Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/137/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201783
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625201783.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
v C., D. XXXXX/XX, zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom Spišská Nová
Ves, Štefánikovo nám. 13 proti žalovanému: Neznámy právny nástupca ostatného pozemkovoknižného
vlastníka menom A. E., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom

Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. augusta 2025 sp. zn. 7C/28/2025

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. augusta 2025 č.k. 7C/28/2025-116 vo
výroku IV. o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 18.
augusta 2025 č.k. 7C/28/2025-116 rozhodol nasledovne:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území C., obec C., okres F. G. B., evidovanej Okresným úradom Spišská Nová Ves,
katastrálnym odborom, na LV č. XXX, a to k pozemku - parcele registra „E“, parcelné č. 2878, druh

pozemku: orná pôda o výmere 1.389 m2.
II. Súd prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., obec C., okres F. G. B.,
evidovanú Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, a to pozemok
- parcelu registra „E“, parcelné č. 2878, druh pozemku: orná pôda o výmere 1.389 m2, do výlučného
vlastníctva žalobcu o veľkosti podielu 1/1 k celku.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.310 €, a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.
IV. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX - k parc. registra „E“ č. 2878 - ornej pôde o výmere 1.389 m2

v kat. území C. a vyporiadanie spôsobom, že predmetnú nehnuteľnosť v celosti prikáže do výlučného
vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaného za ustupujúci spoluvlastnícky podiel sumu 1.310
€ do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

3.1 Žalobca dôvodil, že vychádzajúc z LV podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti sú žalobca
v podiele 3/4 k celku a žalovaný v podiele 1/4 k celku. Žalobca oslovil Slovenský pozemkový fond (ďalej

ako „SPF“) s návrhom na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo
dňa 09.12.2022, pričom navrhoval, aby predmetný pozemok pripadol v celku žalobcovi s povinnosťouvyplatiť žalovanému sumu pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel, k čomu pripojil dôkaznú listinu, a
toNávrhnauzatvoreniedohodyzodňa09.12.2022.SPFvreakciinajehonávrhhovyzvalnapredloženie
viacerých dokladov, aby posúdil opodstatnenosť a možnosť prevodu pozemku podľa platných právnych

predpisov. Žalobca dňa 31.07.2023 zaslal SPF požadované dokumenty, a to Stanovisko obce Poráč
zo dňa 22.06.2023, v ktorom obec uviedla aj cenu za pozemky v príslušnej lokalite, a to v sume 3,30
Eur za 1 m2.
3.2 SPF opätovne vyzval žalobcu na doloženie ďalších dokladov potrebných k prevodu, a to znaleckého
posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu prevodu. Žalobca tak zabezpečil vypracovanie

Znaleckého posudku č. 17/2024 znalkyňou H. I. F. (ďalej ako „znalecký posudok“), ktorý zaslal SPF dňa
20.05.2024, v zmysle ktorého je cena za spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmete vyporiadania
v sume 29 € (podiel 10/40 k celku). SPF závery tohto znaleckého posudku neakceptoval a stanovil si
vlastnú cenu za podiel žalovaného na pozemku v sume 12,50 €/m2, a to bez akejkoľvek špecifikácie
alebo vysvetlenia postupu stanovenia tejto ceny.
3.3 Žalobca pristúpil k vypracovaniu doplnenia znaleckého posudku, ktorý zohľadňuje dodatočne

zistené skutočnosti, ktoré neboli znalkyni známe v čase vypracovania prvotného znaleckého posudku.
Doplnenie č. 1 Znaleckého posudku č. 17/2024 vyhotovila znalkyňa H. I. F. (ďalej ako „doplnený znalecký
posudok“) na základe porovnávacej metódy podľa žalobcom predložených kúpnych zmlúv, týkajúcich sa
prevodu spoluvlastníckych podielov k tomu istému predmetu vyporiadania, nakoľko vlastnícke právo k
tomuto pozemku patrilo v minulosti viacerým spoluvlastníkom, ktorí svoje spoluvlastnícke podiely predali

žalobcovi za tieto trhové kúpne ceny: J. D. za cenu 5,18 €/m2; H. I. E. za cenu 0,86 €/m2; I. I. a A. I.
za cenu 4,50 €/m2. Znalkyňa pracovala aj s cenou v zmysle Stanoviska obce Poráč zo dňa 22.06.2023,
kde obec uviedla cenu pozemku v sume 3,30 €/m2. V zmysle záveru doplneného znaleckého posudku
je všeobecná hodnota pozemku v sume 3,77 €/m2, teda hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného
činí po zaokrúhlení sumu 1.310 €.

