Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122011572
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122011572.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre pokračovací trestný čin zločin
podvodu podľa
§ 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného

zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
v Trenčíne dňa 11. novembra 2025 konanom o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
v neprospech obžalovaného a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. apríla
2025 pod sp. zn. 8T/95/2022, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania prokurátora a obžalovaného A. B. z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. apríla 2025 pod sp. zn. 8T/95/2022, na podklade
podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 08. decembra 2022 pod č. k.
1Pv 69/22/3309-41, doručenej okresnému súdu dňa 09. decembra 2022, bol obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu
zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. j) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

1. po objednávke 588ks dosiek OSB3 E1 Egger 12mm, dňa 23.08.2021,
zaslal z mailovej adresy B. spoločnosti STAVMAT – DCA, s.r.o., Dubnica nad Váhom, potvrdenie o
platbe do SR (Europlatba) z E. B. na sumu 13.499,95 Eur na účet STAVMAT – DCA, s.r.o. vedený vo F.,

G., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v dôsledku čoho mu bola následne touto spoločnosťou
dodaná časť objednaného tovaru v hodnote 5.871,40 Eur na adresu Nikolu Teslu 24, Piešťany, k úhrade
tovaru však nedošlo, a preto ďalší dovoz tovaru bol pozastavený, čím spôsobil spoločnosti STAVMAT
– DCA, s.r.o., Dubnica nad Váhom, Murgašova 883/11, IČO: 50 198 394 škodu vo výške 5.871,40 Eur,
pričom dodaním všetkého dohodnutého tovaru by spôsobil škodu 13.499,95 Eur, hoci už pri deklarovaní
platby vedel, že za tovar nebude zaplatené, pretože nemal dostatok peňazí na účte,

2. po predchádzajúcej telefonickej komunikácii dňa 03.11.2021, pri rodinnom dome v obci H. I. J. XXX,
sa dohodol s K. L. M. na dodaní 200 m2 zámkovej dlažby za sumu 2.120,- Eur, ktorú aj prevzal, dlažbu
nedodal, peniaze nevrátil, pričom už v tom čase vedel, že zámkovú dlažbu nedodá, čím poškodenej K.
L. M. spôsobil škodu vo výške 2.120,- Eur,

3. v období od 23.11.2021 do 01.12.2021 na adrese H. C. XXX postupne prevzal od A. F. 60 ks
systémových dosiek na podlahové kúrenie o rozmeroch 800x1400x50 mm, 600 bm plast-hliníkovejtrubky, 25 bm dilatačného pásu, 170 bm medených trubiek o rôznych rozmeroch, 10 ks radiátorov, 1
ks skrinky na rozdeľovač podlahového kúrenia a 1 ks kotlového telesa zn. Ferroli, v celkovej hodnote
4.955,70 Eur, za tovar nezaplatil, tovar nevrátil, hoci vedel, že nebude môcť za tovar zaplatiť z dôvodu

nepriaznivejfinančnejsituácie,čímA.F.,H.C.XXX,IČO:XXXXXXXX,spôsobilškoduvovýške4.955,70
Eur,

4. po predchádzajúcom telefonickom dohovore s pracovníkom spoločnosti POOLMAN s.r.o. o kúpe
bazénového príslušenstva a po vystavení faktúry č. XXXXXXX v sume 3.769,20 Eur za objednané

produkty, dňa 17.01.2022 o 08:20 hod. sa osobne dostavil pre tovar na adresu sídla tejto spoločnosti
na ul. N. J. XXXX/XX, O., predložil potvrdenie „platba do SR (europlatba)” z účtu č. XXXXXXXXXX (E.
B. J.) na účet poškodenej spoločnosti vedený v J., IBAN; C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške
3.770,- Eur, na základe čoho mu boli následne vydané 1ks tepelné čerpadlo Hanscraft Hitachi elit 60
v hodnote 1882,80 Eur, 1ks bazénová filtrácia Astrapool Bilbao 400 v hodnote
1.030,- Eur, ktoré boli k dispozícií v daný deň, k úhrade tovaru nedošlo, a preto ďalší výdaj tovaru

– 1 ks protiprúd VagnerPool Vag Jet 84 v hodnote 855,60 Eur bol pozastavený, čím spôsobil
spoločnostiPOOLMANs.r.o.,Trenčín,Zlatovská3106/22,IČO:47039477škoduvovýške2.913,60Eur,
pričom výdajom všetkého dohodnutého tovaru by spôsobil škodu 3.769,20 Eur, hoci už pri deklarovaní
platby vedel, že za tovar nebude zaplatené, pretože nemal dostatok peňazí na účte,

