Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 25Csp/230/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207835
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122207835.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. A., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX
XX B., zastúpená Občianskym združením, Centrum správnej pomoci Košice, so sídlom Tomášikova
147/3, 040 01 Košice, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 167,05 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou zo dňa 26.7.2002 domáhal

zaplatenia sumy vo výške 377,43 EUR s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok
odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 22.11.2016 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX
(evidenčné číslo zmluvy), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 400 EUR.
Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 7,28 EUR, a to
do celkovej sumy pôžičky vo výške 873,60 EUR. Žalovaná z poskytnutej pôžičky uhradila sumu 232,96
EUR.

2. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná porušila dohodnuté podmienky zmluvy, keď prestala splácať
poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, v dôsledku čoho ju právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 26.10.2019 - predžalobnou upomienkou vyzval k úhrade dlžných
splátok, na čo poskytol jej dodatočnú lehotu na plnenie viac ako 30 dní. Súčasne ju upozornil, že
ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť.
Žalovaná ani po poskytnutí dodatočnej lehoty dlžné splátky neuhradila a preto žalobca využil oprávnenie
a dňa 19.12.2019 úver zosplatnil. Uviedol, že žalovanú o tejto skutočnosti informoval listom zo dňa

22.12.2019.

3. Kudňupodaniažalobnéhonávrhumalažalovanáuhradiťcelkovúčiastkuvsume610,39EUR,zktorej
podľa prehľadu splátok a úhrad uhradila sumu 232,96 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého
finančného plnenia. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje dlžnú sumu pričom žalobca zmluvnú
pokutu, ani žiadne iné vzniknuté náklady si v konaní neuplatnil.

4. Žalovaná vo vyjadrení sa k žalobe poprela žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Uviedla,
že ide o spotrebiteľský vzťah, pri ktorom bola zmluva predložená ako formulárový dokument bez
možnosti ovplyvniť jej obsah a preto je potrebné preskúmať či neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Zároveň uviedla, že žalobca ako profesionálny veriteľ mal povinnosť konať poctivo a sodbornou starostlivosťou. Namietala unesenie dôkazného bremena žalobcom, nakoľko nepreukázal
riadne uzatvorenie zmluvy ani to, že jej skutočne poskytol finančné prostriedky v rozsahu, ktorý tvrdí.
Taktiež namietala, že predložená zmluva nie je podpísaná a vzhľadom na viacero úverov, ktoré v

danom období mala, si na spôsob uzatvorenia nepamätá. Rovnako poukázala na to, že zo žaloby nie
je zrejmé ako žalobca dospel k sume 377,43 EUR ani ako započítal jej úhrady. Dodala, že zmluva
neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, najmä pokiaľ ide o
jasné určenie doby splatnosti a predpoklady použité pri výpočte RPMN. Tieto nedostatky podľa nej
zakladajú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súčasne namietala, že žalobca riadne neposúdil jej

bonitu, kedy by pri zohľadnení jej príjmov a výdavkov zistil, že úver nie je schopná splácať. Napokon
spochybnila aj platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, keďže podľa nej nebola v zmluve riadne
dohodnutá a ako spotrebiteľ mala byť na tento následok pred uzavretím zmluvy výslovne upozornená.
Z uvedených dôvodov považovala žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na tvrdení, že zmluva o úvere bola medzi účastníkmi riadne

uzatvorená a spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy boli splnené
všetky podmienky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm.
f) a k). K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uviedol, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky
dlhšie ako 90 dní a preto bola v súlade so zmluvnými podmienkami písomne upozornená na možnosť
predčasného zosplatnenia. Predžalobná upomienka bola žalovanej preukázateľne doručená, pričom

následné oznámenie o predčasnej splatnosti malo podľa žalobcu deklaratórny charakter a žalovaná sa o
zosplatnení mohla dozvedieť najneskôr z doručenia žaloby. Žalobca zastáva názor, že právne predpisy
nevyžadujú preukázanie doručenia oboch listín, ale len toho, aby bola dlžníčka upozornená na následky
nesplácania.

