Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124284077
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124284077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO:35724803,zastúpenýRemediumLegal,s.r.o.sosídlomPrievozská2,82109Bratislava–mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.
D., o zaplatenie 509,72 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25. 04. 2024 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

509,72 Eur spolu s úrokom 14,99 % ročne zo sumy 477,19 Eur od 23. 12. 2022 do 15. 04. 2026,
s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 477,19 Eur od 23. 12. 2022 do zaplatenia,
a náhrady trov konania z titulu nesplatného úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07. 04.
2022, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (BNP BARIBAS PERSONAL FINACE SA) ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka zo dňa 21. 06. 2023 medzi postupcom BNP BARIBAS PERSONAL FINACE
SA, konajúci v SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713 (ďalej „postupca“) a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 07. 04. 2022
zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej „zmluva“), ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné

náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/20010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalobca
tvrdí, že žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53
ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) upozorňoval na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so

splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade
s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 OZ k 22. 12. 2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásenápre neuhradenie splátky splatnej 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu 527,72 Eur, z toho istina
477,19 Eur, neuhradený úrok 28,83 Eur, neuhradené poistné 3,70 Eur, náklady spojené s vymáhaním

pohľadávky 18,- Eur. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuhradil žiadnu splátku.
Žalovaná suma 527,72 Eur tak zodpovedá postúpenej pohľadávke bez nákladov, ktoré si žalobca
neuplatňuje. Zároveň si žalobca uplatňuje aj zmluvný úrok 14,99 % ročne zo sumy 477,19 Eur od 23.
12. 2022 do 15. 04. 2026, t.j. vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí (viď uznesenie NS SR zo 16. júna 2020 sp. zn. 5Cdo 42/2020 zverejnené v Zbierke stanovísk

NS a rozhodnutí súdov pod č. R5/2021) a zákonný úrok z omeškania 7,5 % ročne v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, od 23. 12. 2022 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil so žalobou tieto dôkazy: platobná história,
oznámenie o postúpení, špecifikácia nároku, pokus o zmier s podacím hárkom, zmluva o postúpení
pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21. 06. 2023 s prílohou, štandardné európske informácie

o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, dohoda
o zrážkach zo mzdy a i z iných príjmov, spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové
tajomstvo, dohoda o spôsobe komunikácie pri uzatváraní zmluvy o úvere, formulár s informáciami
k sprostredkovaniu spotrebiteľského úveru, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo

dňa 28.12.2022sdoručenkou,obchodnépodmienkyoposkytovaníplatobnýchslužieb,sadzobník
poplatkov postupcu platný od 1.1.2021, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru s podacím hárkom.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01. 07. 2024 doplnil skutkové tvrdenia a oznámil, že postupca si
uplatnil právo podľa § 565 OZ (na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru) pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 15. 09. 2022. V súvislosti s posúdením bonity žalovaného poukázal na stranu 12 prílohy
žaloby „zmluva“, ktorá obsahuje tieto údaje: informácie o rodinnom stave – počet vyživovaných detí
0, informácie o zamestnávateľovi a výške čistého príjmu 1.117,- Eur, informácie o výdavkoch: 300,-

Eur nájomné, ostatné záväzky 250,- Eur. Zároveň žalobca predložil listinu – súhrn postupcu k úveru
obsahujúci ďalšie údaje žalovaného ako výsledky dopytu do úverového registra a Sociálnej poisťovne.
Tento dokument obsahuje ďalšie údaje, ktoré boli posúdené: - rodinný stav – slobodný, životné minimum
218,- Eur, výsledok dopytu do úverového registra: zistené dva splátkové úvery s mesačnými splátkami
spolu 123,- Eur, výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne – potvrdený dostatočný príjem za monitorovaný

počet mesiacov. V zmysle uvedeného žalobca navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.

6. Súd nie je povinný vyzvať žalobcu na predloženie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností,
pretože ustanovenie § 150 ods. 2 CSP sa vzťahuje len na doplnenie skutkových tvrdení, ktoré sú
obsahom bremena tvrdenia, nie dôkazného bremena. Z uvedených dôvodov a s poukazom na § 153

CSP, keď strany mali dostatok priestoru na včasné predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení,
súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 písm. b/ CSP, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
(§ 219 ods. 3 CSP). Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP vydaním rozhodnutia vo veci samej
sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým zhojil tento

procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu (uznesenie
NS SR sp. zn. 7Cdo/150/2021 zo dňa 28. júna 2023).

