Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124202841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2. C. B. C.,
D. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XXX/X, XXX XX F. G., obaja zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Martin Palaj, s. r. o., so sídlom Kazanská 25131/4, 821 06 Bratislava, IČO: 55 080 731, proti
žalovaným: 1. H. I., nar. XX.XX.XXXX, 2. J. I., D. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. M. XXXX/XX,
XXX XX N., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s. r. o., so sídlom Sasinkova 10,
811 08 Bratislava, IČO: 35892994, o zaplatenie 15 794,80 eura, na odvolanie žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k.: 106C/32/2024 – 230 zo dňa 12.12.2024 a proti uzneseniu Okresného

súdu Trnava č. k.: 106C/32/2024 – 260 zo dňa 16.01.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1. a 2. m a j ú voči žalovaným 1. a 2. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

III. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

IV. Žalobcovia 1. a 2. m a j ú voči žalovaným 1. a 2. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

K odvolaniu proti rozsudku pre zmeškanie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie vo výroku I. uložil žalovaným 1. a
2. povinnosť zaplatiť žalobcom 1. a 2. spoločne a nerozdielne sumu 15 794,80 eura do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcom v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne

oprávneným nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne
povinným v plnom rozsahu.

1.2 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 178 ods. 1 a 2, § 124 ods. 2, § 111 ods.
1 a 3, § 106 ods. 1 písm. a), § 53 ods. 3, § 274, § 137 písm. a), § 275, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

1.3 Konštatoval, že žalobcovia 1. a 2. (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou podanou proti žalovaným
1. a 2. (ďalej len „žalovaní“) domáhali zaplatenia sumy 15 794,80 eura ako zľavy z kúpnej ceny za
kúpu bytu, spolu s náhradou trov konania. Vecne dôvodil tým, že na 12. decembra 2024 nariadil
pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcov a oboch žalovaných, ktorí v tom časeneboli zastúpení splnomocneným zástupcom. Predvolanie obsahovalo aj poučenie podľa § 274 a § 278
C. s. p. o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Predvolania boli stranám sporu odoslané 27.
augusta 2024. Žalovanému 1. bolo predvolanie doručené fikciou doručenia 25. septembra 2024, pretože

si zásielku neprevzal na adrese trvalého pobytu, žalovanej 2. bolo predvolanie doručené 10. septembra
2024. Dňa 05. septembra 2024, teda po odoslaní predvolaní, doručili žalovaní súdu vyjadrenie zo
dňa 28. augusta 2024, ktorého súčasťou bolo aj plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi na ich
zastupovanie. Plnomocenstvo je voči súdu účinné až doručením (§ 124 ods. 2 C. s. p.), súd preto
dodatočne nezasielal predvolanie na pojednávanie zvolenému právnemu zástupcovi žalovaných, keď v

čase odosielania predvolaní (27. augusta 2024) nemal vedomosť o jeho splnomocnení. Právny zástupca
žalovaných podaním zo dňa 14.11.2024 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom
na 12.12.2024, požiadal o jeho odročenie z dôvodu kolízie s iným, už skôr určeným pojednávaním na
Mestskom súde Bratislava III, kde je účasť zástupcu nevyhnutná a klienti nesúhlasia so substitučným
zastúpením. K žiadosti pripojil predvolanie z Mestského súdu Bratislava III, ktoré bolo vyhotovené práve
14. novembra 2024. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili 28. novembra 2024

nesúhlas s odročením, považujúc žiadosť za špekulatívnu s cieľom spôsobiť prieťahy. Poukázali na to,
že o pojednávaní na Okresnom súde Trnava vedeli žalovaní (a teda aj ich právny zástupca) skôr ako o
termíne v Bratislave, pričom neskôr vytýčené pojednávania sa uprednostňujú len vo veciach vyššieho
stupňa, trestných alebo väzobných. Prvoinštančný súd 05. decembra 2024 obom právnym zástupcom
adresoval písomné oznámenie, že pojednávanie nariadené na 12.12.2024 sa riadne uskutoční, žiadosti

o odročenie nevyhovuje, pretože právny zástupca žalovaných sa o termíne tohto pojednávania mohol
dozvedieť minimálne o dva mesiace skôr (prostredníctvom klientov, najneskôr 10. septembra 2024,
alebo z elektronického spisu), než o termíne pojednávania na Mestskom súde v Bratislave III. Právny
zástupca žalovaných podaním zo dňa 11. decembra 2024 vyjadril nesúhlas s otvorením pojednávania
dňa 12.12.2025 a vykonávaním dokazovania bez účasti žalovaných. Na pojednávanie 12. decembra

2024 sa dostavili len žalobca v 1. rade a právny zástupca žalobcov, ktorý navrhol rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie, keď poukázal na splnenie podmienok pre vydanie takéhoto rozsudku.

