Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/189/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204712
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1521204712.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.
Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci navrhovateľky/oprávnenej: A. B. A. C.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, E., právne zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková,
advokátka, so sídlom Klincová 35, Bratislava, a povinného: F. A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, E., právne zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom mlyne 50,

Bratislava, v konaní o návrhu na určenie výživného na manželku, o odvolaní povinného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-10Pc/9/2021 – 231 z 22. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd povinnému uložil povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 300

eur mesačne od 09.12.2021 do 31.10.2022 (výrok I.) a povinnému uložil povinnosť dlh na zročnom
výživnom na oprávnenú za obdobie od 09.12.2021 do 31.10.2022 vo výške 3.222,58 eur zaplatiť do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám oprávnenej (výrok II.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok III.) a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok IV.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu

Bratislava V dňa 09.12.2021, sa navrhovateľka (t. č. už bývalá manželka) domáha určenia výživného
na manželku v sume 450 eur mesačne a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu dôvodiac,
že 22.07.2000 uzavreli manželstvo, ktoré bolo od začiatku organizované manželom a z manželstva
pochádzajú tri deti – E., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX. V čase podania
návrhunasúdžilmanželvdomácnostisosvojounovoupartnerkou,odetijavillensporadickýzáujem.Po
odchode zo spoločnej domácnosti bol manžel ochotný prispievať na rodinu sumou 2.743 eur mesačne,

pričom suma 1.000 eur predstavovala priamu platbu na jej bankový účet, ďalej manžel hradil celú splátku
hypotekárneho úveru, spotrebného úveru, nájomné za byt, školné pre deti a školskú jedáleň; od augusta
2021 znížil priamu platbu na jej účet na sumu 700 eur mesačne na tri maloleté deti. Navrhovateľka
podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine žiadala určiť vyživovaciu povinnosť manžela voči manželke, nakoľko
sa znížila jej životná úroveň, keď manžel v rozpore s dobrými mravmi opustil spoločnú domácnosť,
pričom finančné prostriedky patriace do BSM a určené pre potreby rodiny využíva na potreby svoje

vlastné a potreby jeho novej partnerky, s ktorou si prenajal byt. Svoje mesačné náklady navrhovateľka
vyčíslila na sumu 1.765,89 eur. Navrhovateľka je zamestnaná v Súkromnej spojenej škole J. na pozícii
pedagóg s tým, že jej mesačný netto príjem je cca 1.600 eur, od 09/2021 do 06/2022 je jej netto príjem na
základe dodatku k pracovnej zmluve navýšený na dobu určitú na sumu cca 2.000 eur mesačne. Podľa
navrhovateľky je priemerný mesačný netto príjem povinného v sume 5.000 eur.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava
II č. k. B5-22P/12/2022-157 zo dňa 18.08.2022 súd rozhodol tak, že rozviedol manželstvo účastníkovkonania, schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti G. – E., nar. XX.XX.XXXX, H. A.,
nar. XX.XX.XXXX a I. A., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva rodičov zverujú do osobnej
starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otcovi

uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. sumou 530 eur mesačne, na výživu maloletej H.
A. sumou 680 eur mesačne a na výživu maloletej I. A. sumou 650 eur mesačne vždy vopred do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Uvedené rozhodnutie vo výroku o rozvode manželstva
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2022 a následne bolo vo zvyšku potvrdené rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 11CoP 47/2023-313 zo dňa 06.02.2024, právoplatným dňa 05.03.2024.

1.2.1 Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-22P/83/2021-221 zo dňa 18.08.2022, rozhodol
súd o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva
tak, že schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti G. zverujú do osobnej starostlivosti
matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil
povinnosť počnúc mesiacom december 2021 prispievať na výživu maloletého E. sumou 530 eur

mesačne, na výživu maloletej H. A. sumou 680 eur mesačne a na výživu maloletej I. A. sumou 650 eur
mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí, dlh na zročnom výživnom
na maloletého E. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej sume 1.200,94 eur je
otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, dlh na
zročnom výživnom na maloletú H. A. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej

sume 2.188,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, dlh na zročnom výživnom na maloletú I. A. za obdobie mesiacov december 2021 až
august 2022 v celkovej sume 1.150,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, návrh matky v časti tvorby úspor zamietol. V čase rozhodovania
predmetného konania rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže proti nemu boli podané odvolania.

