Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122209719
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122209719.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana,
v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpený JUDr.
Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, za účasti subjektov: 1/ E. F.,
zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335

345, 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica,
IČO: 36 038 351, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17
335 345, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 46Vyd/2/2022-103 zo dňa 13.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol návrh, ktorým
sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva (vo svoj
prospech) vydržaním nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území obce C. D., evidovanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra C-KN č.

112 - trvalý trávny porast o výmere 371 m2 a to v podiele 1/1 ku dňu 1.1.1991.
2. Východiskovo súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že spolu so svojou
nebohou matkou G. B. a nebohým otcom G. B. dlhodobo užívali predmetný pozemok, a to na základe
dohody napísanej na Miestnom národnom výbore v C. D. medzi odpredávateľom G. H. a kupiteľom
G. B. s manželkou (rodičmi navrhovateľa) ešte v roku 1980, pričom majetkovoprávne usporiadanie
pozemku malo byť dodatočne prevedené na Štátnom notárstve v Žiline. Nakoľko zrejme kúpna zmluva

nemala potrebnú právnu formu, nedošlo ani k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Navrhovateľ
spolu s rodičmi, keďže za predmetnú nehnuteľnosť v zmysle dohody zaplatili, vstúpili (od roku 1980) do
úžitku predmetného pozemku a tento v dobrej viere užívali ako svoje vlastníctvo pokojne, nerušene, bez
nárokov iných osôb ako svoj vlastný, a teda sa považovali za jeho dobromyseľných držiteľov. Predmetný
pozemok má navrhovateľ ohradený spolu s priľahlými pozemkami parc. registra C-KN č. 111/1 a 111/2,
na ktorých má postavený so svojím bratom rodinný dom súp. č. XXX. Svedčia o tom aj priložené čestné

vyhlásenia dvoch svedkov - susedov I. J. a K. L. zo dňa 9.11.2022. Vlastníčku E. F. vedenú na liste
vlastníctva navrhovateľ nepozná, nemá vedomosť o tom, prečo je vedená na tomto liste vlastníctva. V
zmysle vyjadrenie Obce C. D. táto nemá v obci vedený pobyt, nachádza sa na neznámom mieste a obec
nemá vedomosť ani o jej právnych nástupcoch.

3. Vyzývacím uznesením č. k. 46Vyd/2/2022-69 zo dňa 30.8.2023 okresný súd vyzval príslušné subjekty

na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k dotknutej
nehnuteľnosti. Námietky v konaní predostrel Slovenský pozemkový fond.4. Súd prvej inštancie v rámci dôvodov svojho rozhodnutia vymedzil pojmové znaky inštitútu vydržania
s dôrazom na dobromyseľnosť držiteľa a v osobitostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že návrhu

nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľ neosvedčil, že on alebo jeho právni predchodcovia vstúpili
do držby spornej nehnuteľnosti oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu
(od vlastníka spornej nehnuteľnosti). Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od listiny označenej ako dohoda,
ktorá podľa jeho vyjadrenia bola spísaná v roku 1980. Z predmetnej listiny však nevyplýva žiaden dátum
spísania tejto listiny, t. j. uvedená listina nemá náležitosti, z ktorých možno vyvodiť začiatok plynutia

vydržacej doby.
5. Ťažiskovým dôvodom zamietnutia návrhu je však podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že
navrhovateľ v konaní neosvedčil právny titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. Slovenský
pozemkovýfondtotižsprávnevpredloženýchnámietkachpoznamenal,žedohodamedziG.H.arodičmi
navrhovateľa nielenže neobsahuje dátum, ale v konaní ani po námietkach navrhovateľ nepreukázal
právny titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti domnelým prevádzateľom - G. H.. Zo žiadnej listiny súd

nemal za preukázané, že táto osoba bola oprávneným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Vlastníctvo
G. H. nevyplýva ani z historického výpisu z listu vlastníctva a ani z vyjadrenia Okresného úradu Žilina
- katastrálneho odboru, ktorý výslovne uviedol, že od roku 1966 bola na liste vlastníctva zaevidovaná
ako vlastníčka F. E. a následne došlo k zápisu komasačného hárku 096/980/66 s poznámkou „Pozemky
združené v JRD“. Zápis v prospech G. H., prípade iný právny titul nadobudnutia týchto nehnuteľností

