Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Burešová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/44/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201151
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201151.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: PROFIMONTCRANE
s.r.o., Osloboditeľov 114, 066 01 Humenné, IČO: 31 709 982, právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, právne zastúpená: JUDr. Peter Gdovin, advokát,
Kalininova 675, 066 01 Humenné, v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/28/2024-83 zo dňa 20.8.2024 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:
I. Súd z r i a ď u j e právo vyplývajúce z vecného bremena, a to právo prechodu pešo a motorovými
vozidlami na dobu neurčitú cez parcelu registra „C“ č. XXXX/XX pre k. ú. E. v prospech vlastníka
nehnuteľnosti v k. ú. E. a to: parcely registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X, parcely
registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra
„C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č.
XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/XX, parcely registra „C“ č. XXXX/XX, parcely registra „C“ č. XXXX/
XX, parcely registra „C“ č. XXXX/XX, stavby so súpisným číslom XXXX postavená na parcele registra „C“
č. XXXX/X, druh stavby 1, popis stavby kotolňa, stavby so súpisným číslom XXXX postavená na parcele
registra „C“ č. XXXX/X, druh stavby 15, popis stavby administratívna budova, stavby so súpisným číslom
XXXX postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/X, druh stavby 1, popis stavby dielne PSV, stavby
so súpisným číslom XXXX postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/X, druh stavby 1, popis stavby
dielne, stavby so súpisným číslom XXXX postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/X, druh stavby 14,
popis stavby prevádzková budova.
II. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie tohto vecného bremena
v sume 726 eur v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o
výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto
rozsudku.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia práva vecného
bremena vo forme prechodu pešo alebo motorovými vozidlami na dobu neurčitú cez parcelu registra „C“
č. XXXX/XX, k. ú. E., ktorá patrí žalovanej za finančnú náhradu 726 eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom pozemkov a stavieb zapísaných na LV č. XXXX, ktoré
predstavujú oplotený areál. Vstup do areálu vedie cez bránu, pred ktorou sa nachádza parcela vlastnícky
patriaca žalovanej, pričom pre žalobcu nie je akceptovateľné, aby vstup do areálu nemal právnevyriešený, keďže tento dennodenne využíva. Žalobca najskôr navrhoval na predmete žalovanej zriadiť
vecné bremeno, ktoré ohodnotil na 63,58 eur, neskôr tento návrh zmenil a bol ochotný uhradiť žalovanej
726 eur.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobca je vlastníkom oploteného areálu pôvodného A.. Parcela žalovanej
č. XXXX/XX o výmere 22 m2 slúžila a slúži na vjazd a výjazd do tohto areálu k stavbám
a pozemkom žalobcu. Žalobca na preukázanie nároku predložil listy vlastníctva, kópie katastrálnej mapy,
fotodokumentáciu, vyjadrenie F. E..
Prvoinštančný súd vec posúdil principiálne podľa § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, aplikoval
aj ust. § 151n Občianskeho zákonníka, a to ods. 1, 2 a 3.
Prvoinštančný súd považoval žalobu za dôvodnú, pretože žalobca mieni zabezpečiť vecným bremenom
prístup k stavbám (aj pozemkom), cez parcelu žalovanej, ktorá si ju zakúpila v roku 2022. Prechod cez
pozemok žalovanej je nevyhnutný pre spojenie s najbližšou verejnou komunikáciou, hoci tento pozemok
nie je bezprostredne spojený so stavbou. Prvoinštančný súd skonštatoval, že nie je možné inak, ako to
urobil v napadnutom rozsudku, zabezpečiť prístup vlastníka stavieb z verejnej komunikácie.
Prvoinštančný súd skúmal mieru obmedzenia vlastníckeho práva žalovanej a zistil, že parcela žalovanej
vždy slúžila na prístup do areálu žalobcu. Medzičasom nedošlo ani k súdnej dohode, ani k súdnemu
zmieru, dokonca ani k mimosúdnej dohode, žalovaná neakceptovala a neriešila uvedenú situáciu.
Prvoinštančný súd zistil, že žalovaná je ochotná vymeniť svoju spornú parcelu za inú parcelu, ktorá patrí
žalobcovi, avšak neuviedla, za ktorú, s čím však žalobca nesúhlasil. Preto prvoinštančný súd zriadil
žiadané vecné bremeno, kde náhradu za vecné bremeno ustálil zo zmluvy, ktorú uzatvoril Prešovský
samosprávny kraj s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, kde cena vecného bremena bola
ustálená na 2,89 eura za 1 m2, pričom sa jednalo o zaťažený pozemok o výmere 635 m2, teda náhrada
predstavovala 1.833 eur. Žalovaná poukázala na to, že v zmysle zásad hospodárenia Mesta Humenné
z 8.11.2023 primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu cez
spornú parcelu žalovanej je najmenej vo výške 726 eur, teda 33 eur za m2, čo je obvyklá trhová
minimálna cena za takéto pozemky v Meste Humenné, v zóne C. Žalobca túto cenu akceptoval.
