Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/154/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322203848
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8322203848.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnom spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, D. D. E. D. F. G.. XX, H. I., C. 2/ CRW s.r.o., so sídlom Biskupická 18, 821 06 Bratislava,
IČO: 46 208 755, obaja právne zastúpení Mgr. Richardom Trusinom - advokátom, so sídlom Hálkova
1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení: Ministerstvo vnútra SR, so
sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II.Žalovanému priznáva vočižalobcomv1.a2.radenároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu,

pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali na súd žalobu, ktorou sa vo vzťahu k žalovanému domáhali náhrady škody a úhrady
trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Svoj nárok - náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej správy vyčísľujú žalobcovia v I. a II. rade - PS
CRWnasumu109742,30Euraspol.CRWs.r.o.nasumu25410,-Euramajúzato,ževznikichškodyje
vpriamejpríčinnejsúvislostisprotiprávnymkonanímžalovaného(nečinnosťštátnychorgánovaorgánov
verejnej správy) a zavineným konaním žalovaného, ktoré je spôsobené tým, že štátne orgány a orgány
verejnej správy patriace do priamej pôsobnosti žalovaného nekonali vo veci likvidácie kontaminácie v
lokalite Prameň a vo veci kontaminovanej zveri.

Žalobca v I a II. rade požiadali listom z 09.05.2022 žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, avšak na svoju žiadosť nedostali od žalovaného v zákonnej lehote žiadnu odpoveď.
Žalobca v I. rade je od 10.07.2019 užívateľom poľovného revíru J. K. L. XX M. na základe evidencie
Zmluvy o užívaní poľovného revíru na Okresnom úrade Michalovce, odbor PLO.
Žalobca v II. rade bol väčšinovým vlastníkom poľovných pozemkov (97 %), oplotenia, ciest a budov,
ktoré tvoria zvernicu k dátumu 20.10.2022.

Ministerstvo vnútra SR, prostredníctvom Okresných úradov Košice a Prešov, vyhlásilo dňa 22.01.2020
Mimoriadnu situáciu v okresoch Humenné, Vranov nad Topľou a pre územie Košického kraja v súvislosti
s ekologickou haváriou, ktorá je situovaná v areáli lesnej obory v lokalite Chemko Strážske z dôvodu,
že lokalita spĺňa predpoklady ohrozenia verejného zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. b zákonač. 355/2007 Z.z. z dôsledku uvoľnenia chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie
a majetok. Ekologická záťaž bola zatiaľ preukázaná v objektoch - K., M. N. C. O..

Miestna príslušnosť súdu určená na základe tej skutočnosti, že lokalita O. ako jediná z uvedených
3 lokalít vo vyhlásenej mimoriadnej situácie sa nachádza v lesnej obore, pričom je jednoznačne
preukázané, že lokalita O. leží na parcele č.XXX/X v k. ú. P., pričom aj z uvedeného dôvodu bola
vyhlásená aj mimoriadna situácia Okresným úradom Prešov. Nehnuteľnosti vedené na LV XXX v k. ú.
P. sú súčasťou poľovného revíru J. K. L. XX M., kde právo výkonu poľovníctva vykonáva žalobca v I.

rade - Poľovnícka spoločnosť CRW, ktorá bola vo svojej činnosti značne obmedzená a na viac musela
plniť opatrenia RVPS Michalovce zo dňa 15.10.2019.
Z opatrenia vydaného Regionálnou veterinárnou a potravinárskou správou Michalovce č. j. 2019/00250
zodňa15.10.2019vyplýva,žezvervpoľovnomrevíryK.L.XXjekontaminovanáPCBlátkami.Vopatrení
Regionálnej veterinárnej a potravinárskej správy sa nariaďuje užívateľovi poľ. revíru J. K. M. - zákaz
premiestňovania zveri a uvádzanie produktov zveri na trh a zákaz konzumácie produktov z ulovenej

zveri z Poľovného revíru K. M..
Žalobcovia v I. a II. rade poukazovali od vyhlásenia mimoriadnej situácie na problematiku
kontaminovania zveri, ktorá sa nachádza vo zvernici , látkami PCB, kde sme poukázali na §2 ods.1 a
2 zákona č.42/1994 Z.z. Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa -§ 48 ods.2 bod b) zákona č.355/2007
Z.z.- nastáva pri uvoľnení chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok, čo

nastalo a bolo zistené v priestoroch zverníka v Strážskom, kde zo skládky „prameň“ sa priamo uvoľňujú
PCB látky a iné chemické látky, ktoré sa prostredníctvom potoka ďalej šíria. Žalobcovia v I. a II. rade
listom zo dňa 2.3.2020 poukázali na hore uvedenú problematiku, následne obdŕžali odpoveď od MVSR,
SKR zo dňa 12.3.2020 č.SKR-COKP2-2020/000063- 049, kde bolo uvedené, že v prípade ak zástupca
RVPS podá návrh na opatrenia v rámci záchranných prác, tento bude predmetom rokovania krízového

štábu okresného úradu, ktorý rozhodne o ďalšom postupe. Názor žalobcov v I. a II. rade, že SKR, MVSR
by mala riešiť kontaminovanú zver bol podporený aj: -listom ŠVPS zo dňa 14.8.2020 č.2944/2020-260,
kde ústredný riaditeľ ŠVPS uviedol, že ŠVPS rokovala s generálnym riaditeľom SKR,MVSR o riešení
situácie so zverou vo zverníku K. M.. Daná požiadavka mala byť prednesená na zasadnutí krízového
štábu. ŠVPS stále očakáva informácie a spätnú väzbu, či došlo k riešeniu požiadaviek ŠVPS.

Záverom nám bolo odporučené, aby sme sa obrátili na krízový štáb, ktorý bol za týmto účelom zriadený
pre danú oblasť.
-listom RVPS zo dňa 3.9.2020 č.CK23/483/MI, kde riaditeľ RVPS Michalovce uviedol, v prípade, ak
spoločnosti vzniknú náklady spojené s odberom vzoriek na vyšetrenie, doporučujeme obrátiť sa na
krízový štáb, ktorý bol pre tento účel zriadený. Dňa 11.11.2020 RVPS Michalovce zaslala návrh na

preplácanie nákladov vzniknutých s výskytom PCB látok poľovnej zveri pod č.157-2/2020-500 ,pričom
sa odvolala aj na list SKR, MVSR zo dňa 12.3.2020. Keďže odpoveď od SKR, MVSR neprichádzala
ani po 7 mesiacoch, žalobcovia v I. a II. rade požiadali MVSR listom zo dňa 4.6.2021 o prešetrenie
nekonania sekcie krízového riadenia v hore uvedenej veci -odpoveď žiadna neprišla.
Od vyhlásenia mimoriadnej udalosti uplynuli takmer 3 roky a MVSR neurobilo vôbec nič na odstránení

skládky „Prameň“, pričom v uznesení vlády SR č.752 z 2.12.2020 je uvedené, že sa vybuduje filtračne
zariadenie na čistenie vody z prameňa, aby nedochádzalo ku kontaminácii potoka, rybníka atď.

Vzhľadom k zvyšujúcej sa kontaminácii PCB látok u poľovnej zvery nachádzajúcej sa vo zvernici žalobcu
v I. rade, na základe schváleného plánu chovu a lovu pre sezónu 2021/22 Okresným úradom Michalovce

musel žalobca v I. rade pristúpiť k likvidácii všetkej kontaminovanej zveri vo zvernici. Norma pre ošípanú
je suma PCB= 40, pričom hodnoty testov u zveri prestavovali hodnoty :Jelenia zver od 751 do 8996,
Muflonia zver od 65 do 1694, Diviačia zver od 3576 do 140220. Všetky testy vykonal Veterinárny a
potravinový ústav v Košiciach -Skúšobné laboratórium VEHYDIS.
Žalobca v II. rade, ako vlastník zvernice, musel rešpektovať dodatok k projektu zvernice, ktorý bol

schválený Okresným úradom Michalovce a postaviť nové oplotenie, ktoré rozdeľuje zvernicu na dve
časti, a to časť kde sa nachádzajú envirozáťaže a časť bez envirozáťaži. Teda po rozdelení zvernice
na dve časti, likvidácii zveri je možne na základe schváleného plánu chovu a lovu pre sezónu 2021/22
OkresnýmúradomMichalovcezazveriťibanekontaminovanúčasťzvernice,pričomkebyMVSRriadnea
zodpovedne pristúpilo k riešeniu mimoriadnej situácie vyhlásenej 22.1.2020 nemuselo k týmto nákladom

vôbec dôjsť. PS CRW na základe opatrenia RVPS a ŠVPS musela vykonať kontrolný odstrel zveri v
počte 14 ks a konzumovať divinu mohla iba v prípade, že vykonané testy nepreukázali prítomnosť PCB
látok. Teda PS CRW odstrelila 3 ks zveri, poslala vzorky prostredníctvom RVPS Michalovce na testPCB, pričom bola zistená prítomnosť PCB látok vo všetkých vzorkách. Kontaminovaná zver sa musela
likvidovať v kafilérii v zmysle nariadenia ŠVPS Bratislava.
1. Vyhotovenie skúšok na prítomnosť PCB látok:

Štátny veterinárny a potravinový ústav, Faktúra 2020841053 vo výške 140,90,- EUR
Štátny veterinárny a potravinový ústav, Faktúra 2020841364 vo výške 140,90,- EUR
Štátny veterinárny a potravinový ústav, Faktúra 2020841125 vo výške 138,90,- EUR
- K uvedeným faktúram, prikladáme výsledky skúšok na prítomnosť PCB látok ako dôkaz,
že testovaná zver obsahovala PCB látky

Spolu: 420,70 EUR
2. Likvidácia zveri v kafilérii:
Q. R. M., Faktúra č. 20102750 vo výške 50,- S.
Q. R. M., Faktúra č. 20102144 Faktúra vo výške 120,- S.
Q. R. M., Faktúra č. 21109946 Faktúra vo výške 816,- S.
Q. R. M., Faktúra č. 21110532 Faktúra vo výške 297,60,- S.

Q. R. M., Faktúra č. 21111706 Faktúra vo výške 835,20,- S.
Q. R. M., Faktúra č. 21111360 Faktúra vo výške 163,20,- S.
Q. R. M., Faktúra č. 002434 Faktúra vo výške 249,60,- EUR
Spolu: 2 531,60 EUR
3. Náklady spojené s likvidáciou zveri:

PS CRW na základe nariadeného odstrelu OU MI vykonala odstrel 68 ks zveri a na základe nariadenia
ŠVPS a RVPS odstrel 17 ks zveri, pričom šlo o úkony manipulácie so 85 ks zveri , kde manipulácia so
zverov predstavuje 1 hod. času po 20 EUR/hod t.j. celkom 85 hodín spolu za 1700,- EUR.
Spolu: 1 700,- EUR
4. Odstrelom kontaminovanej zveri bol poškodená PS CRW, pretože odpredajom tejto zveri mohla PS

CRW zarobiť sumu 105 090,-Eur- Cena vypočítaná v porovnaní cenníkov: S. T., J. Q., H. M., ktoré sú
voľne dostupné na internete.
Spolu škoda CRW je vo výške 25.410,- Eur
1. CRW musela pristúpiť k rozdeleniu zvernice - oplotením rozdeliť zvernicu na dve časti,
oddeliť časť, kde sa nachádzajú envirozáťaže vyhlásené mimoriadnou situáciou od časti, kde nebola

zistená žiadna envirozáťaž, aby sa mohla naďalej chovať zver vo zvernici. Náklady spojené s výstavbou
nového oplotenia boli 25.290,-Eur
2. Analýza vzorky krvného séra konateľa spol. CRW s.r.o. a predsedu PS CRW p. C.. ŠVPS Bratislava a
RVPS Michalovce nariadili v rokoch 2019 a 2020 odstrel zveri za účelom vykonania testov na prítomnosť
PCB látok vo zveri. Teda zdravotný stav zveri sa kontroluje a testuje za účelom aby sa nedostali do

potravinového reťazca ľudí. Z uvedeného vyplýva, že najdôležitejší je človek, aby sa nenakazil PCB
látkami ,čo ale preukázateľne neplatí pre konanie MPRV SR a ním riadených zložiek. Nenariadili ani
jeden test na prítomnosť PCB látok u členov PS CRW ani pracovníkov spol. CRW s.r.o., teda zver áno,
ľudia nie.
Slovenská zdravotnícka univerzita, Faktúra č. 22020279 vo výške 120,- EUR bez DPH

K uvedenej analýze prikladáme výsledky analýzy vzorky krvného séra p. C. na prítomnosť PCB látok.

Podľa portálu odpadyonline.cz k najzávažnejším zmenám vyvolaným toxickými účinkami PCB patria
strata hmotnosti, poškodenie kože, pečene, žlčníka, žlčovodov, gastrointestinálneho a močového traktu,
lymfatického a endokrinného systému. PCB, podobne ako ďalšie organochlórové zlúčeniny zapríčiňujú

poruchy v imunitnom a nervovom systéme, reprodukčné anomálie (neplodnosť), abnormalitu v správaní
sa a karcinogenézu (rakovinu). Ďalej portál uvádza že, účinku PCB je najviac vystavené životné
prostredie okresov Michalovce a Trebišov. Analýzy ukazujú, že na Slovensku je priemerná koncentrácia
PCB v ľudských tkanivách a materskom mlieku najvyššia v Európe, teda aj potenciálne nebezpečenstvo
je najvyššie.

Vyššie uvedeným sme dostatočne preukázali, že MV SR úplne odignorovalo nebezpečie, ktoré hrozí
obyvateľom Zemplína, neurobilo vôbec nič vo veci zdroja kontaminácie vo zvernici (lokalita Prameň) ani
vo veci kontaminovanej zveri, ako keby daný problém s PCB neexistoval. žalovaní v I. a II. rade majú
za to, že vznik ich škody je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním MV SR (nečinnosť
štátnych orgánov a orgánov verejnej správy a prenesenie ich povinností na tretie osoby) a zavineným

konanímMVSR,ktoréjespôsobenétým,žeštátnyorgánnesplniluznesenievládySRč.752anepristúpil
bezodkladne k záchranným prácam v lokalite prameň, čo malo za následok rozšírenie kontaminácie
PCB na všetku zver a nemuselo dôjsť k jej likvidácii. V opatrení MVSR č.47 z 6.5.2021 je uvedené, žebola zriadená riadiaca skupina na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti v
lokalite D.. Predseda riadiacej skupiny je generálny riaditeľ Sekcie Krízového riadenia MVSR.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že na základe návrhu hlavného hygienika Slovenskej
republiky v súlade s § 13 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 42/1994 Z. z.“) prednosta
Okresného úradu Košice vyhlásil pre územie Košického kraja dňa 22.01.2020 o 15:00 hod. mimoriadnu
situáciu z dôvodu, že v súvislosti s ekologickou haváriou, ktorá je situovaná v areáli lesné obory v lokalite

D., C.. M., po obhliadke priestorov ekologickej havárie a na základe analýzy odobratých vzoriek hlavný
hygienik Slovenskej republiky konštatoval, že uvedená situácia spĺňa predpoklady ohrozenia verejného
zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení neskorších predpisov, v dôsledku uvoľnenia chemických látok
ohrozujúcichživot,zdravie,životnéprostredieamajetokapodalMinisterstvuvnútraSlovenskejrepubliky
návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie na likvidáciu úniku nebezpečných látok.

Riešenie mimoriadnej situácie, ktorá bola vyhlásená dňa 22.01.2020 prednostom Okresného úradu
Košice na území Košického kraja a prednostom Okresného úradu Prešov na území Prešovského kraja
z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v lokalite D., C.. M. v likvidácii, sa realizuje na základe
uznesenia vlády SR č. 752 z 2. decembra 2020.

