Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208649
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8123208649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom
Garbiarska 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 089 570, správca úpadcu: NAŠE
FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477
494, zastúpený: Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 465 714, proti žalovanému: A. B., narodený: XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX, XXX XX E. F., zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom Garbiarska
20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Cbi/125/2023-146 z 3. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7Cbi/125/2023-146 z 3. júna 2024.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že právny úkon Dohoda o urovnaní
č.z. 112020 zo dňa 03.12.2019 medzi žalobcom NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská
17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 (ďalej ako „NFD“ alebo „úpadca“) a žalovaným A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX, XXX XX E. F. je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi NFD v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 900.000,-
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne navrhol, aby bol žalobcovi priznaný nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobu odôvodnil tým, že na majetok NFD bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022
pod spisovou značkou 2R/1/2021 vyhlásený konkurz. Úpadca so žalovaným uzavreli dňa 03.12.2019
Dohodu o urovnaní č.z.: 112020, predmetom ktorej bolo usporiadanie všetkých a akýchkoľvek
vzájomných práv a povinností zmluvných strán, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s právami a
povinnosťami zmluvných strán podľa licenčnej zmluvy a ďalšími nehmotnými majetkovými právami.
Hlavným predmetom tejto dohody bol záväzok úpadcu uhradiť žalovanému peňažnú odmenu v celkovej
výške 900.000,- Eur, ktorá sa vyplatí v pravidelných opakujúcich sa mesačných plneniach v celkovom

počte 180 vo výške 5.000,- Eur, záväzok úpadcu uhrádzať jednotlivé mesačné splátky dlžnej sumy
bezhotovostným spôsobom a záväzok úpadcu poskytnúť peňažnú odmenu za tzv. licenčnú zmluvu
a ďalšie nehmotné majetkové práva. Podstatou teda bolo bez relevantného hospodárskeho úžitku
pre úpadcu vyplatenie sumy 900.000,- Eur, za čo mal úpadca obdŕžať údajné práva z vymyslenéhorefundačného vzorca a know how označené ako licenčná zmluva. Pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby
je žalobca názoru, že je dodržaná lehota 3 roky na vykonanie úkonu bez primeraného protiplnenia ako
aj lehota 5 rokov na vykonanie ukracujúceho úkonu. Z výpisu z Obchodného registra SR úpadcu je ďalej

zrejmé, že v čase uzatvorenia dohody bol žalovaný členom štatutárneho orgánu úpadcu a okrem toho
mal žalovaný v úpadcovi kvalifikovanú účasť, teda bol osobou ovládajúcou a osobou, ktorá je majetkovo
a personálne prepojená. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukázal na zoznam veriteľov, ktorý preukazuje
ich prihlásenie a zároveň ich ukrátenie. Žalobca teda nemá preukázané, že licenčná zmluva, ktorá bola
predmetomdohodymáakúkoľvekhodnotu,ačivôbecmáhodnotu900.000,-Eur.Rovnakoniejezrejmé,

či úpadca vôbec túto licenčnú zmluvu nadobudol a či z nej mal majetkový prospech. Okrem toho úpadca
a žalovaný sú spriaznenými osobami, preto by sa malo uplatniť aj trasferové oceňovanie. Taktiež je
otázne, či nárok žalovaného nebol premlčaný, keďže licenčná zmluva bola uzavretá dňa 01.11.2011
a dohoda o urovnaní bola datovaná na december 2019. Dohoda je preto úkonom bez primeraného
protiplnenia a zároveň ukracujúcim úkonom.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii -
§ 9 ods. 3, § 32 ods. 9, ods.14, § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, 2 a 3, § 60 ods. 1, 2, § 62 ods. 2.

4. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia uviedol, že žalobca sa v konaní domáha určenia,
že právny úkon žalovaného, konkrétne Dohoda o urovnaní číslo 112020 zo dňa 03.12.2019 medzi

úpadcom NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO a žalovaným je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa snažil urobiť exit z družstva - úpadcu, pričom predmetným
právnym úkonom mal ukrátiť ostatných veriteľov úpadcu, pričom aj samotná výška jeho pohľadávky je
nepreukázaná. Žalovaný uvedené odmietal s tým, že žalobca nepreukázal, že v čase urobenia sporného
právneho úkonu mal úpadca veriteľov, ktorých by žalovaný ukrátil, pričom aj samotné know how, ktoré

bolo predmetom dohody malo hodnotu uvedenú v dohode, resp. aj vyššiu hodnotu.