3.4SPFnesúhlasilaniscenouvzmyslezáverovdoplnenéhoznaleckéhoposudkuasvojímlistomzodňa
07.03.2025 oznámil žalobcovi, že výška konečnej ceny predmetnej nehnuteľnosti zostáva nezmenená
v sume 12,50 €/m2, čo predstavuje sumu 4.337,50 €. V priebehu sporu žalovaný súhlasil so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele, avšak za primeranú a objektívnu
finančnú náhradu. Zároveň navrhol, aby súd už priamo vo svojom rozhodnutí určil lehotu na zaplatenie

finančnej náhrady s uvedením čísla depozitného čísla SPF pre žalovaného.

4. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 34 ods. 18, § 13 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v aktuálnom znení (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.).

5.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca a žalovaný, zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom Bratislava sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parc. č.
„E“ 2878 - ornej pôdy o výmere 1389 m2 v tam uvedených spoluvlastníckych podieloch. Žalobca

sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním do jeho výlučného
vlastníctva. Preukázal účelovosť uvedeného vyporiadania pozemku v zmysle jeho návrhu, s čím
zástupca žalovaného súhlasil. Preto súd o vyporiadaní sporného pozemku rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku I. a II. tohto rozsudku.
5.2 Pri ustálení výšky výplaty súd uviedol, že námietky zástupcu žalovaného týkajúce sa znaleckého

ocenenia sa súdu nejavia dôvodné, nakoľko zástupca žalovaného v zmysle ustanovení § 150 ods. 1 a §
151 ods. 2 CSP na popretie skutkových tvrdení protistrany neuviedol také vlastné tvrdenia a nepredložil
taký dôkaz, ktorý by preukazoval inú relevantnú trhovú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností. Súd
sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný tendenčne predložil ponuky pozemkov
realitných kancelárií, ktoré sa netýkajú obce Poráč, týkajú sa pozemkov v odlišnej lokalite, napr. obce

Nálepkovo a Slovinky, takže tieto ponuky nie sú relevantné pre určenie ceny pozemku v kat. území C..
Na takýto dôkaz súd neprihliadal, nakoľko neodzrkadľuje miestne pomery a trhové ceny v mieste, kde
sa nachádza vyporiadavaný pozemok. Takéto námietky žalovaného súd hodnotil ako nedôvodné a pri
určení výšky náhrady vychádzal prioritne zo žalobcom predloženého znaleckého posudku a doplnenia
k nemu. Pripomenul, že zástupca žalovaného nenavrhoval kontrolný znalecký posudok, takže súd

vychádzal z dôkazov, ktoré boli účinné na preukázanie skutkových tvrdení žalobcu. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd považoval skutočnosti týkajúce sa výšky finančnej náhrady čo do sumy
1.310 €, ktorú žalobca má zaplatiť žalovanému, za nesporné a v takejto výške určil žalobcovi povinnosť
vyplatiť žalovaného.6.1 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP.
6.2 Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal ním požadovanú plnú náhradu trov konania

voči žalovanému v zmysle zásady úspešnosti tej-ktorej strany konania v spore. Nestotožnil sa so
stanoviskom žalovaného, ktorý navrhoval, aby súd žalobcovi nepriznal voči žalovanému náhradu trov
konania s odôvodnením, že SPF Bratislava iba zastupuje nezistených vlastníkov v konaní pred súdom,
nie je teda stranou sporu a že pokiaľ by súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, takýto výrok by bol
nevykonateľný vzhľadom na postavenie žalovaného - nezisteného vlastníka, kedy by bola pohľadávka

žalobcu na vymoženie trov prakticky nevymožiteľná. Takýto argument nie je dôvodom na rozhodnutie
o trovách podľa § 257 CSP. Poznamenal, že nie zástupcu žalovaného, ale samotného žalovaného súd
výrokom IV. tohto rozsudku zaväzuje na náhradu trov konania a je resp. bude vecou žalobcu, akým
spôsobom si vymôže priznané trovy konania.
6.3 Zástupca žalovaného ako ďalší argument, pre ktorý súd nemá žalobcovi priznať právo na náhradu
trov konania, uviedol, že strany sporu sú pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva v postavení navrhovateľa, ako aj v postavení odporcu, teda jedná sa o princíp tzv.
Iudicium duplex, a z toho dôvodu si má každá strana sama znášať trovy konania. Súd ani tento argument
nepovažoval za dôvodný, nakoľko uvedená zásada v konkrétnom prípade bola prelomená tým, že súd
z dokazovania vzal za preukázané, že zástupca žalovaného bol žalobcom vyzvaný mimosúdne na
vyporiadanie sporného pozemku dohodou, a to listom ešte zo dňa 09.12.2022, následne bol žalobca