Vláda SR uvedeným uznesením splnomocnila ministra vnútra SR na riadenie záchranných prác na
zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti v lokalite D., C.. M., aj s ohľadom
na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) č. 42/1994 Z. z., ktorým je upravená pôsobnosť Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky v rozsahu: „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieľa na

riadení a vykonávaní záchranných prác.“ Na zabezpečenie úloh z uznesenia vlády SR boli vykonané
obhliadky lokality, s cieľom určiť potrebný rozsah záchranných prác, vypracovať harmonogram a
špecifikovať potrebu personálneho a materiálno - technického zabezpečenia. Niektoré obhliadky boli
spojené s odberom vzoriek, ktoré vykonali zástupcovia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave,
ako aj zamestnanci Kontrolného chemického laboratória CO Jasov. Vzhľadom na výsledky riadne

vykonanej obhliadky sa Pokynom generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, č. SKR-COKP2-2021/000200-091 zo dňa 26.10.2021 termín na vykonávanie I.
etapy záchranných prác v rozsahu stanovenom uzneseniami vlády SR a

Projektomnazabezpečenieodstránenianebezpečnýchodpadovsobsahompolychlórovanýchbifenylov

v areáli bývalého podniku D., C.. Strážske určil na dni od 02.11.2021 do 30.12.2021. Dňa 31.8.2022
bol vydaný Pokyn na zabezpečenie realizácie II. etapy záchranných prác v lokalite D., C.. M., č. SKR-
COKP2-2022/000251-121. Ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. striktne vymedzuje za akých
podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. K prvému predpokladu
zodpovednosti za škodu, teda k existencii/neexistencii nesprávneho úradného postupu žalovaný

uvádza, že zo stanoviska sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vyplýva, že
sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, postupovala v súvislosti s riešením
mimoriadnej situácie a riadením záchranných prác na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov
mimoriadnej udalosti v dotknutej lokalite v súlade so zákonom č. 42/1994 Z. z.

K nároku žalobcov týkajúceho sa nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci žalovaný
uvádza, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci, čím nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci. Tu je potrebné uviesť, že žalobcov nezaťažuje len povinnosť tvrdenia, ale
zaťažuje ich aj dôkazné bremeno. O existencii nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci

nerozhodujú žalobcovia na základe ich svojvôle, ani na základe ich domnienok a subjektívnych pocitov
o nesprávnom úradnom postupe orgánu verejnej moci. Zo žaloby žalobcov, ani z jej príloh nevyplýva
skutočnosť, že sa správny orgán dopustil nesprávneho úradného postupu, rovnako tak žalobcovia
v tomto konaní nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by nesprávny úradný postup správneho orgánu
potvrdzovalalebokonštatoval.Žalovaný,spoukazomnaustálenújudikatúru,uvádza,žesúdrozhodujúci

o nároku na náhradu škody nemá danú právomoc skúmať úradný postup orgánu verejnej moci, ale je
viazaný zisteniami na to príslušných orgánov.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade súd nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom posudzovať
činnosť a konanie zamestnancov sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republikyv súvislosti s riadením záchranných prác na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej
udalosti v dotknutej lokalite, a teda pokiaľ nebol konštatovaný nesprávny úradný postup na to príslušným
kontrolným orgánom (napr. útvarom kontroly Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky)alebonadriadenýmorgánom,prvýpredpokladvznikuzodpovednostizaškoduniejenaplnený.

V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že v súvislosti so sprístupňovaním
pozemkov žalobcu v 2. rade v dotknutej lokalite bola odborom vnútornej kontroly a sťažností, útvaru
kontroly, Úradu inšpekčnej služby vykonaná kontrola v kontrolovanom subjekte, pričom zo záznamu

odboru vnútornej kontroly a sťažností, útvaru kontroly, Úradu inšpekčnej služby o kontrole č.: UIS-KO-
OVKS-27-005/2021-K zo dňa 26.05.2021 vyplýva, že vykonanou kontrolou nebolo v kontrolovanom
subjekte (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a útvary v jeho pôsobnosti) zistené porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov vydaných na ich základe.
Žalovaný ďalej reaguje na tvrdenie žalobcov v bode II. žaloby o nesplnení povinnosti žalovaného
vybudovať filtračné zariadenie na čistenie vody z prameňa, pričom žalovaný uvádza, že táto úloha

je od počiatku zaradená do II. etapy Projektu na zabezpečenie odstránenia nebezpečných odpadov
s obsahom polychlórovaných bifenylov v areáli bývalého podniku D., C.. M. (ďalej len „Projekt“).
V súčasnosti prebiehajú prípravné práce súvisiace s II. etapou Projektu, pričom v závislosti od
poveternostných podmienok sa tieto prípravné a záchranné práce budú realizovať v najbližších
týždňoch. Oneskorenie oproti pôvodnému harmonogramu Projektu bolo zapríčinené pandemickou

situáciou, poveternostnými podmienkami, ale aj znemožnením vstupu na predmetné pozemky, keďže s
konateľom žalobcu v 2. rade, p. C. nebolo možné nadviazať kontakt a zabezpečiť tak súhlas so vstupom
na pozemky toho času vo vlastníctve žalobcu v 2. rade.

Žalovaný ďalej upozorňuje na skutočnosť, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Michalovce

(ďalej ako „RVPS MI“) dňa 15.10.2019 vydala opatrenie, č. j. 2019/00250, ktorým nariadila žalobcovi v 1.
rade, ako užívateľovi poľovného revíru zverník K. M., opatrenia súvisiace so zákazom premiestňovania
zveri, konzumáciou a uvádzaním produktov zo zveri v poľovnom revíri J. K. M. na trh. Toto opatrenie
nadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa18.10.2019.Mimoriadnasituáciapodľazákonač.42/1994
Z. z. bola na území Košického kraja a Prešovského kraja vyhlásená až 22.01.2020. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že konanie na úseku veterinárnej starostlivosti do tohto dátumu, t. j. vyhlásenia mimoriadnej
situácie nemôže byť považované za opatrenia zahrnuté do riešenia v rámci vyhlásenej mimoriadnej
situácie.
Ani z uznesení vlády č. 752/2020 z 02.12.2020 a č. 559/2021 zo dňa 29.09.2021 ani z Projektu totiž
nevyplývajú úlohy súvisiace s riešením kontaminovanej zveri. V zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky č. 523/2006

Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany
(ďalej len „vyhláška č. 523/2006 Z. z.“) sú činnosti vykonávané pri výkone záchranných prác uvedené
v prílohe č. 2 vyhlášky č. 523/2006 Z. z., ktorá v bode 19. upravuje „poskytnutie veterinárnej pomoci
postihnutým a ohrozeným zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty“. Podľa § 4 ods. 3 tejto vyhlášky -
„Od členov riadiaceho orgánu (ďalej len „štáb“) alebo krízového štábu sa prijímajú informácie, podklady a

návrhy potrebné na vykonanie záchranných prác.“. Zo stanoviska sekcie krízového riadenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že sekcia krízového riadenia nemá vedomosť o tom, že by RVPS
MI v rámci riešenia vyhlásenej mimoriadnej situácie v dotknutej lokalite informovala príslušný okresný
úrad o potrebe rozšírenia záchranných prác aj na zver nachádzajúcu sa v poľovnom revíri J. K. M..
Žalovaný ďalej uvádza, že p. C. bol listom sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky č. SKR-COKP2-2020/00063 zo dňa 10.02.2020, ako aj listom sekcie krízového riadenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SKR-COKP2-2020/00063-049 zo dňa 12.03.2020
informovaný o tom, že náhrada škody súvisiacej s kontaminovanou zverou nespadá do pôsobnosti
zákona č. 42/1994 Z. z., keďže ustanovenia § 19, 27 až 30 sa na takéto prípady nevzťahujú.
Takúto náhradu škody nemožno zahrnúť ani do výdavkov na civilnú ochranu obyvateľstva, ktoré

upravuje vyhláška č. 599/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu
obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Žalovaný ďalej poukazuje na tvrdenia žalobcov o tom, že ku kontaminácii zveri došlo v roku 2018 po
zosuve svahu nad Prameňom a odkrytím sudov s PCB látkami. Z uvedeného možno usudzovať, že

