Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202312
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202312.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: U.. G. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.
XX, V., právne zastúpená: ANIKO GOGH advokátska kancelária s.r.o., skrátený názov: AGAK s.r.o., so
sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava a otca: U.. (I.) E. Y., P.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

F. M. X, V., právne zastúpený: Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11,
Bratislava, v konaní o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia a na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia - Uznesenia Mestského súdu Bratislava II č.k.
28P/163/2023-39 zo dňa 26.01.2024 v spojení s uznesením Krajského súd v Trnave č.k. 12CoP/47/2024
- 111 zo dňa 30.04.2024 zamieta.

II. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.07.2025, sa otec maloletých detí domáhal zrušenia

neodkladného opatrenia - Uznesenia Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/163/2023-39 zo dňa
26.01.2024 v spojení s uznesením Krajského súd v Trnave č.k. 12CoP/47/2024 - 111 zo dňa 30.04.2024
a zároveň nariadenia nového neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého by bol otec do právoplatného
skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode vedenom na Mestskom súde Bratislava II, pod sp. zn. 28P/152/2023, oprávnený stretávať sa
s maloletými deťmi nasledovne: v dňoch školského vyučovania každý nepárny kalendárny týždeň od

štvrtka od 08:00 hod. v prípade mal. C., resp. od 09:00 hod. v prípade mal. S. do pondelka nasledujúceho
párneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. a v dňoch mimo školského vyučovania každý nepárny
kalendárnytýždeňodštvrtkaod10:00hod.dopondelkanasledujúcehopárnehokalendárnehotýždňado
10.00 hod.. V dňoch školského vyučovania je miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí školské a
predškolské zariadenie, ktoré maloleté deti v tom čase navštevujú. V dňoch mimo školského vyučovania
a v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom a predškolskom zariadení, je miestom prevzatia

maloletých detí, pri začiatku styku s otcom, miesto ich bydliska a miestom odovzdania maloletých
detí, po skončení styku s otcom, je miesto bydliska otca. Obaja rodičia majú povinnosť bezodkladne
sa navzájom informovať o akejkoľvek zmene zdravotného stavu maloletých detí. Obaja rodičia majú
informačnú povinnosť voči druhému rodičovi v prípade vycestovania z miesta ich bydliska spojeného s
prenocovaním do zahraničia. Prevzatie a odovzdanie detí znamená prevzatie matkou, otcom a starými
rodičmi maloletých detí.2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že účelom tohto návrhu je dosiahnuť stav, kedy sa zníži počet
odovzdávaní a preberaní maloletých detí, pretože týmto spôsobom sa dá výrazne prispieť k tomu,
aby maloleté deti boli v menšom rozsahu vťahované do rodičovského konfliktu. Vypäté situácie

vznikajú v značnom rozsahu práve v súvislosti s odovzdávaním a preberaním maloletých detí, najmä
kvôli tomu, ako matka koná tesne pred tým, ako má maloleté deti podľa vykonateľného súdneho
rozhodnutia prevziať otec. Znížením počtu preberaní a odovzdávaní by boli maloleté deti v menšom
rozsahu vystavené rodičovskému konfliktu. V súčasnosti platné uznesenie Mestského súdu Bratislava
II sp. zn. 28P/163/2023-39 zo dňa 26.01.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.

12CoP/47/2024 - 111 zo dňa 30.04.2024 predpokladá, že maloleté deti si budú rodičia odovzdávať
a preberať v školskom a predškolskom zariadení, lenže matka účel predmetného rozhodnutia vôbec
nerešpektuje a koná tak, že otec nemá možnosť preberať maloleté deti v školskom a predškolskom
zariadení. Pri preberaní maloletých detí za účasti matky vznikajú negatívne situácie, ktoré majú na
maloleté deti zásadný dopad. Tento stav nie je možné riešiť inak, ako zrušením vyššie špecifikovaného
rozhodnutia a nariadením nového neodkladného opatrenia tak, aby sa zmenšil počet odovzdaní a

preberaní maloletých detí, a preto otec podáva tento návrh, aby sa dosiahol stav, kedy by odovzdávanie
a preberanie maloletých detí prebiehalo len vo štvrtok v nepárnom týždni, kedy by si otec preberal
maloleté deti zo školského a predškolského zariadenia, pričom začiatok styku by bol stanovený už na
08:00 hod., aby sa zamedzilo tomu, že matka bude maloleté deti v dňoch, kedy sa má začať styk,
odnášať zo školského a predškolského zariadenia, čím by sa eliminovali situácie, ktoré majú mimoriadne

negatívny dopad na maloleté deti. Na Mestskom súde Bratislava II je pod sp. zn. 28P/152/2023 vedené
konanie o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Vo veci bol dňa 12.07.2024 vydaný
rozsudok sp. zn. 28P/152/2023-471, ktorým bolo manželstvo otca a matky rozvedené. Vo výroku o
rozvode nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 15.10.2024. Týmto rozsudkom bolo rozhodnuté aj vo
veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Voči výrokom IV, V a VI rozsudku (výživné

a styk otca s maloletými deťmi) podala matka odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo
dňa 08.04.2025 sp. zn. 14CoP/219/2024 - 853 odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch
a v súvisiacom výroku X o náhrade trov konania. V dôsledku tohto postupu je aktuálne stále platné
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28P/163/2023-39
zo dňa 26.01.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/47/2024 - 111 zo

dňa 30.04.2024 (ďalej len „Vykonateľné rozhodnutie“), na základe ktorého je otec, do právoplatného
skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/152/2023, oprávnený stretávať sa
s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a
každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod. Otec sa domáha

zrušenia Vykonateľného rozhodnutia z dôvodu, že matka sústavne a cielene obmedzuje styk maloletých
detí s otcom, ktorý má na základe vykonateľného rozhodnutia prebiehať a zároveň koná spôsobom,
ktorýmámimoriadnenegatívnydopadnamaloletédeti.Kúplnémualebokaspoňčiastočnémuzmareniu
styku maloletých detí s otcom došlo v 90% prípadov. To, že matka koná systematicky a plánovite je
zrejmé z toho, že otec má podľa Vykonateľného rozhodnutia maloleté deti vyzdvihovať zo školského

a predškolského zariadenia, avšak matka maloleté deti v dňoch, kedy sa má začať styk s otcom, zo
školského a predškolského zariadenia buď vyzdvihne ešte pred príchodom otca, lebo ich v ten deň do
týchto zariadení vôbec neodovzdá. Toto sa deje najmä v prípade mal. S.. Matka najprv maloletého syna
nedávala do materskej školy len v piatky, kedy sa mal začať styk s otcom, a tvrdila, že maloletý odmieta
do materskej školy chodiť preto, lebo ho má vyzdvihnúť otec. Keď konajúca sudkyňa na pojednávaní dňa