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
pričom iné návrhy na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 07. 04. 2022 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (časť 1. dokumentu, ďalej zmluva 1) a zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní
platobných služieb (časť 2. dokumentu, ďalej zmluva 2). Zmluvné strany v 1. časti uzatvorili zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na
kúpu tovaru v cene 500,50 Eur za nasledovných podmienok: výška úveru 500,50 Eur, výška úrokovej
sadzby 14,99 % p. a. – fixná, počet mesačných splátok 48 á 14,67 Eur s poistením splatných v 15. deňv mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 15. 05. 2022, konečná splatnosť úveru 15.04.2026, RPMN
15,89 %, odplata 14,99 %, celková čiastka k zaplateniu 668,64 Eur, poplatok za poistenie 5,29 %.

7. Zmluvné strany ďalej v 2. časti uzatvorili zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej zmluva 2), ktorej predmetom
bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému s výškou úverového rámca 5.000,- Eur, aktuálna
výška úverového rámca 900,- Eur, výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300,- Eur, splatnosť 1. mesačnej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po

mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, výška úrokovej sadzby 27,48 %
p.a., RPMN 39,57 %, odplata 31,13 %, poplatok za poistenie 5,29 %. Z tejto zmluvy si žalobca žalobou
neuplatňuje žiaden nárok.

8. Z výpisu úverového účtu za obdobie od 11. 04. 2022 do 21. 12. 2022 /č.l. 8 spisu/ vyplýva, že
v prospech predajcu bolo odfinancovaná suma 500,50 Eur dňa 11.04.2022. Žalovaný uhradil 3 splátky

á 14,67 Eur splatné do 15. 07. 2022, spolu 44,01 Eur. Následne nezaplatil žiadnu splátku. Podľa
špecifikácie pohľadávky (č.l. 10 spisu) úhrady žalovaného boli započítané takto: 23,31 Eur na istinu,
18,48 Eur na zmluvný úrok, 2,22 Eur na poplatky, preto dlh na istine predstavuje 477,19 Eur (500,50
– 23,31 Eur).

9. Podľa bodu 3.1 písm. a) časti 3 (spoločné ustanovenia k zmluvám 1, 2) v prípade ak klient nespláca
poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úveru vrátane príslušných
úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti.

10. Podľa tvrdenia žalobcu, v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, jeho
právny predchodca listom zo dňa 02 11. 2022 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky 62,01 Eur
(vrátane príslušenstva) s upozornením, že ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných
splátok, spoločnosť bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva.

Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil k 22. 12. 2022 mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského
úveru zo zmluvy 1. Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 28. 12. 2022 s výzvou
na úhradu dlhu vo výške 527,72 Eur (z toho istina 477,19 Eur, dlžné úroky, poplatky, poistné 32,53 Eur,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky 18,- Eur). Zásielku žalovaný neprevzal v odbernej lehote,
vrátila sa späť dňa 23. 01. 2023, čo vyplýva z fotokópie doručenky.

11. Žalobca ako postupník tvrdí, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového
konania, mu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 06. 2023
od postupcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúcou prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok,

postúpená pohľadávka pozostávala z istiny 477,19 Eur, úrokov 28,83 Eur, poistenia 3,70 Eur, pokút 18
Eur. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 03. 07. 2023 bez dokladu
o doručení žalovanému.

12. Žalobcom doložený doklad v súvislosti s posúdením bonity žalovaného, ktorý označil „súhrn

postupcu k úveru“, nemá žiadne označenie, nie je zrejmé kým, kedy bol urobený, nie je verifikovateľný.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.15. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v

navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy veriteľ podľa

§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením
odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

20.Podľa§7ods.16písm.b/zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyveriteľ
je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie
odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých

registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine
veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

28. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre

postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.33. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 30. 06. 2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

35. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

36. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

37. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

38. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na

procesné strany (§ 185 CSP). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby
strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za

to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jej neprospech.

39. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a v konaní nesporné (§ 151 CSP), že medzi právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom boli dňa 07.04.2022 uzatvorené v rámci

jedného dokumentu dve zmluvy a to: a/ o spotrebiteľskom úvere, b/ o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktoré sú vzhľadom
na charakter zmluvných strán spotrebiteľskými zmluvami, preto je potrebné na ne aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. Žalobca si nárok
uplatňuje len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto ju súd skúmal z hľadiska formy a náležitostí

v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pričom zistil, že zmluva 1/ má písomnú formu, ale
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
jej uzavretia.

