Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201804
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224201804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobkyne: A. B. C., C. C. D. E. E. XXX/X, F. C.,
G.: XX XXX XXX, proti žalovanej: D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, D., zastúpenej: Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, IČO: 53 121 279, o zaplatenie
614,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 4. novembra 2024 č.k. 12C/37/2024-67, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 18 ods. 1, 4, § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou z 23.5.2024 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
žalovanú k zaplateniu 614,17 eura, na odmene a náhradách za poskytnutie právnych služieb. Žalobu
odôvodnila tým, že žalovanú na základe plnej moci zastupovala na tamojšom súde vo veci návrhu na
rozvod manželstva, konanie skončilo rozsudkom, žalovanú ďalej na základe ďalšej plnej moci vo veci
návrhu na úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, konanie sa skončilo uznesením,
návrh bol vzatý späť. Vo veci žalobkyňa vykonala 7 úkonov právnej pomoci, za poskytnutie právnej

pomoci žalovanej poslala vyúčtovanie, spolu vo výške 914,17 eura. Žalovaná zaplatila zálohu 23.8.2023
v sume 150 eur a 27.9.2023 v sume 150 eur. Po vyúčtovaní žalovanej zo sumy 914,17 eura odpočítala
zálohu, spolu vo výške 300 eur. Napriek opakovaným výzvam žalovaná sumu 614,17 eura neuhradila.
V priebehu konania žalobkyňa rozšírila nárok o úrok z omeškania. Súd zmenu žaloby pripustil na
pojednávaní dňa 4.11.2024. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť, tvrdila, že ju
žalobkyňa o výške odmeny za právne služby a spôsobe jej výpočtu neinformovala.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s
predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobkyňa so žalovanou uzavreli
dňa 22.8.2023 a dňa 18.10.2023 zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, na základe ktorých udelila
žalovaná žalobkyni plnomocenstvo k zastupovaniu v súdnom konaní o rozvod manželstva a s týmspojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a v súdnom konaní o úpravu výkonu
práv a povinností rodičov na čas pred rozvodom. V (predpripravenom) texte udelených plnomocenstiev
sa okrem iného uvádza, že žalovaná si je vedomá toho, že za zastupovanie patrí advokátke - žalobkyni

odmena a náhrada výdavkov a straty času s povinnosťou zaplatiť ju kedykoľvek bude vyúčtovaná a s
povinnosťou zaplatiť preddavok podľa postupu prác. Žalobkyňa listom z 8.1.2024 vyúčtovala žalovanej
s odkazom na § 11 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. trovy právnej pomoci - za sedem
úkonov po 96,31 eura (ako 1/13 výpočtového základu pre rok 2023), režijný paušál 7x 12,52 eura (ako
1/100 ...), spolu 914,17 eura, z toho odpočítala 2 x 150 eur s výzvou, aby vyúčtovanú sumu uhradila

do 31.1.2024. Žalovaná reagovala e-mailom z 10.1.2024 s tým, že je šokovaná z vyúčtovanej sumy,
poukázala na to, že jej bolo povedané, že okrem 300 eur musí zaplatiť ešte súdny poplatok. Postup
advokátkyajejkoncipientapovažujezazavádzajúci,nikjejnepovedal,akosaunichplatí,cenníknemajú
uvedený, nikto s ňou nič neriešil, hoci vraj „potom sa dohodneme“, naraz nedokáže sumu uhradiť, ale
postupne. Ďalšia mailová komunikácia medzi stranami sa viedla ohľadne termínu osobného stretnutia
a dojednania splátkového kalendára, žalovaná žiadala žalobkyňu o zaslanie splnomocnení.

5. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedala, že žalobkyňu vyhľadala, pretože
potrebovala pomoc pri riešení rozvodu a v minulosti zastupovala v dvoch sporoch jej matku, ktoré
vyhrala. Na prvom sedení v prítomnosti koncipienta aj advokátky sa pýtala, koľko bude platiť, bolo jej
povedané, že 300 eur a následne aj poplatok. Sumu zaplatila v dvoch splátkach. Keďže manžel jej na

deti nedával žiadne peniaze, zašla za advokátkou druhýkrát, vtedy návrh spisoval už iba koncipient a pri
odchode sa obrátila na advokátku a pýtala sa, čo je dlžná, povedala, že sa dohodnú. Po informatívnom
stretnutí na súde vzala návrh ohľadne druhého konania späť, so žalovanou tam bol koncipient a opäť
sa pýtala, čo bude platiť, opäť jej neodpovedal priamo, nech sa dostaví do kancelárie a keďže sa
následne neozvali, vec považovala za vybavenú, až následne obdržala vyúčtovanie. Keby bola vedela

na začiatku, koľko bude platiť, zastúpenie by si premyslela. V mailovej komunikácii, ktorá nebola súdu
predložená úplne, žiadala advokátku aj o zaslanie plnomocenstva, aby si prezrela, či z toho nevyplýva
takáto povinnosť. Plnú moc žiadala, lebo má na ňu právo a chcela vedieť, čo je v nej ustanovené, pretože
volala na aj na advokátsku komoru, aby vedela, aké má možnosti, a povedali jej, že v plnomocenstve
by mohol byť odkaz na to, podľa čoho bude advokát účtovať. Žalobkyňa jej ju neposlala, po asi tretej

výzve sa advokátka len spýtala, na čo jej bude. Splátky navrhla ešte vtedy, keď nevedela, že mala byť
informovaná zo strany žalobkyne, koľko bude platiť. Poukázala na to, že keď odchádzali z pojednávania
o rozvode, povedali jej, že sa ozvú, ale sa neozvali, kým sa neozvala žalovaná sama.

6. Žalobkyňa k výpovedi žalovanej poukázala na mailovú komunikáciu, ktorou zasielali žalovanej

vyúčtovanie aj s prílohami a vyzvala žalovanú na osobné stretnutie. Plnú moc nedáva nikomu, žalovaná
ju podpísala, vedela, čo obsahuje a keby žiadala, tak jej ju odovzdá, ale inak nedáva nikomu. V čase
návštevy žalovanej súbežne vybavovala iného klienta a pokiaľ (advokátka) sa vyjadrila, že sa dohodnú,
myslela tým práve preddavok, nezdalo sa jej však vhodné to vtedy riešiť pred iným klientom. Pokiaľ
matkažalovanejneplatilazaprávnezastúpenie,taktomohlobyťzdôvodu,žetrovyprávnehozastúpenia

hradila protistrana. V prípade žalovanej však išlo o iné veci a bola by jej vysvetlila, keby sa dostavila,
že vo veciach maloletých detí sa náhrada trov nezvykne priznávať. Navyše žalovaná sama navrhla
splátky vo výške 10 eur, na čo reagovala s tým, že takto to asi nepôjde a navrhla jej ústretovo 50 eur.
Ku každému klientovi pristupuje štandardne a v plnej moci je uvedené, že klient má povinnosť zaplatiť
primeraný preddavok a advokát je povinný následne vyúčtovať službu, pričom nevie povedať klientovi

presnú sumu na začiatku, predpokladá však minimálne tri úkony a v tejto sume približne žiadala zaplatiť
preddavok aj od žalovanej.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok voči žalovanej z titulu
odmeny za poskytnutie právneho zastúpenia. Podľa tvrdenia žalobkyne suma 300 eur na odmene už

uhradená predstavovala preddavok za predpokladané tri úkony právnej služby, podľa tvrdenia žalovanej
malo ísť o sumu konečnú - v prvom prípade zastúpenia, v druhom prípade nebol žiadaný ani preddavok.
Žalobkyňa nesporne vykonala v určených konaniach úkony právnej služby, za tie po ukončení súdnych
konaní vystavila vyúčtovanie, celkom za sedem úkonov. V znení ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o
advokácii je advokát pri poskytovaní právnych služieb informovať svojho klienta o výške odmeny za