20.03.2025 v právnej veci vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28Em/3/2024, upozornila
matku, že jej tvrdenia sú zjavne nelogické, nakoľko mal. S. v stredy bez problémov do materskej školy
chodí, aj keď ho má v ten deň vyzdvihnúť otec, tak matka rozšírila tento postup u maloletého syna aj
o stredy nepárneho týždňa. Matka svojvoľne neodovzdáva otcovi maloleté deti s tvrdením, že tak robí
kvôli zdravotnému stavu detí, alebo matka otcovi neodovzdá dcéru kvôli voľnočasovým aktivitám. Otec

pre vytvorenie komplexného obrazu uvádza, že počas celého roka 2025 otec nevyzdvihol mal. C. za
školy ani jediný raz. Maloletá dcéra sa v čase, kedy ju má podľa Vykonateľného rozhodnutia vyzdvihnúť
zo školy otec, nenachádzala v škole ani raz. Otec, z dôvodu prehľadnosti, predkladá tabuľku, v ktorej je
uvedený konkrétny dátum a spôsob konania matky, ktorým došlo k obmedzeniu styku maloletých detí
s otcom. Táto tabuľka sa týka obdobia od 16.12.2023, kedy matka opustila spoločnú domácnosť aj s

maloletými deťmi a otcovi odmietla umožniť styk s maloletými deťmi po dobu 41 dní a k zmene stavu
viedlo až Vykonateľné rozhodnutie. Matkine konanie rozhodne nie je na prospech maloletých detí a nie
je v ich záujme. Maloleté deti sú toho času matkou intenzívne vťahované do rodičovského konfliktu,
pričomkeskaláciisituácieanárastutlakunadetidochádzaprávepriodovzdávanímaloletýchdetí.Matkadeti veľmi nevhodným spôsobom ovplyvňuje tak, aby sa maloleté deti o otcovi vyjadrovali negatívne
a usiluje sa ich viesť k odmietaniu otca. Tieto závažné tvrdenia otec preukazuje správou ÚPSVR zo
dňa 27.09.2024, ktorá vznikla na základe šetrenia vykonaného kolíznou opatrovníčkou, kedy mal. C.

opakovala, že otec je zlý, avšak nevedela uviesť prečo to tvrdí. V tejto správe sa uvádza: „Maloletá nám
opakovane reprodukovala priam naučené vety, že tatino je zlý a nevie sa o nich postarať, nevedela nám
to však zdôvodniť. Ako príklad maloletá uviedla, že keď boli u otca doma na víkend, tak ich nevrátil matke
a bol s nimi týždeň. Dopytovali sme sa C., či si myslí, že je to zlá vec, keď strávili s otcom dlhší čas a
odpovedala nám, že „to povedala pani sudkyňa". Ďalej nám C. uviedla, že otec sa im nevenuje, pozerajú

len televíziu a sú na tabletoch. Naopak pri ďalšom dopytovaní nám uviedla, že u otca sa hrajú a majú
tam veľa hračiek. C. nám uviedla, že číta otcove správy, ktoré posiela matke. Správy si údajne C. číta
z matkinho telefónu, ku ktorému má podľa nej „ľahký prístup“. Správa kolízneho opatrovníka podporuje
záver o tom, že matka koná manipulatívne. Ďalším dôkazom je napr. aj nahrávka, ktorú matka predložila
do konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/71/2024, ako prílohu podania
zo dňa 03.01.2025, na ktorej je zachytené ako mal. S. hovorí o tom, že sudkyňa neverí matke. Dieťa

v jeho veku nechápe pojem „sudkyňa" a už vôbec nie je schopné chápať význam abstraktného slova
„veriť“. Maloletý reaguje len na verbalizáciu a správanie matky. Matka takými nahrávkami preukazuje
svoje škodlivé správanie smerujúce voči maloletým deťom, pretože matka intenzívne vťahuje deti do
rodičovského konfliktu a veľmi negatívne tak zasahuje do vzťahu maloletých detí k otcovi. Dieťa je
sugestibilné a jeho vierohodnosť ako taká je práve z tohto dôvodu znížená. Maloleté deti sú matkou

silne ovplyvniteľné a nie je možné ani uvažovať, že by sa vo svojom dokázali ubrániť pred tým, čomu sú
zo strany matky vystavené. Ukážkou výslovne škodlivého správania je aj list, ktorý mal. C. adresovala
sudkyni v konaní vedenom pod sp. zn. 28P/3/2025, ale aj to, že matka priviedla maloleté deti po
pracovnej dobe na ÚPSVR, kde sa veľmi nástojčivo a intenzívne dožadovala vypočutia detí, ktoré
rozhodne nemalo byť takýmto spôsobom vôbec vykonané. Otec o tomto nebol upovedomený. Otec na

tieto skutočnosti poukazuje preto, lebo maloleté deti sa dostávajú pod najväčší tlak práve v čase ich
odovzdávania, kedy matka očakáva od detí odmietania otca a maloleté deti súčasne majú záujem ísť k
otcovi, avšak v dôsledku konania matky sa dostávajú do priam neriešiteľných a mimoriadne zaťažujúcich
situácií. Skutočnosť, že maloleté deti majú k otcovi vytvorený pozitívny vzťah preukazuje otec Znaleckým
posudkom č. 9/2005, vypracovaným znalcom z odboru psychológia, odvetvie: poradenská psychológia,

klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, dopravná psychológia - P.. W. Z.. Znalkyňa vo
svojom posudku popisuje viacero súčastí vyšetrenia mal. C., z ktorých sa jednoznačne ukazuje, že vzťah
mal. C. k otcovi je pozitívny a maloletá dokonca zjavne prejavuje záujem o to, aby otec bol v jej živote
prítomný a bol v ňom prítomný viac a aktívnejšie. Ohľadne mal. S. sa v Znaleckom posudku uvádza:
„Z analýzy výsledkov je vysoko pravdepodobné, že maloletý nemá forenzne významnú preferenciu

