Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824200117
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu

JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, D., právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3,
Prievidza, IČO: 51 132 206, proti žalovanému: Urbárske pozemkové spoločenstvo Ráztočno, so sídlom
Morovnianska 403, Ráztočno, IČO: 30 232 775, právne zastúpený JUDr. Jánom Notom, advokátom
so sídlom Veličná 371, IČO: 50 150 464, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie právneho zástupcu
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 14C/1/2024-84 zo dňa 10. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21
943,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 29.04.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Žalobca sa podanou žalobu domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody z ublíženia

na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného, a to pri výkone práce
na základe poverenia výboru žalovaného na spoločnej nehnuteľnosti, pri zabezpečovaní odvozu,
evidencie (vypisovanie dokladov o pôvode dreva) a ciachovania dreva, kedy došlo k jeho privaleniu
drevom, a tým k úrazu, v dôsledku ktorého bol dlhú dobu práceneschopný a bol mu lekárom vyhotovený
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom za bolesť mu bola priznaná náhrada
vo výške 606 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 300 bodov, čo spolu predstavuje
žalovanú sumu 21 943,32 eur.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 420a ods. 1, 2,
3, § 442 ods. 1, § 444 a § 517 ods. 2 Obč. zák., § 2 a nasl. zákona č. 437/2004 Z. z., ako i zákonom
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že žalobca dňa 22.04.2022, v dôsledku náhleho a neočakávaného fyzikálneho pôsobenia drevnej
hmoty na jeho telo, utrpel úraz pri činnosti, výkonom ktorej bol poverený výborom žalovaného. Žalobca
mal v uvedený deň vykonávať evidenciu vyťaženého dreva a ciachovanie jednotlivých vyťažených

kmeňov dreva na spoločnej nehnuteľnosti žalovaného v lokalite E.. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že činnosť, ktorú žalobca vykonával pre žalovaného, a ktorá súvisela s ťažbou dreva, je prevádzkovou
činnosťou, nakoľko žalovaný je pozemkovým spoločenstvom založeným podľa zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách, hospodári na nehnuteľnosti, na ktorej došlo k úrazu žalobcu, pričomjeho hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti je vykonávané aj za účelom podnikania. Jednotlivé
čiastkové úkony hospodárenia žalovaného tvoria jeho prevádzkovú činnosť, ktorá zahŕňa aj všetky
úkony týkajúce sa ťažby dreva a nakladania s vyťaženým drevom. Uvedená činnosť je špecifická,

organizovaná, sústavná a má určitý technologický prvok. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca si škodu
zavinil sám, súd na základe vykonaného dokazovania na priebeh škodovej udalosti dospel k záveru,
že žalovaný nepreukázal v konaní, že žalobca vykonal nejaký úkon, ktorým by bezprostredne, či už
vedome alebo z nedbanlivosti, zapríčinil, že sa kmeň dreva skotúľal z naukladanej kopy alebo vykonával
činnosť či inú aktivitu, na základe ktorej by bolo možné predpokladať, že hrozí, že sa drevo z kopy,

na ktorej bolo naukladané, skotúľa. Preto súd dospel k záveru, že nemožno konštatovať, že by
škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, čím nebola preukázaná existencia liberačného
dôvodupodľa§420aods.3Obč.zák.Súdprvejinštancieskúmalajskutočnosť,čibolžalobcaoprávnený
na činnosť ciachovanie dreva a dospel k záveru, že ciachovanie vyťaženého dreva je bežnou činnosťou,
ktorú vykonávali aj iní členovia pozemkového spoločenstva, podľa toho, ako sa to dohodlo na výbore.

