Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 41C/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211670
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpírová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424211670.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v sporovej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená opatrovníkom E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX,
D., právne zastúpená: JUDr. Patrik Ozimanič, advokát, IČO: 54 345 511, Dúbravská cesta 2, Bratislava,
proti žalovanému: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., o určenie vlastníckeho práva , takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa A. B., H. I., J.: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, trvale bytom: C. XX,
XXX XX D., je podielovým spoluvlastníkom bytu č. 7, nachádzajúceho sa na 4. poschodí, bytového domu
so súpisným číslom: 5065, vchod: C. XX, popis stavby: C. XX,XX, postavenom na pozemkoch parcely
registra „C“ č. 1110, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 193 m2 a č. 1111, druh

pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území: K.,
obec: D. – K., okres: D. L., evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na LV č.
XXXX, vrátane k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, zariadeniach,
príslušenstve a pozemku o veľkosti XXX/XXXXX, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

II. Súd určuje, že žalovaný G. B., H. B., J.:XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX trvale bytom: C.
XX, XXX XX D. je podielovým spoluvlastníkom bytu č. 7, nachádzajúceho sa na 4. poschodí, bytového

domu so súpisným číslom: 5065, vchod: C. XX, popis stavby: C. XX,XX, postavenom na pozemkoch
parcelyregistra„C“č.1110,druhpozemku:Zastavanáplochaanádvorieovýmere193m2ač.1111,druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území: K.,
obec: D. – K., okres: D. L., evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na LV č.
XXXX, vrátane k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, zariadeniach,
príslušenstve a pozemku o veľkosti XXX/XXXXX, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, dourčenou súdu dňa 3.12.2024 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia, že je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti ( špecifikovanej vo výroku tohto rozsudku, ďalej len „byt“)
a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a určenia, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti ( špecifikovanej vo výroku tohto rozsudku) a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1
k celku, a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony a to na
základe právoplatného súdneho rozhodnutia, kedy jej zákonným zástupcom- opatrovníkom je jej syn
E. B. ( ďalej len „ opatrovník“). Súd obmedzil žalobkyňu na právne úkony v rozsahu nakladanias hnuteľným a nehnuteľným majetkom, v rozsahu jeho scudzenia, darovania, zaťaženia záložným
právom, vecným bremenom a prenájmom, v rozsahu uzatvárania akýchkoľvek zmlúv s právnickými
a fyzickými osobami vrátanie zmluvy o ručení, konania pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy,

finančnými inštitúciami, v rozsahu preberania listových zásielok, rozhodovania o mieste svojho bydliska,
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o mieste a spôsobe liečby, umiestnenia do zdravotníckeho
zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti a vo všetkých úkonoch týkajúcich sa poskytovania
sociálnych služieb, v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 20,-Eur
jednorazovo, maximálne do 100,-eur mesačne.

Žalobkyňa bola podielovým spoluvlastníkom bytu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, opatrovník
o veľkosti podielu 1 a žalovaný o veľkosti podielu 1. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou dňa 20.6.2023
darovaciu zmluvu ( podpis žalobkyne bol notársky overený), predmetom ktorej bol práve prevod podielu
žalobkyne na byte o veľkosti 1. Vklad do katastra bol povolený dňa 3.8.2023, na základe čoho bol
žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník bytu o veľkosti podielu 3 a opatrovník o veľkosti 1.
Darovacia zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Lekárom z odboru psychiatria G. M. D.

bolo žalobkyni diagnostikované ochorenie- Demencia Alzheimer typu 2.ťažkého stupňa, uvedené
je konštatované v lekárskej správe zo dňa 17.8.2023 ( teda necelé 2 mesiace po uzavretí
darovacej zmluvy). Lekárka zároveň konštatovala, že žalobkyňa je nesamostatná, vyžaduje kompletnú
starostlivosť a jej osobnosť je zmenená dementným procesom. Alzheimerovu chorobu diagnostikovala
žalobkyni aj neurologička G. N. O., kedy v lekárskej správe zo dňa 3.8.2023 uviedla, že žalobkyňa je

dezorientovaná miestom a časom a je závislá od pomoci inej osoby a to 24 hodín denne. V konaní
o obmedzení žalobkyne v spôsobilosti na právne úkony, vedenom na súde, z dokazovania vyplynulo,
že je nepochybné, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou trvalého charakteru a to Alzheimerovou
demenciou ťažkého stupňa, nie je schopná si vybavovať vlastné záležitosti ani spôsobilá na právne
úkony. Súd vychádzal zo znaleckého posudku G. L. O., ktorý ku dňu vypracovania posudku 12.1.2024