žiadneho z rodičov. Maloletý vníma lásku, ktorú mu prejavujú obaja rodičia, rovnako, je si vedomý, že
obaja ho majú radi. V interakcií s otcom nevykazuje symptómy stresu či emočného diskomfortu. Aj keď
sa hrá sám maloletý, vyhľadáva očný kontakt s otcom a čaká na jeho odozvu. Výchovný prístup zo strany
otca sa javí byť skôr kamarátsky s prvkami sociálne prijateľnej direkcie na regulovanie S. menej sociálne
žiadúceho správania. Mal. S. na toto vedenie od otca reaguje pozitívne a svoje správanie koriguje, bez

odporu voči otcovi, bez prejavov strachu či tenzie.“ Otec tento dôkaz predkladá z dôvodu, že matka na
otca neustále, prakticky v každom podaní, útočí, očierňuje ho a nepravdivo obviňuje z rôznych konaní
a vyjadruje sa o otcovi mimoriadne znevažujúco. Matka ďalej výslovne nepravdivo opakovane uvádza,
že maloleté deti otca odmietajú a nechcú s ním tráviť čas, avšak zo Znaleckého posudku je zrejmé,
že toto nie je pravda a otec je v životoch maloletých detí veľmi potrebný, jeho prítomnosť je pre deti

dôležitá a maloleté deti majú o ňu záujem. Otcom navrhovaná úprava je v záujme maloletých detí,
nakoľko jej účelom je predvídateľnosť, ktorá je pre maloleté deti mimoriadne významná. V súčasnej
situácii je pri každom styku neisté, či sa tento uskutoční a v akom rozsahu, pričom odovzdávania a
prebranie maloletých detí v každom týždni vytvára pre matku značný priestor na zasahovanie do styku
detí s otcom. Súčasné skutkové okolnosti sú žiaľ také, že styk maloletých detí s otcom je jednak veľmi

úzky a konaním matky dokonca dochádza ešte aj k jeho obmedzovaniu, pretože na to, aby sa styk
mohol realizovať aspoň v rozsahu predpokladanom Vykonateľným rozhodnutím, je nevyhnutá súčinnosť
a spolupráca matky smerujúca k tomu, aby maloleté deti mali skutočnú možnosť tráviť kvalitný čas s
otcom a budovať si s ním vzťah. Matka žiaľ koná presne opačným spôsobom a v dôsledku postoja a
konaniamatkydochádzakobmedzovaniustykumaloletýchdetísotcom,akoajkpriamymaintenzívnym

zásahom do vzťahu detí k otcovi. Platné a účinné Vykonateľné rozhodnutie toho času vôbec nepostačuje
na zabezpečenie styku maloletých detí s otcom a na to, aby mali deti reálnu možnosť budovať si
vzťah s obomi rodičmi, čím dochádza k vzniku a prehlbovaniu ujmy na strane maloletých detí ale aj
otca. Otec podáva tento návrh s ohľadom na to, že najmä odovzdávanie a preberanie maloletých detívytvára napäté situácie. Otec navrhuje, aby sa úprava jeho styku s maloletými deťmi zmenila tak, aby
odovzdávanie a preberanie maloletých detí prebiehalo len vo štvrtok v nepárnom týždni, kedy by si otec
preberal maloleté deti zo školského a predškolského zariadenia, pričom začiatok styku by bol stanovený

už na 08:00 hod., aby sa zamedzilo tomu, že matka bude maloleté deti v dňoch, kedy sa má začať styk,
odnášať zo školského a predškolského zariadenia, čím by sa eliminovali situácie, ktoré majú mimoriadne
negatívny dopad na maloleté deti. Styk otca s maloletými deťmi by trval do pondelka do 08:00hod.
v dňoch školského vyučovania, keby by otec maloleté deti priviezol do školského a predškolského
zariadenia a do 10:00hod. mimo dní školského vyučovania. Zmena by teda spočívala v tom, že počet

odovzdávaní by sa znížil na polovicu, čím by sa reálne eliminoval priestor, ktorý Vykonateľné rozhodnutie
poskytuje matke na to, aby negatívne zasahovala do styku otca s maloletými deťmi. Otec dáva do
pozornosti, že sa pokúšal situáciu riešiť ako návrhom na nariadenie výkonu Vykonateľného rozhodnutia,
ktorý súd zamietol aj napriek tomu, že už aj tak veľmi úzky styk prebieha v obmedzenom rozsahu.
Otec opakovane upozorňuje ÚPSVR na súčasnú situáciu, na opakované porušovanie Vykonateľného
rozhodnutia zo strany matky, ktorá nerešpektuje jeho účel a súčasne sa svojvoľne rozhoduje, kedy otcovi

maloleté detí odovzdá a kedy nie, čo úplne odporuje záujmu maloletých detí, ktorých právom a záujmom
je rodičovská výchova a rodičovská starostlivosť. Skutočnosť, že matka koná spôsobom odporujúcim
Vykonateľnémurozhodnutiuvyplývaajztoho,žematkebolozostranyÚPSVRadresovanéupozornenie.
Upozornenie - výzvu doručil matke aj súd v konaní 28Em/3/2025, kedy dňa 18.7.2025 vyzval matku
na plnenie Neodkladného opatrenia 28P/70/2025, ktoré matka mala naplniť odovzdaním deti otcovi

15.7.2025, čo sa však doposiaľ napriek výzve zo strany súdu nestalo. Skutočnosť, že súčasný stav nie je
vyhovujúci a bezodkladný zásah zo strany súdu je dôvodný a potrebný vyplýva taktiež z toho, že aj súd v
Uznesení sp. zn. 28Em/1/2025-148 zo dňa 17.06.2025 konštatoval, že sa vyskytli a vyskytujú porušenia
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. Tieto porušenia by sa dali v značnom rozsahu
eliminovať práve zrušením Vykonateľného rozhodnutia a nariadením neodkladného opatrenia, ktorým

bysúdstykotcasmaloletýmideťmiupraviltak,abysapočetpreberaníaodovzdávaníznížilaabybolčas
preberania maloletých detí v deň začatia styku s otcom, stanovený už o 08:00 hod ráno, aby sa predišlo
odnášaniu maloletých detí matkou zo školského a predškolského zariadenia. Zároveň by sa súvislejším
trávením spoločného času mohol ďalej budovať vzťah otca s maloletými deťmi, ktorý je toho času
značne narúšaný negatívnymi vplyvmi zo strany matky, čo je preukázané jednak vyššie spomínanou