1.4 Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetom sporu je žalobný nárok na splnenie
povinnosti, žalovaná strana sa nedostavila na pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlnila

vážnymi okolnosťami napriek tomu, že v predvolaní na pojednávanie boli žalovaní riadne a včas poučení
o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom žalujúca strana
na danom pojednávaní navrhla súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaných, boli
splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaných podľa § 274
C. s. p., preto súd žalobe vyhovel vydaním rozsudku pre zmeškanie žalovaných. Žalovaná strana sa bez

rozumných dôvodov spoliehala na to, že súd vyhovie jej žiadosti o odročenie pojednávania pre kolíziu
s iným pojednávaním iba preto, že pojednávanie v tomto spore nebolo ešte otvorené, a iba preto, že
právny zástupca žalovaných uviedol, že o termíne pojednávania sa dozvedel až dňa 14.11.2024, k čomu
súd zdôrazňuje, že žalovaní o termíne pojednávania preukázateľne vedeli už v prvej polovici mesiaca
september 2024, pričom súd nebol povinný v danom čase predvolávať aj právneho zástupu žalovaných.

Na odročenie pojednávania sa spoliehala žalovaná strana aj napriek výslovnému písomnému nesúhlasu
protistrany, o ktorom žalovaná strana vedela. Upovedomenie o neodročení pojednávania bolo doručené
právnemu zástupcovi žalovaných šesť dní pred nariadeným termínom pojednávania, teda včas.

1.5 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s.

p., a úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v
plnom rozsahu, keď nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 C. s. p..

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní z dôvodov, že neboli splnené procesné

podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) C. s. p.).

2.1. Namietali, že postup súdu vo fáze od doručenia žaloby žalovaným, cez nedodržanie podmienok
pri predvolávaní žalovaných na pojednávanie a postup súdu na pojednávaní nespĺňa formálne a zvlášť
materiálne predpoklady pre postup uplatnený súdom pri kontumácií. Súd na pojednávaní uskutočnenom

dňa 12.12.2024 „v neprítomnosti žalovanej strany“ bez identifikácie, ktorých konkrétnych žalovaných sa
neprítomnosť týkala, rozhodol bez naplnenia kumulatívnych podmienok, požadovaných § 274 C. s. p..2.2 V dôvodoch odvolania uviedli, že súd uznesením z 23.07.2024, teda v čase hlavnej dovolenkovej
sezóny, vyzval žalovaných (fyzické osoby, dôchodcovia) na vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2
C. s. p. s lehotou do 21.08.2024. Následne, len dva pracovné dni po uplynutí lehoty na vyjadrenie, súd

bez zisťovania okolností doručovania, bez rešpektovania tzv. realizačnej lehoty na preverenie vyjadrenia
a bez zohľadnenia osobitného postavenia žalovaných (dôchodcovia) podľa čl. 6.2 C. s. p., zaslal
žalovaným 26.08.2024 predvolanie na pojednávanie stanovené na 12.12.2024. Týmto postupom súd
neumožnil žalovaným spoznať obsah vyjadrenia žalobcov k ich replike a uplatniť si tak právo na podanie
duplikypodľa§167ods.3a4C.s.p.predvytýčenímpojednávania.Celýprocesnýpostupbolkritizovaný

ako nepredvídateľný a poškodzujúci práva žalovaných na procesnú obranu. Súd predvolal strany na
pojednávanie bez splnenia podmienok doručovania podľa § 105 ods. 1 C. s. p., pretože žalovaný 1.
mal aktivovanú elektronickú schránku, no súd aplikoval náhradné doručovanie v listinnej podobe podľa
§ 105 ods. 3 C. s. p. Žalovanému 1. bolo predvolanie doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3
v spojení s § 106 písm. a) C. s. p. s účinnosťou k 25.09.2024, a to z dôvodu neprevzatia zásielky v
odbernej lehote (prvý pokus 02.09.2024, opakovaný pokus 14.09.2024, uloženie 05.09.2024). Žalovaná

2. prevzala zásielku reálne 10.09.2024 (opakovaný pokus). V čase doručovania predvolaní však už bolo
súdu 05.09.2024 doručené splnomocnenie spoločného právneho zástupcu žalovaných, čím nastúpili
účinky § 110 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého mali byť písomnosti doručované len tomuto zástupcovi.
Súd však v rozpore s týmto ustanovením predvolával priamo žalovaných a právneho zástupcu na
pojednávanie nikdy nepredvolal ani mu nezaslal náležité poučenie o následkoch neúčasti (kontumácia).