vyzývaný k predloženiu dokladov, na čo včas reagoval a v závere došlo k nemožnosti uzavretiu dohody
s dôvodu neprimeraného navyšovania sumy za ustupujúci spoluvlastnícky podiel zo strany SPF. Z
uvedenéhojezrejmé,žezástupcažalovanéhosvojimprístupomzapríčinil,žežalobcasamuseldomáhať
svojich práv podanou žalobou na súd, z ktorej mu vyplynula povinnosť zaplatiť súdny poplatok a v konaní
bol ako laik zastúpený právnym zástupcom, z čoho je zrejmé, že sa svojich práv mimosúdnou cestou

nedomohol. Žalobca sa snažil o uzavretie dohody, resp. zmieru aj v priebehu konania, prostredníctvom
právnej zástupkyne, ktorá rozumne a predložením relevantných dôkazov argumentovala, prečo je
výplata požadovaná zástupcom žalovaného neprimeraná resp. nezákonná. Zástupca žalovaného však
naďalej nesúhlasil s výškou žalobcom navrhovanej vyplácanej sumy, nepredložil relevantné dôkazy,
ktoré by spochybnili správnosť znaleckého posudku, pojednávania sa nezúčastnil, preto nemohlo dôjsť

k dohode, resp.ani k uzavretiu zmieru. Súd teda považoval za spravodlivé v tomto konkrétnom prípade
priznať žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, k čomu poukázal aj na doterajšiu
známu judikatúru, konkrétne na uznesenie NS SR č. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26.07.2012, ako podporne
aj na uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/362/2015, sp. zn. 9Co/166/2023.

7.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
vo výroku IV. tak, že stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
7.2 Žalovaný poukázal na osobitný charakter prejednávanej veci a predmetu sporu, uviedol, že tento
spor nemožno považovať za štandardné sporové konanie, v ktorom stoja protichodné záujmy strán proti

sebe, ale rozhodnutie súdu je v záujme všetkých spoluvlastníkov, súd nie je viazaný žalobným návrhom
a vzhľadom na charakter má za to, že žiadna zo strán nemá v konaní plný úspech, resp. každá zo
strán má rovnaký úspech v konaní, keďže žalobcovi bol prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovaného na
nehnuteľnosti, naproti tomu žalovaný za ustupujúci spoluvlastnícky podiel získal finančnú náhradu.
7.3 Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považuje právna teória ako aj judikatúra NS

SR za konanie, v ktorom majú obe strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj žalovaného (iudicium
duplex), z ktorého dôvodu by mala každá zo strán sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva znášať svoje trovy konania a v akých prípadoch prichádza do úvahy rozhodnutie
o trovách konania podľa úspechu strán v spore vysvetlil Ústavný súd ČR v náleze z 05. apríla 2022,
sp.zn.IV.ÚS404/2022(sktorýmsasúd,vzhľadomnadôvodyvyplývajúceznormy,ktorájetiežsúčasťou

Právneho poriadku SR stotožňuje) tak, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva
pred súdom je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci,
ale z toho, že žiaden z účastníkov neodchádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do neho
vstupoval. Preto je potrebné postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP.
Ďalej dôvodil, že z hľadiska náhrady trov konania v danom spore je plný úspech vo veci daný len vtedy,

ak súd návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietne z dôvodov uvedených v Občianskom
zákonníku, pretože v takom prípade je nemožné posudzovať úspech v spore. Procesný úspech strany
sporu však nie je možné odvodzovať od výsledku spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Žiadnej zo
strán sporu nemožno pripočítať na ťarchu, že odmieta určitý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, čiuž z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Na podporu svojej argumentácie predložil uvedený
nález ústavného súdu. Uvedený nález ústavného súdu nadväzuje na predchádzajúci nález Ústavného
súdu ČR sp.zn. I. ÚS 3202/2020 zo dňa 02. novembra 2021, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR I.