touto osobou po roku 1966, súd nemal preukázaný.
6. Okresný súd s poukazom na aplikáciu § 359a,c,f,h,i CMP (ustanovenia citované v napadnutom
uznesení) zhrnul, že nemožno osvedčiť vlastnícke právo v prospech navrhovateľa, nakoľko tento
súdu nepreukázal relevantný právny titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti. Na účely vyhovenia
návrhu nepostačuje nim tvrdená „dlhodobá dobromyseľná držba, užívanie pozemkov, či ich oplotenie“

navrhovateľom a jeho právnymi predchodcami. V katastri nehnuteľností je ako vlastník nehnuteľnosti
zapísaná E. F. a v konaní nebol preukázaný prevod vlastníckeho práva na ďalšieho vlastníka.
Navrhovateľom predložená dohoda z roku 1980 je preto listinou, na základe ktorej nemožno konštatovať
ani domnelý/putatívny titul nadobudnutia nehnuteľnosti, nakoľko tieto mal v úmysle prevádzať ich
nevlastník (opak preukázaný nebol).

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, keďže nezistil
dôvodpreaplikáciuustanovení§53až§56CMP,pričomustanovenia§359aaž§359kCMPupravujúce
konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.

8. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Zopakoval, že dohoda napísaná na Miestnom národnom výbore v C. D. medzi odpredávateľom G.
H. a kupiteľom G. B.
s manželkou (rodičmi navrhovateľa) bola podľa vyjadrenia jeho nebohých rodičov napísaná a uzavretá
ccaeštevroku1980,pričomjevnejuvedené,žemajetkoprávneusporiadaniepozemkubudedodatočne

prevedené na Štátnom notárstve v Žiline. Uvedené skutočnosti na dohode potvrdil svojou pečiatkou a
podpisom MsNV v C. D..
10. Z uvedenej dohody podľa odvolateľa jednoznačne vyplýva, že existovala dobrá vôľa a úmysel
G. H. odpredať kupiteľom G. B. a jeho manželke predmetné nehnuteľnosti. V zmysle tejto dohody
bol navrhovateľ a predtým aj jeho rodičia jednoznačne presvedčení, že sa stali vlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti. Navrhovateľ nemá vedomosť, prečo nebola zmluva registrovaná na štátnom notárstve,
neinformovali ho o tom ani jeho rodičia, pretože títo mali za to, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí,
nakoľko dohodu o prevode uzatvorili pred Miestnym národným výborom v C. D. a aj za nehnuteľnosť
riadne zaplatili. Keďže dohodu uzatvárali pre Miestnym národným výborov boli presvedčení a mali za to,
že G. H. bol vlastník nehnuteľnosti. Nebolo v tom čase žiadnej pochybnosti a ani nikto to nespochybnil,

že G. H. nie je vlastníkom.
11. Ak by došlo k platne uzatvorenej zmluve o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vrátane registrácie na štátnom notárstve, boli by právny predchodcovia navrhovateľa
zapísaní na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníci a nebol by dôvod domáhať sa teraz v prospech
ich právneho nástupcu vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti. Veď práve preto, že nedošlo v jeho prospech k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
sa domáha tohto návrhu.
12.Zadôležitétiežnavrhovateľpovažoval,žeažnadedičskomkonaníponeb.matkeG.B.saodnotárky
dozvedel, že pozemok nie je zapísaný na liste vlastníctvav prospech jeho neb. matky, ale na meno E. F.. Preto v tejto veci začal konať podaním návrhu na začatie
konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, aby pozemok vlastnícky vysporiadal.
13. Čo sa týka skutočnosti, že nebolo preukázané, že G. H. bol oprávnený nakladať s dotknutou

nehnuteľnosťou, uviedol, že jeho rodičia kúpili predmetný pozemok na základe vyššie uvedenej dohody,
bolinazákladenejpresvedčení,žeimvlastníckypatrí,aajzaňuriadnezaplatili.Jevšakpravdepodobné,
ako to vyplýva z praxe, že v minulosti vo väčšine prípadoch si ľudia prevádzali/zamieňali pozemky bez
toho, aby to aj právne dotiahli zápisom do listov vlastníctva, príp. pozemnoknižných vložiek, v dôsledku
čoho potom