5. Súd prvej inštancie k včasnosti podania žaloby žalobcom uzavrel, že žaloba bola podaná včas, keď
bola jednak zachovaná lehota na podanie žaloby podľa § 57 odsek 2 ZKR, t.j. v lehote jedného roka
od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 13.09.2022 (žaloba doručená súdu dňa 12.09.2023)

a súčasne lehota troch, resp. piatich rokov na odporovanie právnemu úkonu (Dohoda o urovnaní zo
dňa 03.12.2019 a vyhlásenie reštrukturalizácie zo dňa 07.09.2021 vzhľadom na spriaznenosť osôb
žalovaného a úpadcu).

6. Súd prvej inštancie ďalej v rámci právneho hodnotenia uviedol, že žalobca bol v konaní povinný

preukázať, že došlo k ukráteniu veriteľov, a teda v tomto rozsahu uniesť dôkazné bremeno tvrdenia.
Žalobca síce odkázal na vysoký počet veriteľov a skutočnosť, že došlo k dramatickému zníženiu
základného imania úpadcu, v konaní však žiadnym spôsobom nepreukázal, že vyššie uvedeným
právnym úkonom úpadca, resp. žalovaný spôsobil zmenšenie majetku úpadcu, a tým pádom ukrátenie
veriteľov. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím v žalobe určenej dohody, a

pretomalsprávcaakožalobcavžalobeuviesťhodnotumajetkudlžníkapreduzavretím,resp.účinnosťou
tejto dohody a konkrétnu sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka
uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. V tejto súvislosti je
nevyhnutné poukázať aj na to, že predmetná pohľadávka vo výške 900.000,- Eur mala byť žalovanému
vyplácaná v splátkach, pričom v konaní nebolo preukázané, v akej výške došlo k jej uhradeniu (žalobca

uviedol,žeminimálnevovýške410.209,41Eurtitulompostúpeniapohľadávkyaekonomickéhozápočtu,
ktorý predložili súdu). Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti toho ktorého
odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku
účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok
veriteľov dlžníka (k tomu bližšie v rozsudku Krajského súduvBanskej Bystricisp.zn.25CoKR/2/2014

z 21.7.2014 publikovanému pod č. 33 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 3/2016). Súd
zároveňkonštatoval,žepredloženiekonečnéhozoznamupohľadávokvkonkurzenamajetokúpadcunie
je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. Žalobca
je v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka
- úpadcu, a tým preukázať hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však

z jeho strany nedošlo (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. marca 2017, sp. zn.
13CoKR/34/2016). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval aj na súdnu prax a judikatúru napr.:
rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. apríla 2019, číslo konania 15CoKR/12/2018 - 192,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. apríla 2018, spisová značka 14CoKR/23/2017, Zbierkastanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov SR číslo 3/2016 (rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 21. júla 2014, spisová značka 25CoKR/2/2014), Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 5. novembra 2014, spisová značka 25CoKR/5/2014.

7. Súd prvej inštancie k veriteľom v čase urobenia sporného správneho úkonu uviedol, že v konaní bola
sporná existencia veriteľov v čase uzatvorenia dohody, ktorej platnosť sa v konaní napáda. Žalobca v
konaní poukázal na zoznam veriteľov, z ktorého vyplýva ich vysoký počet, a teda že hodnota týchto
záväzkov nemôže byť uspokojená v celom rozsahu. Pokiaľ ide o zmenšenie majetku úpadcu žalobca

poukázal na zníženie vlastného imania za rok 2020 oproti 2019 a následné zníženie imania za rok
2021, keďže plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Súdu je známe z jeho úradnej činnosti vzhľadom
na skutočnosť, že na Okresnom súde Prešov sa vedie veľký počet incidenčných konaní v súvislosti
s konkurzom vyhláseným na úpadcu - NFD, že pohľadávky veriteľov začali vznikať v priebehu roku
2020, keď úpadca začal vylučovať jednotlivých členov družstva (NFD), ktorým mal vzniknúť nárok na
vyrovnací podiel titulom ich členstva v družstve, ktoré zaniklo. Žalobca síce v podaní zo dňa 23.04.2024

označil pohľadávky veriteľov, ktoré mali vzniknúť pred uzavretím sporného právneho úkonu, konkrétne
pohľadávky číslo 578, kde veriteľom je NFD a.s., so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 46 847 162 vo výške 55.245,42 Eur a pohľadávky číslo 867, kde veriteľom je MAFRA Slovakia,
a.s., IČO: 51 904 446 vo výške 1.403,19 Eur.
Pokiaľ ide o prvú z menovaných pohľadávok (NFD a.s.), z jej prihlášky do konkurzného konania však

vyplýva, že táto pohľadávka bola zistená až pri audite v roku 2020 a uznesením zo dňa 15.04.2021 bolo
rozhodnuté o jej splácaní.
Čo sa týka druhej menovanej pohľadávky (MAFRA Slovakia, a.s.), táto vznikla až na základe
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.07.2022 pod spisovou značkou 11C/49/2018.
Obe uvedené pohľadávky vznikli po urobení sporného právneho úkonu, a teda súd bol názoru,

že týmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok, ktoré v tom čase ešte neexistovali. Z
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že k uzavretiu predmetnej dohody došlo v roku 2019,
konkrétne 03.12.2019, t.j. predtým, ako sa úpadca stal dlžníkom voči vysokému počtu veriteľov -
bývalých členov družstva úpadcu. V tejto súvislosti súd poukazoval na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/6/2022 zo dňa 26.04.2023.