1.2.2 OprávnenájezamestnanáakoučiteľkanaSúkromnejspojenejškoleJ.K.E.stým,žejejpriemerný
mesačný netto príjem za obdobie od decembra 2021 do októbra 2022 predstavoval 2.068 eur, od októbra
2021 poberala rodinné prídavky na tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva v sume 76,50 eur
mesačne, od januára 2022 do apríla 2022 a v júni 2022 v sume 77,64 eur mesačne, pričom v máji

2022 jej boli vyplatené rodinné prídavky v sume 300 eur a od júla 2022 do decembra 2022 v sume 90
eur mesačne, uplatňuje si daňový bonus, iný príjem zistený nebol. Od odchodu manžela zo spoločnej
domácnosti v apríli 2021 navrhovateľka s maloletými deťmi býva v byte (ktorý je v BSM) na adrese E.
XX, E. a až doposiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť o všetky tri maloleté deti, manžel jej dobrovoľne
prispieval na výživu troch maloletých detí sumou 700 eur mesačne od decembra 2021 do augusta 2022

(od apríla 2021 do decembra 2021 prispieval na výživu maloletých detí každý mesiac finančným plnením
v rôznych sumách), podieľal sa aj na iných mimoriadnych/nepravidelných výdavkoch maloletých detí
súvisiacich napr. s ich školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, zdravotnou starostlivosťou a
pod., hradil sporenie pre deti v sume 60 eur mesačne, ako aj výdavky na bývanie – hypotéku na byt,
v ktorom býva navrhovateľka s deťmi (v sume cca 500 eur mesačne do mája 2022 a v sume cca 515

eur mesačne od júna 2022), zálohové platby, platby za energie, TV, internet a pod. (v sume cca 341
eur mesačne do augusta 2022, od septembra 2022 hradil už len hypotekárny úver), ako aj náklady na
ostatné dve vyššie uvedené nehnuteľnosti v BSM (v sume cca 147 eur mesačne), od septembra 2022
povinný platí výživné na tri maloleté deti v súdom určenej výške 1.860 eur mesačne, na výživu manželky
v rozhodnom období neprispel žiadnym finančným plnením.

1.2.3 PovinnýjezamestnanýakokonštruktérbŕzdvspoločnostiH.D.L.,pričomjehopriemernýmesačný
netto príjem za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022 predstavoval cca 4.380 eur, za celé
rozhodné obdobie poberal k jeho mzde aj dorovnanie rodinných prídavkov z Rakúska (štátna sociálna
dávka) v sume cca 369 eur mesačne (123 eur mesačne na 1 maloleté dieťa), tvrdenia navrhovateľky o

inom (vedľajšom) príjme povinného z výroby horolezeckých úchytov neboli v konaní riadne preukázané,
rovnako tak neboli preukázané ani tvrdenia navrhovateľky o tom, že povinnému boli v r. 2022 vyplatené
príslušným rakúskym štátnym orgánom mimoriadne príspevky na deti v sume 1.500 eur a 750 eur a
ani tvrdenia o príjme povinného pochádzajúcom z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti v M.. Od júla 2021
povinný býval v prenajatom 2-izbovom byte na adrese E. XX K. E. s výškou nájomného 580 eur mesačne

a od 01.07.2022 býval v prenajatom 2-izbovom byte v N., Maďarsko, s výškou nájomného
550 eur mesačne.1.3 Vec právne posúdil ako nárok jedného z manželov na určenie výživného zo strany druhého manžela
podľa § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZR“) a dospel k záveru, že návrh oprávnenej je v časti nároku na výživné vo výške