žalobcovia o nebezpečenstve možnej kontaminácie Prameňa vedeli a sami nepodnikli kroky k izolovaniu
zveri, aby nedochádzalo k prípadnej zvyšujúcej sa kontaminácii zveri nachádzajúcej sa vo zvernici.
Žalovaný zastáva názor, že žalobcovia mali po zistení kontaminácie postupovať s obvyklou mierou
opatrnosti, s ktorou si žalobcovia ako podnikateľské subjekty mali počínať. Zo žaloby žalobcov všakvyplýva, že na ich podozrenie o tom, že (cit.) „zo skládky „prameň“ sa priamo uvoľňujú PCB látky a
iné chemické látky, ktoré sa prostredníctvom potoka šíria ďalej“ upozornili žalovaného až listom zo dňa
02.03.2020, t.j. takmer 2 mesiace po vyhlásení mimoriadnej situácie v dotknutej lokalite žalovaným a 2

roky po zosuve svahu, ktorý podľa vedomostí žalobcov zapríčinil kontamináciu dotknutej lokality.
Z uvedeného teda nemožno vyvodzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone záchranných
prác na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti v lokalite D., C.. M. v likvidácii,
ktorá vznikla dávno pred vyhlásením mimoriadnej situácie. Naopak, zo stanoviska sekcie krízového
riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že (i) riešenie mimoriadnej situácie a riadenie

záchranných prác na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti v dotknutej
lokalite bolo vykonané riadne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, (ii) žalobcovia neboli
vykonávaním záchranných prác v revíri J. K. L. XX zaťažovaní nad rámec ich zákonných povinností
v zmysle § § 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z., (iii) záchranné práce boli vykonávané za účelom
odstránenia dôsledkov mimoriadnej udalosti, vrátane ochrany majetku žalobcov a (iv) záchranné práce
boli vykonávané v súlade s harmonogramom Projektu na zabezpečenie odstránenia nebezpečných

odpadov s obsahom polychlórovaných bifenylov v areáli bývalého podniku D., C.. M..
Žalovaný má za to, že vyhlásením mimoriadnej situácie, ani doteraz vydanými príkazmi prednostov
okresných úradov a vykonanými záchrannými prácami nevznikli žalobcom žiadne náklady a škody
(najmä nie v súvislosti s poľovnou zverou). Z uvedeného je zrejmé, že náklady a škody v súvislosti s
poľovnou zverou vzniknuté v dôsledku opatrení na úseku veterinárnej starostlivosti, či škody na zveri

vzniknuté dlhodobým environmentálnym znečistením, nemôžu byť posudzované ako škody vzniknuté
záchrannými prácami či opatreniami na riešenie mimoriadnej situácie.
Žalovaný namieta nielen nepreukázanie opodstatnenosti žaloby o náhradu škody teda nielen samotnú
existenciu údajného nesprávneho úradného postupu, ale aj samotný vznik škody, jej výšky, ktorá
doposiaľ nijako preukázaná a odôvodnená nebola, ako aj príčinnej súvislosti medzi žalobcami tvrdeným,

ale nepreukázaným nesprávnym úradným postupom a nimi tvrdenou a nepreukázanou škodou. Vo
vzťahu k druhému predpokladu zodpovednosti za škodu je potrebné uviesť, že ak žalobcovia spájajú
vznik údajnej škody s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, tak nároku žalobcov
nemožno vyhovieť, nakoľko žalobcovia nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci žiadnym
spôsobom nepreukázali.

Vo vzťahu k nároku na žalobcami tvrdený ušlý zisk má žalovaný za to, že žalobcovia nijakým spôsobom
nepreukázali existenciu zmluvného vzťahu, resp. akéhokoľvek obchodného vzťahu medzi žalobcami
a tretími osobami, ktoré by odkúpili poľovnú zver za predpokladu, že by nebola kontaminovaná. Z
uvedeného vyplýva, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, že k zisku vo výške 105.090,- Eur
by skutočne došlo.

K tretiemu predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou žalovaný uvádza, že existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na
náhradu škody, je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená
na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Ak nie je daná príčinná súvislosť,
nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa

vyžaduje dôkaz jej existencie. V tomto prípade absentuje vzťah priamej príčinnej súvislosti medzi
údajným nesprávnym úradným postupom (ktorý žalobcovia nepreukázali) a škodou (ktorú žalobcovia
nepreukázali), ktorej sa domáhajú žalobcovia. Žalovaný v závere konštatuje, že žalobcovia nepreukázali
existenciu údajného nesprávneho úradného postupu, a ani skutočnosť, že im nimi tvrdená škoda vznikla,
žeimtátoškodavzniklavnimipožadovanejvýške,atovpriamejbezprostrednejaneprerušenejpríčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorého titulom sa náhrady škody žalobcovia domáhajú.
Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobcovia relevantným spôsobom nepreukázali splnenie
ani jedného zákonného predpokladu pre priznanie nároku na náhradu škody.

3. Súd vo veci už raz rozhodol rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 28.11.2023 a to tak, že

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 4.652,30 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.652,30 eur od 14.12.2022 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2.
rade sumu vo výške 25.290,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 25.290,04
eur od 14.12.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku

III. žalobu žalobcu v 1. rade o zaplatenie sumy 105.090 eur s príslušenstvom zamietol a vo výroku IV.
vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.4. Následne po podaní odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo
dňa 09.07.2024 zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobcovia

nenamietali nesprávny úradný postup v súvislosti s preplácaním nákladov, ktorá im mala vzniknúť
v súvislosti s mimoriadnou situáciou, ale napadali nečinnosť žalovaného po vyhlásení mimoriadnej
situácie. Poukázal na záznam o kontrole Úradu inšpekčnej služby zo dňa 26.05.2021, ktorý vykonal
kontrolu na základe podnetu konateľa žalobcu v 2. rade, kde za obdobie od 01.01.2020 ku dňu kontroly
neboli zistené porušenia všeobecne závažných právnych predpisov, ani interných predpisov vydaných

na ich základe. Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou nesprávneho
úradného postupu, v čom tento nesprávny úradný postup spočíva, ak by aj súd prvej inštancie zistil
nesprávny úradný postup, neskúmal príčinnú súvislosť medzi ním a vzniknutou škodou. Zároveň
v prípade zistenia príčinnej súvislosti sa nezaoberal preukázaním skutočnej škody, ale uspokojil sa len
s listinnými dôkazmi, ktoré však skutočnú škodu, tak ako to vyžaduje § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
nepreukazovali. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť existenciu nesprávneho úradného

postupu žalovaného, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom skutočnej
škody a škodu.

5. Okresný súd Humenné po vrátení spisu Krajským súdom v Prešove uznesením zo dňa 03.09.2024
pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu a to tak, že namiesto žalobcu v 1. rade Poľovnícka

spoločnosť CRW vstupuje A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to z dôvodu postúpenia tejto pohľadávky
a splnenie zákonných podmienok podľa CSP.

6. Po vrátení spisu na Okresný súd Humenné, tento zaslal uznesenie odvolacieho súdu na vyjadrenie
stranám sporu, tieto sa v stanovenej lehote k uzneseniu Krajského súdu v Prešove nevyjadrili.

Vyjadrili sa k nemu až priamo na pojednávaní dňa 11.10.2024, kde žalobca v 1. rade (A. B. C.) uviedol,
že nesúhlasí s niekoľkými bodmi uznesenia Krajského súdu v Prešove v zrušujúcom uznesení, pretože
tentosúdcelémuneporozumel.Následnežalobcav1.radezopakovalpriebehskutkovéhostavu,takako
je uvedený v žalobe a to, že v jari 2018 došlo k zosunu svahu vo zvernici, objavili sa súdy s neznámym

obsahom a po odobratí vzoriek bolo v Košiciach v laboratóriu zistené, že ide o pozostatky výroby
bifenylu.Následnetooznámilipolíciiaokresnémuúradu,odborživotnéhoprostredia.Ministerstvovnútra
SR začalo konať, odobralo vzorky dňa 16.05.2019 a bolo potvrdené, že lokalita je kontaminovaná
bifenylom. Slovenská agentúra pre životné prostredie dňa 03.04.2019 dala stanovisko, že túto lokalitu
zaradila do systému krátkodobých environmentálnych záťaží s názvom HE 2149. Na základe žiadosti

Regionálnej veterinárnej správy v Michalovciach jej žalobcovia odovzdali vzorky zo zveri z ich zvernice
a po ich vyhodnoteniach Ministerstvom vnútra SR, sekcia krízového riadenia bolo dňa 01.10.2019
pracovné stretnutie, kde bolo celkovo 31 organizácií štátu a bolo konštatované, že táto lokalita spĺňa
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ekologickou haváriou. Dňa 20.01.2020
bola vyhlásená mimoriadna situácia Okresným úradom Prešov a Okresným úradom Košice. Úrad

verejného zdravotníctva dňa 10.02.2020 vydal informáciu, kde potvrdil, že bol iniciátorom vyhlásenia
tejto mimoriadnej situácie a navrhol prijať bezpečnostné opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia
nebezpečných chemických látok zo všetkých identifikovaných a nezabezpečených sudov, ktoré sa
nachádzajú vo voľnom prostredí. Žalobca v 1. rade uviedol, že Krajský súd v Prešove sa v zrušujúcom
uznesení v bode 33 odôvodenia stotožnil s tým, že žalovaný konal opodstatnene a riadil záchranné

práce a že dňa 02.12.2020 vláda prijala opatrenia na riešenie krízovej situácie a dňa 06.05.2021
Ministerstvo vnútra SR zriadilo riadiacu skupinu a 31.08.2022 sekcia krízového riadenia vydala pokyn
na realizáciu záchranných prác v uvedenej lokalite. Žalobca k tomu uviedol, že ak by mal takto konať
pre záchranu, tak nemusela byť ani vyhlásená mimoriadna situácia, lebo od vyhlásenia mimoriadnej
situácie po uznesenie vlády, ktoré bolo vydané až 360 dní po vyhlásení mimoriadnej situácie. Žalobca

uviedol, že si myslí, že Ministerstvo vnútra SR malo hneď zriadiť riadiacu skupinu a nie ju vymenovať
až 370 dní po vyhlásení mimoriadnej situácie v danej lokalite. Toto konanie nepovažuje za správne
a v súlade so zverejnenou správou Úradu pre verejné zdravotníctvo, nie z uznesenia vlády, ktoré hovorí
o bezodkladných opatreniach. Taktiež žalobca v 1. rade nesúhlasí s odôvodením v bode 34. zrušujúceho
uznesenia krajského súdu, ktorý konštatuje, že ekologická havária vznikla pred vyhlásením mimoriadnej

situácie, čo je každému jasné, pretože nemohla vzniknúť neskôr a Krajský súd v Prešove píše, že
v októbri 2019 boli žalobcom uložené opatrenia na elimináciu a zmiernenie následkov. Žalobca v 1.
rade uviedol, že žalobcom neboli uložené žiadne opatrenia na elimináciu a zmiernenie následkov tejto
havárie,nebolištátnymiorgánmianivyzvanínasúčinnosťzozáchrannýmiprácami,navôbecnič.Sekciakrízového riadenia od nich akurát požadovala zabezpečiť prístup k tejto lokalite. Krajský súd v Prešove
v bode 34 konštatuje, že štátne organizácie konali v súlade s predpismi, že vydávali rozhodnutia,
oprávnenia a iné akty, ktorými mali byť zabezpečené záchranné práce v danej oblasti, tak žalobca

uviedol, že on o ničom takom nevie a nič im nebolo doručené. Ďalej Krajský súd v Prešove uviedol, že
pokiaľ žalobcovia mali na mysli realizáciu konkrétnych prác zo strany žalovaného, tak túto skutočnosť
žalobcovia nepreukázali. Žalobca v 1. rade k tomu uviedol, že on nemôže preukázať nejakú skutočnosť,
ktorá neexistovala, respektíve nenastala. Podľa žalobcu v čase podania žaloby a v čase uvedenom
v žalobe nebol dodržaný úradný postup, to znamená nebola na skládke Prameň zo strany žalovaného

a jeho orgánov vykonané vôbec nič, čo bolo doložené aj fotodokumentáciou. Preto žalobcovia nemôžu
zdokumentovať nejaké zásahy zo strany žalovaného, ktoré vykonané neboli, lebo žiadne záchranné
práce realizované neboli. Taktiež sa vyjadril k bodu 35. uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorý cituje
výsledky kontroly z Úradu inšpekčnej služby zo dňa 26.05.2021. Žalobca k tomu uviedol, že nemožno
miešať hrušky s jablkami, lebo túto kontrolu iniciovali žalobcovia a žiadali ňou preplácanie nákladov
v súvislosti s obhliadkami, o čo požiadali Okresný úrad Košice, ktorý to zamietol a preto požiadali

o preplatenie nákladov Ministerstvo vnútra SR, sekciu krízového riadenia, a tá im odpovedala, že to
má preplatiť Okresný úrad Košice. Preto dali podnet na kontrolu, aby bol tento problém medzi dvomi
zložkami ministerstva vyriešenia a toto bolo predmetom tejto kontroly, avšak výsledok kontroly bol, že
oba orgány sú na to oprávnené konať, avšak nikto im nič nepreplatil a preto nakoniec od toho ustúpili
a lokalitu sprístupňovali pre žalovaného a jeho orgány zadarmo. Mimoriadna situácia bola vyhlásená

v dvoch krajoch, a to v Košickom kraji a v Prešovskom kraji a toto rozhodnutie Úradu inšpekčnej služby
o kontrole sa týkalo výslovne Košického kraja a nie Prešovského, lebo to bolo v lokalitách M. N. a K.
v rámci Košického kraja. Čo sa týka činnosti sekcie Ministerstva vnútra SR pre krízové riadenie od
vyhlásenia mimoriadnej situácie, tak v období od 04.02.2020 do 05.03.2020 boli oslovené domáce
a zahraničné firmy, ako sa bude táto situácia riešiť. Potom nastalo ticho, nekonali sa ani obhliadky

a ďalšia obhliadka bola vykonaná až 18. a 19. marca 2021, potom 09.12.2021, 19.08.2022 a 03. a
04.10.2022 prišli z Ministerstva vnútra SR zo sekcie krízového riadenia, že idú niečo robiť, avšak prišli
na cca 2 dní a neurobilo sa reálne na skládke nič. Následne už žalobcovia neboli vlastníkmi tejto lokality.
Štát teda po vyhlásení mimoriadnej situácie v uvedenej lokalite neurobil nič a PCB zo sudov sa šírilo
vodnou a vzdušnou cestou, čo malo za následok zhoršenie zdravia zvierat, ale aj ľudí vo zvernici, čo

potvrdzujú testy doložené do súdneho spisu. Európska norma pri ošípaných hovorí o sume PCB, ktorá
nesmie prekročiť 40, avšak diviak mal 140 220, jelenia zver taktiež, teda došlo k nárastu PCB u zvierat
v kontrolovaných vzorkách vo zvernici. Žalobca v 1. rade podotkol, že aj jeho test, pričom od roku 2003
žije trvalo v C. a na Slovensko chodí občas, rovnako aj test zamestnanca pána D. štátnych lesov, v júni
2021 presiahol aj kritickú hodnotu PCB. Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že sekcia Ministerstva vnútra

SR krízového riadenia listom zo dňa 12.03.2020 odpovedala žalobcom, že ak Regionálna veterinárna
správa Michalovce dá návrh, ako treba postupovať s kontaminovanou zverou, tak sa tým budú zaoberať.
Regionálna veterinárna správa Michalovce poslala návrh dňa 11.11.2020 sekcii krízového riadenia
Ministerstva vnútra SR, avšak táto žalobcom nedala doteraz žiadnu odpoveď. Písali pritom urgencie
štátnemu tajomníkovi Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.06.2021, 20.10.2021, doložili sme do spisu

maily Regionálnej veterinárnej správe, avšak nič sme nedostali, z čoho vyplýva, že Ministerstvo vnútra
SR nás úplne odignorovalo napriek prísľubu. Neriešila sa problematika kontaminovanej zveri, ani voľne
viditeľných sudov s PCB, preto požiadali ministra pôdohospodárstva, či nevykoná testy aj v druhej časti
zvernice. Ministerstvo pôdohospodárstva SR urobilo testy v druhej časti zvernice, z ktorých vyplynulo, že
v tejto časti je obsah PCB pod uvedenú normu. Testy robilo Národné poľnohospodárske a potravinárske

centrum z 23.04.2021. Taktiež požiadali pražské laboratórium C. O. o skúšky pitnej vody, kde potvrdili,
že voda vyhovuje v druhej časti zvernice. Keďže chceli v niektorej časti zvernice ešte chovať zver,
podľa zákona o poľovníctve požiadali a dali si vypracovať doplnok k projektu zverník K. od O. D. a tento
posudok predložili Okresnému úradu Michalovce na schválenie, ktorý ho rešpektoval a bolo im povolené
rozdeleniezvernicena2častiaodstrelkontaminovanejzveri.Ztohtodôvodu,abymohlirozdeliťzvernicu

na 2 časti, vybudovali oplotenie, doložené do súdneho spisu. Poukázal na zákon o civilnej obrane § 3
ods. 6, že záchranné práce sú vykonávané, respektíve ich súčasťou je prijatie činnosti na zamedzenie
šíreniaapôsobenianásledkovmimoriadnejsituácie.Pretoježalobcatohonázoru,žeMinisterstvovnútra
SR cez sekciu krízového riadenia neurobilo nič, aj keď mimoriadna situácia bola vyhlásená kvôli PCB
a toto sa dokáže šíriť vzduchom na veľké vzdialenosti.

7. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril tak, že poukazuje na doterajšie vyjadrenia a žiada žalobu
zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca nie je odborníkom na eliminovanie a riešenie krízových situácii,
preto jeho tvrdenia považuje za subjektívne a laické, ktoré nemôžu vytvoriť dôkaz na vydanie rozsudkuv prospech jeho žaloby na náhradu škody. Úrad inšpekčnej služby pri kontrole nezistil porušenia zákona
a je to jediný orgán, ktorý je oprávnený vysloviť záver, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona
v predmetnej veci, lebo zo zákona musí preveriť všetky skutočnosti, a to aj nad rámec oznámených

skutočností.Žalovanýpoukázalnato,žeekologickáhaváriavzniklavdanejlokaliteeštepredvyhlásením
mimoriadnej situácie, čo je potrebné brať do úvahy pri posúdení tohto sporu.

8. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

Z príkazu č. 1 prednostu okresného úradu na vyhlásenie mimoriadnej situácie číslo K. - O. - K.-
XXXX/XXXXX vyplýva, že prednosta Okresného úradu Prešov vyhlásil dňa 22.01.2020 o 15:00 hod.
mimoriadnu situáciu na území Prešovského kraja, pre územie okresov Humenné a Vranov nad Topľou
v súvislosti s ekologickou haváriou, ktorá je situovaná v areáli lesnej obory v lokalite D. M..
Z oznámenia Okresného úradu Michalovce, Pozemkový a lesný odbor číslo OÚ-MI-PLO/2019/011228
zo dňa 10.07.2019 vyplýva, že tento úrad zaevidoval dňa 10.07.2019 zmluvu o používaní poľovného

revíru vlastníkom pozemku A. B. C. a užívateľom poľovného revíru Poľovnícka spoločnosť CRW.

Z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa
05.08.1996 vyplýva, že tento orgán uznal súvislé poľovné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky
a užívaní D. M. O. M., výmera 479,77 ha za zverník pod názvom „K.“ L. XX.

Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie krízového riadenia žalovanému, zo dňa
12.03.2020 vyplýva, že žalobca uviedol, že požiadavka na náhradu škody spôsobenej kontamináciou
zveri nespadá pod dikciu zák. č. 42/1994 Z. z.

Z Vyhlásenia mimoriadnej situácie číslo OÚ-KE-OKR1-2020/011229 Okresného úradu Košice zo dňa
22.01.2020 vyplýva že prednosta Okresného úradu Košice vyhlásil pre územie Košického kraja dňa
22.01.2020 o 15:00 hod. mimoriadnu situáciu.

ZopatreniaRegionálnejveterinárnejapotravinovejsprávyMichalovceč.2019/00250zodňa15.10.2019

vyplýva, že užívateľovi poľovného revíru K. M. : Poľovnícka spoločnosť CRW uložil tieto opatrenia: zákaz
premiestňovaniazverizpoľovnéhorevíruZverníkK.M.auvádzanieproduktovzozverinatrh,informovať
dotknuté osoby o náleze PCB vo vzorkách zveri, zákaz konzumácie produktov pochádzajúcich z
ulovenej zveri v poľovnom revíri Zverník K. M..

Z oznámenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce č. CK23/483/MI zo dňa
03.09.2020 vyplýva, že v dňoch 25.08.2020 a 03.09.2020 bol vykonaný odber 10 vzoriek zo zveri z
poľovného revíru K. M. s cieleným vyšetrením zameraným na PCB.

Z uznesenia vlády č. 752 z 2.12.2020 vyplýva, že vláda schválila návrh na prijatie opatrení na riešenie

krízovej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa v lokalite D., C.. M..

Z faktúr č. 2020841053, 2020841364, 2020841125 vyplýva, že žalobca uhradil na vyhotovenie skúšok
na prítomnosť PCB látok Štátnemu veterinárnemu a potravinovému ústavu spolu 420,70 eur.

Zfaktúrč.20102750,20102144,21109946,21110532,21111706,21111360,002434vyplýva,žežalobca
uhradil za likvidáciu zveri v kafilérii spolu 2531,60 eur.

Z nákladov na stavbu oplotenia vyplýva, že stavba plotu stála celkom 25 290,04 eur.

Z hodnotenia trofejí podľa C. I. C. vyplýva nasledovné: Jelenie parohy: číslo trofeje 76:
Bodová hodnota 167,26, váha trofeje 4,8 kg, číslo trofeje 75: Bodová hodnota 172,21, váha trofeje 4,44
kg, číslo trofeje 77: Bodová hodnota 181,76, váha trofeje 5,6 kg, číslo trofeje 73: Bodová hodnota 137,38,
váha trofeje 2,46 kg, číslo trofeje 72: Bodová hodnota 146,83, váha trofeje 3 kg, číslo trofeje 71: Bodová
hodnota 129,70, váha trofeje 2 kg, Muflónie rohy: číslo trofeje 19: Bodová hodnota 183,45, dĺžka rohov:

68,35, číslo trofeje 20: Bodová hodnota 196,3, dĺžka rohov: 89,35, číslo trofeje 21: Bodová hodnota 201,
dĺžka rohov: 79,25, číslo trofeje 22: Bodová hodnota 195,65, dĺžka rohov: 80,25.Zo zmluvy o dielo zo dňa 27.05.1997 medzi zhotoviteľom Univerzita veterinárneho lekárstva a
objednávateľom D., C.. M. vyplýva, že zhotoviteľ sa zaviazal, že pre objednávateľa vypracuje: projekt -
štúdiu „Vplyv kontaminovaného životného prostredia na zdravotný stav a trofejovú kvalitu zveri v areáli

D., C.. M..

Z oznámenia Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra č. 25/2021 zo dňa 23.04.2021
vyplýva, že vo vzorkách pôdy boli stanovené kongenéry PCB látok. Na daných parcelách je obsah PCB
látok pod normou 0,05 mg.kg-1.

Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že vlastníkom parc. registra „C“ p. č. XXX/X o výmere 79255 m2 a XXX/
X o výmere 5435 m2 je spoločnosť CRW s.r.o.

Z pokynu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie krízového riadenia číslo SKR-
COKP2-2022/000251-121 vyplýva že poverený generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia MV SR

uložil v rámci 2. etapy záchranných prác vykonať záchranné a prieskumné práce v lokalite Prameň K.
a plniť čiastkové ako aj prierezové úlohy a opatrenia.

Z pokynu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie krízového riadenia číslo SKR-
COKP2-2021/000200-091 vyplýva že generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia MV SR uložil v rámci

1. etapy záchranných prác vykonať záchranné práce v areáli bývalého podniku D. M. a plniť čiastkové
ako aj prierezové úlohy a opatrenia.

Zo záznamu o kontrole Úradu inšpekčnej služby č. UIS-KO-OVKS-27-005/2021-K zo dňa 26.05.2021
vyplýva, že táto vykonala kontrolu na základe podnetu konateľa – žalobcu v 2. rade u žalovaného

a v útvaroch jeho pôsobnosti za obdobie od 01.01.2020 a ku dňu kontroly neboli zistené porušenia
všeobecne záväzných právnych predpisov, ani interných predpisov vydaných na ich základe.

9. Na uvedený spor sa požijú predovšetkým tieto právne predpisy, a to hlavne ustanovenia zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to:

Podľa § 1, tento zákon upravuje
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 zákona, Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona
a)výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b)orgán verejnej moci je
1.štátny orgán,
2.orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3, ods. 1, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem časti tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) neprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9, Nesprávny úradný postup, odsek 1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci,

pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu
účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.
(2) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady

Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a
postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.
(3) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu
verejnejmocivrámcisúdnehokonaniaaleboinéhokonania,ktorýmisazhromažďovalialebopripravovali

podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí
tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo
mimoriadnychopravnýchprostriedkov.Náhraduškodyspôsobenútakýmtoúradnýmpostupomjemožné
uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam uvedených.
(4) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
(5) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(6) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy
nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom
zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci

v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy
spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že
zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.

Podľa § 17 ods. 1, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 21 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych
vzťahov štát, je právnickou osobou.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a to hlavne § 1, tento
zákon ustanovuje :
a)organizáciu a výkon verejného zdravotníctva,
b)vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia,
c)zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti,

d)požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti,
e)požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky,
f)požiadavky na radiačnú ochranu,
g)opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva (ďalej len „orgány verejného
zdravotníctva“) pri ohrozeniach verejného zdravia,

h)povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,
i)výkon štátneho zdravotného dozoru,
j)priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.Podľa § 48, ods 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak je
potrebné prijať opatrenia podľa osobitného predpisu pri
a) radiačnej nehode alebo radiačnej havárii,

b) výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na
prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň,
c) uvoľnení chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok alebo
d) úniku mikroorganizmov alebo toxínov z uzavretých priestorov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak
je potrebné prijať opatrenia podľa osobitného predpisu (§ 6 až § 9 zákona č. 42/1994 Z. z.) pri uvoľnení
chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok.

Podľa § 48 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z., pri ohrození verejného zdravia II. stupňa úrad verejného
zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva podáva orgánom príslušným na úseku

civilnej ochrany obyvateľstva návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie a návrh na a) ukrytie a na
ukončenie ukrytia, b) evakuáciu a na ukončenie evakuácie, c) dočasné presídlenie a na ukončenie
dočasného presídlenia, d) trvalé presídlenie, e) režimové opatrenia pre obyvateľov ohrozenej alebo
zasiahnutej oblasti a na ich odvolanie, f) monitorovanie územia, g) varovanie obyvateľstva, h) hygienickú
očistu osôb, i) likvidáciu úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia, j)

vykonanie opatrení na zabezpečenie záchranných prác.

Podľa § 3b ods. 1 a 2 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení účinnom
k 22.01.2020 (ďalej len „zákon č. 42/1994 Z. z.“), mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva
prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa

vykonávajú tieto úlohy a opatrenia: a) záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia,
na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia, b) evakuácia, c) núdzové zásobovanie a núdzové
ubytovanie alebo d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných
zložiek integrovaného záchranného systému.

10. Po vykonanom dokazovaní (listinné dôkazy, zhodné tvrdenia strán) nie je sporné, že v uvedenom
poľovnom revíry a zvernici v lokalite Prameň, na území bývalého štátneho podniku D. M. bola
Ministerstvom vnútra SR po schválení vládou SR (viď vyššie) vyhlásená mimoriadna situácia pre výskyt
PCB látok ohrozujúcich život a zdravie ľudí a zvierat. Avšak ani z uznesení vlády č. 752/2020 z
02.12.2020 a č. 559/2021 zo dňa 29.09.2021, ani z Projektu totiž nevyplývajú úlohy súvisiace s riešením

kontaminovanej zveri.

Nie je sporné, že žalobcom boli uložené opatrenia s riešením kontaminovanej zveri (napr. likvidácia
kontaminovanej zveri, zákaz konzumácie mäsa z tejto zveri, odbery a vzorky, tak ako je to popísané
vyššie), ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie, konkrétne : Regionálna veterinárna a potravinová

správa Michalovce dňa 15.10.2019 vydala opatrenie, č. j. 2019/00250, ktorým nariadila žalobcovi v 1.
rade, ako užívateľovi poľovného revíru zverník K. M., opatrenia súvisiace so zákazom premiestňovania
zveri,konzumáciouauvádzanímproduktovzozverivpoľovnomrevírizverníkK.M.natrh.Totoopatrenie
nadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa18.10.2019.Mimoriadnasituáciapodľazákonač.42/1994
Z. z. bola na území Košického kraja a Prešovského kraja (prednostovia OÚ, viď vyššie) vyhlásená

až 22.01.2020. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie na úseku veterinárnej starostlivosti do tohto
dátumu, t. j. vyhlásenia mimoriadnej situácie nemôže byť považované za opatrenia zahrnuté do riešenia
v rámci vyhlásenej mimoriadnej situácie. Ekologická havária pritom vyšla najavo už v roku 2018, odkrytie
sudov s PCB a kontaminácia okolia, vrátane zverníka.

Je daná aktívna legitimácia žalobcov, pretože v uvedenej dobe bol žalobca v 1. rade (pôvodný žalobca)
užívateľ a nájomca revíru a zvernice a žalovaný v 2. rade bol vlastník nehnuteľnosti na kontaminovanom
území. Taktiež je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č.
514/2003 Z.z., lebo je žalobcami namietaný nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci v súvislosti
s vyhlásenou mimoriadnou situáciou v Prešovskom kraji pre okresy Humenné a Vranov nad Topľou,

ktorá bola vyhlásená Ministerstvom vnútra SR, prednostom Okresného úradu Prešov z 22.01.2020,
a rovnako aj prednosta Okresného úradu Košice s tým, že orgány verejnej moci nekonali pri odstránení
kontaminácie skládky Prameň a neplnili uznesenie vlády č. 752/2020 zo dňa 02.12.2020, teda tvrdenáškoda mala vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
Ministerstva vnútra SR.

11. Súd konštatuje, že skutkový a právny stav v tomto spore sa aj po zrušujúcom uznesení Krajského
súdu v Prešove a po vrátení veci na prvostupňový súd nezmenil. Súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobcovia žalobou vymedzili predmet sporu, a to ako nečinnosť kompetentných orgánov pri eliminácie
rizík v kontaminovanom prostredí a kontaminovanej zveri v revíri K. po vyhlásení mimoriadnej situácie
zo dňa 20.01.2020. Predmetom sporu podľa tvrdení žalobcov v žalobe a v priebehu súdneho konania

nebol a nie je nesprávny úradný postup žalovaného v súvislosti s nepreplácaním nákladov, ktoré mali
vzniknúť v dôsledku mimoriadnej situácie a likvidácie kontaminovanej zveri a súvisiacich činností.

12. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ekologická havária z roku 2018 vznikla ešte pred oficiálnym
vyhlásením mimoriadnej situácie dňa 22.01.2020 a zároveň ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie
v októbri 2019 boli žalobcom uložené opatrenia na jej elimináciu a zmiernenie následkov, tak ako sú

uvedené vyššie.
Súd konštatuje, že po vyhlásení mimoriadnej situácie dňa 22.01.2020 žalovaný a orgány v jeho
pôsobnosti reálne konali v súlade so všeobecne záväznými predpismi, tak ako sú uvedené vyššie
v súvislosti s ohrozením verejného zdravia spojeným s haváriou v objekte D. M. a vydali rozhodnutie,
opatrenia a iné právne akty, na základe ktorých mali byť zabezpečené záchranné práce v danej lokalite.

Z tohto dôvodu sa úradný postup žalovaného, ktorý spočíva v právnej regulácii tejto mimoriadnej situácii
podľa vyššie uvedených predpisov javí ako nezávadný. Konanie žalovaného tak nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup, a to ani vo forme nečinnosti. Súd poukazuje aj na výsledky záznamov
o kontrole Úradu inšpekčnej služby zo dňa 26.05.2021, ktorý bol podaný zo strany žalobcov v súvislosti
s nepreplácaním nákladov spojených s prístupom do uvedenej lokality pre štátne orgány, avšak tak

ako na to správne poukázal žalovaný, predmetom bolo prešetrenie celkového postupu žalovaného
a príslušných štátnych orgánov, predovšetkým Ministerstva vnútra SR a okresných úradov, a to za
obdobie od 01.01.2020 až ku dňu kontroly, pričom neboli zistené porušenia všeobecných závažných
predpisov, ani interných predpisov vydaných na ich základe.

13.Vzmyslevyššieuvedenéhozákonač.514/2003Z.z.,podľavyššieuvedenýchzákonnýchustanovení
musia žalobcovia preukázať protiprávne konanie žalovaného vo forme nesprávneho úradného postupu,
v tomto prípade nečinnosti, vznik škody a jej výšky a príčinná súvislosť medzi nimi. Zavinenie sa
nevyžaduje, lebo ide o objektívnu zodpovednosť. V tomto štádiu súdneho konania po právoplatnom
zamietnutí žaloby o ušlý zisk v prvom rozsudku (za predaj diviny), je predmetom sporu už len tzv.

skutočná škoda.