správou ÚPSVR, ale aj listom, ktorý napísala mal. C., či konaním matky spočívajúcim v tom, že si
matka vynútila vypočutie maloletých detí v situácii, kedy vypočuté vôbec byť nemali a bez vedomia otca.
Udržiavanie a budovanie vzťahu maloletých detí s otcom je jednoznačne v najlepšom záujme maloletých
detí. Otcom navrhované riešenie je spôsobilé do značnej mieri riešiť aktuálnu zjavne nevyhovujúcu
situáciu, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú. Pokiaľ ide o potrebu zmeny skutkových okolností, ktorá

odôvodňuje zrušenie Vykonateľného rozhodnutia, tak táto jednoznačne nastala, pretože v čase vydania
Vykonateľného rozhodnutia styk maloletých detí s otcom neprebiehal vôbec. V súčasnosti prebieha v
úzkom rozsahu, ktorý je však ešte obmedzovaný účelovým konaním matky, ktoré zjavne smeruje proti
účelu Vykonateľného rozhodnutia, a keďže súd zamietol aj návrh na nariadenie výkonu Vykonateľného
rozhodnutia a matka nereflektuje ani na výzvu ÚPSVR, nastala situácia, kedy Vykonateľné rozhodnutie

nie je postačujúce ani vhodné na ochranu záujmov maloletých detí ani práv otca. Skutočnosť, že matka
koná účelovo, a že jej skutočným cieľom je obmedzovanie styku maloletých detí s otcom je preukázaná
aj tým, že matka nikdy neposkytla otcovi ani jedinú náhradu za styk, ktorého realizáciu neumožnila. V
súčasnosti by mali byť maloleté deti s otcom, a to už od 15.07.2025, kedy si ich mal otec na základe
Uznesenia Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28P/70/2025-28 zo dňa 05.06.2025 prevziať, avšak

matka otcovi maloleté deti neodovzdala, a to aj napriek výzve, ktorú matke adresoval súd v súlade
s ustanovením § 379 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov.

3. Na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu Prehľad obmedzovania styku otca s deťmi a neplnenie

NO zo strany matky, Informáciu o preberaní detí dňa 21.03.2025, súkromný znalecký posudok P.. W.
Z. č. 9/2025, Výzvu tunajšieho súdu zo dňa 18.07.2025 vydanú pod sp. zn. 28Em/3/2025 na riadne a
dobrovoľné plnenie uznesenia Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/70/2025-28 zo dňa 05.06.2025
upravujúceho styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin v roku 2025, mailovú komunikáciu
s matkou a s ÚPSVaR Bratislava.

4. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie nového
neodkladného opatrenia uviedla, že s takýmto návrhom v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko ide o návrh
nedôvodný a neopodstatnený, opierajúci sa o právne neúčinné a neexistujúce základy, pričom jehopodanie predstavuje ďalší príklad procesnej šikany matky zo strany otca. Už z povahy veci je zrejmé,
že opakovaným podávaním návrhov s totožným alebo obdobným obsahom, ktoré sú následne súdmi
vyhodnocované ako právne neudržateľné, otec sleduje skôr účelové predlžovanie konania a vytváranie

neúmerného psychického a procesného tlaku na matku než skutočnú ochranu záujmu maloletých
detí. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu považuje matka za úplne irelevantné
opätovne sa vyjadrovať ku skutkovým tvrdeniam, ktoré otec uvádza vo svojom návrhu, nakoľko k
týmto tvrdeniam sa už matka nespočetnekrát vyjadrila v iných súdnych konaniach. Takýto postup je
absolútne nehospodárny a neefektívny. Otec sa svojím návrhom de facto domáha úpravy styku v

intenciách rozsudkov vydaných v rámci súdnych konaní vedených na Mestskom súde Bratislava II pod
sp. zn. 28P/152/2023 a 28P/71/2024. V oboch konaniach otec žiadal, aby bola vyslovená predbežná
vykonateľnosť rozsudkov v časti styku, avšak tieto jeho návrhy boli súdom vždy zamietnuté. Súd
vtedy správne zdôraznil, že realizácia styku otca s maloletými deťmi je zabezpečená už existujúcim
neodkladným opatrením a že otec nepreukázal existenciu žiadneho bezprostredného ohrozenia, ktoré
by odôvodňovalo okamžitý zásah do pomerov detí. Matka osobitne poukazuje na Uznesenie Krajského

súdu v Trnave sp. zn.: 14CoP/219/2024 - 853 zo dňa 08.04.2025, ktorým bol Rozsudok Mestského
súdu Bratislava II sp. zn. 28P/152/2023-471 zo dňa 12.07.2024 v napadnutom celom rozsahu vrátane
určenia styku zrušený a vec bola vrátená na nové konanie. Odvolací súd zrušil rozsudok najmä
pre jeho nedostatočné a formálne odôvodnenie, absenciu riadneho preskúmania aktuálnych potrieb
maloletých detí a absenciu hodnotenia dôsledkov navrhnutého režimu styku. Tento postup odvolacieho

súdu jasne deklaruje, že rozhodnutie prvostupňového súdu trpelo podstatnými nedostatkami, ktoré
vylučovali jeho preskúmateľnosť a spoľahlivosť. Napriek tomu sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní,
ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin 2025, neoprávnene opieral o
neexistujúci rozsudok, čím došlo k procesnému aj materiálnemu pochybeniu. Takéto konanie súdu
zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a vnáša do konania právnu neistotu, ktorá je

v rozpore s princípom právnej istoty a riadneho výkonu súdnictva. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v
doterajšom konaní neboli vykonané žiadne nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že navrhovaná
úprava styku je v najlepšom záujme maloletých detí. Otec predkladá opakovane nové, avšak obsahovo
nelogické a často aj vzájomne rozporné návrhy, ktorými sa snaží dosiahnuť zmenu právneho stavu
bez toho, aby preukázal existenciu relevantných okolností. Za dokazovanie nemožno považovať ani