300 eur mesačne od 09.12.2021 do 31.10.2022 dôvodný, a preto návrhu v tejto časti vyhovel a vo
zvyšnej časti návrh zamietol.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že majetkové pomery oprávnenej a jej životná
úroveň sa z dôvodu odchodu manžela zo spoločnej domácnosti v apríli 2021 znížili do tej miery,

že úroveň manželov už nebola v zásade rovnaká. Od decembra 2021 do augusta 2022 manžel
dobrovoľne prispieval navrhovateľke na výživu 3 maloletých detí výživným vo výške 700 eur mesačne,
čo je v porovnaní s výškou výživného 1.860 eur mesačne na 3 maloleté deti, ktorú určil súd (zatiaľ
neprávoplatným) rozsudkom č. k. B5-22P/83/2021-221 zo dňa 18.08.2022 počnúc mesiacom december
2021, nepostačujúce, a to aj napriek tomu, že je nesporné, že manžel v danom období znášal aj
výdavky súvisiace s bývaním navrhovateľky a maloletých detí a finančne sa spolupodieľal aj na

iných nepravidelných/mimoriadnych výdavkoch na maloleté deti. Do času vydania uvedeného súdneho
rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností teda musela znášať rozdiel
medzi dobrovoľne plateným výživným na maloleté deti a výživným, ktoré bol otec maloletých detí
povinný platiť v zmysle súdneho rozhodnutia, navrhovateľka zo svojho príjmu (ktorý je v porovnaní
s príjmom povinného nižší) a zároveň popritom musela navrhovateľka financovať aj vlastné potreby.

Priemerný mesačný príjem povinného zo zamestnania (vrátane rodinných prídavkov z Rakúska) bol
v rozhodnom období od decembra 2021 do novembra 2022 dvakrát vyšší v porovnaní s priemerným
mesačnýmpríjmomnavrhovateľkyvrozhodnomobdobí,ktoránavyšesamazabezpečovalastarostlivosť
o domácnosť a tri maloleté deti, na čo súd musí prihliadnuť.

1.5 Na základe takto zistených príjmových a majetkových pomerov oprávnenej a povinného v období
odo dňa podania návrhu na súd do právoplatnosti výroku súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva
dospel k záveru, že sú dané dôvody na určenie výživného na manželku – oprávnenú v danom období
a toto určil v sume 300 eur mesačne, nezistiac rozpor s dobrými mravmi. V prevyšujúcej časti návrh
oprávnenej na určenie výživného zamietol ako nedôvodný.

1.6 Odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla povinnému na výživnom zaostalosť v sume
3.222,58 eur (300 eur : 31 dní = 9,67 eur x 23 dní = 222,58 eur – pomerná časť výživného za mesiac
december 2021 + výživné od januára 2022 do októbra 2022 v sume 3.000 eur). S ohľadom na výšku
zročného výživného súd umožnil povinnému uhradiť dlh na zročnom výživnom v lehote 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

1.7 O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 CMP a vecne tak, že v konaní nezistil
dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania uložiť niektorému z jeho účastníkov.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním povinný čo do výroku I. a II., viniac súd
prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené [§ 365 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok – ďalej iba „CSP“].

2.1 Povinný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie odvodil zníženie životnej úrovne manželky
v rozhodnom období od 09.12.2021 do 31.10.2022 tým, že povinný bol rozhodnutím súdu, ktoré sa
týkalo jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, zaviazaný na hradenie vyššieho výživného, ako

v rozhodnom čase uhrádzal k rukám navrhovateľky, na v tom čase maloleté deti. V tomto kontexte súd
absolútne opomenul fakt, že výživné na maloleté deti a výživné na manželku sú dva absolútne rôzne
právne inštitúty, ktoré sa posudzujú rôzne a samozrejme rovnako tak opomenul fakt, že zročné výživné
na maloleté deti bude povinný k rukám matky uhradiť na základe rozhodnutia súdu, ktoré sa týka práve
určenia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Následne sa

de facto teda ekonomicky dorovná strata, ktorú údajne oprávnená utrpela.

