Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 34CoR/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517203907
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1517203907.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: HOCHEL Slovakia
s.r.o., Hlavná 122/116, 922 10 Trebatice, IČO: 44 593 805, zastúpeného: JUDr. Slávkou Gajdošovou,
advokátkou, Májkova 1, 811 07 Bratislava, IČO: 31 814 174, proti žalovanému: Navláčil stavební firma,
s.r.o., Bartošova 5532, 760 01 Zlín, Česká republika, IČO: 253 01 144, zastúpenému: S., o zrušenie

rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 23Cr/21/2017-255 zo dňa 05.10.2021, teraz vec vedená na
Mestskom súde Bratislava III, pod sp.zn. B5-23Cr/21/2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 23C/21/2017-255 zo dňa
05.10.2021, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava III, pod sp.zn. B5-23Cr/21/2017 z r u š u
j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 23 Cr/21/2017-255 zo dňa 05.10.2021, teraz vec vedená
na Mestskom súde Bratislava III, pod sp. zn. B5-23Cr/21/2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhalzrušeniarozhodcovskéhorozsudkuvydanéhoRozhodcovskýmsúdomSlovenskejobchodneja
priemyselnej komory v Bratislave (ďalej ako rozhodcovský súd) sp. zn. Rsp M-2/2016 zo dňa 28.12.2016
ažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniaprotižalobcovivrozsahu100%.Onávrhunaodklad

vykonateľnosti súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 23Cr/21/2017-190 zo dňa 28.05.2019.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že konanie pred rozhodcovským súdom neprebiehalo v súlade
so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoRK"), rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu a v súlade s dohodou účastníkov konania.
Postupomrozhodcovskéhosúdudošlokporušeniurovnostiúčastníkovkonania,keďžežalobcovinebola

poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu, čím došlo k porušeniu ústavného
práva na spravodlivý proces. Nesprávnym postupom rozhodcovského súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, naviac rozhodcovský súd rozhodol svojvoľne v rozpore so zákonom.

3. Žalobca poukázal na to, že priznanie žalovanej pohľadávky v časti 136.893,24 eur bez riadne
odôvodneného právneho záveru o neplatnosti započítania pohľadávok je svojvoľným rozhodnutím

rozhodcovského súdu, ktoré je v rozpore so slovenským právom, čím rozhodcovský súd postupoval v
rozpore s dohodou účastníkov o tom, že spor má byť rozhodnutý v rozhodcovskom konaní v súlade s
právomSlovenskejrepubliky(čl.XVBod6Zmluvy odielo).Vzhľadomnato,žeposúdenie,resp.
neposúdenie platnosti a účinkov započítania na žalovanú pohľadávku je rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, vzhliadol dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 pís. a) bod 4 ZoRK. Taktiež dospel k záveru o naplnení dôvodu zrušenia

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 4 ZoRK a podľa § 40 ods. 1 písm. a)
bodu 2 ZoRK aj z dôvodu, že rozhodcovský súd neposkytol žalobcovi rovnakú možnosť ako žalovanémuna uplatnenie jeho práv a na ich ochranu, čím porušil právo žalobcu byť vypočutý a postupoval v rozpore
s princípom rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (vo vzťahu k podaniu vzájomnej žaloby).

4. Odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu považoval za nedostatočné, keďže neobsahovalo
odpovede na množstvo nastolených otázok, nebolo z neho zrejmé aké dôkazy rozhodcovský súd
vykonal, ako ich vyhodnotil, resp. prečo vykonanie niektorých dôkazov nepovažoval podstatné pre
rozhodnutie vo veci. Naviac v odôvodnení absentujú úvahy a logické postupy, na základe ktorých
k svojim záverom dospel, o niektorých kľúčových otázkach nie je v odôvodnení žiadna zmienka

( započítanie pohľadávok pred začatím rozhodcovského konania, zatečenie stavby dažďovou vodou,
nepredloženie stavebného denníka a pod). Žalobca dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je
vydaný v rozpore s § 34 ods. 2 písm. g) ZoRK, čo zakladá dôvod pre jeho zrušenie podľa § 40 ods.
1 písm. a) bodu 4 ZoRK.

5. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK žalobca

zdôraznil, že procesné vady rozhodcovského konania a napadnutého rozsudku sú natoľko závažné,
že výkon napadnutého rozsudku by odporoval verejnému poriadku. V materiálnom právnom štáte nie
je prípustné, aby o vykonaní, resp. nevykonaní kľúčového dôkazu rozhodol účastník, ktorému by takýto
dôkaz mohol byť na škodu. Nie je prípustné, aby rozhodcovský súd vyvodzoval právne závery vo veci
samej bez toho, aby sa dostatočne oboznámil so skutkovým stavom a vykonal aspoň elementárne,

účastníkom riadne navrhnuté dôkazy.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
sporu a vydanie rozsudku bola založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v Zmluve o dielo
č. XXXX/XXXX , ktorá bola medzi žalovaným ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom

uzatvorenádňa05.11.2013.Poukázalnato,žekonaniepredrozhodcovskýmsúdom prebehlovsúlades
dohodou strán (1.1 v súlade s rozhodcovskou doložkou), ZoRK a rokovacím poriadkom rozhodcovského
súdu. V celom rozhodcovskom konaní bol rešpektovaný princíp rovnosti zbraní, kedy každej strane
bola daná možnosť predniesť svoju záležitosť a uplatniť svoje nároky za podmienok, ktoré ju nestavajú
do výhodnejšej situácie, než v ktorej bola protistrana, pričom obom stranám bola poskytnutá rovnaká

príležitosť k uplatneniu ich práv. K námietke žalobcu, že rozsudok neobsahuje dostatočné odôvodnenie
uviedol, že rozhodcovský súd racionálne a logickým spôsobom vysvetlil svoje právne úvahy. V závere
zdôraznil, že pri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je možné preskúmavať napadnuté
rozhodnutie vecne, teda z hľadiska správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov, správnosti skutkových
zistení a následného právneho posúdenia veci.

7. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 17, 27 ods.1, § 33 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. a) bod
4, § 40 ods. 1 písm. b), § 50 ods. 2 ZoRK, § 185 ods. 1, § 212 ods. 1, ods. 2, § 220, § 255 ods. 1, 262
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“).

8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovský súd odstraňoval
vady podania a skúmal, či si žalobca uplatňoval vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty za omeškanie s realizáciou diela a s poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu sa s podaním
vysporiadal zákonne. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu ohľadne porušenia §17 ZoRK v procese
dokazovania, pričom k danému poukázal na znenie ust. § 185 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 27

ods. 1 ZoRK, z ktorého vyplýva, že rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi
rozhodcovského konania, pričom zváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu
k objasneniu sporu. Proces dokazovania je vybudovaný na princípe kontradiktórnosti konania. Zo
záznamu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 14.01.2015 zistil, že žalobca disponoval kópiami
stavebného denníka, preto mu nič nebránilo tento dôkaz v rámci dôkaznej iniciatívy predložiť v

rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že absencia odôvodnenia úvahy výberu
dôkazu - kompletného stavebného denníka rozhodcovským súdom nespôsobuje naplnenia dôvodu
determinujúceho zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 ZoRK s poukazom
na skutočnosť, že tento dôvod je viazaný na splnenie podmienky, že tieto skutočnosti mohli mať vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že obom účastníkom rozhodcovského konania bola

poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie práv a na ich ochranu. K námietke žalobcu o nedostatočnom
odôvodnení rozhodcovského rozsudku odkázal na konštantnú súdnu judikatúru ( napríklad rozhodnutia
ÚstavnéhosúduSR,sp.zn.ÚS209/2004),vzmyslektorej, súdnemusívodôvodnenísvojhorozhodnutiadať odpovede na úplne všetky otázky ( resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam.