znalecký posudok P.. W. Z., ktorý bol vyhotovený bez vedomia a účasti matky, čím došlo k zásadnému
porušeniu princípu kontradiktórnosti a rovnosti účastníkov konania. Matka nebola prizvaná k vyšetreniu,
nebola vypočutá a nebol zisťovaný jej postoj. V dôsledku toho posudok odráža výlučne tvrdenia otca a
čiastočne sprostredkované výpovede detí, bez toho, aby sa skúmali širšie rodinné vzťahy či doterajšie
správanie oboch rodičov. Je úplne iracionálne, koľkokrát ešte otec vo všetkých konaniach predloží

znalecký posudok a koľkokrát sa naň bude v rámci svojich absurdných návrhov odvolávať. Realita je
taká, že predmetný znalecký posudok nemôže predstavovať spoľahlivý podklad pre rozhodovanie o
styku otca s maloletými deťmi, keďže vykazuje viaceré závažné odborné, ako aj procesné nedostatky.
Znalkyňa navyše prekročila rámec svojho znaleckého oprávnenia, keď namiesto odbornej analýzy
psychologických súvislostí uvádzala konkrétne odporúčania smerujúce k úprave rodičovských práv a

povinností. Takýto postup je v rozpore s jej postavením a zákonnou úlohou znalcov, keďže rozhodovať o
úprave styku je výlučnou kompetenciou súdu. Posudok je preto jednostranný, neúplný a odborne sporný.
Je nepochybné, že sa znalkyňa dopustila závažného porušenia príslušných právnych predpisov, čo
samo osebe svedčí o vážnych pochybnostiach o kvalite a nestrannosti tohto dôkazu. Zvlášť významné
je aj Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/123/2025 zo dňa 06.08.2025, ktorým odvolací

súd zmenil uznesenie Mestského súdu Bratislava II a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
počas letných prázdnin 2025 v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd výslovne konštatoval, že otec
neosvedčil žiadnu naliehavú potrebu zásahu a nepreukázal ani základnú mieru ohrozenia maloletých
detí. Naopak, zdôraznil, že vynútené dlhodobé odlúčenie detí od matky, ktoré otec navrhoval, by bolo
v priamom rozpore s psychickou pohodou detí a mohlo by vážne narušiť ich emocionálnu stabilitu. Z

vyššie uvedeného vyplýva, že akékoľvek rozhodnutie súdu, ktorým by vôbec bol rozšírený styk otca
s maloletými deťmi pred vykonaním riadneho dokazovania v intenciách Uznesenia KS TT zo dňa
08.04.2025, je vopred neudržateľné. Súd prvej inštancie doposiaľ nevykonal žiadne dokazovanie ani v
konaní o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, ani v konaní o úprave práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode. Otcove návrhy preto predstavujú iba ďalší prejav procesnej šikany,

ktorouprostredníctvomnadmernéhomnožstvanedôvodnýchaprávnenepodloženýchnávrhovzbytočne
zaťažuje súdy a predlžuje konanie. Takéto konanie je nielen v rozpore so zásadou hospodárnosti a
rýchlosti súdneho konania, ale zároveň spôsobuje psychickú ujmu matke aj maloletým deťom, ktoré sú
opakovane vystavované neistote a sporom medzi rodičmi. Matka preto navrhuje, aby súd zamietol návrhotca v celom rozsahu a zároveň zaviazal otca na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko otec
vedome a opakovane podáva nedôvodné návrhy, hoci si je plne vedomý ustálenej rozhodovacej praxe
odvolacieho súdu, najmä uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.04.2025 a 06.08.2025, ktorými

boli jeho návrhy zamietnuté pre absenciu akéhokoľvek právneho či skutkového základu. Otec napriek
tomu pokračuje v podávaní ďalších návrhov s totožným alebo obdobným obsahom, čím nepochybne
sleduje len procesné obštrukcie a vyvíjanie psychického a finančného tlaku na matku. Takéto konanie
je ukážkovým príkladom zneužívania procesných práv, ktoré je v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania a s povinnosťou účastníkov prispievať k tomu, aby konanie prebehlo účelne, rýchlo a bez

zbytočných prieťahov. Nemožno akceptovať, aby jeden z rodičov opakovane zahlcoval súdy návrhmi,
o ktorých už odvolací súd v minulosti opakovane rozhodol, že sú nedôvodné a v rozpore s najlepším
záujmom maloletých detí. Otec takýmto postupom nielenže zneužíva súdne konanie ako nástroj proti
matke, ale zároveň priamo ohrozuje psychickú pohodu maloletých detí, ktoré sú neustále vystavované
neistote a stresu vyplývajúcemu z dlhodobo trvajúcich súdnych sporov. Neexistuje žiaden legitímny
dôvod, prečo by mal súd tolerovať takéto správanie účastníka konania, ktoré má charakter šikany druhej

strany. To, že otec matku dlhodobo procesne šikanuje, jednoznačne vyplýva aj zo skutočnosti, že dňa
22.07.2025 podal predmetný návrh, ktorý je zjavne irelevantný, a aby toho nebolo málo, už o niekoľko
dní, konkrétne dňa 07.08.2025, podal ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tentokrát
sa domáhal toho, aby súd uložil matke povinnosť odovzdať maloleté deti otcovi. Tento návrh je už na
prvý pohľad formulovaný neurčito, a teda je právne nevykonateľný. Súdne rozhodnutie musí byť vždy

formulované tak, aby bolo možné ho v praxi reálne vykonať. Ak návrh obsahuje len všeobecné a neurčité
formulácie, bez jasne určených časových a vecných parametrov výkonu, je nevykonateľný a súd na
jeho základe nemôže rozhodnúť. Okrem toho je aj obsahovo úplne neopodstatnený. Otec totiž v návrhu
neuvádza žiadne konkrétne ani preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitého
zásahu súdu. Absentuje nielen skutkový, ale aj právny základ pre vydanie takéhoto rozhodnutia, a

teda ide o návrh, ktorý je už v momente jeho podania právne odsúdený na neúspech. Podávanie
takýchto návrhov, ktorých výsledkom nemôže byť nič iné než ich zamietnutie alebo zrušenie odvolacím
súdom, je jasným prejavom toho, že otec súdne konania zneužíva na šikanovanie matky. Namiesto toho,
aby predkladal kvalifikované a dôvodné návrhy zahlcuje súdy návrhmi, ktoré sú obsahovo aj formálne
vadné, nevykonateľné a úplne odtrhnuté od zásady najlepšieho záujmu maloletých detí. Navyše, takéto

