Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124243051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124243051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne
zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť
Nové Mesto, IČO: 30 849 837, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C.,
právne zastúpený: PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o., so sídlom 1. mája 52/18,
014 01 Bytča, IČO: 54 156 076, o zaplatenie 4 763,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/72/2024 - 108 zo dňa 20.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 763,62 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 218,04 Eur od 28.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 319,90 Eur od 20.08.2023 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 225,68 Eur od 24.12.2023 do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku a druhým výrokom žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania
od žalovaného v rozsahu 100 %.
1.1. Okresný súd uviedol, že základ preukázaného nároku je daný, keď žalovaný ako vodič motorového
vozidla, ktoré nebolo povinne zmluvne poistené, je osobou, od ktorého je možné uplatňovať regresný
nárok žalobcu.
1.2. Vo vzťahu k výške škody, táto bola v konaní sporná a to predovšetkým, ako vyplýva
z podaného odporu, pokiaľ sa týka sumy 3 218,04 Eur a sumy 1 319,90 Eur, keď žalovaný namietal

nepreukázanie jej výšky a neúčelnosť vzniknutých nákladov. Uplatnený nárok žalobcu predstavuje
v základe tri samostatné nároky - škoda vzniknutá titulom opravy motorového vozidla v spoločnosti
Galimex - suma 3 218,04 Eur, škoda titulom prenájmu náhradného vozidla za dobu, po ktorú bolo
poškodené motorové vozidlo v oprave - suma 1 318,90 Eur a škoda titulom doplatenia refundácie -
dorovnania škody - suma 225,68 Eur. Žalobca v konaní preukázal, že predmetné sumy poškodenej
poskytol, na základe čoho mu vznikol regresný nárok od žalovaného.
1.3. Vo vzťahu k škode titulom opraveného vozidla (suma 3 218,04 Eur + 225,68 Eur) okresný súd

uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo poškodenej
bolo opravované v spoločnosti Galimex, ktorá spoločnosť si za opravu vyfakturovala sumu 3 218,04
Eur a následne sumu 225,68 Eur, ktorá suma predstavovala náklady spojené s opravou motorového
vozidla v spoločnosti Galimex tak, ako to vyplýva z kalkulácie č. 9571627238. Žalobca uvedenú sumuspoločnosti uhradil, ako vyplýva z dôkazných prostriedkov predložených v konaní, na základe čoho mu
vznikol nárok na refundáciu od žalovaného.
1.4. Okresný súd ďalej podotkol, že žalovaný v konaní namietal neúčelnosť, avšak nevyjadril sa, v

čom neúčelnosť mala spočívať, keď žalobca preukázal podrobnou kalkuláciou, čo zahŕňalo opravu
poškodeného vozidla. Z uvedeného dôvodu súd vzhľadom na preukázaný vznik nároku na regresné
plnenie a preukázanú výšku škody, ktorú žalobca uhradil spoločnosti Galimex, ktorá opravovala
poškodené motorové vozidlo, keď výška škody nebola konkrétnym spôsobom rozporovaná, ustálil, že
žalobcovi vznikol nárok na refundáciu plnenia od žalovaného, za ktorého žalobca poškodenej plnil.

1.5. Vo vzťahu k škode titulom prenajatia náhradného vozidla (suma 1 319,90 Eur) okresný súd uviedol,
že z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že za dobu opravy poškodeného motorového vozidla si
poškodená prenajala náhradné motorové vozidlo (nájomná zmluva na č.l. 18 spisu), na základe čoho jej
bola vyfakturovaná suma za prenájom náhradného vozidla vo výške 1 319,90 Eur za obdobie 24 dní, od
10.05.2023 do 02.06.2023. Z faktúry spoločnosti Galimex vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo
prijaté do opravy dňa 10.05.2023, keď následne bola faktúra vystavená dňa 01.06.2023, tzn. je zrejmé,

že poškodená si prenajala náhradné vozidlo po dobu, kým bolo jej motorové vozidlo v oprave s tým,
že deň nasledujúci po vykonaní opravy náhradné vozidlo vrátila. Poškodená teda nenavyšovala svoje
náklady o dobu, kým došlo k úhrade za opravu jej poškodeného vozidla, ktorá úhrada bola uskutočnená
dňa 23.06.2023. Na účelnosť vzniknutých nákladov je v tomto smere nutné nazerať s poukazom na tú
skutočnosť, že poškodená prišla zavinením žalovaného o nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo.