6. Žalovaná vo svojich ďalších podaniach zotrvala na námietkach týkajúcich sa nedodržania podmienok
podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pričom poukázala na absenciu preukázateľného
doručenia oznámenia o zosplatnení a na judikatúru, ktorá vyžaduje, aby sa takéto oznámenie dostalo
do dispozičnej sféry dlžníka. Preto tvrdila, že podmienky na platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
neboli splnené a následne pohľadávka nemohla byť platne postúpená.

7.Žalobcaopätovnezdôraznil,žežalovanábolariadneupozornenánamožnosťzosplatneniaažeďalšie
oznámenie už malo len deklaratórnu povahu a v plnom rozsahu zotrval na tom, že k zosplatneniu došlo
platne a že v spore je aktívne legitimovaný.

8. Prvostupňový súd rozhodol vo veci samej rozsudkom dňa 20.06.2024 pod č. k. 25Csp/230/2022-252
tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 167,04 EUR s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 11.10.2022 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal
(III. výrok). Vychádzal pritom zo zistenia, že medzi stranami sporu bola dňa 22.11.2016 uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky v
sume 400 EUR. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 120 mesačných splátkach, pričom výška splátky
bola 7,28 EUR a dojednaná fixná úroková sadzba predstavovala 19,90 %. Zo spisu vyplynulo, že
žalovaná do 06.05.2019 celkovo uhradila sumu 232,96 EUR, následne prestala splátky úveru plniť
a dostala sa tak do omeškania. Na základe prehľadu úhrad a doručenej predžalobnej upomienky

mal súd za preukázané, že žalovaná bola v omeškaní s platením splátky dlhšie ako 90 dní. Žalobca
ju písomne upozornil na nedoplatok a taktiež na možnosť predčasného zosplatnenia úveru výzvou,
ktorú si v odbernej lehote neprevzala a súd považoval takýto spôsob doručenia za riadne doručený
prostredníctvom fikcie doručenia. Následne žalobca ku dňu 19.12.2019 úver zosplatnil. Po vykonanom
dokazovaní prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca splnil obe kumulatívne podmienky podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda uplynutie trojmesačnej lehoty omeškania aj riadne upozornenie
žalovanej najmenej 15 dní pred zosplatnením a z tohto dôvodu považoval zosplatnenie úveru za
platne vykonané a zároveň za prípustné aj následné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Vo vzťahu
k námietke žalovanej o nedostatočnom preskúmaní jej bonity dospel k záveru, že veriteľ pri uzatváraní
zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom porovnal deklarované príjmy a výdavky žalovanej

a výška mesačnej splátky považoval za primeranú vzhľadom k jej finančnej situácii. Pri preskúmaní
samotného obsahu úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že dojednaná ročná úroková sadzba 19,90
% je v rozpore s dobrými mravmi, keďže viac ako dvojnásobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby
poskytované bankami pri obdobných úveroch v čase uzatvorenia zmluvy. Takéto dojednanie považovalsúd za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v dôsledku neplatnosti dojednania o
úrokoch posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi nárok len
v rozsahu rozdielu medzi poskytnutou istinou a žalovanou uhradenou sumou, t. j. sumu 167,04 EUR a

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania.

9. Rozsudok zo dňa 20.06.2024 č. k. 25Csp/230/2022-252 nadobudol vo výroku II. („V prevyšujúcej časti
žalobu zamieta.“) právoplatnosť dňa 13.08.2024.

10. Proti vyhovujúcemu výroku (výrok I.) predmetného rozsudku podala žalovaná včas odvolanie,
v ktorom vytýkala prvoinštančnému súdu vnútornú rozpornosť odôvodnenia, keď na jednej strane
uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je jednostranným adresovaným hmotnoprávnym
úkonom veriteľa, ktorý musí byť doručený do dispozičnej sféry dlžníka, inak nemôže vyvolať zamýšľané
právne účinky, no na druhej strane uzavrel, že doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
nie je obligatórnou podmienkou platného zosplatnenia. Žalovaná zdôraznila, že k zosplatneniu dlhu

nedochádza automaticky zo zákona samotným uplynutím trojmesačnej lehoty omeškania, ale až na
základe prejavu vôle veriteľa adresovaného dlžníkovi, ktorý musí byť v zmysle § 45 Občianskeho
zákonníka doručený (resp. dôjsť) do jeho dispozičnej sféry. Z toho dôvodu nesúhlasila s názorom súdu,
že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti má len deklaratórny charakter a jeho doručenie nie je
potrebné. V tejto súvislosti poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo

dňa 15.12.2020, podľa ktorých účinky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako jednostranného právneho
úkonu môžu nastať najskôr doručením oznámenia dlžníkovi. Tvrdila, že v konaní nebolo preukázané,
že by oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2019 bolo žalobcom žalovanej
vôbec odoslané, nieto doručené, pričom dôkazné bremeno v tomto smere znáša žalobca. Internému
dokladu veriteľa podľa nej súd neprípustne priznal účinky právneho úkonu, hoci neexistoval žiadny

dôkaz o jeho odoslaní či doručení. Z uvedeného vyvodila záver, že neboli splnené zákonné podmienky
pre vznik splatnej pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8
zákona o bankách, keďže úver nedosiahol konečnú splatnosť (tá je dohodnutá na 20.11.2026) a ani
sa nestal platne predčasne splatným. V dôsledku toho podľa nej nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky z C. D. E., F. na žalobcu a zmluva o postúpení je v rozpore s kogentnou právnou úpravou,

a teda absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže účinky takéhoto právneho úkonu
nemohli nastať, žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a žaloba mala byť v celom
rozsahu zamietnutá.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP)auznesenímzodňa29.10.2024podč.6CoCsp/37/2024-284rozhodol,žerozsudokvnapadnutom
vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku o trovách konania III. zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1

písm. b) a c) CSP.

12. Odvolací súd v rozhodnutí poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej
sumy voči žalovanej na základe postúpenia pohľadávky medzi ním a jeho právnym predchodcom a
bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či právny predchodca žalobcu úver platne zosplatnil.

Zdôraznil, že pôvodná pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere prešla na Všeobecnú úverovú
banku, a.s., čím sa stal veriteľom bankový subjekt. Následné postúpenie takejto pohľadávky na žalobcu
– nebankový subjekt – podlieha prísnym podmienkam podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré
sú kogentné a musia byť splnené kumulatívne. Ide najmä o to, že postúpená pohľadávka musí byť
v čase postúpenia splatná, dlžník musí byť písomne vyzvaný na splnenie dlhu a výzva musí byť

dlžníkovi preukázateľne doručená, pričom až následné nepretržité omeškanie dlžníka viac ako 90 dní
zakladá možnosť postúpenia. V prejednávanej veci v tomto štádiu dokazovania odvolací súd nemal
za preukázané doručenie žiadosti banky o plnenie celého dlhu žalovanej, t.j. doručenie oznámenia
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2019 a za tejto situácie by išlo o postúpenie
pohľadávky banky nebankovému subjektu, ktorá v čase postúpenia nebola splatná. Odvolací súd

zdôraznil, že doručenie oznámenia o predčasnej splatnosti úveru je potrebné posudzovať podľa §
45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda podľa teórie dôjdenia, nie podľa procesnoprávnych pravidiel.
Aby jednostranný hmotnoprávny úkon veriteľa (oznámenie o predčasnej splatnosti) nadobudol právne
účinky, musí sa dostať do dispozičnej sféry dlžníka, čím sa dlžníkovi vytvorí objektívna možnosťoboznámiť sa s jeho obsahom. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa splnením týchto podmienok
vôbec nezaoberal a bez vykonania dokazovania dospel k záveru o aktívnej legitimácii žalobcu. Súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splatnosť pohľadávky, keď automaticky prijal tvrdenie žalobcu

o predčasnom zosplatnení úveru, hoci doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti –
ako jednostranného adresného hmotnoprávneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ – nebolo v konaní
preukázané. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o doručení – chýba doručenka, doklad o neprevzatí
zásielky, ba dokonca aj doklad o samotnom odoslaní predmetnej zásielky na poštovú prepravu.
Zásadným nedostatkom je, že žalobca nepreukázal, že žalovaná mala objektívnu možnosť oboznámiť

sa s obsahom listiny. Z uvedeného prijal záver, že platné predčasné zosplatnenie nebolo preukázané a
preto neboli splnené ani zákonné podmienky postúpenia bankovej pohľadávky. Za tohto stavu žalobca
nie je nositeľom tvrdenej pohľadávky a v konaní mu chýba aktívna vecná legitimácia.