Nariadenie znaleckého posudku strany sporu na určenie výšky náhrady za vecné bremeno nenavrhli.
Vzhľadom na to, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli a prvoinštančný súd považoval
v danom rozsahu za dôvodnú, tejto vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením. Súd skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa a tieto nezistil ani na strane žalobcu ani na
strane žalovaného. Žalovaná mala možnosť zabrániť tomuto súdnemu konaniu, ak by reagovala na
predsúdnu výzvu žalobcu na riešenie tejto situácie uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena za
odplatu, resp. kúpnej zmluvy alebo iným spôsobom, čo však neurobila. Preto súd priznal úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žalovaná žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie
a rozhodnutie. V odvolaní žalovaná namietala, že prvoinštančný rozsudok je nedostatočne odôvodnený
a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci neúplne, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Žalovaná v odvolaní uviedla, že už počas prvoinštančného konania tvrdila a namietala, že na to, aby
súd mohol zriadiť právo cesty podľa § 151o ods. 3 OZ, musia byť splnené tieto štyri podmienky: 1. právo
cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena, 2. právo cesty sa
môže zabezpečiť iba v prospech vlastníka stavby, 3. vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup k stavbe
inak, 4. vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty možno zriadiť iba na tento konkrétny účel.
Ďalejžalovanánamietala,žejepotrebnéprihliadnuťajnaokolnosti,zaakýchsavlastníkstavbyvlastným
zavinením zbavil prístupu ku svojej stavbe. V takom prípade nie je možné právo nevyhnutnej cesty
priznať.
Je dôležité mať zistené, či vlastník stavby má možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe inak. Táto
podmienka nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúka
jeho odpredaj vlastníkovi stavby alebo zriadenie vecného bremena za všeobecnú trhovú cenu.
Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca je vlastníkom viacerých pozemkov, ktoré bezprostredne susedias pozemkami žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že zámenou pozemkov je možné dosiahnuť, resp.
zabezpečiť prístup žalobcu k svojim stavbám aj inak.
Žalovaná namietala aj rozhodnutie o trovách konania, keď poukázala na to, že prvoinštančný súd
dôsledne nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, najmä okolnosť, že žalovaná sa snažila uzatvoriť
so žalobcom mimosúdnu dohodu. Žalobca ako prvý žiadal zabezpečiť prístup k svojim pozemkom za
finančnú náhradu 63,58 eur. Neskôr žalobu na námietku žalovanej rozšíril o stavby s tým, že bol ochotný
za zriadenie vecného bremena uhradiť 726 eur, teda viac ako 11 násobok pôvodnej výšky odplaty.
Práve žalobca opomenul uviesť v uplatnenom nároku stavby, ku ktorým mieni zabezpečiť si svoj prístup,
preto nie je namieste, aby zodpovednosťou za vzniknuté trovy bola trestaná žalovaná. Žalovaná nikdy
neobmedzovala žalobcu v užívaní jej pozemku a nebránila mu prístup cez svoj pozemok, dokonca za
to nikdy nepožadovala žiadnu náhradu. Žalovaná bola toho názoru, že v spore sú obe strany úspešné
v rovnakej miere, a preto je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania uvedené okolnosti považovať
za dôvody hodné osobitného zreteľa a nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
4. K odvolaniu žalovanej zaujal žalobca písomné stanovisko, v ktorom žiadal, aby rozsudok
prvoinštančného súdu bol ako správny potvrdený. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Poukázal na to,
že žalovaná v odvolaní presne nešpecifikovala odvolacie dôvody tak, ako sú konkretizované v zákone,
a to v ust. § 365 ods. 1 CSP, keď uviedla aj také odvolacie dôvody, ktoré zákon nepredpokladá. Uviedol
ďalej, že žalovaná pri prípadnej zámene pozemkov neuviedla, za ktorý pozemok mieni svoj pozemok,
ktorý je predmetom sporu, zameniť. Žalobca poukázal ďalej na to, že sa vec snažil riešiť mimosúdne,
avšak bezvýsledne.
5. K vyjadreniu žalobcu zaujala písomné stanovisko žalovaná. Žalovaná zotrvala na svojich odvolacích
argumentoch a uviedla, že prvoinštančný súd nesprávne zriadil na jej pozemku vecné bremeno, pretože
neboli splnené na takýto postup predpoklady. Opäť tvrdila, že nesprávne je rozhodnutie aj o trovách
konania, keď žalobca sa nesprávnou a procesne neprípustnou žalobou domáhal zriadenia vecného
bremena.