Že poškodená svoje vlastné motorové vozidlo využívala, vyplýva aj z tej skutočnosti, že počas jeho
využívania došlo k vzniku dopravnej nehody. Pokiaľ potom poškodená stratila možnosť disponovať
so svojim vozidlom, je nutné pokladať náklady vynaložené za nájom náhradného vozidla za účelne
vynaložené. Ako súd už uviedol, poškodená si prenajala náhradné vozidlo iba po dobu, po ktorú stratila
možnosť voľne disponovať a využívať svoje vozidlo. Žalobca titulom poistného plnenia zaplatil za nájom

náhradného vozidla, preto súd aj v tejto časti považoval nárok za dôvodný. Žalovaný
v konaní neuviedol skutkové tvrdenia, v čom považuje náklady za neúčelné, keď nárok žalobcu
vyplýval z predložených dôkazných prostriedkov, z ktorého nároku nevyplývalo, že by sa jednalo o
nárok nadhodnotený, neúčelný. Pokiaľ potom žalovaný nepredložil konkrétne argumenty k neúčelnosti
požadovaného nároku, nemôže k nim dať súd ani iné bližšie argumenty (nad rámec uvedeného).

1.6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal okresný súd za to, že nárok žalobcu je
v plnom rozsahu dôvodný. Žalovaný svojím zavinením porušil pravidlá cestnej premávky a
v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu. Pri tejto dopravnej nehode
spôsobil škodu poškodenej. V predmetnom konaní bola zároveň zistené, že v čase uvedenej dopravnej
nehody nebolo na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená a ktorého držiteľom v čase dopravnej

nehody bola matka žalovaná, uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poškodenému, t.j. vlastníkovi poškodeného motorového
vozidla, uhradil z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v celkovej výške 4 763,62 Eur a to platbami zo dňa 23.06.2023, 17.07.2023 a
19.07.2023, čo mal okresný súd preukázané z výpisu z účtu žalobcu a vyplatených plnení.

1.7. Žalovaný neučinil v predmetnom konaní základ nároku sporným, tzn. nerozporoval, že by viedol
motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda a svojím zavinením zapríčinil škodu na motorovom
vozidle poškodenej. Žalovaný teda svojim konaním naplnil znaky ustanovení občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za zavinenie. Okresný súd dospel
k záveru, že za túto škodu, ktorá vznikla žalobcovi, zodpovedá žalovaný ako vodič, pretože svojim

protiprávnym konaním podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobil dopravnú nehodu, za ktorú
zodpovedá.
1.8. Okresný súd v konaní ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania vo vzťahu k sume 3 218,04
Eur od 28.07.2023, vo vzťahu k sume 1 319,90 Eur od 20.08.2023 a vo vzťahu k sume 225,68 Eur od
24.12.2023, t. j. od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie (výzva žalobcu

zo dňa 27.06.2023, výzva žalobcu zo dňa 19.07.2023 a výzva žalobcu zo dňa 23.11.2023 s poskytnutím
lehoty na plnenie).
1.9. Pokiaľ ide o návrh žalovaného, aby súd rozhodol o povinnosti zaplatiť dlh žalobcu
v splátkach vo výške 150 Eur, okresný súd pristúpil k určeniu povinnosti zaplatiť dlh v paričnej lehote
30 dní, k čomu pristúpil i napriek tomu, že zo strany žalovaného neboli v konaní produkované dôkazy