5.dňa03.02.2022vstavebnináchH.M.-M.naadreseF.,H.J.XXX/X,povystavenejfaktúrenastavebný
materiál v hodnote 14.128,30 Eur, odovzdal potvrdenie o platbe z E. B. o zaúčtovaní platby z bankového
účtu č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 14.128,30 Eur na účet uvedených stavebnín, na
základe čoho mu v ten istý deň OSB dosky v hodnote 1.710,- Eur boli dodané na adresu Q., L. J.
XX, avšak ďalší tovar nebol dodaný po zistení, že prevod finančnej hotovosti uskutočnený nebol, čím

poškodenému H. M. – M., F., H. XXX/X, IČO: XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške 1.710,- Eur, pričom
dodaním všetkého tovaru by spôsobil škodu 14.128,30 Eur, hoci vedel, že za tovar nebude zaplatené,
pretože nemal dostatok peňazí na účte,

6. ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom A. B., IČO: XXXXXXXX, s miestom podnikania,

R. D. XXX D., dňa 02.02.2022 z presne nezisteného miesta, z telefónneho čísla XXXXXXXXXX
kontaktovalF.S.,konateľafirmyMARDAs.r.o.,Moyzesová1380/34,Čadca,okresČadca,pričomtomuto
prezentoval záujem o kúpu OSB dosiek rôznych rozmerov, na základe čoho po vzájomnej dohode
s F. S. zaslal tomuto presnú objednávku tovaru na emailovú adresu K., kde po jej odsúhlasení F. S.
dňa 02.03.2022

zaslal na jeho emailovú adresu vystavenú preddavkovú faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu
9.151,20 Eur, na základe čoho dňa 03.03.2022 F. S. zaslal elektronickou poštou fiktívny doklad z banky
o úhrade faktúry číslo XXXXXXXXXX na sumu 9.152,- Eur,
z čísla účtu P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zriadeného vo E. B., G.. Q., kde však uvedenú faktúru
v skutočnosti neuhradil, na základe čoho dosiahol to, že spoločnosť MARDA, s.r.o. Čadca realizovala

dodávku objednaného tovaru v dňoch 04.03.2022 a 05.03.2022 do areálu firmy PHS, ul. Bodona 74,
Piešťany, odkiaľ si dodaný tovar odviezol preč, kde však za dodávku objednaných OSB dosiek neuhradil
kúpnu cenu, pričom už v čase uzatvorenie dohody o dodávke tovaru a zaslania záväznej objednávky na
jeho dodanie vedel, že za dodaný tovar neuhradí kúpnu cenu, keďže za týmto účelom ani nepodnikol
žiadne konkrétne kroky

a získané OSB dosky predal a získané peňažné prostriedky použil pre svoju potrebu, čím spoločnosti
MARDA s.r.o. so sídlom Moyzesová 1380/34 Čadca, IČO:46 513 931 spôsobil škodu v sume 9.151,20
Eur.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. apríla 2025 pod sp. zn. 8T/95/2022 bol súčasne podľa

§ 41 odsek 3 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona
č. 40/2024 Z. z. (ďalej len Trestný zákon) zrušený skorší výrok o vine Trestného rozkazu okresného súdu
Čadca sp. zn. 1T/2/2023 zo dňa 23.01.2023, právoplatného dňa 03.03.2023 a celý výrok o treste odňatia
slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený
obžalovanému vyššie uvedeným trestným rozkazom, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom

výroku o vine svoj podklad. Obžalovaný bol podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona v spojení s § 41
odsek 3 Trestného zákona, s § 42 odsek 1 Trestného zákona podľa zásady uvedenej v ustanovení § 41
odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 6 Trestného zákona, s prihliadnutím
k § 36 písm. l) Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 5 Trestného zákona a § 43 Trestného zákona,odsúdený na spoločný súhrnný ďalší trest odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov. Podľa §
48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona okresný súd

súčasne zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený
obžalovanému rozsudkom OS Trnava sp. zn. 9T/26/2021 zo dňa 15.11.2022, právoplatným dňa
22.09.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V spojenom adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody prvostupňový okresný súd rozhodol
výrokmi nasledovne:

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný uhradiť poškodeným:

- STAVMAT – DCA, s.r.o., Dubnica nad Váhom, Murgašova 883/11, IČO: 50 198 394 škodu vo výške
5.871,40 Eur do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
- K. L. M., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom H. I. XXX škodu vo výške 2.120,- Eur do desiatich dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia,
- A. F., H. C. XXX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 4.955,70 Eur do desiatich dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia,
- POOLMAN s.r.o., Trenčín, Zlatovská 3106/22, IČO: 47 039 477 škodu vo výške 2.913,60 Eur do
desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
-H.M.–M.,F.,H.XXX/X,IČO:XXXXXXXXškoduvovýške1.710,-Eurdodesiatichdníodprávoplatnosti
tohto rozhodnutia a

- MARDA s.r.o. so sídlom Moyzesová 1380/34 Čadca, IČO:46 513 931 škodu vo výške 9.151,20 Eur do
desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku okresný súd poškodenú spoločnosť MARDA s.r.o. so sídlom
Moyzesová 1380/34 Čadca, IČO:46 513 931, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody

odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonných lehotách odo dňa jeho vyhlásenia
na hlavnom pojednávaní (či odo dňa jeho doručenia písomného vyhotovenia oprávneným osobám) proti
nemu podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného vo vzťahu

k uloženému výroku o treste a obžalovaný vo vzťahu k výroku o uloženom treste. Prokurátor v písomnom
odôvodnení svojho odvolania uviedol, že v danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia
slobody v rámci výmery
59 mesiacov až 128 mesiacov. Podľa názoru prokurátora sa okresný súd pri ukladaní trestu
obžalovanému dôsledne neriadil ustanoveniami § 34 odsek 1 Tr. zákona s poukazom na § 34 odsek 4 Tr.

zákona. Zdôraznil trestnoprávne a priestupkové postihnutia obžalovaného a poukázal na skutočnosť, že
obžalovaný je dlhoročný špeciálny recidivista keď v minulosti bol opakovane odsúdený pre majetkovú,
najmä podvodnú trestnú činnosť. Obžalovaný bol už viackrát vo výkone trestu a skutok, ktorý je
predmetom obžaloby spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Bola mu tak už v minulosti
poskytnutá možnosť a priestor

k tomu, aby preukázal nápravu, snahu o vedenie riadneho života a o prehodnotenie postojov
v doterajšom spôsobe života, pričom dôveru, ktorú mu súd v minulosti pri podmienečnom odsúdení,
resp. podmienečnom prepustení poskytol, nevyužil, nesplnil tieto očakávania
a dopustil sa ďalšej trestnej činnosti, dokonca opakovane po výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný
doposiaľ nenahradil, a to ani čiastočne, spôsobenú škodu a náhradu škody od neho nemožno ani

dôvodne očakávať. S prihliadnutím na trestnú minulosť obžalovaného je zrejmé, že uloženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby nie je
u obžalovaného v úmere k osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy, nezohľadňuje
dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu. Podľa názoru prokurátora bude uložený trest plniť
predovšetkým funkciu represívnu a ochrannú, keď sa výkonom trestu

u menovaného obžalovaného zabráni v páchaní trestnej činnosti a tým sa zabezpečí ochrana
spoločnosti. Tieto funkcie trestu by mohol splniť len nepodmienečný trest odňatia slobody
s uložením pri dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia tak, ako to intervenujúci prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní vo svojejzáverečnej reči. Jedine trest v takejto výmere zohľadňuje všetky skutočnosti a kritériá rozhodné pre
určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. Preto prokurátor navrhol,
aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil predmetný rozsudok Okresného

súduTrenčínč.k.8T/95/2022,vyhlásenýdňa24.04.2025včastivýrokuotrestevočiobžalovanémuA.B.
a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol
a vymeral obžalovanému A. B. zákonný a spravodlivý nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej
hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Obžalovaný vo svojom písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je
vinný zo spáchania skutkov tak, ako je to uvedené
v obžalobe a svoje konanie oľutoval. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, no uložený trest sa
obžalovanému javí ako prísny. S ohľadom na závažnosť trestného činu, na následky, ktoré nastali

a na poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného navrhuje, aby odvolací súd zrušil výrok o treste
napadnutého rozsudku a aby pri ukladaní trestu v zmysle § 38 odsek 5
Tr. zákona nepoužil ustanovenie § 38 odsek 3 Tr. zákona a uložil trest v trvaní 24 mesiacov. Síce okresný
súd pristúpil k aplikácii § 39 odsek 5 Tr. zákona a uložil obžalovanému trest znížený pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, avšak k zníženiu došlo až po zvýšení dolnej hranice v zmysle § 38 odsek 3 Tr. zákona.