9. K žalobcom tvrdenému dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK
súd prvej inštancie uviedol, že dané ustanovenie odkazuje na znenie ust. § 50 ods. 2 ZoRK a vyjadril
svoj prijatý záver nasledovne: „skúmanie rozporu s verejným poriadkom Slovenskej republiky sa viaže
pri skúmaní uznania cudzích rozhodcovských rozsudkov, čo nie je prípad tohto konania. Napadnutý
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd pôsobiaci na území SR. Inštitút uznania cudzieho

rozhodcovského rozsudku slúži k nadobudnutiu právnych účinkov v podmienkach Slovenskej republiky.“

10. Žalobca podal v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie podľa § 365
ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP, v ktorom namietal, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazypotrebnénazistenierozhodujúcich;súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovk

nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. V odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K uvedenému odvolaciemu dôvodu odcitoval ods. 15 odôvodnenia rozsudku, v ktorom
sa uvádza „ že sa oboznámil s obsahom spisu RS SOPK č. kon. Rsp M-2/2016, ktorého súčasťou
je aj listinný dôkaz označený ako „Jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov č. XXXX/XXXX zo

dna 31.01.2015" a listinný dôkaz zo dňa 20.05.2015, v ktorom je uvedené: „Jednostranný zápočet
pohľadávok a záväzkov č. 0001/2015 zo dňa 31.01.2015 týmto považujte za bezpredmetný." Následne
v bode 16 rozsudku Okresný súd Bratislava V uvádza, že „v zápisnici o ústnom konaní Rsp M-2/2O16 zo
dňa 21.06.2016 str. 3 je výslovne uvedené: „Na otázku predsedajúceho rozhodcu, či máme text v podaní
žalovaného zo dňa 15.04.2016 považovať za protižalobu, PZ žalovaného odpovedá, tento text sme

nechápali ako protižalobu, ale iba ako obranu proti nárokom žalobcu". V nadväznosti na predchádzajúce
body konštatuje, že „z uvedeného listinného dôkazu súd ustálil, že rozhodcovský súd odstraňoval vady
podania a skúmal, či si žalobca uplatňoval vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za
omeškanie s realizáciou diela a s poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu sa s podaním vysporiadal
zákonne." Uviedol, že súd prvej inštancie v rozpore so skutkovým stavom popísaným v podanej žalobe,

vo vyjadreniach žalobcu, ako aj v spise RS SOPK č. kon. Rsp M-2/2016 a v rozpore s predloženými
dôkazmi, absolútne ignorujúc jeho rozsiahlu argumentáciu , s ktorou sa žiadnym spôsobom nezaoberal,
len stroho uviedol, že rozhodcovský súd sa s podaním vysporiadal zákonne. Z kontextu vytiahol súd
prvej inštancie len jednu vetu, ktorá sa mu hodila, pričom z predmetného listinného dôkazu vyplýva
presne opačný záver.

12. Žalobca namietal taktiež vytrhnutie z kontextu a následnú nesprávnu interpretáciu súdu prvej
inštancie týkajúcu sa odpovede na otázku predsedajúceho rozhodcu uvedenú v zápisnici o ústnom
konaní Rsp M-2/2016 zo dňa 21.06.2016, kde žalobca, resp. jeho právny zástupca uviedol, že podanie
zo dňa 15.04.2016 nie je protižalobou, ale procesnou obranou proti nároku žalobcu, t.j. námietkou

započítania. Z logického a z právneho hľadiska je zrejmé, že žalobca si nemohol voči žalovanému
uplatniť nárok, ktorý už v tom čase neexistoval. K zániku nároku došlo započítaním pohľadávky vo
výške, v ktorej sa kryli, čo žalobca niekoľkokrát opakoval v rámci celého rozhodcovského konania,
tento nárok riadne vyčíslil a následne sa k nemu riadne vyjadril aj v rámci podanej žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie sa podanou žalobou a argumentáciou v nej uvedenou

zjavne dostatočne nezaoberal, k tvrdeniam žalobcu sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom
nevyjadril a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. S rozsiahlou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa
procesných vád rozhodcovského konania a rozhodcovského rozsudku zdôvodňujúcou jeho zrušenie
sa nevysporiadal a priebeh rozhodcovského konania a vydaný rozhodcovský rozsudok dostatočným
spôsobom nepreskúmal.

13. Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho námietke týkajúcej sa
nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktoré spočívalo iba v odkaze na konštantnú
súdnu judikatúru, z ktorej vyplýva, súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede naúplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal podrobne skúmať, či sa rozhodcovský súd riadne vysporiadal
s otázkami, ktoré boli pre rozhodnutie veci podstatné, a tieto mal aj sám riadne zhodnotiť. Uviedol,

že v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie na základe čoho vyhodnotil súd prvej inštancie
odôvodnenie rozhodcovského rozsudku v súlade so zákonom. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je
možné považovať za rozsudok vydaný v súlade so zákonom, pričom zároveň riadnym neodôvodnením
napadnutého rozsudku došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. (odvolací dôvod
365 ods. 1 písm. b)).

14. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. Stotožnil sa s právnymi názormi súdu prvej inštancie
uvedenými v napadnutom rozsudku. Poukázal na to, že žalobca opakuje v odvolaní tvrdenia, ktoré
uvádzal pred súdom prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie rozhodcovského
súdu, pričom konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom nie je odvolacím

konaním a všeobecný súd pri zrušení rozhodcovského rozsudku berie do úvahy procesnoprávne
porušenie rozhodcovského konania a nemôže sa zaoberať vecnou správnosťou rozhodcovského
rozhodnutia. Súd prvej inštancie postupoval zákonne, ak by postupoval podľa predstáv žalobcu,
malo by to za následok meritórne preskúmanie rozhodcovskému rozsudku vydaného rozhodcovským
súdom, čím by bol úplne popretý účel rozhodcovského konania (na podporu svojho záveru odkázal na

rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 335/2010, I. ÚS143/2013, I. ÚS 234/2013, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/98/2018, R 56/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
14Cob/29/2016 zo dňa 29.01.2017).

15. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodcovského rozsudku žalovaný uviedol, že

rozhodcovský rozsudok má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 ods. 2 písm. a) až h) ZoRK, a
to vrátane žalobcom uvádzaného § 34 ods. 2 písm. g). K žalobcom tvrdenému porušeniu § 17
ZoRK v rozhodcovskom konaní odkázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/18/2018
zo dňa 12.06.2018, podľa ktorého „nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku - však
nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle §

17 ZoRK.” Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k porušeniu rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 ZoRK, a nebol naplnený žiaden z dôvodov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

16. Žalovaný poukázal na to, že ak sa rozhodcovský súd nestotožnil s názormi žalobcu a spor nebol

rozhodnutý podľa jeho predstáv, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobca
namietal neúplnosť skutkových zistení rozhodcovského súdu, táto námietka nezakladá procesnú vadu
konania, pretože k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý
dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa účastník subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Ak
sa teda súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná, nemôže to byť považované za postup odnímajúci

účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, k danému odkázal na odôvodnenie rozsudku prvej
inštancie v ods. 22) a 23), s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.

17. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK pre rozpor
s verejným poriadkom žalovaný uviedol, že zhodne so súdom prvej inštancie nepovažuje vydaný

rozhodcovský rozsudok v rozpore s verejným poriadkom. K danému doplnil, že v prípade vydania
rozhodcovského rozsudku nedošlo ani k trestnému činu rozhodcu, znalca, svedka, ani vydaniu
rozhodnutia nebránila prekážka rozhodnutej veci, čím nemohlo dôjsť k rozporu s verejným poriadkom.

18. Žalovaný s prihliadnutím na obsah svojho vyjadrenia zdôraznil, že absolútne nesúhlasí s tvrdeniami