8. Súd prvej inštancie v zmysle vykonaného dokazovania nezistil, že by v čase vykonania sporného
právneho úkonu, uzavretia dohody, úpadca evidoval voči sebe veriteľov, ktorých by sporný právny úkon
uzavretý medzi úpadcom a žalovaným ukrátil. V konaní síce je preukázané, že voči úpadcovi eviduje
pohľadávku veľký počet veriteľov (o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté), súčasne je však preukázané,

že ich pohľadávky vznikli až po vykonaní sporného právneho úkonu, ktorého platnosť žalobca napáda.
Zároveň v prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by sa jednalo o úkon bez primeraného
protiplnenia a keďže nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku
úpadcu, nemohlo sa jednať ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle
§ 60 ZKR. Práve naopak, žalovaný do konania predložil znalecký posudok znalca G. H. I. číslo 3/2020 zo

dňa 29.02.2020, z ktorého záveru vyplýva, že všeobecná hodnota oceniteľných práv ku dňu 29.02.2020
tvorená obchodným a komerčným know how, ktoré bolo predmetom odporovateľného právneho úkonu
v tomto konaní je 960.400,- Eur bez DPH a 1.152.480,- Eur s DPH. Vzhľadom k uvedenému bol súd
názoru, že hodnota tohto majetku nebola umelo nadhodnotená za účelom ukrátenia iných veriteľov.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v

konaní nepreukázalukráteniepohľadávokveriteľov,ktorísiprihlásilipohľadávkydokonkurzunamajetok
úpadcu ako jedného z predpokladov úspešnosti odporovacej žalobe. Súd sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že na základe plnenia úpadcu spriaznenej osobe úpadcu z právnych úkonov, na ktoré
žalobca poukazuje, došlo k ukráteniu veriteľov najmenej o sumu, ktorú žalobca zároveň uplatnil
v tomto konaní. Inak povedané, žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k zmenšeniu majetku

úpadcu, nepreukázal ani to, aký bol majetok úpadcu pred plnením z úkonu, ktorého neúčinnosti sa
domáha. Zároveň žalobca nepreukázal a nie je teda zrejmé, v akej sume by sa mohli ostatní veritelia
z tohto majetku úpadcu uspokojiť. Listiny predložené žalobcom nepostačujú na unesenie dôkazného
bremena. Rovnako pokiaľ ide o premlčanie nároku titulom uzavretej dohody, keď podľa názoru žalobcu
premlčacia lehota začala plynúť od roku 2011, kedy medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu

licenčnej zmluvy, sa súd s týmto názorom nestotožňuje. Z uzavretej dohody síce vyplýva, že medzi
zmluvnými stranami došlo k uzavretiu licenčnej zmluvy (ktorá súdu nebola napokon ani predložená), súd
je však názoru, že nárok na plnenie, resp. plynutie premlčacej lehoty začalo až uzavretím predmetnej
dohody, kedy sa špecifikovalo plnenie. V konaní nebolo preukázané, že uzavretím licenčnej zmluvy sazmluvné strany zaviazali na určité plnenie v prospech žalovaného, tento nárok vznikol až uzavretím
spornej dohody, kedy podľa názoru súdu začala plynúť aj premlčacia lehota. Nakoľko žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno o existencii jedného z predpokladov odporovateľnosti právneho

úkonu, resp. právnych úkonov, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania neskúmal naplnenie
ostatných predpokladov odporovateľnosti, keďže všetky predpoklady musia byť splnené kumulatívne -
súčasne. Preto absencia čo i len jedného predpokladu má bez ďalšieho za následok zamietnutie žaloby,
ktorou sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP a priznal
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie
svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Podanie odvolania odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