každý úkon, ktorý mieni vykonať. Vykonaným dokazovaním mal však súd za preukázané, že žalovaná o
tom, že by mala platiť za ďalšie úkony (už nekryté preddavkom), napriek vlastnému dotazovaniu, nebola
informovaná ani len dodatočne, pričom ani žalobkyňa výslovne netvrdila opak. Žalovanej navyše nebol
poskytnutý ani rovnopis plnomocenstva, avšak pokiaľ bola podľa tvrdenia žalobkyne aj oboznámenás jeho obsahom, žalovaná sa ani z neho nedozvedela, akým spôsobom bude odmena pre advokátku
vypočítaná, absentuje minimálne odkaz na právny predpis, z ktorého výpočet vychádza. Súd preto
uzavrel, že v znení cit. ustanovenia § 18 ods. 4 zák. o advokácii odmena za tieto úkony advokátke

nepatrí, žaloba tak nebola podaná dôvodne a žalobu zamietol.

8. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným úspechom
žalovanej.

9. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods.
1 písm. f/, g/, h/ CSP. Namietala najmä konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa výslovne
netvrdila, že žalovanú informovala o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto
úkonu. Žalovanú informovala pri prevzatí jej právneho zastupovania v súdom konaní zrozumiteľne

ústne o výške jej odmeny za právne služby v daných veciach. Obsah plnomocenstva, ktoré žalovaná
pri prevzatí jej právneho zostupovania podpísala, žalobkyňa žalovanej podrobne vysvetlila, najmä, že
poskytovanie služieb žalobkyňou je odplatné podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a žalovaná
je povinná odmenu zaplatiť kedykoľvek jej bude vyúčtovaná a že je povinná zaplatiť aj preddavok
podľa postupu prác, čo vyplýva i z plnomocenstiev, ktoré žalovaná podpísala. Žalovanej tiež ústne

vysvetlila, že odmena advokátov za poskytnuté právne služby je stanovená špeciálnym zákonom, v jej
prípade je týmto zákonom stanovená výška odmeny najnižšou tarifnou odmenou, ktorá sa každý rok
mení, lebo sa odvodzuje od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. V roku 2024 je výška takejto
odmeny spolu s režijným paušálom stanovená približne na 100 eur. Podľa tohto žalobkyňa stanovila aj
výšku preddavku 300 eur za prvé 3 úkony právnej služby, ktoré budú s najvyššou pravdepodobnosťou

vykonané (prevzatie, príprava, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní). Žalovaná to vzala na vedomie
a s výškou preddavku súhlasila, zaplatila ho na dvakrát. Z pokladničných dokladov jasne vyplýva, že
ide o zálohovú platbu a táto skutočnosť spochybňuje tvrdenie žalovanej, že ju žalobkyňa o ničom
neinformovala. Tieto okolnosti žalobkyňa uviedla vo vyjadrení k odporu, aj vo vyjadrení k sťažnosti
žalovanejadresovanejSAK.Ajnapojednávaní4.11.2024žalobkyňauviedla,ženavyjadreníz11.9.2024

trvá v celom rozsahu a toto vyjadrenie iba dopĺňala. Žalovaná na pojednávaní nepravdivo, alebo len
čiastočne pravdivo, napr. pri prevzatí druhého zastupovania, uviedla, že jej žalobkyňa na otázku, čo
bude platiť, odpovedala ,,že sa dohodneme“, keď nešlo v tomto smere o informáciu o výške odmeny
za úkon, ale o určenie preddavku v tejto druhej veci. Rozhodne jej vtedy i keď len stručne povedala,
že odmena za 1 úkon právnej pomoci je rovnaká, ako pri rozvode. To, že sa žalovaná 2x pýtala, čo

bude platiť, znamená potvrdenie jej vedomosti o tom, že suma 300 eur nie je suma konečná a treba
za poskytnutú právnu službu doplatiť. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že žalovaná svoju neochotu
zaplatiť žalobkyni vysvetľovala rozdielne v sťažnosti podanej na SAK a v odpore, kde uviedla len to,
že nebola informovaná o výške odmeny advokátovi pri prevzatí veci ani dodatočne. Na pojednávaní
o rozvode manželstva zastupoval žalobkyňu jej koncipient, ktorého sa žalovaná pýtala, čo bude platiť