k preukázaniu nepriaznivej finančnej situácii, keď prihliadol na výšku dlžnej sumy, ktorá len čo do istiny
predstavuje sumu 4 763,62 Eur. Týmto rozhodnutím súd poskytol žalovanému priestor na prípadné
zabezpečenie peňažných prostriedkov. Súdne rozhodnutie, ktorým súd umožní plniť dlh žalovanému v
dlhšej ako v zákonnej paričnej lehote, prospieva rozhodne aj žalobcovi, ktorého snahou je predovšetkýmzískanie peňažných prostriedkov, ktoré mu po práve patrí. Okresný súd ustálil, že takéto rozhodnutie je
spravodlivé vo vzťahu k obom stranám sporu.
1.10. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
mal v danej veci plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech
nemal. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný v konaní navrhol, aby súd pri aplikácii § 257
CSP náhradu trov konania žalobcovi nepriznal a to z dôvodu, že žalovaný sa mal opakovane pokúšať

o uzatvorenie dohody
o splátkach, čím chcel predísť sporu mimosúdnou a zmierlivou cestou. K tomu súd uvádza, že žalovaný
bol vyzvaný na úhradu dlhu už pred podaním žaloby, napriek uvedenému na výzvu žalobcu nereagoval.
Reakciou, úhradou dlhu vopred, či uzatvorením dohody o splátkach pred podaním žaloby by sa vyhol
navyšovaniu trov konania. Za situácie, že žalovaný bol pred podaním žaloby nečinný, nemal žalobca inú
možnosť, ako podať žalobu. Pokiaľ žalovaný chcel riešiť spor zmierlivou cestou a plniť dlh v splátkach,

mohol k takémuto postupu pristúpiť aj bez uzatvorenia dohody. Žaloba bola na Okresný súd v Banskej
Bystrici podaná dňa 27.02.2024, napriek tomu do dňa pojednávania (cca 1 rok) žalobca neuhradil žiadnu
časťdlžnejsumyatonapriektomu,žeuvádzal,žetakoutoformoudlhplatiťchcel.Jezrejmé,žežalovaný
reálne neučinil žiaden krok, z ktorého by bolo možné vyvodiť reálny záujem dlh uhradiť v splátkach.
Potom okresný súd nezistil, že by na strane žalovaného existovali také dôvody, ktoré by v súlade s §

257 CSP odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodu prezumovaného § 365 ods.
1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu
prezumovaného § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. z dôvodu, že na
základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu
prezumovaného § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t. j. z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, ako aj z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. z dôvodu, že súd prvej

inštancie vec nesprávne právne posúdil.

2.1. Žalovaný mal zato, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprimerane prísne posúdil návrh na
povolenie plnenia v splátkach, a to bez dostatočného zohľadnenia osobných, majetkových a sociálnych
pomerov žalovaného. Zo žalovaného návrhu (podanie zo dňa 09.10.2024) jasne vyplýva snaha aktívne

riešiť svoju záväzkovú situáciu tak, aby súdne rozhodnutie bolo reálne vykonateľné bez toho, aby
bolo nutné pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia, ktorý by bol neefektívny alebo neprimerane
tvrdý. Za daného skutkového a právneho stavu sa preto žalovaný domnieval, že rozhodnutie, ktorým
nebolo umožnené plnenie v splátkach, je vnútorne neodôvodnené, neprimerane prísne a nezodpovedá
zásadám spravodlivého súdneho konania. Žalovaný poukázal na judikát R V/1968.