6. K vyjadreniu žalovanej zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, žiadal odvolanie žalovanej odmietnuť s tým, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený a aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
8. Odvolací súd skúmal odvolacie dôvody žalovanej uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že uvedené
odvolacie dôvody sú v súlade s odvolacími dôvodmi uvedeným v ust. § 365 ods. 1 CSP. Žalovaná vo
svojom odvolaní namietala nedostatočne odôvodnený rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný. Uvedenú
okolnosť je možné subsumovať pod ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ďalej neúplne zistený skutkový
stav veci vychádza z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
9. Odvolací súd zhodne tak, ako to uviedla žalovaná v odvolaní, dospel k záveru, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu je pre nedostatok dôvodov tak skutkovej, ako aj v právnej otázke a právnom
posúdení veci nedostatočné. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je odvolacím dôvodom
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď každá strana sporu má právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, kedy má právo aj na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní.
Tento odvolací dôvod je súčasťou ďalších práv strán sporu, ktoré v sebe subsumuje právo na spravodlivý
súdny proces. Porušenie dielčieho práva na spravodlivý súdny proces je pochybením prvoinštančného
súdu, avšak pokiaľ je odstrániteľné v odvolacom konaní a je možné toto pochybenie v odvolacom konaní
napraviť doplnením dôvodov rozhodnutia a nedochádza k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
súdny proces, nie je to odvolacím dôvodom. V prejednávanej veci však prvoinštančný súd tým, že aj
nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil, rozhodnutie prvoinštančného súdu
nedostatočne odôvodnil a nedal odpovede na všetky dôležitý argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie
v prejednávanej veci dôležité. Tento nedostatok nemôže odvolací súd zhojiť len vyargumentovaním
odvolacích námietok a špecifických odpovedí na námietky žalovanej. Pri nedostatočnom zistení
skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) žalobca skutkový stav vyhodnotil z týchto dôkazov tak,že právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) nezodpovedá právnej norme ust. § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštnačného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Predmetom prejednania veci je uplatnený nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena vo forme
práva prechodu pešo alebo motorovým vozidlom na neurčitú dobu po parcele č. XXXX/XX o výmere
22 m2, patriacej žalovanej, pretože žalobca tvrdí v konečnej verzii svojej žaloby, že sa nemôže dostať
k svojim pozemkom a stavbám stojacim na týchto pozemkoch, nachádzajúcich sa v oplotenom areáli
inak, ako cez pozemok žalovanej, pričom cez pozemok žalovanej prechádzal doposiaľ. Za zriadenie
vecného bremena ponúka jednorazovú finančnú náhradu.
11. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremena vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu, v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež
výkonom práva (vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto práva aj ďalším osobám.
Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyplýva, že vecné bremená môžu vzniknúť podľa
§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka aj na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Takýmto
rozhodnutím môže byť buď rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy.
Pokiaľsatýkarozhodnutiasúdu,zákonpresneurčuje,zaakýchokolnostímôževzniknúťvecnébremeno
na základe rozhodnutia súdu. Súd môže zriadiť vecné bremeno v troch prípadoch, a to podľa § 142 ods.
3 OZ, podľa § 135c ods. 3 OZ a ďalej podľa § 151o ods. 3 OZ. Rozhodnutie súdu podľa § 151o ods. 3
OZ má konštitutívny charakter, zápis do katastra sa vykoná záznamom, pre účely zápisu do katastra je
potrebné, aby vecné bremeno bolo vyznačené na geometrickom pláne.
Zriadenie vecného bremena podľa § 151 ods. 3 OZ má zabezpečiť riadne užívanie stavby, ktorá by bez
potrebného prístupu práve cez parcelu XXXX/XX, patriacu žalovanej, neslúžila svojmu hospodárskemu
účelu. Žalobca v upravenom petite tvrdil, že právo prechodu cez pozemok žalovanej potrebuje na to, aby
mohol vstupovať do oploteného areálu, v ktorom sa stavby nachádzajú. Pokiaľ chce žalobca preukázať,
že svoje stavby nemôže riadne užívať bez vecného bremena, musí konkretizovať, ktorú stavbu môže
užívať len vďaka tomu, že prechádza po pozemku patriacemu žalovanej, teda individualizovať vecné
bremeno, ktoré žiada zriadiť ku každej jednej stavbe.
Vtakomprípadesúdmusívyhodnotiť,čiprávoprechodupešoalebomotorovýmvozidlomjetýmprávom,
ktorým sa zabezpečí realizácia hospodárskeho účelu jednotlivých stavieb.