ÚS 573/2017 z 15. novembra 2017, v zmysle ktorých návrh na zrušenie a vyporiadanie môže podať
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, každý z podielových spoluvlastníkov má súčasne postavenie žalobcu
aj žalovaného, návrhmi strán súd nie je viazaný a v konaní postupuje ex offo. Čo sa týka majetkovej
hodnoty strán sporu, táto je v čase rozhodovania súdu rovnaká ako v čase začatia konania. Z uvedeného
vyplýva, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má charakter tzv. iudicium

duplex, v takomto konaní sa javí byť spravodlivým, aby každá strana sporu znášala svoje trovy. Z vyššie
uvedených rozhodnutí vychádza rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 26.01.2022 sp.zn.
17Co/75/2021, ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04.09.2024 sp.zn.
9Co/55/2024 a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 01.10.2024 sp.zn. 13Co/46/2024, pričom
uvedené uznesenia boli prílohou podaného odvolania.
7.4 Žalovaný uviedol, že pred podaním žaloby sa žalobca pokúsil o mimoriadne vyriešenie veci, a to

návrhom na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 09.12.2022,
zástupca žalovaného po predložení žiadaných dokladov navrhol žalobcovi cenu 12,50 €/m2, avšak
žalobca túto cenu neakceptoval. Počas konania z písomných vyjadrení žalobcu nevyplývalo, že žalobca
má záujem sa dohodnúť na výške finančnej náhrady, keďže argumentoval a zotrvával na výške náhrady
podľa predloženého znaleckého posudku, pričom nesúhlasil s navrhovanou výškou náhrady SPF aspoň

v minimálnej sume 6,29 €/m2 ako uvádza SPF vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.05.2025.
Zástupca žalovaného súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nenavrhoval
kontrolný znalecký posudok, aby nenavýšil trovy konania a neodvolal sa voči výške finančnej náhrady
určenej konajúcim súdom napadnutým rozsudkom. Zástupca žalovaného zdôraznil, že v predmetnom
prípade nezastupuje svoje vlastné záujmy, ale záujmy nezistených vlastníkov. Musí preto postupovať

tak, ako by postupovala akákoľvek iná fyzická, resp. právnická osoba. Táto osoba by logicky vychádzala
z trhovej hodnoty nehnuteľnosti a mala záujem získať čo najväčší majetkový prospech pre seba, ako
odstupujúceho spoluvlastníka, teda vôbec s petitom žaloby, ak by nesúhlasila a bola ochotná vyporiadať
spoluvlastníctvo takýmto spôsobom. Zástupca SPF nie je v zmysle platných právnych predpisov
poverený na uzavretie súdneho zmieru. Je zástupcom sui generis, preto nemožno od neho požadovať

náhradu trov konania. SPF ako ex lege zástupca neznámych vlastníkov v konaní neháji vlastné záujmy
ani práva. Peňažné prostriedky, ktoré ako vyrovnací podiel za zrušené a vyporiadané spoluvlastníctvo
má žalobca zaplatiť, budú uložené a viazané na osobitnom depozitnom účte SPF ako správcu, s ktorými
však nemá možnosť nakladať. V neposlednom rade uviedol, že žalovaný ani nie je spôsobilý uhradiť
trovy konania, pretože ide o osobu na neznámom mieste, jeho bližšie údaje nie sú známe, ide o tzv.

nezisteného vlastníka. Neznámi vlastníci nemajú známy pobyt, s vysokou pravdepodobnosťou už dávno
zomreli, preto nemožno zaviazať na náhradu trov konania neznámeho vlastníka, pretože rozhodnutie
by bolo nevykonateľné. Smerovalo by voči subjektu bez hmotnoprávnej subjektivity majúceho procesnú
subjektivitu len pre to, že mu ju priznáva osobitný zákon. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
NS SR z 26.11.2024 sp.zn. 8Cdo/88/2024, z ktorého vyplýva: „Napokon dovolací súd súdom nižších

inštancií dáva do pozornosti, že v prípade, ak by bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania v spore
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s nezisteným vlastníkom tejto strane (ktorá
aj je účastníkom konania a nie správca), žalobcovi by sa poskytovala prípadná možnosť započítať
si túto pohľadávku z titulu trov konania voči povinnosti zaplatiť náhradu na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. V uvedených sporoch je pritom meritórne rozhodnutie spravidla na prospech v záujme

všetkých podielových spoluvlastníkov, všetky uvedené okolnosti odvolací súd pri svojom rozhodovaní
nevyhodnotil dôsledne.
7.5 Zároveň namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené a poukázal na
požiadavku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné, dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

