mohlo najskôr dôjsť

k 27.3.2018, pokiaľ by pre takto vyhlásenú predčasnú splatnosť dlhu boli splnené podmienky. Ich
splnenie však v prejednávanej veci absentuje, pre neurčitosť zákonom predpokladanej výzvy dlžníkovi
– spotrebiteľovi, čo do vymedzenia splátky, pre ktorú dochádza k vyhláseniu predčasnej splatnosti.
Pokiaľ by ňou mala byť žalobcom tvrdená splátka 15.3.2018, nedošlo v danom prípade ani k splneniu
podmienky trojmesačného omeškania so splnením splátky, ak k vyhláseniu predčasnej splatnosti malo

dôjsť už v mesiaci marec 2018.

30. Aj pre prípad, ak by sa vychádzalo z predpokladu, že dlh platne zosplatnený v mesiaci marec 2018,
neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky (Slovenskej sporiteľne a.s.) na žalobcu
ako nebankový subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pre nedodržanie zákonnej lehoty 90

dní omeškania dlžníkov s plnením záväzku potom, čo ich banka vyzvala pred postúpením na úhradu
tohto dlhu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1VCdo 4/2025 z 30.7.2025 ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách, predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu
banky, že je dlžník v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto
výzvou nie je (ani nemôže byť) výzva banky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ani oznámenie

o vyhlásení úveru za predčasne splatný.

31. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákonnou podmienkou postúpenie bolo omeškanie dlžníka
viac ako 90 dní s kvalifikovanou výzvou banky na úhradu záväzku, ktorá v prejednávanom prípadeabsentujeanieježalobcomvkonaníanilentvrdená,keďžetentoodkazujelennaoznámenieovyhlásení
mimoriadnej splatnosti. Ak by takou osobitnou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách mala byť
výzva banky zo dňa 13.3.2019 (čl.38), na ktorú poukazoval žalobca, ktorou mali byť žalovaní ako

dlžníci vyzvaní na úhradu pohľadávky 20.159,30 eur s tým, že ak dlžnú sumu neuhradia, banka je
oprávnenápostúpiťpohľadávkutretejosobe,tátobolavrátenáodosielateľoviakonedoručenák9.4.2019
(čl.121,122), pričom do uzavretia zmluvy o postúpení z 24.6.2019 uplynulo len 77 dní, teda nie zákonom
stanovených 90 dní omeškania dlhu, ktorú skutočnosť žalobca nespochybňuje, ale sám potvrdzuje
v podaní z 9.11.2022 doručenom súdu 10.11.2022.

32. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že neboli splnené podmienky pre účinné
zosplatnenie dlhu ani pre jeho účinné postúpenie z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s.
na žalobcu, teda absentujú predpoklady platného postúpenia zakladajúce oprávnenie žalobcu na
uplatňovanie nároku v konaní proti žalovaným. Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie
vo vyhovujúcom rozsahu zmenený a žaloba v tejto časti zamietnutá. Žalobca nenadobudol pohľadávku

z neplatného právneho úkonu a teda nedisponuje právom domáhať sa uspokojenia nároku zo zmluvy
o úvere uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými. Vychádzajúc z právneho záveru
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, odvolací súd sa už nezaoberal ďalšími
argumentami žalovaných, rovnako spochybňujúcimi nárok žalobcu na plnenie.

33. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zhode s § 396 ods. 2 CSP postupom podľa § 255
ods. 1 CSP, priznajúc procesne plne úspešnej strane žalovaných nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu.

34. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).