2.2 Zároveň uvádzal, že do augusta 2022 uhrádzal k rukám oprávnenej sumu 700 eur mesačne ako
výživné na maloleté deti a ostatné platby a od septembra 2022 hradil k rukám oprávnenej sumu 1860eur mesačne ako výživné na maloleté deti. Čiže za mesiace september a október 2022 by manželke
výživné prináležať nemalo, keďže súd v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že práve nedostatočne vysokým
výživným na maloleté deti došlo k zmene životnej úrovne manželky. Už v prvotnom vyjadrení povinný

uviedol, a oprávnená toto nesporila a potvrdila to, že povinný uhrádzal všetky náklady spojené s
bývaním maloletých detí a matky v spoločnom byte rodičov, a to vrátane hypotekárneho úveru, pričom
hradil aj všetky ostatné náklady týkajúce sa spoločných nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, čo bola suma v priemere 1.000 eur mesačne. Zároveň, keďže účastníci
konania nebývali v jednej nehnuteľnosti, musel povinný zabezpečiť svoje bývanie, čo bolo smerom k

súdu riadne dokladované, tak výpisom z účtu, ako aj konkrétnymi nájomnými zmluvami. Náklady na
bývanie oprávnenej v rozhodnom období boli až do septembra 2022 nulové, pričom povinný musel
znášať výdavky aj na jeho vlastné bývanie, keďže v spoločnej domácnosti a nehnuteľnosti bývať
nemohol.

2.3 V rozhodnom období oprávnená uvádzala príjem cca 2.000 eur mesačne a povinný mal v rozhodnom

období príjem aj s 13 a 14 platom cca 4.350 eur, pričom iba vo vzťahu k výdavkom na bývanie, spoločné
záväzky a náklady na spoločný majetok bol pomer platieb – 0 eur oprávnená a cca 1.600 eur povinný.
Vo vzťahu k čistému príjmu, ktorý môžu strany sporu míňať na svoje potreby a potreby maloletých detí
je to potom 2.000 eur oprávnená verz. 2.700 eur povinný, čo má ďaleko od zásadne rôznej životnej
úrovne strán sporu.

2.4 Povinnému z odôvodnenia rozhodnutia absolútne nie je zrejmé, na základe čoho a akých dôkazov
dospel súd k záverom, ktoré odôvodňujú jeho povinnosť uhradiť za rozhodné obdobie výživné na
manželku v stanovenej výške a v čom sa výrazne líšila jeho životná úroveň oproti životnej úrovni
manželky v rozhodnom období. Povinný už v konaní samotnom poukázal na to, že konanie manželky

od času, kedy musel klient opustiť spoločnú domácnosť, prudko odporovalo dobrým mravom a bohužiaľ
je to tak doteraz. Preto vzhľadom na vyššie uvedené povinný záverom navrhol, aby odvolací sud zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

3. Oprávnená odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu povinného navrhla

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v čase pred podaním žalobného
návrhu tvorili strany sporu spolu s ich tromi maloletými deťmi spoločnú domácnosť s čistým mesačným
príjmom cca 6.740 eur. V rozhodnom čase predstavoval čistý príjem oprávnenej sumu cca 1.700 eur
mesačne + 100 eur daňový bonus. Čistý príjem povinného predstavoval sumu cca 4.550 eur + cca 390
eur rodinné prídavky, ktoré povinný poberal v Rakúsku. Potom ako sa povinný odsťahoval zo spoločnej

domácnosti (apríl/2021), povinný spočiatku hradil sumu cca 1.743 eur na výživu troch maloletých
detí, sumu cca 1.000 eur na výživu oprávnenej, sumu cca 900 eur na úhradu nákladov spojených
s domácnosťou. Povinný svoje platby na výživu detí a úhradu nákladov oprávnenej postupne znižoval,
najprv v júni 2021 o sumu 400 eur, v auguste 2021 na sumu cca 700 eur mesačne. Prakticky od júla 2021
povinný na výživu oprávnenej neprispieva žiadnou sumou. Povinný naďalej hradil platby za bývanie a