( teda len pol roka po uzavretí darovacej zmluvy) konštatoval, že žalobkyňa je dezorientovaná miestom,
časom, situáciu nechápe, myslenie má ťažko dementné a je nutný dohľad 24 hodín a pomoc inej osoby
pri všetkých aktivitách. Ďalej konštatoval, že Alzheimerova choroba ťažkého stupňa je nevyliečiteľné
ochorenie, žalobkyňa nie je schopná žiadnych právnych úkonov a nie je schopná si vybavovať vlastné
záležitosti, choroba u nej vylučuje schopnosť samostatného života. Diagnóza znalca bola Demencia

pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom, ťažký stupeň. Svedkom stavu žalobkyne bol aj
opatrovník, kedy tento uvádza, že žalobkyňa nevedela aké je ročné obdobie, kde býva, aký je dátum,
ani koľko má rokov, nespoznávala svojich synov.
Žalobkyňa na základe vyššie uvedeného nemohla byť právne spôsobilá uzavrieť darovaciu zmluvu,
pretože v čase jej uzavretia trpela psychickým ochorením v dôsledku ktorého si neuvedomovala

následkysvojhokonania.Darovaciazmluvajetakabsolútneneplatnýprávnyúkon.Absolútnaneplatnosť
právneho úkonu pôsobí ex tunc, nastáva priamo zo zákona, z takéhoto právneho úkonu nemôže dôjsť
k platnej zmene, vzniku, alebo zániku práva a povinností.
Naliehavýprávnyzáujemnapožadovanímurčeníjedanýtým,žežalobkyňasanachádzavstaveprávnej
neistoty, kedy stav evidovaný v katastri nehnuteľností, nie je súladný s právnym stavom. Žalobkyňa je

spoluvlastníkom bytu o veľkosti podielu 1 a žalovaný o veľkosti podielu 1.
Žalobkyňa v žalobe navrhla vykonať nasledovné dôkazy: pripojiť administratívny spis Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor P. K./XX ( najmä originál darovacej zmluvy), vyžiadať a pripojiť zdravotnú
dokumentáciu žalobkyne od G. D. a G. O., ako aj nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru
zdravotníctvom a farmácia, odvetvie psychiatria, za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne

a jej spôsobilosti a schopnosti posúdiť následky svojho konania ( spôsobilosť uzavrieť darovaciu zmluvu
so žalovaným).

3.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Zostal v konaní nečinný, nepopieral skutkové tvrdenia žalobkyne, ani
dôvodnosť uplatňovaného nároku.

4.Súd sa v priebehu súdneho konania oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobkyne, obsahom
založenýchlistinnýchdôkazov(ktorépredložilažalobkyňa),pričomprihliadolnaskutočnosť,žeskutkové
tvrdenia žalobkyne neboli žalovaným popreté.

5.Je nesporné, že žalobkyňa je matkou žalovaného ako aj opatrovníka. Dňa 20.6.2023 uzavrela
žalobkyňa ( ako darca) darovaciu zmluvu so žalovaným ( ako obdarovaným), ktorej predmetom bol
jej spoluvlastnícky podiel na byte o veľkosti 1 a jeho prevod na žalovaného. Po formálnej stránke
obsahovala darovacia zmluvy všetky zákonné náležitosti, pričom podpis žalobkyne bol notársky overenýdňa 22.6.2023. Z obsahu čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je osvedčené, že v súčasnej
dobe je ako podielový spoluvlastník bytu zapísaný žalovaný o veľkosti podielu 3 a opatrovník o veľkosti
podielu 1. Ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na byte je u žalovaného uvedená ( okrem

uznesenia o dedičstve) aj sporná darovacia zmluva K./XX zo dňa 3.8.2023.