a koncipient ju pozval do kancelárie s tým, že podľa počtu úkonov urobí vyúčtovanie. To žalovaná
odmietla z dôvodov, že nemá čas, ponáhľa sa, ale sa ozve. Viackrát už však do kancelárie neprišla, ani
so žalobkyňou telefonicky nekontaktovala. Keď boli obe veci právoplatne ukončené, žalobkyňa si len
splnila svoju povinnosť a vykonala vyúčtovanie. V oboch plnomocenstvách, ktoré žalovaná podpísala
je uvedené, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci je odplatná a z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že si

toho bola vedomá a vedela, že 300 eur, ktoré zaplatila, nie je suma konečná. Ostatné tvrdenia žalovanej,
že žalobkyňa ju o výške a spôsobe vyúčtovania neinformovala, pokladá za nepravdivé. Z dôvodov
rozsudku nevyplýva, z akých konkrétnych skutočností súd vychádzal, keď si osvojil tvrdenie žalovanej,
najmä keď podporné dôkazy nasvedčujú tvrdeniam žalobkyne. Pre povinnosť informácie podľa § 18
zákona o advokácii nie je stanovená písomná forma, ale zmluva o právnej službe uzatvorená medzi

klientom a advokátom je v podstate príkaznou zmluvou podľa § 724 OZ, kde zákon písomnú formu
nepredpisuje, čo platí aj v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Súd prvej inštancie
však ponechal túto argumentáciu bez povšimnutia. Žalovaná bola pred začatím žalobkyňou vykonaných
úkonov právnej služby poučená o výške tarifnej odmeny, vykonávané úkony právnej služby požadovala,
neodmietala ich. Počet potrebných a žalovanou žiadaných úkonov právnej pomoci nemožno dopredu

stanoviť. Žalovaná bola vyzvaná, aby sa prišla s vyúčtovaním bližšie oboznámiť a bola vyzvaná aj na
osobné zmierlivé vyriešenie, avšak už osobné stretnutie odmietala a jej obrana, že tak konala pre stratu
dôvery, je neadekvátna.10. Žalobkyňa mala tiež za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, pričom poukazovala na to, že
príkazná zmluva je zmluvou, ktorá v sebe zhŕňa niektoré formy konania za iného, predovšetkým mandát
a dohodu o plnomocenstve. Príkazná zmluva je bezformálnou a dvojstranne zaväzujúcom zmluvou,

prostredníctvom nej sa jedna strana zaväzuje zariadiť, výkonom prípadne aj odplatne pre druhú stranu
nejakú záležitosť. Podmienkou vzniku zmluvy je dohoda strán o predmete záväzku príkazníka, t.j.
vykonanie činnosti, obstaranie určitej veci a ak má byť taká zmluva odplatnou, aj dohoda o odmene.
Takouto zmluvou je aj zmluva o poskytovaní právnej pomoci, ktorú uzatvára advokát s klientom, ktorá
je spravidla zmluvou odplatnou. Ak výška odmeny advokáta nie je paušálne dohodnutá, jej výška je

stanovená tzv. tarifnou vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Uzavretie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci
samo o sebe nezahŕňa plnomocenstvo. Je preto potrebné rozlišovať vnútorný vzťah medzi advokátom
ako príkazníkom konať v mene klienta - príkazcu, od udeleného plnomocenstva. Plnomocenstvo je
jednostranným právnym úkonom, adresovaným tretím osobám a splnomocnencovi ukladá oprávnenie
zastupovať splnomocniteľa pri uskutočňovaní právnych úkonov v jeho mene. Príkazná zmluva sa týka
vnútorného vzťahu, vonkajšie vzťahy sú predmetom plnomocenstva. Plnomocenstvo a príkaz majú