úverové splátky v celkovej výške cca 900 eur mesačne. Z pôvodného spoločného rodinného príjmu vo
výške cca 6.740 eur, ktorý do tej doby pokrýval výdavky rodiny na bývanie, stravu a ostatné životné
náklady pre 5 osôb, zostal príjem oprávnenej vo výške cca 1.800 eur mesačne, pričom daný príjem
oprávnená dosiahla navýšením si svojho pracovného zaťaženia/úväzku o viac ako 30 %. Bežný príjem
navrhovateľky činil sumu 1.100 eur/netto. Oprávnená má za to, že pokles jej životnej úrovne potom,

ako odišiel zo spoločnej domácnosti, bol zrejmý. Oprávnená za obdobie od podania návrhu do rozvodu
manželstva musela mesačne znášať náklady rodiny vo výške cca 3.400 eur, ktoré vysoko prevyšovali
jej príjem (o cca 900 eur). Naproti tomu výdavky povinného na rodinu v rozhodnom období predstavovali
cca 2.800 eur, a teda povinnému mesačne zostávala suma vo výške cca 2.100 eur.

3.1 Podľa názoru oprávnenej povinný notoricky simuluje svoju nízku životnú úroveň, pričom z
preukázaného dokazovania je zrejmé, že mal k dispozícií trojizbový byt v M.. Priemerný nájom za
prenájom danej nehnuteľnosti činní cca 750 eur. Povinný uvedený príjem vždy spochybňoval. Záverom
uviedla, že rozhodné obdobie bolo pre ňu nesmierne náročné, pracovala, starala sa o tri maloleté deti,
zabezpečovala im všetku opateru. Otec svojím konaním spôsobil, že napriek veku detí, odmietali jeho

prítomnosť. Rozdiel kvality života, majetkovej úrovne oprávnenej a povinného v rozhodnom období bol
preukázaný a bol značný, nie zanedbateľný, a to aj s poukazom na osobnú starostlivosť oprávnenej k
maloletým deťom.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie

má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce súc viazaný iba rozsahom, nie však dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie,
ktoré sa začína na návrh (§ 65, § 66 a § 155 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie povinného je
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. je potrebné podľa § 389 ods. 1

písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle
§ 391 ods. 1 CSP.

5. Predmetom konania je nárok navrhovateľky (pozn. odvol. súdu – t. č. už bývalej manželky) voči
výživou povinnému manželovi (poznámka odvol. súdu – t. č. už bývalému manželovi) na určenie
výživného. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky sčasti vyhovel a povinnému uložil povinnosť

prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 300 eur mesačne od 09.12.2021 do 31.10.2022,
povinnému uložil povinnosť dlh na zročnom výživnom na oprávnenú za obdobie od 09.12.2021 do
31.10.2022 vo výške 3.222,58 eur zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám oprávnenej
a vo zvyšku návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II a v závislom výroku IV. o trovách konania.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie nej účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Pokiaľ ide o námietku povinného o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009

zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7.1 Podľa § 18 ZR manželia sú manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

7.2 Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

7.3 Podľa § 71 ods. 1 ZR manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť . Ak jeden z manželov túto
povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.

7.4 Podľa § 155 CMP konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

7.5 Podľa článku 6 základných princípov CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak,
aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky
potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

7.6 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.7.7 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

7.8 Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.