13. Predmetom konania, po vrátení veci odvolacím súdu, je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 165,05
Eur s príslušenstvom (nárok v rozsahu rozdielu medzi poskytnutou istinou a žalovanou uhradenou

sumou, po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov).

14. Po vrátení spisu odvolacím súdom vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
v spise (Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7610503871 zo dňa 22.11.2016 so Zmluvnými podmienkami,
Predžalobná upomienka zo dňa 26.10.2019 s podacím hárkom, Oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo dňa 22.12.2019, Prehľad splátok a úhrad, Výpis z účtu žalobcu, Výplatná páska za
obdobie 10/2016 a 9/2016 a Výpočet schopnosti žiadateľa splácať úver, Rámcová Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.11.2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2023) a zistil
nasledovný skutkový stav:

15. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzavrel so žalovanou dňa
22.11.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7610503871, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 400 EUR, splatný v 120 mesačných splátkach po 7,28 EUR, s prvou splátkou
splatnou dňa 20.12.2016 a konečnou splatnosťou dňa 20.11.2026. Zmluvné strany si dohodli fixnú ročnú
úrokovú sadzbu 19,90 % a RPMN 19,89 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu

473,60 EUR a celková suma na úhradu na 873,60 EUR.

16.Zpredloženéhoprehľadusplátokaúhradvyplynulo,žežalovanáuhradilanaposkytnutýúvercelkovo
232,96 EUR, pričom poslednú úhradu vo výške 7,28 EUR vykonala dňa 6.5.2019. Keďže žalovaná

prestala splátky riadne a včas uhrádzať, Právny predchodca žalobcu- banka VÚB, a.s. (na základe
Notárskej zápisnice zo dňa 11.12.2017 bol spísaný právny úkon, projekt rozdelenia zlúčením medzi
spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúcou spoločnosťou, VÚB, a.s. a VÚB leasing
a.s. ako nástupnícke spoločnosti) zaslal žalovanej predžalobnú upomienku zo dňa 26.10.2019, v ktorej
ju upozornil na nedoplatok vo výške 21,84 EUR a vyzval ju na jeho úhradu do 5.12.2019. Zároveň ju

upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Z doručenky založenej v spise na čl. 7 vyplýva, že zásielka
bola uložená na pošte dňa 7.11.2019 avšak žalovaná si ju v odbernej lehote neprevzala. V dôsledku
nezaplatenia dlžnej sumy ani po poskytnutí primeranej lehoty právny predchodca žalobcu - banka
VÚB, a.s. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 22.12.2019 úver vo výške 377,43 EUR
žalovanej zosplatnil.

17. Výzvou zo dňa 18.12.2024 súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkaz preukazujúci, že žalovaná
mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
22.12.2019. Žalobca na výzvu reagoval podaním, v ktorom uviedol, že doručovanie oznámenia o
mimoriadnej splatnosti predstavuje jednostranný hmotnoprávny úkon, pri ktorom sa podľa § 45 ods. 1

Občianskeho zákonníka nevyžaduje skutočné prevzatie zásielky dlžníkom; postačuje, ak sa prejav vôle
dostane do jeho dispozičnej sféry. Tvrdil, že právne účinky nastávajú už okamihom, keď dlžník získal
objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky – napríklad jej doručením na adresu, uložením na
poštečivhodenímoznámeniaouloženízásielkydoschránky.Zároveňdoplnil,žeoznámenieovyhlásení
predčasnej splatnosti bolo zaslané obyčajnou poštou a že žalovaná bola už skôr riadne upozornená

výzvou doručovanou s doručenkou. Podľa žalobcu sa žalovaná mohla o zosplatnení dozvedieť aj
najneskôr doručením žaloby, pričom uvedená listina má podľa jeho názoru iba deklaratórny charakter a
jej účinky nastávajú okamihom, keď sa dlžník s jej obsahom oboznámi.18. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ“), účinného v čase spísania zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

27. Podľa § 54 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely

tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom; h) celkovou čiastkou,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladovspotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) očnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) rokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba

vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru.

31. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu

osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere

vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo

na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v
príslušnom gramatickom tvare.

33. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, za poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

34.Súdkonštatuje,žehocizáväzokžalovanejvznikolzozmluvyoúvere,ktorápredstavujetzv.absolútny
obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, predmetná zmluva
má zároveň povahu spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaná totiž pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej

podnikateľskej ani inej zárobkovej činnosti a preto je potrebné na ňu hľadieť ako na spotrebiteľa. Z tohto
dôvodu sa na právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou aplikujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), a to prostredníctvom odkazu podľa § 1 ods. 2
druhej vety Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva zároveň podlieha režimu zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, keďže bola uzavretá medzi veriteľom – právnickou osobou podnikajúcou

v oblasti poskytovania úverov – a spotrebiteľom, ktorému bol úver poskytnutý na účely nesúvisiace s
podnikaním či výkonom povolania.

35. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu nebankovým subjektom
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou došlo k vzniku záväzkového vzťahu

vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.11.201, t.j. došlo k uzavretiu
tzv. typovej zmluvy, teda zmluvy vopred pripravenej dodávateľom pre široký okruh spotrebiteľov bez
možnosti individuálneho vyjednávania jej podmienok. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť
ovplyvniťobsahzmluvyanivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorébolijejneoddeliteľnousúčasťou.
Zmluva bola uzatvorená v písomnej forme a formálne obsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

36. Keďže žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila riadne a včas a prestala uhrádzať dohodnuté
mesačné splátky, dostala sa do omeškania so splácaním úveru.

37. Právny predchodca žalobcu – banka VÚB, a.s. ju preto predžalobnou upomienkou zo dňa
26.10.2019 vyzval na úhradu nedoplatku vo výške 21,84 EUR v lehote do 05.12.2019 a zároveň ju
výslovne upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v prípade ak k úhrade v stanovenej
lehotenedôjde.Keďžežalovanánedoplatokneuhradilaanináslednenezjednalanápravu,veriteľ(banka)

jej úver dňa 19.12.2019 predčasne zosplatnil.

38. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (nebankový subjekt s ktorým uzavrela žalovaná zmluvu
o úvere), zanikla rozdelením a jej právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s. Tým
sa nezmenil charakter pohľadávky, avšak zmenil sa subjekt na strane veriteľa, čo malo za následok

zmenu právnej úpravy, ktorú je nevyhnutné aplikovať na vzťah veriteľa a dlžníka. Momentom, kedy sa
veriteľom stala Všeobecná úverová banka, a.s., vzťah medzi touto bankou a žalovanou ako dlžníčkou
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve nadobudol charakter právneho vzťahu banky s klientom, ktorý
podlieha režimu zákona o bankách. Nositeľom pohľadávky z úverovej zmluvy sa teda stala banka a
zákon o bankách neuvádza žiadnu výnimku pre postúpenie pohľadávky v takýchto prípadoch, ak banka

postupuje pohľadávku, ktorú nadobudla od nebankového subjektu.

39. Odvolací súd konštatoval, že z uvedeného dôvodu na daný vzťah a postúpenie pohľadávky zo
Všeobecnej úverovej banky, a.s. na terajšieho žalobcu, ktorý nie je bankou (Intrum Slovakia s.r.o.), je
potrebné aplikovať režim zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. a skúmať platnosť postúpenia pohľadávky

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

40. S poukazom na závery odvolacieho súdu sa súd zaoberal splnením zákonných podmienok pre
platné zosplatnenie úveru a pre platné postúpenie pohľadávky, čo je rozhodujúce pre posúdenie aktívnejlegitimácie žalobcu v konaní, ktorú je súd povinný skúmať ex offo. Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej
legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.

41. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

42. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

43. V zmysle § 524 ods.1, ods.2 a § 525 ods.2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode
s dlžníkom.

44. V zmysle § 92 ods.8 veta prvá a druhá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase
postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;
to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

45. Ako vyplýva z vyššie cit. ustanovenia, podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky
na nebankový subjekt je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky v čase postúpenia. Ďalšou
podmienkou je existencia písomnej výzvy banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s
plnením a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi (a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie viac

ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke). Banka má obmedzené možnosti postúpenia svojej
pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba
splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je
banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého
účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka.

46. Je na žalobcovi preukázať tieto skutočnosti, vrátane dôkazu preukazujúceho doručenie takejto výzvy
žalovanej bankou. V prípade, že nie sú splnené uvedené podmienky, ide o postúpenie v rozpore so
zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zakázané (vylúčené) a následné postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto

ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn.
1Obdo/92/2018 etc). Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči
neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje

objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k
pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
skutočne oboznámil.