spoločné to, že sú to jednostranné právne úkony príkazcu, ktoré však sami o sebe nenahradzujú
zmluvu. Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť
primerané prostriedky nevyhnutne potrebné na plnenie a nahradiť mu odôvodnené náklady. Zákon o
advokácii ako ,,lex specialis“ v § 18 ods. 4 ustanovil pre advokáta povinnosť informovať klienta o výške
odmeny za úkon právnej služby (nie za každý úkon), v tej istej veci ak sú úkony vykonávané postupne

podľa (povahy veci), ešte pred začatím tohto úkonu, resp. ďalších úkonov. V § 24 ods. 1 zákona o
advokácii je stanovené, že právne služby sa poskytujú za odmenu a advokát má právo požadovať aj
primeraný preddavok. Advokát má nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Pri odmene advokáta má
prednosť odmena, ktorú si advokát s klientom dohodne, inak patrí advokátovi tarifná odmena určená
vo vyhl. č. 605/2004 Z.z. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa so žalovanou na svojej odmene nedohodla,

patrí jej preto tarifná odmena a podľa toho aj svoju odmenu za právnu pomoc žalovanej vyúčtovala po
ukončení právneho zastupovania. So žalovanou uzavrela ústnu zmluvu o poskytovaní právnej pomoci
opakovane - 2x, podnet dala sama žalovaná tým, že žalobkyňu poverila na právne zostupovanie vo
veci rozvodu manželstva a úpravu rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
a osobitne aj čas do rozvodu manželstva. Táto zmluva bola uzavretá ešte pred začatím realizácie jej

činnosti a žalovaná to ani nepopiera, rovnako nepopiera, že bola uzavretá ústne. Žalovaná udelila
žalobkyni v oboch veciach plnomocenstvo určené pre súd. Z plnomocenstva je zrejmé, že uzavreli
zmluvu o poskytovaní právnej pomoci za odplatu. Pre plnomocenstvo sa nevyžaduje, aby v ňom bola
uvedená informácia o výške odmeny zo poskytované právne súžby. Preto je neprijateľný záver súdu,
že v tomto plnomocenstve absentujú údaje o výške odmeny, resp. spôsob jej určenia. Žalobkyňa so

žalovanouuzavrelazmluvuoposkytovaníprávnejpomociústne,pričomdodržalavšetkysvojepovinnosti
vyplývajúce z ust. § 18 a § 24 zákona o advokácii, poskytnutú právnu pomoc riadne a včas vyúčtovala
a táto jej patrí. Pre uzavretie zmluvy o právnej pomoci sa nevyžaduje písomná forma, ani iné kogentné
požiadavky. Išlo o platnú zmluvu, kde bola akceptovaná aj povinnosť žalobkyne vyplývajúca z § 18
zákona o advokácii.

11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po vyhlásení napadnutého rozsudku ešte pred jeho doručením prevzala
21.11.2024 od Slovenskej advokátskej komory rovnopis oznámenia určeného pre žalovanú, z ktorého
vyplýva, že jej sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná, vec bola odložená z dôvodu, že skutok
nie je disciplinárnym previnením. Advokátka postupovalo presne v súlade s ust. zákona o advokácii,

keď žalovanej vyúčtovala za poskytovanie právnych služieb tarifnú odmenu. Revízna komisia SAK
žiadne porušenie zo strany žalobkyne ako advokátky nezistila. Aj keď nebolo jeho povinnosťou súdu
vyčkať na výsledok prešetrenia sťažnosti Slovenskou advokátskou komorou, jej závery ako stavovskej
organizácie mohli byť nápomocné pre rozhodovanie súdu v predmetnej veci. Dôkaz o výsledku šetrenia
sťažnosti žalovanej nemohla žalobkyňa súdu prvej inštancie predložiť do skončenia dokazovania; tento

prostriedok jej procesného útoku bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
a preto k odvolaniu pripojila aj oznámenie Slovenskej advokátskej komory z 21.11.2024.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobkyne uviedla, že žalobkyňa v konaní neuvádzala, že by

informovala žalovanú, aká má byť odmena nekrytá preddavkom. Žalobkyňa neinformovala žalovanú o
výške odmeny riadne zákonným spôsobom. Žalovanej vôbec nebola poskytnutá informácia o spôsobe
určenia odmeny. Ak by žalobkyňa aj uviedla, že výška odmeny spolu s režijným paušálom je stanovená
približne na 100 eur, nie je možné uviesť, že takáto informácia je dostačujúca. Nikdy ani neuviedla,že by informovala žalovanú, čo predstavuje vo veci úkon právnej služby a aké úkony vykoná/vykonala
a ako sa celková odmena následne vypočíta. Dopytovanie žalovanej, či musí ešte zaplatiť, nie je
možné automaticky stotožniť s tým, že bola o odmene vopred informovaná. Žalovaná zopakovala, že o

odmene informovaná nebola, o jej výške a všetkých úkonoch sa dozvedela až dodatočne z vyúčtovania.
K námietke žalobkyne, že nie je stanovená písomná forma zmluvy o právnej službe, žalovaná uviedla, že
poukazovala na písomnú formu len z dôvodu, že ak by zmluvu uzatvorila písomne, dôkazná situácia by
bola jednoznačnejšia. Žalovaná nikdy neuvádzala, že by písomná forma bola obligatórnou náležitosťou.
Žalovanámalazato,žežalobkyňadôkaznébremenoneunieslaazaklamlivéaúčelovéoznačilatvrdenia

žalobkyne, nie žalovanej. K záverom revíznej komisie SAK žalovaná uviedla, že sťažnosť podávala na
žalobkyňu ešte bez právneho zastúpenia. Nevedela komore presne uviesť, ktoré ustanovenia zákona
mala žalobkyňa porušiť. Uviedla v sťažnosti len svoj laický pohľad na vec a vyjadrila nespokojnosť s
advokátkou. Samotná revízna komisia v oznámení o odložení veci uvádza, že rozhodla na základe
skutočností, ktoré komisii k veci uviedla žalobkyňa. Teda komisia o skutočnosti, že žalovaná nebola
o odmene riadne informovaná vopred, nevedela, a teda konštatovať porušenie tejto povinnosti ani

nemohla. Navyše na záver revízna komisia SAK uvádza, že pokiaľ je namietaná výška advokátskej
odmeny, do jej právomoci nepatrí posudzovanie výšky advokátskej odmeny. RK SAK posudzuje výlučne
skutočnosť, či advokát nevyúčtoval advokátsku odmenu v tak hrubom rozpore s vyhláškou MS SR č.
655/2004 Z.z., že by svojím konaním znížil dôstojnosť advokátskeho stavu. V tomto spore však o daný
prípad nejde, teda závery RK SAK pre rozhodovanie súdu nie sú relevantné. Žalovaná trvala na tom,

že žalobkyňa porušila svoju povinnosť stanovenú v § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z., podľa ktorého
je advokát povinný informovať klienta o výške odmeny za právny úkon ešte pred uskutočnením tohto
úkonu.

13. Žalobkyňa v odvolacej replike opätovne označila za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že ju žalobkyňa

neinformovala o odmene za právne úkony už nekryté preddavkom, hoci o to žiadala, ani o spôsobe
určenia odmeny a tieto informácie získala až z končeného vyúčtovania. Zotrvala na podanom odvolaní
a zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu.

14. Žalovaná v odvolacej duplike zopakovala svoju argumentáciu a mala za to, že žalobkyňa dôkazné

bremeno neuniesla, a teda nepreukázala pravdivosť jej tvrdenia o tom, že žalovanú o výške odmeny
za úkony právnej služby ešte pred začatím týchto úkonov vopred informovala. Poukázala tiež na
to, že žalobkyňa svojím vyjadrením nepriamo uznala, že minimálne o výške odmeny za štvrtý
úkon neinformovala vopred. Zvyšné tri úkony si započítala, resp. nechala uhradiť prostredníctvom
preddavku, o ktorom mala žalovanú ústne informovať, bez toho, aby jej odovzdala, resp. vystavila