7.9 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká
uzavretím manželstva a končí sa smrťou (vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov). Zaniká

tiež právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, respektíve o neplatnosti manželstva.
Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká je odôvodnená ich rovnakým
postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Zásada rovnakej
životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov.
V zmysle vyššie citovaného § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného súd je povinný prihliadnuť na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi teda nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové
pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce,
spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.
V zmysle § 19 ods. 1 ZR súd prihliadne aj na starostlivosť o maloleté deti. Až po zistení všetkých
uvedených skutočností súd môže dospieť k právnemu záveru o zásadne rovnakej/nerovnakej životnej

úrovni obidvoch manželov. Nakoľko výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi
(§ 75 ods. 2 ZR), je súd v každom jednotlivom prípade povinný skúmať, ako sám navrhovateľ plní alebo
je ochotný plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva v zmysle ZR. V tejto súvislosti však odvolací súd
dodáva, že neplnenie len niektorej z povinností vyplývajúcich z § 18 ZR obvykle samo osebe nie je
dôvodom, aby nárok na výživné nebol priznaný. Ak má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej

povinnosti manžela, potom možno túto povinnosť určiť len na dobu, pokiaľ manželstvo účastníkov
konania skutočne trvalo. Manžela možno teda zaviazať na plnenie výživného manželke iba do tohto dňa.

7.10 Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva
na spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese nemôže byť tejto požiadavke vzdialené.

Identifikovanie podkladu rozhodnutia – inak aj skutkového základu rozhodnutia spolu s právnym
posúdením veci sú materiálnym predpokladom vydania meritórneho rozhodnutia. CMP určuje rozsah
zisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa
tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu
práv a povinností a právom chránených záujmov, a to bez ohľadu na to, či sa začalo konanie na návrh,

alebo ho súd začal ex offo. V mimosporových konaniach si súd môže osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov
konania, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a za predpokladu, že nie sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je obmedzený zákonnou ani sudcovskou
koncentráciou (§ 34 CMP). Všeobecný súd je povinný a oprávnený v mimosporových konaniach vykonať
dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie

skutkového stavu, ktoré nemôže závisieť od vôle účastníkov konania (ÚS SR, IV. ÚS 78/03). V tejto
súvislosti odvolací súd ďalej dopĺňa, že v zmysle § 191 CSP súdy sú povinné vysporiadať sa so všetkým,
čo v priebehu konania vyšlo najavo a čo účastníci konania tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci.
V zmysle vyššie citovaného článku 6 Základných princípov CMP zodpovednosť za zistenie skutočného
stavu veci je teda bremenom súdu. Z procesného hľadiska je rozsah vyšetrovacieho princípu vyjadrením

miery priblíženia sa výroku súdneho rozhodnutia k hypotéze hmotnoprávnej normy, upravujúcej právne
vzťahy, nároky, ktoré sú predmetom konania.

8. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti
jej manžela – povinného voči nej z dôvodu, že manžel – povinný si túto svoju povinnosť neplní.

Vzhľadom na takýto predmet konania úlohou súdu prvej inštancie bolo zistiť, či takéto skutkové tvrdenia
navrhovateľkysúpravdivéavkladnomprípadeurčiťrozsahvyživovacejpovinnostimanžela–povinného
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká s tým, že pred samotným rozhodnutím
dôsledne zistí osobné a majetkové pomery oboch účastníkov konania, konkrétnu mieru potrieb danú
povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými

okolnosťami, kto a v akom rozsahu sa reálne stará o maloleté deti a aká je skutočná životná úroveň
manželov, čo však súd prvej inštancie neurobil, resp. urobil len s časti.9. Pokiaľ ide o osobné a rodinné pomery účastníkov konania, z jeho rozhodnutia (body 9.- 12.)
totiž nie je zrejmé, aké majú účastníci konania dosiahnuté vzdelanie, v akom obore získali pracovné
zručnosti, či účastníci konania okrem vyživovacích povinností k deťom pochádzajúcich z ich manželstva