8.1 Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nestotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko
v danom prípade neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu § 257 CSP a zohľadnenie
princípu tzv. iudicium duplex. Žalobca bol v súdnom spore v plnom rozsahu úspešný, keď dosiahol
zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom

vyporiadania, na akom sa márne pokúšal so zástupcom žalovaného dohodnúť a aké následne navrhol
v súdnom konaní. Zástupca žalovaného bol žalobcom vyzvaný na mimosúdne vyporiadanie sporného
pozemku dohodou ešte zo dňa 09.12.2022. Následne bol vyzývaný k predloženiu dokladov, ktoré aj
predložil a napokon došlo k nemožnosti uzavretiu dohody z dôvodu neprimeraného a neadekvátnehonavyšovania sumy za ustupujúci spoluvlastnícky podiel zo strany zástupcu žalovaného nerešpektujúc
žalobcom predložený znalecký posudok v znení jeho doplnenia.
8.2 Nie žalobca, ale zástupca žalovaného odmietol cenu stanovenú znalcom za účelom uzavretia

dohody, týmto tendenčným a neodôvodneným postojom zástupcu žalovaného nebolo možné dospieť
k dohode v rámci mimosúdnych rokovaní. Žalobca bol v spore úspešný aj čo sa týka určenia hodnoty
za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Súd rozhodol v zmysle ním predloženého znaleckého posudku
a zástupca žalovaného, ktorý spor vyvolal, sa ani nedostavil na pojednávanie a neprejavil záujem
obhajovať svoje tvrdenia pred súdom. Takéto účelové vyvolávanie súdnych sporov nemôže byť podľa

žalobcu tolerované, a preto je v danom konkrétnom prípade namieste zaviazať žalovaného, v mene
ktorého koná jeho zákonný zástupca k náhrade trov konania. K súdnym rozhodnutiam Ústavného
súdu ČR uviedol, že Slovenská republika má svoje vlastné rozhodnutia a judikatúru, je potrebné
aplikovať nálezy Ústavného súdu SR, nie ČR a judikatúru NS SR. Rozhodnutia predložené zástupcom
žalovaného, ktoré sa netýkajú rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Košiciach alebo Najvyššieho
súdu SR, nie sú v tomto prípade aplikovateľné z dôvodu vlastnej rozhodovacej činnosti Krajského súdu

v Košiciach, ktorý ako správne zhodnotil konajúci súd, nie v ojedinelých prípadoch rozhoduje odchýlne
v porovnaní s rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
9Co/55/2024 vychádza z odlišného skutkového stavu, keďže predmetné rozhodnutie nezodpovedá
odplate navrhovanej žalobcom, ale ide o výsledok kontradiktórnej činnosti sporových strán v konaní,
teda ustálenie primeranej odplaty vzišlo až na základe dohody strán pred súdom. Súd prvej inštancie

poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4MCdo/10/2012, kde dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho
súdu,ktorývyvodilnesprávnyzáveropolovičnomúspechusporovýchstránvkonaníanatonadväzujúcu
nesprávnuaplikáciuustanovenia§142ods.2OSPprirozhodovaníonáhradetrovkonania.Rozhodnutie
o náhrade trov konania je v tomto konaní podľa žalobcu riadne odôvodnené. Argument žalovaného, že
peňažnéprostriedkyakovyrovnacípodielsúuloženéaviazanénaosobitnomdepozitnomúčte,sktorými

nemá možnosť nakladať neobstojí, pretože tú istú sumu mohol žalovaný obdŕžať od žalobcu v rámci
mimosúdnych rokovaní, ak by zástupca žalovaného súhlasil s cenou spoluvlastníckeho podielu určenou
znalcom, a tak by sa predišlo súdnemu sporu. Napokon zástupca žalovaného poukázal na uznesenie
NS SR sp.zn. 8Cdo/88/2024, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove 10Co/40/2023 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, pretože tento odvolací súd rozhodol v obdobnom konaní, kde na strane

žalovaného vystupuje nezistený vlastník zastúpený SPF o trovách konania tak, že žalobcovi priznal
voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tu žalobca opäť poukazuje na odlišnú skutkovú
situáciu, kde sa strany sporu nepokúsili o riešenie veci mimosúdnou cestou. Žalobca v konaní osvedčil,
že sa niekoľko rokov so zástupcom žalovaného snažil mimosúdne dohodnúť, avšak bez zavinenia
žalobcu, neúspešne. Argumentáciu zástupcu žalovaného, že žalovaný nie je spôsobilý uhradiť trovy

konania, pretože ide o osobu na neznámom mieste, a preto výrok je nevykonateľný, je potrebné
vyhodnotiť ako zavádzajúcu, pretože zákonom č. 180/1995 Z.z. bolo zavedené zákonné zastúpenie
neznámych vlastníkov SPF v prípadoch, keď musí byť vlastník pozemku, hoci je neznámy, účastníkom
súdneho alebo iného správneho konania. Cieľom zákonodarcu bolo to, aby v súdnych konaniach hájili
ich práva odborne spôsobilé orgány, ktoré aj spravujú ich majetok. Takéto zákonné zastúpenie dáva

