Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207200002
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8207200002.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: X. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. P. prechodne bytom H. XXXX/XX, XXX XX C. P. za účasti: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne

zastúpené: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o vymoženie
1.306,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k.
3Er/1/2007-105 zo dňa 05. júna 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi A. (nástupca pôvodného súdneho exekútora A.) trovy exekúcie nepriznáva.

III. Súdnemu exekútorovi A. trovy exekúcie nepriznáva.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľaHOOS,sosídlomNámestielegionárov5,08001Prešov,IČO:42176778,trovyexekučného
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 137,50 Eur na účet jeho právneho zástupcu
A.. B. Z., advokáta so sídlom kancelárie H.. K. X, XXX XX K., P.: XX XXX XXX, do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia.“

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený a povinná uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere. Poskytnutý
úver mala povinná splatiť v dohodnutých 12 mesačných splátkach po 108,21 eura (3.260 Sk) počnúc
dňom 27.04.2006. Súd prvej inštancie však posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s
ohľadom na predmet činnosti dodávateľa ako aj vzhľadom na to, že je okresnému súdu z jeho

rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch opätovne. S ohľadom
na povahu strán zmluvy bolo zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou. Na základe uvedeného je
nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi Z. P. F. dňa 20.12.2006 začalo predmetné exekučné konanie proti povinnej. Exekučným

titulom v tomto prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR
3827/06zo dňa 24.08.2006. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitupre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou,

ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore
s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanovením Smernice 93/13/
EHS. Súd prvej inštancie preto exekúciu postupujúc podľa ustanovenia § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods.
1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že
oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s povinnou v postavení dlžníka dňa 27.03.2006 Zmluvu o
úvere č. XXXXXXX, ktorá bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mala povahu
absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko
právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom

spotrebiteľským. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy
v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Povinná uzavrela s oprávneným Zmluvu o úvere
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strany

Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom
z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom
pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka

je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú
nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil
výlučne rozhodcovskému konaniu. Občiansky zákonník v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť. Časová
verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, nezakazovala použitie

rozhodcovskej doložky.

4. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z., ďalej len C.s.p.) preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2

C.s.p.),konštatujesprávnosťdôvodovnapadnutéhorozhodnutiaaužlennazdôrazneniejehosprávnosti
uvádza:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom bola dňa
27.03.2006 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej

oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 20.000 Sk. Povinná sa zaviazala splatiť poskytnuté
finančné prostriedky navýšené o poplatok vo výške 19.120 Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 39.120 Sk
v 12 mesačných splátkach po 3.260 Sk. V bode 17 VPPÚ sa nachádzala rozhodcovská doložka, v
zmysle ktorej cit.: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane
sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky

zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I (ďalej len Rozhodcovskýsúd) ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súd, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Z. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepožuje v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia

Zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka").

Podľa ods. 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

11. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Oprávnený v podanom odvolaní namietal spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere uzavretej medzi
účastníkmi konania. Namietal, že v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili

neoddeliteľnú súčasť Zmluvy bolo nepochybné, že povinná svojim podpisom prejavila vôľu byť viazaná
uvedenými podmienkami.

13. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že Zmluva o úver nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy
odvolací súd poukazuje na to, že Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je z hľadiska svojho

obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá
sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy
osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný
v prvom rade podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je lex specialis

vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti
zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Použitie
Občianskeho zákonníka bolo však v období do 31. decembra 2007 prípustné nielen podľa § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodnéhozákonníka, ale aj podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia
sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ak sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na

spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka, sa
majú primerane použiť ustanovenia tohto osobitného predpisu (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 23CoE/191/2013 zo dňa 21.03.2014).

14. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,

bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

15. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade samostatná a

individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná Zmluva o úvere, aj rozhodcovská doložka bola
spísanénapredpísanomtlačive(vtomtoprípadevrámciVPPÚ),ktoréhoobsahnemoholdlžníkovplyvniť
a musel sa mu podriadiť.

16. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci 6 M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom

pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa

spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,

že si ich vyžiadali spotrebitelia.

17. Odvolací súd poznamenáva, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh

dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

18. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
v súčasnosti platnom znení. Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej
doložky: ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“

19. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ,,spotrebiteľ
môžesvojeprávauplatňovaťnieibavzmysledojednanejrozhodcovskejdoložky,aleaksatakrozhodne,aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.“

20. Rozhodcovskú doložku teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

21. Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemala na výber, ak by bola žalovaná
na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa bola len
iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že
výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva všeobecný súd.

22. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si

z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

23. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t.j. povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

24. Ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by
si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej

kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana
uplatňovať svoje právo.

26. Odvolací súd ďalej nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, na ktoré správne vo svojom rozhodnutí

odkazuje aj súd prvého stupňa, podľa ktorého :,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre

exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

27. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a
platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej by spotrebiteľ
nemal na výber a bol nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj
v predmetnej veci. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú

zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä
presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky
a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna
pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom nevyplýva.

28. Rovnako ako prvoinštančný súd, aj odvolací súd vidí neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tiež
v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98, C-244/98 Oceáno Grupo
Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
XXX . km (E. - C.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil.30. Podľa ustanovenia § 92 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)
v znení účinnom v čase pripustenia vstupu do konania vedľajšieho účastníka, na návrh účastníka môže
súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je

potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa ods. 2, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto

doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho
prešli.

Podľa ods. 3, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť
uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu
alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na

začatie konania zostávajú zachované.

31. Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.

32. Podľa ustanovenia § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva

a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

33. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením sp. zn.
22CoE/18/2013-48 zo dňa 16.04.2013 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o nepripustení vstupu
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
povinnej. Uvedeným rozhodnutím konajúci súd de facto priznal vedľajšiemu účastníkovi práva a

povinnosti ako účastníkovi konania, teda aj právo na právne zastúpenie. Z uvedeného dôvodu rozhodol
súd prvej inštancie správne, aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením v zmysle
ustanovenia § 387 odsek 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že oprávnený ako neúspešný odvolateľ nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a povinným v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Preto účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).