návrhy priamo zvyšujú psychické zaťaženie detí, keďže otec sa nimi opakovane snaží zasiahnuť do
ich stabilného prostredia a odlúčiť ich od matky, bez toho, aby na to existoval akýkoľvek odborný alebo
právny dôvod. Opakované iniciovanie nových a obsahovo nedôvodných konaní pritom vedie nielen k
zbytočnému zaťažovaniu súdov, ale aj k predlžovaniu konaní, čím sa celková situácia rodiny zhoršuje
a predlžuje sa stav neistoty. Z uvedeného jasne vyplýva, že otec svojím postupom dlhodobo a vedome

zneužíva procesné práva a svojimi návrhmi sa domáha výrokov, ktoré sú absolútne nevykonateľné.
Všetky jeho návrhy stoja na podklade rozhodnutí, ktoré boli buď zamietnuté, alebo zrušené a vrátené
na nové konanie, pričom nové dokazovanie doposiaľ vykonané nebolo. V dôsledku toho nemožno
hovoriť o žiadnom naliehavom záujme detí, ktorý by odôvodňoval zásah súdu vo forme ďalšieho
neodkladného opatrenia. Naopak, ide o ďalší dôkaz procesnej šikany, ktorá je v priamom rozpore s

princípom ochrany maloletých detí a so zásadou účelnosti a hospodárnosti súdneho konania. Pokiaľ ide
o samotné odovzdávanie a preberanie maloletých detí, návrh otca, aby sa do tohto procesu zapájali aj
starí rodičia, je nevykonateľný a v praxi neudržateľný. Prevzatie a odovzdanie detí zo strany viacerých
osôb, t. j. matky, otca a starých rodičov, nie je možné systematicky zabezpečiť, keďže starí rodičia nie
sú účastníkmi konania a nemajú v tomto smere ani právnu povinnosť podieľať sa na preberaní detí.

Takýto systém by navyše vnášal do života detí ešte väčší zmätok a neistotu, pretože by si nikdy nemohli
byť isté, kto ich v konkrétny deň vyzdvihne alebo komu budú odovzdané. Je potrebné zdôrazniť, že
zodpovednosť za výkon rodičovských práv a povinností nesú rodičia, nie starí rodičia. Účasť starých
rodičov na odovzdávaní by znamenala zbytočné komplikovanie situácie a v praxi by mohla viesť k ďalším
konfliktom a nejasnostiam. Práve naopak, v záujme detí je, aby mali pri preberaní a odovzdávaní jasne

určený režim, ktorý je predvídateľný a ktorý nevytvára priestor na spory či obviňovanie medzi širšími
rodinnýmipríslušníkmi.Skutočnosť,žeotecvosvojomnávrhužiada,abysanapreberanímaloletýchdetí
podieľali aj starí rodičia, jednoznačne potvrdzuje to, na čo matka poukazuje od samého začiatku, že otec
nemáúprimnýzáujemosobnetráviťčassdeťmiavytváraťsnimipevnéväzby.Jehoskutočnýmcieľomje
predovšetkým zabezpečiť, aby deti neboli v starostlivosti matky, a to aj za cenu, že sa im nebude venovať

on sám. Takýto prístup jasne dokresľuje jeho postoj k výkonu rodičovských práv a povinností, namiesto
toho, aby využil každú príležitosť byť s deťmi, deleguje starostlivosť o ne na iné osoby, v tomto prípade
na starých rodičov, ktorí navyše nie sú účastníkmi konania a nemajú žiadnu zákonnú povinnosť podieľať
sa na takýchto úkonoch. Matka zároveň poukazuje na opakujúcu sa prax, že otec namiesto tráveniačasu s deťmi uprednostňuje vlastný osobný program, vrátane dovoleniek so svojou partnerkou, čo sa už
viackrát v minulosti stalo. Je preto zrejmé, že jeho návrhy nesmerujú k reálnemu napĺňaniu rodičovských
práv a povinností a k budovaniu vzťahu s deťmi, ale slúžia skôr ako prostriedok, ako obmedziť čas

detí s matkou. Takýto prístup však nemožno považovať za konanie v najlepšom záujme detí, keďže
prioritou má byť stabilita, predvídateľnosť a prítomnosť rodiča, ktorý je pripravený sa im aktívne venovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené je preto v plnom súlade so zákonom, spravodlivosťou i zásadou prevencie
procesnej šikany, aby bol otec zaviazaný na náhradu trov konania. Takéto rozhodnutie má nielen
sankčný charakter, ale aj preventívnu funkciu, keďže dáva otcovi jasne najavo, že ďalšie opakované a

právne nepodložené návrhy nebudú súdom akceptované a že za zneužívanie procesných práv bude
niesťkonkrétnefinančnédôsledky.Matkapretonavrhovala,abysúdnávrhotcavcelomrozsahuzamietol
a aby matke priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.
14CoP/219/2024-853zodňa08.04.2025,UznesenieKrajskéhosúduvTrnaveč.k.13CoP/123/2025-104

zo dňa 06.08.2025 a svoje vyjadrenie k súkromnému znaleckému posudku č. 9/2025, ktorý bol
predložený otcom v súdnom konaní sp. zn. 28P/152/2023.

6. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28P/163/2023-39 zo dňa 26.01.2024 súd zamietol návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal zverenia oboch maloletých detí do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zároveň súd ex offo začal konanie o neodkladnom
opatrení o úprave styku otca s maloletými deťmi C. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX a
nariadil, že otec je do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
kmaloletýmdeťomnačasporozvode,vedenomnasúdepodsp.zn.28P/152/2023,oprávnenýstretávať
sa s maloletými deťmi nasledovne: každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele

do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod.
Miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí je školské a predškolské zariadenie, ktoré maloleté
deti navštevujú, v nedeľu v párnom týždni a v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom a
predškolskom zariadení, je miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí miesto ich bydliska.
Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním otca, o ktorom Krajský súd v Trnave svojim uznesením č.k.

12CoP/47/2024 - 111 zo dňa 30.04.2024 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2024 a vykonateľnosť dňa 29.01.2024.