v budúcnosti vznikali a vznikajú nezhody a súdne konania. Aj v tom prípade je viac než pravdepodobné,
že G. H. nehnuteľnosť nadobudol, ale nedošlo k jeho zápisu do evidencie nehnuteľností.
14. Predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľ užíva nepretržite, stará sa o ňu, udržuje ju spolu so svojím
bratom. Vstúpil do jej úžitku a túto v dobrej viere užíva ako svoje vlastníctvo pokojne, nerušene, bez
nárokov iných osôb, v dôsledku čoho sa považoval a považuje sa za ich dobromyseľného držiteľa. Užíval
ju spolu so svojou rodinou dobromyseľne a nerušenie ako svoju vlastnú až dodnes, bez zásahu iných

osôb, za celú dobu užívania im
v úžitku nikdy nikto nebránil, do výkonu ich vlastníckeho práva nik nezasahoval a nezasahuje a ani im
nijak neprekáža v užívaní. Dohodu jeho rodičia uzatvorili, ale z objektívnych dôvodov, ktoré neboli na
jeho strane ani na strane jeho rodičov a ani nevznikli ich zavinením, nebolo možné následne zosúladiť
stav skutočný so stavom právnym.

15. Odvolateľ tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015
z 14.11.2018, v zmysle ktorého: „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu veci patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí by posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či

držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú veci poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť
teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade
s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,

prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.
16. Navrhovateľ tak má za to, že splnil zákonné podmienky vydržania, ktorými sú spôsobilý predmet
držby, oprávnená držba (dobromyseľnosť držiteľa), trvanie držby 10 rokov a nepretržitosť trvania držby.
Predložil dohodu, ktorú je potrebné považovať za domnelý právny dôvod k tomu, aby navrhovateľ mohol
mať za to, že on sám je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že navrhovateľ užíva predmetnú

nehnuteľnosť po zákonom stanovenú dobu, vyplýva aj z čestného vyhlásenia dvoch svedkov, keď
navrhovateľ so svojimi rodičmi užíval spornú nehnuteľnosti nepretržite, dobromyseľne a nerušenie po
dobu viac ako 10 rokov. Navrhovateľ a jeho právni predchodcovia boli jednoznačne na základe dohody
presvedčení o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudli, a preto nie je rozhodujúce, že pritom
nesplnili zákonné podmienky. Navyše pozemok je súčasťou oplotenia spolu s priľahlými pozemkami

par. registra „C“ KN č. 111/1 a 111/2, na ktorých má postavený so svojím bratom rodinný dom, tak sú
spolu užívané už desaťročia. Je preto nesporné, že navrhovateľ je objektívne dobromyseľným držiteľom
nehnuteľnosti nepretržite a nerušene, a že to nie je len z jeho subjektívnych predstáv

17. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu Slovenský pozemkový fond navrhol uznesenie ako

vecne správne potvrdiť.
18. Konštatoval, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili skutkový
a právny stav, preto zotrvávajú na doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že tvrdenia navrhovateľa, že G.
H. mal nadobudnúť nehnuteľnosť od vlastníčky E. F. na základe zmluvy, ktorá nebola zaevidovaná v
katastri nehnuteľností, zostávajú len v rovine nepodložených tvrdení.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP v spojenís § 2 ods. 1 a § 359c CMP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP (v spojení s
§ 2 ods. 1 CMP) a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (v spojení s § 2

ods. 1 CMP) a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.