zmysel aj z toho dôvodu, že ak je správcovi umožnené užívať ich pozemky a prenajímať ich, potom
je nanajvýš potrebné, aby mohol správca zastupovať vlastníka aj v súdnych a správnych konaniach.
SPF nie je len zástupca žalovaného, ale aj správca jeho majetku s právom dokonca tento majetok
scudziť, prenajať alebo inak využívať. Žalobca náhradu za prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného
nezaplatí k rukám žalovaného, ale k rukám jeho zástupcu. Preto je povinný tento správca náhradu trov

konania zaplatiť žalobcovi zo svojich prostriedkov. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutérozhodnutieakovecnesprávnepotvrdilapriznalžalobcovináhradutrovodvolaciehokonania.

9. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní. Odvolacia replika
žalovaného bola žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa 17.11.2025, ďalšie

vyjadrenia v spore doručené neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario

v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.11. Rozsudok vo výroku I., II. a III. nebol odvolaním žalovaného napadnutý, nadobudol právoplatnosť,
a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu bol len výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným
(výrok IV.).

13. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom rozsudku priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%, keď na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust. § 255 ods.

1 CSP a posudzoval pomer úspechu a neúspechu strán sporu, pričom konštatoval plný úspech žalobcu
v konaní.

14. Predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý návrh môže
v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov; každý z podielových
spoluvlastníkov má súčasne postavenie žalobcu ako aj žalovaného, a to bez ohľadu na to, kto žalobu

podal, nakoľko podaním žaloby je uplatnené rovnaké právo žalovaného. Nakoľko spôsob vyporiadania
vyplýva zo zákona, súd nie je viazaný návrhmi strán a v konaní postupuje ex offo. Z uvedeného vyplýva,
že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má charakter tzv. iudicium duplex,
preto sa v tomto konaní javí byť spravodlivým, aby každá strana sporu znášala svoje trovy (porovnaj
nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 573/2017 z 15.11.2017).

15. Ustálená judikatúra v tejto otázke kladie dôraz na to, že rozhodovanie záleží od situácie v tom ktorom
individuálnom spore.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné zvážiť, či žalovaný, ktorý nenamietal

voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, musí byť zaviazaný na náhradu trov
konania s prihliadnutím na jeho postoj v konaní, teda je namieste aplikovať § 257 CSP. V takomto
prípade je relevantná aj staršia judikatúra, napr., ak v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150 OSP (teraz § 257 CSP, pozn. odvolacieho súdu)
význam zistenie toho, či navrhovateľ pred podaním návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu
na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci. (rozsudok Najvyššieho súdu SSR z
24.02.1971,sp.zn.2Cz4/71,R31/1972).Úspechvoveci,ktorájepredmetomrozhodovaniasúdu,jetou
okolnosťou, ktorá podľa ustanovenia § 142 ods. 1, 2 a 3 OSP (teraz § 255 CSP) určuje nárok na náhradu
trov. K rozhodovaniu o trovách konania treba zistiť podklady pre ich priznanie, vrátane zistenia, či u

niektorého z účastníkov nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne
náhradu trov celkom alebo sčasti priznať (§ 150 OSP). Takýmto dôvodom môže byť aj stanovisko
k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním návrhu na súd. Ak
spoluvlastník súhlasil so zrušením spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom, aký navrhovateľ
navrhoval aj v návrhu na začatie súdneho konania, potom takýto postoj umožňoval uzavretie dohody o

zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 141 OZ. Z hľadiska použitia ustanovenia §
150 OSP má teda význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súd urobil spoluvlastníkom
návrh na zrušenie spoluvlastníctva a či navrhoval jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v
žalobe a dosiahol plný úspech vo veci.

17. Tiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom
konanízrušeniepodielovéhospoluvlastníctvaautoritatívnymrozhodnutímsúdupresnetakýmspôsobom
vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol
v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012).