V tomto prípade žalobcovia do skončenia dokazovania, pričom nemali ďalšie návrhy na dokazovanie
(sudcovská a zákonná koncentrácia) nepreukázali splnenie týchto zákonných predpokladov na náhradu
škody uplatnenej touto žalobou.

Ako už bolo vyššie uvedené, ekologická havária vznikla ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie a je
zrejmé, že príslušné vyššie uvedené pokyny na elimináciu a zmiernenie následkov ekologickej havárie
boli dané žalobcom ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie, a to do októbra 2019. Následne po
vyhlásení mimoriadnej situácie, žalovaný konal v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami právnych

predpisov, hlavne podľa zákona č. 355/2007 Z.z., ako aj podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej obrane,
vydával potrebné právne akty a nebolo preukázané porušenie všeobecne záväzných a iných predpisov
zo strany žalovaného. Predmetom konania nebol nesprávny postup žalovaného pri preplácaní nákladov.
Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že žalobcovia do skončenia dokazovania nepreukázali nesprávny
úradný postup spočívajúci v nečinnosti žalovaného, tak ako to vyžadujú vyššie uvedené ustanovenia

zákona č. 514/2003 Z.z. v § 9, odsek 1.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom žalovaného a vzniknutou skutočnou škodou v tomto konkrétnom prípade. Náklady,
ktoré uviedli žalobcovia vznikli v dôsledku ekologickej havárie, ktorá vznikla pred vyhlásením

mimoriadnej situácie a nie v súvislosti s konaním, respektíve nekonaním žalovaného po vyhlásení
mimoriadnej situácie.15. Súd poukazuje na to, že po prvom zrušujúcom rozsudku ostali predmetom konania náklady na
vyhotovenie skúšok na prítomnosť PCB látok podľa faktúr v celkovej sume 420,70 eur, náklady na
likvidáciu zveri v kafilérii spolu vo výške 2 531,60 eur, náklady spojené s likvidáciou zveri - odstrelom

zveri nariadeného Okresným úradom Michalovce v sume 1 700 eur. Predmetom žaloby už nie je suma
105 090 eur ako ušlý zisk za odpredaj zvery, pretože prvým rozsudkom v tejto časti súd žalobu zamietol
a toto rozhodnutie je v tejto časti právoplatné. Pri vyššie uvedenej škode žalobcu v 1. rade ( testy na PCB
látky, náklady v kafilérii a náklady spojené s odstrelom – likvidáciou zveri ) je zrejmé, že tak ako to už bolo
vyššie konštatované, tieto vznikli ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie a teda za ne nezodpovedá

a nemôže zodpovedať žalovaný. Rovnako škoda uplatnená žalobcom v 2. rade vo výške 25 410 eur,
čo majú byť náklady, ktoré vynaložil žalobca v 2. rade na rozdelenie zvernice – oplotením na dve časti,
výška tejto škody nebola žalobcami preukázaná, pretože žalobca nepreukázal reálne vyplatenie tejto
sumy, ani reálnu investíciu tejto sumy, ale k tejto škode doložil len doplnok projektu samostatného J. K.
M. od O. A. B. D., Csc. a náklady na stavbu oplotenia v sume 25 290,04 eur s uvedením odpravovaných
hodín v období apríl, máj, jún, júl, august spolu v sume 7 518,00 eur a nákup materiálu od 20.01.2021

do 21.04.2021 s uvedením predávajúceho, predmetu nákupu a ceny spolu v sume 17 772,04 eur. Iné
doklady k tejto uplatnenej náhrade škody na oplotenie preukázané neboli. Tieto doklady samé o sebe
nepreukazujú skutočnú škodu a reálne vyplatenie týchto nákladov. Okrem toho súd k tejto položke znova
dodáva, tak ako k predchádzajúcim, že nebolo preukázané, aby tieto uplatnené náklady žalobcom v 2.
rade na oplotenie za účelom rozdelenia zvernice na dve časti boli v príčinnej súvislosti s neprávnym

úradným postupom žalovaného.

16. Z uvedeného dokazovania je teda zrejmé, že ani z uznesenia vlády č. 752/2020 zo dňa 02.12.2020
a č. 559/2021 zo dňa 29.09.2021, ani z projektu nevyplynuli žiadne úlohy súvisiace z riešením
kontaminovanej zveri, na ktoré poukazujú žalobcovia počas priebehu súdneho konania. Rovnako

z Vyhlášky č. 523/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovaných
jednotiek civilnej ochrany sú v prílohe č. 2 Vyhlášky uvedené konkrétne činnosti vykonávané pri
výkone záchranných prác, z ktorých vyplýva, že v danom prípade vyhlásením mimoriadnej situácie
sa neprijali opatrenia v súvislosti s poľovníckou zverou, tak ako to tvrdia žalobcovia. Opatrenia boli
prijaté okresnými úradmi ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie pri vzniku ekologickej havárie, čo

nie je v príčinnej súvislosti a nemožno to považovať za nesprávny úradný postup žalovaného, ako
to tvrdí žalobca touto žalobou. Žalobcovia opakovane sami uviedli, že ku kontaminácii zveri došlo
ešte v roku 2018 po zosuve svahu a pri odkrytí sudov s PCB látkami. Nie je teda možné určiť
zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone záchranných prác za účelom zamedzenia,
šírenia a pôsobenia následku mimoriadnej udalosti v tejto lokalite ku ekologickej havárii, ktorá vznikla

dávno pred vyhlásením mimoriadnej situácie. Nebolo v konaní žalobcami preukázané, aby žalobcovia
boli vykonávaním záchranných prác v revíri J. K. zaťažovaní nad rámec ich zákonných povinností
podľa § 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z.z., pričom záchranné práce boli vykonávané za účelom
odstráneniaužskôrvzniknutejekologickejhavárie,nazákladenáslednevyhlásenejmimoriadnejsituácie
a cieľom bola ochrana života a zdravia ľudí a zveri, ochrana majetku žalobcov, pričom sa postupovalo

vsúladesharmonogramomprojektunazabezpečenieaodstránenienebezpečnýchodpadovsobsahom
polychrómovaných bifenylom v areáli bývalého podniku D. C., M..
Z týchto skutočností vyplýva, že náklady a škody v súvislosti s poľovnou zverou, ktoré vznikli
v dôsledku opatrení na úseku veterinárnej starostlivosti, či škody na zveri, ktoré vznikli dlhodobým
environmentálnym znečistením sa nemôžu v tomto konkrétnom spore posudzovať ako škody vzniknuté

záchrannými prácami, či opatreniami na riešenie vyhlásenej mimoriadnej situácie v danej lokalite
v dôsledku ekologickej havárie, ktorá vznikla ešte predtým.

17. Vzhľadom na to, že ako už bolo vyššie konštatované, skutkový a právny stav sa po zrušení prvého
rozsudku Krajským súdom v Prešove a po vrátení veci na prvostupňový súd nezmenil a prvostupňový

súd je viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove v zrušujúcom uznesení, súd nemal
inú možnosť len žalobu zamietnuť, lebo žalobcovia nepreukázali zákonom vyžadované predpoklady
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, v tomto prípade nečinnosťou, teda
nepreukázali údajný nesprávny úradný postup, nepreukázali vznik škody a jej výšku a nepreukázali ani
príčinnú súvislosť, preto musel súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd poukazuje na skutočnosť,

že je to zodpovednosti žalobcov, ktorý žalobou určili predmet sporu, tzv. petit žaloby a ich skutkové
a právne tvrdenia, o ktorých súd koná.
V konaní do skončenia žalobca nepreukázal, aby žalovaný nekonal, nevydal rozhodnutia a iné
právne akty vyžadované právnymi predpismi – nečinnosť a nesprávny postup pri preplácaní nákladovs kontaminovanou zverinou a s prevádzkovaním obory v súvislosti s mimoriadnou situáciou, nebolo
predmetom tohto konania.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 CSP a to tak, že úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetom
trov konania sú trovy prvostupňového konania, ako aj trovy druhostupňového konania pred odvolacím
Krajským súdom v Prešove. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v tomto konaní zistené

neboli, ani v osobách strán sporu a ani v predmete sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.