47. V zmysle vyššie cit. ust. § 565 OZ vo všeobecnosti právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky

v dôsledku toho, že nebola splnená iba niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť iba vtedy, ak to bolo
dohodnuté alebo to bolo určené v rozhodnutí a toto právo veriteľa je časovo ohraničené tak, že veriteľ
ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.48. Z ust. § 53 ods. 9 OZ vyplývajú pre plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy ďalšie dve podmienky, a to:
- veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred
jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

- veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

49. V danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 30.11.2017, teda v čase kedy úver ešte nebol splatný v celom rozsahu vzhľadom
na dohodnutý termín jeho konečnej splatnosti dňa 20.11.2026. A pokiaľ Všeobecná úverová banka, a.s.

postúpila pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, mohlo ísť o splatnú pohľadávku iba v tom
prípade, že pre jej zosplatnenie boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

50. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Kľúčovým predpokladom platného postúpenia bankovej pohľadávky na nebankový subjekt je existencia
splatnej pohľadávky v čase postúpenia, pričom splatnosť celej pohľadávky môže vzniknúť iba za
predpokladu, že veriteľ platne a v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil právo
na predčasné zosplatnenie úveru. Predčasné zosplatnenie je jednostranným adresným hmotnoprávnym
úkonom, ktorý podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobúda účinky až okamihom, keď dôjde

do dispozičnej sféry dlžníka. Účinnosť tohto úkonu preto predpokladá preukázanie, že dlžník mal
objektívnu možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom. Z vykonaného dokazovania však ani po jeho
doplnení nevyplýva, že by oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2019 bolo
žalovanej doručené spôsobom, ktorý by jej poskytol objektívnu možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom.
Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že predmetné oznámenie bolo žalovanej skutočne

doručované, a to ani vo forme dokladu o jeho prevzatí, ani dokladu o jeho uložení na pošte, zanechaní
oznámenia o uložení, či iného podkladu preukazujúceho, že sa zásielka dostala do jej dispozičnej sféry v
zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotný poštový hárok, preukazujúci iba podanie zásielky
na prepravu, nepostačuje na preukázanie účinnosti jednostranného hmotnoprávneho úkonu veriteľa,
čo jednoznačne vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Cdo/36/2020), ktorá vyžaduje

preukázanie objektívnej možnosti adresáta zoznámiť sa s obsahom úkonu.

51. Napriek tomu, že žalobca bol súdom výslovne vyzvaný na doplnenie dokazovania práve v smere
preukázania doručenia oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, nepredložil žiadne nové listinné
dôkazy, ktoré by odstránili zistený nedostatok a obmedzil sa len na opätovné tvrdenia o tom, že

oznámenie bolo zaslané obyčajnou poštou a že jeho účinky nastali najneskôr doručením žaloby. Takáto
argumentácia však nie je v súlade s požiadavkami hmotného práva, keďže účinnosť jednostranného
právneho úkonu nemôže byť odvodená spätne z preukázania inej skutočnosti, ani „nahradená“
procesným úkonom v podobe doručenia žaloby.

52.Zatakéhotostavunemožnodospieťkzáveru,žežalovanánadobudlaobjektívnumožnosťoboznámiť
sa s obsahom oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a teda nemožno považovať úver za platne
zosplatnený. Keďže predčasná splatnosť nebola preukázaná, pohľadávka nebola v čase jej postúpenia
splatná v celom rozsahu a nebol tak splnený základný zákonný predpoklad umožňujúci jej postúpenie
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

53. Neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor so zákonom má za následok nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia
oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej a teda nepreukázal, že pohľadávka sa stala
splatnouvcelomrozsahupredjejpostúpením.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobuprenedostatokaktívnej

vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.

55. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.56. V rámci trov konania rozhodoval súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396
ods. 1, ods. 3 CSP). Odvolací súd uznesením zo dňa 24.6.2025 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide o jednotné

prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd o
trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v spore.

57. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, avšak keďže jej nevznikli žiadne preukázateľné
trovy, rozhodol súd tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

58. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestský súd Košice

(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).