4. V konaní bolo preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, škodová
udalosť nastala pri prevádzkovej činnosti žalovaného, priamou a bezprostrednou príčinou vplyvu
prevádzky bol vyvolaný dôsledok, a to škoda na zdraví žalobcu. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo
nárazom náhle uvoľneného kmeňa stromu do tela žalobcu. Výšku škody žalobca preukázal predložením
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.06.2022, vyhotovenom

B. D. F., zástupcom prednostu kliniky úrazovej chirurgie FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Podľa tohto lekárskeho posudku, bolestné bolo ohodnotené na 606 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia na 300 bodov, čo pri hodnote bodu 24,22 eur podľa opatrenia ministerstva zdravotníctva
z 18. mája 2022 č. S15921 - 2022 - OL predstavuje spolu sumu 21 943,32 eur, teda sumu uplatnenú
žalobcom v žalobe. Námietku premlčania vznesenú žalovaným v konaní súd vyhodnotil ako nedôvodnú,

nakoľko až po ukončení liečebného procesu, respektíve po ustálení zdravotného stavu, sa žalobca
mohol dozvedieť o škode a jej výške, pričom z vyjadrenia B. D. F., ošetrujúceho lekára žalobcu, bolo
preukázané, že až v čase vypracovania posudku, t. j. dňa 14.06.2022, bolo možné považovať zdravotný
stav žalobcu za ustálený. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 05.01.2024, zákonom stanovená
dvojročnápremlčacialehotanauplatnenienárokužalobcuneuplynula.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobe

žalobcu vyhovel a priznal mu náhradu škody vo výške, ako si ju uplatnil. Zároveň mu priznal i uplatnený
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bolo prijaté uznesenie valného zhromaždenia
podielnikov žalovaného o neschválení poskytnutia náhrady škody žalobcovi. Výšku úroku z omeškania
žalobcovi priznal podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

5. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že skutočnosti, ktoré právny
zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol po prvýkrát (ako napríklad, že v roku 2022 nebolo
možné legálne označovať drevo ciachou s číselným označením 2), boli novými skutkovými tvrdeniami,
a preto na tieto nové skutkové tvrdenia neprihliadal, keďže táto jeho procesná obrana bola uplatnená
oneskorene.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobu
ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda z dôvodov,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal
nesprávnosť posúdenia tzv. prevádzkovej činnosti žalovaného, priebeh škodovej udalosti a preukázanie
liberačného dôvodu.

7. Žalovaný v odvolaní zotrval na svojej námietke vznesenej i pred súdom prvej inštancie, že činnosť,
ktorú vykonával žalobca, nebola prevádzkovou činnosťou žalovaného, pričom poukázal na to, že drevo,
ktoré malo byť v daný deň naložené a odvezené, bolo zaistené príslušníkmi Policajného zboru SR
pre jeho nedostatočne preukázaný pôvod. Žalobca, ako predseda štatutárneho a výkonného orgánu
žalovaného, mal vedieť, že ciacha s registračným označením číslo 2, nebola vopred orgánom štátnej

správy lesného hospodárstva zaregistrovaná, a teda nemal vykonávať úkony nevyhnutné k odvozu
dreva, pri ktorých došlo ku škodovej udalosti. Žalovaný vyslovil názor, že išlo de facto o nelegálnu
činnosť, pri ktorej došlo k úrazu žalobcu. K uvedenému žalovaný doložil do súdneho spisu listinné
dôkazy, s ktorými sa oboznámil i žalobca a oboznámil ich aj súd v závere súdneho pojednávania.Pokiaľ súd dospel k záveru, že išlo o nové skutkové tvrdenia, je jeho názor právne absurdný a ústavne
neudržateľný a išlo o jeho nesprávny procesný postup. Žalovaný tiež nesúhlasí s tým, že ku škodovej
udalosti malo dôjsť pred nakladaním dreva. Podľa jeho názoru, škodová udalosť sa stala počas

nakladania dreva, v čase, keď žalobca porušoval svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov
a samotným faktom zotrvania v ohrozenom priestore, škodu si spôsobil sám. Poukázal na to, že proces,
ktorý sa nazýva nakladaním dreva, sa nezačína momentom uchopenia kmeňa stromu, ale oveľa skôr,
a to tzv. obslužnými činnosťami. Už od tohto momentu sa na žalobcu vzťahovali povinnosti, ktoré
hrubo porušil a sám sa vystavil nebezpečenstvu poškodenia zdravia, pričom nevyužil ani minimálnu

