Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203294
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224203294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 1.770,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 6Csp/64/2024-70 zo dňa 10.3.2025, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a vstup spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 do konania na miesto žalobcu.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá vrátane závislého výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.342,70
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.342,70 Eur od 07.12.2021 do zaplatenia
a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal.

2.Vychádzalzozistenia,žedňa20.1.2020bolauzavretáformulárovápísomnázmluvaospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom (v tom čase pod obchodným názvom Amico Finance a.s.) ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Základné podmienky spotrebiteľského úveru sú uvedené v bode 2
nasledovne: druh úveru - bezúčelový spotrebiteľský úver; výška úveru 2.000 Eur; úroková sadzba fixná
16,50 % ročne; počet splátok 96; výška splátky 36,16 Eur; splatnosť splátok 20. dňa v mesiaci, splatnosť

prvej splátky 20.2.2020 a poslednej 20.1.2028; celková čiastka na zaplatenie 3.471,36 Eur; celkové
náklady 1.471,36 Eur; RPMN 16,50 %. Konkretizované sú aj predpoklady použité na výpočet RPMN,
uvedený je jeho vzorec a vysvetlenie všetkých jeho symbolov. V bode 3.2 zmluvy pod písm. d/ bolo
dohodnuté právo veriteľa žiadať od dlžníka zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, ktorý sa
stane okamžite splatným, ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru alebo jej časti počas
obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Zmluva bola podpísaná sprostredkovateľom veriteľa REALITNÝ SVET s.r.o. a žalovaným.

Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný zaplatil celkovo sumu 657,30 eur. Treťou upomienkou z
25.10.2021 žalobca písomne vyzval žalovaného na okamžitú úhradu omeškaných splátok vo výške
108,48 Eur. Zároveň ho upozornil, že ak neuhradí ani splátku splatnú 20.8.2021 vo výške 36,16 Eur
najneskôr do 25.11.2021, bude veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Tento list žalovanýprevzal dňa 4.11.2021. Ani časť svojho dlhu žalovaný nezaplatil, preto listom z 24.11.2021 žalobca
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, svoju pohľadávku vyčíslil na 1.862,38 Eur a vyzval žalovaného na jej
úhradu do 7 dní od doručenia tohto listu. Tento list žalobca prevzal dňa 29.11.2021.

3. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere a konštatoval, že spotrebiteľský úver medzi žalobcom
a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie skúmania bonity žalovaného. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, pričom jeho výdavky
skúmal len pro forma a úplne bez odbornej starostlivosti. Žalobca pristúpil k posudzovaniu bonity

žalovaného, bez riadnej odbornej starostlivosti, resp. ju v tomto prípade hrubo zanedbal, keďže
vychádzal len z príjmu žalovaného, pričom nedôsledne sa zaoberal výdavkami žalovaného, pričom
už len z dát dopytu, ktoré predložil súdu je zrejmé, že žalovaný bol „preúverovaný“, keď okrem 16
ukončenýchsplátkovýcha2ukončenýchnesplátkovýchúveroch,malvčaseposkytovaniaúveruďalších
8 existujúcich splátkových úverov a jeden úver z kreditnej karty. Z uvedených dát dopytu je zrejmé, že
žalovaný mal v čase uzatvorenia zmluvy existujúci úver vo finančnej inštitúcii L01 s dátumom poslednej

aktualizácie 16.1.2020, dátumom poslednej delikvencie 29.7.2019, celkovou čiastkou úveru 800 eur a
zostávajúcou istinou a príslušenstvom 1.253 Eur. Ďalej mal úver vo finančnej inštitúcii L05 s dátumom
poslednej aktualizácie 16.1.2020, dátumom poslednej delikvencie 19.8.2019, celkovou čiastkou úveru
1.100 Eur a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 1.758 Eur (leasing na spotrebný tovar). Ďalej mal
úver vo finančnej inštitúcii L05 s dátumom poslednej aktualizácie 16.1.2020, celkovou čiastkou úveru

1.000 Eur a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 1.439 Eur (leasing na spotrebný tovar). Ďalej mal
úver vo finančnej inštitúcii L05 s dátumom poslednej aktualizácie 16.1.2020, celkovou čiastkou úveru
1.400 Eur a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 2.389 Eur. Ďalej mal úver vo finančnej inštitúcii B03
s dátumom poslednej aktualizácie 19.12.2019, celkovou čiastkou úveru 690 Eur, dátumom poslednej
delikvencie 30.6.2019 a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 748 Eur. Ďalej mal úver vo finančnej

inštitúcii L05 s dátumom poslednej aktualizácie 16.1.2020, celkovou čiastkou úveru 1.500 Eur, dátumom
poslednej delikvencie 12.11.2018 a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 2.418 Eur. Ďalej mal úver vo
finančnej inštitúcii B03 s dátumom poslednej aktualizácie 19.12.2019, celkovou čiastkou úveru 1.170
Eur, dátumom poslednej delikvencie 30.6.2019 a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 1.149 Eur. Ďalej
mal úver vo finančnej inštitúcii B03 s dátumom poslednej aktualizácie 19.12.2019, celkovou čiastkou