11. Bol toho názoru, že jednoznačne preukázal ukrátenie pohľadávok veriteľov a to konkrétne
pohľadávka s poradovým číslom 578 (veriteľ NFD a.s., IČO: 46 847 162). Súd prvej inštancie v bode 24.
odôvodnenia uviedol, že pohľadávka bola zistená až pri audite.
Mal za to, že skutočný moment zistenia existencia pohľadávky a právny vznik týchto pohľadávok nie

je možné zamieňať. Moment vzniku pohľadávky bol stanovený na kumulované obdobie za rok 2016
až 2019, pričom zistenie pri audite je len administratívnym úkonom, a to najmä pre účely účtovníctva.
Rovnako je bez právneho významu to, že uvedené straty boli deklarované až uznesením zo dňa
15.04.2021, keďže rovnako ide len o administratívny úkon na účely účtovníctva. Uvedené je potrebné
vnímať rovnako v kontexte, ako keď má veriteľ pohľadávku napr. z kúpnej zmluvy, avšak faktúra je

vystavená až dodatočne (pohľadávka vzniká vždy z konkrétneho právneho vzťahu a nie z daňovo –
administratívneho úkonu). V tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR a § 488
Občianskeho zákonníka. Preto okamihom vzniku pohľadávky je jej reálny vznik za roky 2016 až 2019 a
nie okamih jej zistenia, keďže čas plnenia rovnako nemá právny význam pre otázku vzniku pohľadávky.
Pokiaľ ide o pohľadávku s poradovým číslom 867 (veriteľ MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446) súd

v odôvodnení rozsudku uviedol, že táto pohľadávka vznikla až rozhodnutím okresného súdu o priznaní
trov konania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/2021 z 13. júla 2021, z ktorého
vyplýva záver, že do konkurzných konaní je možné prihlásiť pohľadávky vzniknutých z trov právneho
zastúpenia aj bez meritórneho rozhodnutia (uznesenia) o priznaní konkrétnej výšky trov postačuje to,
že právny úkon, za ktorý sa uplatňujú trovy bol vykonaný. Žaloba bola podaná ešte v roku 2018, a teda

nárok vznikol pred namietaným (neúčinným) právnym úkonom.

12. Žalobca mal zato, že hmotnoprávna podmienka ukrátenia veriteľa bola splnená, keďže minimálne
tieto pohľadávky boli napádaným úkonom ukrátené a bol naplnený prvý odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam), keď súd vyhodnotil predložené prihlášky pohľadávok ako pohľadávky, ktoré nevznikli pred
namietaným právnym úkonom. Podľa názoru žalobcu správne skutkové zistenia mali byť také, z ktorých
vyplýva zistenie, že pohľadávky vznikli pred namietaným právnym úkonom.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca uviedol, že súd prvej inštancie

nesprávneprávneposúdilustanovenie§57ods.1ZKR(hmotnoprávnapodmienkaneúčinnostiprávnych
úkonov), kde podľa názoru žalobcu súd nesprávne aplikoval túto normu a nesprávne si vyložil túto normu
ak v uvedenej právnej veci vyslovil názor, že neboli pohľadávky namietaných veriteľov ukrátené.

14. Žalobca za ďalší argument svedčiaci v prospech odvolania považoval nevyporiadanie sa súdu

s otázkou odporovateľného právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR. Samotný žalovaný bol (minimálne)
osobouspriaznenousúpadcomvčaseuzatvoreniadohody.PodľavýpisuzORSRjezrejmé,žežalovaný
bol v čase uzatvorenia dohody členom štatutárneho orgánu (predseda) úpadcu. Takisto žalovaný môže
byť považovaný aj za osobu, ktorá má resp. mala v úpadcovi kvalifikovanú účasť. Je teda zároveň
osobou ovládajúcou a osobou, ktorá je majetkovo a personálne prepojená. Žalovaný tak uplatňoval vplyv

na riadenie. Uvedené rovnako vyplynulo aj z iných incidenčných sporov vedených na Okresnom súde
Prešov, kde žalovaný doručil tzv. uznanie záväzku, kde sám seba označuje za predsedu družstva.15. Žalobca poukazoval na znenie § 60 ods. 1 a 2 ZKR a dodal, že nakoľko ide o namietaný úkon medzi
spriaznenými osobami (žalovaným a úpadcom), úmysel v otázke ukrátenia veriteľov sa predpokladá,
pričom uvedené sa vzťahuje aj na mrhanie majetkom. Aj keď prevažná väčšina pohľadávok z titulu

členstva v družstve mohla formálne vzniknúť až po roku 2020, avšak žalovaný je osobou spriaznenou
s úpadcom a musel mať vedomosť o týchto úkonoch resp. o finančnej situácii úpadcu (ak nemal
vedomosť, musí to preukázať, keďže úmysel sa predpokladá, čo v tomto prípade nenastalo). Je veľmi
pochybnéazvyšujúcepozornosť,akprávevčasevznikajúcichproblémovžalovaný,ktorýjespriaznenou
osobou s úpadcom uzavrel namietanú dohodu, ktorá úpadcovi nepriniesla žiaden prospech práve

naopak, minimálne suma 410.209,41 Eur (celkovo hodnota úkonu 900.000,- Eur) sa dostala priamo k
žalovanému. Pre úpadcu nemalo žiaden finančný prospech vykonať túto transakciu, keďže z uvedeného
obchodu nedostal žiadne reálne protiplnenie.