úroveň opatrnosti a obozretnosti, s ktorou sa táto činnosť spája a úplne bez rešpektu sa vystavil
nebezpečenstvu. Žalobca k drevu vôbec nemusel pristúpiť, ale postačovalo naložené označiť jednou
ciachou, až keď bolo bezpečne naložené. Žalobca si vôbec nemusel vyberať veci z vozidla, pretože tie
vôbec nepotreboval, keďže k odvozu dreva mal vopred všetko pripravené. Z výpovede svedka B. bolo
preukázané, že svedok zapol čerpadlo a vystúpil z vozidla, išiel na vozidlo na mechanickú ruku, a vtedy
si všimol, že žalobca stojí z vodičovej strany vozidla. Zapnutie čerpadla je obslužná činnosť a už v tomto

momente možno hovoriť o nakladaní dreva, a tým o právnom režime povinností vyplývajúcich z právnych
predpisov, pričom podľa vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 46/2010 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci, a to podľa odseku
2.5 písm. d) Prílohy č. 5, pri nakladaní a vykladaní dlhého dreva, nemožno sa zdržiavať v ohrozenom
priestore. V zmysle § 1 písm. d) citovanej vyhlášky, je ohrozeným priestorom priestor, v ktorom

nemožno vylúčiť poškodenie zdravia osoby, čo v posudzovanom prípade, vzhľadom k mechanickému
ramenu vozidla, je okruh 20 metrov od vozidla. Žalobca sa teda v čase nakladania dreva nachádzal
v ohrozenom priestore a porušil niekoľko povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov,
čím sa sám vystavil nebezpečenstvu škody a následne si škodu spôsobil sám. Pokiaľ súd dospel
k záveru, že k škodovej udalosti došlo pred nakladaním dreva, žalovaný poukázal na ods. 2.2 Prílohy

č. 5 ,,Pred začatím prác sa vykoná kontrola stavu klaníc, oplenov, upínacieho zariadenia a technického
zariadenia určeného na mechanizované nakladanie a vykladanie dreva, ak je súčasťou odvozného
prostriedku.“. Z výpovede svedka B. bolo preukázané, že svedok zapol čerpadlo, vystúpil z vozidla
a išiel na vozidlo na mechanickú ruku, z čoho vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo pri nakladaní
dreva a existuje liberačný dôvod, ktorý má spôsobilosť vylúčiť zodpovednosť žalovaného za škodu.

Žalobca podľa názoru žalovaného nepotreboval pristúpiť k nákladnému vozidlu a niečo z neho vyberať
prepotrebymeraniaalebooznačovania,malzotrvaťvbezpečnejvzdialenostidomomentu,kýmsadrevo
bezpečnenenaloží.Žalobcasámvlastnýmkonanímvošielazotrvalvohrozenompriestorebezprávneho
dôvodu a nevyvinul ani základnú obozretnosť, aby ochránil svoje zdravie a život.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky
stranami navrhnuté dôkazy a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd správne dospel k záveru, že k poškodeniu jeho zdravia
došlo v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného, čo vyplýva z výpovedí svedkov G. C. a B..
Pri vykonávaní činnosti, na ktorú bol poverený výborom žalovaného, postupoval tak, ako postupovali

mnohokrát pred tým nielen on, ale aj ostatní podielnici, ktorí vykonávali túto činnosť a žalovaný
ich postup akceptoval. Skutočnosť, že ciacha s označením č. 2 nebola vopred orgánom štátnej
správy lesného hospodárstva zaregistrovaná, nemôže spochybniť objektívnu zodpovednosť žalovaného
za škodu a okrem iného, on nevykonával len úkony ciachovania, ale aj iné úkony nevyhnutné pre odvoz
vyťaženého dreva. Povinnosť registrovať ciachu na orgáne štátnej správy lesného hospodárstva nemal