Obžalovaný súhlasí, že sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti, avšak má úprimnú snahu
podrobiťsaresocializáciiazmenesvojhoživota.Nasplnenieúčelutrestu,ktorýsajehouloženímsleduje,
musí byť trest uložený
v primeranom rozsahu, pretože v opačnom prípade spôsobí opak toho, čo sa ním sleduje. Napadnutý
rozsudok tak obžalovaný považuje vo výroku o treste za neprimerane prísny. Ustanovenie § 34 odsek

1 Tr. zákona o účele trestu je spolu s § 34 odsek 4 Tr. zákona základnou zásadou pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav
veci a musia z neho vyplynúť. Obžalovaný tak tvrdí, že účel trestu bude naplnený aj trestom kratšieho
trvania. Na základe uvedených skutočností obžalovaný navrhol, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 321
odsek 1 písm. d), e) Tr. poriadku zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a aby bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajcu v podaní zo dňa 17. júla 2025, v
ktorom uviedol, že prokurátor odvolanie odôvodňuje tvrdením, že obžalovanému uložený trest bude plniť
iba obmedzene resocializačnú funkciu, avšak bude plniť predovšetkým represívnu a ochrannú funkciu a
že s prihliadnutím na trestnú minulosť obžalovaného je uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby

neúmerné a nezohľadňuje individuálnu a generálnu prevenciu trestu, pričom prokurátor navrhol zrušenie
napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženie trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je
59 mesiacov. Obžalovaný však tvrdí, že odvolací návrh prokurátora je v rozpore s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne, č. k. 23To/57/2024-641 zo dňa 11.12.2024. Pokiaľ bolo dôvodom zrušenia v poradí
prvého rozsudku okresného súdu prijatie novej právnej úpravy, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia,

bolo by v rozpore s takouto novou právnou úpravou, ako aj
v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ak by bol obžalovanému uložený prísnejší
trest, ako trest v zrušenom rozsudku okresného súdu. Naopak, obžalovaný tvrdí, že je dôvodné zaoberať
sa vylúčením aplikácie § 38 odsek 3 Tr. zákona, ako na to poukázal vo svojom odvolaní a odvolací súd
v zrušovacom uznesení. Obžalovaný spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, na hlavnom

pojednávaníurobilvyhlásenie,žejevinnýzospáchaniaskutkov,ktorésamukladúzavinu,svojekonanie
oľutoval. S ohľadom na závažnosť trestného činu, na následky, ktoré nastali a na poľahčujúce okolnosti
na strane obžalovaného navrhuje, aby odvolací súd podľa § 322 odsek 3
Tr. poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a aby pri ukladaní trestu v zmysle
§ 38 odsek 5 Tr. zákona nepoužil ustanovenie § 38 odsek 3 Tr. zákona a uložil trest v trvaní 24 mesiacov.

Na splnenie účelu trestu, ktorý sa jeho uložením sleduje, musí byť trest uložený v primeranom rozsahu,
pretože v opačnom prípade spôsobí opak toho, čo sa ním sleduje. Obžalovaný dáva do pozornosti
ustanovenie § 42 odsek 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnnýtrest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Keďže skutky, ktoré sú predmetom obžaloby obžalovaný
spáchal skôr, ako došlo k odsúdeniu obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Senica, sp. zn.
1T/66/2023 zo dňa 23.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2024 je dôvod na uloženie

súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Senica, sp.
zn. 1T/66/2023. Obžalovaný navrhuje podľa § 42 Tr. zákona zrušiť výrok o treste uvedeného rozhodnutia
a podľa § 44 Tr. zákona upustiť od uloženia súhrnného trestu. Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku zamietol a aby odvolací súd z dôvodov podľa § 321
odsek 1 písm. d), e)

Tr. poriadku zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a aby postupom podľa § 322
odsek 3 Tr. poriadku bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
24 mesiacov.

Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 11. novembra 2025 vykonané za splnenia
všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku) v neprítomnosti obžalovaného,

ktorý o konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti výslovne požiadal.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu
uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia podaného odvolania podriadeného
prokurátora a navrhuje rozhodnúť spôsobom v ňom uvedeným, a vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného

navrhuje toto ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že
v plnom rozsahu zotrvávajú na podanom odvolaní ako aj písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora
s tým, že navrhujú, aby krajský súd rozhodol v intenciách písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora,

zrušil napadnutý rozsudok a upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresným
súdom Senica a s prihliadnutím na okolnosti prípadu neaplikoval pri ukladaní trestu ustanovenie §
38 odsek 3 Tr. poriadku. Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora, toto navrhujú podľa § 319 Tr. poriadku
zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 odsek
1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 11. novembra 2025, na podklade podaných
odvolaní preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
o trestoch odňatia slobody v rozsudku prvostupňového okresného súdu, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem namietaných chýb
zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.
Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd
dospel k záveru, že odvolania boli prípustné, podané oprávnenými osobami, včas i na správnom mieste,

avšak nie sú dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc
zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o
vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním a ktorého správnosť krajský súd by ani nemohol preskúmavať

z dôvodu, že prvostupňový okresný súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny ku skutkom v bodoch 1. až 5. /podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/
v zmysle § 257
odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií
obžalovanému, t. j. pri určení druhu a výmery trestu. Okresný súd správne a zákonne právne posúdil

skutky v bodoch 1. až 5. za aplikácie novšieho Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona č.
40/2024 Z. z., ktorého aplikácia bola pre obžalovaného priaznivejšia, teda ako pokračovací trestný čin
zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa §
14 odsek 1 Trestného zákona, keďže boli kumulatívne naplnené všetky štyri potrebné formálne znaky

uvedenej skutkovej podstaty trestného činu zločinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna
stránka.Rovnako je nutné prisvedčiť aj dôvodnosti výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože súd
prvého stupňa zohľadnil tak pri druhu, ako aj výmere trestu odňatia slobody všetky všeobecné aj
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona. Vo vzťahu

k výrokom o uloženom spoločnom a súhrnnom treste odňatia slobody obžalovanému krajský súd nezistil
žiadne pochybenie okresného súdu. Krajský súd uviedol, že okresný súd postupoval správne, keď
obžalovanému uložil spoločný trest a nepochybil ani v tom, keď dospel k záveru o uložení súčasne
aj súhrnného trestu odňatia slobody podľa najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestného
činu, t. j. (predmetný pokračovací trestný čin zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3

písm. c) Trestného zákona – 2 roky až 8 rokov) so zvýšenou hornou hranicou trestnej sadzby o jednu
tretinu v zmysle tzv. asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, čím prichádzalo do
úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby stanovenej na uvedený zločin v rozmedzí
24 mesiacov až 128 mesiacov. Rovnako okresný súd správne identifikoval u obžalovaného jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona /obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestnýčinúprimneoľutoval/pričomsprávneuviedol,žepoformálnejstránkebolinaplnenéajpriťažujúce

okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Trestného zákona, /keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov
a bol pred ich spáchaním odsúdený/, avšak súd už raz prihliadol jednak k viacčinnému súbehu dvoch
trestných činov, ale aj k odsúdeniu OS Senica sp. zn. 1T/123/2012 zo dňa 04.02.2013 v neprospech
obžalovaného v súvislosti s ustanoveniami § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 38 odsek 3 Trestného
zákona. Správny a zákonný bol aj postup okresného súdu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek

6 Trestného zákona, ktorým zvýšil vyššie uvedenú dolnú hranicu trestnej sadzby (24 mesiacov až 128
mesiacov) o jednu tretinu, teda dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa
zvýšila na 59 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 59
mesiacov až 128 mesiacov, nakoľko obžalovaný už bol pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti
odsúdený za trestný čin obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písm. a)

Trestného zákona vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/123/2012 zo dňa
04.02.2013. Krajský súd tiež dospel k záveru o správnosti postupu okresného súdu, keď obžalovanému
uložil ďalší trest z dôvodu, že predmetné trestné činy obžalovaný spáchal pred tým, než boli tresty
odňatia slobody uložené skoršími vyššie uvedenými rozhodnutiami (Trestným rozkazom Okresného
súdu Senica sp. zn. 1T/66/2023 a Rozsudkom OS Senica sp. zn. 1T/123/2012) vykonané a okresný

súd ukladal obžalovanému trest rovnakého druhu, správne tak aplikoval ustanovenie § 43 Trestného
zákona. Okresný súd tak správne vyššie uvedeným postupom, za zváženia všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery, s prihliadnutím na spôsob spáchania
činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, obžalovanému uložil spoločný súhrnný ďalší trest odňatia slobody pod

dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby za použitia § 39 odsek 5 Trestného zákona v trvaní 40 mesiacov
nepodmienečne, ktorý krajský súd považuje v jeho prípade za dostatočný pre jeho nápravu a ochranu
spoločnosti, pričom na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin a krajský súd ani nedospel
k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného bola náprava
obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia.