16. Žalobca k úmyslu ďalej uviedol, že ani predložený znalecký posudok nemá výpovednú hodnotu,
keďže je vnútorne nepreskúmateľný, nakoľko vychádza len z jednostranných tvrdení žalovaného, ktoré

si znalec vôbec neoveril ani neuviedol, z akých podkladov pri overovaní týchto skutočností vychádzal.
Keďže išlo o úkon medzi spriaznenými osobami, úmysel ukrátiť pohľadávky sa prezumuje a to vrátane (s
odstupom času niekoľko mesiacov) budúcich pohľadávok členov družstva. Keďže daný úkon nemal pre
úpadcu žiaden ekonomický či hospodársky význam, ide zároveň o mrhanie majetkom, ktoré spôsobilo
zároveň to, že budúce pohľadávky (ani tie vyššie uvedené) nebudú v plnom rozsahu uspokojené, keďže

minimálne zo súpisu podstát úpadcu v porovnaní s prihlásenými pohľadávkami vyplýva (viac ako 10
miliónov prihlásených pohľadávok), že pohľadávky nemôžu byť uspokojené v celom rozsahu.

17. Žalobca mal zato, že rovnako poukázal na zmenšenie majetku pred namietaným úkonom a po
namietanom úkone, nakoľko zo súdneho spisu a z Obchodného vestníka je zrejmé, že pohľadávky

veriteľov nebudú v celom rozsahu uspokojené, pritom ešte aj namietaný úkon minimálne v rozsahu
410.209,41 Eur zmenšil uspokojenie veriteľov. Vzhľadom na nulový hospodársky prospech pre úpadcu
(aj tak by si musel prihlásiť pohľadávky žalovaný ako pohľadávky podriadené resp. pohľadávky mali byť
aj tak už dávno premlčané), obrátené dôkazné bremeno v otázke úmyslu ukrátiť veriteľov a spriaznenosť
daných osôb má žalobca za to, že takáto transakcia (napádaná dohoda), je jednoznačným mrhaním

majetku.

18. Žalobca bol toho názoru, že v danom prípade ide zároveň o úkon bez primeraného plnenia (§
58 ZKR) preto, že ide o úkon úpadcu, na základe ktorého úpadca poskytol plnenie, ktorého obvyklá
cena je podstatne vyššia. Hodnota plnenia 900.000,- Eur nezohľadňuje hodnotu Licenčnej zmluvy

(i) a nehmotných majetkových práv (ii), keďže nie je preukázaný ich rozsah, hodnota či transferové
oceňovanie. Keďže ide o úkon (dohoda), ktorý úpadca vykonal v prospech spriaznenej osoby s
úpadcom, úpadok úpadcu (v tom čase úpadcu) sa predpokladá. Keďže ide o spriaznené osoby, muselo
byť vykonané transferové oceňovanie. Žalobca nemá preukázané, ani mu nebolo do dnešného dňa
preukázané, že plnenie Licenčná zmluva má akúkoľvek hodnotu, a či vôbec by táto bola ohodnotená

na sumu 900.000,- Eur. Rovnako nie je zrejmé, či úpadca túto Licenčnú zmluvu v takomto rozsahu
aj nadobudol resp. či z nej mal majetkový (akýkoľvek) prospech. Čo je však nesporné, že minimálne
časť plnenia 410.209,41 Eur sa dostala k rukám žalovaného, a úpadca z tohto obchodu nemal žiadny
majetkový prospech.

19. Poukazoval na článok 1 ods. 3 (1.3) dohody, v ktorom je uvedené, že Licenčná zmluva bola
uzatvorená dňa 01.11.2011, pričom dohoda o urovnaní bola datovaná na december 2019, a teda by
aj akékoľvek peňažné nároky žalovaného voči úpadcovi boli premlčané. Nebyť vplyvu žalovaného na
úpadcu, takéto plnenie by za štandardných ekonomických podmienok nebolo poskytnuté. Uvedená
argumentácia sa vzťahuje aj na iné „nehmotné majetkové práva“, ktorých hodnota vôbec nie je

preukázaná. Rovnako sa v článku 1 ods. 4 (1.4) dohody uvádza, že už od vzniku úpadcu (NFD) sa
tieto majetkové práva (ak vôbec) prevádzali na úpadcu, a teda aj v tomto prípade by prípadné peňažné
nároky žalovaného voči úpadcovi boli premlčané.

20. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil odporovateľný právny úkon, ako úkon, ktorý nie je

mrhaním majetku. Súčasne mal žalobca za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak
uviedol, že žalovaný nemal úmysel ukrátiť veriteľov, keďže žalovaný má prezumovaný úmysel, a tento
nepreukázal opak. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak uviedol, že žalobca nepreukázal
zmenšenie majetku, keďže s poukazom na aktuálne zapísaný majetok v súpise a celkové prihlásenépohľadávky je zrejmé, že uspokojenie pohľadávok nielenže nemôže byť úplné ale aj namietaným
právnym úkonom sa uspokojenie veriteľov ešte viac znížilo. Nesprávne skutkové zistenie vzhľadom na
ust. § 58 ZKR smeruje aj k tomu, že uvedená dohoda je bez primeraného protiplnenia, keďže žiadna

reálna protihodnota sa k úpadcovi nedostala.

21. Žalobca takisto uviedol, že bol naplnený druhý odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Nesprávne právne posúdenie smeruje k ust. § 57 ods. 1 ZKR (hmotnoprávna podmienka neúčinnosti
právnych úkonov), kde podľa názoru žalobcu súd nesprávne aplikoval túto normu a nesprávne si vyložil

túto normu ak v uvedenej právnej veci vyslovil názor, že žalobca nepreukázal zmenšenie majetku, keďže
podľa uvedeného (poukazom na aktuálne zapísaný majetok v súpise a celkové prihlásené pohľadávky)
je zrejmé, že uspokojenie pohľadávok nielenže nemôže byť úplné ale aj namietaným právnym úkonom
sa uspokojenie veriteľov ešte viac znížilo. Podľa názoru žalobcu tak správne právne posúdenie má byť
také, z ktorého vyplýva zistenie, že došlo k zmenšeniu majetku, a toto zmenšenie má priamy účinok na
zníženie uspokojenie veriteľov, a teda bola naplnená požiadavka v ust. § 57 ZKR.

Ďalšie nesprávne právne posúdenie smeruje k nesprávnej právnej aplikácii a výkladu ust. § 60 ZKR.
Nakoľko žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom a predpokladá sa jeho úmysel ukrátiť veriteľov a
tým pádom ide zároveň aj o mrhanie majetku. Správne právne posúdenie (aplikácia a výklad) ust. § 60
ZKR malo byť také, pri ktorom žalovaný vykonal ukracujúci právny úkon. Nesprávne právne posúdenie
smerujeknesprávnejprávnejaplikáciiavýkladuust.§58ZKR.Nakoľkožalovanýjeosobouspriaznenou

s úpadcom predpokladá sa úpadok dlžníka, pričom nebola preukázaná primeranosť protiplnenia.

22. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zotrval na svojich prednesoch vo veci a napadnutý
rozsudok považoval za zákonný a vecne správny.

24. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bolo nesporne preukázané ukrátenie pohľadávok veriteľov, a to

pohľadávkou pod por. č. 578 (veriteľa NFD a.s.). Dodal, že táto pohľadávka bola zistená až pri výkone
auditu v roku 2020. Ide o neplatný právny úkon, nakoľko o tejto údajnej pohľadávke rozhodlo neplatné
predstavenstvo, ktoré je neplatné v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa,
sp. zn. 5Cb/5/2020 a jednak išlo o zmenu prijatého uznesenia z predošlého obdobia, kde daná údajná
pohľadávka nemohla ani vzniknúť. Mal za to, že je vylúčené, aby sa žalobca odvolával na pohľadávku,

ktorá v danom období nemohla vzniknúť a žalovaný nemohol mať na ňu žiaden vplyv. Dlžník sa o
tejto údajnej pohľadávke dozvedel až pri výkone daného auditu a následne sa úpadca uznesením zo
dňa 15.04.2021 uzniesol na tom, že bude tento záväzok splácať. Teda v čase uskutočnenia Dohody o
urovnanízodňa03.12.2019danápohľadávkanielenženebolavymáhateľná,aledlžníkanionejnevedel,
a preto v danom prípade nemôže ísť o ukrátenie veriteľa. Tiež je nesporné, že ide o účinne popretú

pohľadávku, ktorá zanikla a je preto zrejmé, že išlo o fiktívnu pohľadávku.

25. Žalovaný k pohľadávke s por. č. 867 uviedol, že aj táto pohľadávka vznikla až po uzavretí Dohody
o urovnaní zo dňa 03.12.2019, a to rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 12.07.2022. Všetky domnienky
žalobcu o úmyselnom konaní sú v danom prípadne absolútne irelevantné a neopodstatnené. Podotkol,

že aj táto údajná pohľadávka účinným popretím zanikla. Takisto žalobca ani v žalobnom návrhu
neuviedol konkrétne pohľadávky veriteľov, ktorí by mohli byť údajne ukrátení daným právnym úkonom.

26. Žalovaný námietke žalobcu, že pre úpadcu nemalo žiaden finančný prospech vykonať túto trakciu,
keďže nedostal žiadne reálne plnenie uviedol, že žalobca úmyselne opomenul znalecký posudok č.

3/2020 G. H. I., znalca, ktorý v závere svojho posudku (strana 10 posudku) určil, že všeobecná hodnota
oceniteľných práv ku dňu 29.02.2020 predstavuje sumu 960.400,- Eur bez DPH, t. j. 1.152.480,-
Eur vrátane DPH. Teda predmet licenčnej zmluvy mal vyššiu hodnotu ako bola zmluvnými stranami
dohodnutá odplata 900.000,- Eur. Žalobca mal možnosť v konaní predložiť znalecký posudok na
preukázanie hodnoty plnenia, čo však neučinil. Považoval za nesporné, že ani v čase uzatvorenia

právneho úkonu a ani po účinnosti tohto právneho úkonu by sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov
(aj keď v tom čase žiadne pohľadávky veriteľov neexistovali) nijakým spôsobom neznížila. Nesúhlasil
ani s tvrdením, že úpadca nemal z tohto obchodu žiaden majetkový prospech, pretože v rámci svojejpodnikateľskej činnosti využíval všetky nehmotné majetkové práva, ktorú boli predmetom Licenčnej
zmluvy.

27. K poukazovaniu žalobcu na spriaznenosť žalovaného s úpadcom uviedol, že väčšina pohľadávok z
titulu členstva v družstve vznikla až po roku 2020. V spore žalovaný jednoznačne a nesporne preukázal,
že v čase učinenia daného právneho úkonu neexistovala a nebola splatná žiadna pohľadávka veriteľa,
ktorá mohla byť týmto právnym úkonom ukrátená. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať a predložiť,
že daným úkonom došlo k ukráteniu, resp. k mrhaniu majetkom.

Zároveň sa žalovaný stotožnil s odôvodnením v bode 28. napádaného rozsudku, v ktorom súd okrem
iného uviedol, že žalobca v spore nepreukázal ani to, aký bol majetok úpadcu pred plnením z úkonu a
ani v akej sume by sa mohli ostatní veritelia z tohto majetku úpadcu uspokojiť.

28. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali v celom rozsahu na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach a argumentoch.

29. Zo strany odvolacieho súdu bola stranám sporu zaslaná výzva týkajúca sa možnej aplikácie § 57
ods. 4 ZKR zo strany odvolacieho súdu.

30. Žalobca vo svojom vyjadrení zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní proti napadnutému

rozsudku. Bol toho názoru, že zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané ukrátenie pohľadávok
veriteľov a to pohľadávky pod por. č. 578 (veriteľa NFD a.s.) a pohľadávky pod por. č. 867 (veriteľa
MARFA Slovakia, a.s.). Mal za to, že hmotnoprávna podmienka ukrátenia veriteľa bola splnená, keďže
minimálne tieto pohľadávky boli napádaným úkonom ukrátené.

31. Žalovaný k výzve súdu uviedol, že v predmetnom spore preukázal, že pohľadávky, na ktoré
poukazuje žalobca v čase uzatvárania dohody neexistovali. Zároveň má za to, že žalobca nepreukázal,
že by právny úkon, ktorého sa domáha určiť ako neúčinný, mal za následok zníženie majetkovej
podstaty v miere, ktorá by ovplyvnila pomerné uspokojenie prihlásených pohľadávok. Podľa žalovaného
v predmetnej veci nebolo preukázané žiadne konkrétne ukrátenie žiadneho konkrétneho veriteľa, ani

zníženie výťažku pre účely konkurzného rozvrhu.

32. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Zastával názor, že žaloba o neúčinnosť právneho úkonu nespĺňa
hmotnoprávnepodmienkynajejpodanieažalobcomuvádzanédôkazysúvykonštruovanéanepravdivé.

Žalovaný ďalej vo svojom podaní spochybňoval samotnú pohľadávku č. 578. Dodal, že pohľadávka č.
578 ani nejestvuje, keďže bola účinne popretá a veriteľ nepodal žalobu voči popretiu.

33. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,

bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

34. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

35. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

36. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú stranysporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

38. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a
inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací
súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.

39. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
pretoževykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Vodvolanížalobcaneargumentuježiadnymiskutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

40. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na
základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj na

všetky odvolacie námietky žalobcu, keďže tieto už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

41. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym hodnotením súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
opodstatnenosť podanej žaloby. Bol to práve žalobca, ktorý mal v konaní preukázať opodstatnenosť ním
uplatneného nároku. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď v dôsledku neunesenia dôkazného

bremena zo strany žalobcu, žalobu zamietol.

42. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

43. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi
odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie
konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil
pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní

právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov.
Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných,
ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym
úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky.

Z ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie
ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka
napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie
pohľadávky.