nemali aj ďalšie vyživovacie povinnosti, aké boli majetkové pomery navrhovateľky a majetkové pomery
výživou povinného – teda aký konkrétny majetok väčšej hodnoty vlastnili (nehnuteľnosti – dom,
pozemky, byt, garáž a pod., motorové vozidlá, pracovné stroje/technika väčšej hodnoty, akcie, cenné
papiere, finančné pohľadávky voči peňažným ústavom, prípadne poisťovniam, úspory a iný finančný
majetok), aké mal výživou povinný netto príjmy v mesiacoch september a október 2022, z ktorých

si uspokojoval svoje odôvodnené (súd konštatuje zistený mesačný netto zárobok výživou povinného
len za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022, pričom rozhodné obdobie, za ktoré si výživou
oprávnená uplatnila nárok na výživné bolo 09.12.2001 do 01.11.2022), aké výdavky vynakladal povinný
na úhradu mimoriadnych/nepravidelných výdavkov maloletých detí súvisiacich, napríklad s ich školskou
dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, zdravotnou starostlivosťou a podobne, (súd prvej inštancie v
bode 11. rozsudku len konštatuje, že výživou povinný sa podieľal na týchto výdavkoch maloletých

detí bez toho, že by uviedol v akom rozsahu sa tak dialo v jednotlivých mesiacoch), a to napriek
tomu, že z bodu 6. rozsudku je zrejmé, že povinný takéto svoje výdavky vyčíslil a na ich preukázanie
súdu predložil aj listinné dôkazy. Z rozsudku súdu prvej inštancie ďalej nie je zrejmé, aké konkrétne
výdavky mali v rozhodnom období výživou povinný a výživou oprávnená spojené s uspokojovaním,
či už ich nevyhnutných osobných potrieb, ale aj nevyhnutných potrieb maloletých detí, a teda koľko

finančných prostriedkov im z ich príjmu zostávalo v jednotlivých mesiacoch rozhodného obdobia pre
vlastnú spotrebu, v akom období a s kým žil výživou povinný v spoločnej domácnosti a ako sa takáto
spolubývajúca osoba podieľala na úhrade nákladov spojených s bývaním výživou povinného, aká bola
konkrétnamierapotriebdanápovahoupráce,spôsobomživotaazdravotnýmstavomakonavrhovateľky,
tak aj výživou povinného v rozhodnom období, ako konkrétne navrhovateľka a výživou povinný reálne

zabezpečovali starostlivosť o ich spoločné deti a o domácnosť, v ktorej tieto deti žili (nestačí len
strohé konštatovanie, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky), a to napriek tomu,
že zistenie týchto skutkových okolností bolo podstatným pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na
priznanie jej výživného voči výživou povinnému (berúc do úvahy právo manželov na v zásade rovnakú
životnú úroveň a právo manžela s nižšou životnou úrovňou na jej dorovnanie výživným od druhého

manžela). Súd prvej inštancie na jednej strane rozsiahlo uvádza skutkové tvrdenia, či už výživou
oprávnenej, alebo výživou povinného o ich príjmoch, ako aj výdavkoch spojených s uspokojovaním ich
osobných potrieb, ako aj potrieb rodiny, avšak na druhej strane z odôvodnenia jeho záveru o priznaní
výživou oprávnenej nároku na výživné zo strany výživou povinného nemožno žiadnym spôsobom zistiť,
akotietoskutkovétvrdeniaúčastníkovkonaniasúdvyhodnotilčodoichpravdivostiapotrebu/nemožnosť

prihliadania na ne pri rozhodovaní o predmete konania a napokon aj z akých dôkazov mal jednotlivé
skutkové tvrdenia potrebné pre rozhodnutie vo veci za preukázané. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na to, že v bode 1. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že rodinné prídavky
na území Slovenskej republiky vo výške 76,50 eur poberal od októbra 2021 výživou povinný, ktoré
skutkové okolnosti mali vyplynúť z vyjadrenia výživou oprávnenej, avšak následne v bode 11. rozsudku

už súd prvej inštancie v rámci zisteného skutočného stavu veci bez akéhokoľvek ďalšieho bližšieho
zdôvodnenia konštatuje, že od októbra 2021 poberala rodinné prídavky na území SR na 3 maloleté deti
výživou oprávnená.