úveru 3.920 Eur, dátumom poslednej delikvencie 31.7.2019 a zostávajúcou istinou a príslušenstvom
4.326 Eur. Okrem toho mal v čase poskytnutia úveru aj existujúci kontrakt s finančnou inštitúciou L07 s
dátumom poslednej aktualizácie 13.1.2020 zostávajúcou istinou a príslušenstvom vo výške 6664 eur.
Iné výdavky vôbec neskúmal. Už len tento dôkaz - dáta dopytu preukazuje, že žalobca nepostupoval
pri posudzovaní nákladov žalovaného s odbornou starostlivosťou, pokiaľ z uvedených dát je zrejmé,

že žalovaný je preúverovaný a v temer v každom jednom úvere bol v čase poskytnutia uvedených
dát so splácaním úveru v omeškaní. Žalovaný má 9 existujúcich úverov (8 splátkových + 1 kreditná
karta), pričom všetky z nich sú v úvode úverovania (uzavreté v krátkom čase po sebe) s tým, že temer
všetky okrem úveru zo dňa 21.6.2017 s finančnou inštitúciou L01 a úveru zo dňa 11.4.2017 s finančnou
inštitúciou L07, pričom pri všetkých ostatných bol v krátkom čase pred poskytnutím úveru v omeškaní

so splácaním, preto už len tento fakt nemožno posúdiť inak ako konanie bez odbornej starostlivosti,
resp. realizovanej len pro forma, pričom okrem tohto vôbec neprevereného stavu, neskúmal vôbec
zistené a preverené iné jeho výdavky. Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné
považovať za úplne formalistické. Opak žalobca nepreukázal. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom
stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zároveň konštatoval, že zmluva v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná pre rozpor s
dobrými mravmi. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky
Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu
nad 5 rokov v období január 2020, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 7,56 % ročne. Výška
úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 16,50 % ročne. Úroková sadzba

predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri
úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke
je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2

druhejvetyzákonaospotrebiteľskýchúverochvkontextes§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,
čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný je teda povinný veriteľovi vrátiť len sumu
poskytnutého úveru, ktorú predstavuje suma vo výške 2.000 Eur. Žalovaný v konaní nijako nespochybnil,že mu bola poskytnutá suma 2.000 Eur a na úver zaplatil sumu 657,30 Eur, preto súd žalobcovi priznal
rozdiel medzi týmito sumami t.j. 1.342,70 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal
žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.342,70 Eur a to odo dňa 7.12.2021,

teda dňom nasledujúcim po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom v zmysle
doručeného vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.11.2021 v spojení s bodom 10.3 zmluvy zo
dňa 20.1.2020. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, súd nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný
úrok z omeškania.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.770,48 Eur a úroku
1.043,58 Eur (spolu 2.814,06 Eur (100 %)), úspešným bol v časti priznanej sumy 1.342,70 Eur (48 %)
a v zamietavej časti (52%) bol procesne neúspešným. Strany sporu mali obdobný úspech, preto im súd
náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku voči výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol vrátane závislého výroku
o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 427,78 eur, úrok vo výške
1.043,58 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 427,78 eur od 7.12.2021 do zaplatenia, to všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

8. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Namietal, že žalobca postupoval v súlade s ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., pred poskytnutím úveru
preveril históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientských informácii, z ktorého
výstup ako dôkaz je súčasťou spisu. Z predloženého výstupu je preukázané, že žalovaný v čase podania
žiadosti mál splátky iných úverov vo výške 406,00 €, ktoré boli zohľadnené vo výpočte, v ktorom je
uvedená platobná kapacita žalovaného. Po odpočítaní výšky životného minima 210,20 €, splátok iných

úverov podľa NRKI vo výške 406,00 € a zákonnú rezervu vo výške 207,76 € od čistej mesačnej mzdy
žalovaného žalobca dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať
a to sumu 425,04 €. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 36,16 €, žalobca
postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej
zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovaného, čím neboli splnené zákonné predpoklady

pre posúdenie bezúročnosti úveru z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. Údaje zo žiadosti zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytol samotný žalovaný pred podpisom
zmluvy. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, konkrétne v bode 11.2 žalovaný podpisom
zmluvy potvrdil, že všetky údaje a informácie, ktoré v súvislosti so zmluvou uviedol sú úplne, pravdivé
a aktuálne.

10. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená
naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v
Súhrnných informáciach o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2019 so stavom ku dňu 30.09.2019 predstavovala 8,25 %. Najvyššia

prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od 21.11.2019 do 20.02.2020 so zmluvnou splatnosťou
nad 5 do 10 rokov vrátane predstavovala 16,50 %, t.j. 2x priemernej RPMN 8,39 %. Výška dojednanej
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 16,66 % neprevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods.
6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou

maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Dojednaná odplata v úverovej zmluve
vo výške 16,50 % nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciach
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za3.štvrťrok 2019 so stavom ku dňu 30.09.2019 vo výške 8,25 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata,
ktorá nepresahuje maximálny strop zákonom regulovanej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru je tak primeraná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá vrátane závislého výroku o trovách konania, a preto výrok rozsudku,

ktorým súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, ktorý výrok napadnutý nebol, v odvolacom konaní
preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.

16.Podľa§80ods.1až3CSP,akpozačatíkonanianastalaprávnaskutočnosť,sktorousaspájaprevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na

jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania,
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

17. Podaním zo dňa 22.4.2025 navrhol žalobca pripustenie zmeny subjektu na strane žalobcu podľa §
80 ods. 1 CSP z dôvodu, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.3.2025 postúpil pohľadávku
spolu so všetkými právami s ňou spojenými na postupníka Intrum Slovakia s.r.o. Z uvedeného dôvodu
navrhol, aby podľa § 80 ods. 1 CSP do konania na jeho miesto vystúpila spoločnosť Intrum Slovakia

s.r.o., ktorá zároveň vyslovila súhlas so vstupom do konania na miesto pôvodného veriteľa. Na základe
uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.3.2025
došlo k prevodu práv a povinností z pôvodného žalobcu spoločnosti Ahoj, a.s. na novú spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o., ktorá so vstupom do konania na miesto žalobcu súhlasila. Z uvedeného dôvodu preto
odvolací súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. na miesto pôvodného žalobcu Ahoj, a.s.

18. Súd prvej inštancie v predmetnej veci konštatoval, že zmluva je neplatná v časti úrokov pre rozpor s
dobrými mravmi, a preto má žalobca právo iba na vrátenie istiny úveru. Odvolací súd sa s týmto záverom
nestotožňuje,nakoľkotentozáverjevrozpores§53ods.6Občianskehozákonníkavspojenís§1aods.
1Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.Odvolacísúdmázato,žeprávezdôvodunejednotnostirozhodovania

súdov pri posudzovaní skutočností aká výška dohodnutého úroku je v porovnaní s priemernou hodnotou
úrokovej sadzby rozporná s dobrými mravmi, zákonodarca túto oblasť exaktne upravil. V prejednávanej
veci priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti od 5 - 10 rokov pri uzavretí
zmluvy predstavovala 8,25 %, a teda dvojnásobok predstavoval 16,50 %, a keďže v prejednávanej
veci je úroková sadzba totožná s odplatou, tak táto výška odplaty, a teda aj úroku je v súlade s týmto

zákonným ustanovením, preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V tejto časti bol preto naplnený
odvolací dôvod vyplývajúci z § 365 ods. 1 písm. h), spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Toto pochybenie však nemalo vplyv na
vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie.19. V súvislosti s problematikou skúmania bonity žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím, odvolací
súd poukazuje napr. na rozsudok Súdneho dvora z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti E. F.,

C-565/12, v ktorom súdny dvor uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby
veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity
spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a
stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Vzhľadom
na dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným

uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej
neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny
dvorrozhodol,žeakbysasankciazánikunárokunaúrokyoslabilaaleboúplneznefunkčnila,nevyhnutne
by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (body 52 a 53 tohto rozsudku).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity

klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Ak by pre
splnenie zákonných podmienok uvedených v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Dôraz pri posúdení úverovej

schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ

dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie
alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z

informácií dodaných spotrebiteľom, ktoré sú riadne zdokladované, resp. veriteľom preverené, ako aj z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je samozrejme povinný poskytnúť

veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom

rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje.