on, ako osoba vykonajúca i ciachovanie dreva pre žalovaného, ale takúto povinnosť mal práve žalovaný,
pretože išlo o jeho prevádzkovú činnosť, na ktorej sa žalobca podieľal len na základe poverenia výboru
žalovaného. Výsledky prevádzkovej činnosti žalovaného, od ťažby dreva až po jeho predaj a zaplatenie
dreva, sú v účtovníctve žalovaného riadne účtovne evidované, a to aj za deň 22.04.2020. Podľa názoru
žalobcu, nezaregistrovanie ciachy, nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a nespôsobuje

vylúčenie zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v deň
úrazu už nemusel vypisovať doklady o pôvode dreva, a to z dôvodu, že v tom čase ešte neboli uvedené
v dokladoch tie najdôležitejšie údaje o odvážanom dreve, ako je číslo kusa, drevina, dĺžka, priemer,
kvalita a objem, ktoré údaje sa zapisujú pri nakladaní dreva na vozidlo, čo sa neudialo, lebo utrpel úraz a
bol leteckou záchrannou zdravotnou službou odvezený do Fakultnej nemocnice Banská Bystrica.

9. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že právny zástupca žalovaného v záverečnej
reči uviedol aj také skutkové tvrdenia, ktoré v doterajšom priebehu konania neuviedol, a ktoré boli
teda novými skutkovými tvrdeniami. Nesúhlasil s tvrdeniami právneho zástupcu, týkajúcimi sa jehovedomostí o neregistrovaní ciachy 2, strata ciachy bola v minulosti riadne nahlásená a následne
vyrobená dňa 27.03.2019 nová ciacha s označením U PD 08 2, ktorou bolo označené všetko odvezené
drevo z Urbárskeho pozemkového spoločenstva Ráztočno od 27.03.2019 do 24.08.2023, čo tak isto

bolo uvedené na všetkých vystavených dokladoch o pôvode dreva. Podľa žalobcu, on neporušil žiadne
bezpečnostné predpisy tým, že si išiel do kabíny vozidla Tatra 815 zobrať potrebné veci na odvoz dreva,
nakoľko to bolo ešte pred samotnou nakládkou dreva vodičom a škodová udalosť sa stala v súvislosti
s nakladaním dreva. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že hrubo porušil svoje povinnosti,
pretože on v žiadnom prípade nevstúpil do priestoru medzi drevo na skládke a nákladným autom

v čase nakládky dreva, čo vyplýva aj zo svedeckej výpovede pána B.. Žalobca sa stotožnil s názorom
súdu, že presnú príčinu neočakávaného zosunutia dreva a jeho privalenie drevom, nebolo možné zistiť,
a preto súd správne uzavrel, že drevo sa uvoľnilo náhodne pod vplyvom nezisteného fyzického činiteľa
a vznik jeho škody má pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného, zodpovedá za ňu žalovaný, ktorý sa
svojej zodpovednosti nezbavil. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania

proti žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa zároveň v zmysle § 387

ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
jeho správnosti dodáva:

11. Predmetom konania v prejednávanej veci je náhrada škody na zdraví, a to odškodnenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Sporným medzi stranami sporu bolo, ako správne uviedol súd

prvej inštancie, či činnosť, ktorú vykonával žalobca v čase vzniku úrazu, bola prevádzkovou činnosťou
žalovaného, a pokiaľ áno, či žalovaný v konaní preukázal liberačné dôvody, t. j. či sa zbavil svojej
zodpovednosti tým, že preukázal, že za škodu nesie zodpovednosť výlučne žalobca, ktorý zosuv dreva,
v dôsledku ktorého došlo k jeho úrazu, zapríčinil svojím nezodpovedným správaním a porušením
pravidiel o bezpečnosti pri práci.

12. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podstata
odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci je teda
aplikácia práva na zistený skutkový stav a činnosť súdu spočíva v podradení zisteného skutkového stavu

príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne vtedy, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti,
t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú
právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

14. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie
žalovaný videl v tom, že súd dospel k záveru, že činnosť, ktorú žalobca vykonával v čase úrazu, je
prevádzkovou činnosťou žalovaného, ďalej, že ku škodovej udalosti došlo pred nakladením dreva a že
žalobca svojim správaním si nespôsobil sám vznik škody. Nesprávne právne posúdenie podľa názoružalovaného spočíva v tom, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu, keďže ku škode
došlo prevádzkovou činnosťou žalovaného a v tom, že žalovaný nepreukázal liberačný dôvod, ktorý ho
vylúčil zo zodpovednosti za škodu.

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne v prvom rade skúmal, či činnosť, ktorú vykonával
žalobca v čase úrazu, a na ktorú bol poverený výborom žalovaného, súvisela s prevádzkovou
činnosťou žalovaného, a teda, či v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného
za škodu. Ustanovenie § 420a Obč. zák. neuvádza obsah pojmu prevádzková činnosť, ale ako správne

uviedol súd prvej inštancie, z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že ide o činnosť, ktorá súvisí
s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba
vykonáva. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovateľskej listine, v oprávnení podnikateľskej
činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 32/2024, za prevádzkovú činnosť sa považuje opakovane a organizovane vykonávaná
činnosť, ktorá buď sama osebe (pre jej charakteristické vlastnosti a povahu ) alebo v dôsledku

technológií alebo používaných postupov, nesie v sebe riziko vzniku škody. Ide o takú činnosť, ktorá je
teda vo svojej podstate potenciálne nebezpečná pre okolie, a to aj za predpokladu, že je vykonávaná
na základe zákonného oprávnenia či technologicky správne. Pojem ,,prevádzková činnosť“ treba
vykladať širšie než len ako činnosť alebo výroba, ktorá je vykonávaná priemyslovým spôsobom. Nejde
len o prevádzku podniku, živností a pod., ale zahrňuje aj akúkoľvek činnosť, ktorá je cieľavedome

organizovaná pre účely dosiahnutia výsledku, a to aj vtedy, keď sa vykonáva iným než podnikateľským
spôsobom. Za prevádzkovú činnosť sa považuje aj činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky
predchádza, súvisí alebo nadväzuje na činnosť hlavnú.

16.Súdprvejinštanciesprávnevrozhodnutípoukázalnato,žežalovanýjepozemkovýmspoločenstvom

založeným podľa zák. č. 97/2013 Z. z. a hospodári na spoločnej nehnuteľnosti, najmä v zmysle zák. č.
329/2005Z.z.olesoch,pričomhospodáreniejevykonávanézaúčelompodnikania.Jednotlivéčiastkové
úkony tohto hospodárenia tvoria prevádzkovú činnosť žalovaného, pričom medzi tieto úkony patrí i ťažba
dreva a jeho nakladanie. Po oboznámení sa so Zmluvou o pozemkovom spoločenstve žalovaného,
ako i so smernicami žalovaného predloženými v konaní, sa odvolací súd plne stotožnil s názorom

súdu prvej inštancie, že činnosť, ktorú vykonával žalobca v čase jeho úrazu, a na ktorú bol poverený
výborom žalovaného na jeho zasadnutí dňa 09.03.2020 (čo v konaní nebolo sporným), súvisela
s prevádzkovou činnosťou žalovaného. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietal, že činnosť žalobcu,
pri ktorej došlo k poškodeniu jeho zdravia, nesúvisela s prevádzkovou činnosťou žalovaného, je jeho
odvolanie nedôvodné. Tvrdenie žalovaného o nelegálnej činnosti žalobcu, pretože pri ciachovaní dreva