Súd tiež neprijateľne odvodzoval vedomosť žalovaného 1. o obsahu predvolania a poučení o kontumácii
z reálneho doručenia žalovanej 2. na základe predpokladu spoločnej domácnosti, čo je neprípustné
voči stranám s vlastnými právami a povinnosťami. Žalovaní sú v konaní nerozluční spoločníci (§ 77
C. s. p.) a súd nesprávne aplikoval inštitút kontumácie, pretože mal aplikovať § 276 C. s. p., ktoré
bráni kontumácii, ak nebola splnená materiálna podmienka poučenia aspoň u jedného zo spoločníkov.

Právny zástupca žalovaných doručil súdu repliku (vyjadrenie) dňa 05.09.2024, no súd ju žalobcom
nedoručil pred pojednávaním, čím znemožnil žalobcom vyjadriť sa k nej a žalovaným uplatniť si dupliku.
Právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 12.12.2024 z dôvodu kolízie pojednávaní
a požiadal o odročenie. Súd síce odročeniu nevyhovel, ale na ospravedlnenie nereagoval, čo právny
zástupca interpretoval ako tiché akceptovanie ospravedlnenia, pričom dodatočne súhlasil s konaním

v jeho neprítomnosti v úvodnej fáze. Napriek tomu súd na pojednávaní rozhodol kontumačne bez
prednesenia žaloby žalobcami (§ 181 ods. 1 C. s. p.) a prisúdil im viac, než sa domáhali (nad rámec
petitu). Navyše, predmetom žaloby je nárok na určenie zľavy z kúpnej ceny (§ 597 Občianskeho
zákonníka), čo podľa žalovaných nie je pravý nárok na plnenie, čím nie je splnená podmienka pre
uplatnenie kontumácie. Súd nepostupoval predvídateľne.

2.3 V ďalšej časti odvolania žalovaní poukázali na uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa
31. marca 2022, sp. zn. 5 CdoGp 1/2019 a 1 Cdo/70/2022, kde NS SR vyslovil právny názor, že
hoci sú splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 alebo § 278
C. s. p., nepredstavuje to pre súd povinnosť, ale len fakultatívnu možnosť rozhodnúť touto skrátenou

formou. Súd je vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zvážiť okolnosti konkrétneho sporu,
nakoľko striktný, čisto jazykový výklad príslušných ustanovení, ktorý by viedol k automatickému vydaniu
kontumačného rozsudku, by bol príliš formálny a mohol by vyústiť až do odmietnutia spravodlivosti
(denegatio iustitiae). Táto interpretácia obmedzuje zdanlivo imperatívnu dikciu "rozhodne" v § 278 C.
s. p. a je v súlade s ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a nadväzuje

na skoršie uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo 4. júla 2019, ktoré sa týkalo
§ 274 C. s. p. Ústavný súd už vtedy naznačil, že formalistický výklad nie je žiaduci, najmä ak
konanie trvalo dlhšiu dobu, uskutočnilo sa viac pojednávaní, na ktoré sa strana riadne dostavila,
nebola nečinná a súd vykonal rozsiahle dokazovanie. V takýchto prípadoch by pripútanie sa len na
formálne znaky (napr. jediná neúčasť) mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces a

odopretie možnosti podať riadny opravný prostriedok. V konkrétnom prípade, ktorý viedol k uzneseniu
7Cdo/326/2021, najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý
zrušil rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Odvolací súd zrušenie odôvodnil neprípustným formalizmom
súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol kontumačne po vyše troch rokoch sporu a štyroch pojednávaniach
z dôvodu jedinej, neospravedlnenej neúčasti advokáta žalobcu, pričom žalobca bol inak v spore aktívny.

Najvyšší súd teda potvrdil správnosť ústavne konformného výkladu, ktorý podmieňuje vydanie rozsudku
pre zmeškanie nielen formálnymi podmienkami, ale aj zohľadnením všetkých okolností sporu a celkovej
procesnej aktivity alebo pasivity strany. Táto zásada fakultatívnosti kontumácie je v súlade aj s aktuálnou
rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 354/2021, III. ÚS 339/2021, III. ÚS 341/2024),ktorá podraďuje možnosť kontumácie pod sprísnené požiadavky na preukázanú pasivitu strany. Na
záver je zdôraznené, že podmienky kontumácie musia byť definované priamo v zákone, pričom právna
úprava nespája automatické účinky kontumácie v situáciách, ak k ospravedlneniu neprítomnosti došlo

riadne a včas, a len súd toto ospravedlnenie neakceptoval a rozhodol o pojednávaní.