6.Dňa 3.8.2023 sa žalobkyňa dostavila na odborné vyšetrenie k neurológovi G. N. O.. Z obsahu lekárskej
správy je zrejmé, že podľa informácie poskytnutej synom, žalobkyňa zabúda, nepamätá si, nepozná
deti. Lekár konštatoval, že žalobkyňa je dezorientovaná miestom a časom, je závislá od pomoci druhej

osoby 24 hodín denne. Lekár stanovil diagnózu Alzheimerova chorova, bližšie neurčená. Žalobkyňa
dňa 17.8.2023 absolvovala aj psychiatrické vyšetrenie, ktoré vykonal psychiater G. M. D.. Z obsahu
lekárskej správy je zrejmé, že lekár konštatoval nasledovné: orientácia vlastnou osobou allopsychicky
narušená, vedomie lucídne, kontakt sťažený pre hypacusis. Spomalené psychomo.tempo, dominujú
konfabulácie, skreslené spomienky, výrazné poruchy pamät.ff v oboch zložkách. Aj zámena osôb.
Lekárka konštatovala, že žalobkyňa je v správaní nesamostatná, vyžaduje kompletnú starostlivosť,

zabezpečenie všetkých úkonov osobných, stravovania, domácnosti, užívania liekov a spoluprácu
s lekármi, jej osobnosť je zmenená dementným procesom ťažkého stupňa, vyžaduje riadnu celodennú
starostlivosť v sociálnom zariadení. Lekár stanovil diagnózu: Demencia Alzheimer typu 2, ťažkého
stupňa.

7.Do spisu bol založený aj rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa
16.9.2024 (právoplatný 16.10.2024), vo výroku ktorého súd obmedzil žalobkyňu v spôsobilosti na právne
úkony(vrozsahu,vakombolopísanývžalobe,okreminéhoajvrozsahukonaniapredštátnymiorgánmi,
orgánmi verejnej správy), ustanovil žalobkyni opatrovníka- E. B. a tomuto uložil povinnosť žalobkyňu
zastupovať v rozsahu obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Z odôvodnenia tohto rozsudku je

zrejmé, že súd v konaní ustanovil znalca G. L. O. ( odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria)
na vypracovanie znaleckého posudku ( o zdravotnom stave žalobkyne). Znalecký posudok č. 01/2024
znalec vypracoval 12.1.2024 ( jeho kópia je založená v spise č.l. 24-58). Z jeho obsahu je zrejmé,
že znalec, na základe osobného vyšetrenia žalobkyne, konštatoval, že táto nevedela na zadané
otázky odpovedať, na niektoré otázky hľadala odpoveď, ak nevie odpovedať mlčí, na niektoré otázky

odpovedá len jednoslovne, miestami mimo kategóriu otázky. Konštatoval, že je neschopná písania,
denných aktivít, samostatnej hygieny. Uviedol, že žalobkyňa bola dezorientovaná časom a miestom,
situáciu nechápala, myslenie ťažké dementné, výrazne bradypsychické, ostrovčekovité, zbytkové bez
vyexplorovaných bludov a suicidálnych ideácií, intelektové a mnestické funkcie ťažko deteriorované
na vrub ťažkého dementného syndrómu, osobnosť v séniu, s dementným syndrómom ťažkého

stupňa. Záverom znaleckého posudku boli odpovede na zadané otázky súdu. Znalec u žalobkyne
diagnostikoval Alzheimerovu demenciu ťažkého stupňa, test kognitívnych schopností nebolo možné
zrealizovať pre ťažký dementný syndróm, ide o trvalú duševnú poruchu, nie prechodného charakteru.
Pri znaleckom vyšetrení bola žalobkyňa dezorientovaná miestom a časom, nepostihovala situáciu,
v ktorej sa nachádzala, nechápala zmyslu znaleckého vyšetrenia. Znalec doplnil heteroanamnézu