20. Odvolateľ náležite tvrdí, že „Ak by došlo k platne uzatvorenej zmluve o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vrátane registrácie na štátnom notárstve, boli by právny predchodcovia navrhovateľa
zapísaní na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníci a nebol by dôvod domáhať sa vydania uznesenia o

potvrdení vydržania“. Opak (t. j. nemožnosť akceptovať imperfektný nadobúdací titul) by totiž v podstate
znamenal obsolentnosť právnej úpravy inštitútu vydržania.
21. Uvedené však nič nemení na tom, že predpokladom pre úspešné uplatnenie dotknutého
nároku (o potvrdenie vydržania) je preukázanie naplnenia podmienok umožňujúcich konštatovanie
dobromyseľnosti, a to práve/presne v zmysle východísk, na ktoré poukazuje aj samotný navrhovateľ
(bod 15. tohto odôvodnenia). Z tohto hľadiska potom ale v osobitostiach súdenej veci bez ďalšieho

nepostačuje navrhovateľom zdôrazňovaná skutočnosť, že z predloženej dohody „jednoznačne vyplýva,
že existovala dobrá vôľa a úmysel G. H. odpredať kupiteľom G. B. a jeho manželke predmetné
nehnuteľnosti“.
22. Navrhovateľ totiž fakticky predostrel/opísal skutkový dej (pozri bod 2. tohto odôvodnenia), v zmysle
ktorého nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou jeho rodičia. Tomu by následne zodpovedala žaloba

o určenie (pozemku) do dedičstva po nich. Práve a len im by totiž mohol potenciálne/hypoteticky svedčať
predložený putatívny titul, keďže oni sú označení ako zmluvná strana nadobúdajúca vlastnícke právo.
Navrhovateľ sa však návrhom žalobného petitu domáha určenia svojho vlastníckeho práva, hoci v texte
celej žaloby neoznačil titul, od ktorého odvodzuje svoje vlastníctvo.
23. Pokiaľ navrhovateľ v žalobe uvádza, že „začiatok oprávnenej držby navrhovateľa je teda odvodený

od horeuvedeného právneho nadobúdacieho titulu“, týmto označeným titulom je dohoda, ktorá sa, ako
už bolo argumentované vyššie, týka nadobudnutia pozemku rodičmi navrhovateľa (nie navrhovateľom).
A práve v tom tkvie kvalifikovaná absencia putatívneho nadobúdacieho titulu (ako základnej podmienky
dobromyseľnosti) na strane navrhovateľa. Relevantný nadobúdací titul totiž nevyplýva z tvrdenia, že
navrhovateľ užíval pozemok s rodičmi, o to viac, že sám navrhovateľ tvrdí, že na pozemku má postavený

rodinný dom jeho brat (a teda nie je jasné ani to, prečo by malo ísť o výlučné vlastníctvo navrhovateľa).

24. Okrem konštatovaného, z šetrenia okresného súdu vyplýva ďalší samostatný dôvod zamietnutia
návrhu, a to zistená okolnosť kúpy od nevlastníka. V rámci hodnotenia (založenia) dobromyseľnosti
skutočne možno od kupujúceho spravodlivo očakávať (ako súčasť bežnej opatrnosti/starostlivosti)

overenie si skutočnosti, či vec (tu navyše nehnuteľnosť) kupuje od vlastníka (ktoré zistenie/overenie
z údajov evidencie nehnuteľností bolo možné/dostupné aj v danom období).
25. V tejto spojitosti potom platí (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2020 zo
dňa 23. februára 2022), že „posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že
mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk

viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera
znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní
existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené
s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu. Treba pritom vziať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom

vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí“.
26. V danej veci je takýmto objektívnym hľadiskom otázka existencie vlastníckeho práva predávajúceho.
Navrhovateľ uviedol, že nakoľko dohodu uzatvárali pred Miestnym národným výborom, boli presvedčení,
že G. H. bol vlastník nehnuteľnosti, resp., že „je viac než pravdepodobné“ (bez bližšieho vysvetlenia
tejto pravdepodobnosti), že G. H. nehnuteľnosť nadobudol. Ako však bolo uvedené vyššie, vo

vzťahu k nehnuteľným veciam existovala osobitná evidencia preukazujúca vlastnícky vzťah a faktické
„spoľahnutie sa“ na to, že prevod bol učinený pred úradom bez náležitého (vlastného) overenia si
vlastníctva (predávajúceho) vykazuje kvalifikované deficity z pohľadu možného založenia dobrej viery.
Inými slovami, za takejto situácie nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že nadobúdateľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný.

27. Opísané tak vo svojom súhrne viedlo ku konštatovaniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
okresného súdu.28. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má svoj základ v ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 a § 52 CMP.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné