Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624202763
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624202763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr.ErikaVarguačlenovsenátu–sudcovJUDr.MartinyMochnáčovejaJUDr.RóbertaUrbana,vspore
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E. - F., právne zastúpený JUDr. Jozefom Vančom,
advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Ružomberok, proti žalovaným: 1/ E. G. E., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom H. XXXX/XX, D. E. a 2/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Okresný úrad Liptovský
Mikuláš, Námestie osloboditeľov 1, Liptovský Mikuláš, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/62/2024-194 zo dňa
5.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia (relatívnej) neplatnosti darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi ním a žalovaným 1/ dňa 24.2.2021.

2. S poukazom na aplikáciu § 137 písm. c/ CSP a § 40a, § 140 Občianskeho zákonníka (všetky

ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie primárne konštatoval, že žalobca
nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Takýmto totiž disponuje len opomenutý
spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorým nie je žalobca, ale spoločnosť Tatra Forest Slovakia, s.r.o., Liptovský
Mikuláš, ktorá (spoločnosť) bola oprávnená podať žalobu o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu darovacej zmluvy v trojročnej premlčacej lehote.
3. Zároveň okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ si žalobca odvodzuje svoje nároky od
uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu oprávneného subjektu, čiže opomenutého podielového

spoluvlastníka, jedná sa o obchádzanie zákona. Žalobca sa totiž podanou žalobou domáhal určenia
(relatívnej) neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným 1/ dňa 24.2.2021, pričom
svoj nárok odvodzoval od uplatnenia si relatívnej neplatnosti právneho úkonu opomenutým podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - spoločnosťou Tatra Forest Slovakia, s.r.o., ktorá námietku relatívnej
neplatnosti označený/oprávnený spoluvlastník uplatnil v katastrálnom konaní.
4. Hoci je nesporné, že dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti podľa § 40a
Občianskeho zákonníka možno i námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu, keď Správa

katastra je povinná vznesenú námietku doručiť účastníkom katastrálneho konania o povolení vkladu a
vysporiadať sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia, súčasne podľa súdu prvej inštancie platí, že (§ 40a
OZ) relatívnej neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. A v dotknutom prípade to bol
žalobca, ktorý podpísal čestné prehlásenie o tom, že so žalovaným 1/ sú vo vzťahu blízkom. Žalobcav žalobe skutkovo netvrdil absenciu svojej vôle podpísať uvedené právne úkony, čo by zakladalo ich
absolútnu neplatnosť. Hoci na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, uvedené bolo
predmetom skúmania v rámci trestného konania, v ktorom konaní boli vyvrátené všetky tvrdenia žalobcu

o absencii jeho vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu a čestné prehlásenie, prípadne jeho tvrdenia, že bol
žalovaným 1/ uvedený do omylu.
5. Súd prvej inštancie argumentoval, že ak by pripustil právny názor žalobcu, že tento si môže
kedykoľvek, aj po uplynutí trojročnej premlčacej doby uplatniť takýto nárok na súde, došlo by tým k
narušeniu právnej istoty a záväznosti (hodnovernosti) údajov zapísaných

v katastri nehnuteľností, preto takéto konanie žalobcu nemôže používať právnu ochranu.

6. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade, keďže predmetom
sporu je vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy, nie je daná ani jeho pasívna vecná legitimácia.

7. Osobitne sa súd prvej inštancie vyjadril k žalovaným 1/ vznesenej námietke zaujatosti konajúcej

sudkyne z dôvodu, že žalovaný 1/ mal byť opakovane kontaktovaný osobou G. I., ktorý mu potvrdil, že
vo veci bude rozhodnuté v jeho neprospech
s odvolaním na J. a G. I.. V tejto veci mala byť tiež pracovne zaangažovaná aj manželka prokurátora
G. G. K., s ktorým má žalovaný 1/ dlhodobý spor. Objektívnou skutočnosťou je aj skutočnosť, že je
dlhoročným susedom a kamarátom exmanžela sudkyne a susedom jej bývalých svokrovcov.

8. Konajúca sudkyňa uviedla, že skutočnosti, že v jej súdnom oddelení je ako súdna tajomníčka
zaradená E. C. K., (manželka prokurátora G. K.), čo vyplýva z Rozvrhu práce Okresného súdu Liptovský
Mikuláš na rok 2024, ktorý je verejne zverejnený, tieto skutočnosti boli žalovanému 1/ známe a hoci
mu bola žaloba doručená dňa 24.9.2024, námietku zaujatosti uplatnil po uplynutí zákonnom stanovenej
sedemdňovej lehoty. Nakoľko teda námietka bola zjavne podaná oneskorene, súd na ňu neprihliadal a

nepredložil vec nadriadenému súdu. Čo sa týka osôb G. I., G. a J. I. a F. L., sudkyňa tieto osoby nepozná,
svedok L. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že sa vzájomne nepoznajú. Ďalšia námietka, v zmysle
ktorej mali žalovanému 1/ G. I. a F. L. tvrdiť informácie, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, v podstate
ani nesmeruje voči osobe konajúcej sudkyne, a to, či a ktorá zo strán sporu informuje o prebiehajúcom
súdnom spore, nie je v moci súdu tomu zabrániť. Sudkyni teda nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by

jej bránili vec spravodlivo rozhodnúť.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1/ ako úspešnej
strane sporu voči žalobcovi priznal ich plnú náhradu. Žalovanému 2/ súd náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal, keďže žalovanému 2/ žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
11. Zopakoval kompletnú chronológiu skutkového deja s dôrazom na možnosť uplatniť námietku
neplatnosti aj v katastrálnom konaní. Nadväzne argumentoval, že aj keď ani Najvyšší súd SR vo

svojom judikáte R 43/2008 a ani katastrálny úrad bližšie neurčujú postup pri namietaní neplatnosti,
analogicky by sa malo postupovať ako pri odstúpení od zmluvy. Dôvodom je fakt, že dovolaním sa
relatívnej neplatnosti sa zmluva považuje za neplatnú od samotného začiatku, čo je podobné ako
pri odstúpení od zmluvy. Pri odstúpení od zmluvy sa platným odstúpením zmluva rovnako zrušuje
od samotného začiatku (ak osobitný zákon alebo dohoda strán neurčuje inak). Katastrálne úrady sa

pritom pre prípad odstúpenia od zmluvy spravujú právnym názorom Najvyššieho súdu SR uverejneným
v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/229/2010. Katastrálne úrady v prípade odstúpenia od zmluvy pôvodným
vlastníkom (predávajúcim) doručujú odstúpenie od zmluvy druhej zmluvnej strane (kupujúcemu) a vyzvú
kupujúceho, aby sa v určenej lehote vyjadril, či s odstúpením súhlasí. Súčasne katastrálny úrad poučí
kupujúceho, že ak s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, je povinný podať v určenej lehote príslušnú

žalobu,inakdôjdekzapísaniuvlastníckehoprávapôvodnéhomajiteľaalebozamietnutiunávrhunavklad
(ak vklad ešte nebol povolený). Ak dôjde k včasnému preukázaniu podania žaloby, katastrálny úrad
vyznačí plombu o začatom konaní. V prípade, ak je kupujúci pasívny a odstúpenie od zmluvy nenamieta,
katastrálny úrad zapíše záznamom vlastnícke právo pôvodného majiteľa alebo návrh na vklad zamietne
(ak ho ešte nepovolil).

12. S odkazom na uvedené mal odvolateľ za to, že v danom katastrálnom konaní
V 761/2021 Okresného úradu Liptovský Mikuláš – katastrálny odbor, bola zo strany dotknutého
spoluvlastníka Tatra Forest Slovakia, s.r.o., ktorého predkupné právo bolo porušené, doručenádňa 16.3.2021 námietka, ktorou sa označený/dotknutý spoluvlastník dovolával relatívnej neplatnosti
právneho úkonu o povolení vkladu, pričom žalovaný bol
s touto námietkou dotknutého spoluvlastníka riadne oboznámený, a to najneskôr dňa 19.4.2021, o

čom svedčí skutočnosť, že svojím vyjadrením zo dňa 19.4.2021 reagoval na výzvu správneho orgánu
(Okresný úrad Liptovský Mikuláš – katastrálny odbor) zo dňa 19.3.2021, a to v zmysle, že neakceptuje
namietanú relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy
z dôvodu, že vraj sú so žalobcom blízke osoby podľa § 116 OZ a predložil listinu čestné vyhlásenie darcu
A. B. zo dňa 24.2.2021, že tento považuje žalovaného za osobu sebe navzájom blízku.

13. K tomu podľa žalobcu možno uviesť, že to zjavne nebola pravda. Žalovaný zaviedol daným podaním
správny orgán. Ako žalobca už v žalobe uviedol, nikdy neboli so žalovaným blízke osoby, resp. osoby
sebe si navzájom blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a dané čestné vyhlásenie bolo
podpísané nevedome, tak ako bola podpísané aj predmetná darovaciu zmluvu. Proste človek s právnym
vzdelaním zneužil starého človeka. Bez ohľadu na to, či sa preukáže alebo nepreukáže, že dané listiny
podpísal žalobca nevedome, objektívnou skutočnosťou je, že žalobca a žalovaný si nikdy neboli osoby

blízke
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa odvolateľa napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vychádza z nepochopenia, čoho sa
žalobca domáha. Súhlasí síce, že dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v prípade porušenie
predkupného práva môže len dotknutý spoluvlastník, avšak tiež je nesporné, že tento tak môže učiniť aj

v katastrálnom konaní a v tomto prípade aj učinil. Nebolo potrebné dovolávať sa relatívnej neplatnosti
v súdnom konaní. Nie žalobca sa teda dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ale bol to
dotknutý spoluvlastník a na tejto skutočnosti nič nemení žalovaným predložené čestné vyhlásenie,
že sú si so žalobcom blízke osoby. Žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha ochrany svojho
vlastníckeho, a to zosúladenie tzv. papierového stavu so stavom skutočným, keď to, že nie je v katastri

nehnuteľností zapísaný ako vlastník, je dosiahnuté len podvodným konaním žalovaného, keď tento do
katastrálneho konania predložil objektívnej realite nezodpovedajúci listinu, a to nevedome podpísané
čestné vyhlásenie žalobcu o tom, že sú si so žalovaným blízke osoby. Žalobca sa však naďalej považuje
za vlastníka dotknutého pozemku. Je podľa neho absurdný záver, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určení, že on je skutočným vlastníkom pozemku. V zmysle judikatúry je tento totiž daný vždy,

keď tzv. listinný stav nezodpovedá skutočnému stavu.

15. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný 2/ uviedol, že správnemu orgánu bolo, ako
dôkaz blízkeho vzťahu, predložené čestné vyhlásenie, v ktorom účastníci konania potvrdili svoj blízky
vzťah. Ak účastníci konania (prevodcovia) čestným prehlásením prehlásia, že sú si s nadobúdateľom

navzájom blízkymi osobami, Okresný úrad, katastrálny odbor čestné prehlásenie ako dôkaz pripúšťa
a ďalej ho neskúma. Z upozornenia Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 54/20/5511 zo dňa 21.5.2020
vyplýva, že: „Nie je právne akceptovateľné podmieňovať vklad do katastra nehnuteľností dokladom
účastníkov konania o podaní príslušnej žaloby na súd, ktorou by účastníci spochybnili uplatnené
námietky relatívnej neplatnosti zmluvy predložené spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti

v prípadoch, v ktorých sa prevádza spoluvlastnícky podiel na vecnom práve k nehnuteľnosti medzi
blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka“.
16. Predpokladom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok
ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Obdarovaný sa pred vydaním
rozhodnutia o povolení vkladu vyjadril k podkladom a doplnil ich. Darca túto možnosť nevyužil. Vkladové

konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom príslušný okresný úrad, katastrálny odbor
akosprávnyorgánnazákladepredloženýchpísomnýchpodkladovposudzujeskutočnosti,ktorébymohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o
prerušení konania, rozhodnutie o povolení návrhu na vklad, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad
alebo rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na vklad. Splnenie podmienok na vklad práva do

katastra nehnuteľností katastrálny odbor skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad (t. j. ku dňu
vydania rozhodnutia o návrhu na vklad).

17. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný 1/ uviedol, že právny zástupca žalobcu sa
nie celkom rozumie veci, nepozná platnú právnu úpravu, resp. si ju nesprávne vykladá a vonkoncom

nerozumie platnej judikatúre. Napriek tomu, že mu sudkyňa v rámci predbežného posúdenia veci
vyjadrila právny názor súdu, že túto žalobu z viacerých dôvodov zamietne, nezobral žalobný návrh späť,
ale generoval zbytočné trovy konanie pre žalobcu. Argumentácia Dr. Vanča je založená na osobných
útokoch, osočovaní, čo ale nič nemení na nezmyselnosti podanej žaloby. Následne zopakoval podstatnébody svojej doterajšej argumentácie a záverom upozornil na skutočnosť, vyplývajúcu z rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu SR (uznesenie zo dňa 6.10.2017, sp. zn. II.ÚS 590/2017), a to, že: „Ak
všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby

dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na
súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec

v rozsahu danom v ustanovení § 379 – 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom
podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Osobitný dôvod zamietnutia žaloby voči žalovanému 2 / - nedostatok jeho pasívnej legitimácie –
odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil/nenapadol. Konštatované bez ďalšieho nevyhnutne vedie

k potvrdeniu napadnutého rozsudku v dotknutej časti.

20. Následne nie je zrejmé, prečo rozsiahlu časť odvolacej argumentácie žalobca orientuje na
„preukázanie“ možnosti uplatniť námietku relatívnej neplatnosti (opomenutým spoluvlastníkom) aj v
konaní pred katastrálnym, úradom, keď z tejto premisy evidentne vychádza aj napadnuté rozhodnutie.

21. Navyše, správnosť určujúcej úvahy súdu prvej inštancie – t. j., že nie žalobca (tu ako darujúci),
ale práve a len opomenutý/dotknutý spoluvlastník (tu spoločnosť Tatra Forest Slovakia, s.r.o.) môže
namietať relatívnu neplatnosť prevodu (tu darovanie podielu žalobcom žalovanému 1/) z dôvodu
nerešpektovania jeho predkupného práva – výslovne pripustil aj samotný žalobca (bod 14 veta druhá
tohto odôvodnenia). Predmetný záver o výlučnom oprávnení opomenutého podielového spoluvlastníka

namietať relatívnu neplatnosť prevodu je zároveň v aplikačnej praxi ustálený a podľa názoru odvolacieho
súdu niet dôvodu pre jeho „prehodnocovanie“.
22. Pokiaľ sa odvolateľ nadväzne snaží „upraviť“ svoju argumentáciu (že sa domáha niečoho iného,
a to „zosúladenia tzv. papierového stavu so stavom skutočným“) a zdôrazniť „nepochopenie, čoho sa
žalobca domáha“ zo strany súdu (bod 14. tohto odôvodnenia), je potrebné uviesť, že i predostreté

odvolanie (opäť) vychádza z tvrdení o námietke relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu
(vo vzťahu ku ktorej absentuje na strane žalobcu aktívna legitimácia) a jej právnych následkoch (ktoré
nenastali, nakoľko katastrálny úrad námietku neakceptoval). Predovšetkým však platí, že skutkovým
základom(samotnej)žalobyjeargumentáciapopierajúcaexistenciuakéhokoľvekblízkehovzťahumedzi
žalobcom a žalovaným 1/. Inými slovami, žalobca svoj nárok skutkovo odvodzuje od preukázania

riadneho uplatnenia námietky relatívnej neplatnosti (nastúpeniu právnych dôsledkov ktorej námietky
zabránil žalovaný 1/ predložením čestného prehlásenia katastrálnemu úradu o tom, že so žalobcom sú
blízkymi osobami), t. j., že boli splnené podmienky relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Obdobne, na
pojednávaní konanom dňa 5.12.2024 právny zástupca žalobcu uviedol: “My nepreukážeme...že žalobca
podpísal darovaciu zmluvu nevedome, tak tvrdíme a žalobu skutkovo odôvodňujeme tým, že oprávnený

podielový spoluvlastník sa v katastrálnom konaní dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu...a že
žalobca a žalovaný nie sú blízke osoby a nikdy neboli“.
23. Z opísaného je teda zrejmé, že okresný súd postupoval správne, keď z určujúceho hľadiska
(ako dôvod zamietnutia žaloby) vysvetlil žalobcovi, že domáhať sa posúdenia/vyslovenia relatívnej
neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu môže len opomenutý spoluvlastník.

24. Len nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno dodať, že je (v rozoberanej spojitosti) náležitým i
konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že v rámci trestného konania boli (podrobne – predovšetkým
strany 13 a 14 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/45/2022
z 27.9.2023) vyvrátené tvrdenia žalobcu (smerujúce k absolútnej neplatnosti, na ktorú súd skutočne
prihliada ex offo) o absencii jeho vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu a čestné prehlásenie, ako i tvrdenia,

že bol žalovaným 1/ uvedený do omylu.

25. Konštatované vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k vysloveniu vecnej správnosti napadnutého
meritórneho výroku.
26. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách

konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku
o nároku na náhradu trov, voči ktorému odvolateľ nevzniesol žiadne konkrétne námietky.27. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane/žalovaným odvolacie trovy v plnom rozsahu. O výške trov konania

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.