7. Výkon daného neodkladného opatrenia je predmetom dvoch samostatných konaní o súdny výkon
rozhodnutia, ktoré podali matka i otec maloletých detí a ktoré sú na tunajšom súde vedené pod sp.

zn. 28Em/3/2024 a sp. zn. 28Em/1/2025. Uznesením č.k. 28Em/3/2024 -278 zo dňa 20.03.2025 súd
návrh matky na nariadenie výkonu uznesenia Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/163/2023-39 zo
dňa 26.01.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/47/2024-111 zo dňa
30.04.2024 zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podala matka maloletých detí odvolanie, o ktorom zatiaľ
nebolo rozhodnuté. Uznesením č.k. 28Em/1/2025-148 zo dňa 17.06.2025 súd návrh otca na nariadenie

výkonu uznesenia Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/163/2023-39 zo dňa 26.01.2024 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/47/2024-111 zo dňa 30.04.2024 zamietol. Voči tomuto
rozhodnutiu podal otec maloletých detí odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté. Tieto konania o
súdny výkon rozhodnutia tak zatiaľ nie sú právoplatne skončené.

8. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/152/2023 - 471 zo dňa 12.07.2024 súd rozviedol
manželstvo rodičov maloletých detí a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva tak, že obe maloleté deti C. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX zveril do
osobnejstarostlivostimatkystým,žeobidvajarodičiasúoprávnenímaloletédetizastupovaťaspravovať
ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. C. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške

350 € mesačne a na výživu mal. S. Y. sumou vo výške 300 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň súd upravil
rozsah styku otca s maloletými deťmi počas bežného školského roka, ako aj počas sviatkov a školských
prázdnin.Vozvyškusúdnávrhmatkyanávrhotcanaúpravustykuzamietol,rovnakozamietolnávrhotca
na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti aj návrh otca na vyslovenie predbežnej

vykonateľnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto
rozsudku podala matka maloletých detí odvolanie, a to v časti výrokov týkajúcich sa výživného a úpravy
stretávania sa otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva. Uznesením Krajského súdu
v Trnave, č.k. 14CoP/219/2024 - 853 zo dňa 08.04.2025 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštanciev napadnutých výrokoch IV., V., VI. (výrokoch o určení vyživovacej povinnosti a úpravy styku otca s
maloletými deťmi na čas po rozvode) a v súvisiacom výroku X. o trovách konania zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Rozsudok, s výnimkou zrušených výrokov, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 15.10.2024.

9. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/71/2024 aj konanie vo veci samej o návrhu matky
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.
Rozsudkom č.k. 28P/71/2024-440 zo dňa 20.03.2025 súd rozhodol, že otec je povinný prispievať na

výživu mal. C. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 600 € mesačne a na výživu mal. S. Y., nar.
XX.XX.XXXX sumou vo výške 400 € mesačne za obdobie od 25.5.2024 do 17.10.2024. Zročné výživné
k maloletej C. Y. za obdobie od 25.5.2024 do 17.10.2024 vo výške 950,13 € súd povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach, z toho 5 splátok vo výške 150 € a šiesta splátka vo výške 200,13 € počnúc
mesiacom apríl 2025, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné k maloletému S.C.G.G. Y. za obdobie od 25.5.2024 do 17.10.2024 vo výške 1.317,72 €

súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach z toho 5 splátok vo výške 200 € a šiesta splátka vo
výške 317,72 € počnúc mesiacom apríl 2025, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky pod následkom
straty výhody splátok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne
- počas školského roka v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtku od 16.00 hod. do pondelka
do 08.00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od stredy od 16.00 hod. do štvrtku 08.00 hod.

s tým že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení, ktoré maloleté
deti navštevujú
- počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania
pred vianočnými prázdninami od 16.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod. a každý párny kal. rok od 30.12.
od 10.00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných prázdninách do 08.00 hod. s tým,

že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti
navštevujú
- počas jarných prázdnin každý párny kal. rok od posledného dňa školského vyučovania pred jarnými
prázdninami od 16.00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po jarných prázdninách do 08.00 hod.
s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení, ktoré maloleté

deti navštevujú
- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kal. rok od posledného dňa školského vyučovania
pred veľkonočnými prázdninami od 16.00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po veľkonočných
prázdninách do 08.00 hod. s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom
zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú

- počas jesenných prázdnin každý nepárny kal. rok od posledného dňa školského vyučovania pred
jesennými prázdninami od 16.00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po jesenných prázdninách
do 08.00 hod. s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení,
ktoré maloleté deti navštevujú
- počas letných prázdnin každý párny kal. rok od 01.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a od

01.08 od 10.00 hod. do 10.08 do 18.00 hod. a každý nepárny kal. rok od 15.7. od 10.00 hod. do 25.7.
do 18.00 hod. a od 15.8. od 10.00 hod. do 25.8. do 18.00 hod. s tým, že otec si prevezme a odovzdá
maloleté deti v mieste bydliska matky.
Vo zvyšku súd návrh matky zamietol, konanie v časti zverenia maloletých detí zastavil a návrh otca na
vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku zamietol. Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok

na náhradu trov konania. Vo veci podali odvolanie matka aj otec maloletých detí, o ktorých zatiaľ nebolo
rozhodnuté, toto konanie tak zatiaľ nie je právoplatne skončené.

10. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28P/70/2025-28 zo dňa 05.06.2025 súd nariadil neodkladné
opatrenie, upravujúce styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin v roku 2025 tak, že otec je

oprávnený stretnúť sa s maloletými deťmi od 15.07.2025 od 10:00 hod. do 25.07.2025 do 18.00 hod.
a od 15.08.2025 od 10,00 hod. do 25.08.2025 do 10:00 hod. Matka je povinná odovzdať maloleté deti
otcovi v určenom čase v mieste ich bydliska. Počas účinnosti rozhodnutia Mestského súdu Bratislava
II, č. k. 28P/70/2025- 28 zo dňa 05.06.2025 súd pozastavuje účinnosť rozhodnutia Mestského súdu
Bratislava II č.k. 28P/163/2023-39 zo dňa 26.01.2024 v spojení s rozhodnutím Krajský súd v Trnave

svojim uznesením č.k. 12CoP/47/2024 - 111 zo dňa 30.04.2024 na obdobie od 01.07.2025 do 31.08.
2025. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka
maloletých detí. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 13CoP/123/2025 - 104 zo dňa 06.08.2025
uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. zmenil tak, že návrh otca nanariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2025. V
odôvodnení rozhodnutia konštatoval v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu totiž neboli
osvedčené skutkové okolnosti (že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých je vážne ohrozený alebo

narušený, alebo že by si to vyžadoval verejný záujem, alebo že by tu existovala naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery), ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah súdu. Práve naopak, v konaní bolo
osvedčené, že rodičia maloletých detí rešpektujú základné právo maloletých detí poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť (čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa), právo na zachovanie ich rodinných
zväzkov (čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa), právo maloletých detí na styk s oboma rodičmi (čl. 9 ods.