syna, ktorý uviedol, že pre demenciu je liečená od roku 2019. Znalec vyhodnotil, že žalobkyňa nie
je schopná žiadnych právnych úkonov a nie je schopná si vybavovať svoje záležitosti. Konkretizoval,
že nie je spôsobilá: na žiadne úkony, uzatvárať zmluvy ( s výnimkou dispozície do sumy 20,-
Eur jednorazovo, maximálne do sumy 100,-Eur), samostatne disponovať s účtom v banke, poberať
dôchodok a sociálne dávky, samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inými orgánmi, rozhodovať

o zdravotnej starostlivosti, o umiestnení v zariadení poskytovania sociálnych služieb, o mieste svojho
bydliska, ani udeliť splnomocnenie na akýkoľvek úkon.

8.V rámci zápisnice z pojednávania vedeného na Mestskom súde Bratislava II sp. zn. XXX X/XXXX
zo dňa 2.5.2024 bola zaprotokolovaná výpoveď znalca G. L. O., v rámci ktorej sa podrobnejšie

vyjadril k zdravotnému stavu žalobkyne. Potvrdil, že ju navštívil dňa 4.1.2024. Opísal jej stav tak,
že nedokázala odpovedať na väčšinu otázok, nevedela nič napísať ani nakresliť, nebolo možné
vykonať test pamäťových schopností. Nakoľko žalobkyňa nebola schopná absolvovať ani znalecké
vyšetrenie, nie je schopná rozpoznať ani zmysel akéhokoľvek právneho úkonu ani si vybavovať vlastné
záležitosti, samoobslužnej činnosti, je odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť. Zároveň uviedol, že nie je

schopný odpovedať na otázku odkedy sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil tak, že trpí ťažkým stupňom
demencie,zodpovedaťtútootázkubysivyžiadaloďalšieznaleckédokazovanie.Pritejtochorobejevývoj
individuálny, nedá sa paušálne uviesť časové obdobie, ktoré u pacienta prebehne od diagnostikovaniaochorenia v jeho ľahšej forme až po ťažký stupeň. Potvrdil, že on posudzoval zdravotný stav žalobkyne
ku dňu 4.1.2024.

9.Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania
alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie
neúčinné.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 628 Občianskeho zákonníka darovaciu zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je

predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

10.Súd s prihliadnutím na charakter civilného sporového konania, ovládaného zásadou kontradiktórnosti
a zásadou formálnej pravdy a zhodnotiac uplatnený nárok čo do splnenia materiálnych podmienok pre
jeho danosť, konštatuje, že nárok žalobkyne bol v konaní riadne zdôvodnený, osvedčený prednesením
rozhodných skutkových tvrdení, pričom tieto boli preukázané relevantnými listinnými dôkazmi.

11.V prvom rade z obsahu listinných dôkazov súd mohol ustáliť existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Žalobkyňa v konaní žiadala určiť podielové spoluvlastníctvo k spornému bytu
tak,abytotozodpovedaloprávnemustavuveci,ktorýsanezhodovalsozápisomvkatastrinehnuteľností.
Dôvodom tejto nezhody bolo, že príslušný úrad povolil vklad podielového spoluvlastníctva bytu v podiele

1 v prospech žalovaného, na základe darovacej zmluvy, ktorá je ako právny úkon absolútne neplatná
a teda nebola spôsobilá vyvolať právny účinok v podobe prevodu vlastníckeho práva na obdarovaného.
Právny záujem žalobkyne na určení je v tomto prípade nespochybniteľný, nakoľko práve takýmto
určením dôjde k definitívnemu usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami a konečným spôsobom
( bez potreby ďalšej úpravy) sa zastabilizuje určenie rozsahu podielového spoluvlastníctva k bytu pre

jednotlivých spoluvlastníkov. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že žalobkyňa je v konaní zastúpená
zákonným zástupcom a to súdom ustanoveným opatrovníkom. Tento si splnil svoju povinnosť, určenú
súdnym rozhodnutím v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony žalobkyne, a podal na tomto
súde žalobu o určenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného, čím jednoznačne sledoval
záujem žalobkyne na odstránení nezákonného stavu v podobe zápisu vlastníckych práv k spornej