žalobcu, že v rozhodcovskom konaní ako aj rozhodcovským rozsudkom boli porušené základné
princípy procesného práva, čoho dôsledkom bolo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore s verejným poriadkom.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení zotrval na argumentácii týkajúcej sa vecnej nesprávnosti

rozhodcovského rozsudku, avšak nerozporoval, že vecná správnosť rozhodcovského rozsudku nie je
predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že v
konanípredsúdomprvejinštancienamietalprocesnýpostuprozhodcovskéhosúdu,ktorýbolvrozpores
ustanoveniami ZoRK, v rozpore s rokovacím poriadkom a dohodou účastníkov. Uvedeným nesprávnymprocesným postupom rozhodcovského súdu došlo k významnému porušeniu procesných práv, ako aj
základných práv žalobcu. Procesný postup rozhodcovského súdu, ktorý bol v rozpore so zákonom, mal
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Žalobca namietal, že v rozhodcovskom konaní, ako aj rozhodcovským rozsudkom boli porušené
základné princípy procesného práva, čoho dôsledkom bolo porušenie práva žalobcu na spravodlivý
proces. Rozhodcovský rozsudok vydaný na takomto základe je preto bez akýchkoľvek pochybností v
rozpore s verejným poriadkom, čo zakladá jeho zrušenie v zmysle § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK.

21. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkou
ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie, prečo považuje
rozsudok rozhodcovského súdu za riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, žiadnym spôsobom
neodôvodnil. Žalobca neriešil konkrétne dôkazy, ktoré mali byť vykonané, ale dáva do pozornosti
nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku a nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie. Objasnil, že ak sa rozhodcovský súd rozhodol niektoré z navrhnutých dôkazov v
rámci rozhodcovského konania nevykonať, mal riadne odôvodniť prečo tieto nevykoná, prečo ich
nepovažuje za rozhodujúce a súčasne mal uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil. Takéto skutočnosti a hodnotenie dôkazov však v rozhodcovskom
rozsudku úplne absentujú, a rovnako v ňom absentuje vyjadrenie rozhodcovského súdu k podstatným

skutočnostiam tvrdeným žalobcom, čo je jedným z dôvodov, pre ktoré žalobca podal návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, t.j. pre jeho rozpor s § 34 ods. 2 písm. g) ZoRK, ktorý zakladá dôvod pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 4 ZoRK. prečo považuje rozsudok
rozhodcovského súdu za riadne a v súlade so zákonom odôvodnený. Predmetom dokazovania pred
súdom prvej inštancie malo byť dokazovanie a preskúmanie toho, či rozhodcovský súd postupoval v

súlade s ustanoveniami ZoRK, s rokovacím poriadkom a dohodou účastníkov, a to najmä v rozsahu,
ktorý namietal žalobca, dané však neskúmal a iba stroho uviedol, že súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam. V rámci prieskumu procesného postupu a rozsudku rozhodcovského
súdu mal teda preskúmať, či rozhodcovský súd dal odpovede na tie otázky, ktoré mali pre vec podstatný

význam, čo taktiež opomenul.

22. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 378 ods.
1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie

pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
podané dôvodne a rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.

23. Jedným z dôvodov, pre ktoré sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku bolo
nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. K danému je potrebné uviesť, že medzi

procesné vady podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 4 ZoRK je potrebné zaradiť aj vady odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku. Požiadavky na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nevyplývajú (ako
v prípade súdov) z práva na spravodlivý proces, ale povinnosť odôvodniť rozhodcovský rozsudok je
výslovne ustanovená v § 34 ZoRK. Nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, nemožno s
výnimkou úplne výnimočných okolností považovať za rozpor s verejným poriadkom v zmysle písm. b),

ale za procesnú vadu v zmysle písm. a) bod 4. Nie je povinnosťou rozhodcov reagovať v odôvodnení
na každý jeden argument vznesený účastníkmi rozhodcovského konania, avšak rozhodcovský súd sa v
odôvodnenímusívysporiadaťspodstatnýmiargumentmiadôkazmiúčastníkov,vopačnomprípadeideo
procesnú vadu, ktorá môže byť dôvodom na jeho zrušenie. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
nie je možné dospieť k záveru, či skúmal žalobcom tvrdený dôvod na zrušenie rozsudku, resp. na

základe akých záverov dospel k záveru o naplnení požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku, na základe čoho je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nedostatočne odôvodnený a
nepreskúmateľný.

24. Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie

v náleze III. ÚS 119/03-30. Všeobecný súd zároveň musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 115/03). Vyslovil tiež, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovorelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Samozrejme nie je potrebné, aby na každý argument strany, aj na
taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň odpoveď.

25. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia jedným
z tvrdených dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to že priebeh rozhodcovského konania
bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, rokovacím poriadkom a v rozpore so

spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania nevysporiadal dôsledne, čím sa stáva v
tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Ide o otázku podstatného významu a jej
riadne neriešenie zaťažuje konanie pred súdom prvej inštancie inou vadou, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne rozporu napadnutého rozhodcovského rozsudku s

verejným poriadkom odvolací súd poukazuje na záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nevzhliadol
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný slovenským
rozhodcovským súdom. V odôvodnení uviedol, že „skúmanie rozporu s verejným poriadkom Slovenskej
republiky sa viaže pri skúmaní uznania cudzích rozhodcovských rozsudkov, čo nie je prípad tohto
konania. Napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd pôsobiaci na území SR. Inštitút

uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku slúži k nadobudnutiu právnych účinkov v podmienkach
Slovenskej republiky“. Napriek tomu, že následne odcitoval ust. § 2 ods. 1 písm. m) zák.č. 404/2011
Z.z. o pobyte cudzincov a objasnil pojem rozpor s verejný poriadkom, neposudzoval v prejednávanom
spore namietaný rozpor s verejným poriadkom v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. §
50 ods. 2 ZoRK.

27.Odvolacísúdupriamujepozornosťnato,žezákonuvádzaakoďalšídôvodzrušeniarozhodcovského
rozsudku rozpor s verejným poriadkom (§ 40 ods. 1 pod písmenom b) ZoRK), pričom v prípade,
ak dôjde k naplneniu tejto podmienky, súd rozhodcovský rozsudok zruší. Uvedený dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku pribudol novelou zákona o rozhodcovskom konaní, uskutočnenou zákonom

č. 336/2014 Z.z., a ide teda o rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej
republiky. V zmysle dôvodovej správy by sa mal pojem "verejný poriadok" vykladať v súlade s
medzinárodnou praxou reštriktívne. Zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym
prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom
rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci a pod. Definíciu

verejného poriadku Slovenskej republiky je možné odvodiť aj z § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého by
verejný poriadok mal predstavovať zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky
a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať. Rozpor s verejným poriadkom sa
vzťahujenaporušeniezákladnýchzásad,naktorýchjeprávnyporiadokpostavenýaniekaždéporušenie

kogentných noriem Slovenskej republiky je možné považovať za rozpor s verejným poriadkom.

28. Súd prvej inštancie nesprávne konštatuje, že skúmanie v zmysle tohto ustanovenia sa týka
výlučne cudzieho rozhodcovského rozsudku (teda rozsudku vydaného rozhodcovským súdom v inom
štáte ako v Slovenskej republike), a to výlučne v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia na výkon

takéhoto rozhodnutia alebo na exekúciu. Preskúmanie namietaného rozporu výkonu akéhokoľvek
rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom je stanovené súdu prvej inštancie ako povinnosť v
každom konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia a teda, ak súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je daný,
pretože ide o rozsudok vydaný slovenským rozhodcovským súdom bez toho, aby preskúmal jeho

namietaný súlad s verejným poriadkom, ide o konštatovanie nesprávne.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a tiež na odvolaciu argumentáciu žalobcu považuje
odvolací súd v danom prípade závery prijaté súdom prvej inštancie za nesprávne a v naznačených
častiach aj za nepreskúmateľné, nakoľko v rámci predmetného konania sa súd prvej inštancie dôsledne

nevysporiadal so všetkými žalobcom uvádzanými dôvodmi na zrušenie napadnutého rozhodcovského
rozsudku resp. sa s niektorými, tak ako je uvedené vyššie sa vysporiadal nedostatočne, alebo
nesprávne. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie
nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd preto podľa § 389ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne sa vysporiadať a rozhodnúť o všetkých
žalobcom napadnutých dôvodoch na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku a to v intenciách
vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a svoj záver náležite odôvodniť.

31. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu
žalobcu, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opäť o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám sporu v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods.
3 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).