Vecné bremeno je možné v rozsahu nevyhnutnej cesty pešo alebo motorovými vozidlami zriadiť
v prípade, ak bude slúžiť realizácia tohto vecného bremena k napojeniu stavby na verejnú komunikáciu,
prípadne na inú nehnuteľnosť, ku ktorej má vlastník stavby právny titul na užívanie. V opačnom prípade
nie je dôvod na zriadenie vecného bremena. Napojenie na verejnú komunikáciu musí byť preukázané
žalobcom vo vzťahu ku všetkým stavbám, ku ktorým mieni cez pozemok žalovanej prechádzať a ktoré
sa môže realizovať len zriadením vecného bremena uvedeného v žalobe. Vecné bremeno musí byť
riadne vyznačené na geometrickom pláne.
Prvoinštančný súd je povinný vyhodnotiť aj okolnosť, či prístup k jednotlivým stavbám žalobcu nie
je možné zabezpečiť inak, čo je principiálnou podmienkou na to, či vecné bremeno v požadovanom
rozsahu práva cesty sa zriadi alebo nie.
Tieto okolnosti je povinný súd skúmať dôsledne a vyhodnotiť, či napojenie na verejnú komunikáciu
jednotlivých stavieb patriacich žalobcovi je jedinou cestou cez pozemok žalovanej, resp. či nie je možné,
aj s úvahou o zmene oplotenia areálu, na ťarchu žalobcu, zabezpečiť tento prístup mimo pozemku
žalovanej. Relevantným pre zriadenie vecného bremena nie je totiž zabezpečenie pohodlnejšieho alebo
hospodárnejšieho prístupu žalobcu, alebo skutočnosť, že by pre realizáciu prístupu nemusel vykonať
stavebné úpravy, ale ochrana vlastníckeho práva zaťažovanej nehnuteľnosti.
Ak by výška stavebných úprav na zabezpečenie prístupu k stavbe bola natoľko vysoká, že by bola zjavne
neprimeraná, až v takom prípade by prichádzalo do úvahy zriadenie vecného bremena.Je potrebné vyhodnotiť aj okolnosť, či vlastník stavby nie je vlastníkom iných priľahlých pozemkov,
po ktorých môže zabezpečiť z vlastných prostriedkov, po vlastnom pozemku, prístup na verejnú
komunikáciu.
Ako ďalšia podmienka, ktorá je dôležitá na vyhodnotenie dôvodnosti uplatnenej žaloby je podmienka, či
zriadením vecného bremena sa neprimerane nezasiahne do vlastníckeho práva žalovanej. Teda či tu nie
sú okolnosti, ktoré vylučujú zriadenie vecného bremena. Právo cesty nemožno zriadiť, ak by, vzhľadom
na okolnosti konkrétnej veci, nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel.
Prvoinštančný súd je povinný pomerovať, či výhoda, ktorú vlastník stavieb zriadením vecného bremena
získa, nebude v zjavnom nepomere k ujme, ktorá nastane na strane vlastníka zaťažením pozemku. Nič
na tom nemení okolnosť, že vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu.
Bez povšimnutia prvoinštnačného súdu a bez riadneho vyhodnotenia ostala aj námietka žalovanej, ktorá
v priebehu konania tvrdila, že žalobca sám svojim konaním spôsobil, že prístup do oploteného areálu
nemá zabezpečený, ale musí si obstarať zriadenie vecného bremena v neprospech žalovanej. Táto
okolnosť síce nemá vplyv na určenie obsahu vecného bremena a zaťaženia vlastníka pozemku XXXX/
XX, avšak je potrebné na túto okolnosť prihliadnuť a musí k tomu vlastník stavieb uviesť relevantné
okolnosti, prečo k takej situácii došlo a vyhodnotiť ju aj s poukazom na výšku náhrady v prípade zriadenia
vecného bremena.
Všetky tieto okolnosti podstatné pre rozhodnutie prvoinštnačného súdu v skutkovom zistení absentujú
a absentujú aj pri právnom posúdení veci. Preto úlohou prvoinštnačného súdu v ďalšom konaní
bude naznačené okolnosti v prejednávanej veci vyhodnotiť a o uplatnenom nároku žalobcu opätovne
rozhodnúť. Odvolací súd len pripomína, že rozhodnutie prvoinštančného súdu musí byť riadne
odôvodnené.
12. Vo vzťahu k trovám konania prvoinštančný súd podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o trovách
celého konania, teda aj prvoinštančného aj odvolacieho s tým, že pri rozhodovaní o trovách konania
sa bude zaoberať nielen otázkou úspechu strán sporu v prejednávanej veci, ale vyhodnotí aj okolnosti
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré počas konania namietala žalovaná a týkajú sa
uplatňovania nároku žalobcom, spôsobu uplatnenia, rozsahu úspechu strán sporu v závislosti od
rozhodnutia prvoinštančného súdu a od úspešnosti jednotlivých argumentov strán sporu v priebehu
konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.