40. Súd preskúmaním zmluvy 1/ zistil, že neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere

nákladov (RPMN) a celkovú čiastku úveru a nie je zrejmé, ktoré údaje (predpoklady) boli použité pre
výpočet RPMN (náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h/ z. 129/2010 Z.z./, v dôsledku čoho je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z.

41. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, sú

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných

podmienok,42. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

43. Súd má za to, že v zmluve 1/ je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
a RPMN, pretože do výpočtu celkových nákladov nebolo zahrnuté poistné, hoci podľa § 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z. z. do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistné. V zmluve je uvedená celková čiastka k zaplateniu

668,64 Eur. Úver mal byť splácaný v 48 mesačných splátkach po 14,67 Eur (vrátane poistenia). Je
evidentné, že veriteľ do celkovej čiastky nezahrnul poistné. Pri úvere 500,50 Eur splatnom v 48 splátkach
á 14,67 Eur predstavuje celková čiastka úveru 704,16 Eur (48x 14,67) oproti v zmluve uvedenej
sume 668,64 Eur a RPMN 17,88 % oproti v zmluve uvedených 15,59 % (pri výške splátky 13,93 Eur).
V dôsledku absencie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy a RPMN uvedenej v nesprávnej
výške v neprospech spotrebiteľa, súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez

poplatkovývzmysle§11ods.1písm.b),d)zákonač.129/2010 Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
zmluvy. Nebolo sporné, že žalovaný čerpal 500,50 Eur, pričom spolu zaplatil 44,01 Eur.

44. Súd nemal z predložených listín preukázané splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z., t.j. skúmanie schopnosti splácať úver dlžníkom s odbornou starostlivosťou, v dôsledku

čoho veriteľ nie je oprávnený žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 veta
prvá zákona č. 129/2010 Z. z.). Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje žiadnu
výnimku zo zákonnej povinnosti veriteľa skúmať bonitu klienta v čase poskytovania úveru. V zmysle § 7
ods. 16 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je veriteľ povinný
vynaloženie odbornej starostlivosti hodnoverne preukázať, teda nielen tvrdiť. Zákon ďalej hovorí v § 7

ods. 17 písm. b/ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, že veriteľ „posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do
ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými
sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18. decembra 2014 (CA
Consumer Finance SA proti E. D. a spol.) článok 8 smernice 2008/48 ukladá veriteľovi povinnosť overiť
úverovú bonitu spotrebiteľa, opierajúc sa o dostatočné informácie a neobmedzujúc sa iba na vyjadrenia
spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené. Poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia
úvero schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, pričom na informácie podané len

spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. V zmluve nie je
údaj o rodinnom stave, príjmoch, výdavkoch žalovaného. Podľa listiny „Spracovanie osobných údajov
a informácií tvoriacich bankové tajomstvo“ žalovaný uviedol (č.l. 43rub) zamestnávateľa VOLKSWAGEN
SLOVAKIA, a.s., rok nástupu do zamestnania 2021, čistý mesačný príjem 1117,- Eur, spôsob bývania
u rodinného príslušníka, nájomné 300 eur, počet vyživovaných detí 0, ostatné záväzky 250,- Eur,

ostatné príjmy 0,- Eur. Zo zmluvy 1/, 2/ nevyplýva, že by k nim žalovaný nejaké doklady predkladal.
Žalobca v konaní síce predložil „Súhrn postupcu k úveru“, avšak tento nie je verifikovateľný, kým,
kedy bol vystavený, preto takáto listina nemôže byť dokladom preukazujúcim, že veriteľ posúdil
schopnosť žalovaného – spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou. Okrem toho, z tejto listiny
vyplýva, že veriteľ sa nedopytoval v Sociálnej poisťovni na príjem dlžníka za posledný mesiac, len na

predposledný a pred predposledný mesiac. Uvedené sa javí nanajvýš účelové, v snahe vykresliť dlžníka
ako schopného úver splácať, hoci tomu reálne tak nemuselo byť. O tomto svedčí aj fakt, že žalovaný
bol schopný zaplatiť len 3 splátky po 14,67 Eur, následne žiadnu, ani minimálnu splátku nezaplatil.
Súd potom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by veriteľ (postupca) postupoval s odbornou
starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného splácať úver, preto nemohol žiadať jeho predčasné

splatenie podľa § 11 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. a ak sa tak stalo, takýto úkon veriteľa je
pre rozpor so zákonom absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ.