10. Súd prvej inštancie teda nepostupoval dostatočne dôsledne pri zisťovaní skutočného stavu veci,

kedy na jednej strane rezignoval na zistenie skutočného netto príjmu povinného v celom rozhodnom
období, ale aj možností dosahovať potenciálny príjem z prenájmu nehnuteľností, ktoré vlastí, a to
v rozsahu aký je vzhľadom na miesto, kde sa tieto nachádzajú, obvyklý a takýto prípadný potenciálny
príjem neustálil v konkrétnej výške a ani ho v konkrétnej výške nezohľadnil pri svojom rozhodovaní
o výške výživného. Zároveň súd dôsledne nezistil a pri rozhodovaní nezohľadnil životnú úroveň každého

z manželov, majetkové pomery povinného, a to najmä jeho životný štandard, ktorým sa navonok
prezentoval (pohľadávky, záväzky, dovolenky ako aj jeho životné náklady). V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že pri zisťovaní potenciality príjmov výživou povinného treba postupovať veľmi prísne
a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Súd musí mať na pamäti, že v
mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35 a § 36 CMP), preto súd nemôže dôkazným

bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie
objektívneho stavu veci. Snaha povinného znížiť svoju vyživovaciu povinnosť na najnižšiu možnú mieru
je zo zákona totiž limitovaná tým, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd neprihliadne len na jeho
skutočnépríjmy,ktorévrozhodnomobdobívykazoval,alevychádzasazjehokonkrétnychpotenciálnychpríjmov (ktoré je súd povinný ustáliť a v rozhodnutí uviesť nielen výšku takto ustáleného netto príjmu,
ale aj spôsob, ako k takejto výške dospel).

11. Dôvodnou potom bola námietka výživou povinného, že súd prvej inštancie riadnym neodôvodnením
svojich záverov o vzniku práva navrhovateľky na výživné voči jej bývalému manželovi, ale najmä záverov
ovýškevýživnéhopotrebnéhonadorovnanieživotnejúrovnenavrhovateľkysvýživoupovinného,porušil
právo výživou povinného na spravodlivý proces, ale aj námietka, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci, že nevykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci a zároveň vec

aj nesprávne právne posúdil (nesprávne aplikoval vyššie citované ust. § 18, § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1
a 2 ZR, článok 6 základných princípov, § 34, § 35 a § 36 CMP).

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný,
vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutočného stavu a s tým súvisí potom aj nesprávne právne
posúdenie vo veci samej, odhliadnuc od skutočnosti, že právne závery súdu sú v otázke majetkových

pomerov a schopností platiť výživné povinného nedostatočné a neurčité a rozsudok je v tejto časti
nepreskúmateľný, čo zakladá dôvod na zrušenie veci odvolacím súdom podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP.

13. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutom výroku I. a II.,

ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, v ktorom súd vec znova prejedná, vykoná dokazovanie za účelom zistenia aké
boli osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania vrátane ich netto príjmov, aká bola
konkrétna miera potrieb daná povahou práce, spôsobom života a zdravotným stavom každého z už
bývalých manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami, ako navrhovateľka a výživou povinný reálne

zabezpečovali starostlivosť o ich spoločné deti a o domácnosť v rozhodnom období (rozdelenie úloh v
manželstve totiž predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a
domácnosť „na úkor“ vlastnej pracovnej činnosti, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky
len odvodením z ich zárobkov, ale starostlivosť o deti a domácnosť je postavená na roveň finančným
príspevkom, ktorými na potreby rodiny prispieva ten z manželov, ktorý je zárobkovo činný; pričom

domácnosťou sa nemyslí len spoločná domácnosť manželov, a preto možno hodnotiť aj prípady
oddeleného žitia manželov v prípade starostlivosti o deti) a vo veci znova rozhodne, pričom nové
rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým
dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli
logické, presvedčivé a zrozumiteľné. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o

náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).