3 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj ich právo na výchovu zo strany oboch ich rodičov (čl. 18, bod
1 Dohovoru o právach dieťaťa) a že matka, ktorá sa o maloletých osobne stará, umožňuje otcovi s
maloletými sa stýkať v rozsahu a spôsobom, ktorý práve citované práva maloletých detí zachováva. že
dočasná úprava styku otca s maloletou C. a maloletým S. obsiahnutá v už právoplatnom rozhodnutí súdu
čo do rozsahu ako aj spôsobu tam upraveného styku otca s maloletými, maloletým deťom zabezpečuje
riadny osobný kontakt s nepreferenčným rodičom, a teda napĺňa aj ich práva na zachovanie rodinných

väzieb s oboma rodičmi a na výchovu a osobnú starostlivosť zo strany oboch rodičov spôsobom, ktorý
neohrozuje život, zdravie a zdravý vývoj maloletých v období do rozhodnutia súdu vo veci samej.

11. Súdny výkon daného neodkladného opatrenia bol predmetom konania, vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 28Em/3/2025, ktoré inicioval otec voči matke maloletých detí. Uznesením č.k.

28Em/3/2025-38 zo dňa 05.09.2025 súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil, toto rozhodnutie zatiaľ
nie je právoplatné.

12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené
neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

20. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 363 CMP je, že sa zmenia

pomery alebo pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, čo má za následok, že neodkladné opatrenie
už nie je nutné ani účelné. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je teda zmena
tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho
nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvárazároveň zákonnú prekážku, aby účastníkovi domáhajúcemu sa zrušenia neodkladného opatrenia mohlo
byť vyhovené. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o neodkladnom opatrení, ale musí sa zaoberať

iba otázkou, či účastník domáhajúci sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také
skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú
aj zmenu skutkových okolností/pomerov (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.6.2011 sp. zn. 4M Cdo 5/2011, citované matkou v návrhu).

22. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný
(predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené

pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho
dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať
dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). To však neznamená, že ho súd môže
vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré

by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je v zmysle už uvedeného osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti
potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované
neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným

neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný)
stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným
opatrením

23. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a

v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom
ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava

pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý
si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.
nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Účelom neodkladných opatrení
je teda rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov
účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade

konkrétneho ohrozenia.

24. Dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 363 CMP je, že sa zmenia
pomery alebo pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, čo má za následok, že neodkladné opatrenieuž nie je nutné ani účelné. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je teda zmena
tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho
nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára

zároveň zákonnú prekážku, aby účastníkovi domáhajúcemu sa zrušenia neodkladného opatrenia mohlo
byť vyhovené. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o neodkladnom opatrení, ale musí sa zaoberať
iba otázkou, či účastník domáhajúci sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také
skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú

aj zmenu skutkových okolností/pomerov (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.6.2011 sp. zn. 4M Cdo 5/2011, citované matkou v návrhu).

25. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel
k záveru, že návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný a preto mu nevyhovel. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak

zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a
pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu
popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného
inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v

prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej a naliehavej potreby úpravy pomerov tak, aby sa
zamedzilo jeho zneužitiu. Otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý
zásah súdu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých
vzťahovmedziúčastníkmi,alevýlučnetakých,ktorýchriešenieneznesieodklad.Súddospelkzáveru,že

nie sú splnené predpoklady na to, aby bolo potrebné opätovne bezodkladne upraviť pomery účastníkov
v časti styku otca s maloletými deťmi v zmysle otcom navrhovanej zmeny. Súd považuje existujúci
stav zachovávajúci tak rodičovské práva otca, ako i potrebnú ochranu záujmov maloletých detí, za
vyhovujúci.NaMestskomsúdeBratislavaIIprebiehakonanieoúpravestykuotcasmaloletýmideťmi.Až
v konaní vo veci samej, po vykonaní riadneho dokazovania bude môcť súd vyhodnotiť, aká úprava styku

otca s maloletými deťmi je v ich najlepšom záujme. Čo sa týka zrušenia existujúceho právoplatného
rozhodnutia-uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk otca s maloletými
deťmi,súd dospelkzáveru,ženebolapreukázaná zmenapomerovani odpadnutiedôvodov,zaktorých
bolo predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené. Súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi „ Zároveň ale súd

po zvážení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že existuje potreba bezodkladne upraviť
pomery v časti úpravy styku. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, neuzavreli dohodu o úprave styku
otca s maloletými deťmi, realizácia styku je problematická. Výstupy zo stretnutí s koordinátorom pre
rodinné veci nie sú jednoznačné. Vzhľadom na uvedené je potrebné určiť presný režim stretávania sa
otca s maloletými deťmi. Je v záujme maloletých , aby bol styk s otcom dočasne upravený, a maloleté

deti tak nestratili citovú väzbu k otcovi a ich vzťah sa nenarušoval. Súd preto sám začal v rámci konania
o neodkladnom opatrení konanie o neodkladnom opatrení o úprave styku otca s maloletými deťmi,
nakoľko vzhliadol za potrebné do právoplatného skončenia veci samej upraviť styk otca s maloletými
deťmi. Podľa názoru súdu naďalej trvajú dôvody, pre ktoré bolo nariadenie neodkladné opatrenie,
ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi a preto návrh na zrušenie neodkladného opatrenia

zamietol. Bezpochyby v tomto prípade návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia s novou úpravou styku súvisia. Súd predpokladá, že ani samotný otec, ktorý
navrhuje zrušenie neodkladného opatrenia, by so zrušením nesúhlasil, ak by súd nevyhovel návrhu
na nariadenie nového neodkladného opatrenia o úprave styku. Nakoľko súd zamietol návrh otca na
nariadenia neodkladného opatrenia o „novej“ úprave styku, zamietol aj návrh na zrušenie neodkladného

opatrenia o úprave styku, keďže naďalej pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené, t.j. záujem maloletých detí na stretávaní s otcom.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.