nehnuteľnosti, ktorý nezodpovedal skutočnosti. Hoci samotný opatrovník ( ako zákonný zástupca
v zmysle § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je synom žalobkyne, ktorý má nepochybne rovnako
záujem na požadovanom určení rozsahu jednotlivých spoluvlastníckych podielov ( ako budúci prípadný
zákonný dedič), jeho záujem sa zhoduje so záujmom žalobkyne, tieto nie sú v rozpore, ani sa nevylučujú.Podanie žaloby na súd prostredníctvom ustanoveného opatrovníka je teda podaním riadnym, zákonným
a vychádzajúcim z výroku súdneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony
( kedy rozsah obmedzenia sa týkal aj konania pred štátnymi a inými orgánmi). Je teda zrejmé, že

žalobkyni, ako osobe majúcej právny záujem na požadovaním určení, svedčí aktívna vecná legitimácia
v spore.

12.Predmetom skúmania súdu bola najmä darovacia zmluva, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 20.6.2023 a to najmä v kontexte jej tvrdenej absolútnej neplatnosti z dôvodu, že žalobkyňa pri

uzatváraní tejto zmluvy konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Vo
všeobecnosti platí, že absolútna neplatnosť právneho úkonu ( negotium nullum) nastáva priamo zo
zákona ( ex lege), na tento úkon sa hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený a ani následné povolenie
vkladu vlastníckeho práva nemôže tento nedostatok konvalidovať. Na dôvod zakladajúci absolútnu
neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadnuť vždy, a to aj bez návrhu. Je nesporné, že uzavretie
akejkoľvek zmluvy stranou, ktorá v danom momente nie je schopná pochopiť význam úkonu, korigovať

svoje konanie pri jeho uzatváraní v kontexte presadzovania svojej vôle, ani rozpoznať jeho následky
( a to v dôsledku psychickej indispozície- duševnej poruchy), robí takúto zmluvu absolútne neplatnou
v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

13.Súd preto v prvom rade zameral svoju pozornosť na skutkovú otázku, či žalobkyňa v čase uzavretia

darovacej zmluvy bola schopná realizácie takéhoto právneho úkonu alebo či jej v jeho realizácii bránila
psychická porucha, ktorá v daný okamih narušila jej kognitívne funkcie natoľko, že zanikla jej schopnosť
takýto úkon vykonať.

14.V žalobe bolo tvrdené, že žalobkyňa v čase uzavretia darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou,

ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Bolo tvrdené, s poukazom na predložené lekárske správy
a znalecký posudok, že žalobkyňa trpela už v danom čase Alzheimerovou demenciou ťažkého stupňa.
Toto skutkové tvrdenie zostalo zo strany žalovaného v konaní nepopreté. V zmysle citovaného
ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
vyslovene nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný zostal

v konaní nečinný, k žalobe sa nevyjadril, nepredložil súdu žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by poprel
tvrdenie o existencii duševnej poruchy žalobkyne už v rozhodnom čase uzavretia darovacej zmluvy.
Súdu nepredložil ani iné prostriedky procesnej obrany. V kontradiktórnom konaní sú to výlučne strany
sporu, ktoré majú povinnosť vyvíjať procesnú aktivitu, smerujúcu k takému výsledku konania, ktorý
by im bol na prospech. V civilnom sporovom konaní jednoznačne dominuje procesná zodpovednosť

strán sporu za výsledok konania a aby strana v konaní bola úspešná musí uniesť bremeno tvrdenia
a jemu zodpovedajúce dôkazné bremeno. Žalobkyňa v konaní postavila osvedčenie dôvodnosti
uplatňovaného nároku na skutkovom tvrdení o svojej psychickej nespôsobilosti na uzavretie darovacej
zmluvy, pričom tento svoj skutkový záver osvedčila predložením listinných dôkazov, opisujúcich jej
zdravotný stav v čase bezprostredne nasledujúcom po uzavretí zmluvy. Zároveň navrhla vykonať aj