21. V súvislosti s posúdením skúmania bonity žalobcom pred uzavretím úverovej zmluvy súd prvej
inštancie správne citoval príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež citoval
množstvo rozhodnutí odvolacích súdov, ktoré ale môžu byť iba určitými teoretickými východiskami
pre posúdenie tejto veci. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca predložil výplatné pásky

žalovaného za posledné tri mesiace pred uzavretím úverovej zmluvy, čo aj podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočne overuje príjem žalovaného. Žalobca súdu taktiež predložil výpis z registra klientskych
informácií, z ktorého vyplýva, že žalovaný má 9 existujúcich úverov (8 splátkových + 1 kreditná
karta), pričom všetky z nich sú v úvode úverovania (uzavreté v krátkom čase po sebe) s tým, že
takmer všetky okrem úveru zo dňa 21.6.2017 s finančnou inštitúciou L01 a úveru zo dňa 11.4.2017 s

finančnou inštitúciou L07, pričom pri všetkých ostatných bol v krátkom čase pred poskytnutím úveru
v omeškaní so splácaním, preto už len tento fakt nemožno posúdiť inak ako konanie bez odbornej
starostlivosti. Ako podstatný dôkaz žalobca taktiež označuje listinu označenú ako „Údaje žiadosti/
zmluvy č. XXXXXXXXXX“, ktorá má obsahovať komplexné informácie o sociálno-ekonomickej situáciižalovaného. Z tejto listiny napr. vyplýva, že mesačné finančné výdavky žalovaného predstavujú sumu
400,-eurstým,ženemážiadneinémesačnévýdavky.Jenepochybné,žebežnýobčanmásamozrejme,
okrem výdavkov na bývanie, aj výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, telefón. V tejto

súvislosti ale odvolací súd poukazuje na us. § 11 ods. 2 ZoSÚ, z ktorého expressis verbis vyplýva,
že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie povinnosti ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42. Z ustanovenia § 7 ods. 20 ZoSÚ vyplýva, že na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversapoužijútietopoložkya)čistýpríjemspotrebiteľa,b)nákladyna
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

22. Aj keď žalobca súdu predložil určité doklady, ktoré svedčia o tom, že žalobca preveroval čistý príjem
žalovaného (výplatné pásky), avšak nie doklady ktoré by preukazovali, že žalobca skúmal náklady na
zabezpečeniejehozákladnýchživotnýchpotrieb,nakoľkoibauvedeniemesačnýchfinančnýchvýdavkov
v celkovej výške 400,- eur a zohľadnenie životného minima na dospelú osobu vo výške 210,20 eur, nie

je splnením povinnosti podľa § 7 ods. 20 písm. b), nakoľko v tomto ohľade nie je ani tak rozhodujúci
príjem spotrebiteľa, ale jeho porovnanie s reálnymi výdavkami spotrebiteľa, keďže sa dá samozrejme
predpokladať, že pokiaľ subjekt žiada o poskytnutie úveru, tak je zrejmé, že má nedostatok finančných
prostriedkov a potrebuje preklenúť určité obdobie ich nedostatku, pričom je práve základnou úlohou
veriteľa skúmať a samozrejme, že aj preverovať všetky základné výdavky žiadateľa o úver. Žalobca si

nedostatočne splnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 19 až 42 a aj keď zistil a preveril príjem
žalovaného, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb zisťoval nedostatočne a žiadnym
spôsobom ich nepreveril.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na ustanovenie §

11 ods. 2 ZoSÚ správne dospel k záveru, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z §
7 ods. 19 až 42, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že neskúmal náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že je
nepochybné, že žalovaný má samozrejme výdavky na bývanie, stravu, hygienické potreby, ošatenie,
obuv, telefón, cestovné a pod., pričom pokiaľ žalobca tieto výdavky žiadnym spôsobom nezisťoval a

nepreveroval a uspokojil sa iba s tvrdením žalovaného, že jeho finančné výdavky majú predstavovať
400,- eur mesačne, tak nemožno vychádzať pri určení výdavkov iba z tohto tvrdenia a zo sumy životného
minima, ale tieto je potrebné podrobne skúmať, pretože v opačnom prípade sa vystavuje dôsledkom
vyplývajúcim z § 11 ods. 2 ZoSÚ.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že nezistil, aby súd prvej inštancie, ohľadom skúmania zákonných
náležitostí týkajúcich sa bonity žalovaného pred uzavretím úverovej zmluvy, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom na takto správne zistený skutkový stav,
správneaplikovalpríslušnéprávnepredpisyasprávnedospelkzáveruotom,žeúverjebezúročnýabez
poplatkov. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a

právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá vrátane závislého
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia
konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).