45. S poukazom na zákonnú sankciu absolútnej nemožnosti požadovať jednorazové zosplatnenie
úverov v zmysle § 11 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 (viď bod 44 odôvodnenia) bolo nadbytočné

skúmať splnenie zákonných podmienok zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s §
565 OZ, pretože ak by aj boli splnené, predčasné zosplatnenie je neplatné s poukazom na § 39 OZ
(viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoCsp/13/2022- 173 zo dňa 29. 11. 2022).Vzhľadom na uvedené súd považoval vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za neplatné pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ.

46. Pokiaľ by aj žalobca preukázal, že veriteľ skúmal bonitu dlžníka s odbornou starostlivosťou (čo
sa nestalo), vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru by bolo podľa aktuálnej judikatúry neplatné pre
neurčitosť upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením (§ 37 ods. 1 OZ), pre chýbajúcu identifikáciu
nezaplatenej splátky, pre ktorú sa pôvodný veriteľ rozhodol úver zosplatniť, (viď rozsudok Krajského
súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/26/204 z 05. 11. 2024, rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 01.

2024, 5Cdo/197/2022 z 26. 06. 2024, 5Cdo/188/2023 z 31. 07. 2024, 6Cdo/15/2023 z 25. 09. 2024).

47. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor, súd ex offo skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie (viď
rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010, podľa ktorého „preskúmavanie vecnej
legitimáciejeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania.Súdvecnúlegitimáciuskúmavždyajbez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna sporová strana nenamieta“) a to v súlade s čl. 6 ods. 1 CSP Aktívnou

vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Zároveň, „ak predmetom konania je postúpená pohľadávka banky, súd musí ex offo skúmať,
či banka postúpila svoju pohľadávku inému subjektu (žalobcovi) platne“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Cdo 26/2017). Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa

§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa aj v prípade,
že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia“ (viď rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020
zo dňa 27.10.2021 – R 6/2022). Keďže predmetom konania je pohľadávka banky z úveru,
ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.
06. 2023, aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona č.

129/2010 Z. z. v spojení s § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 246/2019 z 11. 06. 2019 tiež vyplýva, že pasivita žalovaného v konaní
nemá mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1, 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek
uplatnený nárok.

48. Zákon č. 129/2010 Z. z. upravuje podmienky postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru
v § 17 ods. 1, pričom jednou z podmienok je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. taká pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa
§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. V danom prípade bol termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru určený v zmluve 1/ na 15.04.2026, preto splatnosť celej pohľadávky mohla v čase postúpenia (21.
06. 2023) nastať iba v prípade platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom už súd vyššie
skonštatoval, že sa tak nestalo.

49. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky (21.06.2023) neboli splnené predpoklady zosplatnenia úveru (vid

vyššie), pričom konečná splatnosť úveru bola určená na 15. 04. 2026, banka nemohla postúpiť svoju
pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu pre nesplnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 525 ods. 2 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách (veta prvá, časť za
bodkočiarkou–odkazna§17ods.1,2zákonač.129/2010Z.z.,§525OZ)opostúpenípohľadávky,ktorá
je splatná, a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle

§ 39 OZ pre rozpor so zákonom (viď rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/2/2022
zo dňa 24. 02. 2022, R 4/2021).

50. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd v spore z úradnej povinnosti (ex offo), preto
v spotrebiteľskom spore je žalobca (postupník) povinný nielen tvrdiť, ale súčasne aj preukázať splnenie

zákonných podmienok postúpenia spornej pohľadávky za účelom posúdenia, či sporná pohľadávka
bola na neho postúpená platne. Len samotné tvrdenie splnenia zákonných podmienok postúpenia
pohľadávky nie je postačujúce, pretože bez ich preukázania nie je možné posúdiť platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, na prípadnú absolútnu neplatnosť ktorej musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Súčasne ak žalobca len tvrdí splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky bez

ich preukázania, nie je súd povinný ho na predloženie dôkazov vyzvať, pretože ustanovenie § 150
ods. 2 CSP sa vzťahuje len na doplnenie skutkových tvrdení, ktoré sú obsahom bremena tvrdenia, nie
dôkazného bremena.51. Vzhľadom na uvedené súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácia žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 CSP tak,
že nakoľko v spore úspešnému žalovanému podľa obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy nevznikli,
súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra
2016, sp. zn. 6 Cdo/544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov (dvojmo) inak súd zhotoví
kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.