akékoľvekpotvrdenie,ktorébytútoskutočnosťdokazovalo.Rovnakotaksamotnévyúčtovaniezaprávne
služby žalobkyňa logicky urobila až po poslednom právnom úkone. Teda ani na základe vyúčtovania
doručeného žalovanej po ukončení zastupovania nemožno tvrdiť, že bola žalovaná riadne informovaná
o výške odmeny vopred, tak ako to zákon ukladá.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na

webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na

odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobkyne domáhajúcej sa zaplatenia sumy 614,17 eura s príslušenstvom (titulom odmeny za
poskytnuté právne služby) zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaná o tom, že by mala platiť zaďalšie úkony (už nekryté preddavkom), napriek vlastnému dotazovaniu, nebola informovaná ani len
dodatočne, pričom ani žalobkyňa výslovne netvrdila opak. Žalovanej navyše nebol poskytnutý ani
rovnopis plnomocenstva, avšak pokiaľ bola podľa tvrdenia žalobkyne aj oboznámená s jeho obsahom,

žalovaná sa ani z neho nedozvedela, akým spôsobom bude odmena pre advokátku vypočítaná,
absentuje minimálne odkaz na právny predpis, z ktorého výpočet vychádza.

17. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, aj to aj
z dôvodu prípustných novôt, ktoré neboli v konaní uplatnené a zároveň vec aj nesprávne právne posúdil.

18. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne a nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto
dať za pravdu odvolateľke.

19. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie pohľadávky titulom odmeny za právne služby
poskytnuté žalovanej. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne (§ 365 ods. 1 písm. f/,
g/ a h/ CSP) je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí
skutkovými vadami (nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a nedostatočnosť doteraz
zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami), a či súd prvej

inštancie vec správne právne posúdil.

20. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

21. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil,
a teda nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vykonaným dokazovaním sa však ani
podľa názoru odvolacieho nepreukázali skutočnosti, na základe ktorých by bolo možno dospieť k záveru

o tom, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii, a teda, že
žalovanú poučila o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred jeho začatím. Vo vzťahu k tejto
odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov.
Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je
vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu

neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia,
naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s
priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov
a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu

zisťovanýmskutočnostiam),zákonnosti(atozpohľadujehozískania,akoajvykonania)apravdivosti.Po
individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení
už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo
pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom

imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej inštancie
dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje
zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Námietky žalobkyne vo vzťahu k hodnoteniu

dôkazov súdom prvej inštancie preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

22.Pokiaľideonovotyuplatnenéžalobkyňouažvodvolacomkonaní(§366CSP),konkrétneoznámenie
SAK z 21.11.2024, podľa ktorého revízna komisia SAK po preskúmaní sťažnosti žalovanej na konanie
žalobkyne, preskúmavanú vec odložila, odvolací súd uvádza, že tento nový prostriedok procesného

útoku je síce prípustnou novotou v odvolacom konaní, avšak jednak takýmto oznámením stavovskej
organizácie súd viazaný nie je, a jednak ani toto oznámenie nepreukazuje tvrdenie žalobkyne, že si
splnila voči žalovanej svoju poučovaciu povinnosť v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii.23. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri

aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

24. Podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby

informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte
pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej
služby vykonať bezodkladne.

25. V citovanom ustanovení zákonodarca stanovil advokátovi tzv. poučovaciu povinnosť, v rámci ktorej
advokát musí poučiť klienta o výške odmeny za jeden úkon právnej služby a o úkonoch právnej služby

na začiatku poskytovania právnych služieb. Úmyslom zákonodarcu bolo zabezpečenie väčšej ochrany
klienta - spotrebiteľa, aby sa odmena za poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Klient,
spotrebiteľ právnej služby musí byť tak dostatočne informovaný o výške odmeny za poskytnuté právne
služby, aby mohol reagovať na jej prípadné zmeny. Advokát má povinnosť klienta informovať o tom,
koľko bude stáť jednotlivý úkon, ktorý vo veci klienta uskutoční, a ak tak neurobí, nevznikne mu nárok