Trest, ako taký, je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný

k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú
aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára
z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade

s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Odvolací súd, berúc do úvahy odvolacie námietky prokurátora, konštatuje, že prokurátorom uvádzaná
námietka, v ktorej nemožno súhlasiť s uložením trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby

za použitia § 39 odsek 5 Tr. zákona, nie je
u obžalovaného v úmere k osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy, nezohľadňuje
dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu, krajský súd však obdobne ako aj súd prvého
stupňa zistil, že v kontexte vyhlásenia obžalovaného o uznaní vinyna hlavnom pojednávaní, ktoré aj bolo okresným súdom prijaté, bolo v celom rozsahu odôvodnené
použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 5 Tr. zákona. Prokurátor sa v rámci odôvodnenia
sťažnosti dožadoval zohľadnenia opakovaného protiprávneho konania obžalovaného v minulosti, tu

všakkrajskýsúddávadopozornosti,žetosaužpremietlodouloženiaprísnejšiehotrestuobžalovanému,
kedy sa zvýšila vyššie uvedená dolná hranica trestnej sadzby (24 mesiacov až 128 mesiacov) o jednu
tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení
s§38odsek6Trestnéhozákona,tedadolnáhranicazákonomstanovenejvýmerytrestuodňatiaslobody
sa zvýšila na 59 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery

59 mesiacov až 128 mesiacov. Okresný súd za zváženia všetkých rozhodných skutočností dôležitých
pre určenie druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na spôsob spáchania činov a ich následok,
zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, správne tak upriamil pozornosť na vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť, teda plné doznanie
sa obžalovaného k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, a dospel tak k záveru, že účel trestu podľa §
34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného spoločného

súhrnného ďalšieho trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby za použitia § 39
odsek 5 Trestného zákona v trvaní 40 mesiacov nepodmienečne, ktorý aj krajský súd považuje v jeho
prípade za dostatočný pre jeho nápravu a ochranu spoločnosti.

Obžalovaný sa podaným odvolaním domáhal uloženia miernejšej výmery trestu, resp. aby bol

obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, avšak okresný súd žiadnym
relevantným spôsobom nepochybil, keď vyhodnotil, že obžalovanému je dôvodné uložiť práve spoločný
súhrnný ďalší trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby za použitia § 39 odsek
5 Trestného zákona v trvaní 40 mesiacov nepodmienečne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite objasnil
a podrobne vysvetlil. Okresný súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä tendenciu obžalovaného

páchať trestnú činnosť rovnakého charakteru, teda dopúšťať sa špeciálnej recidívy, jeho postoj
k spáchanej trestnej činnosti, keďže uznal vinu, a napokon aj skutočnosť, že obžalovanému bol ukladaný
ďalší trest odňatia slobody, pričom si aktuálne vykonáva ďalšie tresty odňatia slobody, a to
8 mesiacov, resp. 11 mesiacov a 22 dní. V tejto súvislosti teda miernejšia výmera trestu ohľadom zásad
ukladania trestov neprichádzala do úvahy. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že priznanie a oľutovanie

spáchaniaskutku,ajvyhlásenieobžalovanéhoovinenahlavnompojednávaní,bolozostranyokresného
súduvovýrokuotresteodňatiaslobodyvcelomrozsahuzohľadnené,atojednakpriznanímpoľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l)
Tr. zákona, ale predovšetkým aplikáciou ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby (§ 39 odsek 5 Tr. zákona). Krajský súd je presvedčený, že uložený spoločný súhrnný

ďalší trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov nepodmienečne, so zaradením na jeho výkon do ústavu
navýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,jetedabezpochybytrestomprimeraným
a spravodlivým, ktorý naplní nevyhnutný preventívny aj represívny účel trestu, a teda povedie k náprave
obžalovaného a zároveň dostatočným spôsobom vyjadrí jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd rozhodol
nazákladenáležitezistenéhoskutkovéhostavuveciavsúladesozákonom,pretoodvolaniaprokurátora
a obžalovaného A. B. ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.