44. V zmysle dikcie ustanovenia § 57 ZKR upravujúceho všeobecnú skutkovú podstatu odporovateľných
právnych úkonov, konkrétne z jeho ustanovenia odseku 4 vyplýva, že odporovať možno len tomu
právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka. Teda pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia
uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým

právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
Úspešnosť odporovateľnosti je však závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom
zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky toho ktorého veriteľa.Takisto nemôže byť ňou akákoľvek pohľadávka veriteľa voči úpadcovi, ale musí ísť o pohľadávku, ktorú
si veriteľ prihlásil. Dôkazné bremeno spočíva v posudzovanom prípade na žalobcovi ako správcovi
konkurznej podstaty.

45. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné
preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa.
Pokiaľ sa týka pohľadávky s poradovým číslom 867 (veriteľ MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446)
odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a dodáva, že samotné podanie žaloby

ešte nespôsobovalo, že spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s. má voči úpadcovi pohľadávku, nakoľko až
meritórnym rozhodnutím vo veci bolo možné uzavrieť kto zo strán sporu bol v konaní úspešný a kto je
povinný nahradiť protistrane trovy konania. Pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 11C/49/2018 datovaného až dňom 12.07.2022, pričom nie je podstatné v zmysle
nálezu ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 186/2021 z 13. júla 2021, či v meritórnom rozhodnutí bolo rozhodnuté už aj
o výške týchto trov konania, keďže postačuje samotné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

Rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania bolo však až po vykonaní odporovateľného právneho
úkonu (dňa 03.12.2019 ), kedy súd priznal spoločnosti MAFRA Slovakia, a.s. nárok na náhradu trov
konania proti úpadcovi.
Pokiaľ sa týka pohľadávky s poradovým číslom 578 (veriteľ NFD, a.s.) odvolací súd je rovnako toho
názoru, že aj táto pohľadávka veriteľa bola zistená až po vykonaní odporovateľného právneho úkonu

(dňa 03.12.2019 ), nakoľko bola zistená až auditom v roku 2020 a až uznesením zo dňa 15.04.2021
bolo rozhodnuté o jej splácaní.

46. Žalovaný ohľadne pohľadávky č. 578 počas odvolacieho konania uviedol, že táto pohľadávka
dokonca ani nejestvuje, keďže bola účinne popretá a veriteľ nepodal žalobu voči popretiu. Odvolací

súd zotrváva na vyššie uvedenom ohľadne pohľadávky č. 578, avšak považuje za potrebné doplniť, že
v prípade ak by bolo preukázané, že predmetná pohľadávka č. 578 bola účinne žalobcom ako správcom
úpadcu popretá a voči popretiu by nebola podaná incidenčná žaloba popretým veriteľom t.j. NFD, a.s.
nebolo by možné sa na túto pohľadávku ako existujúcu dovolávať t.j., že odporovateľným právnym
úkonom došlo k ukráteniu predmetnej pohľadávky.

47. Povinnosťou žalobcu bolo takisto uniesť dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že odporovateľným
právnym úkonom úpadca, resp. žalovaný spôsobil zmenšenie majetku úpadcu, a teda aj ukrátenie
veriteľov. Žalobca bol povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a
tým preukázať hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, keďže tak neurobil neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že odporovateľným právnym úkonom došlo k zmenšeniu
majetku úpadcu, resp. ako to nazýva žalobca v odvolaní mrhaním majetku úpadcu.

48. Pokiaľ žalobca poukazoval v podanom odvolaní na viaceré rozsudky odvolacích súdov /rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.10.2016 sp. zn.: 43CoKR/19/2016, rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.07.2014 sp. zn.: 25CoKR/2/2014/ odvolací súd uvádza, že žalobca iba
účelovo vyňal z týchto rozsudkov ich časti, ktoré s prejednávanou problematikou (totiž nepreukázania
existencie veriteľov, u ktorých reálne došlo k ukráteniu odporovateľným právnym úkonom) nesúvisia.

49. Podstatným pre posúdenie veci je fakt, že pohľadávky, ktorých uspokojenie malo byť napádaným

právnym úkonom ukrátené v čase napádaného právneho úkony ešte neexistovali (vznikli až neskôr), je
teda logicky vylúčené, aby napádaný právny úkon úpadcu ukracoval tieto ešte neexistujúce pohľadávky
veriteľov. Keďže nebol naplnený základný predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 57
ods.4 ZKR - ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, súd prvej inštancie
správne žalobu zamietol.

50. Nesplnením základného predpokladu pre určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu nie
je potrebné sa zaoberať ďalšími skutkovými podstatami odporovateľného právneho úkonu v zmysle
ustanovení § 58 a § 60 ZKR.

51. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom
odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje vočivýsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

52. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade

spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

53. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov

je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému

prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

54. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a

relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

55. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či

k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), odvolací
súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom
prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie.

56. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010 rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].

57. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací

súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň potvrdil aj
závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie.

58. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní

úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením.59. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).