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovenia § 255 CSP smerodajný úspech v konaní. Ak
súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaný
bránil alebo navrhoval, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd
použil toto ustanovenie a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd

rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo
vhodné použiť ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené
použitie ustanovenia § 257 CSP (porovnaj rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky rozhodnutí
a stanovísk).19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dosiahol v konaní plný úspech, čo je dôvodom pre
aplikáciu ust. § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z argumentácie, že zástupca žalovaného bol žalobcom

vyzvaný mimosúdne na vyporiadanie sporného pozemku dohodou, a to listom ešte zo dňa 09.12.2022,
následne bol žalobca vyzývaný k predloženiu dokladov, na čo včas reagoval a v závere došlo k
nemožnosti uzavretiu dohody s dôvodu neprimeraného navyšovania sumy za ustupujúci spoluvlastnícky
podiel zo strany SPF. Zástupca žalovaného svojou prístupom zapríčinil, že žalobca sa musel domáhať
svojich práv podanou žalobou na súd, z ktorej mu vyplynula povinnosť zaplatiť súdny poplatok a v

konaní bol ako laik zastúpení právnym zástupcom, z čoho je zrejmé, že sa svojich práv mimosúdnou
cestou nedomohol. Zástupca žalovaného aj v spore naďalej nesúhlasil s výškou žalobcom navrhovanej
vyplácanej sumy, nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť znaleckého posudku,
pojednávania sa nezúčastnil, preto nemohlo dôjsť k dohode, resp. ani k uzavretiu zmieru.

20. Uvedená argumentácia súdu prvej inštancie je dôvodná, pričom judikatúra ústavného súdu

podporuje výklad, že v prípade jednostrannej aktivity žalobcu a jej preukázateľnej snahy predísť
súdnemu konaniu nemožno mechanicky odoprieť náhradu trov konania.

21. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade ide o špecifickú situáciu, kedy žalovaným
je A. E., ktorý je neznámy; samotná žaloba bola smerovaná proti neznámemu právnemu nástupcovi

ostatného pozemnoknižného vlastníka menom A. E.. Neboli zistené žiadne informácie o tejto osobe,
napr. či žije, kedy sa narodil, prípadne zomrel, kto sú jeho dedičia. V takomto prípade nemožno
akceptovať argumentáciu žalobcu, že žalovaný nesúhlasil s jeho návrhom na mimosúdne vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva, pretože osobne v konaní ani nevystupoval, nakoľko je neznámou osobou.
To, že v konaní ho zo zákona zastupuje SPF, neznamená, že SPF sa stáva stranou sporu. Zostáva

len zástupcom neznámych vlastníkov. Rozhodnutie súdu a jeho postup je potrebné posúdiť v kontexte
špecifických okolností prípadu, najmä pokiaľ ide o postavenie žalovanej strany ako nezisteného
vlastníka, ktorého v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond (SPF).

22. Hoci súd prvej inštancie poukazuje na plný úspech žalobcu v konaní a na jeho snahu o mimosúdne

riešenie sporu, čo by za bežných okolností mohlo zakladať nárok na náhradu trov konania podľa § 255
ods.1CSP,vtomtoprípadevšakžalovanústranupredstavujenezistenývlastník,ktoréhozastupujeSPF.

23. Špecifickosť predmetného sporu spočíva v tom, že žalovaným podielovým spoluvlastníkom je
neznámy spoluvlastník - fyzická osoba, ktorá je v zmysle zákona zastúpená v konaní pred súdom

Slovenským pozemkovým fondom.

24. V zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) (t. j. zastupuje neznámych a nezistených

vlastníkov v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 a § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ cit. zák., pozn.).

25. Citované ustanovenie upravuje zákonné zastúpenie neznámych (nezistených) vlastníkov
poľnohospodárskychpozemkov,akvzniknevzmysletohtozákonapotrebaichzastupovaniavkonaniach
pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Ide o prípady, keď musí byť vlastník pozemku, hoci je neznámy,

účastníkom súdneho alebo iného správneho konania, pretože ho niekto zažaluje, alebo sa naňho ako
účastníkavzťahujeinádefinícia.Natakéhotoneznámehovlastníkasatedaneuplatníinštitútustanovenia
opatrovníka, ale neznámych vlastníkov zo zákona zastupuje SPF, ktorý ako zároveň správca takýchto
nehnuteľností, by mal byť najlepšie znalý problematiky a okolností vlastníctva daných pozemkov. Cieľom
zákonodarcu bolo, aby v súdnych konaniach a správnych konaniach (kde sa z pozície vlastníctva

pozemkov neznámi vlastníci často ocitnú) ich práva hájili odborne spôsobilé orgány, ktoré aj spravujú
ich majetok, a teda mali by byť s ním najlepšie oboznámení.

26. Obdobnú úpravu obsahuje aj § 34 ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových spoločenstvách,
ktoré upravuje, že pozemkový fond koná pred súdom za neznámych vlastníkov. Z § 16 ods. 2 zák.