2.4 Žalovaní navrhli odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že neboli splnené
podmienky pre jeho vydanie a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na skutočnosť, že odvolanie obsahuje množstvo
irelevantných argumentov, ktoré vytvárajú zmätok a chaos, pričom rozsudok pre zmeškanie je sankciou
za správanie žalovaných a ich právneho zástupcu, ktorí nepristupovali k veci s odbornou starostlivosťou.
Celý výsledok konania považujú za zlyhanie žalovaných a ich právneho zástupcu a za nepodarený
pokus sabotovať pojednávanie dňa 12. decembra 2024. Podľa žalobcov boli splnené všetky zákonné
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaní sa nedostavili na pojednávanie, čo je

nepopierateľné, potvrdené zápisnicou z pojednávania 12. decembra 2024, boli riadne a včas predvolaní
a poučení o následkoch. Predvolanie bolo odoslané 27. augusta 2024, teda približne 3,5 mesiaca
pred pojednávaním, čo spĺňa podmienku včasnosti. Žalovanému 1 bolo predvolanie doručené fikciou
doručenia, takýto postup (podľa § 111 ods. 3 v spojení s § 106 písm. a) C. s. p.) bol správny,
pretože nešlo o doručovanie žaloby podľa § 116 C. s. p.. Žalovanej 2 bolo predvolanie doručené

riadne, keď si ho sama vyzdvihla 10. septembra 2024. Argument žalovaných, že ich právny zástupca
nedostal predvolanie, je podľa žalobcov irelevantný, pretože právny zástupca bol splnomocnený až 06.
septembra 2024, teda po odoslaní predvolania (27. augusta 2024). Súd nemal povinnosť dodatočne
doručovať predvolanie novému právnemu zástupcovi. Žalobcovia zdôraznili, že právny zástupca mal k
dispozícii dostatok nástrojov (informácie od klientov, prístup k elektronickému spisu ESS, nahliadnutie

do fyzického spisu) na to, aby sa o termíne dozvedel a s odbornou starostlivosťou sa na pojednávanie
pripravil. Žiadosť právneho zástupcu o odročenie z 14. novembra 2024 bola založená iba na kolízii
pojednávaní. Žalobcovia namietli, že predvolanie na kolidujúce pojednávanie na Mestskom súde
Bratislava III prišlo 14. novembra 2024, kedy už právny zástupca vedel o pojednávaní na Okresnom
súde Trnava, pracovisko Piešťany. Pre žalobcov ide o existenčnú vec, a nesúhlas s odročením zaslali

právnemu zástupcovi 13 dní pred pojednávaním. Žalovaní ako strany konania nemali žiadne prekážky
pre účasť. Ich neprítomnosť bola ich slobodným rozhodnutím, ktoré naznačuje postoj "buď prídeme
všetci alebo nikto", a dôsledky tohto rozhodnutia by mali znášať. Podľa žalobcov pochybil právny
zástupca žalovaných svojím neodborným konaním, nie súd, a odvolaním sa snaží napraviť svoju chybu.
Za obzvlášť zavádzajúce považujú tvrdenie právneho zástupcu žalovaných, že súd mal jeho podanie

považovať za súhlas s konaním v neprítomnosti. Názov tohto podania bol pritom: "Vyjadrenie nesúhlasu
s uskutočnením pojednávania bez účasti právneho zástupcu žalovaných." Podľa žalobcov je to účelová
úprava argumentácie na zmätenie odvolacieho súdu a spochybnenie zákonnosti. Boli splnené všetky
zákonom stanovené podmienky a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, žiadali preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie potvrdil. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému

rozsudku pre zmeškanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 356 písm. b) C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných
rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na

vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.), ktoré však nezistil, viazaný pritom
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému
rozsudku pre zmeškanie nie je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania, s prihliadnutím na rozsah a odvolacie dôvody, ktorými je odvolací
súd viazaný, je posúdenie, či v danom prípade boli naplnené všetky zákonné podmienky, pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného.7. Podľa § 137 písm. a) C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

8. Podľa § 274 C. s. p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. V zmysle čl. 17 základných princípov C. s. p. súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

10. V zmysle čl. 5 veta prvá základných princípov C. s. p. zjavné zneužitie práva nepožíva právnu

ochranu.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa uplatnenou žalobou domáhali voči žalovaným
zaplatenia sumy 15 794,80 eura, predmetná žaloba je teda žalobou o splnení povinnosti v zmysle
ustanovenia § 137 písm. a) C. s. p.. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 106C/32/2024 – 127 zo dňa