ďalšie dôkazy- pripojenie ďalšej zdravotnej dokumentácie a nariadenie znaleckého dokazovania. Tento
jej postup možno vyhodnotiť ako adekvátny, presvedčivý a najmä dostatočný spôsob procesného
útoku. Tomuto však nekontroval žalovaný žiadnou formou procesnej obrany, pričom práve on by
mohol súdu poskytnúť relevantné skutkové informácie o zdravotnom stave a duševných schopnostiach
žalobkyne ako subjekt, ktorý bol pri uzatváraní darovacej zmluvy a ktorý trávil so žalobkyňou v rozhodnej

dobe čas. Nakoľko ale žalovaný nepredniesol súdu opis skutkových okolností, odlišných od tvrdení,
vymedzených v žalobe, nepoprel, že žalobkyňa v čase uzavretia darovacej zmluvy, nebola na jej
uzavretie duševne spôsobilá, súd toto považoval za nesporné a dané a z tohto skutkové záveru
vychádzal pri subsumovaní ustáleného skutkového stavu pod dikciu rozhodnej právnej normy. Okrem
toho tvrdenie žalobkyne bolo podporené aj obsahom listinných dôkazov- lekárskych správ G. O. a G.

D. a znaleckého posudku G. O.. Bolo osvedčené, že už 3.8.2023 ( teda asi 6 týždňov od uzavretia
darovacej zmluvy) opísala neurologička G. O. stav žalobkyne tak, že táto je dezorientovaná v čase
a mieste, je závislá od pomoci druhej osoby 24 hodín denne a stanovila diagnózu Alzheimerova choroba.
Rovnako G. D. ( o 2 týždne neskoršie) jednoznačne ustanovila diagnózu ako Demencia Alzheimer.typu2
a to ťažkého stupňa, pričom rovnako zdôraznila nesamostatnosť pacientky, potrebu zabezpečovania

všetkých úkonov a kompletnej starostlivosti a odporučila celodennú starostlivosť v sociálnom zariadení.
Hoci tieto lekárske závery sa vzťahovali na obdobie po uzavretí darovacej, predsa len s prihliadnutím
na časový aspekt ( kedy k vyšetreniam žalobkyne došlo 6 resp. 8 týždňov po uzavretí zmluvy), možno
z týchto vychádzať. Ak totižto žalobkyňa bola dvoma lekármi označená ako osoba nesamostatná,závislá od pomoci druhých, dezorientovaná , je nesporné, že jej rozpoznávacie schopnosti boli narušené
v značnom rozsahu a je vysoká pravdepodobnosť, že takýmto stavom trpela aj v čase uzavretia
darovacej zmluvy. Následný znalecký posudok G. O. už len dokreslil stav žalobkyne, ako osoby, ktorá

nie je schopná akýchkoľvek úkonov samoobslužných, osobných a už vôbec nie právnych. Jej psychický
zdravotný stav pol roka po uzavretí darovacej zmluvy si vyžiadal rozsiahle obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony a ustanovenie opatrovníka. Predložené listinné dôkazy poskytujú rozhodnému tvrdeniu
žalobkyne ( o existencii duševnej poruchy v čase uzavretia darovacej zmluvy) podporu čo do možnosti
súdu tomuto uveriť a aj keď neosvedčujú duševný stav žalobkyne v deň 20.6.2023, predstavujú indikátor

pravdivosti tvrdenia, že už v tento rozhodný okamih bola žalobkyňa neschopná realizovať právny úkon.

15.Na základe vyššie uvedeného súd vychádzal zo skutkového záveru, že žalobkyňa v čase
uzavretia darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Ako
nehospodárne a nadbytočné súd vyhodnotil ( v tomto štádiu konania s prihliadnutím na neexistenciu
obrany žalovaného) vykonanie ďalšieho dokazovania- pripojenie si administratívneho spisu Okresného

úradu Bratislava, katastrálny odbor č. K./XX, pripojenie si ďalšej Vykonanie týchto dôkazov ( navrhnutých
žalobkyňou) súd preto uznesením zamietol.

16.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 Civilného sporového
poriadku). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.