č. 180/1995 plynie, že ak je potrebné, aby v akomkoľvek správnom alebo súdnom konaní vystupoval
neznámy vlastník, bude v tomto súdnom konaní zastúpený zákonným zástupcom. V týchto prípadoch sa
potom označí neznámy vlastník za žalovaného a v súdnom konaní je zastúpený zákonným zástupcom
- SPF.27. Uvedené znamená, že stranou v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
samotný neznámy vlastník a v spore je zastúpený zákonným zástupcom - Slovenským pozemkovým

fondom. Slovenský pozemkový fond teda nie je priamo stranou sporového konania, touto je aj v danej
veci jednotlivý neznámy (nezistený) spoluvlastník, ale SPF tu vystupuje ako zástupca sporovej strany
- žalovaného. Z tohoto dôvodu nie je možné Slovenský pozemkový fond ako zástupcu zaviazať na
náhradu trov konania protistrane (žalobcovi), pretože nárok na náhradu trov konania vzniká medzi
sporovými stranami daného civilného sporového konania (§ 255, § 256, § 257 C.s.p.), t. j. medzi

žalobcom a žalovaným, teda nie medzi žalobcom a zákonným zástupcom žalovaného.

28. Zástupca sporovej strany (SPF) nemá v sporovom konaní zvrchované postavenie a jeho status je
determinovanýprocesnoupozíciouzastúpeného.Ideoosobitnýdruhprocesnejakcesority,vrámciktorej
zástupca koná v mene a na účet zastúpenej strany (priame zastúpenie) a jeho práva a povinnosti sú
odvodené od práv a povinností toho subjektu, ktorého zastupuje. Existencia zastúpenia v spore navyše

nie je možná bez samotnej existencie zastúpeného.

29. Náhrada trov konania vyplýva z povahy sporového konania, keď strany sporu stoja proti sebe a
je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom dosiahla úspech, dostala ňou vynaložené
trovy nahradené od protistrany, nie od jej zástupcu. Úspech vo veci je okolnosťou, ktorá určuje nárok na

náhradu trov konania. Neúspešnej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej
strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy
znáša trvale zo svojho.

30. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2

CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).Výnimkou
v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie ust. § 257 CSP negatívne dopadá na stranu

sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

31. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti, ktoré

pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Dikcia § 257 CSP však nezakladá
voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto

často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo tejto procesnej situácie. Súd
pri aplikácii tohto ustanovenia skúma aj dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby, postoj strán v
konaní, plnenie si ich procesných povinností.

32. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci bola namieste

aplikácia ust. § 257 CSP vychádzajúc z individuálnych okolností daného konania, ktorým bolo zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že na strane žalovaného vystupoval neznámy
(nezistený) spoluvlastník.

33. Žalobca bol v spore úspešný, pokiaľ ide o vyhovenie jeho návrhu na zrušenie a vyporiadanie

spoluvlastníctva a spôsob jeho vyporiadania, ktorým bolo prikázanie predmetu podielového
spoluvlastníctva do vlastníctva žalobcu. Sporné bolo priznanie výšky primeranej náhrady za vyporiadaný
spoluvlastnícky podiel, keď žalobca navrhoval náhradu vo výške 3,77 €/m2 a zástupca žalovaného
navrhoval náhradu vo výške 12,50 €/m2, pričom rozhodnutím súdu mu bola priznaná náhrada vo výške
3,77 €/m2. So zreteľom na celkový výsledok konania je možné považovať žalobcu v spore za prevažne

procesne úspešného.

34. Súd prvej inštancie však nezohľadnil, že na strane žalovaného ide o neznámu (nezistenú) osobu –
spoluvlastníka, zo zákona zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, ktorý je povinný zastupovaťjeho najlepšie záujmy. V tomto smere tak SPF postupoval, keď navrhol vyššiu náhradu za vyporiadavané
pozemky, ako žalobca pôvodne ponúkal.

35. Bolo preto potrebné zohľadniť špecifické postavenie SPF ako právnickej osoby, ktorá nebola
zriadená za účelom podnikania, v konaní neháji svoje práva ani záujmy, ale ex lege zastupuje práva
neznámych vlastníkov.

36. V danej sporovej veci sú dané také výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú v spore procesne

úspešnému žalobcovi s poukazom na ust. § 257 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
nepriznať.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku IV. o nároku na
náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný,
avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil, pričom ide o neznámu
(nezistenú) fyzickú osobu. Preto aj na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania považoval odvolací

súd za dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP a vzhľadom na už vyššie uvedené osobitosti predmetu
sporového konania, v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).