23. júla 2024 vyzval žalovaných, aby sa v lehote 20 dní odo doručenia uznesenia písomne k žalobe
vyjadrili, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; súčasne
ich poučil okrem iného aj o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovenia § 274
C. s. p. a § 278 C. s. p.. Spolu s výzvou doručoval žalovaným aj poučenie o ich procesných právach

a povinnostiach ako strán sporu a pripojil prílohy žaloby. Uvedené listiny boli obom žalovaným riadne
doručené dňa 01. augusta 2024. V súdom stanovenej lehote sa žalovaní k žalobe nevyjadrili. Následne
súd prvej inštancie dňa 26. augusta 2024 nariadil pojednávanie na termín 12. decembra 2024 o 9.00
hodine, na pojednávanie predvolal právneho zástupcu žalobcov 1 a 2 a žalovaných 1 a 2. V tom čase
nebolo zo strany žalovaných súdu doručené plnomocenstvo, z ktorého by bolo zrejmé, že si žalovaní

na zastupovanie v spore zvolili právneho zástupcu. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej 2
doručené dňa 10.09.2024, žalovaný 1 si zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie, doručovanú
mu na adresu trvalého pobytu, neprevzal v odbernej lehote. Súčasťou predvolania na pojednávanie bolo
poučenie, že ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť neospravedlnia včas a vážnymi
okolnosťami, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Plnomocenstvo

žalovaných udelené obomi žalovanými advokátskej kancelárii MOJŽIŠ a partneri s. r. o. dňa 12.01.2024,
bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.09.2024 spolu s vyjadrením žalovaných k žalobe, ktorým
žiadali žalobu zamietnuť.

12. Dňa 14.11.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené formou e-mailu ospravedlnenie právneho

zástupcu žalovaných z neúčasti na pojednávaní nariadeného na 12.12.2024 s návrhom na jeho
odročenie z vážnych dôvodov. V žiadosti o odročenie právny zástupca žalovaných uviedol, že dňa
14.11.2024 boli informovaní o pojednávaní určenom na deň 12.12.2024 o 9.00 na Okresnom súde
Trnava, pracovisko Piešťany, ktorý termín koliduje s už skôr určeným termínom pojednávania na
Mestskom súde Bratislava III v sporovej veci, v ktorej ide o rozpojednávanú vec s ukončovaním, kde

je účasť zástupcu nevyhnutná. Právny zástupca žalovaných ďalej uviedol, že klienti so substitučným
zastúpením nesúhlasili pre skutkovú a právnu zložitosť veci. Žalobcovia podaním doručeným súdu
dňa 28.11.2024 vyslovili s odročením pojednávania nesúhlas. Súd prvej inštancie oznámil právnemu
zástupcovi žalobcov aj právnemu zástupcovi žalovaných upovedomením zo dňa 04.12.2024, že
nevyhovuje žiadosti žalovaných o odročenie pojednávania z dôvodu, že o termíne pojednávania sa

právny zástupca žalovaných dozvedel minimálne o dva mesiace skôr, než o termíne pojednávania
nariadeného Mestským súdom Bratislava III vo veci, ktorá nie je vecou, ktorá by mala mať prednosť (nie
je ani väzobnou, resp. trestnou vecou, nejde ani o pojednávanie na súde vyššej inštancie. Právnemu
zástupcovi žalovaných bolo upovedomenie doručené 06.12.2024.

13. Z zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.12.2024 vyplýva, že žalovaní 1 a 2 ani ich právny
zástupca sa na pojednávanie nedostavili, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli
rozhodnúť o veci rozsudkom pre meškanie žalovaných. Súd prvej inštancie následne skonštatoval, žesú splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných a vyhlásil napadnutý
rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. V zmysle citovaného ustanovenia § 274 C. s. p. súd rozhodne na pojednávaní o žalobe rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sú súčasne splnené nasledovné podmienky: žalovaný sa
nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, v predvolaní na pojednávanie
bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a žalobca navrhol rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie.

15. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávanie konané dňa 12.12.2024 sa
žalovaní 1 a 2, ani ich právny zástupca nedostavili. Na pojednávanie vo veci boli žalovaní 1 a 2
riadne predvolaní, pričom súd prvej inštancie žalovaných dva krát poučil o následkoch nedostavenia
sa na pojednávanie (poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu, doručeným spolu

so žalobou a tiež v predvolaní na pojednávanie). Právnemu zástupcovi žalovaných nebolo potrebné
doručovať osobitne predvolanie na pojednávanie, pretože v čase nariadenia pojednávania nebolo
žalovanými doručené do súdneho spisu plnomocenstvo, z ktorého by súd prvej inštancie zistil, že
žalovaní si na zastupovanie v spore zvolili právneho zástupcu. Je pritom nespochybniteľné, že právny
zástupca žalovaných o nariadenom pojednávaní mal vedomosť; o tejto svedčí jeho žiadosť o odročenie

pojednávania. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku tiež nevyplýva povinnosť súdu
osobitne poučovať o procesných právach a povinnostiach zástupcu strany, ktorý je advokátom.
Vychádza sa z predpokladu, že ide o kvalifikovanú osobu, znalú práva, teda aj civilno-procesných
noriem. Právneho zástupcu žalovaných – advokátsku kanceláriu, za ktorú ako konatelia vystupujú dvaja
advokáti, preto tiež nebolo potrebné osobitne poučovať.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že predvolanie na pojednávanie bolo
žalovaným riadne a včas doručené, pričom boli splnené aj tie procesné podmienky, v zmysle ktorých
ide o žalobu podľa § 137 písm. a) C. s. p., súčasne s predvolaním na pojednávanie súd prvej inštancie
žalovaných poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, žalovaní ani ich právny zástupca sa

na pojednávanie nedostavili a žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
navrhli rozhodnúť o veci rozsudkom pre zmeškanie.

17. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali ospravedlniť svoju neúčasť
na pojednávaní kolíziou pojednávaní právneho zástupcu a žiadali o odročenie pojednávania.

Ospravedlnenie bolo súdu prvej inštancie doručené 14.11.2024, teda včas, súd prvej inštancie
ospravedlnenieneakceptovalzdôvodu,ženejdeovážneokolnosti.Odvolacísúdtedapreskúmalspornú
otázku-čižalovaníospravedlnilisvojuneprítomnosťvážnymiokolnosťami,takakopredpokladácitované
ustanovenie § 274 C. s. p..

18. V ospravedlnení neprítomnosti na pojednávaní právny zástupca žalovaných uviedol, že
pojednávanie v predmetnej veci koliduje s už skôr určeným termínom pojednávania na Mestskom
súde Bratislava III v sporovej veci, v ktorej ide „o rozpojednávanú vec s ukončovaním, kde je účasť
zástupcu nevyhnutná“. K tomuto dôvodu odvolací súd uvádza, že informácia o skôr nariadenom
pojednávaní je nesprávna, pretože pojednávanie v predmetnej veci na Okresnom súde Trnava bolo

nariadené dňa 26.08.2024 a pojednávanie na Mestskom súde Bratislava III dňa 14.11.2024. Právny
zástupca žalovaných ďalej uviedol, že klienti so substitučným zastúpením nesúhlasili pre skutkovú
a právnu zložitosť veci, nie je však zrejmé, či ide o klientov v tu preskúmavanej veci, teda žalovaných
alebo klientov v konaní pred Mestským súdom Bratislava III, za dôležitú však odvolací súd považuje
skutočnosť, že právny zástupca žalovaných nedoručil žiadne podanie žalovaných, z ktorého by

vyplývala tvrdená skutočnosť, že nesúhlasia so substitučným zastúpením, táto skutočnosť nevyplýva
ani z predloženého plnomocenstva. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaní splnomocnili na
zastupovanie v predmetnom spore Advokátsku kanceláriu MOJŽIŠ a partneri s. r. o.. Podľa webovej
stránky Slovenskej advokátskej komory v spoločnosti Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri s.
r. o.. pôsobia dvaja advokáti, ktorí sú súčasne konateľmi a spoločníkmi a traja koncipienti, nie je

teda jasné, akú substitúciu mal právny zástupca na mysli, keď táto sa nejavila potrebná. Právny
zástupca žalovaných neuviedol dôvod neprítomnosti na predmetnom pojednávaní ďalšieho z advokátov
alebo niektorého z koncipientov, keď jeden z advokátov mal zastupovať iného klienta na Mestskom
súde Bratislava III. Odvolací súd tak uzatvára, že vážne okolnosti neprítomnosti právneho zástupcužalovaných na pojednávaní dňa 12.12.2024 neboli dané, pričom aj neprítomnosť samotných žalovaných
na pojednávaní bola len dôsledkom ich rozhodnutia bez relevantného, preukázaného dôvodu, keď
o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie boli poučení súdom dva krát, tomuto poučeniu však

zjavne neprikladali náležitú vážnosť. Svojvoľné konanie žalovaných, ktorí nerešpektovali súd tak bolo
sankcionované vyhlásením rozsudku pre zmeškanie v ich neprospech.

19.Vprípadevyhláseniarozsudkuprezmeškaniepodľaustanovenia§274C.s.p.ideoformuprocesnej
sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie.

20. Podľa judikatúry najvyšších súdnych autorít je materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre
zmeškanie nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán; v preskúmavanej veci, ide o
nedostatok procesnej aktivity na strane žalovaných. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu
procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s
ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne

podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. (III. ÚS 288/2021, III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021).
Ústavný súd jasne formuloval potrebu zohľadniť predošlú aktivitu procesnej strany a materiálny prístup
k posudzovaniu splnenia podmienok podľa § 274 C. s. p. (III. ÚS 373/2020, II. ÚS 106/2024, III. ÚS
354/2021, IV. ÚS 201/2024).

21. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní neprejavili opravdivý záujem na konaní, čo je možné
vyvodiť z toho, že viacnásobne nerešpektovali pokyny súdu – vyjadrenie k žalobe súdu nebolo doručené
v určenej lehote, napriek poučeniu o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie sa na nariadenom
pojednávaní nezúčastnili. Na základe uvedených skutočností po zohľadnení širších aspektov konania
vo vzájomných súvislostiach, odvolací súd dospel k názoru, že v okolnostiach danej veci je neúčasť

na pojednávaní dôsledkom nezáujmu žalovaných na hospodárnom priebehu konania s tým, aby bola
vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (čl. 17 C. s. p.). Pretože súd prvej inštancie žalovaným
vytvoril dostatočný priestor na realizáciu ich procesných práv, pričom v postupe súdu prvej inštancie,
predchádzajúcemu vyhláseniu napadnutého rozsudku, odvolací súd nezistil relevantné porušenie
procesných ustanovení, nie je možné konštatovať ani porušenie ich práva na spravodlivý proces, resp.

prístup k súdu. Odvolací súd tak dospel k záveru, že boli splnené jednak formálne, jednak materiálne
podmienky na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

22. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Odvolací súd uzavrel, že ďalšie odvolacie námietky žalovaných sú právne nevýznamné. Proti
rozsudkuprezmeškaniejeprípustnéodvolanielenzdôvoduupravenéhov§356písm.b)C.s.p.,tedaže
neboli splnené podmienky pre jeho vydanie (v preskúmavanej veci podľa § 274 C. s. p.). Tento odvolací
dôvod naplnený nebol. S poukazom na uvedenú argumentáciu preto rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

K odvolaniu proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie:

24. Súd prvej inštancie uznesením č. k.: 106C/32/2024 – 260 zo dňa 16.01.2025 návrh žalovaných na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k.: 106C/32/2024 – 230 zo dňa 12.12.2024 zamietol (v ďalšom texte
„napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie“).

25. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 277 ods. 2 a 3, § 110 ods. 1, § 107 ods. 1, § 178 ods. 1 a 2,
§ 124 ods. 2, § 111 ods. 1 a 3, § 106 ods. 1 písm. a), § 137 písm. a), § 274, § 167 ods. 3 a 4 C. s. p..

26. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaní podali v zákonnej 15-dňovej návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, podstatou ktorého bolo tvrdenie, že neboli kumulatívne splnené všetky
požadované podmienky pre vyhlásenie takéhoto rozsudku, k ospravedlneniu neúčasti žalovaných na
pojednávaní došlo riadne aj včas. Prvoinštančný súd zistil, že dňa 14.11.2024 ospravedlnil právny

zástupca žalovaných svoju neprítomnosť na pojednávaní 12.12.2024 z dôvodu kolízie s iným, už
skôr určeným pojednávaním na Mestskom súde Bratislava III (predvolanie na ktoré bolo vyhotovené
14.11.2024), a požiadal o odročenie pojednávania. Odročenie odôvodnil aj nesúhlasom klientov so
substitučným zastúpením pre zložitosť veci. Súd prvej inštancie následne 05.12.2024 upovedomil stranysporu, že žiadosti žalovaných o odročenie nevyhovuje a pojednávanie sa uskutoční. Toto upovedomenie
boloprávnemuzástupcovižalovanýchdoručené06.12.2024.Žalovaníprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu v podaní zo dňa 11.12.2024 namietali neakceptovanie ospravedlnenia, spochybnili postup

súduavyjadrilinesúhlassotvorenímpojednávaniaavykonávanímdokazovaniabezichúčasti.Súdprvej
inštancie konštatoval, že tvrdenie právneho zástupcu žalovaných o tom, že sa o termíne predmetného
pojednávania dozvedel až 14.11.2024, je zrejme mylné. V čase odosielania predvolaní na pojednávanie
(27.08.2024) nemal súd vedomosť o plnomocenstve pre právneho zástupcu žalovaných (doručené
05.09.2024), nebol povinný mu predvolanie zasielať. Obaja žalovaní boli preukázateľne o termíne

pojednávania informovaní už v septembri 2024, a ak o tom včas neinformovali svojho zástupcu, ide o
ich pochybenie. Právny zástupca mal navyše prístup do elektronického spisu od začiatku septembra
2024. Súd tiež odmietol vyvodiť zo svojho oznámenia o neodročení pojednávania to, že by akceptoval
neprítomnosť právneho zástupcu z vážnych dôvodov, a zdôraznil, že nezaujatosť sudcu nespočíva
v povinnosti vyhovieť všetkým požiadavkám strán. Námietku zaujatosti, ktorá sa týkala procesného
postupu sudcu, súd odmietol. Na pojednávanie 12.12.2024 sa dostavil iba právny zástupca žalobcov a