2.2. Mal za to, že všetky trovy konania sú v tomto konaní neodôvodnené a neúčelné, pretože
spoločnosťInkasáreňs.r.o.vôbecnemalazáujemouzatvoreniesplátkovéhokalendára,aleovymáhanie
pohľadávky súdnou cestou, aby si navyšovala trovy predmetného konania. Výdavok možno vo
všeobecnosti považovať za odôvodnený vtedy, ak bol zapríčinený nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho
vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa. Medzi konkrétnym výdavkom a legitímnym procesným

cieľom musí byť priamy vzťah odôvodnenosti. To znamená, že výdavok bol vyvolaný a následne
vynaložený z dôvodu, ktorý možno objektívne považovať za nevyhnutnosť alebo za všeobecne
akceptovateľnú potrebu
v súvislosti s vedením sporu. Pre naplnenie zákonnej definície trov konania musí byť odôvodnený
výdavok súčasne aj účelne vynaložený. Samotná požiadavka na účelnosť výdavkov v sporovom konaní

však súvisí s eliminovaním nadbytočných a neprimeraných trov konania. Účelnosť možno objektívne
konštatovať, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaložený iba v nevyhnutnom
a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Rozhodujúcim kritériom je teda efektívnosť výdavku vo vzťahu
k jeho výške. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo
9/2013 a judikát R 24/1964.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za účelové,
dôvody odvolania považuje za nedostatočné. Žalovaný do dnešného dňa neprejavil vôľu splácať svoj
záväzok, nepristúpil k žiadnej dohode - nepredložil jej návrh, dobrovoľne neuhradil svoj záväzok ani
čiastočne.4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) postupom v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4
763,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 218,04 Eur od 28.07.2023 do
zaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1319,90Eurod20.08.2023dozaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 225,68 Eur od 24.12.2023 do zaplatenia, a to v
lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. o trovách konania.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom
vytvárajú organickú kompletizujúcu jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd

v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolaciehosúduvsebetakzahŕňapoobsahovejstránkeajodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie.
6. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil
ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom
a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné,
zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi
otázkamiaaspektmi,atedaspĺňazákonnékritériáodôvodneniauvedenévustanovení§220ods.2CSP.
7. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že pri škodovej udalosti dňa 20.03.2023 bolo

poškodené osobné motorové vozidlo zn. AUDI. Poškodená si na základe Zmluvy o nájme č. 288/302 zo
dňa 10.05.2023 (č.l. 18 súdneho spisu) prenajala náhradné motorové vozidlo, pričom po ukončení nájmu
jej spoločnosť SetCar sk, a.s. vystavila faktúru č. 230328 zo dňa 02.06.2023 na sumu 1 319,90 Eur (č.l.
14 súdneho spisu). Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že osobné motorové vozidlo poškodenej opravila
spoločnosť Galimex s.r.o., ktorá za opravu vystavila faktúru na sumu 3 218,04 Eur (č.l. 15- 16 súdneho

spisu) a následne na sumu 225,68 Eur (č.l. 77 súdneho spisu). Ďalej vyplýva, že žalobca uhradil
poškodenej poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo výške 3 218,04 Eur
dňa 23.06.2023, 1 319,90 dňa 17.07.2023, 225,68 Eur dňa 21.11.2023 (č.l. 32 – 33 súdneho spisu).
8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalovaného, spočívajúcej
vnedostatočnomzohľadneníosobných,majetkovýchasociálnychpomerovžalovanéhopriposudzovaní

povolenia splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach.
8.1. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný žiadal o povolenie
splácať dlžnú sumu v splátkach, bolo nutné, aby jeho všeobecné tvrdenia nielen bližšie konkretizoval
(opísaním svojich rodinných, osobných, majetkových, sociálnych, zdravotných pomerov a pod.), ale ich
aj preukázal. Žalovaný svoje celkové osobné, majetkové a sociálne pomery, ktoré by mali odôvodniť

požadované povolenie zaplatiť dlh v splátkach, bližšie nepreukázal, a to ani v odvolacom konaní. Pokiaľ
žalovaný v odvolaní tvrdil, že zo žalovaného návrhu vyplýva jeho aktívna snaha riešiť svoju záväzkovú
situáciu, odvolací súd uvádza, že toto samotné tvrdenie nezakladá dôvod pre aplikáciu § 232 ods. 4
CSP. S poukazom a uvedené a tiež s poukazom na závery okresného súdu v bode 61. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, že žalovaný nepreukázal, že nebol

schopný dlh plniť jednorazovo, odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.
8.2. Odvolací súd podporne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2019 zo
dňa 10.09.2019, ktorý uviedol: ,,Nad rámec veci ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľa (ale i jeho
právnej zástupkyne), že podania adresované súdu musia byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito,
a najmä žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha vydania konkrétneho rozhodnutia, musí v zmysle § 132

Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) obsahovať úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pretože iba formálne a obsahovo spôsobilá
žaloba je predpokladom vecného prejednania veci. Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný a
ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
(§ 150 CSP). Úlohou (a zodpovednosťou) sporových strán je substancovať skutkový základ sporu, t. j.

vymedziť jeho základ a podstatu. Sú to predovšetkým sporové strany, ktoré sú zodpovedné za výsledok
sporu. Zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú diligenciu
(zodpovednosť) so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity je tak spôsobilé prispieť k
efektívnemu a rýchlemu konaniu.“9. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania a aplikáciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, odvolací súd v prvom rade uvádza, že podľa § 257 CSP súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované

zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na

súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes
už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009,
sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za
predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III.

ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej
úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo
všeobecnéhoprocesnéhoprincípuzodpovednostizavýsledoksporovéhokonania(§255ods.1).Priamo
z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných

prípadoch.
9.1. Obsah formulácie (pojmu) „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je nutné vykladať najmä vo väzbe
na zmysel a účel ustanovenia § 257 CSP. Spomenutým účelom tohto ustanovenia je primárne umožniť
súdu zamedziť vzhľadom na celkové okolnosti prejednávaného prípadu síce zákonným, no „pritvrdým“
rozhodnutiam, respektíve takým rozhodnutiam, ktoré by napriek svojej formálnej zákonnosti mohli

vykazovať rozpor s dobrými mravmi.

9.2. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto

rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie
uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku ( práva ) na súde, postoj strán
v priebehu konania a pod..
9.3. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 CSP upravujúce moderačné právo súdu osobitne
akcentujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda

uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
9.4. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa musí strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania nie len tvrdiť, ale aj
relevantným spôsobom preukázať, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Tak ako konštatoval okresný súd

v bode 67. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým názorom sa odvolací súd plne stotožňuje,
že tvrdenie žalovaného o pokuse o uzatvorenie dohody o splátkach, čím chcel predísť sporu, nemožno
považovať za dôvod, ktorý by odôvodňoval aplikáciu § 257 CSP. V danom prípade je podstatná
samotná skutočnosť, že vzhľadom na nečinnosť žalovaného bola žaloba podaná dôvodne, čo vyplýva
aj zo spisového materiálu a skutočnosť, že žalovaný v skutočnosti nepodnikol žiadne kroky, ktoré by

naznačovali skutočný záujem o splatenie dlhu v splátkach. S poukazom na uvedené odvolací súd
námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
10. Pokiaľ ide námietku žalovaného vo vzťahu k trovám konania a ich neúčelnosti, odvolací súd
v tejto súvislosti uvádza, že prvou fázou rozhodovania o trovách konania je rozhodovanie o nároku
na náhradu trov konania, teda ktorá strana má nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu

a až po právoplatnosti tohto rozhodnutia nastupuje druhá fáza, v ktorej vyšší súdny úradník súdu
prvej inštancie rozhodne o konkrétnej výške náhrady trov konania. Účelnosť a s tým súvisiacu
dôvodnosť trov konania (jednotlivých úkonov) strany, ktorej bol priznaný nárok na náhradu trov konania,sa skúma až v uvedenej druhej fáze rozhodovania o náhrade trov konania. S poukazom na uvedené
odvolací súd námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline, dňa 29. októbra 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu(JUDr. Vladimír Topoľančík nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať pre neprítomnosť (§
141 ods. 3 písm. b/ ZP)

JUDr. Eva Malíková

členka senátu
(JUDr. Eva Malíková nemohla písomné

vyhotovenie rozhodnutia podpísať /§ 141 ods. 2 ZP/)