Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425202039
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425202039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724
803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť
Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. C., D.
XXXX/XX, o zaplatenie sumy 1.749,47 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V tejto veci sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia žalovanej sumy 1.749,47 eur
s príslušenstvom. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh žalobca zdôvodnil tým, že
pohľadávka vznikla titulom zmluvy č. 3018516394 zo dňa 27.03.2018, ktorú so žalovanou ako dlžníkom
uzavrela E. F., G., IČO: XXXXXXXX, ako veriteľ. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanej
peňažné prostriedky- spotrebiteľský úver 4.000,- eur, za podmienok upravených v zmluve. Nakoľko si
napriek opakovaným výzvam žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, veriteľ dňa
29.10.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy. Na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2021 veriteľ postúpil pohľadávku z vyššie uvedeného
zmluvného vzťahu žalobcovi. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto pozostávala z istiny 1.888,09 eur,
úroku z úveru 11,38 eur. Následne postupník a žalovaná uzavreli dňa 06.12.2021 Dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky, v rámci ktorej žalovaná pohľadávku v zmysle § 558 Občianskeho
zákonníka uznala a zaviazala sa ju žalobcovi uhradiť formou splátok.

2. Tunajší súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu,

ktoré mali predvolanie riadne doručené, o odročenie pojednávania a včas a vážnymi okolnosťami
nepožiadali. Preto súd nemal dôvod pojednávanie odročiť a vec riadne prejednal a vo veci rozhodol.

3. Ako bolo uvedené, a z preložených listinných dôkazov to aj vyplýva, žalobca sa v tomto konaní
domáhal od žalovanej zaplatenia žalovanej sumy titulom Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
s poistením pre fyzické osoby č. 3018516394 zo dňa 27.03.2018, uzavretej na diaľku, ktorú zmluvu
ako veriteľ so žalovanou uzavrela banka: E. F., G.. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanej

úver 4.000,- eur. Žalovaná mala úver splácať dohodnutými 84- mi mesačnými splátkami po 66,48
eur, splatnými k 26-temu dňu v mesiaci, s úrokovou sadzbou 9,9 % ročne a RPMN 11,90 %. Celkovo
mala takto žalovaná zaplatiť veriteľovi 5.664,32 eur. Nakoľko žalovaná úver dohodnutým spôsobom
nesplácala, veriteľ ju Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 27.09.2018 vyzval na úhradu v tomčase dlžnej sumy, pričom z tej výzvy vôbec nie je zrejmé, v akej výške bol v tom čase dlh na tomto
konkrétnom úvere. Následne listom zo dňa 29.10.2018 veriteľ žalovanej oznámil, že úver mimoriadne
zosplatnil ku dňu doručenia uvedeného oznámenia a vyčíslil zosplatnenú pohľadávku na sumu

4.050,55 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2021 malo následne dôjsť k postúpeniu
pohľadávky z banky na žalobcu. Následne mal žalobca so žalovanou uzatvoriť dňa 06.12.2022 Dohodu
o uznaní záväzku, na základe ktorej žalovaná uznala pohľadávku žalobcu a zaviazala sa ju žalobcovi
uhradiť formou splátok.

3. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.4. Predmetom konania je nárok žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa zo spotrebiteľského úverového
vzťahu, titulom ktorého si voči žalovanej uplatňuje 1.749,47 s príslušenstvom. Žalovaná si svoje
povinnosti z úverovej zmluvy riadne neplnila. Veriteľ z úverového vzťahu – E. F., G., úver žalovanej

poskytol ako banka. Žalovaná úverovú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ. Z dôvodu neplnenia si
povinností zo strany žalovanej, mienil veriteľ úver zosplatniť. Z obsahu spisu vyplýva, že veriteľ / E.
F., G./ uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2021, predmetom ktorej
mala byť aj vyššie uvedená zosplatnená pohľadávka. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách
vyplýva,žebankamôžepostúpiťinémusubjektuibatúčasťpohľadávky,ktorázodpovedánesplácanému

dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7
sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu
a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Preto je banka v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka
splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi
za podmienok stanovených v Zákone o bankách alebo zmluve o úvere. Rozborom ust. § 92 ods. 8
Bankového zákona treba preto dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých

možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke alebo subjektu, ktorý nie
je bankou. Posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky je nevyhnutné pre posúdenie vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu, ktorú musí súd skúmať ex offo, t.j. aj v prípade ak ju žalovaný nenamieta. Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania
(žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný)

a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou,

v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.

5. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky na nebankový subjekt môžu byť len tie pohľadávky, ktoré sú v čase
postúpenia splatné a s ktorými je dlžník v čase postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona

o bankách, dlhšie ako 90 dní v omeškaní a to napriek písomnej výzve banky. Vychádzajúc teda aj
z rozhodovacej činnosti súdov v súčasnosti už nie je pochybnosť o tom, že predmetom postúpenia
pohľadávky banky na iný, nebankový subjekt, môže byť len pohľadávka splatná. Podľa § 132 ods. 1
C.s.p., bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj označiť a predložiť dôkazy, preukazujúce jeho
tvrdenia, pričom pri zhromažďovaní dôkazov bolo jeho povinnosťou byť iniciatívny.

6. Podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru upravuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V zmysle uvedenej právnej úpravy môže veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť za splnenia
viacerých podmienok. Veriteľ pred zosplatnením úveru musí dlžníka vyzvať na úhradu konkrétnych
dlžných splátok úveru a musí dlžníka upozorniť na možnosť zosplatnenia úveru. Žalobca súdu predložil

tzv. Výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 27.09.2018 , ktorou žalovanú vyzval na úhradu dlžnej
sumy, pričom z tej výzvy vôbec nie je zrejmé, v akej výške bol v tom čase dlh na tomto konkrétnom
úvere. Uvedená výzva pritom predchádzala oznámeniu o zosplatnení úveru. Keďže žalovaná napriek
tejto výzve dlžnú sumu neuhradila, žalobca jej listom zo dňa 29.10.2018 oznámil, že úver predčasne
zosplatnil. Následne veriteľ – E. F., G., mienil pohľadávku z tohto úverového vzťahu postúpiť zmluvou

o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2021 na žalobcu. A žalobca uzatvoril so žalovanou dohodu
o uznaní záväzku, ktorý vlastne predstavoval žalobcovi postúpenú pohľadávku. Od uvedených právnych
úkonov, t.j. Zmluvy o postúpení pohľadávky a Dohody o uznaní záväzku, žalobca v podstate odvodzuje
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.

7. Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor súd aj z úradnej povinnosti skúmal, či sú splnené podmienky
pre uplatnenie si nároku voči spotrebiteľovi, t.j. skúma, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, či mu
prináleží pohľadávka, ktorú si žalobou v konaní uplatňuje. V tomto prípade si žalobca uplatnil nárokna zaplatenie zosplatnenej pohľadávky z vyššie uvedeného úverového vzťahu. Preto súd skúmal, či
došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, a to aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z právnej úpravy má súd za to, že výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníkaajoznámenieovyhlásenípredčasnejsplatnostiúverupresvojuurčitosťmusiajasnedefinovať
s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ nie je vo výzve, ktorá predchádza zosplatneniu
uvedené, s ktorými konkrétnymi, kedy splatnými splátkami je dlžník v omeškaní, jedná sa o neurčitý
právny úkon. A právny úkon, ktorý nie je určitý sa v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
posudzuje ako absolútne neplatný právny úkon. Preto vychádzajúc z výzvy na predčasné splatenie

celého úveru, ale aj z výzvy, ktorá predchádzala výzve na predčasné splatenie celého úveru, je potrebné
konštatovať, že ani v jednej z týchto dvoch výziev, sa údaje o konkrétnych splátkach / t.j. ktorá
splátka, kedy a v akej výške splatná/ , s ktorými mala byť žalovaná v omeškaní a pre ktoré malo dôjsť
k zosplatneniu úveru, neuvádzajú. Neboli teda splnené podmienky potrebné k platnému zosplatneniu
úveru. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že zosplatnenie úveru bolo
neplatné. A keďže predmetom tohto konania mala byť zosplatnená pohľadávka, t.j. žalobca podal

žalobu, ktorou si uplatňoval nárok vyplývajúci z predčasného zosplatnenia úveru, súd tento nárok takto
aj právne kvalifikoval. Dospel však k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru v tejto veci nedošlo,
preto neexistovala splantá pohľadávky, ktorá by mohla byť následne spôsobilým predmetom postúpenia
z banky na žalobcu, tak, ako to požaduje zákon o bankách. Žalobca teda platne nenadobudol
Zmluvou o postúpení pohľadávky, od banky zosplatnenú pohľadávku, ktorá je predmetom konania,

a teda mu takýmto spôsobom nevznikol nárok voči žalovanej na úhradu zosplatneného úveru. Zmluva
o postúpení pohľadávky je totiž neplatná pre nespôsobilý , neexistujúci predmet. Tak, ako súd skúmal
platnosť postúpenia pohľadávky z veriteľa na žalobcu, takisto skúmal aj skutočnosť, či došlo k platnému
uzavretiu vyššie uvedenej Dohody o uznaní záväzku zo dňa 06.12.2021. Aj v súvislosti s touto dohodou
súd musel prihliadať na to, že sa jedná o spotrebiteľský spor. A keďže mal súd zato, že k platnému

postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu nedošlo, žalobca nemohol platne, z pozície
veriteľa, uzavrieť so žalovanou ako spotrebiteľom, ani dohodu o uznaní záväzku. Žalobca totiž
pohľadávkou, ktorú mala žalovaná uznať, ako veriteľ nevlastnil, nenadobudol ju od pôvodného veriteľa.
Žalobca nemohol z uvedeného dôvodu platne Dohodu o uznaní záväzku so žalovanou uzavrieť. Keďže
pohľadávka, ktorá maal byť predmetom dohody o uznaní záväzku neexistovala, t.j. v čase uzavretia

tejto dohody neexistoval spôsobilý predmet uznania / neexistovala splatná pohľadávka, ktorá mala byť
uznaná/ a žalobca, t.j. osoba, voči ktorej mal smerovať uznávací úkon, pohľadávkou žalovanou v tomto
konaní ani nedisponoval / neplatné postúpenie/, je neplatná celá Dohoda o uznaní záväzku. T.j. aj
Zmluvu o postúpení pohľadávky a aj Dohodu o uznaní záväzku súd vyhodnotil ako dohody uzavreté
v rozpore so zákonom a podľa § 39 Občianskeho zákonník neplatné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd

vo veci rozhodol tak, žalobu žalobcu zamietol a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
ktorý v konaní nepreukázal, že oprávnene disponuje pohľadávkou žalovanou v tomto konaní.

8. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262
ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v konaní o žalobe žalobcu úspešná v celom rozsahu, preto by mala mať
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Keďže jej však žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, súd jej nárok na tieto nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd Nitra
a to cestou tunajšieho súdu
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.