žalobca 1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh na odročenie a následne na návrh žalobcov
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaných v prospech žalobcov. Súd prvej inštancie konštatoval,
že rozhodol pre neprítomnosť žalovanej strany (oboch žalovaných), nie len ich právneho zástupcu.
Súd tiež odmietol, že by musel pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie otvoriť pojednávanie a
vykonať prednes žaloby, nakoľko to § 274 C. s. p. nevyžaduje, ani to nevyžaduje zistenie skutkového

stavu. Tiež odmietol aplikáciu postupu predbežného prejednania sporu podľa § 172 C. s. p. Zároveň
konštatoval, že právny zástupca žalovaných je právnická osoba s dvoma štatutármi (advokátmi), pričom
pojednávania sa mohol zúčastniť ktorýkoľvek z nich bez nutnosti substitúcie. Súd tak dospel k záveru, že
boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C. s. p.,
pretože predmetom sporu je žaloba na plnenie (§ 137 písm. a) C. s. p.), žalovaní sa nedostavili napriek

riadnemu predvolaniu a neospravedlnili svoju neprítomnosť z vážnych dôvodov (kolízia pojednávania
nariadeného neskôr nebol uznaný za vážny dôvod), a žalobca navrhol rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie. Súd zamietol návrh žalovaných 1 a 2 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 C.
s. p. ako nedôvodný.

27. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní z dôvodov, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.

1 písm. f) C. s. p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené(§ 365 ods. 1 písm. g) C. s.
p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) C. s. p.).

28. Žalovaní v podanom odvolaní zopakovali argumentáciu uplatnenú v odvolaní, ktoré podali proti
rozsudku pre zmeškanie žalovaného vyhláseného súdom prvej inštancie dňa 12.12.2024, č. k.:
106C/32/2024 – 230. Žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a vyhovel návrhu
žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 12.12.2024.

29. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

30. Odvolací súd, po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas, oprávneným
subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm.
h) C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti, preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré však nezistil, viazaný pritom skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej
inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie proti
napadnutému uzneseniu nie je dôvodné.

31. Podľa § 277 ods. 2 C. s. p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.32. Citované zákonné ustanovenie upravuje situáciu, keď boli na strane strany sporu okolnosti, ktoré mu
bránili dostaviť sa na pojednávanie, tieto však súdu objektívne nemohli byť známe a strana sporu mu ich
dá vedieť až po pojednávaní. Ide teda o situáciu, keď súd môže sám zrušiť svoj rozsudok pre zmeškanie,

pretože v čase jeho vydania boli síce splnené podmienky, dodatočne však vyjdú najavo ospravedlniteľné
dôvody, ktoré spôsobili, že žalovaný sa nemohol zúčastniť na pojednávaní a ani nemohol nevykonanie
požadovaného úkonu včas ospravedlniť. V situácii keď sa žalovaný vopred ospravedlnil a súd jeho
ospravedlnenie neuznal a aj tak vydal rozsudok pre zmeškanie, je správnym opravným prostriedkom
odvolanie, nie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

33. V preskúmavanej veci ide o situáciu, keď sa žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vopred ospravedlnili (podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.11.2024) z pojednávania
nariadeného na 12.12.2024 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, na ktorom právny zástupca
žalovaných zastupuje iného klienta, pričom žalovaní nesúhlasia so substitučným zastúpením. Súd prvej
inštancie v tomto dôvode nevzhľadal vážne okolnosti, ktoré bránili žalovaným v účasti na nariadenom

pojednávaní, následkom aj tejto skutočnosti ustálil splnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného. K vážnosti okolností nedostavenia sa na pojednávanie, resp. k tomu, či dôvod
neprítomnostižalovanýchnapojednávaníjeospravedlniteľný,saodvolacísúdvyjadrilnajmävodsekoch
16 až 18 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že za ospravedlniteľné
dôvody v zmysle citovaného ustanovenia § 277 ods. 2 C. s. p. možno považovať všetky prípady

náhlychaneočakávanýchprekážokvpodobezdravotných,čiinýchdôvodov,prektoréžalovanýzmeškal
predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré
sám nespôsobil. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na
pojednávaní z objektívnych dôvodov. Odvolací súd dodáva, že v prípade okolností uvedených právnym
zástupcomžalovanýchnejdeoobjektívnydôvodneúčasti,aleodôvodsubjektívny,nastranežalovaných

a na strane ich právneho zástupcu, teda nejde o ospravedlniteľný dôvod.

34. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval pri
rozhodovaní o návrhu žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie správne, správne vyhodnotil
podstatné skutkové okolnosti, správne aplikoval právne normy a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolacie námietky žalovaných sú nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto
odvolací súd podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

35.Žalobcoviaboliúspešnívcelomrozsahuvodvolacomkonaníonapadnutomrozsudkuprezmeškanie
aj o napadnutom uznesení, majú preto ako spoločne a nerozdielne oprávnení voči žalovaným ako

spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov odvolacích konaní v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s.
p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je podľa § 421 C. s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).