používal ciachu, ktorá nebola vopred orgánom štátnej správy lesného hospodárstva zaregistrovaná
a že išlo de facto o nelegálnu činnosť žalobcu, odvolací súd považuje za irelevantné a pre posúdenie
objektívnej zodpovednosti žalovaného za nepodstatné, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že na činnosť, ktorú žalobca v čase úrazu vykonával, bol poverený výborom žalovaného. Žalovaný
zápis zo zasadnutia výboru, na ktorom výbor poveril žalobcu na plnenie úloh z ťažby, manipulácie

a odvozu dreva v lokalite Havovo nespochybnil. Za nezaregistrovanie ciachy používanej na ciachovanie
dreva nemôže niesť zodpovednosť žalobca ako fyzická osoba, pretože ide o povinnosť a zodpovednosť
žalovaného, ako správne poukázal žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu.

17. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Obč. zák. zodpovedá poškodenému

prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda
v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje
širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí
dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola
vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým,

že preukáže, že škodu nezavinil. Môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberovať),
pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke,
alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného.

18. Následne po zistení, že činnosť, ktorú vykonával žalobca v čase poškodenia jeho zdravia súvisela

s prevádzkovou činnosťou žalovaného, súd prvej inštancie správne skúmal, či žalovaný preukázal
liberačné dôvody a úplne alebo čiastočne sa zbavil svojej zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu,
ku ktorej došlo v dôsledku zosuvu kmeňa stromu z kopy, na ktorú boli kmene stromov naukladané
a pripravené na naloženie na vozidlo a ciachovanie. Priebeh škodovej udalosti, teda že došlo k náhlemuzosuvu kmeňa stromu z naukladanej kopy a k jeho nárazu na telo žalobcu, bol v konaní preukázaný
výpoveďou žalobcu a svedka H. B., prítomného na mieste úrazu žalobcu (vodiča vozidla Tatra 815,
na ktoré sa malo drevo nakladať). Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že žalobca

včaseškodovejudalostivedomečinevedomezapríčinil,žesakmeňstromuskotúľalznaukladanejkopy,
teda že si škodu zapríčinil vlastným konaním a ani netvrdil, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou majúcou pôvod v prevádzke. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že žalovaný v konaní
nepreukázal žiadny liberačný dôvod a za škodu na zdraví žalobcu nesie zodpovednosť v plnom rozsahu.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca porušil bezpečnostné predpisy tým, že v čase

nakladaniadrevasanachádzalvohrozenompriestore,odvolacísúdpoukazujejednaknato,žežalovaný
v konaní nepredložil žiadny dôkaz a ani nežiadal vykonať dokazovanie na skutočnosť, že žalobca
bol poučený o bezpečnostných predpisoch, na ktoré žalovaný poukazuje a takýto dôkaz nepredložil
ani v odvolacom konaní, a jednak na to, že žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že žalobca svojím
vlastným konaním zapríčinil zosuv kmeňa stromu z naukladanej kopy, ktorý zapríčinil poškodenie jeho
zdravia. Skutočnosť, či žalobca potreboval alebo nepotreboval pristúpiť k nákladnému vozidlu a vyberať

z neho potreby na meranie alebo označovanie dreva, nie je podstatná pre posúdenie, či sám svojím
konaním zapríčinil zosuv kmeňa stromu, v dôsledku ktorého došlo k jeho úrazu.

19. Výška náhrady škody na zdraví žalobcu v konaní nebola sporná a bola v plnom rozsahu preukázaná
lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu. Súd prvej inštancie

správne vyčíslil výšku náhrady za bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu, pričom sa správne vyporiadal i s námietkou premlčania vznesenou v konaní žalovaným a
uplatnený nárok žalobcovi priznal i s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne, a to od 29.04.2023, t.
j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom žalovaný prijal uznesenie valného zhromaždenia podielnikov
o neschválení poskytnutia náhrady škody žalobcovi. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite

odôvodnil tak, že z neho je zrejmé, z akého skutkového stavu vychádzal, ktoré dôkazy považoval
za rozhodujúce a ako vec po právnej stránke posúdil.

20. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď podľa zásady úspechu v konaní
priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a zároveň podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).