na odmenu. Z ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii nepochybne vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou
náležitosťou informačnej (poučovacej) povinnosti advokáta ako dodávateľa služby vo vzťahu k jeho
klientovi musí byť aj údaj o výške odmeny za úkon právnej služby, a to pod sankciou, že advokátovi nárok
na odmenu v prípade absencie poučenia o výške odmeny za úkon právnej pomoci nevznikne. Jedná
sa o zákonnú požiadavku, pretože klientovi ako spotrebiteľovi musí byť zrejmé, aké náklady môžu byť s

právnym zastupovaním spojené. Ak si túto povinnosť advokát nesplní a poskytne úkon právnej služby,
zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Citované ustanovenie nie je
možné vykladať inak, než tak, že informácia o výške odmeny za úkon právnej služby musí predstavovať
konkrétny číselný údaj o cene za jeden úkon právnej služby, pričom zákon neupravuje formu v akej má
byť klientovi táto informácia poskytnutá, avšak v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno

preukázania splnenia si tejto povinnosti advokáta ako žalobcu, ktorý si uplatňuje voči svojmu klientovi
nárok na zaplatenie sumy za poskytnuté právne služby.

26. Keďže zákon o advokácii neustanovuje formu akou má advokát informovať klienta (spotrebiteľa) o
výške odmeny za úkon právnej služby, nie je potrebné, aby takúto informáciu obsahovala už samotná

zmluva o zastupovaní, či plnomocenstvo. K informovaniu klienta môže dôjsť aj v priebehu zastupovania,
avšak tak, aby spotrebiteľ vedel pred úkonom, aká je výška odmeny advokáta, pričom nie je vylúčená ani
forma elektronickej komunikácie. Plnomocenstvá predložené v súdenej neobsahovali informáciu o výške
odmenyzaúkonprávnejslužby,akoaniinformáciuotom,čibyvprípadeodmenyišlooodmenuzmluvnú
alebo tarifnú. Nemožno ale v tomto smere súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade, ak

by bol v plnomocenstve(-ách) uvedený odkaz na právny predpis, z ktorého výpočet vychádza, bola by
žalovaná oboznámená s tým, akým spôsobom bude odmena pre advokátku vypočítaná. Vyhláška č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb totiž neupravuje
iba tarifnú odmenu, ale aj odmenu zmluvnú, preto ani prípadný odkaz na predmetnú vyhlášku by
nevylučoval následnú dohodu o zmluvnej odmene za poskytovanie právnej pomoci. Z uvedených

dôvodov by ani takýto odkaz nebolo možné považovať za splnenie povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona
o advokácii.

27. Pokiaľ aj žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že žalovanej bola zo strany žalobkyne poskytnutá
ústna informácia o tom, že jej služby sú platené, postupuje podľa vyhlášky a v konaní o rozvod je

odmena za 1 úkon právnej pomoci stanovená najnižšou tarifnou odmenou, ktorá sa pohybuje okolo
100 eur, vzhľadom na režijný paušál, ktorý je pre každý kalendárny rok iný – spravidla sa zvyšuje, tieto
svoje tvrdenia (popreté žalovanou), žalobkyňa nepreukázala. Navyše je z týchto tvrdení žalobkyne, ktoré
však boli sporné, tiež zrejmé, že ani podľa svojich vlastných tvrdení žalobkyňa neinformovala žalovanú
o konkrétnej výške odmeny za úkon právnej služby („okolo 100 eur“). Na preukázanie tvrdení žalobkyne

nepostačuje odvolávanie sa na to, že žalovaná uhradila preddavok vo výške 300 eur a následne sa
dotazovala, či a koľko má ešte platiť. Z uvedeného možno naopak vyvodiť, že žalovanej nebola zo
strany žalobkyne riadne poskytnutá informácia o výške odmeny za úkon právnej služby. Žalobkyňa teda
v konaní neuniesla dôkazné bremeno o tom, že by si voči žalovanej ako klientke splnila svoju informačnúpovinnosť v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii, preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobkyne
zamietol.

28. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou

žalobkyne, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi
žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej

žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).